54. schôdza

110.
Som sa prihlásil, ale...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nech sa páči.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Tak až odteraz mi ide čas. Ďakujem pekne. Samozrejme, aj mňa mrzí nízka volebná účasť. Aj sú krajiny, napríklad Amerika, kde, bol som tam počas volieb, sa tešili, že nízka volebná účasť, lebo sa báli určitých skupín, ktoré by mohli rozhodnúť o niektorých veciach. Ale je to hanba, keď naozaj u nás je tak veľmi málo ľudí.

Ja by som dal opak tohto, že doslova povinnú účasť, tak jak je to v iných krajinách, nech sa človek vyjadrí. Máme toľko strán. Je pravda, že mnohé majú veľmi podobné programy a že väčšinou rozhodujú o tom lídri, ale proste prinútiť občanov, aby sa naozaj vyjadrili, aby potom neplakali, lebo keď plačete potom, jak je všetko zlé, tak mali ste ísť voliť a prejaviť svoj názor. Aj v evanjeliu je napísané, že buď áno, alebo nie. Tí, čo sú ľahostajní, ktorým na ničom nezáleží, proste tí sú na tom najhoršie, no. Čiže v tomto smere to platí aj tuná vo voľbách.
Ja myslím, že by sa už mal nejakým spôsobom volebný systém zmeniť, Slovensko nie, by mal byť len jeden volebný okruh, ale najmenej tri až osem, tým by regióny mali väčšiu šancu. Ja by som navrhoval aj zmiešaný volebný systém, teda aj stranícky, ale zároveň aj osobnosti, tak je to niekde do senátov, ale aj v Amerike.

No a posledná poznámka, že to, že rodičia, ktorí majú školopovinné deti, že by mali voliť aj v mene tých detí, ktoré už chodia slušne do školy, to neni hlúpa myšlienka, párkrát už tu bola. Posledná poznámka je vlastne taká, že teraz beží na Devíne Dante preklad Pekla a je tam osem kruhov pekla, to je zaujímavé a v tom jednom v najoplzlejšom, najhoršom je práve, sú korupníci, podvodníci a nejakí klamári a tak ďalej, že takto Dante hodnotí ľudí na svete a teda iste, billboardy, politici, všetci kradnú a tak ďalej, navádzajú na to. Nie je to vôbec pravda, taký billboard, lebo nie všetci politici kradnú a teda tí, ktorí kradnú, by mali ísť do toho ôsmeho kruhu pekla, ale tí ostatní nie a je aj veľa takých, ktorí naozaj nekradnú a teda takéto billboardy prinácujú (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) ľudí, že aj tak nič nezmením, nepôjdem voliť, lebo všetci sú lumpi.

Ďakujem.

114.
Len chcem potvrdiť zámer troch predkladateľov, ide nám o to, aby sa na Slovensku vyjadrovali k tomu, kto nás bude zastupovať, čo najväčší počet ľudí. Myslíme si, že akékoľvek iné motivácie a výzvy k tomu, aby sa išlo voliť, doposiaľ ľudia nepočúvali, snáď s výnimkou parlamentných volieb a prezidentských volieb. Vo všetkých ostatných voľbách sa zúčastňuje veľmi málo ľudí, podpriemerne a najalarmujúcejšie sú eurovoľby, ktoré robia zo Slovenska takú naozaj provinčnú dieru Európskej únie, bohužiaľ, a všímajú si aj naši partneri v Európe. Takže pokiaľ ľudia nebudú dostatočne uvedomelí a sami si neuvedomia, že voliť ísť majú, tak je pre mňa lepšie ich pozitívne motivovať, ako im to prikazovať. Ďakujem, dúfam, že podporíte tento návrh zákona.

116.
Ďakujem za slovo. No ono menej to tu zaznieva, že tuná rušíme štátny sviatok, ktorý tuná je a tak kolega to tak zahmlieva tuná. Ja si dovolím povedať, že cez dva návrhy zákonov v jeden deň, pri jednom rokovaní tu boli zobchodované veci, hej, a to tak málo tu, myslím si, že to, niektorí to dokážeme čítať, že ako to tuná je. Ja určite som za to, aby tí ľudia sa zúčastňovali na tých voľbách, ale zase, aby tí zamestnávatelia boli tí, ktorí majú znášať tú ťarchu a má to byť platený deň a takýmto spôsobom, myslím si, že ten spôsob tej motivácie nie je vhodný tuná, ktorý tuná je. Aj s tým návrhom súvisí to v podstate s jednou vecou, bude to v jednom návrhu a s tým zrušením štátneho sviatku - Deň ústavy 1. september - určite s tým nebudem súhlasiť. Nezdržím sa pri hlasovaní, budem hlasovať proti návrhu tohto zákona, ktorí ste tu, kolegovia, dali. A tak som sa zamýšľal aj nad takouto otázkou, že vy, liberáli, predkladáte práve takéto zákony, takýto zákon. Je to niekedy, je to taká vaša schizofrénia koľkokrát. V hodnotových otázkach, tam sa bijete do pŕs, akí ste veľkí liberáli, ale v iných otázkach nedokážete byť liberáli. Tak čo ste vlastne? Ste liberálni, alebo ste konzervatívci, alebo trochu ste liberálni, trochu konzervatívci? A trochu vtedy, jak vám to akurát pasuje, tak na tú stranu sa pridávate, ale myslím si, že to neni správny postoj. Hovorím, už ten taký prísny postup pri voľbách sme tuná mali, to bolo v totalite, v totalitárnom systéme, aby my sme tuná kopírovali Belgicko alebo Cyprus a Grécko, kde zavedieme ako povinne tú voľbu. Je tvoje právo aj jednoducho nevoliť, prečo to nerešpektovať? Aj takýmto spôsobom volič vyjadruje svoj postoj, aj svoj názor - nejdem voliť.

118.
Začnem odzadu, od pána poslanca Kuffu. Slovensko v prípade štátneho sviatku je 1. septembra Deň ústavy a uniká tomu. Nájdite mi inú krajinu, ktorá oslavuje prijatie zákona. Je to len výraz provinčnej malosti a takej ako zakríknutosti, že konečne sa prijala ústava, tak spravme z toho štátny sviatok, nehovoriac o tom, že jedna strana si z toho snaží sa urobiť stranícky sviatok. Ale ako nájdite mi jednu krajinu, ktorá oslavuje prijatie zákona. No takže sme unikátom a to je len znak toho, že to je absolútne nepatričné a že to je len otázka času, kým dozreje tá spoločnosť na to, že takto submisívne sa správať nemusí. Má štátny sviatok, že vznikla krajina, to je dôležitý štátny sviatok.

Chápem, aj som to povedal vo svojom príhovore, že niekomu vyhovuje, že málo ľudí chodí voliť, lebo ináč by zrejme nemali šancu, ale ja si myslím, že je dobré, keď veľa ľudí chodí voliť a len pripomeniem na margo toho, kto to predkladá, že pod tento návrh zákona som sa podpísal ja, ako demokratická skupina SDKÚ, podpísal aj Ďuro Droba ako SaS a podpísal sa Miro Kadúc ako OĽaNO, len aby sme si boli teda na čistom, takže to, má to prierezovo trošku zastúpenie, tento zákon.

A k pánovi poslancovi Mikloškovi, oceňujem, že aspoň navrhol iný spôsob, ale takisto na zvýšenie volebnej účasti. Takže k tomu som vyzýval. No tak, keď sa vám nezdá tento spôsob, navrhnite iný, ale jednoznačne, taká nieže nízka, ale zanedbateľná volebná účasť je hanbou a nielen hanbou, je to ohrozením demokracie ako takej a nad tým by sme sa mali naozaj zamyslieť.

120.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene všetkých predkladateľov pánov Eugena Jurzycu a Petra Osuského a v mojom vlastnom predložiť tento návrh zákona.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej rizikovej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať v takom stave, v akom súčasne je.
Tento návrh by významným spôsobom pomohol všetkým zamestnávateľom a teda podnikateľskému prostrediu, nakoľko jeho dopady by znamenali významné zníženie finančnej a samozrejme aj administratívnej záťaže. Pre pripomenutie, v minulom volebnom období sme v roku 2011 pracovnú zdravotnú službu pre prvú a druhú kategóriu zrušili, no súčasná vláda ju v roku 2014 zaviedla znovu. Zaviedla ju plošne pre všetkých zamestnávateľov, aj pre tých úplne najmenších, ktorí zamestnávajú jedného, dvoch, troch zamestnancov, zaviedla ju aj pre jedno-osobové eseročky, pre všetkých samostatne zárobkovo činných, to znamená živnostníkov, jednoducho plošne na všetky subjekty, bez ohľadu na veľkosť spoločnosti a bez ohľadu na rizikovosť vykonávanej práce.
Takto zadefinovanú povinnosť pracovnej zdravotnej služby považujeme za príklad šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k zamestnávateľom. Štát takto na jednej strane zabezpečuje biznis pre istú skupinu ľudí, teda pre poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby, no uhrádzať ju musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje, ktoré by mohli investovať, napríklad do rozvoja svojej spoločnosti, mohli by ich investovať do konkurencieschopnosti, do jej zvyšovania, do prijímania nových zamestnancov, možno do zvyšovania platov a podobne.
Ako som už spomenula, predložený návrh sa týka zrušenia povinnej pracovnej zdravotnej služby len pre prvú a druhú kategóriu, pretože pri týchto prácach - a vyplýva to už aj z názvu, ako sú zadefinované - nie je riziko poškodenia zdravia, alebo pri nich nie je vzhľadom na riziko predpoklad poškodenia zdravia. Návrh sa nedotkne povinnosti vo vzťahu k tretej a štvrtej kategórii, keďže v týchto dvoch kategóriách má sledovanie zdravotného stavu zamestnancov naozaj svoje opodstatnenie.
Dôvody, pre ktoré súčasná vláda pracovnú zdravotnú službu znovu zaviedla a zaťažila ňou plošne všetkých pracujúcich, sú vraj neplnenie si povinností Slovenskej republiky vo vzťahu k požiadavkám Európskej únie, konkrétne k smernici rady č. 89/1989 z 12. júna.
Tento argument považujem za minimálne zavádzajúci, nakoľko mám zato, že povinnosti, ktoré nám táto smernica ukladá, sú obsiahnuté v zákone o BOZP a sú obsiahnuté v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý priznáva každému poistencovi nárok na preventívnu lekársku prehliadku. Pracovná zdravotná služba je tak vo vzťahu k BOZP a k preventívnym lekárskym prehliadkam iba akousi nadstavbou alebo duplicitou. Okrem zrušenia pracovnej zdravotnej služby pre prvú a druhú rizikovú kategóriu zároveň navrhujeme zo zákona o BOZP, nie, pardon, nie zo zákona o BOZP, zo zákona č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vypustiť prílohu č. 3b, ktorá ustanovuje minimálny časový rozsah pracovnej zdravotnej služby.

Ani táto smernica, na ktorú sa odkazujú pôvodní navrhovatelia, časový rozsah nevyžaduje. Stanovovať minimálny rozsah zdravotníckych postupov nebýva zvykom ani pri omnoho závažnejších medicínskych výkonoch. Tak ako žiaden zákon, ani iný predpis neustanovuje spodnú hranicu na trvanie operácie, transplantácie, alebo aj hoci bežnej štandardnej preventívnej lekárskej prehliadky nevidíme žiadnu logiku v tom, aby práve pracovná zdravotná služba bola povýšená nad omnoho významnejšie a sofistikovanejšie medicínske úkony.

Dovoľte mi teraz zhrnúť dôvody, ktoré nás s kolegami viedli k podaniu takého návrhu zákona. Na Slovensku je zavedená pracovná zdravotná služba ďaleko nad rámec požadovaný európskou rámcovou smernicou. Patríme tak medzi krajiny s jej najprísnejšou úpravou. Ďalej, požiadavky kladené touto smernicou Slovenská republika spĺňa a spĺňala ich aj pred zavedením pracovnej zdravotnej služby, rieši ich totiž zákon o BOZP. K tomu sa ešte neskôr dostanem. Na Slovensku dlhodobo klesá počet chorôb z povolania, už od roku 1995 a teda dávno pred zavedením pracovnej zdravotnej služby, tak ako ju poznáme. To vonkoncom nie je situácia, kedy je potrebné v takto rozsiahlej miere zavádzať opatrenia pre pracovné zaradenia bez reálneho rizika poškodenia zdravia.

Ďalej, strana SMER tvrdí vo svojich argumentoch, že 66 % chorôb z povolania sú ľudia zaradení v druhej kategórii. Toto je zrejme pravda, aj keď ja som takúto štatistiku nenašla a jediná zmienka o tomto čísle bola z úst predkladateľov, navrhovateľov. Ale keby aj bola pravda, tak veľmi tendenčne zabudli povedať, z akého čísla týchto 65 % je. K tomu sa tiež ešte dostanem.

Ďalej je to prínos zdravotného dohľadu. Vonkoncom nie je adekvátne vynaloženým nákladom. Toto spôsobuje neprimeranú finančnú a samozrejme aj administratívnu záťaž a podnikatelia dnes už majú tých povinností naozaj veľmi veľa, častokrát aj zbytočných, finančne náročných, otravujúcich a zaberá im to priestor na vytváranie hodnôt, pre ktoré vznikli. V nepodstatnom rade je tu ešte jeden dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli s takýmto návrhom zákona prísť a je to fakt, že mnoho firiem, ktoré poskytujú pracovnú zdravotnú službu, funguje vysoko formálne len pro forma. Firmám... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) spoločnosti, ktoré realizujú pracovnú zdravotnú službu za pro forma služby a potrebné štátom vyžadované pečiatky, tak predávajú za veľké peniaze. Toto je dôsledok toho, že štát vyžaduje od zamestnávateľov objednávať si služby, ktoré on sám nepotrebuje, ale formálne musí. A pretože to zamestnávateľom žiadnu pridanú hodnotu neprináša, len musia, tak sa tu ani nevytvára prirodzený tlak na to, aby tie služby boli kvalitné.
Dovoľte mi teraz niekoľko čísiel, o ktorých som hovorila, že sa k nim vrátim. V roku 2014 bolo na Slovensku evidovaných 2 363 000 zamestnancov a v tom istom roku bolo evidovaných 373 chorôb z povolania. Dámy a páni, to je 0,0158, to znamená 158 desaťtisícin prípadov, kde sa uplatňuje preventívne opatrenie a kde vzniká choroba z povolania. Toto číslo je viac štatistická chyba, ako fakt, s ktorým sa treba v takto rozsiahlej miere zaoberať. A tých 66 %, ktoré strana SMER deklaruje, akože to sú tí, ktorí sú zaradení do druhej kategórie, rizikovej, že to sú tí, tých 66 %, to je z tých 373. Takže z celkového počtu zamestnancov je to 0,010418. To je tak mizivé, ani nie promile, že to naozaj nie je dôvod, aby bola plošne uvalená takáto povinnosť na všetkých zamestnávateľov a všetkých ich zamestnancov.
To som chcela pár slov povedať k tomu, že čo je primerané, pretože smernica, o ktorej hovoríme, že ju podľa slov kolegov nedodržiavame, tak tá smernica hovorí, že preventívne opatrenia majú byť primerané. Toto rozhodne primerané nie je a to, že to nie je primerané, o tom hovoria ceny, za ktoré sú tieto služby objednávané. A keď hovoríme o prvej a druhej pracovnej kategórii, rizikovej, tak hovoríme o administratíve, hovoríme o pracovníkoch v školách, nemocniciach, detských domovoch, na súdoch, na úradoch a tak ďalej.

Tak len na ilustráciu. Prešovská univerzita zaplatí za dva roky pracovnej zdravotnej služby približne 20-tis. euro, konkrétne 19 999 uvádzajú. Alebo Okresný súd Bratislava I. rovnako za dva roky 23 999 euro. Alebo Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zaplatí 19 700 euro rovnako za dva roky. Slovenská pošta, tá zaplatí vyše 2 360 000 euro rovnako za dva roky. Toto naozaj nie sú malé peniaze, ak to naozaj porovnávame s tým, že kde tie choroby a v akej miere tie choroby vznikajú a akou mierou zaťažujeme zamestnávateľov.

Vrátim sa ešte k tomu, ako Slovenská republika spĺňa alebo nespĺňa požiadavky smernice rady z 12. júna 1989 a nebudem teraz detailne rozoberať to, ako sme sa dostali k stavu, kedy nás Európska komisia vyzvala na zosúladenie našej legislatívy a smernice rady. Koho to zaujíma, mám u seba korešpondenciu, ktorá začala tým, že slovenská strana, konkrétne Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky, sekcia pracovných zdravotných služieb zrejme postihnutá touto novelou, ktorá pracovnú zdravotnú službu rušila, poslala komisii Európskych spoločenstiev sťažnosť, že vzhľadom na legislatívne zmeny už Slovensko nespĺňa požiadavky podľa smernice rady. Tendenčne vytrhli z kontextu ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie a že nech teda Európska komisia toto preskúma. Európska komisia teda začala skúmať a na dotazy, ktoré zaslala slovenskej strane, slovenská strana miesto toho, aby uviedla na pravú mieru to, že v rámci zákona o BOZP Slovensko plní požiadavky dané smernicou rady, tak veľmi promptne reagovalo a súhlasilo s tým, že áno, Slovenská republika nespĺňa požiadavky a veľmi rýchlo túto situáciu napravíme.
Opäť, koho to zaujíma, ja tu nebudem čítať všetko, ale disponujem porovnaním smernice a zákona o BOZP a zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky povinnosti, ktoré sú dané smernicou, už naša legislatíva v týchto dvoch zákonoch obsahuje a nie je vôbec dôvodné zavádzať duplicitne pracovnú zdravotnú službu.
Na záver mi teda ešte, dámy a páni, dovoľte pre poriadok uviesť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Navrhujeme účinnosť predkladanej novely od 1. januára 2016.
Ešte jedna poznámka k tomu, ako by tento návrh zákona nemal vplyv na verejné financie. Je to mimoriadne konzervatívny odhad situácie, kedy predpokladáme, že štátna a verejná správa sa zrejme tejto služby vo veľkej miere nevzdá, tak ako tomu bolo aj po zrušení pracovnej zdravotnej služby v tom roku 2011. No verím, že pokiaľ by tieto inštitúcie sa rozhodli rozumnejším spôsobom hospodáriť s peniazmi daňových poplatníkov, tak by to mohlo mať aj pozitívny vplyv.
Vážené dámy, vážení páni, toľko. Ďakujem pekne za pozornosť a prosím ctené plénum o podporu tohto zákona.

122.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1738. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Dodal by som ešte k tomuto, že uvedený návrh zákona je naozaj veľmi potrebnou právnou normou, aj jeho prijatie, nakoľko existujúci právny stav je čisto výsledkom lobizmu firiem, ktoré poskytujú tieto služby a má veľmi negatívny dopad na podnikateľské prostredie, na náklady, ktoré zbytočne a neopodstatnene vytvára zamestnávateľom, a aj na štátny rozpočet, z ktorého sa takýmto spôsobom odsávajú úplne zbytočne a neopodstatnene obrovské finančné prostriedky. Je, jeho uplatňovanie v legislatíve Slovenskej republiky je úplne v rozpore so smernicou európskej, s európskymi smernicami a vysoko prekračuje potreby, ktoré smernice ukladajú Slovensku.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1752 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

124.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená spolupredkladateľka, vážený spravodajca, vážení verní poslucháči, myslím si, že pani poslankyňa Kiššová veľmi detailne a vyargumentovane zdôvodnila, prečo status quo vyplývajúci zo súčasne platného zákona nie je nakladaním s prostriedkami s vedomím dobrého hospodára.
Dobrý hospodár sa, akokoľvek to znie dnes populárne, stará o costs a benefits, a ja teda poviem, o náklady a pozitíva, ktoré z takto vynaložených peňazí vyplývajú.

Samozrejme, nedá sa poprieť, že z takto vynaložených nákladov existujú ľudia, ktorí z nich profitujú. Prísne vzaté, sú to držitelia pečiatok a ak sa to dotýka i mojich niektorých ctených kolegov, ktorí nakoniec s tou pečiatkou udrú v službách inštitúcií, ktoré na to majú právo, tak je celkom pochopiteľné, že každý cech si bráni svoj biznis. Samozrejme, otázka je, čo to prináša spoločnosti? A treba povedať, že ak novela, ktorú predkladáme, vonkoncom plní európsku smernicu v tomto zmysle, ale i podľa zdravého rozumu plní to, čo by malo byť cieľom i zákonodarcu, to znamená, aby zdravie ľudu, povedané rečou čias minulých, bolo uchránené, tak samozrejme, dôjde vždy nakoniec pri vynakladaní verejných zdrojov na pekuniárnu úvahu, teda na úvahu o tom, či je to, či to za to stojí. Ak sa dozvieme, že z 2,6 mil. necelých 400 by, alebo sa stane nositeľom nejakej choroby z povolania, tak dôjdeme pomerne ľahko k záveru, že zhruba z 26-tis. sú to štyria.
A teraz vám poviem jeden taký príklad o rozumnom uvažovaní so zdrojmi, ktorých nikdy nie je všelikde, ani v tom prípade, ktorý uvediem, dosť. Keď v polovici 90. rokov, teda okolo roku 1985-1986, som patril k hŕstke ľudí, veľmi malej v tom čase na Slovensku, ktorá sa začala ako prvá venovať problematike HIV infekcie, teda infekcie vírusom, ktorý spôsobuje v konečnom štádiu chorobu zvanú AIDS, tak sme pochopiteľne už v tom čase ako civilizovaná krajina, akonáhle sa stali dostupné sérologické diagnostické prostriedky na dôkaz protilátok proti vírusu, vtedy to nebolo veľmi lacné, jeden test stál radovo viac, ako stál o pár rokov, tak sme sa rozhodli, že ako zodpovední ľudia, ktorí ctia zdravie ľudu, sme zaviedli testovanie tehotných. Iná vec je, a to i v tom čase bolo známe, že nebol vírus HIV liečiteľný. To znamená, ak tehotná by bola HIV pozitívna, nič sme s ňou nemohli presne vzaté úplne urobiť, zbaviť sme teda vírusu tehotnú nemohli, mohli sme jej pomáhať na ceste životom, aj zdravím.

Zároveň tiež bolo známe, že prenos na dieťa nie je so stopercentnou istotou, ale i menšie riziko sa nám zdalo dôvodné na to, aby sme tieto vyšetrenia, nie veľmi lacné, ešte raz hovorím, robili. A musím vám povedať, ako sme to potom vyhodnotili. Keď sme urobili na Slovensku 300-tis. testov tehotným občiankam Slovenskej republiky a nenašli sme ani jediný prípad HIV pozitiviti, tak sme zastavili testovanie. Pretože už i vtedy, i potom, i stále zdravotníctvo potrebuje zdroje na všetkých stranách a keby sa nekradlo, aj tak by ich potrebovalo a preto sme sa rozhodli, že costs a benefits, teda vynaložené náklady a možný pozitívny dopad je proste v prudkom nepomere. Za daných okolností, keď máme na 26-tis. vyšetrených štyroch, tak je to jednoducho očividne niečo v tejto istej kategórii. Proste domnievam sa, že nie sme v štádiu, aby sme mohli zaťažovať kohokoľvek pri tomto štatistickom stave takouto záťažou.

A ešte raz hovorím, ak napriek tomu, že tak nebudeme robiť, vonkoncom neporušíme smernicu, ktorá bola vydaná nepochybne pre vyspelé, bohaté a lepšie fungujúce krajiny, ako je Slovensko, tak sa mi zdá hypertrofia, aby sme toto naďalej udržiavali. Je to trošku tak, ako keby sme sa rozhodli vysadiť okolo autostrád alebo na zelených pásoch vzácne a drahé kvetiny a nemali pritom od roku 2010 dokončenú autostrádu do Košíc. Inými slovami, peniaze, tobôž keď sú limitované, sa majú vynakladať rozumne s vedomím dobrého hospodára. Status qou tak nerobí a tento návrh zákona sa pokúša vrátiť veci na miesto.

126.
Ďakujem. Veľmi dobré vystúpenie, aj filozoficky. Naozaj ide o to, ako štát zaťažuje spoločnosť, ako efektívne štát zaťažuje spoločnosť či už daňami alebo takýmito povinnosťami. Myslím si, že v tomto prípade by nemal byť veľký problém zrátať pozitívny dopad na zdravotný stav zamestnancov aj živnostníkov a porovnať, ako sa zlepšil na jedno euro investované, v porovnaní s jedným eurom investovaným do záchrany života v nemocnici napríklad. Tam sa v mnohých krajinách používa ukazovateľ, ktorý sa volá quali a ten, pokiaľ si pamätám, tak je zhruba na úrovni 20 až 30-tis. eur približne, to znamená, toľko sa oplatí daňovým poplatníkom v tej-ktorej krajine investovať do záchrany jedného kvalitného roka života. Myslím si, že keby ministerstvo financií alebo IRP urobilo takúto analýzu, tak zistí, že sme mohli zachrániť mnoho, mnoho životov, kvalitných rokov životov a že sme premrhali peniaze na takomto lobistickom projekte. Ďakujem.

128.
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Osuský, ja chápem, prečo prichádzate s týmto návrhom zákona a z pohľadu podnikateľov sa s vami úplne stotožňujem. Plne si uvedomujem, že väčšina výkonov pracovnej zdravotnej služby, aj keď teraz ma budú možno počuť viaceré a nebudú s tým veľmi stotožnené, je formálnych. Ja som sa stretla aj s tými ľuďmi, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu, ale kontaktovala som aj množstvo podnikateľov, ktorí raz ročne zaplatia nejakú sumu, väčšinou vyššiu, podľa bydliska, kde sú, v Bratislave spravidla vyššiu a funguje tento inštitút formálne. Ja som však zástancom toho, že keď niekto, niečo funguje formálne, tak treba zmeniť spôsob toho fungovania, nie to a priori zrušiť. A vám poviem aj, prečo. Pretože tá druhá kategória, to nie je, to sú neni ľudia, ktorí nie sú v riziku, to sú ľudia, ktorí sú v riziku, ale nedosahujú určité limity, ktoré by ich zaradili do tretej kategórie.

A teraz sa pokúsim reagovať aj na pani poslankyňu Kiššovú trošku, aj keby som nemala, ale súvisí to aj s vaším vystúpením. To, že chorôb z povolania je tak málo a tých 60 %, tá štatistika existuje, ja viem, kde je, môžem vám potom ju ukázať a to, že je to 60 % z malého počtu, to nehovorí o tom, že koľko ľudí je postihnutých alebo, že pracovné prostredie nevplýva na tých ľudí, to len hovorí o tom, že 60 % z toho malého počtu bolo diagnostikovaných z druhej kategórie. Čiže vy teraz chcete, aby tá druhá nebola vôbec kontrolovaná a tých 60 %, ktoré boli teraz diagnostikované, možno vôbec ani nebudú. Čiže tí ľudia budú bez akéhokoľvek dohľadu. My sme si tu rozprávali už o tejto problematike a spolu aj s pánom poslancom Novotným sme sa zhodli na tom, že by bolo dobré tú druhú kategóriu rozlíšiť, rozdiferencovať a prvú dať mimo tých pravidelných kontrol a v tej druhej to prísne rozdiferencovať. Toto by bol môj návrh toho riešenia.

Ďakujem.

130.
Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, máte pravdu. Iste, je tam nejaký sediment, ktoré by to potreboval, ktorý by to mal, tu len ide, ešte raz hovorím, o to, na jednej strane človek sa má aj sám trošku hádam starať o svoje zdravie a keď sme už dnes v takej téme motivovania a prinucovania, viete, to máte tak, keďže vieme, ktoré sú hlavné, nebezpečné a život skracujúce ochorenia našich občanov, tak iste by sme mohli zaviesť pomaly do pracovnej až občianskej služby vyšetrovanie rakoviny hrubého čreva, rakoviny prsníka a som presvedčený, že by to z hľadiska vynikajúceho príspevku kolegu Jurzycu znamenalo oveľa väčší prínos zdraviu ľudu, osudom jednotlivcov i nákladom spojeným s ošetrovaním človeka s rakovinou konečníka a rakovinou prsníka. Napriek tomu nikto nezaviedol prsníkovú a konečníkovú službu, je to len opcia. Je to možnosť. Nikoho neprinucujeme, ani nemotivujeme.
Takže v tomto zmysle, samozrejme, že je možné, že vypestovať si lakeť opretý o hranu stola pri počítači je v zdanlivo ľahkej pracovnej kategórii nejakým poškodením a bolo by dobré, aby ani toto sme dokonca nemali, ale znova, ide len o porovnanie to, čo to stojí a čo z toho vyplýva. Inými slovami, mám pocit, že nám unikajú väčšie veci, ale rozbíjame orech bucharom. To znamená, vynakladáme obrovskú silu a náklady, niečie, samozrejme, na niečo, čoho výsledok je oriešok. A v tomto zmysle, aj keď ako lekár úplne chápem, vždy treba rozhodovať, či má mať pre leukémikov napríklad, keby sa to dalo takto chápať, alebo pre sopeľ z nosa, lebo obidvoje je nepríjemné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)