55. schôdza

22.
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte aj mne vystúpiť v prvom čítaní k platom zdravotníkov, lebo o tom je tento vládny návrh zákona, ako to predstavil aj pán minister a ako to hovorili aj moji predrečníci v rozprave. Až by sa mi chcelo povedať, že, chválapánubohu, že po troch rokoch tu máme znovu zákon o platoch zdravotníkov, lebo tento problém je nesmierne pálčivý. Musím povedať, že pán minister ho predkladá značne neštandardným spôsobom. Lovil som v pamäti, kedy sme na základe podpisov poslancov a žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze riešili vládny návrh zákona v prvom čítaní, no, naozaj som si nespomenul na takýto prípad. Zrejme navrhovatelia z ministerstva zdravotníctva nenašli žiadne dôvody, aby to riešili v skrátenom legislatívnom konaní na nasledujúcej schôdzi a zmeškali termín na podanie zákona na túto schôdzu tak, aby sa to dalo prerokovať v riadnom legislatívnom tempe. No ale nechajme už teraz formu formou, nie je podstatná, poďme k obsahu tohto návrhu zákona.
Hlavný dôvod, prečo sa ministerstvo zdravotníctva po troch rokoch naozaj tak strašne ponáhľa, je, že sa blížia voľby. To je tá skutočnosť, a už to tu aj odznelo, že teda ministerstvo sa veľmi snaží, aby zdravotníci videli na výplatných páskach vo februári vyššie mzdy, lebo keď ich uvidia, tak budú mať lepšiu náladu, asi viac pôjdu voliť SMER. Tak si to povedzme otvorene, že o tom to je.
Mohli by sme rovno povedať, že tento vládny návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je tak trošku predvojom tretieho Ficovho sociálneho balíčka. Má to ale jeden háčik. Háčik, ktorý je asi aj jedným z najväčších problémov tohto vládneho návrhu zákona, že v tejto chvíli by sme očakávali plný balkón zdravotníkov, ktorí jasajú, že? Veď idú sa im zvyšovať mzdy! Vláda prostredníctvom pána ministra predkladá návrh zákona, ktorým má zvýšiť mzdy zdravotníkom, no tak hosana, nie? Veľké oslavy! Ale nálada nie je bohvieaká medzi zdravotníkmi, dámy a páni. To je ten druhý problém, alebo ten hlavný možno problém, o ktorom treba hovoriť. A nálada po predstavení tohto zámeru, ani toho pôvodného, že sa majú zvyšovať platy zdravotníkov iba v štátnych nemocniciach, ani toho rozšíreného, že sa teda budú zvyšovať platy aj v neštátnych nemocniciach, nie je vôbec dobrá a musím povedať, že nie je dobrá hlavne medzi sestrami.
Dá sa tomu rozumieť, dámy a páni, sestričky už stratili trpezlivosť. Stratili trpezlivosť s ministrami, stratili trpezlivosť s ústavnými sudcami, stratili trpezlivosť aj s nami, poslancami Národnej rady, je úplne jedno, či sme vľavo, vpravo, v strede alebo kdekoľvek. Stratili trpezlivosť. A musím povedať, že ten prvý dôvod, prečo ju stratili, bolo obrovské sklamanie po značne škandalóznom rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý v lete 2012 najprv pozastavil účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a o rok nato ho vyhlásil za protiústavný. To sklamanie bolo ohromné. Zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, a keď ho chce SMER kritizovať, nech sa páči, len pripomínam, že 1. februára 2012 zaňho hlasovalo 142 poslancov včítane všetkých poslancov SMER-u vtedy prítomných v sále, to len tak na podčiarknutie. Ale (reakcia z pléna), ale nech sa páči, môžte ho kritizovať, že či bol dobre urobený, alebo nebol dobre urobený. Faktom ale je, že tento zákon bol pomerne krátke obdobie vlády Ivety Radičovej pripravený v konsenze so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek. Riešili sme ich požiadavky, riešili sme to v nekonečných rokovaniach na výbore pre zdravotníctvo, ktorí ste boli vtedy členmi výboru, si to možno pamätáte, mal som tú česť byť, predsedať vtedy výboru pre zdravotníctvo. A našiel sa konsenzus, našla sa dohoda, bol pripravený návrh zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Národná rada ho 142 hlasmi schválila, a potom prišla studená sprcha zo strany Ústavného súdu.
Mimochodom, rozhodnutie Ústavného súdu je značne škandalózne. Nech sa na mňa pani Macejková v Košiciach nehnevá, ale je. Pretože je to prvýkrát, čo Ústavný súd povedal, že nejaká legislatívna norma nemôže platiť, je protiústavná, lebo nie je na ňu dosť peňazí. Odkedy teda Ústavný súd supluje úlohu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, neviem, ale toto bol hlavný argument Ústavného súdu. Pritom to povedal Ústavný súd v lete 2012, práve vtedy, keď Národná uvoľnila 50 mil. eur rezervy, ktorá bola v zdravotníctve odložená vládou Ivety Radičovej práve na krytie zvýšených miezd. Takže o to to bolo nepochopiteľnejšie, to rozhodnutie. Samozrejme, ako politici musíme rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu. Robert Fico to na Deň ústavy, 1. septembra, povedal veľmi presne, že všetci politici sme už zažili obrovské sklamanie pri rozhodnutiach Ústavného súdu, ktorý niečo, čo sme tak veľmi chceli a presadzovali, vyhlásil za protiústavné. Takže bolo to obrovské sklamanie aj pre nás všetkých, ktorí sme ten zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek za vlády Ivety Radičovej pripravovali.
To rozhodnutie bolo o to nepochopiteľnejšie, keď napríklad Ústavný súd hovoril o tom, že nemožno zákonom určovať, aké majú dať v neštátnych zariadeniach platy zdravotníckym pracovníkom, že presne v tom istom čase sa platy lekárov na základe zákona o poskytovateľoch zvyšovali, a to nevadilo nikomu. Právnici mi to vysvetľovali, že to je právna veta, že kde niet žalobcu, tam niet ani sudcu. Dragula lekárov už nežaloval, žaloval len sestričky.
Ale nechajme už minulosť, poďme k druhému vážnemu dôvodu, prečo sestry stratili trpezlivosť a s nimi aj ostatní zdravotníci. No, to je tá skutočnosť, že síce Ústavný súd v lete 2012 rozhodol o dočasnom pozastavení, v lete 2013 o protiústavnosti tohto zákona. Od leta 2012 už ministerstvo zdravotníctva teda vedelo, že je veľký problém, prešli odvtedy tri roky do leta 2015 a ministerstvo zdravotníctva nerobilo nič. No nie, tak analyzovalo, analyzovalo, to, veľmi často používali tento výraz. Keď stanovali na jeseň 2013 sestričky pred Úradom vlády, tak pani ministerka Zvolenská im priniesla čaj, to by sme tiež mohli podčiarknuť, čiže niečo robili, no len neriešili platy. Tri roky tlačili tento problém pred sebou, no a sestrám došla trpezlivosť a s nimi aj ostatným zdravotníckym pracovníkom.
No, nakoniec ale v lete tohto roku ministerstvo zdravotníctva navrhlo riešenie vo forme minimálnych mzdových nárokov všetkých zdravotníckych pracovníkov, teda okrem lekárov, pretože oni už sú v zákone o poskytovateľoch riešení ešte zo sklonku roka 2011.
Čo vidím na tomto legislatívnom zámere ako pozitívne? Ako pozitívne by som ohodnotil to, že nakoniec ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k tomu, že rieši všetkých zdravotníkov v štátnych aj neštátnych nemocniciach. Považujem to za pozitívne, je to možno aj trochu poučenie z legislatívneho procesu z roku 2011, že nie je možno najlepšie riešiť jeden stav, jednu profesiu zvlášť a inú profesiu v inom zákone. Ministerstvo rieši všetkých zdravotníkov v jednom zákone a nakoniec napriek deklaráciám pána premiéra, že teda on nemá čo riešiť neštátne nemocnice, riešia štátne aj neštátne nemocnice. Pozitívum, toto kvitujem.
Druhé pozitívum je to, že ministerstvo rieši v rámci zákona o poskytovateľoch, kde sú riešené aj platy lekárov v nemocniciach, štátnych aj neštátnych. Považujem to za dobré, že nerobí nejaký lex specialis, ktorý by potom mohol Ústavný súd možno ľahšie spláchnuť s nejakým odôvodnením, že to nie je vhodné takýmto spôsobom.
Čo ale hodnotím ako negatívne, je, že síce si veľmi vážim, čo tu odznelo vo faktických poznámkach, že riaditelia štátnych nemocníc hovoria, že teda platy sestier nijakým spôsobom nebudú ohrozené, a faktom ale je, že tie koeficienty priemernej mzdy, tak ako sú navrhnuté v predloženom vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch, v praxi môžu znamenať, že nárok sestry na mzdu v štátnej nemocnici môže byť aj o 100 euro nižší, ako je jej reálna mzda teraz. Ony sa boja. Čo je na tom nepochopiteľné, že to tak nebude, lebo tu im to sľúbi niekto? Ony sa toho boja, no stratili už trpezlivosť, majú zlé skúsenosti. Nedivte sa, aj s ministrami, aj s poslancami, aj s ústavnými sudcami, aj s každým. Čiže boja sa toho, pretože keď zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier z roku 2012 určoval, že tie kategórie platové majú byť od 640 do 930 euro, tak prakticky to sestry v štátnych nemocniciach aj dosiahli. Tieto koeficienty ich v niektorých prípadoch môžu ohroziť, že by mohli ísť so mzdou nižšie aj o 100 euro.
No a ďalšie negatívum, možno ani nie negatívum, ale otázku, je, ako to bude celé finančne vykryté. V dôvodovej správe tohto vládneho návrhu si prečítate, že teda finančný dopad je, ten odhad je 55,5, niečo cez 55,5 mil. eur. Neviem celkom, ako to chce ministerstvo riešiť, keď som dobre rozumel argumentácii aj pána predsedu výboru Rašiho v diskusnej relácii, kde sme spolu boli, aj pán ministra Čisláka, tak to chcú riešiť prostredníctvom platby za poistencov štátu, teda viac peňazí príde do zdravotných poisťovní a stamaď sa dostanú do nemocníc.
Chcem ale povedať, že som si pozrel upravený návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, aktuálna téma tohto týždňa. Prepáčte, ja tam tých 55 mil. euro nevidím. Hľadám, hľadám, nevidím. Pretože s tou úpravou, ktorú sme urobili na výbore pre zdravotníctvo, že sa dofinancovalo 86 mil. eur na tretiu etapu zvýšenia platov nemocničných lekárov a na dopad zvýšenej minimálnej mzdy ešte z januára tohto roka na zdravotnícke zariadenia, prišlo tam 56 mil. euro. Keď spriemerujete sadzbu za poistencov štátu, vychádza vám to ako priemer v roku 2015 4,44 %. Návrh na budúci rok, sadzba za poistencov štátu je 4,3 %. Dobre, poviete mi, ale menia sa počty ekonomicky aktívnych, ekonomicky neaktívnych. Počul som argumentáciu ministra financií, no tak pozerám tie čísla, ktoré sú v upravenom návrhu štátneho rozpočtu. Ale chcem vám, dámy a páni, povedať, že porovnanie s realitou roku 2015 po tých plus 86 mil. eur je v kategórii poistenie platené štátom, teda za ekonomicky neaktívnych, plus 10 mil. euro, hovorím v absolútnych číslach. Odhad ministerstva financií v kategórii ekonomicky aktívnych, teda nás, ktorí pracujeme a platíme si odvody sami, je mínus 9 mil. euro. Poistné spolu v budúcom kalendárnom roku oproti upravenému poistnému v roku 2015 plus 1 mil. euro. No dobre, čiže v týchto peniazoch bude vykryté zvýšenie platov podľa Zákonníka práce. Keď Richter zvýši platy podľa Zákonníka práce aj v budúcom roku, musíme na to reagovať a musíme žiadať peniaze, dámy a páni, do rozpočtu, bude tam tretia etapa zvýšenia platov lekárov vykrytá. No ale stále tu nevidím tých 55 mil. euro.
A prečo o tom hovorím? Môžte mi povedať, však prečo som ja taký akože precízny teraz v tejto argumentácii. No lebo Ústavný súd povedal, že nemôžte zvyšovať platy tak, že nie sú dostatočne kryté. Máte ten istý problém, dokonca máme precedens. Stačí nejaký vtipálek typu Dragula, aby to dal na Ústavný súd, a argument je na stole. On už raz tak rozhodol, Ústavný súd. A to ešte nehovorím o mechanizme, ako tie peniaze musia efektívne prísť do nemocníc. Lebo exminister Uhliarik mal pravdu, že z liekovej politiky bolo skoro plus 50 mil. eur a niektorí hovoria 40, jedno, 50 mil. parlament uvoľnil z rezervy, bolo tam 100 mil. na prvú etapu platov lekárov a sestier. Problém je ale, kedy a ako prichádzali do nemocníc. A boli sme svedkami na jar roku 2012, buďme korektní, že sa delili úväzky sestier. Pretože hlavne v menších nemocniciach s tým mali problém. Ako teraz to myslím naozaj dobre. Mne veľmi záleží na tom, aby sa upravili platy sestier a ostatných zdravotníkov. No len naozaj dobromyseľne to hovorím, nemala by vláda Roberta Fica opakovať tie isté chyby, ktoré urobila vláda Ivety Radičovej. A nemal by minister zdravotníctva ísť presne po tých istých chybách, aké sa urobili pri presadzovaní tých zákonov. Pretože máme už precedens, máme poučenie, tak vyvarujme sa tým istým chybám, aby sme náhodou potom znovu nepozerali na seba v lete budúceho roku, že Ústavný súd povedal, že je to protiústavné. A budeme sa tu obviňovať, že kto to má lepšie pripraviť, kto to má lepšie napísať, kto robil predvolebný marketing. Treba to urobiť dobre. A máme už poučenie, máte precedensy.
Ale, dámy a páni, hlavným problémom tohto vládneho návrhu zákona, tak ako ho vidím ja, je v tom, čím som začal. Kým v roku 2011 boli zvyšované platy lekárov v decembri a v roku 2012 platy sestier boli zvyšované po dohode s lekármi a po dohode so sestrami. Áno, viem, čo mi chcete povedať, so sestrami to bola dohoda, poviem to tak, pokojnou a veľmi kultivovanou rokovacou cestou. S lekármi to bola dohoda pod nátlakom, po núdzovom stave, po skoro zrútení slovenského zdravotníctva, kde sa išlo do extrémnych riešení. Faktom ale je, že na záver sa vláda s lekárskymi odborármi, resp. so sesterskou komorou dohodla na nejakom zvyšovaní platov a to bolo presadené v Národnej rade. To je fakt. Dnes ale v tejto situácii nie sme. Minister zdravotníctva predkladá návrh zákona, s ktorým zdravotnícke komory, ani odborové organizácie nesúhlasia, demonštrujú pred Úradom vlády, proklamujú svoju výzvu, ktorá má päť konkrétnych požiadaviek, a dokonca sestry na oddelenia v štátnych aj v neštátnych nemocniciach podpisujú deklaráciu, že sú pripravené dávať výpovede, ak nedôjde s plneniu ich požiadaviek.
Dámy a páni, sestry ani ostatní zdravotníci po týchto troch rokoch už nikomu a ničomu neveria. Nedivte sa im, že sú v tejto situácii. Tri roky sa prizerajú na to, ako sa na Slovensku rozkráda zdravotníctvo, ako sa tu kupujú cétečká trikrát drahšie ako v Českej republike, a na ich platy stále nie sú peniaze
A v tejto chvíli - a už pomaly smejem k záveru - nie je dôležité, dámy a páni, či požiadavky sestier, ktoré majú vo svojej výzve, sú oprávnené, alebo nie. Nie je dôležité, či sú správne, alebo nie z pohľadu vlády, opozície, analytikov, odborníkov, nie je to vôbec dôležité. Dokonca nie je dôležité ani to, či pán minister Čislák a jeho hovorca sú sklamaní a rozčarovaní z výzvy sestier, alebo nie sú sklamaní, to je nepodstatné. A dokonca, a to vám chcem povedať ako skúsenosť z roku 2011 a 2012, je úplne jedno, či Národná rada ten zákon schváli, alebo nie, keď s ním sestry a zdravotníci nebudú spokojní, tak ako neboli spokojní v roku 2011 s vyjednávaním, ktoré viedlo ministerstvo zdravotníctva a neskôr pani premiérka s lekárskymi odborármi. Môže to viesť k veľmi nepríjemným situáciám.
Takže to, čo je dôležité a čo chcem podčiarknuť, je, že minister zdravotníctva, ak teda v prvom čítaní tento návrh zákona prejde, a predpokladám, že prejde, si využiť čas do druhého čítania a denne rokovať so sestrami a zdravotníkmi. Musíte sa, pán minister, s nimi dohodnúť. Musíte nájsť kompromis. To je najdôležitejšie na tomto zákone, to je najdôležitejšie, nie to, čo tu Národná rada odhlasuje. Ale to, či s tým budú zdravotníci, komory a odborári spokojní. Verte mi, mám s tým nejakú skúsenosť.
Takže aké sú riešenia?
Po prvé, rokovať s komorami a odborármi. Rokovať, rokovať a hľadať dohodu.
Po druhé, akékoľvek zvýšenie miezd musí byť jasne kryté peniazmi a zdrojmi v zdravotných poisťovniach a musí byť zabezpečený mechanizmus, aby včas prišli do nemocníc. Poučenie z roku 2012, zoberte si ho.
Tretie riešenie. Ja rozumiem tomu, že chcú sestry a zdravotníci odstupňovanie miezd na základe odpracovaných rokov. V zákone z roku 2012 o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek to tam totižto bolo. Ja tomu rozumiem. Ale zároveň rozumiem aj tomu, čo naznačuje ministerstvo zdravotníctva, ja ho v tom povzbudím, že keď hovoríme o odstupňovaní platov, hovorme o ich odstupňovaní aj na základe kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a spokojnosti pacientov. Lebo pre nich je tu zdravotníctvo. Zdravotníctvo tu nie je preto, aby sme si vyrokovali platy, ale preto, aby boli spokojní tí, ktorí ho platia, ktorí platia odvody do zdravotného poistenia.
Tu je ale namieste otázka, že keď mi poviete, že poďme pomerať kvalitu práce poslancov, čo budem merať? Počet vystúpení, počet faktických, počet návrhov zákonov? A to je správna otázka, ktorú mi dala aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, keď som s nimi hovorili o kvalite a spokojnosti. Oni povedali, fajn, tak ako to ideme merať? To treba pripraviť a to treba presadiť.
Štvrté, veľmi dôležité riešenie je, potrebujeme čím skôr zaviesť systém DRG, ja viem, že do volieb to už nebude. Ale treba to čím skôr zaviesť. Lebo, dámy a páni, nech sa na mňa hnevá ktokoľvek, ale keď za ukončenú hospitalizáciu na oddelení v okresnej nemocnici zaplatí poisťovňa 600 euro a v štátnej nemocnici 1 200 euro, ako majú dať zamestnávatelia rovnaké platy lekárom a sestrám? Ekonomicky nevychádza, sa nedá urobiť. Len sa vymýšľajú potom ďalšie úpravy, ako sa tam tie peniaze majú dostať. Toto je alfa a omega. Spravodlivé odmeňovanie práce nemocníc.
Záverom, dámy a páni, povedal som to preto, tieto štyri riešenia, lebo si myslím, že riešenia sú. Ale to najdôležitejšie riešenie je, že minister musí využiť čas medzi prvým a druhým čítaním na permanentné rokovanie so stavovskými organizáciami zdravotníkov a s odborovými organizáciami.
Musím povedať, že prešli tri roky a ministerstvo zdravotníctva si nesplnilo domácu úlohu. Trošku trestuhodne ťahalo čas a čakalo až na voľby. Musím ale povedať, že, a nechcem ja teraz šíriť zbytočne paniku a vopred sa ospravedlňujem, ak to niekto takto pochopí, ale trošku mi táto situácia pripomína koniec roka 2011. Mám déja vu, bol som vtedy poradcom pani premiérky Radičovej, pamätám si, čo sme prežili na Úrade vlády, a všetci si mysleli, že lekári to nemyslia vážne, že oni len tak dali výpovede. Však oni neodídu, lebo nemajú kde odísť. Dnes to počujem z médií. Sestry len tak strašia, ony neodídu, lebo ony nemajú kde odísť. Dámy a páni, je lepšie sa báť, ako sa zľaknúť.
A preto záverom chcem povedať len toľko, že máme dramatickú skúsenosť s núdzovým stavom v zdravotníctve na konci roka 2011 a ministerstvo zdravotníctva by malo urobiť všetko pre to, aby sme sa takejto dramatickej skúsenosti vyhli. Pretože nielen bez lekárov nemôže fungovať zdravotníctvo, ale zdravotníctvo nemôže fungovať ani bez sestier a ostatných zdravotníkov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Som rád, že si, tak ako v tvojom vystúpení zaznelo, nenavádzal na štrajk, ako sme tu dneska počuli, ale naozaj reflektoval to, čo som aj ja spomenul vo svojom príspevku, že sestry hovorili o tom, že podpisujú výpovede, alebo teda pripravenosť výpovediam. A som rád, že si apeloval práve na zdravý rozum nás poslancov, vrátane mňa, aby sme nejakým spôsobom, a ministra zdravotníctva, aby sme nejakým spôsobom začali, hlavne na ministerstve, začali s nimi rokovať tak, aby ich požiadavky boli viac vypočúvané, ako tomu je doteraz, alebo ako sa to stalo.
To, že peniaze na platy sestier neboli v minulosti, som rád, že aj v tvojom vystúpení bola tá nezmyselnosť vôbec argumentácie Ústavného súdu. Pretože peniaze na platy sestier sú z rovnakého zdroja ako platy lekárov. Zákon o ich platoch je teda v poriadku? A čo platy sudcov? Čo platy ústavných sudcov, poslancov? Tiež sú platení zo štátneho rozpočtu a vieme, že v roku 2016 bude mať štátny rozpočet deficit 2 mld. eur. No tak keď vieme, že v podstate ako štátny rozpočet tiež nebude mať ako kebyže plne kryté platy a, samozrejme, aj iné investície, tak tiež by teoreticky na základe tohoto precedensu, keď ideme do úplnej technikality veci, mohol povedať Ústavný súd, že nie sú platy na aj iné štátne funkcie.
Preto ja si myslím, že je to nezmysel. A preto si myslím a súhlasím s tým, čo si povedal, že sestry stratili trpezlivosť a mali by sme sa s tým, a hlavne minister, oveľa viac zaoberať vážne.

26.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vrátim sa k tomu, čo ste hovoril o tom, že je tu možnosť, že v štátnych nemocniciach podľa tohto znenia zákona, že by mohlo dôjsť k poklesu vlastne základných miezd zdravotných sestier. Teoreticky je to možné, lebo tento zákon naozaj nie je koncipovaný tak, aby išiel pomáhať štátnym nemocniciam. Tento zákon zrovnoprávňuje postavenie zdravotných sestier v rámci ústavných zdravotníckych zariadení, hej. A to je dobré. Lebo v tých mimoštátnych nemocniciach, tam práve tie platy sestier určite pôjdu hore, si myslím, vo väčšine.
Čo sa týka toho nebezpečenstva v štátnych zdravotníckych zariadeniach, toto nebezpečenstvo bolo aj teraz. Veď ten zákon č. 62/2012 bol napadnutý, bol zrušený Ústavným súdom. Čiže vlastne už od 2012 alebo 2013 štátne nemocnice nemuseli dodržiavať to, čo bolo v tom zákone nastavené, a napriek tomu to od roku 2012 až doteraz dodržiavajú a platy sestier v štátnych zariadeniach sú také, ako keby ten zákon bol platný.
Ďakujem.

28.
Áno, ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Novotný, dnes si bol relatívne na to krátky, teda na svoje vystúpenie, ďakujem pekne. Ale nestrašme sestričky, pretože hovoríme o minimálnom mzdovom nároku, čiže o základnom plate, ktorý je prepočítaný koeficientom, bude sa zvyšovať na základe priemerného platu v národnom hospodárstve. Sestričky v malých nemocniciach, VÚC-kových, v mestských určite budú mať základný plat oveľa vyšší, ako majú teraz.
A ako prezident Asociácie štátnych nemocníc som dal vyhlásenie, že určite sa plat znižovať v štátnych veľkých ústavoch a nemocniciach nebude. Tak neviem, prečo stále plašíme sestry, štrajkovať, neštrajkovať, výpovede. Poďakujte sa ministrovi zdravotníctva, že konečne je zákon na svete.
Diskutujme o napríklad veľkosti koeficientov. Súhlasím, bude na to druhé čítanie, ale nezavádzajme spoločnosť našu nejakými takýmito vyhláseniami. Sestričky si plat zaslúžia, koeficienty budú, ministerstvo to spracovalo, takže nehovorte o ministrovi, že to bolo, dobre, môžme hovoriť, že to bolo dlho napríklad, že to trvalo a tak ďalej. Len veľmi dobre viete, aj pán poslanec Uhliarik bol ministrom, tie vyjednávania nie sú jednoduché, každý chce mať vyšší plat a treba sa ministrovi zdravotníctva, sa opakujem, poďakovať, že prišiel s týmto návrhom zákona a že sestričky budú mať plat ga-ran-to-va-ný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, milý Vilo, ty si hovoril k hudobným kvótam, tak ja si dovolím hovoriť v tejto chvíli do zdravotníctva, samozrejme, len ako pacient a užívateľ zdravotníctva, určite nie ako profík, ako si ty.
Ale jednu vec ti chcem povedať. Ja tak, však poznáme sa roky, nepamätám si, že by si vystúpil kriticky k Zajacovým reformám, napríklad. Sedel som tu veľmi poctivo. Obhajoval si presne tak isto Zajacove reformy, ako si potom hovoril o ich možných následkoch zase pri inom ministrovi. Ako si pri ďalšom ministrovi hovoril o tom, čo všetko sa stalo, na čo si ty upozorňoval. Nikto ťa vtedy nebral vážne. Proste ty vždy máš fantastické recepty na všetko, len akosi ten "skutek utek", proste, nehnevaj sa, "Viliam Zlatoústy". Ja to inak neviem v tejto chvíli povedať, len pôsobí to strašne nedôveryhodne, keď ľudia, ktorí boli v koalícii a mali možnosť čosi spraviť, keď sa dostali do opozície, sú tí najmúdrejší, ktorí majú tuná desať receptov na to, ako by to išlo, majú desať upozornení na to, čo všetko sa môže stať, keď sa to nepodarí, a pritom, keď boli v koalícii a mali moc v rukách, dokonca si bol poradca pani premiérky Radičovej, veď ty si mohol obrátiť v zdravotníctve svet, keby si chcel. Akosi sa ti to vtedy nepodarilo, resp. to zdravotníctvo teda vyzerá tak, ako vyzerá.
Vilo, nehnevaj sa, ty si spoluzodpovedný za toto všetko, čo v zdravotníctve je, preto, lebo aj tí ministri, ktorých si ty podporoval, spravili obrovské chyby, ktoré si potom ty, samozrejme, už ako opozičný poslanec opäť oponoval. Tak nehnevaj sa, Vilo, trošku, trošku mi tu niektoré veci pri našich dobrých vzťahoch ale aj tak nesedia.

Takže iný názor z kultúry medzi vami medicínskymi doktormi. Podľa mňa chce značnú silu si priznať aj chybu, ktorú si minimálne v dvoch častiach svojho prejavu povedal, a veľmi ma zaujala tá paralela s rokom 2011, ale predsa len si dovolím trošku vyvrátiť tvoje déja vu, pretože máme tu síce situáciu pred voľbami a je tu snaha riešiť problém možno už v rámci predvolebnej kampane, ale čo sa rozlišuje, a to si veľmi dobre pomenoval, to je nespokojnosť, strata dôvery a nedohoda s komorou a s odbormi, či lekárskymi, alebo sesterskými.
A druhá vec, že sme si nezobrali príklad z tej veľmi nedávnej histórie a môže hroziť, asi to sme mali pochopiť, opätovné rozhodnutie Ústavného súdu úplne s rovnakou príčinou, že kde na to vziať peniaze.
Pre mňa bol ten najdôležitejší fakt síce v zložitejšom výpočte cez viacero parametrov, že to, čo sa snaží minister zdravotníctva predložiť, nie je v rozpočte financované a nie sú na to zdroje, a preto si myslím, že koniec koncov tá paralela je úplne vidieť a tvojmu pocitu déja vu sa ani nečudujem.
Čiže keď to chceme naozaj urobiť a urobiť to tak, aby to bolo správne, a urobili spokojnosť pre sestričky a následne pretavenú pre pacientov, spravme to poriadne. A obávam sa, že predvolebný čas na takéto zásadné riešenie nie je ten najsprávnejší, ak nie je sledovaný iba a len cieľ zapáčiť sa pred voľbami nejakej stavovskej organizácii.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, začnem tebou, keď môžem. No, za ten rok a pol, čo som bol poradca pani premiérky Radičovej a predseda výboru pre zdravotníctvo, sme riešili platy lekárov za veľmi dramatických okolností, platy sestier zákonom, ktorý až po skončení funkčného obdobia zastavil Ústavný súd, šli sme na druhú najnižšiu cenu liekov v Európskej únii, riešili sme zľavy v lekárňach, ochranný limit na doplatky za lieky, ktorý Ficova vláda teraz rozširuje v rámci druhého sociálneho balíčka. A musím povedať, že za rok a pol nie málo roboty, ktoré sa podarilo urobiť.
A prosím, za stav slovenského zdravotníctva viniť vládu Ivety Radičovej nepovažujem za korektné. SMER tu vládne osem rokov s jedenapolročnou prestávku vlády Ivety Radičovej. Takže skôr začnime hovoriť o tom, čo sa vám podarilo za osem rokov urobiť, aby zdravotníctvo lepšie fungovalo. Narýchlo si pamätám len trojnásobné ceny cétečiek voči Čechám.
Čo sa týka vystúpení pánov riaditeľov Valockého a Ježíka, ja vám chcem veriť, páni, aby ste mi rozumeli, a naozaj nechcem strašiť sestry. Ale nie je podstatné, či vám verí Novotný, alebo neverí a či straší, alebo nestraší. Dôležité je, či vám veria sestry a zdravotníci. To je podstatné. To som chcel vo svojom vystúpení povedať.
A moja posledná poznámka je, že mal som možnosť v 2011 vidieť, ako lekári dali výpovede, ministerstvo dalo ponuku a oni tie výpovede naozaj nevzali späť a odišli z nemocnice a bol núdzový stav. Mal som možnosť vidieť, ako sa podarilo presadiť 142 hlasmi zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a za škandalóznych okolností pre nedostatok peňazí, ktoré na to boli, to Ústavný súd zastavil. Ja len chcem povedať, že keď máte takéto poučenie, prečo to robíte rovnako? Treba rokovať so sestrami a zdravotníkmi a nájsť s nimi dohodu. A neurobiť to isté ako v roku 2011 alebo 2012.

36.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, nie som zdravotník, ale šermujeme tu všetci teraz v rozprave s miliónmi a desiatkami miliónov eur, tak dovoľte, aby som sa vyjadril k prerokovávanej téme aj z pohľadu makroekonóma.
Chcem tiež na úvod povedať, že pre mňa je trošku divná tá forma, ktorou to prerokovávame, to, čo hovorili niektorí z mojich predrečníkov, že prvé čítanie vládneho návrhu zákona sa prerokováva na mimoriadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Nech ma potom v reakcii opraví pán minister Čislák, ak sa mýlim, ale ja som presvedčený o tom, pán minister, že ste nestihli termín, kedy bolo predkladanie zákonov na túto schôdzu. Potrebovali ste zároveň sa vyhnúť tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a zároveň to dostať na budúcu schôdzu Národnej rady do druhého čítania, pretože ako všetci vieme, na budúcej schôdzi bude prerokovaný zákon roka, čiže zákon o štátnom rozpočte alebo, ak chcete, zákon o rozpočte verejnej správy na roky ´16 až ´18.
A preto chcem vysloviť na úvod tézu, že, o ktorej si myslím, že dosť ťažko sa vyvracia aj oponentami, odborníkmi a že tá téza platí, že reakčná schopnosť akejkoľvek vlády bez rozdielu, či je ľavicová, pravicová, je priamo úmerná tlaku. Čo to znamená v zrozumiteľnej reči? Čím je väčší tlak v hrnci alebo čím je väčší tlak v externom prostredí, v tomto prípade napríklad v skupine zdravotných sestier a iných ostatných zdravotných pracovníkov, tak tým reakčná schopnosť vlády rastie. A tu chcem byť naozaj objektívny, to platilo, áno, aj v tom roku 2011, či ktorý to bol, za Radičovej vlády, keď teda tu hrozil ten štrajk lekárov. To platí ale aj teraz. Rovnako buďme objektívni a potvrďme si, že obidva tieto príklady potvrdzujú platnosť tej tézy, ktorú som povedal na úvod, že reakčná schopnosť vlády je priamo úmerná tlaku v externom prostredí. A možno aj s tým potom súvisí spôsob a forma, ako prerokovávame tak dôležitú tému na mimoriadnej schôdzi Národnej rady.
No a teraz mi dovoľte povedať pár ekonomických, makroekonomických postrehov. Je pravdou, že, aby nedošlo k nedorozumeniu, ja podporujem zvyšovanie miezd zdravotníckych pracovníkov, ale musím jedným dychom dodať, že malo sa konať oveľa, oveľa, oveľa skôr. Naozaj tu uplynuli medzitým nejaké tri roky, ktoré sa premrhali, ktoré sa prešustrovali. Malo sa konať skôr. A súčasne musím dodať, že podporujem zvýšenie miezd zdravotníckych pracovníkov, ale nie takýmto spôsobom. A to má dva dôvody.
Ten prvý dôvod je, že keď som čítal dnes popoludní paragraf po paragrafe predmetný návrh, ktorým sa mení zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tak neviem, kto z vás ho čítal naozaj riadok po riadku, tak pre mňa tam bolo úplne, že niekedy až smiech vyvolávajúce, napríklad tam máte uvedené tie koeficienty pri každom type tej profesie alebo toho pracovného zaradenia vždy v nejakom rozpätí od - do, od - do, od - do a teraz začína, najvyššie je na tom farmaceut od 1,25-násobku do 2,1-násobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a postupne tie profesie sú rad do radu tam uvedené v jednotlivých paragrafoch. Čo profesia, alebo presnejšie, čo pracovné zaradenie, to paragraf toho zákona. A, čuduj sa svete, dostali sme sa až po logopédov, psychológov, fyzikov a laboratórnych diagnostikov. Možno by na tom nebolo nič zlé, keby sme sa v dôvodovej správe nedočítali, že celý predložený návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa v súčte týka 38 tisícov ľudí alebo pracovníkov, z toho je približne, hovorím okrúhle čísla, 21-tisíc sestier. A teraz počúvajme opačnú stranu toho rozpätia alebo toho rastra. Na opačnom konci sa nachádzajú 3 zubní asistenti, 8 dentálnych hygieničiek, 30 liečebných pedagógov, 35 logopédov a 48 fyzikov.
A tu je pre mňa ako pre makroekonóma naozaj nepochopiteľné, že žijem v krajine, kde sa zákonom ide upraviť mzda troch, počujete dobre, troch zubných asistentov. Nikdy som si nemyslel, že sa dožijem takéhoto absurdistanu, že vláda, a teraz naozaj, nemajte mi to, pán minister, za zlé, ja to neberiem z pohľadu ľavice a pravice, červení, modrí, ale princíp ako taký dovedený ad absurdum. Že zákonom v samostatnom paragrafe upravujeme, dobre počúvate, mzdu 3 zubných asistentov, 8 dentálnych hygieničiek, 35 logopédov a tak by som mohol pokračovať ďalej. Toto je skutočný absurdistan, ktorý nikdy, ale nikdy nemal nastať.
Ja teraz nemám hotové recepty, že, a nebudem proste si tu dávať nejaké copyrighty na rozum, ale s určitosťou viem, že tri roky bola dosť dlhá doba na to, aby to riešenie sa našlo. Akékoľvek riešenie, ktoré by sa viac ako nulou odchýlilo od spomínanej absurdnej situácie.
Čiže ešte raz. Som za navýšenie miezd zdravotníckych pracovníkov. Iste, ako som spomínal z tej 38-tisícovej množiny ľudí, najväčšiu časť tvorí teda spomínaných 21-tisíc sestier, no ale ísť do takýchto extrémov, že v samostatnom paragrafe zákona upravujeme minimálnu výšku základnej zložky mzdy, tak sa to terminus technicus volá, jednotlivcom, proste 3 zubní asistenti, tak toto je naozaj absurdné.
Po druhé. Tiež sa pýtam, čo keď sme pri tom výpočte, lebo to bol naozaj jeden veľmi, veľmi odvážny pokus o taxatívny výpočet všetkých profesií, čo ak sme pri tom výpočte tých profesií na niečo zabudli? Čo ak existuje v zdravotníckom zariadení niekde pracovník, ktorý sa v tom zozname tých, ja to nazývam profesií, možno sa to odborne volá pracovné zaradenie, ale teraz nediskutujme o tom, čo ak sme na niekoho zabudli? Ak teda riešime troch zubných asistentov a osem dentálnych hygieničiek.
Po tretie. Bolo to tu spomínané, takže prebehnem to jednou vetou. Nezohľadňuje tento raster kvalitu práce, dĺžku praxe a tak ďalej, ale platí v ekonomike vo všeobecnosti, ale platí to aj v tomto prípade, lebo to je o peniazoch, to je o financiách, že nikdy by sa nemala úprava miezd, nemali by sa otvoriť nožnice medzi mzdovým nárastom a tempom rastu produktivity práce. A preto mi trochu chýba, lebo krajina, ktorá toto dopustí, tak z dlhodobého hľadiska bude mať obrovské problémy. A tu mi v tomto návrhu toto práve chýba, že spomínané rastre alebo intervaly tých koeficientov od - do v pomere k priemernej mzde v národnom hospodárstve nezohľadňujú skutočne ani dĺžku praxe, ani produktivitu práce, ani kvalitu poskytovanej služby tým-ktorým konkrétnym zdravotníckym pracovníkom. Toto naozaj tam zohľadnené nie je.
Ja viem, že v sále sedí zopár poslancov a iste nielen z vládnej strany SMER, ktorí sú popri výkone poslaneckého mandátu riaditeľmi zdravotníckych zariadení a vzápätí nájdu na to odpoveď, no veď oni dostanú osobné ohodnotenie, ktoré by malo zohľadňovať to, čo mi tu v tom zákone chýba. To znamená dĺžka praxe, kvalita poskytnutej alebo kvalita vykonávanej práce, produktivita práce a tak ďalej. Len mám vážne obavy, že v praxi tomu tak zďaleka nie je a myslím si, že veľká väčšina tej množiny 21-tisíc zdravotných sestier by to vedelo aj potvrdiť. Ako objektívne alebo subjektívne ten systém, poviem to zjednodušene, tej pohyblivej zložky mzdy, pretože tieto koeficienty hovoria iba o základnej zložke mzdy, ako to v praxi naozaj funguje.
Tretie slovíčko, kľúčové, sa volá dôvera. Ja som teraz prvýkrát počul sľub alebo slovo, ktoré dal pán kolega poslanec Valocký, teraz neviem, či presne trafím vašu druhú funkciu, že ste prezidentom Asociácie štátnych zdravotníckych zariadení, ja by som rád tomu vášmu sľubu veril a budeme všetci dúfať a nádejať sa, že to tak aj nakoniec v praxi bude. No len zase pochopte aj vy obavy množiny alebo skupiny 21-tisíc sestier, ktoré nemôžu to riziko, o ktorom tu hovoril môj predrečník kolega Vilo Novotný, riziko, že ak sa tento zákon v tejto podobe schváli, tak potom v praxi v jednotlivých prípadoch, nehovorím, že to je 90 % prípadov, ale v jednotlivých konkrétnych prípadoch by sa aj mohlo stať, že takto navrhnuté, schválené a v praxi aplikované koeficienty by mohli viesť aj k zníženiu, k absolútnemu zníženiu mzdy, základnej zložky mzdy konkrétnej zdravotnej sestry.
Preto hovorím, nielen financie, nielen bankovníctvo je o dôvere, ale aj toto by malo byť postavené na nejakej dôvere. No len, holt, dostali sme sa do stavu, že dôvera v politikov vo všeobecnosti atakuje nulu. A zase nebudem rozoberať, kto akou mierou k tomu prispel, ale 25 rokov po zmene režimu na Slovensku sme sa do tohto stavu dostali.
Preto by malo byť v prioritnom záujme ministra zdravotníctva Čisláka, aby napríklad toto konkrétne riziko, lebo nikto si neželá štrajk a nikto nechce vyvolávať a maľovať duchov na stenu, ale aby toto riziko nebolo postavené alebo presnejšie eliminácia tohto rizika nebola postavená len na slove kolegu pána poslanca Valockého. Teraz nespochybňujem, či tomu slovo dostanete zadosť, alebo nie. Ale ešte raz hovorím, skúsme sa vžiť do kože zdravotných sestier, ktoré majú dnes pracovať s dôverou v takto daný, dnes teda verejnou formou daný sľub zo strany prezidenta štátnych zdravotníckych zariadení.
Takže bude dosť veľa času medzi prvým a druhým čítaním, aby sa koeficienty ešte upravili, v tomto prípade konkrétne smerom nahor, prirodzene, tak, aby takéto riziko bolo eliminované naozaj na nulu. Inými slovami, úplne odstránené.
No a na záver, ak dovolíte, zdrojové krytie. Bolo to tu už spomínané niekoľkokrát. Ja nechcem teraz hovoriť iba o tom, že odvody za zamestnancov štátu boli desať mesiacov na úrovni 4,16 % a že to je to manuálne riadenie ekonomiky, to je to manuálne riadenie verejných financií, že na ostatné dva mesiace roka, čiže na november a december, to bolo rýchlo zvýšené na úroveň 5,85 % a že v budúcom roku to má byť 4,3 %. Myslím, že niekde v médiách to oficiálne zaznelo aj z Health Policy Institute, ich zástupcov, ktorí jasne povedali, že už súčasná výška odvodu nepostačuje na súčasné krytie platov alebo na to zvýšenie tých platov.
Ale čo je pre mňa oveľa dôležitejšie, keď si pozriete dôvodovú správu, tak sa dočítame všetci spoločne, dúfam, že v tomto prípade čítame všetci s porozumením, že dopad predloženého návrhu na štátny rozpočet je nula. Čiže predložený návrh sa štátneho rozpočtu nedotkne vôbec. Dopad na rozpočty územnej samosprávy je nula. Čiže ani týchto rozpočtov sa to nedotkne vôbec. To nie je moje subjektívne hodnotenie. To je tak uvedené v dôvodovej správe. A keď teda kolega predrečník Vilo Novotný sa pýtal, odkiaľ sa teda tie peniaze vezmú? A to nie je málo peňazí. To je 55 mil. eur len na budúci rok. Ale, pozor, v roku 2018, ´19, pardon, už to má byť 113 mil. eur. Čiže tu máme niekde v tom vnútri zakomponovanú garantovanú medziročnú valorizáciu, že sa v roku 2019 dostaneme na hodnotu 113 mil. eur.
Ešte raz podotýkam, aby nedošlo k nedorozumeniu, ja som za zvýšenie platov zdravotných sestier a zdravotníckych pracovníkov, ale pýtam sa, kde teda nájdeme to zdrojové krytie? No a odpoveď, opäť sa opieram o konštatovanie z dôvodovej správy, a tam treba hľadať tú odpoveď, "vplyv na rozpočet zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotného poistenia". Čiže ešte raz. Dopad na štátny rozpočet nula, dopad na rozpočty územných, teda samosprávnych celkov, miest a obcí nula. Čiže všetko treba hľadať v rozpočte zdravotníckych zariadení, ktoré sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
A teraz, aby som to preložil do zrozumiteľnej reči, to znamená, a ja osobne toto podporujem, to znamená, že medzi riadkami je tam niekde naznačené a všetci to vieme, keď si pozriete firemné účty aj súkromných zdravotných poisťovní, Dôvery a ďalšie, ale keď si pozrieme aj napríklad koncoročný stav na účte Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tak tam nájdete každý rok niekoľko sto miliónov eur. A ja v tomto prípade súhlasím, a odznelo to veľakrát, že, áno, všetky tie peniaze z okruhu verejného zdravotného poistenia by sa mali späť dostať do rúk poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. S tým naprosto súhlasím. Len mi potom chýba, čiže tí, ktorí sa báli, že v štátnom rozpočte nebude dosť peňazí na krytie tohto zákona, ktorý práve prerokovávame, tak vás upozorňujem, že dopad na štátny rozpočet je nula, dopad na rozpočty miest a obcí je nula. Čiže všetko vlastne bude na ťarchu rozpočtov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ale tie negenerujú len tak peniaze. Tie zase majú svoju poskytovanú starostlivosť krytú zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Čiže na konci dňa by to mali byť tie stámilióny eur, ktoré nájdete, alebo nájde aj minister Kažimír na konci roka na účtoch zdravotných poisťovní. A týmto končím svoje vystúpenie.
Potrebujeme medzi prvým a druhým čítaním niečo povedať aj k tomu, pán minister, akým spôsobom tie peniaze z tých spomínaných účtov zdravotných poisťovní sa dostanú a pristanú na konci dňa na účtoch jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Aby to boli reálne uchopiteľné peniaze, ktoré bude môcť reálne použiť na to, čo navrhujete v tomto zákone.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem. Ten absurdistan, to sa volá zdravotnícke povolania, to sú kategórie, ktoré sú dané. To neni, že niekto si vymyslel, že kto v nemocnici niečo robí, ja neviem, že jak je tam ešte niekto, ktorý zašíva roztrhané oblečenie, že ešte aj toho treba myslieť. To je jednoducho tak. Také sú tie zdravotnícke povolania. A keďže sa jedná o ústavné zariadenia, tak laboratórny, alebo teda vraveli ste o zubných technikoch alebo dentálnych hygienikoch, sú väčšinou v ambulanciách. Takže kvôli tomu je to číslo menšie.
Toto bolo mimo kontextu. To proste sa musia vymenovať tie jednotlivé zdravotnícke povolania. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Ja by som rád reagoval na tú časť vystúpenia predrečníka, kde hovoril o tom, ako budú kryté tieto platy, a znovu podčiarknem skúsenosť, ktorú už máme s rozhodnutím Ústavného súdu, že napriek tomu, že argumentovala vláda tým, že je v rezerve 50 mil. eur a ďalšia vláda to aj uvoľnila reálne do rozpočtov zdravotných poisťovní, že sa argumentovalo tým, sa ušetrí na nižšej cene liekov, počul som teraz argument pána poslanca Kollára, že teda sú tam peniaze v zdravotných poisťovniach, Ústavný súd jasne povedal, že musia byť jasne určené peniaze, ktoré pôjdu na platy a tie sa musia včas dostať k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Čiže naozaj v druhom čítaní je aktuálna a veľmi aktuálnou témou, či tých 55 mil. eur uvidíme v návrhu štátneho rozpočtu ako peniaze určené na túto etapu zvyšovania platov a ako ministerstvo zagarantuje ten mechanizmus, že sa včas dostanú tie peniaze do nemocníc, aby sme nemali znovu skúsenosť z roku 2012, že niektorí riaditelia, síce poisťovne peniaze mali, riaditelia možno aj dostali, aj nedostali tie peniaze, veď koniec koncov tých 50 mil. eur z rezervy odišlo z poisťovní k poskytovateľom, napriek tomu sa krátili úväzky v niektorých prípadoch u sestier, dokonca došlo k prepúšťaniu.
Čiže skúsenosť hovorí, že toto treba veľmi dobre pripraviť. Pretože ak to nebude dobre pripravené a nebude jednoznačne povedané, že sú to tieto peniaze, ktoré sa takýmto mechanizmom dostanú k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nájde sa niekto, a možno to bude práve Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá už o tom hovorí, že sa obráti na Ústavný súd a Ústavný súd bude mať veľmi jednoduchú situáciu, lebo použije precedens z roku 2012, resp. ´13.