54. schôdza

28.
Príjemný dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, toto je posledný z trojice našich zákonov, ktoré predkladáme na rokovanie Národnej rady na tejto schôdzi.
Ja budem veľmi stručný, pretože o tomto návrhu zákona, novely zákona o potravinách, som hovoril už na predchádzajúcej schôdzi. Stiahli sme ho pred hlasovaním nie kvôli tomu, aby sme sa opakovane mohli počúvať, ale pretože sme sa reálne snažili rokovať s vedením ministerstva pôdohospodárstva aj s mnohými jednotlivými poslancami za stranu SMER - sociálna demokracia, aby tento zákon mal šancu prejsť. A, bohužiaľ, musím s ľútosťou skonštatovať, že on dnes zrejme neprejde napriek tomu, že nám podporu a súhlas s ním vyjadrili v podstate všetci. Dokonca aj viacerí ministri súčasnej vlády. Proti úplne nezmyselne a len z dôvodu čistého politikárčenia sa postavil ten jeden konkrétny minister, ktorý to má vo svojich rukách, rezortný minister ministerstva pôdohospodárstva pán Ľubomír Jahnátek.
Ministerstvo pôdohospodárstva pritom svojimi činmi samo preukázalo, že tento návrh zákona má zmysel. Na konci septembra sa uskutočnila veľká pracovná skupina na ministerstve pôdohospodárstva so zástupcami rôznych sektorov, ktoré diskutovali o tom, aby potraviny po dni minimálnej trvanlivosti mohli byť venované na charitu, pretože je to sociálne a ekologické opatrenie a funguje to tak v podstate v celej Európskej únii s výnimkou Slovenska a Cypru. A v zásade dospeli k záveru, že je to dobrý návrh a budeme sa k nemu, budeme sa mu venovať v budúcom volebnom období.
To je dôkaz čistého politikárčenia, ktorého dôsledkom bude, že až 50-tisíc ton stále dobrých, kvalitných a zdravých potravín ročne v hodnote vyše 30 miliónov eur skončí v kafilériách a na smetiskách namiesto toho, aby pomohli ľuďom v núdzi, namiesto toho, aby pomohli tým, ktorí to potrebujú. Namiesto toho, aby ich obchody mohli venovať na charitatívne a dobročinné účely, budú ich ďalej musieť povinne likvidovať, vyhadzovať, hoci sú stále dobré a zdraviu neškodné. A mňa to úprimne mrzí.
Dnes sme tu počuli taký krátky prejav o úprimných očiach politika, že kto robí, a kto myslí vážne veci, ktoré robia. Ja tento návrh zákona naozaj myslím vážne a myslím ho úplne úprimne, bojujem zaň. Snáď si pamätáte aj z minulej schôdze, ak si nepamätáte, že bol prednesený, pamätáte si kinderko po dobe minimálnej trvanlivosti, ktoré som každému z vás rozdal do lavice, aby som preukázal, že tieto tovary naozaj je nezmyselné likvidovať a ničiť. A naopak, neúprimné je uvedomovať si, že tento návrh zákona je dobrý, že tento návrh zákona je správny, že tak funguje v podstate v celej Európskej únii, Slovensko je výnimkou, a napriek tomu ho nepodporiť.
Oproti minulej schôdzi, na ktorej zazneli z úst viacerých kolegov poslancov aj niektoré naozaj vecné a rozumné pripomienky, ktoré sa dali odstrániť v druhom čítaní, ale naozaj boli rozumné, týkali sa hlavne niektorých ďalších ustanovení zákona o potravinách a súladu predloženého návrhu, týkali sa oblasti daňového nakladania s takýmito darovanými potravinami. Toto sme do nášho zákona, všetky návrhy a pripomienky, ktoré zazneli aj zo strany - a boli kvalifikované - poslancov, vlády, sme dopracovali a sú zahrnuté a už naozaj nie sú nejaké vecné výhrady.
Vec, o ktorej môžeme debatovať, je ako keby len tá všeobecná diskusia o tom, či potraviny, ktoré sú po dobe minimálnej trvanlivosti, nehovoríme o potravinách "spotrebujte do", ktoré sa naozaj musia likvidovať po uplynutí doby spotreby. Ale hovoríme o potravinách, ako sú konzervy, ryža, cestoviny, čokoláda, ktoré majú dátum minimálnej trvanlivosti práve preto, lebo z definície zákona, z definície, ktorú pripúšťa a hovorí o nej aj Štátna veterinárna potravinárska správa, po uplynutí minimálnej trvanlivosti ešte nie sú pokazené. Doslova definícia hovorí, ak boli dodržané podmienky skladovania, sú stále zdraviu neškodné, sú stále dobré a vhodné na konzumáciu. Prečo by Slovensko malo byť výnimkou v Európskej únii a tieto potraviny sa mali likvidovať povinne? Na to neexistuje, neexistuje naozaj žiaden dôvod.
Na Slovensku sa ročne vyplytvá toľko potravín, že keby ste z Banskej Bystrice cez Donovaly až do Spišskej Novej Vsi postavili rad obrovských kamiónov, tých veľkých tirákov, a naplnili ich celé potravinami, tak by akurát v sebe viezli toľko potravín, ktoré sa na Slovensku vyplytvajú. Je to vážny problém. Určite aj pán kolega, bývalý minister mi prisvedčí. Je to problém, na ktorý poukazuje Európska komisia vo svojej iniciatíve Stop food waste. Práve presadzuje a rokuje s jednotlivými členskými štátmi a snaží sa presadiť aj návrh novej smernice, v ktorej by upravila, ako keby znížila množstvo potravín, s ktorými sa na Slovensku plytvá.
Náš návrh je sociálny a je ekologický. Ekologický je preto, lebo keď na Slovensku vyhodíme o 50-tisíc potravín menej, tak ušetríme jednu veľkú skládku ročne. Sociálny je preto, lebo hovoríme, že takéto potraviny, ktoré sú stále dobré a kvalitné, majú mať obchody právo venovať na charitu a na sociálne účely.
Mnohé krajiny sú ďalej. V mnohých krajinách dokonca takéto potraviny sa smú aj ďalej so zľavou a oddelene predávať. To my nenavrhujeme. V prvom kroku, aby sme si to otestovali, vyslovene navrhujeme len použitie na charitu. A ako keby jedinou tou vecnou debatou môže byť, že teda potraviny po minimálnej trvanlivosti nepoškodia niekoho?
Dámy a páni, pýtal som sa, pýtal som sa kompetentných. Za celú históriu Slovenska novodobú, či existuje jeden jediný príklad nejakého zdravotného poškodenia z titulu toho, že niekto zjedol potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti a otrávil sa. Neexistuje. Tento argument je doslova vymyslený. Existujú štyri úrovne ochrany.
Prvou úrovňou je výrobca. Výrobca sám udáva dátum minimálnej trvanlivosti a v súlade so zákonom ho musí udávať tak, aby po jeho uplynutí, ak bola potravina správne skladovaná, bola stále dobrá a zdraviu neškodná.
Druhou úrovňou je obchodník. Obchodník musí dodržiavať podmienky skladovania a podľa nášho návrhu zákona môže takéto potraviny na charitu darovať len vo forme písomnej darovacej zmluvy, kde sa zaviaže, že v deň darovania je tá potravina stále dobrá a zdraviu neškodná. Nesie zodpovednosť a nesie dokonca aj trestnoprávnu zodpovednosť, pretože uvádzanie na trh zdravotne škodlivých potravín je trestným činom.
Treťou úrovňou je samotná charita, ktorá dokáže fungovať tak, ako dnes funguje Potravinová banka. Tá ale dostáva len potraviny, ktoré sú pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti, hoci často len deň pred takýmto uplynutím, a dokáže s takýmito potravinami nakladať tak, aby sa neznehodnotili.
A štvrtou úrovňou ochrany je sám spotrebiteľ. Preboha, koľko poznáte ľudí, ktorí si otvoria konzervu alebo čokoládu a ak vidia, že už nie je požívateľná, že ju napriek tomu zjedia? Veď nerobme z ľudí hlupákov, zvlášť ak ide o potravinu, ktorú dostali zadarmo.
Túto istú otázku riešila celá Európska únia, s výnimkou Slovenska a Cypru všade hovoria, že tieto úrovne ochrany stačia. Všade to funguje. Slovensko je výnimkou.
Dámy a páni, ja viem, že rezortný minister nám nevyjadruje podporu, napriek tomu poslednýkrát sa pokúšam, apelujem na vás a prosím vás, podporte tento návrh zákona jednoducho preto, že urobíte úprimne dobrú a správnu vec.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1770. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady potom navrhnem, aby boli priradené ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor potom navrhnem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, dámy a páni, toto je iniciatíva, ktorá – na rozdiel od iných možno – túto sálu nemusí rozdeľovať. A ja aj preto vystupujem a chcem poprosiť ostatných kolegov poslancov, aby tento návrh podporili. Dokonca rád by som vyzval najmä poslancov zo SMER-u, ak si myslia, že nepodporiť tento návrh znamená, respektíve podporiť tento návrh znamená podporiť predkladateľov, že oni by politicky z tohto návrhu profitovali, ja si myslím, že to môžu ľahko eliminovať. Ak by tento návrh prešiel do druhého čítania hlasmi poslancov SMER-u, tak najväčší profit z toho môžu mať poslanci SMER-u, že v tomto volebnom období prešiel taký zaujímavý, aj politicky zaujímavý návrh.
Ja som sa o tejto iniciatíve v Európe alebo vo svete dozvedel možno ako aj vy z dennej tlače. Ale to ešte teda neboli predkladatelia poslanci slovenskej Národnej rady. Bol to francúzsky poslanec, dúfam, že dobre prečítam jeho meno, lebo nemá francúzske meno, Arash Derambarsh, Arash Derambarsh, 35-ročný mladý poslanec francúzskeho parlamentu, ktorý má rodičov z Iránu, myslím. Áno, ešte jeho rodičia odišli z Iránu po revolúcii v roku 1979. A tento francúzsky poslanec bol znepokojený tým, ako my v bohatej Európe nakladáme s potravinami, ktoré nestačíme skonzumovať a že ako končia v košoch. A on si to všimol ako mladý starosta v jednej prímestskej parížskej štvrti, že v supermarkete, kde chodí nakupovať, že sú, proste každý večer z toho supermarketu množstvo potravín vyhadzuje ten majiteľ alebo tí zamestnanci do odpadových košov. A tak mu to prišlo ako veľké plytvanie a povedal im, že aby to nerobili, že on pozná veľa ľudí, ktorým by tie potraviny veľmi pomohli. A keď to neboli oni schopní robiť, tak on každý večer v nejaký čas chodieval aj so svojimi priateľmi a 40 kilogramov jedla každý večer, ktoré by inak skončilo v koši, roznosil s priateľmi po Paríži alebo v tej mestskej časti medzi ľudí. Boli to aj bezdomovci, ale neboli to len bezdomovci. Boli to aj chudobní dôchodcovia, boli to aj, spomína príklady mamičiek chudobných, ktoré sa starali samé o svoje nezaopatrené deti. No a keď s touto iniciatívou prišiel nakoniec ako legislatívnou, iniciatívnou legislatívou do parlamentu, tak vo francúzskom parlamente to poslanci schválili jednomyseľne. To znamená, všetci poslanci za tento návrh hlasovali. A argumenty boli niektorých proti, že nerieši to zásadne ten problém, pretože plytvanie potravinami v tých supermarketoch je len zlomok, že je to len nejakých 5 % z celkového množstva potravín, ktoré končia v košoch, že viac sa plytvá v domácnostiach.
Ale ja si myslím, že toto je dobrý krok, že niekde treba začať, lebo aj predkladateľ spomínal, aké je to množstvo potravín aj u nás. U nás to pripadá teda na obyvateľa 111 kilogramov na osobu? Myslím, že sme v Európe na ôsmom mieste v plytvaní potravinami. V Európe je to ešte viac. Tam dokonca na osobu pripadá za rok 200 kilogramov vyhodených potravín do koša. A za celú Úniu je to 100 miliónov ton jedla. Proste obrovské čísla a v kontexte s tou biedou, ktorá je v mnohých nie že častiach sveta, ale aj v mnohých častiach spoločnosti, tak predsa len je to veľmi zodpovedný prístup podľa mňa k riešeniu aj problému chudoby.
On ten poslanec Arash Derambarsh sa nezastavil potom, keď bol úspešný, vo Francúzsku, ale podarilo sa mu to presadiť, a síce cez kontakty či tie frakcie politické aj v Belgicku. Už to platí aj v Belgicku. Dokonca v Británii je podpisová akcia, aby teda občania takto pritlačili na svojich volených zástupcov, aby to isté urobili aj v Británii. A tento francúzsky poslanec dokonca sa rozhodol rozbehnúť petíciu v rámci Európy, aby to nemuselo byť takto pracne, že..., pracne. Presviedčať poslanci v každej krajine, že niekedy to je jednoduchšie, keď sa táto iniciatíva presadí na európskej úrovni. A on by si želal, stačí na to milión podpisov naprieč krajinami Európskej únie. A keď toľko podpisov vyzbiera, tak sa musí touto témou zaoberať Európska komisia.
No a keď by to Európska komisia dotiahla do úspešného konca, tak my by sme sa tým potom zaoberali ako iniciatívou ministra Jahnátka, ktorý teraz síce sa voči tomu vyjadril ako negatívne, ale potom, keby mu to z Bruselu odporučili, tak by sme sa úspešne mohli tým zaoberať. Ja aj teda, neradil som sa o tomto s kolegami z nášho klubu, ale budem ich presviedčať, aby sme tento veľmi dobrý návrh, aby sme ho podporili. A opakujem, ak poslanci SMER-u si myslia, že by tým podporovali alebo profit niekoho iného, ak všetci za to zahlasujú, tak oni budú mať najväčšiu zásluhu na presadení tohto návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán kolega.
Medzi SKOK-om a KDH to občas iskrí. Sú témy, v ktorých sa nezhodneme. O to viacej si vážim toto vaše gesto a toto vaše vystúpenie, ktoré presne ukazuje, že sú témy, kde nemá zmysel sa rozdeľovať, sú témy, kde sa treba spájať v prospech občanov. A naozaj, skladám poklonu a ďakujem za tieto slová podpory.
Možno len jedna faktická pripomienka. V tom Francúzsku dnes sú už ďalej. Dokonca tento rok vo Francúzsku prijali zákon, kedy stanovili, že obchody majú povinné dať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti na dobročinné účely. Čiže to, kde my riešime, aby Slovensko nebolo jednou z dvoch posledných krajín, ktorá to nemá ako dobrovoľnú možnosť, tak v tom Francúzsku sú už tak ďaleko, že to je dokonca povinnosť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Aj ja sa jednoznačne pripájam a chcem podporiť tento dobrý návrh zákona okrem iného aj preto, lebo ide o peknú ukážku uplatňovania takzvanej win-win stratégie alebo stratégie dvojitých či viacnásobných víťazstiev, povedané ľudovejšie. Prináša návod, ako jednou ranou zabiť dve muchy. A pritom je to, som presvedčený, návod pomerne jednoduchý, zrozumiteľný, realizovateľný, o čom svedčí aj to, že vo veľkej väčšine krajín Európskej únie ho akceptovali alebo obdobný návrh akceptovali a realizujú ho. Takže sme skôr akousi bielou vranou alebo čiernou ovcou v tom negatívnom zmysle.
Takže nie je to návrh nijako revolučný, ale v našom prostredí veľmi záslužný, pretože chce eliminovať istú anomáliu, do ktorej sa Slovensko aj v tejto oblasti dostáva a ktorá je nešťastná a stojí nás veľa peňazí, má veľké nároky na životné prostredie a obmedzuje charitatívne aktivity, ktorým by mohla takáto, prijatie tohto návrhu napomôcť.
Možno na záver poviem ešte taký slogan, že tento návrh integruje v sebe viacero základných dimenzií rozvoja, a to ekonomickú, ekologickú, sociálnu, ba aj etickú cez tú charitu, ktorej má napomôcť. A je peknou ukážkou – aj keď iste len parciálnou ukážkou – aplikácie, praktickej aplikácie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja, ku ktorej sa Slovenská republika verbálne hlási. Takže mali by sme tento návrh podporiť.
Ďakujem.

Ja by som rád len doplnil vlastným svedectvom. Ja keď som išiel pracovať do Veľkej Británie, tak ten prvý mesiac pred tým, než som dostal svoju prvú výplatu, tak som moc peňazí nemal. A žil som teda v Londýne u kamarátov, kde sa dalo, kým som si aj bývanie nejaké zohnal. A presne každý večer v supermarketoch tam pobehal jeden zo zamestnancov a takou oranžovou tou lepačkou pooznačoval veci, ktorým končila záruka v ten večer. A nebolo to tak ako u nás, že to pozbierali a vyhodili, ale proste sa to vyložilo na jeden regál a, myslím, za desať percent ceny sa to dalo v podstate ešte ďalšie dva alebo tri dni nakúpiť a tým potravinám nikdy nič nebolo. Celá tá naša komunita, ako sme tam žili, čo boli londýnski squatteri a kadejakí iní dobrodruhovia, sme v podstate z takejto stravy žili každý deň a neubudlo z nás. A to je iba život dobrodruha.
Sú ľudia, ktorí nie sú dobrodružní, sú ľudia, ktorí sú na to odkázaní a pre tých boli samostatné, dokonca niekedy samostatné vchody do samostatných miestností, kde boli združované tieto potraviny, pri Sainsbury´s alebo pri iných obchodoch, a kde ľudia, ktorých sociálna situácia k tomu dotlačila, mohli prísť a za desať alebo aj menej percent pôvodnej sumy si nakúpiť tieto potraviny a pomôcť tak svojej situácii.
Myslím si, že rovnaká vec by pomohla mnohým ľuďom aj u nás a nevidím jediný dôvod, prečo by sme takouto stravou, na ktorej som sám niekoľko týždňov, možno mesiac prežíval, mali plytvať a vyhadzovať ju.

40.
Ďakujem vám za slovo.
V tejto sieni často hovoríme o istej úcte a snahe pomôcť krajine, ľuďom, pôde a proste veľmi často hovoríme oprávnene o potrebách, ktoré by sme chceli ľuďom dopriať, a verím, že to myslíme úprimne. A ak je to naozaj tak, potom si neviem predstaviť, ak v tejto súvislosti, naviažuc na takéto pekné zámery, by niekto dokázal nepodporiť takýto zákon, ktorý jednoznačne hovorí, tak ako ste to už viacerí zdôraznili, o úcte k ľuďom, ku krajine, k pôde, k ich šikovnosti. Neviem si predstaviť ako tieto dve veci niekto môže skĺbiť. Preto chcem veriť, aj vďaka atmosfére, ktorá tu bola pred časom, že naozaj dôjde k malému zázraku a takýto samozrejmý zákon, ktorý doslova núti hlasovať za, aj schválime.
Ďakujem.

42.
Ďakujem pekne.
Ja musím skonštatovať, že tomuto návrhu zákona, ktorý predkladá teda pán poslanec Chren a ďalší kolegovia, nemám čo vytknúť. Ako ja viem o tejto aktivite. Myslím si, že je to dobrá aktivita. V zahraničí to bežne funguje. S kolegom Brixim sme tiež nad týmto alebo niečím obdobným uvažovali. Žiaľbohu, ani nám sa nepodarilo presvedčiť, tak ako pánovi poslancovi Chrenovi, predstaviteľov štátnej potravinovej správy. Ja uznávam, v Rakúsku to napríklad funguje, to kindervajce, čo tu pán poslanec Chren s pánom poslancom Miškovom rozdali, ja som ho ako prvý zjedol, nič sa mi nestalo.
Čiže ja uznávam, je to dobrý návrh a ako dôkaz toho, že považujem to za dobrý návrh, ale vzhľadom na to, že ešte nezískal potrebnú podporu štátnej potravinovej správy, určite proti tomuto návrhu nebudem hlasovať. A na dôkaz toho, že ja ako osoba, ako Martvoň, tento návrh alebo teda potrebu riešenia tohto, aby sa zbytočne potraviny nevyhadzovali, že sa mi to páči, vôbec nebudem hlasovať, aby som tým dal najavo, že jednoducho budem aj ja sa snažiť tú štátnu potravinovú správu presvedčiť, že je to potrebné. A myslím si, že pri tomto návrhu zákona iba musím dať predkladateľom svoje uznanie ako právnik, že je to dobre pripravené.
Toľko z mojej strany.

Tak myslím, že tých laudácií už bolo dosť v tých faktických poznámkach a pokračujem v nich aj ja. Ja to budem mať jednoduchšie a môžem hlasovať za, nepotrebujem okolo toho toľko hovoriť. Každopádne to podporím, lebo to považujem naozaj za dobrý návrh. A je dobré, že navrhovatelia s týmto prišli a že to spracovali, túto tému.
A tak isto sa chcem prihovoriť hlavne za tú časť vystúpenia navrhovateľa, keď hovoril o tom, ako môžu tieto potraviny, ktorým minimálna doba trvanlivosti skončila, naozaj pomôcť chudobným ľuďom, ktorých máme na Slovensku veľa a nie sú to len bezdomovci a nie sú to povedzme len ľudia v osadách, kde máme možno ten problém najvypuklejší a najviac ho vidíme, ale mnohokrát sú to aj chudobné rodiny. Veď pamätáme si všetci, ako bolo veľmi dobre prijaté, keď za vlády Ivety Radičovej boli použité či už múka, alebo cestoviny na pomoc práve tým najchudobnejším, nízkopríjmovým rodinám, pretože na Slovensku okrem ľudí, ktorí nemajú príjem a sú sociálne odkázaní, máme aj ľudí, ktorí pracujú, ale napriek tomu sú v chudobe. Máme tu pracujúcu chudobu na Slovensku a naozaj aj pri viacdetných rodinách by takáto pomoc mohla byť veľmi žiaduca. Tam bude najdôležitejšie potom zvládnuť celý ten proces, či to má zostať v tom obchode, či to má byť zľavnené v tom obchode, či nájdeme nejakú cestu, ako to dostať k jednotlivým ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú, ale to už je iná diskusia.
Tento poslanecký návrh zákona je každopádne pozoruhodný, dobrý a treba ho podporiť, aby sa takáto diskusia na Slovensku mohla rozbehnúť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Myslím si, pán kolega, že veľmi dobre ste opísali dôvody, prečo je dôležité, aby záruka, ktorá je teraz, záruka na potraviny, veľmi striktne stanovená, aby sme s tým niečo urobili. A tak isto sa pripájam k podpore, a pre mňa štátna potravinová správa nemá taký vstup do svedomia a presvedčenia, aby som musel odísť zo sály, ale budem jednoznačne hlasovať za.
Druhá časť, ktorú, alebo čiastočne ste spomenuli aj nastavenie, ktoré môžeme využiť ako legislatívny parameter fungovania Európskej únie, a to je občianska iniciatíva, ktorú, ak som to dobre zachytil, iniciujú z Francúzska a ak sa nazbiera v členských štátoch Únie viac ako milión hlasov, tak sa týmto podnetom bude musieť zaoberať Európska komisia.
Ja chcem povedať, že tento proces nie je márny, pretože dnes zrovna, dnešným dňom o polnoci končí jedna mohutná občianska iniciatíva smerujúca na Európsku komisiu a týka sa transatlantického partnerstva, kde chcem možno len voľne informovať, že sa podpísalo o to, aby sme tento proces zastavili, už 3 milióny 200-tisíc ľudí cez Európsku úniu a dnes o polnoci možnosť toho podpisu končí. A ak to tu voľne pozerám, tak neexistuje ani jeden členský štát, ktorý by nebol naplnil svoju národnú kvótu. Dokonca aj Slovensko 10 500 podpismi túto iniciatívu na zastavenie tzv. TTIP-u podporilo. A som zvedavý, ako táto iniciatíva, ako sa s ňou Európska komisia vysporiada.