58.
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, len stručne a možno aj trocha z iného konca.
Chcem sa tak úprimne zastať možnože pána Roberta Fica z toho pohľadu, že predpokladám, že naozaj neexistuje krajina, ktorá by sa z príchodu povedzme v tomto prípade Jaguara, Land Rover, alebo akejkoľvek veľkej investície úprimne nepotešila. A pravdepodobne neexistuje ani premiér žiadnej takejto krajiny, ktorý by nemal takýto záujem. Takže potadiaľto by tá možno aj chápavá rétorika bola namieste.
Už trocha menej chápavé z môjho pohľadu bude posúdenie toho, že prečo musíme – hoci zákonom – porušiť isté doterajšie zákonné práva krajiny, jej kultúrnych hodnôt, jej prírodných pamiatok, a to preto, že potlačíme obligátne súčasti územného konania. To sa mi zdá, že je to istá neúcta ku krajine, čosi, čo síce vyriešime zákonom, ale viete, tu je otázka, či môžem na potlačenie zákonnosti iným zákonom vybudovať dobrú vec. Tak ako na zločine nie je možné vybudovať zákonnosť, tak si myslím, že ani na potlačení oprávnených a dovtedy zákonom uznávaných nárokov, prebitej aj vyšším zákonom, nie je možné postaviť úplne dobrú myšlienku.
Ale aj tam, keby som možno bol na mieste pána Roberta Fica, ktovie, či by som nepovedal, mám tú možnosť, potlačím doterajší zákon silou iného zákona. Ba keby mi niekto vyčítal, že je to už štvrtá automobilka, že sa to Slovensko začína preklápať na ten západ, že Volkswagen, Peugeot, Kia tak tlačia ten západný cíp kdesi k zemi váhou tisícov áut, ktoré tu vyprodukujeme, aj tam by sa dalo povedať, že rozumiem pánovi Ficovi, lebo dnes sú to automobily a možno tá pracovná zručnosť ostane zachovaná vďaka tomu, že isté obdobie, nebude to naveky, tu bude podporená schopnosť ľudí nielen sa zamestnať, ale nezakrnúť vo svojom vývoji aj vďaka produkcii automobilov.
Ale moment, kde prestáva moje porozumenie pre pána Roberta Fica úplne a kde si hovorím, že toto by som už neprekonal, je ten moment, ktorý hovorí o tom, že to Slovensko sa nám príliš preklopilo naozaj s týmito investíciami v smere východ – západ, a že považujem to už za bezcitnosť, nie voči krajine, jej územným hodnotám, kultúrnym a prírodným, potlačením územného konania, ale to už považujem za bezcitnosť voči ľudu, ktorý v tejto krajine platí rovnaké dane a ktorý žije na východnom Slovensku.
Naozaj možno tomu niektorí nerozumiete a poviem taký extrémny príklad. Niektoré domácnosti na východnom Slovensku splachujú WC až večer. Viem, že to trocha až zasmrdelo, a viete kvôli čomu? Lebo majú zrátané, že nemôžu minúť toľko vody. Absurdné, ale nie vymyslené.
Ak sme si dovolili zaplatiť možno 400 miliónov eur na to, aby sme kúpili Jaguar, tak hovorím, dobre, budiš, ale potom prečo sme nezaplatili 450, aby sme kúpili Jaguar s tým, aby prišiel možno nie do tých Medzilaboriec, ako tu kolega povedal, možno do tej obrovskej spádovej oblasti, do tej prírodnej, južnej časti východného Slovenska, kde sa spájajú mnohé toky a cesty v okolí Košíc, v okolí druhého najväčšieho mesta na Slovensku, kde máme letisko, kde máme neďaleko autostrádu, kde máme infraštruktúru a kde máme stovky, tisíce ľudí, ktorí boli voľakedy vo Vihorlate, ktorí boli voľakedy vo Východoslovenských strojárňach, ktorí jednoducho ešte stále možno nezutekali všetci na západ a vedia ešte, ako sa postaviť ku sústruhu, a týmto ľuďom sme mohli dať v Jaguari robotu. Možno tu na západe bude problém niektorých nájsť a tam na východe sa núkajú.
Nuž, pán premiér, tu končí moje porozumenie pre vaše rozhodnutie, ktorému som do istej miery porozumel, ale nerozumiem, prečo sme nedokázali posunúť túto investíciu do oblasti Kechnecu alebo lokality, ktorá je už viac-menej pripravená na tento účel. Všetko je to otázka jednaní, ja viem, že nemohli byť jednoduché a že ťažko niekomu povedať, príď a ešte ti aj presne povieme, že kam. Ale neverím, že sa to nedalo, alebo moja teda otázka znie: Viete nám zodpovedať v tejto súvislosti otázku, ktorá by znela, koľko bolo treba ešte prihodiť, aby sa Jaguar bol ochotný rozhodnúť pre lokalitu na východnom Slovensku, ktoré túto investíciu veľmi potrebuje a ktorá mohla nerovnováhu, ku ktorej tak často rozprávame, výrazne vylepšiť v prospech množstva tých nezamestnaných, ktorí majú na východnom Slovensku základné problémy, so základnými životnými potrebami, ich zabezpečením?
Škoda, snažil som sa byť chápavý, ale toto je moment, ktorému nedokážem porozumieť, a je mi ľúto, že takáto významná investícia nebola využitá práve preto, aby chudobní trocha zbohatli.
Ďakujem za pozornosť.