54. schôdza

Takže ďakujem veľmi pekne za podnety. Ja by som išla poporiadku.
Pán Hraško, čo sa týka kamerových systémov, úrad už vydal jedno metodické usmernenie, kamerový systém je naozaj téma, ktorá je veľmi živá, verte, že tých podnetov dostávame niekoľko do týždňa, by som si dovolila potvrdiť. Zákon hovorí jasne o tom, že priestor má byť jasne, zreteľne označený, a kontrolný orgán potvrdzuje, či prevádzkovateľ alebo osoba zreteľne, jasne označil toto miesto. Takže všetko to je otázka výkonu kontroly a toho, ako prevádzkovateľ dodržiava zákon, zákon to stanovuje jasne. Jedno metodické usmernenie už bolo dané, na úrade ho môžete nájsť a môžete ho mať k dispozícii.
Čo sa týka vašej druhej otázky aj pána Mikloška, zahrniem teda do tých lyžiarskych stredísk, budem to brať ako váš podnet, upovedomím vás listom, takže ďakujeme za podnet. Samozrejme, môžeme zahrnúť lyžiarske strediská do riadneho plánu kontrol, na druhej strane kúpa permanentky je predovšetkým obchodný vzťah medzi prevádzkovateľom a tým, ktorý tu permanentku kupuje, takže si musí byť vedomý veci a zmluvných vzťahov, ktoré sú medzi prevádzkovateľom a kupujúcim. Na druhej strane, samozrejme, my môžeme urobiť tú kontrolu, do akej miery prevádzkovateľ chráni osobné údaje. Ako som vám povedala, budeme to riešiť, upovedomím vás listom a môžeme to dať do riadneho plánu kontrol.
Ďakujem.

20.
Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som uviedol našu správu.
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti každoročne do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za predchádzajúci rok. Okrem vyhodnotenia najdôležitejšieho pravidla ústavného limitu na dlh prináša pohľad na ďalšie zákonom stanovené povinnosti, najmä v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov a financovania kompetencií samospráv.
Eurostat zverejňuje výšku dlhu verejnej správy dvakrát ročne. V apríli roku 2014 oznámil, že dlh Slovenska ku koncu roku 2013 presiahol úroveň 55,4 %, čím sa prekročila tretia hranica definovaná ústavným zákonom. Vplyvom prechodu na metodiku ESA 2010 došlo v októbri toho roku k zníženiu dlhu na úroveň 54,6 % HDP, čím dlh klesol do druhého sankčného pásma. Okrem sankcií viažucich sa k druhému pásmu (predstaviť napríklad opatrenia na zníženie dlhu, zmrazenie platov členov vlády) tak bola vláda povinná rešpektovať dočasne aj sankcie tretieho pásma (t. j. viazanie výdavkov rozpočtu, neposkytovanie dotácií z rezervy vlády a predsedu vlády, predložiť rozpočet s nerastúcimi výdavkami.)
Samosprávy sa po znížení dlhu do druhého pásma vyhli povinnosti zostavovať rozpočet na rok 2015 so zmrazenými výdavkami.
V porovnaní s rokom 2013 sa v roku 2014 úroveň dlhu znížila o jeden percentuálny bod HDP a dosiahla 53,6 % hrubého domáceho produktu. V rámci dodržiavania požiadaviek ústavného zákona ministerstvo financií viazalo 16. mája 2014 sumu 305 miliónov eur, čo zodpovedá trom percentám výdavkov štátneho rozpočtu podľa stanovenej definície, pozastavilo sa čerpanie rezerv a platy členov vlády boli zmrazené.
Vláda predložila Národnej rade návrh rozpočtu na roky 2015 až ´17, ktorý spĺňal požiadavku na nerastúce výdavky v roku 2015 a v rokoch 2016 až ´17 nominálnym nárastom výdavkov proti schválenému rozpočtu na rok 2014. Po zohľadnení vplyvu prechodu na metodiku 2010 bolo pravidlo splnené len v roku 2015, v ďalších rokoch výdavky medziročne rástli. Navyše v rozpočte na rok 2014 boli upravené príjmy z HDP bez toho, aby boli posúdené nezávislým výborom pre daňové prognózy. Aj keď vytvorenie rezervy na strane výdavkov zabezpečilo nulový vplyv na saldo rozpočtu, zvýšila sa tým základňa pre výpočet povolených výdavkov podľa ústavného zákona, čím sa vytvoril priestor na to, aby sa v menšej miere znižovali ostatné výdavky. Po znížení dlhu do druhého pásma povinnosť predložiť rozpočet s nerastúcimi výdavkami prestáva platiť.
Vláda dňa 20. novembra 2014 schválila materiál, v ktorom zdôvodnila výšku dlhu a predstavila opatrenia na jeho zníženie. Materiál bol následne prerokovaný Národnou radou. Deklarované opatrenia boli zahrnuté v rozpočte na roky 2015 až ´17, na základe ktorého mal dlh klesnúť do roku 2017 na úroveň 51 % hrubého domáceho produktu. V apríli 2015 vláda predstavila nové strednodobé ciele, ktoré mierne zvýšili prognózu dlhu do roku 2017, najmä ako dôsledok vyšších nominálnych fiškálnych cieľov v roku 2015 až ´17. V horizonte do roku 2018 sa očakáva pokles dlhu na úroveň 49,5 % hrubého domáceho produktu, čo je stále prvé sankčné pásmo.
Na medziročný pokles dlhu v roku 2014 a ďalší očakávaný pokles v roku 2015 mali významný vplyv jednorazové opatrenia. Ide najmä o príjmy z privatizácie, zo súkromných dôchodkových fondov, dividendy zo štátnych podnikov nad rámec bežného zisku a využívanie hotovostnej rezervy štátu. Z pohľadu čistého bohatstva Slovenska nedošlo k zlepšeniu, nakoľko pokles dlhu bol financovaný aj poklesom aktív verejného sektora. V horizonte rokov 2011 až ´14 prispeli jednorazové vplyvy k zníženiu dlhu celkom vo výške 2,1 % HDP, v roku 2015 sa odhaduje ich dodatočný príspevok 1,8 % HDP. Z pohľadu požiadaviek ústavného zákona a udržateľnosti vývoja dlhu preto rozpočtová rada vníma negatívne, že od prekročenia prvého sankčného pásma v roku 2012 zatiaľ sa nepodarilo prijať také opatrenia, ktoré by viedli ku znižovaniu dlhu mimo sankčných pásiem.
V prípade pravidiel týkajúcich sa samospráv sa sledujú tri oblasti:
1. Či štát finančne kryl straty samospráv.
2. Či došlo k presunutiu nových úloh a kompetencií na samosprávy bez finančného krytia.
3. Výška dlhu samospráv.
Rada konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv, na druhej strane štát selektívne zlepšil hospodárenie vybraných samospráv poskytovaním úverov alebo návratných finančných výpomocí za veľmi výhodných podmienok, nie sú úročené alebo bez zabezpečenia.
Z pohľadu dodržiavania pravidiel je potrebné preskúmať najmä tie transakcie, ktoré výrazným spôsobom zlepšia hospodárenie samospráv a predchádzajú tak vzniku platobnej neschopnosti samospráv.
V roku 2014 boli poskytnuté úvery mestu Košice a Bratislava. V prípade mesta Žilina došlo k odpusteniu časti úveru, čím sa zadlženie dostalo pod hranicu 60 %, s ktorou sú od roku 2015 spojené sankcie. Zároveň bola splatnosť výpomoci odložená do roku 2016.
Pri hodnotení dostatočného finančného krytia nových úloh samospráv vychádza rozpočtová rada z podkladov získaných od ministerstva financií a predstaviteľov samospráv. Na rozdiel od ministerstva financií samosprávy uviedli v stanovisku nekryté výdavky vo viacerých oblastiach, napríklad sociálne služby, aktivačné práce, školstvo, administratíva. Objektívne vyhodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty samospráv nie je v súčasnosti možné kvôli chýbajúcemu celkovému auditu kompetencií a ich krytia zo strany štátu.
Ustanovenie zákona týkajúce sa sankcií pri predložení limitu bude prvýkrát hodnotené v roku 2016. Na rozdiel od limitu na dlh verejnej správy sú dôležitým operatívnym a proticyklickým nástrojom rozpočtu výdavkové limity, v čase silného ekonomického rastu vedú k výrazne rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu a, naopak, v čase ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu expanziu. Ich zavedenie, aj keď bez konkrétneho termínu, predpokladá ústavný zákon.
V porovnaní so správou z augusta 2014 sa situácia nezmenila, legislatívny rámec určujúci postup pri ich výpočte zatiaľ nebol predstavený. Napriek pôvodnému zámeru ministerstva financií pokračovať v diskusii o podobe výdavkových limitov nedošlo v tejto oblasti k pokroku. Ministerstvo financií argumentuje, že verejný limit výdavkov zavedený do národnej legislatívy v rámci implementácie pravidla o vyrovnanom rozpočte zo Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej menovej únii s účinnosťou od 1. januára 2014 oslabil nevyhnutnosť zavádzať výdavkové limity ako permanentný nástroj riadenia rozpočtu. S ich zavedením v najbližšej dobe sa preto neuvažuje.
Podľa názoru rozpočtovej rady existujúci limit výdavkov nespĺňa charakteristiku takéhoto fiškálneho pravidla z viacerých dôvodov. Vo vzťahu k nedostatočným trvalým opatreniam na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem limitu dlhu by práve funkčný nástroj limitu výdavkov prispel k rýchlejšej konsolidácii rozpočtu.
V rozpočte verejnej správy na roky ´15 až ´17 došlo k zlepšeniu zverejňovaných informácií, vo zverejňovaní požadovaných informácií. Rozšíril sa monitoring podmienených záväzkov aj na Národnú radu a implicitné záväzky zahrňujú už aj náklady na likvidáciu jadrových zariadení. Prístup ku kvantifikácii daňových výdavkov je zdokumentovaný v samostatnom manuáli. V rozpočte naďalej absentuje analytický pohľad na hospodárenie štátnych podnikov a podnikov s účasťou Fondu národného majetku.
Z pohľadu efektívneho uplatnenia ústavného zákona je nedostatkom nerozpočtovanie niektorých príjmov a výdavkov, najmä na mimorozpočtových účtoch. Údaje prezentované v konsolidovanej bilancii za rozpočet nie sú porovnateľné s historickými údajmi, čím stráca táto bilancia informačnú hodnotu.
V roku 2014 bola publikovaná súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2013, oproti predošlej správe došlo opätovne k výraznému rozšíreniu poskytovaných údajov a informácií. Správa prvýkrát obsahuje detailnejšiu informáciu o hospodárení najvýznamnejších štátnych podnikov. Od účinnosti ústavného zákona došlo k výraznému zlepšeniu o zverejňovaní informácií o verejných financiách. Rada vníma pozitívne, že dokumenty k rozpočtu verejnej správy a súhrnné výročné správy reagujú na pripomienky a odporúčania rady.
Na druhej strane sa ukazuje, že okrem samotného zlepšovania obsahu dokumentov je z hľadiska transparentnosti dôležitý aj proces tvorby a schvaľovania dokumentov. Negatívnym príkladom bol proces schvaľovania rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až ´17 v parlamente, napriek tomu, že celé vlády sú definované na úrovni verejnej správy v metodike ESA 2010, návrh rozpočtu je zostavovaný na obdobie najbližších troch rokov, zmeny predložené a schválené v parlamente sa sústredili len na hotovostný štátny rozpočet na najbližší rok. Znamená to, že bez dodatočných informácií od ministerstva financií nebolo možné vyhodnotiť vplyvy na roky ´15 až ´17 v metodike ESA 2010.
Ďalším negatívom rozpočtu bolo opätovné navýšenie rozpočtovaných daňových príjmov nad rámec prognózy schválenej výborom pre daňové prognózy. Podľa názoru rady by úprava rozpočtového procesu prispela k zvýšeniu jeho transparentnosti. V prvom rade by bolo potrebné opustiť historicky zažitý spôsob schvaľovania hotovostného štátneho rozpočtu a schvaľovať rozpočet verejnej správy v metodike ESA 2010 s premietnutím zmien na všetky tri rozpočtové roky. Rovnako nezávislé posudzovanie makroekonomických a daňových prognóz by malo byť podmienkou ich zapracovania do zmien v parlamente, čím by sa predišlo arbitrárnemu navyšovaniu príjmov rozpočtu. Jedným z dôsledkov navyšovania príjmov a výdavkov môže byť aj obchádzanie fiškálnych pravidiel a sankcií vyplývajúcich z možného porušenia týchto pravidiel. V neposlednom rade by sa mali všetky dokumenty týkajúce sa rozpočtu zverejniť do 30 dní po schválení parlamentom, podobne ako sa to vyžaduje od ostatných subjektov verejnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2014, tlač 1752.
Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1789 zo dňa 2. septembra 2015 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 14. septembra 2015. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 449 zo dňa 3. septembra 2015. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2014 (tlač 1752) zobrať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 473 zo dňa 16. septembra 2015 a určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril: po prvé, predniesť správu na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

24.
Tak ešte, našťastie, som starý športovec. Dobre.
Vážení, vážená pani podpredsedníčka, dneska je to moje posledné vystúpenie, sa ospravedlňujem, ale zjastril som, keď som počul túto tému, ktorá je mi svojím srdcom blízka, aj keď neni som v tom odborník. A teda dovolím si povedať niekoľko slov na tému rozpočtovej zodpovednosti aj vašej rady, ktorú uznávam, ktorá sa mi zdá naozaj, skôr by som povedal, apolitická, kontrolujúca, ak povie, čo namerala, tak to má byť, a proste nepozerá doľava, doprava a proste udržuje si tento nadhľad. Nadhľad je potrebný v dnešnej turbulentnej ekonomike a v dnešnej doslova chaotickej situácii na poli finančnom vo svete aj v Európe a čiastočne aj u nás.
Slovensko sa drží teda s tým dlhom 54,6 v druhom pásme, čo je iste dobré. Samozrejme, v prospech nás išli aj tie nové metodické pokyny, ale to už, myslím, že aj vlani sme hovorili a teraz sa aj hovorí, že aj náklady na utečencov sa nebudú do toho, včera som to čítal, rátať. Čo má tiež svojím spôsobom logiku, lebo to troška otvára väčšie možnosti na riešenie tejto neblahej situácie, s ktorou si vlastne nikto nevie rady.
Taká moja poznámka metodická je, ale isteže mi za pravdu nedáte, je rast. Proste hlavným kritériom je rast. Rast hospodárstva. Percentá. Hurá, ešte nula jedna, ešte tri, ešte toto, Amerika má toľko, tí toľko. Čiže všetci dobre vieme, že teda stály rast je svojím spôsobom nezmysel, nemôže to stále ísť, a potom dôsledky sú také, že proste všetko, čo prispeje k rastu, je výborné. Poistné udalosti, advokáti, spory, súdy, chladnička sa pokazí pár drôtikov, vymení celá, okamžite nakúpiť a tak ďalej a tak. Točenie, točenie, rast, rast, rast. Padne lietadlo, to je výborné, pretože je vtedy veľa poistných udalostí, ale to už troška som cynický, ale to neni z mojej hlavy.
Krízy. Tak kríza tu je už od roku 2008, nie veľmi sa to stále rieši. Stále sme v kríze, stále neni koniec teraz, včera som čítal, že jedenásť amerických bánk znova skrachovalo, už ich bolo cez stovku. Ak tam máte svoje penzie, tak budete, nedostanete žiadne. Čínska kríza, pred pár dňami boli titulky, padá to všetko a neviem, čo všetko za tým bolo, nikto nepovedal celkom, teraz sa to nejako zastavilo, ale vtedy sa povedalo, že za jednu noc sa stratili tri bilióny amerických dolárov. Amerika má 60 biliónov dlh, ktorý teda nikdy nesplatí, preto to už ani nie je dlh, ale tri bilióny US dolárov sa stratilo za noc. Tak otázka je, či sa nás to nedotklo nejako, či nemáme aj my s tými bankami alebo s niečím, iste v nejakých tých akciách máme aj my svoje tieto, lebo to sú také veci, ktoré sa povedia, bublina zmizla, tri bilióny sú v háji, ale proste nám sa to ako keby ne..., nie.
Dosť nebezpečná problematika: vojenské operácie. Tie prispievajú k rastu, samozrejme, keď sa vystrieľa všetko, ja to len, myslím, bomby spúšťajú hentam, tam, tam, tak je to, k rastu prispieva, a to je veľmi nebezpečné. A teraz vidíme, že v tomto smere všelikto toto využíva a mnohí sa boja, že proste mier je v Európe a vo svete vážne ohrozený a že niektoré štáty, keď si nevedia ako ďalej, tak vlastne svoj rast a svoj blahobyt a svoje točenie peňazí môžu takto relatívne ľahko, čo už aj v minulosti viackrát bolo, urobiť.
Dobre, tak, nech sa páči, ty si náš kolega, dobre. (Povedané poslancovi prechádzajúcemu okolo.)
Transparentnosť, to je tiež veľmi pekné, len proti mnohým veciam sa tiež nič nerobí.
Daňové raje, ja si myslím, že daňové raje naozaj je len prežitok, je hrozné, je cez tisíc ľudí našich tam vonku a týka sa to najmä Afriky a iných krajín, kde naraz ľudia, všetko tam využijú, suroviny, lacnú pracovnú silu a potom peniaze posielajú do daňových rajov. Čiže to je niečo tak nehorázne! To ja len, teraz vás neškolím, pán predseda, to viete, ale tieto otázky ostávajú troška bokom.
Verejné obstarávanie, to je tiež vec, ktorá u nás je, dovolím si povedať, chorá, keď jedna firma 50-krát vyhrá verejné obstarávanie, samozrejme, za to sú pekné provízie. Europrojekty, strácanie sa peňazí v piesku, dostane balík peňazí, ktorý je nadsadený, staré technológie, potom to ide dole pomaličky a ten chudák na konci, ktorý to všetko urobil, nedostane nič, lebo sa to medzitým potratilo kdekade. Čiže toto je tiež niečo také, čo metodicky treba jasne zmeniť a je to už úloha asi pre ďalšiu vládu, táto ale v tomto smere tiež veľa neurobila. Opozícia vykrikovala tri a pol roka, teraz idú niektoré veci, teraz napríklad nezdanenie tých transakcií v stavebníctve, keď faktúry nie sú zaplatené, to je dobré, ale o tom sa tu už hovorí dlho.
Obchody s derivátmi. To sa kritizuje 20 rokov vo svete. Bublina. Peniaze bez práce, špekulácie, "pure speculations", v Amerike som to mnohokrát tak počul, sa kritizuje, ale nič sa v tomto smere prakticky nezmenilo, aspoň ja neviem, že by sa niečo zmenilo. Hovorí sa o zdanení finančných transakcií, za každú transakciu, ktorú, cez noc môže byť cez počítač milióny, 0,01 %, by ani to neprešlo, neviem. Mnohé krajiny boli proti, ale tam by sa dali získať aj financie a zároveň tieto nekontrolovateľné, nezdanené a operácie, ktoré môžu zruinovať hocikoho, keď sa niekto na nás sústredí, najmä na malé krajiny, o nich sa nehovorí.
Tlačenie peňazí. Vola sa to kvantitatívne uvoľňovanie, tak ja keď to takto poviem, tak všetci sú spokojní, ale keď poviem že nekryté tlačenie peňazí, to je návrat k "Bretton Woods", návrat k zlatému tomuto, zlatým zásobám, to sa teraz veľa hovorí najmä v Rusku a v týchto krajinách, BRICS, ale to proste keď sa aj pýtam našich špecialistov, naraz im to vyhovuje, naraz sú tu peniaze, sú to lacné peniaze, 1 % dajú zákazníkom a 10 od neho pýtajú, keď si potrebuje niečo požičať, ale to s tým troška nesúvisí. Ale to tlačenie peňazí, až sypanie tam, kde sú krízové, to nemôže byť donekonečna, čiže možnože to na chvíľu ako zachráni niekoho a niečo, ale vlastne...
Ja som prekvapený, že Európa v týchto problémoch robí málo. Ja myslím, že každý tam má svoje "penízky", a teda ešte chvíľu čaká, kým sa mu vrátia, ale kým predsa tie akcie stúpnu, teraz klesajú, po čínskej kríze silne klesali a nikto nič.
No, hovoril som o bankovej kontrole, bankovej únii, zdanenie finančných transakcií, stop daňovým rajom a tak ďalej, ale ide to tak pomaličky všetko do stratena. A ešte keď si prečítate transparent, že peňazí je dosť, ale politici všetci kradnú, tak to protestujem, pretože ja som ešte momentálne nič neukradol a tu poznám kopu kamarátov, ktorí tiež nikdy nič neukradli alebo to ani nevedia, ani to nechcú, ani to nemôžu.
Dobre, vážený pán predseda, prepáčte za takú troška chaotickú túto, ale sú to expres témy, o ktorých veľa nehovoríme, ktoré sa v svete na rôznych WikiLeaks adresách dá veľa dočítať a, bohužiaľ, veľa z nich je pravdivých.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady číslo 33 zo 16. mája 2012 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2015.
V súlade s § 9 tohto zákona výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií v mesiaci júl 2015 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2015.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2015 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzii, ktoré obsahujú utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 10. septembra 2015, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade vziať ju na vedomie. Návrh uznesenia je súčasťou tejto správy.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto dokumentu.

28.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu alebo k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V prvom rade mi dovoľte poďakovať tvorcom tohto zákona, to je, myslím, podstatné, pretože tvorcom tohto zákona nie som ja, ale je ministerstvo spravodlivosti spolu s mimovládnymi organizáciami ako VIA IURIS, Transparency International, Aliancia Fair-play, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska.
To, čo predkladáme, je takmer dvojročná práca týchto organizácií vrátane ministerstva, a treba povedať, že ešte začiatkom tohto roka sa viacerí zhodovali o tom, že to, čo predložilo ministerstvo po takmer dvoch rokoch rokovania s mimovládkami, ktoré som vymenoval, je krok vpred. Že išlo, boli tam úskalia, na ktorých sa bolo ťažké dohodnúť, ale nakoniec k tým dohodám prišlo a hovorí sa, Aliancia Fair-play hovorí o stovkách hodín práce, že konečne je šanca na zmysluplný výsledok. Rovnako hovorili zástupcovia ministerstva spravodlivosti. A ten štandard pri zverejňovaní informácií sa mal posilniť, mal sa zväčšiť, mali sme sa opäť posunúť k transparentnej krajine.
Musím povedať, že ja som absolvoval s pánom ministrom k tomuto debatu v sobotných dialógoch niekedy v marci 2015, dovolil som si pána ministra svojím spôsobom nepriamo pochváliť a povedať, že ten návrh zákona, konečne sme po ix rokovaniach dospeli k nejakému výsledku, ktorý je v zásade dobrý. Sú tam medzery, ktoré vzhľadom na rozsah zákona sú pochopiteľné. Ale za tento návrh zákona ja budem zrejme hlasovať a takýchto ľudí bolo nepochybne viacej.
A to ma privádza k myšlienke, že k takému nejakému pravidlu, že vždy keď návrh zákona vládny pochválite alebo nekritizujete, tak bude stiahnutý. Nedajbože na ňom sa podieľate, ako bol zákon o ochrane verejného záujmu, zabudne sa predložiť a musí ho predložiť opozícia a je to problém, ale v momente, keď ho kritizujete a ste oponentom v tomto, pri tomto návrhu, ten návrh sa dostane do parlamentu. Príde mi to minimálne zvláštne, a najmä plytvanie časom, plytvanie časom úradníkov ministerstva, ale aj mimovládnych organizácií. Preto mi neostane nič iné, ako povedať, že opäť vyhrala politika nad pragmatickými riešeniami a je to škoda.
Vecne, náš návrh alebo teda celkovo návrh alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám je postavený na základnom princípe, čo nie je tajné, je verejné. A takto by to malo byť. Mali by byť zabezpečené aj spôsoby a výkon týchto práv tak, aby neboli, aby neprichádzali rôzne ťažkosti pri uplatňovaní tohto zákona, pri uplatňovaní práva na slobodu informácií. A tento zákon alebo pôvodný zákon obsahuje niektoré medzery, aplikačné problémy, ktoré tak ministerstvo, ako aj v tomto prípade my ako opoziční poslanci, ktorí sme si osvojili tento návrh a musíme ho predložiť, lebo ho považujeme za správny, vychytáme. Vychytáme muchy, ktoré zákon o slobodnom prístupe k informáciám obsahuje.
Konkrétne, ten návrh je pomerne rozsiahly a vypichnem iba niektoré veci, ktoré považujem za veľmi dôležité. Zavádza sa definícia pojmu "informácia", rozširuje sa rozsah povinne zverejňovaných informácií, konkretizujú sa informácie, ktoré sú povinné, ktoré sú povinné zverejňovať obce a vyššie územné celky. Zavádza sa povinnosť prístupu, zverejňovať informácie sprístupnenia na žiadosť. Zjednocuje sa zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr na jedno miesto. Zavádza sa centrálny register zmlúv.
Podľa mňa jedno z najkľúčovejších opatrení tohto návrhu zákona, pretože umožňuje občanovi veľmi jednoducho dopátrať sa ku konkrétnej alebo ku ktorejkoľvek zmluve. Ktorejkoľvek zmluve, ktorú uzatvorila povinná osoba v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Rozširuje sa zverejňovanie informácií vo forme otvorených údajov. Sprísňujú sa podmienky pre obmedzenie prístupu k informáciám, spresňujú sa lehoty, obmedzuje sa utajovanie dôležitých informácií pod zámienkou ochrany autorského práva. Odo dneška sa upravuje postup pri opravných prostriedkoch. A tak ďalej a tak ďalej.
Tých vecí, ktoré tu navrhujeme a ktoré opäť pripomínam, a opäť ďakujem v prvom rade mimovládkam, bolo niekoľko a ministerstvo spravodlivosti, neviem na čí podnet, neviem z koho iniciatívy, vypustilo tie najzásadnejšie opatrenia a ostali iba ustanovenia, ktoré sa týkajú opakovaného použitia informácií. V zásade, ak sa nemýlim, ide o transpozíciu, ktorá je rozsahovo niečo okolo troch-štyroch strán. Je to obrovská škoda.
K tomuto zákonu boli dve hromadné pripomienky od občanov, v zásade vo veľkej miere akceptované. A pritom toto plénum, táto vláda, vláda nepredložila zákon, ktorý bol tvorený občanmi, a toto plénum nerozhoduje o vládnom návrhu, ale rozhoduje o opozičnom návrhu. A nerobím si ideály o tom, ako tento návrh dopadne, ale aj napriek tomu tento návrh je dobré, že je v tom pléne, že sa o ňom hovorí a že minimálne verejnosť v tomto prípade uvidí, ako sa k nemu postavili vládni poslanci. Je to minimálne dôležité vidieť, kto kope za verejnosť a kto za verejnosť nekope.
Takže týmto ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím v to, že budete konštruktívni. A opäť, akékoľvek výtky alebo otázky my sme pripravení s predkladateľmi diskutovať a prijať, vysvetliť čokoľvek, ale ja len dodávam, je to predsa len obsahovo vládny návrh. Čiže v zmysle politickej kultúry, načo by boli otázky zo strany vládnej strany, že áno?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážená snemovňa, vážená spravodajkyňa, ako v závere svojho vystúpenia podčiarkol kolega Kadúc, podľa očakávania popravíte vládny návrh zákona. Popravíte dielo ministerstva, ktoré vedie váš minister, a tak ako popri popravovaní popravíte ešte aj dve hromadné pripomienky občanov.
Slobodný prístup k informáciám je jedno z najväčších dedičstiev – a teraz to poviem hrdo – malej hŕstky poslancov okolo Jána Langoša, ktorí tento zákon iniciovali pred mnohými rokmi. Za tie roky sa vyskytlo dosť snáh ten zákon oklieštiť. Ten zákon vykastrovať tak, aby vyhovovalo temné prítmie všetkým možným ťahom, ktoré sa v slovenskej komunálnej, župnej či veľkej politike udievajú.
Bude presne, ako povedal kolega Kadúc, príznačné, ako sa vládna väčšina, ktorá disponuje možnosťou rozhodovať o prijímaní zákonov, vysporiada s vlastným návrhom zákona, svojho ministra v dobe, keď na nás dosadajú ako sťahovaví vtáci kauzy, počínajúc cétečkami, pokračujúc tetou Ankou a končiac oživeným a oprášeným Helioportom. Samozrejme, na konci viacerých tých káuz zaujaté vyšetrujúce orgány povedia, "všetko bolo v súlade so zákonom". V tejto krajine je hádam aj výbuch bavoráka na Karloveskej ceste v súlade so zákonom, lebo už to tak chodí, že bavoráky vybuchujú. A samozrejme, že je to len ilustrácia toho, prečo sa tento zákon má a musí popraviť. Pretože napriek všetkému sa verejnosť k informáciám dostáva. Dostáva sa zásluhou investigatívnych novinárov, dostáva sa zásluhou statočných Bielych vrán počínajúc Žarnayom a končiac cez Pechočiakovú, doktorom Suchánkom a sestrou Kovačovičovou.
Proste nedarí sa napchať džina informácií do fľaše. Ale prieky mu robiť treba. A tak tento zákon skončí ako, myslím, že jubilejný tridsiaty, ktorého som v tomto volebnom období v parlamente predkladateľom, presne tak ako tých 29 pred ním. Ale nevadí. Kedysi písali spisovatelia do šuplíkov a my môžeme povedať, ja za seba, že tvorím zákony do šuplíkov, pretože stále verím, že príde deň, keď tie zákony niekto vytiahne, zmení na nich titulný list, napíše nového predkladateľa prípadne a nový dátum a podá ich. A bude tu konštelácia taká, aká tu bola vtedy, keď prešiel návrh skupiny poslancov okolo Jána Langoša.
Takže, presne ako povedal Miro Kadúc, ilúzie si nerobíme. Ale práca je odvedená a minimálne zaujatá občianska verejnosť si môže všimnúť, ako s ňou bude naložené. O motívoch, prečo s ňou bude naložené, ako s ňou bude naložené, som krátko pred chvíľkou pohovoril. Tí, ktorí majú čo tajiť, sa boja zákona o informáciách.
Ďakujem za pozornosť.

32.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, opäť predkladáme novelu ústavy, ktorá má priblížiť demokraciu bližšie k občanom. Jedná sa totižto o priamu demokraciu alebo teda priblíženie sa priamej demokracii, kedy by občania mali reálnejšiu možnosť ovplyvňovať procesy v štáte, a to prostredníctvom statusu, ktorý je v ústave zakotvený, a to je referendum.
Vieme všetci, že doteraz je referendum nie moc účinné a nie moc funkčné. Už niekoľkokrát sme sa ho snažili istým spôsobom sfunkčniť. Zatiaľ bezvýsledne. Preto sa snažíme nájsť optimum, ktoré by bolo priechodné nielen pre naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ale aj pre ostatné politické subjekty. Je mi tak trošku čudné, keď tuná niekto rozpráva o tom, ako občania môžu ovplyvňovať dianie v spoločnosti, a potom nezahlasujú za zákon, ktorý má umožniť zlepšenie tejto situácie v prospech občanov, a teda priblížiť ich viacej k priamej demokracii.
Referendum, ako vieme, naozaj nie je funkčné, pretože na dosiahnutie stavu, kedy je referendum platné, je potrebné kvórum 50 % účasti, čo nemáme v absolútne žiadnych iných voľbách na Slovensku. To znamená, že ani v parlamentných voľbách, ani vo voľbách do vyšších územných celkov, ani vo voľbách do samosprávy, ani v eurovoľbách a takisto ani pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. V žiadnych týchto voľbách nie je určené povinné kvórum účasti na to, aby dané voľby boli platné. Jediný, ktorý má určené kvórum, alebo jediné, je u nás referendum. A pritom sa vyjadruje takisto vôľa občanov Slovenskej republiky.
Ďalšou prekážkou, ktorú v referende vidíme, je počet 350-tisíc podpisov, ktoré je potrebné zozbierať vôbec nato, aby sa nejaké referendum u nás konalo. A to je takisto, si myslíme, takou brzdou občianskej aktivite a občianskej rozhodnosti. Pretože ak už má človek dopredu postavené prekážky, tak, samozrejme, si rozmyslí, že či sa vôbec bude snažiť a či sa mu vôbec bude chcieť snažiť. V každom prípade vidíme to ako prekážku postavenú štátom proti občanom, proti tomu, aby sa vôbec občania mohli jednoduchšie vyjadrovať k veciam, ktoré politici zbabrú.
Preto sme pripravili novelu ústavy, ktorou sa upravujú niektoré články v ústave, ktoré majú referendum sfunkčniť. Nie úplne, pretože funkčné referendum by bolo vtedy, keby sme mali tak jednoduché podmienky ako napríklad v Rakúsku, príp. vo Švajčiarsku. Hovorí sa stále u nás, že u nás nemáme ešte demokraciu dozretú na to, aby rozhodovali občania. Ale veď občania predsa rozhodujú! Rozhodujú vo voľbách do parlamentu, rozhodujú vo voľbách o hlavu štátu, rozhodujú vo voľbách o miestnej samospráve, rozhodujú vo voľbách do vyšších územných celkov. Toto všetko rozhodujú občania. Prečo by nemali rozhodovať aj v referende? Prečo im chcete brániť, vážení páni politici doterajších štandardných politických strán? Ak dokážu rozhodnúť vo voľbách a dokážu rozhodnúť menšinovo, však si pozrime, aká bola účasť v eurovoľbách. A nikto nespochybňuje legitimitu nami volených zástupcov v europarlamente. A sú tam. A mnohí nám robia hanbu. Rozhodujú dokonca proti rozhodnutiu svojej strany, ktorá ich tam vyslala. Ale sú tam aj napriek tomu, že za nich zahlasovala necelá pätina národa.
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ako som spomínal, je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade Slovenskej republiky opakovane nechránia verejný záujem, ale záujmy finančných skupín. Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a hlavne spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov, a nie finančných či iných záujmových skupín.
Podľa súčasnej právnej úpravy je na platnosť referenda treba kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
V histórii Slovenskej republiky sa doposiaľ konalo osem referend, z ktorých iba jedno jediné skončilo s platnými výsledkami. Ostatné referendá skončili ako neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. Pri siedmich referendách teda došlo k bezúčelnému vynaloženiu značného finančného objemu z rozpočtu Slovenskej republiky, a teda z peňazí nás všetkých.
Ideálnym, žiaľ, v súčasnosti politicky nepriechodným riešením tejto situácie by bolo úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri najmenej zaujímavých voľbách, ako sú voľby do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu, osciluje v intervale 13 až 20 percent. Z toho vyplýva, že ani nie 20 % obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť najmenej 20 % oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Keďže hlavným cieľom novely je predovšetkým sfunkčnenie inštitútu referenda, súčasťou návrhu je aj povinnosť konania referenda v rovnaký deň, ako sa budú konať voľby alebo ľudové hlasovanie na celom území Slovenskej republiky alebo voľby do orgánov územnej samosprávy. Aby opäť nikto nemohol namietať, že sa vyhadzujú financie len tak do luftu. Takouto právnou úpravou sa ušetrí značný objem teda verejných zdrojov a predíde sa tak jednému z argumentov proti konaniu referenda, a to jeho finančnej náročnosti.
Rovnako sa návrhom ústavného zákona znižuje podmienka podpisov pod petíciu na vypísanie referenda zo súčasných 350-tisíc podpisov na 200-tisíc podpisov, čím sa stáva tento inštitút dostupnejší tým, ktorí majú záujem o veci verejné.
Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike, prostredníctvom upravenej procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo nastať prelomenie až úplné odstránenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej, teda našej krajiny.
Predkladaný návrh ústavného zákona zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie a nevyvoláva ani sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona má päť bodov, v ktorých hovoríme:
V prvom článku sa dopĺňajú slová, a teda nahrádzajú, za čo nie je možné v referende hlasovať, a dopĺňa sa tam nemožnosť hlasovať o skrátení volebného obdobia.
V druhom článku sa mení číslovka 350-tisíc pri počte nazbieraných podpisov za vyhlásenie referenda na 200-tisíc.
V treťom článku sa precizuje platnosť referenda, kedy sa vkladajú slová, že "na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky".
Štvrtý odsek sa dopĺňa povinnosť konania referenda počas ostatných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočňujú.
Nuž a platnosť referenda sa precizuje v poslednom bode, teda znižuje sa kvórum platnosti referenda na účasť na 20 percent.
Ďakujem pekne, páni kolegovia, za úvod.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený navrhovateľ, vážená spravodajkyňa, vážená snemovňa.
Nepochybujem zo skúseností za tri a trištvrte roka o tom, že pohnútky, ktoré viedli kolegu Hraška k podaniu tohto návrhu ústavného zákona, boli čestné a úprimné. Zároveň musím hneď na úvod predoslať, že budem pri tomto zákone hlasovať proti. Domnievam sa, že kroky, ktoré navrhuje, menia apriorne a zásadne charakter typu demokracie v našej krajine. Tento štát bol doteraz v súlade s ústavou, ku ktorej môžeme mať nepochybne výhrady, ale tak ako jeho predchodcovia, keď odhliadnem od totalít, parlamentnou demokraciou. Parlamentná demokracia, ktorej vznik spočíva v rozhodnutí voličov zvoliť si svojich zástupcov, ktorí potom za nich rozhodujú, a voliči po uplynutí volebného obdobia bilancujú ako tí, čo rozhodovali, rozhodovali a dajú alebo nedajú im svoje hlasy, prípadne dajú hlas iným politikom, o ktorých si myslia, že ich budú lepšie zastupovať.
V parlamentnej demokracii prijíma zákony parlament. Naša ústava veľmi presne vymedzuje, kedy sa má povinne konať referendum. Treba povedať, že v dvoch zásadných prípadoch, pri ktorých sa z ústavy malo konať referendum, sa nekonalo. Tým prvým prípadom bol rozpad Československej republiky a druhým bolo odovzdanie právomocí v podobe euroústavy, alebo ako to chcete nazvať, proste odovzdávanie právomocí inému, vyššiemu celku. Nekonali sa tie referendá, čo bola chyba. Nejde o to, ako by dopadli, ide o to, že sa mali konať.
Zavedenie referenda, dá sa povedať, so zníženými prekážkami je nepochybne zdanlivo ľúbivé. Ja sám ale sa priznám, že demokracia má viesť svojich občanov k tomu, aby sa angažovali bez znižovania prekážok, bez prehadzovania koberca k aktivite občianskej, a to bol dôvod, prečo som vystúpil nesúhlasne i voči návrhu môjho klubového kolegu Juraja Drobu. Ja sa nedomnievam, že máme občanov aktivovať bezplatným dňom voľna zato, že si láskavo zdvihnú zadky a využijú svoje občianske právo. Podobne si nemyslím, že inštitúcia, ktorá má prijímať zákony a je volená z vôle občanov, má byť presne vzaté odkývavačom toho, čo sa prijme mimo nej. Ja sa nedomnievam na rozdiel od iných, že tí istí občania, ktorí buď nechodia voliť, alebo chodia voliť a volia to, čo volia, budú naraz osvietení a rozhodnú inak a lepšie. Neviem, kde sa vezmú tí občania, ktorí rozhodnú inak a lepšie, lebo tí, na ktorých podľa mňa celkom čestne Igor Hraško cieli, sú tí, ktorí hádam chodia voliť a hádam hľadajú lepšie cesty a využívajú svoje občianske práva.
Domnievam sa preto, že prijímať zásadné rozhodnutia v parlamentnej demokracii inde ako na pôde parlamentu, ak nejde o rozhodnutia, ktoré z ústavy má prijímať občan v referende, nie je dobrá cesta. Ja viem, že sa dozviem o čare švajčiarskej priamej demokracie, ale zároveň konštatujem, že referendum ako spôsob navrhovania zákonov a rozhodnutí takto nefunguje nikde v Európe. Neviem o krajine, ktorá by bola riadená referendami.
A chcem teda povedať, že ak uviedol Igor Hraško, a možno aj dobrý argument, že vraj politikov, ktorí tu zastupujú finančné skupiny, treba vlastne týmto spôsobom zbaviť moci, lebo občania prijmú lepšie zákony, tak ho musím sklamať, keď poviem, že tých politikov, ktorí tu údajne – alebo aj neúdajne – zastupujú finančné skupiny, volia tí istí občania, o ktorých sa Igor Hraško domnieva, že náhlou ilumináciou prestanú rozhodovať v prospech tých, ktorí sú riadení finančnými skupinami. Ja si to proste nemyslím. Všetci občania, ktorí majú nejakú vôľu niečo zlepšiť a vybrať si lepších zastupiteľov, napríklad Igora Hraška, sú tu a prijatím tohto zákona ich počet ani nestúpne, ani neklesne.
Domnievam sa, že nie je dobrou cestou opustiť parlamentnú demokraciu, lebo toto znamená opustenie parlamentnej demokracie. Pri referende bez v podstate kvóra konaného v deň volieb by sa mohlo za to obdobie, kým nastane deň volieb, nazbierať desiatky a desiatky najrôznejších podnetov, ktoré by potom nepochybne menili tvár krajiny, hlavne keby stačilo na ich prijatie pomerne veľmi málo ľudí.
Ešte raz podčiarkujem, že chápem dobrý úmysel predkladateľov, ale nemyslím si, že toto je cesta, ktorou sa majú demokratické krajiny vyberať. A európska realita demokracií mi dáva za pravdu, že v žiadnej krajine sa v takom spôsobe; ešte raz hovorím, nech teraz niekto nehovorí o Švajčiarsku. Ja som napríklad vážny zástanca občianskych referend v obciach či mestách, týkajúcich sa takých vecí, ako sú výruby alejí alebo stavba povedzme malej vodnej nádrže, ktorá zničí kus prírody tej obce. Tam je, samozrejme, na mieste, aby občania na základni rozhodli o tom, čo je dobré pre nich a pre ich život. Ale vykročiť touto cestou pri prijímaní zákonov, na prijímanie ktorých je určená snemovňa a v nej volení zástupcovia, jednoducho sa mi nezdá dobrou cestou. A pri všetkej úcte k poctivým pohnútkam, ako som povedal, budem hlasovať proti.