56. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená predkladateľka, vážený spravodajca, vážený pán minister, o zvyšku vlády ťažko hovoriť, každopádne by som povedal, že netušil som, keď som pred istým časom bol ako jeden z málo poslancov účastníkom aktivity, ktorú vyvinul kolega Beblavý s mladými talentovanými, mysliacimi ľuďmi a ktorej akýmsi, by som povedal, oficiálnym účastníkom bol pán terajší minister Draxler, že sa tu stretneme v týchto pozíciách. Vtedy som si povedal, majúc pred očami ministrovanie pána ministra Mikolaja i môjho cteného kolegu Čaploviča, že predsa možno svitne na lepšie časy. Kolega Draxler pôsobil dojmom bystrého mladého jupíka, ktorý hádam viac ako jeho ctený predchodca tuší, kde je sever. No, dnes je tretím bežcom štafety, a ak rátame Mikolaja v neblahej pamäti, tak štvrtým, a sme v tejto pozícii.
Keď ste sa stali ministrom, tak môj vzácny priateľ Martin Mojžiš zanalyzoval vaše blogy. Asi vám tú veľkú radosť neprinieslo. Ani mne neprinieslo radosť to, čo som si prečítal, že ste napísali o pomenovaní Ruzynského letiska. Ale možno je to vekom, však som o generáciu starší ako vy, tak som si povedal, no dobre, uvidíme. A tak som predsa len v nádeji, že bude inak a lepšie, si povedal, no uvidíme.
Viackrát sa tu dnes objavilo, že ste krátko v úrade. No, ono je to tak, a teraz možno sa vám bude zdať, že vám ja, starý chlap, dávam tu a tam rady a rozumy. Samozrejme, že ich nemusíte brať. Naši starší bratia vo viere, najstarší bratia vo viere, ktorých sme z väčšej časti odviezli v dobytčákoch, by na to, čo ja teraz budem robiť, dalo vám úst vetu: "Mit Exzess bin ich besorgt." Teda "rozumu mám dosť, nepotrebujem jeho rady".
Napriek tomu by som vám nejaké dal. Začnem zostra hneď tou prvou.
Teda ono sa to rozbité zrkadlo celkom zlepiť nedá. Ale ak by sa na miesto štrbiny v tom zrkadle vložil osud občana Kováča, urobíte nielen dobrý skutok, lebo predtým sa stal zlý skutok, ale pokúsite sa o reštitúciu veci. Áno, správne môžte povedať, preboha, čo mi to hovoríš, však ja som Kováča nevyhodil. No nevyhodili ste Kováča, to je pravda, ale vyhodila ho osoba, ktorá sama predtým vyhodená pre podobné brutálne personálne rozhodnutie, na ktoré nemala nárok. Bola vami si osvojená a postavená do funkcie, kde výrazne svoje zlyhanie nechala odniesť na bedrách svojho zamestnanca.
Teda musím vám povedať, že keby som bol na vašom mieste a chcel by som spokojnejšie spávať, tak pani riaditeľke Kapucianovej poviem, aby vzala späť svoje rozhodnutie, a keď tak urobí, tak by som ju okamžite vyhodil po tomto kroku. Pretože napriek všetkému to tieto dva kroky by bolo to, čo by mohlo, pokiaľ ide o vás, napraviť túto kauzu.
Problémom u nás na Slovensku je to, že nádej na cúvnutie je viazaná na viaceré parametre. Jeden z nich, ten je teraz v plnej silne, je blízkosť volieb. Väčšia je nádej na cúvnutie mocných, ak sa blížia voľby. A ďalším dôležitým parametrom je počet nahnevaných. Ak učiteľ Žarnay kdesi v Košiciach zistí neuveriteľné nakladanie so zdrojmi, tak, samozrejme, minister to nemá, ani ste vtedy neboli ministrom, nemá bezpodmienečne čo riešiť. Ale bolo príznačné, že zriaďovateľ tej školy nevyvodil nijaké dôsledky s tými, na konanie ktorých Žarnay upozornil, ale spokojne pozoroval so záujmom, ako bol Žarnay zlikvidovaný ako trieda. Prípad Dr. Pechočiakovej už bol trošku háklivejší, ale ako hovorí Henry Ford a Josif Vissarionovič Stalin, "kádre rozhodujú všetko". Osoba, na ktorej počin Dr. Pechočiaková, následne šikanovaná, upozornila, sa stala hlavnou odborníčkou pre neonatológiu. Vôbec kolegyňu nezľahčujem v jej odbornosti. Je. Nie som neonatológ, ale je možné, že je dobrý neonatológ. Otázka je, že či osoba s touto anamnézou je najlepší možný káder na hlavného odborníka ministra zdravotníctva. Ale prosím, kádrová politika je istý problém všeobecne.
Závisí teda, ako som povedal, od termínu volieb a od počtu nahnevaných mužov a žien. A keď ich je viac ako jeden, dokonca aj viac ako legendárnych 12 rozhnevaných mužov, tak sa cúvne. Typickou ukážkou bola, dá sa povedať, postupná cúvačka z toho, že občania nemusia pri vstupe svojich detí do školy priznávať prípadne i absolvovanie modelárskeho krúžku, pretože do komplexu údajov je aj toto veľmi potrebné. Vzbudilo to istú nevôľu, a tak sme ticho vycúvali.
Ku cti pána ministra môžem povedať, že som bol ešte ako člen výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport svedkom toho, že mal dobrý úmysel čeliť brutálnej požiadavke ZMOS-u o právo veta pri rozhodovaní rád škôl. Skutočne som mal pocit, že sa pokúša nájsť akúsi strednú cestu. To, čo potom z toho vyšlo, bolo to, čomu by Vladimír Iľjič povedal "zhnitý kompromis", ale aspoň tú snahu mal. Samozrejme, ZMOS je sila, pred ktorou sa ustupuje. A tak ustúpil.
Sám som v dvoch radách škôl ako poslanec Starého Mesta a musím povedať, že si neviem predstaviť, že by tí, s ktorými v tej rade škôl sedím, teda rodičia, pracovníci, iní účastníci, chceli pre školu zle a dali jej takého riaditeľa, ktorý by mohol byť len ochránený požiadavkou ZMOS-u na jeho vetovanie. Skôr naopak, to vyzerá tak, že je záujmom ZMOS-u dať svojim silným mužom a ženám právo rozmiestniť kádre. A tu sme u toho, že tie kádre vždy nie sú tie najlepšie.
Téma bazénu, zvaného Mičurin, musím povedať, že Ivan Vladimírovič Mičurin, milý starý ujo v záhrade pod jabloňou by sa iste divil, koľkokrát dnes po mnohých rokoch, hádam po 60 od jeho smrti, sa dnes tu spomína. No, každopádne bol ideálnou figúrou, ktorú aj zohral, teda takou tou figúrou milou starčekovskou s jabĺčkami. Na rozdiel od vyslovených podvodníkov, ako bol Trofim Denisovič Lysenko alebo Lepešinská, ktorí boli grázli a na konto ktorých je pripísateľný nepochybne i tragický osud Vavilova. Mičurin nebol asi konfliktný a dnes ho spomíname v súvislosti s bazénom.
Ale prečo o tom hovorím v súvislosti s vami, pán minister? No opäť vy ste asi zaručene, to som ochotný dať ruku do ohňa, neurčili podmienky, ktoré má riaditeľ IUVENTY určiť ako podmienky na tento tohoročný letný prenájom toho bazéna. To som ďaleký, aby som vám toto dával do topánok. Ale v momente, keď tie podmienky vyšli na svetlo sveta, tak, buda vami, siahnem po telefóne alebo poviem sekretárke, ak som pohodlný, a poviem, zavolajte mi toho riaditeľa, nech do hodiny príde. A potom po desiatich minútach by ten riaditeľ vychádzal, cúvajúc z vašej ministerskej pracovne, a okamžite by tie podmienky zmenil. Pretože to, čo vytýčil ako podmienky, boli absolútne vybrané podmienky na to, aby to nikto nemohol splniť.
Takže ja viem, že to nerobíte vy. Vy nevyhadzujete Kováča, ale vy môžte vyhodiť ľudí, ktorí vyhadzujú Kováčov a stanovujú takého podmienky. A to už je vaša zodpovednosť. To nie sú ľudia volení Národnou radou, s ktorými nepohnete. To nie je Harabin. To sú ľudia, ktorí sú na povel.
Takže akokoľvek si myslím, že boli i v mojich očiach s vašou osobou spájané isté nádeje, nemám pocit, že ste využili to, v čo som dúfal, že sa tým líšite od cteného kolegu Čaploviča alebo, nedajbože, od exministra Mikolaja. Tie veci, o ktorých hovorím, sa nedajú pripísať tomu, že ste krátko v úrade. Inštalácia pani riaditeľky Metodicko-pedagogického centra nebolo dedičstvo, to bol váš osobný personálno-rozhodovací akt. A samozrejme, že ste sa, ako som povedal vo faktickej pri vystúpení mojej milej kolegyne Lucie Nicholsonovej, tvárili ako prechod medzi Pontským Pilátom a Nikim Laudom. Ale jednoducho takto celkom naľahko sa to vidieť nedá. Za viaceré veci, ktoré tu boli prednesené, nesiete politickú zodpovednosť.
A ja už len znova, hádam naposledy v tomto volebnom období, pripomínam, že keď sa začiatkom 60. rokov britský minister obrany John Profumo spúšťal s call girl, zvanou Christina Keelerová, tak to viedlo k rezignácii premiéra Harolda Macmillana, ktorý mal 72 rokov, alebo štyri, a rozhodne nijako neuvažoval o spúšťaní sa s call girls. Ale na rozdiel od toho to zrejme v krajine tradičnej britskej demokracie bolo považované za akt politickej kultúry. My, žiaľbohu, od vás nechceme, aby ste odstupovali len na základe politickej kultúry, ale predsa len i na základe nezanedbateľnej osobnej zodpovednosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, čakal som na vystúpenie, lebo chcel som si ho vypočuť, aby som si urobil obraz o tom, ako teda opozícia chce argumentovať v ďalšej rozprave v ústnom prihlásení, ale musím povedať, že vy ste ma vlastne presvedčili, že v tejto rozprave nemá zmysel vystupovať. Pretože takú politickú manipuláciu, akú vy tu predstierate, aký guláš tu vyrábate pri svojich vystúpeniach, to nemá nič spoločné s tým, čo pani Nicholsonová predložila. Ja som nevidel nikde napríklad to, čo ste spomínali v súvislosti s pánom Žarnayom, že je jeden z dôvodov na odvolanie. Samozrejme, že ten guláš ste si prihriali.
Pán poslanec, rovnako ste hovorili o tom, že nejaké právo veta a ZMOS. Ja mám pocit, že vy ste sedeli úplne v inom parlamente, keď sme o tom rokovali. Veď vy veľmi dobre viete, že dnes zriaďovatelia súkromných škôl a kresťanských právo veta majú! Prečo sa vy takýmto spôsobom dokážete podujať na takúto politickú manipuláciu? Vy, človek, ktorý sa tvárite ako intelektuál. Ja vás pokladám za inteligentného človeka. Ako ste schopný takéto niečo vôbec urobiť?
Ja naozaj vidím, že toto nemá zmysel, pretože toto je jediná vec, čo chcete robiť: politická manipulácia, pretože miešate hrušky s jablkami a nemá to nič spoločné s tým, o čo vlastne tu ide.
Takže, pán predseda, ja sa vzdávam vystúpenia v rozprave, môžete ma vymazať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Blanár, no vy, samozrejme, tiež viete svoje a budete hovoriť o súkromných a cirkevných školách, ale ja napriek tomu sa domnievam, že tie, že drvivá väčšina škôl, o ktorých hovorím, je v gescii, prenesene vzaté, verejnosti. A tá verejnosť a tá subsidiarita je niečo, čo je, by som povedal, hádam niečo podpory hodné. A rada školy, a to bol pomerne dobrý výdobytok, že toto právo mala a o to právo prišla. Rozdiel totižto je v tom, že ja sa rozhodnem, či si dám dieťa do cirkevnej, alebo súkromnej školy. A ak je toto pravidlo, tak s ním počítam alebo nepočítam a rozhodnem sa tak alebo onak. Ak ale dávam dieťa do verejnej školy, do školy, ktorá je aj pod vašou, aj pod mojou gesciou v zmysle noriem a pravidiel hry, tak sa jednoducho domnievam, že je dobré dodržiavať subsidiaritu. A dobré zveriť zodpovednosť za rozhodnutia tým, ktorých deti do tej školy chodia.
Lebo ja sa jednoducho domnievam, že si nemyslím, že poslanec, ktorý nikdy o tú školu nezavadil, na rozdiel od rodičov detí z tej školy vie o tom viac a lepšie, alebo dokonca starosta, ak tá škola nerobí seky, lebo ak robí seky ekonomické alebo iné, tak sú na to súčinné orgány, ale netreba ubrať ľuďom ich práv, ktoré, chvalabohu, po páde totality získali.
A ja som právo rád školy považoval za dobré právo. Bolo tu dlhé roky a nespomínam si, a možno v Žiline nejaký prípad poznáte v župe, že by rada školy zle rozhodla v neprospech dobrej veci. Ak sa tak stalo, isteže je dôvod zlého riaditeľa, ktorý niečo zlého urobil, riešiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda Národnej rady, pani navrhovateľka, pán spravodajca, vážený pán minister, na úvod môjho vystúpenia mi dovoľte, aby som vyjadril určité rozčarovanie nad tým, že rokujeme o odvolaní pána ministra školstva, pána Draxlera, od 13. hodiny, je pol šiestej večer a pán minister školstva ešte nevystúpil. Padlo tu veľmi veľa otázok aj od pani navrhovateľky, aj od ďalších kolegov poslancov či vo svojich vystúpeniach, alebo faktickými, a ja som očakával, že pán minister školstva vystúpi a bude odpovedať na tieto otázky a vysvetlí jednotlivé aj návrhy, ktoré sú v samotnom návrhu na jeho odvolanie.
Ja som rozčarovaný, že, pán minister, ste ešte nevystúpili. Prišiel vás tu obhájiť slávnostne pán premiér, veď on je dobrý obhajca, má to aj vyštudované. Povedal nám tu, že tu robíme absurdné návrhy, že tu zaťažujeme poslancov SMER-u, že otravujeme vládu. Ale očakával som a bolo štandardne zvykom, že minister, ktorý je odvolávaný, sa tu obháji. (Reakcia predsedajúceho.) Ja viem, že má čas. Ja pevne verím, že sa tak stane v rozprave, pán predseda.
Ja len chcem povedať a doporučiť, doporučiť pánovi ministrovi, aby vystúpil v rozprave, nech je chlap. Nech sa príde obhájiť a nech môžme naňho reagovať. Nieže vystúpi v záverečnom slove... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Aby som vám ušetril čas, pán minister vystúpi v rozprave. Je to dohodnuté.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Mal som dojem, že keď od 13. hodiny nevystúpil a je pol šiestej, že už sa tak ani nestane. Takže ďakujem, že vystúpi v rozprave.
Po ďalšie. Začnem dvoma bodmi, ktoré priamo, úplne priamo nesúvisí so samotným návrhom na odvolanie, ale pravdupovediac všetko so všetkým súvisí. Keď som stretol viacerých priateľov a zaregistrovali, že ideme odvolávať pána ministra Draxlera, tak sa ma pýtali na dôvody. Keď som im vysvetlil dôvody, tak súhlasili s nimi, ale pýtali sa ma, pýtali sa ma, prečo nejdeme odvolávať aj ministra hospodárstva za tú škandalóznu startupovú konferenciu TechMatch, ktorá sa pred dvoma týždňami udiala v Bratislave a ktorá stála alebo mala stáť 1,4 mil. eura. Nakoniec po tlaku verejnosti bude stáť údajne len 1,1 mil. eura.
Dámy a páni, to je škandalózne a nehorázne, aby na Slovensku, na Slovensku, ktoré je na tom hospodársky tak, ako je, občania žijú z príjmov z takých, akých žijú, na východnom Slovensku pracujú aj za minimálne mzdy, aby počuli, že z našich verejných peňazí je dotovaná konferencia, ktorá stojí 1,4 mil. eura, po tlaku médií 1,1.
Pán minister, chcem sa vás spýtať, minulý týždeň som videl, že ste boli súčasťou delegácie pána prezidenta na startupovej konferencii v Berlíne. Spýtali ste sa Nemcov, koľko tá konferencia stála?
Treba podporovať startupy, samozrejme, ale nie takouto čiastkou. Nieže wifina stojí 12-tisíc eura. Čo to je za nehoráznosť?! Preto občania sa rozčuľujú, lebo sú to verejné financie a sú to naše spoločné peniaze. A takto vyhadzovať peniaze? Niekto povie, len 1,4. No áno, na niektorých ministerstvách sa pripravujú projekty, ako obchvat Bratislava, kde sa ukradne viac ako 1 mld., z pohľadu toho relatívne je to málo peňazí. Ale jedna konferencia na Slovensku nemôže toľko stáť! Preto sa vás pýtam, že koľko stála tá konferencia v Berlíne, na ktorej ste boli aj s pánom prezidentom?
Druhá vec, na ktorú sa vás chcem spýtať, už súvisí so školstvom. Súvisí so zákonom, ktorý tu bol prijatý ešte za ministra Čaploviča, tuším že pred viac ako dvoma rokmi, skoro pred troma rokmi, a ktorý prijal v zákone to, že na základe určitých koeficientov budú poslanci VÚC-ky rozhodovať o tom, ktoré stredné školy otvoria koľko prvých ročníkov. A budú rozhodovať, a rozhodujú už dneska, aj o tom, či prvý ročník otvoria cirkevné a súkromné školy, napríklad gymnáziá. Už vtedy som pána ministra Čaploviča upozorňoval na to, že môže nastať situácia, že cez tie koeficienty, cez ktoré tlačíte aj VÚC-ky, aby znižovali počet napríklad gymnázií, môže nastať situácia, že v niektorých okresoch budú sa poslanci VÚC-ky, VÚC-ka rozhodovať a musieť rozhodovať o tom, či otvoria triedu vo VÚC-karskom gymnáziu, alebo otvoria triedu v súkromnom, alebo cirkevnom gymnáziu. A vtedy mi bolo odpovedané, že k takým situáciám dochádzať nebude.
A hovorím o tom preto, lebo, viete, župa má rozhodnúť o tom, či súkromná škola, alebo tam, kde je zriaďovateľ cirkevná škola, otvorí prvý ročník. Viete, ak sa rozhodne o tom, že tá škola nemôže otvoriť prvý ročník, tá škola skončila. Tá škola skončila. A ten zákon nebol prijatý za vás, aleže keďže vy ste prijal funkciu ministra školstva v tejto vláde Roberta Fica, tak musíte niesť zodpovednosť aj za tie rozhodnutia, ktoré urobili vaši predchodcovia v tejto vláde. A takáto situácia dneska už vo viacerých okresoch nastáva.
Ja mám informáciu o osemnástich školách, kde sa rozhodovalo o tom, či budú môcť otvoriť prvý ročník. Podľa mojich najnovších informácií v našom Prešovskom kraji nakoniec pripravuje aj komisia školstva na úrovni župy, asi aj zastupiteľstvo prijme rozhodnutie, že teda sa tak nestane, že budú môcť tieto súkromné a cirkevné školy otvoriť prvý ročník.
Pevne dúfam, a to je moja podotázka, že sa tak nestane na základe nejakých rozporových komisií na úrovni ministerstva školstva. Rozhodnúť o tom, či súkromné škola alebo cirkevná môže otvoriť prvý ročník, môže byť pre ňu likvidačné.
Pán minister a vážení poslanci SMER-u, my sme v 89. nezmenili komunistický režim a nestáli sme na námestiach preto, aby naše deti dneska sa nemohli učiť v kresťanských školách. A takisto, aby tí, čo chcú, aby nemohli sa učiť v súkromných školách.
Keď si niekto dal do zákona možnosť, že cez koeficienty bude župu tlačiť k tomu, že si musí vybrať medzi župnou školou a cirkevnou, mimochodom, pán Čaplovič mi vtedy povedal, že cirkevné školy sú na tom z pohľadu olympiád a ďalších výsledkov oveľa kvalitnejšie ako štátne, ale to je, samozrejme, na diskusiu a tam treba porovnávať školu so školou. Ale táto možnosť pre občanov, aby svoje deti dali vychovávať v kresťanskom duchu, v kresťanskej škole alebo na súkromnej škole, tu musí byť. Preto okrem iného aj preto sme boli v novembri ´89 na námestiach. A dúfam, že nejakým rozhodnutím ministerským sa to nebude meniť.
Teraz k samotným tým návrhom na odvolanie. Jedným z nich je tých 460-tisíc, ktoré odišlo na iný účet, ako malo odísť. Samozrejme, už som zažil, teda počul aj z vládnych vyjadrení, že to je podvod. No samozrejme, že to je podvod. Na finančnom výbore povedal som, že to je zlodejina, tak mi niektorý kolega povedal, že čo to ja hovorím, zlodejina. Samozrejme, že podvod a zlodejina. A bolo to veľmi sofistikovane pripravované. Veľmi. A to, že sa to včera vrátilo, no, tak pevne verím, že aj vďaka medializácii a celého toho, čo sa okolo toho dialo. Ale som presvedčený, že ak by to kolegovia neboli vytiahli a nebolo by to medializované a nebola by možno zvolaná aj mimoriadna schôdza na odvolanie, tak tie peniaze by náš štát nikdy nevidel a podvod by bol dokonaný a nikomu by sa nič nestalo, ako to už v tejto krajine býva. Pardon, pána Kováča, pán Kováč bol odvolaný. A, pán minister, toto nebolo riešenie, že bol odvolaný pán Kováč, ktorý s tým, že peniaze odišli na cudzí účet, nemal nič spoločné.
Chcem sa vás spýtať, či pani riaditeľka Metodicko-pedagogického centra, pani riaditeľka Kapucianová, či bola vašou poradkyňou, pracovala na ministerstve a z tohto postu sa stala riaditeľkou Metodicko-pedagogického centra. Myslím si, že najprv bola poverená, potom pravdepodobne uspela v konkurze, predpokladám, takže je to váš človek, ktorého ste dali do Metodicko-pedagogického centra.
Musím sa priznať, že nie som odborník na školstvo, veď môj kolega Martin Fronc tu vystúpil za klub, ale keď tu pani kolegyňa Nicholsonovaná rozprávala tie čiastky, za ktoré sa rôzne národné a neviem aké projekty dejú cez metodicko-pedagogické centrá, dodatočne vzdelávanie angličtiny, a keď tu hovorila čiastky v desiatkach miliónov eur, no ja som zdúpnel. Ja som zdúpnel. Ja som zostal konsternovaný. Naozaj desiatky miliónov eur, no za to by mali mať na východe niektorí žiaci možno svojich vlastných učiteľov angličtiny. Za desiatky miliónov eur staviame diaľnice, pardon. Naše vlády za to stavajú diaľnice. Aj tú diaľnicu, ktorú sme včera, ktorú včera otvoril minister Počiatek pri Levoči, stála 60 mil. eur. A vraj bola lacná. Pán Vážny, pán premiér, Vážny, bývalý minister dopravy, ale aj premiér Robert Fico hovorí, to je strašne lacná diaľnica, to sa nedá postaviť. A včera pán Počiatek ju bol strihať, pásku. Za 60 mil. desať kilometrov diaľnice postavíme. A tu za desiatky miliónov eur sa robia vzdelávacie programy. Ale keď sa robia vzdelávacie programy a sú na to vyčlenené európske fondy, tak nech to tie školy pocítia, nech to tí žiaci pocítia, že tá kvalita vzdelávania je lepšia, že majú na to prostriedky. A nie že, ako som tu počul od pani Nicholsonovej, manažéri a kontrolóri a neviem kto všetko si príde na svoje, a učitelia sa aj tak musia trápiť so žiakmi, tak ako sa trápili aj doteraz.
Ja si hlboko vážim prácu učiteľov, aj v malých obecných školách, aj na tých väčších základných, stredných školách. Naozaj, v našich deťoch a v ich vzdelaní je naša budúcnosť a treba investovať do školstva. Treba investovať aj do učiteľov, aj do ich platov. Ale keď si budú bahniť na tom manažéri, rôzne firmy vyťahovať eurofondy, pán minister, preto tam bola pani Kapucianová dosadená, aby tie peniaze išli správnym firmám? Lebo to tak vyzerá. Aj v tomto prípade, keď odišlo 460-tisíc. Našla sa obeť, pán Kováč, odvolali ho na druhý deň, a nič sa nedeje.
Všimol som si aj ten časový posun, odkedy tá informácia, pán Kováč posunul tú informáciu, že prišla zmena účtu, až pokiaľ sa to vyplatilo, tuším, že osem, viac ako mesiac to bolo. Čiže kompetentní, kompetentní vedeli o tom, že tam je zmena účtu, a mali a bolo signalizované aj pani riaditeľke alebo aj pánovi ministrovi možno, alebo jeho pracovníkom určite. Ako sa mohlo stať to, že peniaze odišli na cudzí účet?
Druhým dôvodom je Ekoiuventa, Mičurin, viacerí kolegovia o tom hovorili. A tých, ktorých by táto problematika zaujímala ešte viac a ešte hlbšie a chceli ísť do minulosti, tak myslím si, že aj RTVS vysielala veľmi dobrú reláciu o tom, myslím si, že to boli Reportéri. Ale najnovšie informácie, keď tento veľmi lukratívny pozemok, jeden z najlukratívnejších pozemkov v Bratislave s úžasným výhľadom, polohou, odrazu bol zaradený medzi prebytočný majetok?! Pán minister, zase po tlaku verejnosti odrazu pán premiér nám tu rozprával, prečo musel byť označený za prebytočný majetok. Ale oligarchovia, ktorí už sa tam chystali postaviť si nejakú tú svoju vilu, už si mädlili ruky, už to bolo rozbehnuté. Prebytočný majetok, ideme to predať. Samozrejme, po tlaku verejnosti nakoniec pán premiér nám tu vysvetľoval zložito, prečo bolo to označené za prebytočný majetok a že vraj to nebude. Áno, aj ja som sa bol pred tromi rokmi kúpať ešte na tom kúpalisku. Mali sme v lete tú slávnu schôdzu, keď sme zrušili, pardon, nie zrušili II. pilier, ale znížili sme na polovicu príspevky do II. piliera, vláda Roberta Fica to urobila "geniálne", keď v čase vrcholiacej letnej sezóny, keď boli štyridsiatky teploty, zvolala parlament a znížila odvody na polovicu do II. piliera tak, aby si to v čase dovoleniek všimlo čo najmenej ľudí. Tak keďže boli štyridsiatky horúčavy, tak aj ja po skončení parlamentu som večer sa bol kúpať na tom kúpalisku.
Veľmi pekné kúpalisko aj s pozemkom. Naozaj si myslím, že toto by malo slúžiť deťom, mládeži na rozvoj, a nie aby nejaký oligarcha si tam postavil vilu.
Takže, pán minister, vy nesiete politickú zodpovednosť za riadenie ministerstva. Trestnoprávnu a ďalšiu, tak ako i v prípade iných ministrov, na to sú orgány v trestnom konaní. Vy nesiete politickú zodpovednosť a tieto dôvody sú dostatočné na vaše odvolanie. V iných krajinách, ako je Slovensko, by oveľa menšie dôvody stačili na odvolanie. A toto sú závažné dôvody, kde aj premiér priznal, že došlo k podvodu. A to, že sa včera vrátili peniaze, to ešte neznamená, že ten podvod nebol pripravený a nebol uskutočnený.
Preto budeme hlasovať za vaše odvolanie.

Ďakujem za slovo. Ja chcem iba odpovedať pánovi poslancovi na tú otázku, že prečo doteraz nevystúpil pán minister. No ja si myslím, že nevystúpil preto, lebo to bolo toho povedaného veľmi veľa a veľmi veľa otázok, na ktoré on proste nemá tie odpovede. Takže teraz tie usilovné pracovníčky na MPC a usilovné pracovníčky na ministerstve školstva robia, čo môžu, aby zosnovali nejaký logický sled odpovedí, ktoré nám tu potom nakoniec predostrie a očistí sa, aj všetkých očistí, okrem pána Kováča, samozrejme, a pôjdeme domov a budeme spokojní, tak ako sme vždy spokojní, hej.
Ja si myslím ale, že o to dôležitejšie je, aby sme to nebrali na ľahkú váhu. Tu naozaj, ľudia to pozerajú. Mne chodia správy, že to pozerajú. Musia sa to dozvedieť. Píšu mi učitelia, píšu mi učiteľky, veľmi si vážia vôbec to, že tu odznievajú tieto informácie, že sa o tom hovorí nahlas.
Viete, ja si ani tak nemyslím, že on teraz rieši odpovede na otázky k tomu projektu s Kvantom, tie socializačné balíčky. Lebo pre ňu sú to naozaj drobné. Čo si ale myslím, že rieši, je ten projekt za 23 mil. eur. To si myslím, že ich celkom vyrušilo, že sa o tom začína rozprávať. Lebo aj to rýchle odvolanie pána Kováča a všetko, čo tomu nasledovalo, bolo celé o tom, preboha, len nech je okolo MPC ticho. A dôvod je ten, že tadiaľ tečú desiatky miliónov eur bohvie kam na prázdne projekty, ktoré sa plnia iba formálne, ktoré nikto nekontroluje, ale tí, čo to akože kontrolujú, z toho majú tiež celkom slušný príjem a tunel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení pán kolega, ja chcem sa dotknúť tej konferencie, ktorú ste spomínali, TechMatch v súvislosti s tým, ako nezmyselne sa využívajú skutočne verejné prostriedky na Slovensku.
Pán generálny riaditeľ Šafárik bude musieť prísť vysvetliť svoje konanie aj na výbor pre hospodárske záležitosti. Ja dúfam, že bude mať dostatok priestoru na to, aby povedal, že či táto konferencia musela stáť 1,4, resp. 1,1 mil. Na Slovensku je treba riešiť, samozrejme, podporu startupov, malých a stredných inovatívnych firiem, ale nie takýmto spôsobom, že urobíme okamžite top svetovú konferenciu a minieme tam niekoľko miliónov eur. V podstate najprv je treba pripraviť infraštruktúru, najprv je treba v podstate pripraviť určitý mechanizmus, systém podpory tých malých nositeľov inovatívnych myšlienok, vyvinúť alebo rozvinúť ich podnikanie, inovatívne podnikanie do nejakej úrovne a potom organizovať top svetové konferencie pre startup, aby ste takto získavali investorov.
Takže na margo toho, skutočne takto nezmyselne využívané verejné prostriedky sú len príkladom toho, že sa zrejme v každom rezorte nedôsledne používajú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem obidvom kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Naozaj, kolegovi Hudackému, takto nehorázne peniaze, naše verejné spoločné peniaze vyhodené na jednu konferenciu naštvali aj tých samotných IT-čkárov, startupistov, ktorí odmietli na tú konferenciu prísť. A nakoniec tých startupistov tam bolo veľmi, veľmi málo. Ani pán predseda Pellegrini tam nakoniec nešiel, lebo si uvedomil, že na internete, na Facebooku sú ľudia oprávnene naštvaní, čo sa to deje s našimi spoločnými peniazmi.
Keď ste spomenuli pána Šafárika, tak každý sa nejako voláme, aj ja s tým mám skúsenosti, ale uňho to asi naozaj sedí s tým, ako narábal s týmito peniazmi na túto konferenciu.
A ja som veľmi rád, že ste si pozvali aj jeho a predpokladám, že aj ministra Hudáka na to, aby vysvetlili, ako k tomu mohlo dôjsť. Ale už dopredu viem, čo vám budú hovoriť: boli dodržané všetky zákony, zákon o verejnom obstarávaní, nikto nepodal žiadne námietky, súťaž prebehla v súlade so zákonom, bolo to skontrolované ÚVO-m a neviem kým ešte. Len ako sa hovorí, len pacient zomrel.
To znamená, naše verejné financie odišli na konferenciu a prišlo tam pár ľudí. A pritom tam vystupovali svetové hviezdy za 60-tisíc eura honorár.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, trpezlivo som čakal až do tohto okamihu, pretože som chcel odpovedať na nové podnety, ktoré by mohli v tejto rozprave zaznieť. Dozvedel som sa veľa o mostoch, o diaľniciach, o startupovej konferencii, niečo aj o školstve, o tom, ako za SNS-áckeho ministra Mikolaja nedochádzali učebnice načas do škôl. K danej téme toho odznelo pomerne málo, preto čas už pokročil, ak dovolíte, budem reagovať aj ja v podstate k tomu, čo bolo napísané, k žiadosti o moje odvolávanie.
A dovoľte mi, aby som vám poďakoval, 30 opozičným poslancom, ktorí ste tú žiadosť, predovšetkým tým, ktorí ste ju formulovali, aj tým, ktorí ste ju napísali, že ste to urobili sviežim, miestami až humorným spôsobom.
V podstate ma odvolávate za to, že Peter Pellegrini urobil na ministerstve niektoré organizačné zmeny, za to, že som neotvoril detský bazén, no a za to, že bol prepustený pracovník, kde jeho nadriadená vyhodnotila, že si neplnil svoje povinnosti a že som neodpovedal na list tohto pracovníka, ktorý on mi nikdy nenapísal.
Aby som išiel pekne poporiadku.
Pripomeniem ešte raz kauzu MPC. V lete došlo pri finančných transakciách tejto organizácie o pokus o podvod. A podvod, mimochodom, pomerne primitívneho rázu, aj keď informácie, ktoré pre tento podvod bolo potrebné získať, možno boli získané pomerne šikovným spôsobom. Ekonomickému riaditeľovi alebo vedúcemu ekonomického úseku tejto organizácie prišiel e-mail, ktorý sa tváril ako e-mail od dodávateľskej organizácie, a MPC poslalo peniaze nie na správny účet dodávateľa, ale na účty, ktoré zriadili podľa všetkého podvodníci. Jedna z pracovníčok na možný podvod na základe komunikácie s dodávateľskou firmou prišla. Okamžite sa podnikli kroky na to, aby sa zastavili ďalšie transakcie. Peniaze sa na účtoch bánk zadržali už vtedy, hneď ako sa prišlo na podvod. Hneď sa zároveň tento pokus o podvod medializoval práve preto, aby sa vyslal signál aj smerom k ďalším organizáciám, že sa deje niečo nekalé a treba si dávať pozor. Ministerstvo okamžite prijalo opatrenia vzhľadom k finančným transakciám všetkých priamo riadených organizácií, aby nemohlo k podobnému podvodu prísť.
Poslanci Poliačik a Nicholsonová mali, myslím, pred dvoma týždňami to bolo, takú pomerne bizarnú tlačovku, kde obvinili mňa, ministra vnútra a predsedu vlády Slovenskej republiky z krytia podvodov v MPC. Mňa tiež z toho, že sme z prvého prepusteného údajne urobili obetného baránka. Takže ešte raz, aby som uviedol všetky veci na pravú mieru.
V prípade MPC sme urobili okamžite potrebné opatrenia. Tie peniaze boli už v auguste zadržané na účtoch bánk. Ja viem, že sa objavili nejaké titulky v novinách včera večer, dnes, že sa peniaze zrazu našli. To je úplný nezmysel, ktorý ste tu vy niekoľkokrát opakovali. Tie peniaze boli zadržané od augusta. Vyjednávalo sa o tom, ako rýchlo sa môžu vrátiť naspäť do MPC. Pre nás neboli nikdy stratené. My sme sa jedine báli toho, že to vyjednávanie a všetky procesné úkony môžu trvať niekoľko mesiacov. Máme uistenie predovšetkým z českej strany, kde je v tejto chvíli zadržaná väčšia časť tých peňazí, že môžme očakávať rýchly návrat peňazí, že to bude rádovo v týždňoch, nie mesiacoch, tak ako sme sa my obávali.
Ďalej do MPC po odhalení tohto pokusu o podvod išla kontrola z ministerstva, organizovaná štandardne kontrolným útvarom. Ja som celý čas od augusta médiám zdôrazňoval, že keď skončí kontrola, budú tam vyvodené ďalšie dôsledky po tých prvých krokoch, ktoré prebehli. V prvom kroku bol prepustený jeden pracovník, ktorého ste spomínali, hneď sa k nemu vrátim, a bolo tam nejaké finančné krátenie vzhľadom na ostatných pracovníkov.
Ten pán, ktorého vy objavujete celý čas, neviem, ako si môžete byť tak istí jeho nevinou, keď to tak zjednodušene poviem. Ja mám výsledky našej kontroly (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), ktorá prebiehala niekoľko týždňov, prebieha policajné vyšetrovanie, ktoré bolo okamžite iniciované. Máme miestoprísažné vyhlásenia pracovníkov k tomu, čo sa tam udialo. Ten pán podpísal platbu zo Štátnej pokladnice na iný účet, ako bol likvidačný list faktúry. Ešte raz, som zvedavý, akým spôsobom vy si to v budúcnosti, akým spôsobom vy si obhájite to, že ste ho obhajovali, zvlášť, keď skončí policajné vyšetrovanie.
Ale ešte raz, podstatné je to, že my sme kontinuálne komunikovali od augusta. Počkajte si na výsledky kontroly. Mňa sa každý týždeň na to novinári pýtali: Čo sa deje v MPC, budú tam vyvodené ďalšie dôsledky? Ja som im vždy povedal, áno, pravdepodobne tam budú vyvodené ďalšie personálne dôsledky, ale počkajme si, až skončí kontrola, ktorá ukáže, do akej miery aj ostatní pracovníci pochybili. Boli vyvodené tento týždeň dôsledky.
Vy ste to pojali tak, no, tvárite sa cynicky sociálne a pojali ste to naozaj emotívne. Ja by som to mohol robiť tiež, aj tí ďalší pracovníci, pracovníčky, ktoré prišli o miesta. Tiež to nebolo jednoduché, viem, že tam bolo pokročilé tehotenstvo a tak ďalej, takže aj pri týchto prepúšťaniach to bolo zložité, ale nedá sa nič robiť, keď sú pochybenia, jednoducho treba rázne jednať.
K ďalším detailom.
Počítač, kde zmizol počítač? No počítač zaistila polícia, pretože ho potrebuje pre potreby svojho, svojho vyšetrovania, to je všetko, čo môžem k tomu povedať. (Reakcia navrhovateľky.) Môžte sa na políciu obrátiť. Takže toľko asi k tomuto detailu, ktorý tiež stále spomínate. Obráťte sa na políciu.
Tiež si vyprosím, pani poslankyňa, aby ste ma v médiách očierňovali, vyhlasovali, že som neodpovedal na list prepusteného pracovníka. Pracovník mi žiaden list, žiaden e-mail neposlal. Čo som sa následne dozvedel, áno, poslal list predsedovi vlády, možno aj ministrovi vnútra. List od predsedu vlády mi bol následne postúpený, bolo to už po vašej tlačovke. Ja som žiaden jeho list nedostal, nemohol som sa tým pádom k jeho listu vyjadriť, ani sa s ním na základe jeho neexistujúceho listu stretnúť.
A ešte raz, vyprosujem si tie formulácie, že sa zázračne našli stratené peniaze deň pred týmto pokusom o moje odvolanie.
Vždy sme komunikovali kontinuálne, môžte si to nájsť v médiách, vedeli sme, že tie peniaze sú na účtoch v bankách, len sa rokovalo o tom, aké procesné úkony musia zo strany polície, prokuratúry prebehnúť na to, aby sa tie účty mohli vrátiť naspäť do MPC. Prebieha štandardná komunikácia s políciou Slovenskej republiky, s políciou Českej republiky, s prokuratúrami a s bankami.
IUVENTA. No, čo tu máte napísané: "Minister nechal budovu IUVENTY prehlásiť za nadbytočný majetok." Už to tu dnes odznelo. Je to hlúposť. Ministerstvo Ekoiuventu za nadbytočný majetok nikdy nevyhlásilo, vyhlásila ju za nadbytočný samotná IUVENTA, pretože to vyžaduje zákon. My sme chceli, aby táto budova mohla prejsť na vlastný úrad ministerstva. Mimochodom, je to v rámci procesov, ktoré sú pomerne široké a prebiehajú aj inde. My sa snažíme scentralizovať úradníkov v rámci vlastného úradu ministerstva a v rámci priamo riadených organizácií. Takto sa nám podarilo napríklad v Bratislave uvoľniť tri budovy bývalých škôlok. S kriminálnym zámerom umožniť, aby deti mohli ísť do škôlok, do budov, ktoré takýmto spôsobom my uvoľníme.
Čo sa vašej nedávnej tlačovky týka k tým mojim vyjadreniam ohľadom Ekoiuventy, tak ja len v médiách potvrdím, že som, tak ako som to už povedal na jar, na výzvu aktivistov pripravený naďalej s aktivistami rokovať o tom, aké oni majú ideové zámery, čo by v IUVENTE mohlo ísť, prípadne ak mi povedia, že môžme preklenúť nejaké obdobie nejakou špecifickou aktivitou, že stále som na to pripravený. Vy mi poviete, vy mi dávate za vinu to, že, áno, pozitívne na nich reagujem a potvrdzujem ich, že som pripravený s nimi ďalej rokovať. Tomu nie celkom rozumiem a pravdepodobne už mi odpoveď na toto dnes nedáte.
Jediné, čo ste mohli ako-tak tlačiť cez leto, bolo to neotvorenie detského bazéna. No, neotvoril sa preto, že sme v súlade so zákonom, s hospodárením, v súlade s pravidlami hospodárenia so štátnym majetkom vyhlásili súťaž na prevádzkovateľa bazéna. Súťaž, kde podľa môjho názoru neboli nijak likvidačné podmienky. Ak si myslíte, že sú likvidačné podmienky také, že sa požaduje nájom v najlukratívnejšej časti Bratislavy, čo tu odznelo dnes asi stokrát, približne 100 eur denne, tak sa pýtam, či si viete porovnať s inými bazénmi, kúpaliskami, aké sa tam objavujú finančné objemy, koľko sa tam platí za nájom, koľko sú tam schopní vyzbierať. Áno, je problém v tom, že to kúpalisko, ja ako rodený Bratislavčan, ja som ani netušil ešte nejaký čas dozadu, že tam vôbec ešte nejaké kúpalisko je. Jednoducho bolo málo navštevované, no. Bola tam v poslednej otvorenej sezóne nejaká návštevnosť približne v priemere 30 ľudí denne.
Takisto si nemyslím, že bolo likvidačné požadovať, aby sa prevádzkovateľom nemohli predávať alkoholické nápoje. Tak hovoríme o tom, že tam majú ísť deti a rekreovať sa. Neviem, prečo vy ste tvrdili, že musíme umožniť, aby sa tam predával alkohol.
Ekoiuventa a džavot detí. Viete, čo je džavot detí? - sa pýtal pán poslanec Hlina pred niekoľkými týždňami tu v pléne Národnej rady. No, džavot detí je to, čo Ekoiuventa nepoznala už od roku 2002, keď sa odtiaľ stratili aj posledné krúžky, ktoré boli odtiaľ postupne vytláčané predovšetkým v 90. rokoch. Mimochodom, mohol to zvrátiť ďalší reformný, prodetsky naladený minister, ktorý nastúpil v nasledujúcom roku, v tom období 2003, 2002 - 2003. Ktorý minister to nastupoval? Teraz si neviem spomenúť. Ale môžte sa tu popýtať kolegov v pléne, kto mal možnosť vrátiť džavot detí v roku 2003 späť do IUVENTY.
Áno, ja uznávam, Ekoiuventa je akýsi symbol. Zároveň treba povedať to, že je to náročný prípad kvôli svojej minulosti, kvôli tomu, k čomu tam dochádzalo, aj kvôli súdnym rozhodnutiam, ktoré môžme kritizovať, ja s nimi tiež nie som spokojný, možno k mnohým pochybným transakciám. Ale je fakt, že sa tam vytvorila objektívne veľmi zložitá situácia ohľadom tohto majetku. Ja som sa snažil robiť z mojej pozície všetko, čo sa dalo, pre to, aby sme aspoň teraz na nejaké dohľadné obdobie našli aktivity pre IUVENTU, jednoducho, aby sa tam naozaj dalo niečo robiť, aby sa po tých dlhých a dlhých, dlhých rokoch, keď tam nie že nebol džavot detí, ale vôbec sa tam nemohla dostať široká verejnosť, aby aspoň niečo sme spoločne našli. Namiesto toho, aby ste vyšli v tomto ústrety, tak ste to úplne zbytočne spolitizovali. Dobre.
Organizačné zmeny. Pán poslanec Poliačik, pani poslankyňa Nicholsonová, odkedy som ja ministrom školstva? Viete? Nie je to od 30. 9. minulého roku, tak ako ste to tu napísali. Bolo to o niečo neskôr. Tie posledné zásadné organizačné zmeny, ktoré prebehli na ministerstve školstva, boli ešte za ministrovania Petra Pellegriniho. Ja som sa na niektorých z nich podieľal, áno, ako štátny tajomník, ale to boli posledné naozaj výrazné organizačné zmeny, kde sa zlučovali niektoré sekcie a podobne. Odvtedy všetky organizačné zmeny, ku ktorým došlo, vychádzali na základe podnetov z externého prostredia, vychádzali na základe podnetov zo samotných sekcií, akým spôsobom si ony musia upraviť prácu, pretože sa napríklad bude v rámci nového programového obdobia pracovať iným spôsobom so štrukturálnymi fondmi a podobne, prípadne nejaké podnety tam mohli byť z jednotlivých odborov alebo od vedúceho služobného úradu. Žiadne hlboké, rozsiahle zmeny na ministerstve som ja nerobil.
Mimochodom, tieto zmeny nevybočujú z priemeru zmien iných ministrov v ostatnom období. To tu už tiež dnes zaznelo. Ten počet zmien, keď sa pozriem priamo na rezort školstva, bol na našom rezorte výrazne nižší akurát za dvojročného obdobia úradovania jedného opäť z vás, ktorý sa pod tento, prepáčte, že tak poviem, zúfalý paškvil podpísal, a môžete sa opýtať mimochodom jeho, čo on urobil či už pre včasné dodávanie učebníc na začiatku školského roku, alebo teda, ak vám na tom tak záleží, pre obnovenie krúžkov v Ekoiuvente. Odporúčam.
No a aj k organizačným zmenám dochádza preto, z celkom jednoduchého dôvodu, že sa niečo deje, jednoducho pracujeme. Pracujeme na navyšovaní kapacít materských škôlok, pracujeme na modelových školách. Pre vás je to možno abstraktná vec, pre mňa, musím priznať, sú špeciálne materské školy srdcová záležitosť, ku ktorým som sa vyjadroval ešte dávno pred tým, ako som prišiel na post ministra. Máme tam našťastie veľmi šikovný malý tím ľudí, ktorý sa touto témou zaoberá, a ja som rád, že sa výstavba, že sa navyšovanie kapacít materských škôlok naozaj v poslednom období rozbehlo. (Potlesk.)
Štátne vzdelávacie programy. Ešte v zime boli veľké boje ohľadom štátnych vzdelávacích programov na úrovni materských škôl, základných škôl aj gymnázií. Tie boje sa podarilo rozlúsknuť, vyšli sme v ústrety v maximálnej možnej miere stavovským organizáciám, ktoré boli spokojné s prijatými štátnymi vzdelávacími programami, ktoré, opäť to nie je abstraktné, len aby sme sa chápali, to sú naozaj rozsiahle dokumenty, kde prebiehali rozsiahle diskusie. To nie je niečo, čo sa dá vytvoriť z jedného dňa na druhý. Predchádzali im veľmi dlhé rokovania.
Zákon o odbornom vzdelávaní. Taktiež zložitá téma, zložité prijímanie zákona, zvládli sme to, a duálne vzdelávanie sa dnes úspešne rozvíja. Máme ďalších 261 firiem, ktoré sa prihlásili do duálneho vzdelávania, sú pripravení od budúceho roku do duálu ísť a sú tam mimochodom ďalšie veľké firmy, veľkí investori.
Duálne vzdelávanie je, samozrejme, náročná téma, vždy som zdôrazňoval, že otvárame zákonom len vstupné dvere do budovania systému duálneho vzdelávania. A ani v krajinách ako Rakúsko alebo Nemecko sa systém duálneho vzdelávania nevytvoril z roka na rok.
My sme spokojní s rozbehom duálu, naozaj sa nám podarilo vyjsť v ústrety firmám, ktoré, ako vidíte, nenaplnilo sa to, že firmy do duálu nepôjdu, firmy do duálu idú a nemáme problémy na strane škôl, áno, nemáme problémy na strane škôl, akonáhle ich firmy oslovia, do duálu sa zapájať.
Jarný legislatívny balík. V rozsiahlej miere, naozaj v rozsiahlej miere sme reagovali na podnety od stavovských organizácií. Ten jarný legislatívny balík nebol niečo, čo primárne bolo iniciované zvnútra ministra. Snažili sme sa vyjsť v ústrety potrebám školskej praxe, snažili sme sa uľahčiť život rodičom, uľahčiť život učiteľom, riaditeľom škôl, rodičom nielen na území Slovenskej republiky. Snažili sme sa sflexibilniť systém, aby sme napríklad nenútili rodičov, ktorí odišli do zahraničia a sú tam aj s deťmi, aby sa museli každý rok vrátiť, robiť postupové alebo rozdielové skúšky na území Slovenskej republiky a podobne.
Uľahčujeme život školám aj v tom, áno, už to dnes odznelo, aj v tom, že máme dnes nastavenú v rámci možností takú učebnicovú politiku, že nám ďakovali stavovské organizácie na začiatku tohto školského roka, že prvýkrát za veľmi dlhú dobu sa dodali učebnice tak, aby začiatok školského roka mohli rozbehnúť tak, že ich majú prakticky všetky, s malými výnimkami chýbala tam možno výtvarná výchova a niečo podobné.
Rozbehli sme nový edičný portál, ktorý umožní oveľa jednoduchšie narábať s učebnicovou politikou.
Spomenuli sme tu už dnes angličtinu. Opäť vďaka príspevku na angličtinu dnes nemusíme sa pozerať na to, čo sa dialo dlhé roky, že si rodičia z vlastných vrecák kupovali učebnice angličtiny. Zabezpečujeme to na prvom stupni tak, že dávame priamo príspevok na školy a môžu pokračovať flexibilne s učebnicami, na ktoré sú zvyknutí.
Debyrokratizácia. Uľahčujeme život tam, kde sa dali, sme ľahko škrtli tlačivá, tam, kde do budúcna sa bude dať pôsobiť nejak usmerneniami na školy, aby vedeli, ako si organizovať svoju administratívu, budeme ďalej pôsobiť. My sa k tomu aktívne staviame ako ministerstvo. Nehovoríme, niečo robí zriaďovateľ, niečo si robí riaditeľ. Samozrejme, vnímame to, že aj tam, kde je zdroj byrokratizácia niekde inde, ako je samotného ministerstva školstva, berieme to za svoju povinnosť, aby sme aj takto aktívne vstupovali do terénu a usmerňovali školy, aby nakoniec v koncovke bol spokojný učiteľ, ktorý ide do triedy s tým, že učí deti, nemusí sa starať o to, aké papiere musí vypĺňať.
Mimochodom, čo sa týka rôznych usmernení, príručiek, tam sa toho robí oveľa viac. Príručka práv učiteľov, ktorú stavovské organizácie opäť požadovali. Dali sme ju dokopy. Myslím si, že veľmi výrazne pomôže školskej praxi.
Pripravujeme dlho požadovaný úrad niečoho, čo nazývame pracovne školský ombudsman. Do konca tohto mesiaca úrad vytvorený bude.
Zamedzili sme prázdninovému prepúšťaniu učiteľov.
Rozbehli sme dlhé a dlhé roky nie celkom rozbehnutý projekt rezortného informačného systému. Obrovský projekt, ktorý sa vždy rozbiehal a zastavoval. Teraz ho máme rozbehnutý po technickej stránke naplno. Napĺňame ho údajmi. S prvým zberom údajov som spokojný. V jednom malom prípade, kde naozaj došlo k tomu, že sme zaťažili školskú prax, že sme zaťažili rodičov, som uznal chybu na strane ministerstva. Ospravedlnil som sa aj riaditeľom škôl, aj učiteľom a rovnako som sa ospravedlnil aj rodičom. Naozaj je mi ľúto, že sme ich zaťažili týmto zberom údajov.
Napriek tomu ešte raz chcem zopakovať, pri tomto najväčšom, druhom najväčšom zbere údajov od obyvateľstva po sčítaní obyvateľstva všetko beží tak, že budeme s rezortným informačným systémom schopní efektívne pracovať.
Urobili sme prvé kroky pre to, aby sme zmodernizovali školské stravovanie. Bol to len prvý krok a budeme pokračovať ďalej. Chceme sflexibilniť poskytovanie jedál. Nie je to celkom jednoduché, pretože je to záležitosť minimálne dvoch rezortov, nás a ministerstva zdravotníctva, ale opäť aktívne vstupujeme do komunikácie aj s inými rezortmi, aby sme si naše školské témy naozaj vedeli dobre ošetriť.
Zmenilo sa vedenie Štátnej školskej inšpekcie. Dnes inšpekcia prestáva byť postrachom škôl, pretože naozaj sa preklápa do toho modelu, že predovšetkým podáva školám pomocnú ruku.
Takisto ako sa zmenilo vedenie v ďalších organizáciách na ďalších sekciách. Spomeniem vedenie ŠPÚ, opäť je tam dynamická dáma, ktorá nastavila úplne iné fungovanie tejto organizácie.
Vychádzame v ústrety národnostnému školstvu. Pripravujeme pilotný projekt, ktorý sa rozbehne od januára. Opäť je to požiadavka od učiteľov v rámci tohto segmentu školstva, kde požadovali, aby sme pripravili pilotný projekt overovania výučby slovenského jazyka ako druhého jazyka. Opäť v pomerne krátkej dobe sme vedeli takýto pilotný projekt pripraviť. Za krátku dobu sa rozbehne. Toľko k regionálnemu školstvu.
Nejdem tu vymenúvať, čo robíme v rámci vysokého školstva. Len pripomínam, čistíme vysokoškolské prostredie. Mne je to úplne jedno, kto si podá návrh na vznik novej vysokej školy. V prípade, že ja mám pocit, a urobil som to v jednom prípade, aj keď bolo pozitívne vyjadrenie Akreditačnej komisie, a išiel som proti tomu pozitívnemu vyjadreniu. Napriek tomu, že ten projekt mal silného investora, neschválil som ho. A takisto čistíme vysokoškolské prostredie aj pri existujúcich vysokých školách. A pripomeniem, že končíme, skončila sa formálne komplexná akreditácia. V tejto chvíli je to na strane ministerstva, takže ja budem musieť prejsť nie stovky, ale tisíce dekrétov, ešte ich overiť a, áno, aj tam to bude pomerne tvrdé na základe hodnotenia Akreditačnej komisie. Nie všetci na vysokých školách budú s prísnym prístupom spokojní, ale tak, ako to deklarujeme, tak to aj robíme. Vysokoškolské prostredie čistíme.
Metodika vysokých škôl. V týchto dňoch dokončujeme rozpis metodiky vysokých škôl, takže opäť ja verím, že sa nám podarí splniť to, že nebudú musieť vysoké školy, tak ako to bývalo, ísť do provizória, dostanú metodiku načas.
Vychádzame v ústrety vedcom. Slovenská akadémia vied má trojročnú zmluvu, ktorá jej umožní tri roky prechádzať transformáciou so stabilným financovaním zo strany štátu.
Možno toľko, niektoré také hlavné veci. Ja to hovorím preto, aby sme si uvedomili, že to ministerstvo má naozaj pomerne veľa úloh. Nie vždy si to uvedomujeme. Ja som bol ešte v zime niekedy na diskusii v Liberálnom dome, ja tam pokojne prídem aj niekedy nabudúce, ale už z tej diskusie som videl, že nie vždy je predstava o tom, čo všetko ministerstvo musí zvládať. V rámci tej diskusie, prepáčte, ja sa nechcem nikoho dotknúť, ale tak zaznievalo na moju adresu asi toľko, že ja by som mal čo najrýchlejšie rozhodnúť o tom, ako by vyzerali nové učebnice, prípadne ako by sa rýchlo mohli zmeniť štátne vzdelávacie programy, a to je tak všetko, čo je úloha ministra. Naozaj, z tej diskusie som mal, no, prepáčte, mal som taký dojem, vy ste tam boli, pán poslanec.
Ministerstvo robí toho naozaj oveľa viac. Aj v týchto dňoch. Ja keby som vám mal vymenovať, čo všetko ja musím riešiť, čo sa týka financovania vysokých škôl, to preklenovanie starého programového obdobia na nové programové obdobie, mimoriadne náročné, pretože tam treba zabezpečiť udržateľnosť projektov, zabezpečiť riešenie korekcií pre vysoké školy. Zabezpečiť to, aby vysoké školy mali nejaké preklenovacie financie, kým vôbec budú preplatené posledné faktúry z Bruselu z tohto roku atď. To sú všetko veci, ktoré vy možno nevnímate, ale v zákulisí to sú veci, ktoré musí riešiť minister, pretože si to vyžaduje jednoducho politickú ingerenciu, a my to musíme všetko jednak zanalyzovať a vstúpiť do tých diskusií. Aj tam, kde nie sme nakoniec schopní, dať stopercentné riešenie, ale je to naša povinnosť, je to moja povinnosť, aby som do takýchto riešení vstupoval a aby som naozaj vysokým školám vychádzal v ústrety, aby som vychádzal v ústrety základným školám, stredným školám, ktoré tiež majú obrovské množstvo problémov s haváriami, hospodárením, podobne.
Takže robíme, čo sa dá. To sú stále, samozrejme, operatívne veci. Čo je naozaj najdôležitejšie, je pripraviť zmeny do budúcna také, aby sa slovenské školstvo mohlo posunúť na kvalitatívne vyššiu úroveň.
A tu chcem opäť osloviť vás, opozičných poslancov. Z môjho pohľadu ten čas strávený v opozícii je potenciálne ten najdôležitejší. To je minimálne kľúčový moment v životnom cykle politika, pretože vtedy je predsa len pomerne veľký priestor na to, aby ste si sadli a tvorili vízie a s nimi potom prichádzali na ten politický trh.
Prepáčte, že tu budem pomerne kritický, ale ja naozaj som čakal dlhé mesiace na to, že prídete z opozície s takýmito víziami, o ktorých budeme môcť diskutovať. A nenahnevajte sa na mňa, pán poslanec, pán poslanec Poliačik, vás som tak častejšie počúval. Tie vízie niekedy ako keby boli o tom, že musíme mať waldorfské školy a tým to skončilo. No.
Takže ak sa to zmení, ja budem rád, ale v tejto chvíli ja mám len pocit, že vy parazitujete na politike ministerstva školstva. Čakáte, čo sa vynorí vo verejnosti, čo sa vynorí vo verejnosti, aby ste si mohli spraviť tlačovku. Niekedy to stihnete, niekedy to nestihnete. Takže potom, keď vám to vyjde, tak sa tvárite, že na základe vášho upozornenia nebodaj sa tu našli finančné prostriedky, ktoré sme stiahli z nejakých tmavých kútov finančného systému zázrakom a teraz ich vraciame do MPC. Nezmysly.
Školstvo potrebuje mnoho reforiem. Jednak potrebuje nový model financovania, potrebuje vyriešenie deľby kompetencií. Potrebuje nový model kontinuálneho vzdelávania. Potrebuje vstupné testy na stredné školy, štandardizované celoplošné vstupné testy na stredné školy. Potrebuje postupný nábeh na štandardizovanú celoplošnú maturitu. Popritom potrebujeme koncepčnejšie riešiť učebnicovú politiku z hľadiska samotného obstarávania učebníc a v druhom slede učebnicovú politiku z hľadiska napĺňania obsahu učebníc. Potrebujeme riešiť prípravu učiteľov. Potrebujeme vôbec nastaviť systém na to, aby došlo k hlbším zmenám v oblasti kurikulárnej politiky.
A ak sa bavíme o vysokých školách, čakajú nás hlboké diskusie o štruktúre vysokých škôl. Čakajú nás hlboké diskusie o modele financovania vysokých škôl, o nové modely akreditácie.
O tom všetkom niekoľko mesiacov hovorím, bol som pripravený a stále som pripravený na túto tému diskutovať aj v rámci okrúhlych stolov o budúcnosti slovenského školstva, ktoré pripravujeme, a práve preto ma mrzí tá skorá politizácia školských tém. Dúfal som, že k tej naozaj tvrdej politickej predvolebnej kampani dôjde o trošku neskôr, aby sme ešte niekoľko týždňov vedeli využiť na konštruktívne, vecné diskusie ohľadom budúcnosti slovenského školstva.
Bez ohľadu na to, ale čo tu aj dnes odznelo, chcem dodať. Slovenské školstvo, vysoké školstvo, veda a výskum potrebujú mnoho zmien a prosím o jednu vec, aby sme sa aspoň po voľbách, tí, čo tu budeme, vrátili k vecnej diskusii, k úplne konštruktívnej diskusii. Nikdy som sa nebránil diskutovať s hocikým, kto prichádza s vecnými návrhmi. Napríklad som sa nebránil, ale nerozlišoval som, či je to poslanec z vlády, z vládnej strany, alebo opozície. Nerozlišoval som, kto má aké zázemie v rámci odbornej obce, v rámci stavovských organizácií, v rámci občianskych združení a podobne. Aj preto mi je ľúto, že ste sa niektorí tak skoro pustili do predvolebnej kampane v rámci tejto podľa mňa naozaj nie veľmi šťastnej parlamentnej šou, kde sme sa dnes toho, bohužiaľ, veľa nedozvedeli.
Takže dovoľte, aby som na záver povedal aj vzhľadom na to, ako ste napísali ten návrh na moje odvolanie, kde je naozaj veľa faktografických chýb, sťahujem tú, beriem späť tú jednu vec, ktorú som povedal pred niekoľkými dňami, že nebudem komunikovať s poslancom Poliačikom a s pani poslankyňou Nicholsonovou. Naozaj, vrátim sa na začiatok, keď som videl tento paškvil, nabudúce ma skontaktujte, ja vám pomôžem, aby aspoň po faktografickej stránke niečo takéto bolo také, aby to malo štábnu kultúru. (Potlesk.)
Ďakujem vám pekne. Z mojej strany je to naozaj všetko. (Doznenie potlesku.)

Ďakujem pekne. Pán minister, taký cynický začiatok, cynický koniec. V strede by sa dalo aj niečoho chytiť. Človek by až mal chuť povedať, že taký mladý a už taký cynik.
Viete, vy ste povedali, ste to uviedli, že čo po mne chcete, však ja som neotvoril bazén a že prepustili nejakého Kováča. Možno ste si aj v duchu povedali, len ste to nedopovedali, čo oproti Janovi. Však, čo sa robí u Jana. Viete, asi Počiatka teda myslím. Že z tohto pohľadu asi áno, hej, z tohto pohľadu, prísne vzaté, možnože máte aj pravdu, že v porovnaní s tým, čo sa robí u Počiatka, je toto fakt málo, ale ten princíp je rovnaký.
A ja som aj v mojom vystúpení hovoril o princípe. Viete, že pokiaľ budete na zdravotníctve vyberať vankúš pacientom a pokiaľ budete na školstve brať deťom sociálne balíčky a brať im bazény a možnosť sa niekde zniekadiaľ pozerať, tak tu máte sedieť od rána do večera.
Prosím vás, a ten váš cynizmus bol aj v tom, čo ste povedali. Vy ste povedali, že čo je na tom, že 100 euro na deň. Však to je, pán kolega, ja vidím, že tomu nerozumiete. Vy podľa mňa máločomu rozumiete. Ale 100 euro na deň, to je 3 000 euro mesačne. Ja vám dám ix priestorov v meste, v shopping centrách, na hlavnej ulici, ktoré sú za 2 000 euro mesačne, a nie sú prenajaté. A vy chcete prenajať jeden plastový polorozbitý bazén, ste chceli prenajať za 3 000 euro mesačne. Proste to bolo mimoriadne nekorektné. Cynické to bolo, dobre ste vedeli, ešte ste povedali, však 30 ľudí tam bolo, ja som ani nevedel, že taký bazén je. Vy asi nemáte deti, ale ja vám garantujem, že tam chodilo viacej ľudí a chodili tam tí ľudia, čo majú deti. Dobre? Lebo to neni olympijský bazén, kde si dáte kraula stovku. Dobre? To bol, to je detský bazén, to je tak pre deti, pre puberťákov a presne tak sa využíval.
A poslednú vec ešte, neviem, či to stihnem, tie univerzity, čo ste spomínali. Prosím vás, náuka, keby tam nebola Ficova žena, tak to by už mali dávno zavrieť, lebo možno je jediná, čo drží úroveň. Tam máte hanbu gerožrútov, jeden je dekan... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)