54. schôdza

68.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ako ja celý čas som za to, aby sme sa snažili používať motivačné nástroje, ale tento motivačný nástroj je podľa mňa zlý. A v zásade súhlasím plne s tým, čo povedal kolega Osuský. A viete si, chcem tak si skôr položiť otázku, že viete si predstaviť, že tí ľudia, ktorí nechcú, nemajú záujem využiť svoje právo, im je to ľahostajné, že ich týmto spôsobom budete motivovať? Jednoducho, áno, povie si, mám deň voľna navyše, pôjdem voliť. Čo si myslíte, že to bude lepšia voľba v spoločnosti, ako je teraz? Ďakujem.

70.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým milým kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. A chcem len povedať na adresu Jura Drobu, ktorý hovoril o tom, že nežijeme v spoločnosti osvietených a uvedomelých a preto treba zvýšiť účasť. Paradoxne si v tom protirečí, pretože tým pádom neosvietení a neuvedomelí majú rozhodovať? To tým pomôžeme spoločnosti? Ja na rozdiel od neho si nemyslím a v ústave nie je napísané nič o osvietených a neosvietených a uvedomelých a neuvedomelých. Občania sú si rovní vo svojich právach, či sú osvietení podľa niekoho alebo neosvietení podľa druhého. Tak toľkoto k tomu.
Pokiaľ ide o negatívnu rolu bulváru, ktorý nás opisuje ako, neviem akých zlých, ak už toto, čo sa deje, to masírovanie štvrťstoročie verejnosti, nemotivuje verejnosť skúsiť si ísť voliť s väčšou časťou lepších, tak dokonca ešte aj ten bulvár stojí na strane mobilizácie, či už si o ňom myslíme to alebo onô a očividne nefunguje.

A k tomu poslednému, viete, argument, že aj v demokratických, samozrejme, uznávam, to bola téma, v koľkých krajinách je osvienčimská lož, ja vám hovorím ako čestný Texasan, že v mojom štáte Texas je trest smrti a nikto nespochybňuje demokraciu štátu Texas. Takže toľko na margo, že niekde to je.
Rád by som povedal, že je pravda, že uvedieme Austráliu, Luxembursko, Grécko, Cyprus a Belgicko. Zároveň ale existujú desiatky demokratických krajín, kde je sloboda rozhodnúť sa ísť voliť v rukách slobodného občana v súlade s ústavou tej krajiny, takže príklady na niečo nájdem všade a príklady, ktoré uviedli kolegovia, sú pravdivé, ja ich nespochybňujem. Ubezpečujem ctenú snemovňu, že keby som bol poslanec belgickej snemovne budem do posledného dychu čeliť takémuto zákonu. Myslím si, že je vo svojej zásade protiústavný.

72.
Je to jeden z našich návrhov zákonov, o ktorom si myslíme, že je dobrý, ale nejdeme sa, samozrejme, kvôli nemu hádzať na barikády. Ja som prekvapený oduševnelosťou kolegu Osuského, ktorý bojuje proti tomu.
Ja poviem naozaj už iba pár slov. Nemá význam tie argumenty znova opakovať. To, že sme sa dostali do situácie, kde napríklad v eurovoľbách je 12 alebo 13-percentná účasť, je, výsledkom toho je absolútna nereprezentatívnosť takýchto volieb. Ak sa pozriete napríklad na posledné eurovoľby, tak Slovensko má 13 mandátov na pôde Európskeho parlamentu a na zvolenie stačilo 37 000 hlasov, čo je naozaj strašne málo.
Druhým argumentom - to tu ešte neodznelo - je, že možno trošku sentimentálne si stále myslím a som presvedčený o tom, že 1. september patrí školákom a je to symbolický deň, kedy sme my všetci, ktorí tu sme, nastupovávali do škôl. Veľmi si pamätám na to, ako som chodieval s taškou a s cvičkami a podobne a tam sme na tom školskom dvore stáli. Myslím si, že by sa patrilo opäť tento sviatok vrátiť školákom. Ak teda hľadáme nejakú kompenzáciu, tak práve tento deň je podľa mňa najmenej bolestivý. Myslím si, že slovenská ústava je ešte veľmi mladá. Ten dokument je živý. Nie je úplne dokonalý, stále sa zlepšuje. Niekoľkokrát sa doňho zasahovalo aj v tomto volebnom období. Nemyslím si, že je až natoľko dôležitý ten dokument, aby požíval úctu vo forme štátneho sviatku s dňom pracovného voľna. Myslím si, že úplne stačí, ak si budeme pripomínať 1. september ako Pamätný deň slovenskej ústavy.
No, a čo sa týka dopadu na zamestnávateľov, lebo aj to je dôležitý aspekt. My sme, samozrejme, nechceli ísť cestou, že pracujúcim prisúdiť ešte viac dovolenky, lebo tej dovolenky jednak podľa Zákonníka práce, jednak podľa počtu štátnych sviatkoch na Slovensku si myslím, že je dosť, nadštadardne veľa v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, nehovoriac o niektorých iných krajinách sveta, kde tých štátnych sviatkov je výrazne menej. Ale pre zamestnávateľa by to malo byť neutrálne z hľadiska dopadu, lebo ak sa pozriete na frekvenciu volieb, ak sa pozriete na počet volieb teda, tak by sa to viac-menej, plus-mínus vykrátilo. Takže toto bol aj jeden zo zámerov, prečo by sme zrušili jeden štátny sviatok.
Naďalej som presvedčený, aj napriek protiargumentom zo strany kolegu Petra Osuského, že to, čo navrhujeme, je dobré. A je v záujme nás všetkých a je v záujme Slovenska, aby bola účasť na voľbách vyššia. Ako liberál som zásadne proti reštriktívnosti, proti príkazu a imperatívu, ale som za to, aby sme pozitívne motivovali ľudí k tomu, aby sa vo vyšších počtoch zúčastňovali volieb.

Ďakujem.

74.
Ďakujem pekne. Musím zareagovať najmä na ten príklad eurovolieb. No, kolega poslanec, možnože keby sme sa k Európe nestavali na jednej strane ako k dojnej krave, keď ide o eurofondy, ako k nepriateľovi, keď ide o niečo iné, ale pestovali aj na Slovensku pocit sunáležitosti a európanstva a vysvetľovali, prečo sme v Európe, na čo je to dobré a že sme Európania a čo robí Európsky parlament, tak možno aj záujem o eurovoľby by bol väčší. Možno to nie je najpopulárnejšie, ale, prepáč, musela som to povedať aj preto, pretože možno aj predseda strany, za ktorú tu teraz sedíš, tak má svoje maslo na hlave v tomto smere. Ďakujem pekne.

76.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milý Juraj, no ja som natoľko liberálny, že si myslím, že je sloboda rozhodnutia občana ísť alebo nejsť voliť najvyššou slobodou v tomto prípade. A natoľko konzervatívny, že sa domnievam, že je zodpovednosťou občana pokúsiť sa využiť svoje elementárne základné právo na to, aby ovplyvnil veci. A dosť konzervatívny tiež na to, aby, ak si túto zodpovednosť neuvedomuje, alebo nechce uvedomiť, aby to ostalo na ňom a nie na niekom inom. Preto by som ako Belgičan čelil tomu zákonu, ktorý prinucuje občana ísť voliť, pretože sa domnievam, ešte raz, že k právu nemožno nikoho nútiť.
Úplne nakoniec ešte taká poznámka, ktorá sa týka viac Ľuda Kaníka a mňa. Viete, my sme včera celkom tradične opäť navrhovali obetovať 1. september 28. októbru a na tomto trvám, že je to dobré riešenie. Samozrejme, nemôžme 1. september klonovať a urobiť si ich zopár, aby sme ich mohli obetovať ešte niektorým iným ďalším bohumilým zákonom. Takže ja trvám na tom, že biele podkolienky a nová taška na chrbát platí 1. septembra tak či onak, ale nemôžeme ho obetovať rôznym dňom.

78.
No poviem to celkom otvorene. Áno, toto je náplata na, alebo záplata na nízku legitimitu takmer všetkých volieb, ak nie všetkých, ktoré, si myslím, čím vyššia legitimita, tým lepšie pre každú vládu, každú jednu. Čiže každá jedna úprimná vláda by sa mala starať o to, aby legitimita bola čo najvyššia.
Bez toho, aby som hlbšie analyzoval štruktúru voličov, ktorí chodia k voľbám, poviem nasledovné. Myslím si, že práve zamestnanci a neskôr aj živnostníci by mali alebo práve tí, ktorí ťahajú ekonomiku, sú tvorcovia, sú hlavní tvorcovia hospodárstva, by mali dostať väčšiu motiváciu k tomu, aby stratili apatiu a našli cestu k voleným zástupcom, ktorí ponúkajú riešenia a nie populizmus. A toto je možno zjednodušené a skratkovité, ale takto to, toto boli hlavné výsledky toho, k čomu som ja prišiel po nejakej úvahe po tom, čo ma kolegovia oslovili, že pome do toho.

80.
Ďakujem za slovo. Tá povinná účasť na voľbách, jak je to v Belgicku, Luxembursku, v Grécku a Cypre, je to veľmi zlý zákon, hej, lebo sankcionuje v podstate voličov, tých, ktorí nejdú voliť. Tak sme to mali v minulosti, ale je to vždycky lepšie ešte, ako tento návrh zákona, ktorý, kolegovia, predkladáte tuná. Lebo tam je sankcia a vy idete vytiahnuť peniaze zamestnávateľom z vrecák, aby zaplatili ešte deň volieb, hej, za to, že išli občania voliť.
Navyše ten obchod, ktorý tuná ako predkladáte a predkladáte, hej, zrušenie sviatku 1. septembra Deň ústavy, ani s tým sa nedá súhlasiť. Navyše tak, poviem to tak aj humorne, ešte aj školákom pokazíte radosť, ale ja si myslím, že Deň ústavy je významným sviatkom pre túto našu krajinu.
Zvažoval som ešte ten predchádzajúci návrh zákona, ktorý ste tuná predkladali, aj ten pamätný deň, vymeniť ho za sviatok. Zvažoval som, že či to podporím, ale po tejto rozprave a tomto predložení tohto zákona nebudem hlasovať ani za ten predchádzajúci návrh, lebo tak sa mi to zlieva, ako keby tuná naozaj v krátkej chvíli a zobchodovali sa tuná nejaké tie sviatky. Jeden sviatok vyhodíme a druhý tam pretlačíme. A ešte sú to zamestnávatelia, ľudia, občania tejto krajiny, ktorí za to zaplatia. Jednoducho to musí byť právo a slobodné rozhodnutie každého jedného občana, máš právo voliť, ale máš právo aj nevoliť. Rovnako, tak ako kolega to tu spomínal, aj my máme v Národnej rade päť druhov hlasovaní. Môžeš byť neprítomný, môžeš hlasovať za, proti, zdržať sa alebo vykázaný, vykázaný ako neprítomný.
Ďakujem.

82.
Ja na jednej strane vítam a oceňujem snahu navrhovateľa zamýšľať sa nad zvýšením volebnej účasti tak, aby naše volené orgány boli čo najreprezentatívnejšie. Na druhej strane však za hlavný dôvod narastajúcej neúčasti ľudí vo voľbách ja ani tak nepovažujem nezískanie nejakej výhody, ale skôr veľké sklamanie a znechutenie občianskej verejnosti z toho, ako funguje politická scéna. Za ďaleko pragmatickejšie a prínosnejšie riešenie pre zvýšenie volebnej účasti ja by som napríklad považovala návrh zákona, ktorý sme predkladali. Ten sa týkal absolútneho krúžka, taký laický, také ľudské pomenovanie. A jeho podstata spočívala v umožnení kandidovať nezávislým poslancom napríklad do parlamentu bez toho, aby mali stranícke a politické krytie.

84.
Zareagujem na pani kolegyňu Žitňanskú. Myslím, že moje názory na fungovanie Európy a na Európu ako takú sú celkom zrejmé a nespochybňujem vôbec to, že do Európskej únie patríme a že Slovensko v Európskej únii je určite lepšie na tom, ako Slovensko mimo Európskej únie. A čo sa týka otázky na nášho pána predsedu Sulíka, tak to nechám, aby ste si asi vydiskutovali medzi sebou. Ale poviem na jeho obhajobu to, že ak kritizuje, tak kritizuje činy a rozhodnutia konkrétnych európskych inštitúcií. Nikdy nekritizoval filozofiu spoločnej Európy ako takej. Ten prúd, ktorý zastávame, je eurorealizmom a nebol by som rád, keby sa vôbec používalo slovo ako euroskepticizmus alebo niečo podobné.
Druhý kolega, na koho budem reagovať, je pán kolega Kuffa. No ja si myslím, že ten 1. september je pre vás ešte stále prijateľnejší, ako keby sme siahli na nejaký kresťanský alebo, nebodaj, čisto katolícky sviatok. Takže poviem to tak, že buďte radi, že sme sa rozhodli ísť touto cestou. A čo sa týka zamestnávateľov, tak tí sú ošetrení, o tých sa obávať nemusíte. Tam je presne vykompenzovaný, vykompenzované tie štyri štátne sviatky za jedno volebné obdobie tým, že je práve štvoro alebo pätoro volieb. Takže to je tak približne jedna k jednej.
Ďakujem za pozornosť. Dúfam, že podporíte náš návrh zákona.

108.
Ďakujem. Využívam túto možnosť, aby som ešte mohol pár poznámok skôr k faktickým poznámkam, ktoré zazneli a na ktoré pre krátkosť času nebolo možné reagovať, alebo niečo možno dovysvetliť.
V prvom rade bolo už povedané, že je tu návrh, je to návrh, aby sme niečo urobili, čo pomôže a nielen pomôže, ale reálne zvýši volebnú účasť. Tu si treba položiť otázku všetkým tým, ktorí hovoria, že nie. Aký je váš návrh? Ste spokojní s tým, že tu máme niekoľko volieb, ktoré majú účasť pod 20 %? To je hanba. A naozaj tá legitimita tých, ktorí sú zvolení po takýchto voľbách, je veľmi otázna.
Je možné, že to niekomu, niektorým skupinám vyhovuje, to si treba priznať, pretože malá skupina, malá skupina z hľadiska zastúpenia v celej populácii, politická alebo iná záujmová, ale dobre zorganizovaná dokáže práve pri malej volebnej účasti zaznamenať pozitívne výsledky. Tak áno, až toto je pre niekoho vyhovujúce a tak tento, tento motív má svoju logiku. Pretože keby tá účasť bola vysoká, tak by táto malá skupina nemala šancu na to, aby nejakým významným spôsobom presadila svojho zástupcu do nejakej volebnej funkcie, alebo nie v takom rozsahu, ako sa to dnes deje. Ale treba si položiť otázku, či pre spoločnosť je to dobré, keď umožníme vlastne úplne okrajovým skupinám, aby sa zrazu stali reprezentantmi ako keby väčšiny. A pritom reprezentujú krajnú menšinu.

Preto sa treba zamýšľať vždy, keď si, keď príde nejaký návrh, aké to prinesie efekty, aké to má následky, aké to má pozitíva, aké to má negatíva. No to by sme tých negatív našli naozaj minimum, až vôbec nejaké, pretože aj tie negatíva, ktoré sú spojené s nákladmi, sú navrhované, ako ich odstrániť a ako ich absolútne eliminovať a neutralizovať. Takže negatíva okrem nejakých vzletných postojov, že sloboda umožňuje to alebo hento, tu nenájdete. Sú to len také naozaj úvahy o tom, aký by ideálny svet mal vyzerať, ako by mal ideálny svet vyzerať. Ale nežijeme v ideálnom svete a veľmi dlho žiť nebudeme, resp. nikdy v ňom nebudeme žiť, pretože ideály a anjeli sú v nebi, ale na zemi sú hriešnici a preto sa to bude vždycky chovať ináč.

Lucia Žitňanská sa nechala počuť, že keby sme sa k Európe správali inak, tak by aj tá volebná účasť vyzerala ináč. Toto vyjadrenie tiež zaradím k takým ako utopisticko-idealistickým. No keby sme teraz čakali, že vychováme, vzdeláme, presvedčíme ľudí, tak sa možno o 10, 15, 20 rokov dočkáme nejakého posunu. Len či dovtedy nebude práve dostatok hlasov, ktorí budú hovoriť, že také voľby sú nám na nič, keď sa ich zúčastňuje, ja teraz neviem presne to číslo, či 15 % to bolo alebo, alebo nebodaj ešte menej.
Uvedomme si, že kritikom demokracie, ktorých nie je málo a bude ich skôr pribúdať v tomto, tak práve v tomto období ohrozovanom svete a tak otriasanom svete vecami, ktoré sme pred rokom ani o nich netušili, bude pribúdať. Demokracia sa musí opierať o pevné základy a tým najzákladnejším, najzákladnejším kameňom, na ktorom stojí, je účasť ľudí vo voľbách a voľba zastupiteľov, demokracia, zastupiteľská demokracia. A keď zastupitelia sú volení naozaj okrajovou menšinou, tak to asi nie je celkom fungujúca demokracia.
A preto proti tomu by sme mali niečo urobiť. A keď tento, toto riešenie nie je dobré, tak treba povedať, aké je lepšie, alebo aké je aspoň porovnateľné z hľadiska efektu. Keby niekto povedal, že tak zaveďme povinnú účasť vo voľbách miesto toho, nie som zástancom týchto riešení, ale je to riešenie. Ale nie je tu, tak, takéto návrhy nezaznievajú, zaznieva tu len, že nie, nie, nie. Podobne ako náš premiér pri, voči Európe sa stavia - nie, nie, nie, ale žiadne riešenie, ako áno. Ale to som odbehol, to sem nepatrí.
Každé nové riešenie, samozrejme, narazí na problém - načo? V akejkoľvek oblasti. Aj toto je nové riešenie. Je to inovatívne riešenie a preto je prirodzené, že najprv sa zdvihne odpor, lebo načo? Ale znova pripomeniem, tak vyhovuje nám to, že tu máme 10, maximálne 20-percentnú volebnú účasť pri mnohom type volieb a uvedomujeme si, že čo z toho vyplýva, aké výsledky to potom prináša a aký dopad to má na fungovanie demokracie v tých každodenných konkrétnostiach? V rozhodnutiach, ktoré prijímajú títo volení zástupcovia, ktorí by tam neboli, nesedeli a neboli zvolení, keby sme mali demokraciu, ktorá sa vyznačuje vysokou volebnou účasťou?
A ešte len jedna posledná poznámka na praktický príklad, ktorý Peter Osuský, tuším, uviedol, že vysoká škola a že teda je to právo študovať na vysokej škole a nemotivujeme, alebo neodmeňujeme ľudí za to, že tam študujú. Ale prečo potom existujú prospechové štipendiá? Prečo odmeňujeme ľudí za dobré výsledky, ktoré dosahujú? Asi preto, že je dobré motivovať ľudí k pozitívnemu spôsobu správania sa. A ak je volebná účasť pre demokraciu pozitívnou vecou, vysoká volebná účasť, prečo by sme k nej nemotivovali? Donucovať je už tvrdší nástroj, ale motivovať, lebo to právo napriek tomu ten človek nemusí využiť, nehrozí mu za to sankcia, len tú motiváciu prirodzene alebo tú odmenu nezíska. Je to jeho voľba, stále má právo nezúčastniť sa, keď sa zúčastniť nechce. A je to naozaj veľmi podobné, ako v mnohých iných príkladoch, prípadoch, keď motivujeme, pretože to považuje spoločnosť za pozitívne, keď sa takýmto spôsobom tí ľudia správať budú.
Takže, vážené dámy, vážení páni, uvedomujem si, že to je nový spôsob, nové riešenie, ale hlavne mám na pamäti, aké efekty by to prinieslo. A keď sa ešte bavíme o tom, že aké, akí ľudia by a či by to zvýšilo záujem o veci verejné. No ja si myslím, že by to zvýšilo, pretože ten človek už len tým, že tak dobre, idem teda voliť, lebo som k tomu motivovaný a chcem tú motiváciu získať, ale keď nie u všetkých, tak u veľkej časti tých ľudí by to ich aj priviedlo k zamysleniu, predsa len, koho teda mám zvoliť? Áno, niektorí by možno hodili prázdny volebný lístok do urny alebo znehodnotený, aj to je právo, ktoré nepopiera nikto. Ale mnohí nie, mnohí by sa zamysleli a predsa len by venovali možno aj viac času, ako tí, ktorí tam idú a tiež nad tým veľmi nerozmýšľajú, ale idú tam v malom množstve.
Čiže ja si myslím, že áno, zvýšilo by to záujem o veci verejné a viac by sa ľudia voľbám, ktoré čoraz vo väčšej miere prestali vôbec vnímať, že sú a vnímať, že by sa ich mali zúčastniť, že by to zmenilo prístup k týmto veciam a posilnilo by to demokraciu.
Ďakujem za pozornosť.