58. schôdza

No len krátko a podčiarknem: Štát nemôže byť hračkou, štát nemôže byť nejakou krabičkou alebo priestorom na mape, ale dobre zorganizovaným systémom, pani kolegyňa, ktorý má svoje povinnosti. A prvá povinnosť štátu voči občanom, voči ľuďom je garantovať ich bezpečnosť. Hrozby dnes sú a buď na to budeme pripravení, alebo na to budeme doplácať. Príkladov aj z týchto dní, aj z týchto mesiacov a rokov je veľmi veľa v prípade štátov, ktoré nie sú buď obranyschopné, alebo spôsobilé garantovať bezpečnosť. A ja chcem, aby Slovensko vedelo garantovať bezpečnosť vlastných ľudí aj prípravou občanov na to, aby boli spôsobilí, a investovať najprv lepšie, efektívne, transparentne za menej a tam, kde je rozumné, tak investovať aj viac, ale v tomto poradí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
V krátkosti, cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zriadenie dvoch nových pracovných orgánov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, a to výboru pre energetickú bezpečnosť a výboru pre kybernetickú bezpečnosť, a ustanoviť ich úlohy, kompetencie a zloženie. Návrhom tohto zákona sa upravuje aj termín predkladania plánu práce Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a jej výborov pre príslušný kalendárny rok.
Tento návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a s pripomienkou k vládnemu návrhu zákona, ktorá je uvedená v spoločnej tlači, súhlasím.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení zákona č. 319/2012 Z. z., druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1973 z 25. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení zákona č. 319/2012 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení zákona č. 319/2012 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne.
Týmto materiálom sa navrhuje aktualizácia vymedzených úloh, ktoré v súčasnosti plnia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii Resolute Support v Afganistane na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1531 z 11. decembra 2014. Medzi úlohy príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii patrí pôsobenie vo veliteľských štruktúrach, vykonávanie všeobecnej zdravotníckej podpory veliteľstva formou príspevku do ROLE 2 a plnenie spôsobilosti špeciálnych operácií a úlohy v rámci národného podporného prvku a úlohy v rámci nasaditeľného modulu komunikačných a informačných systémov.
Predmetom tejto aktualizácie je doplnenie súčasných úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Resolute Support o úlohy tohto príspevku, ktoré zahŕňajú najmä vykonávanie výcviku príslušníkov technického personálu Afganskej národnej armády na vrtuľníkoch Mi-17, prípadne 171. Návrhom sa nezvyšuje Národnou radou Slovenskej republiky schválený celkový mandátový počet do 66 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich v tejto operácii, keďže z tohto počtu v súčasnosti pôsobí v operácii 39 príslušníkov ozbrojených síl.
Náklady súvisiace s plnením nových úloh a výcvikom príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky sú zabezpečené v rámci kapitoly ministerstva obrany.
Návrh prerokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a zahraničný výbor.
Dovoľujem si Vás požiadať o súhlas s predloženým návrhom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovanie návrhu na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Resolute Support v Afganistane a na ich vyslanie na výcvik mimo územia Slovenskej republiky (tlač 1791).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Resolute Support v Afganistane a na ich vyslanie na výcvik mimo územia Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu: 
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1856 z 30. októbra 2015 pridelil návrh na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Resolute Support v Afganistane a na ich vyslanie na výcvik mimo územia Slovenskej republiky na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory prerokovali návrh na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Resolute Support v Afganistane a na ich vyslanie na výcvik mimo územia Slovenskej republiky v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a na základe čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s doplnením úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Resolute Support v Afganistane a s ich vyslaním na výcvik mimo územia Slovenskej republiky. 
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto, prosím.

No, k tomuto prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na doplnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Resolute Support v Afganistane a na ich vyslanie na výcvik mimo územia Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a na základe čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s doplnením úloh príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Resolute Support v Afganistane a s ich vyslaním na výcvik mimo územia Slovenskej republiky.
Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.
Návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NATO, tzv. NFIU veliteľstva, vám predkladám v nadväznosti na zámer vytvorenia týchto tímov pre integráciu síl NATO (NFIU) v niektorých členských krajinách NATO. Zámer Slovenskej republiky pričleniť sa k členským štátom NATO, na ktorých území sa mali vytvoriť tieto tímy, bol predbežne deklarovaný na zasadnutí ministrov obrany 5. februára 2015 v Bruseli a potvrdený v rámci ministeriálu 9. až 10. septembra 2015 v Bruseli.
Účelom NFIU je zvýšiť reakcieschopnosť Aliancie a uľahčiť nasadenie jednotiek veľmi rýchlej reakcie a jednotiek rýchleho nasadenia a NFIU bude dohliadať na prípravu a koordináciu a zabezpečenie príjmu koaličných síl pod vedením NATO v prípade ich nasadenia na území Slovenskej republiky. V čase mieru je to, samozrejme, aj zrkadlo alebo taký audit našej štruktúry a našich spôsobilostí ozbrojených síl a bude sa NFIU zameriavať najmä na koordináciu a účasť na jednotlivých cvičeniach.
Jedná sa o 41 osôb príslušníkov ozbrojených síl členských krajín NATO, z toho 21 bude zo Slovenska a 20 zo zahraničia. To je maximálny počet, dnes máme deklarovaných zatiaľ 10 príslušníkov iných ozbrojených síl.
Chcem zdôrazniť, že sa nejedná o žiadnu základňu NATO, že sa jedná o veliteľstvo, kde jednotlivé spôsobilosti budú obsadené v rámci tohto veliteľstva. Sídlo bolo vybrané a je zväčša – do dvoch tretín – hradené Alianciou, bolo vybrané v kasárňach vo Vajnoroch a malo by a predpokladá sa jeho začatie fungovania v prvom štvrťroku 2016.
Tento návrh prerokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A dovoľujem si vás požiadať o súhlas s týmto návrhom.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NATO Force Integration Unit (NFIU).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NATO (NFIU) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1857 z 30. októbra 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NFIU na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NFIU v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. 1 (pozn. red.: správne má byť "písm. l") Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v tíme pre integráciu síl NATO Force Integration Unit.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, ja viem, že je to taká neľahká úloha, keďže veľké reči sa viedli ešte minulého roku a ešte aj kúsok predtým, keď sa začalo hovoriť o tom, že v Poprade má byť nejaká základňa NATO. Potom sa hovorilo, že to nebude základňa, to bude možno už len také logistické centrum, aby to tak nevyznelo, že je to základňa. A hovorím to v tej súvislosti, že premiér Fico sa vyjadril 13. 9. 2014, že nepripustí žiadnu základňu NATO na Slovensku. Dokonca je to zverejnené v článku v denníku Pravda (rečník ukázal smerom k plénu hárok papiera), normálne s titulkom "Fico by základňu NATO na Slovensku nepripustil". A prvá veta hneď hovorí: "Premiér Robert Fico by sa postavil proti vybudovaniu základne Severoatlantickej aliancie na Slovensku, aj keby ho to malo stáť odchod z politiky."
To je veľmi dôležitá veta, veľmi dôležitá, pretože logistické centrum je, v podstate čo je to? No základňa, len sa tomu hovorí logistické centrum, aby to nebolo presne v tejto súvislosti.
"Aj keď sme v NATO, neznamená to, že musíme mať na svojom území základne s cudzími vojakmi. Keby nás do toho niekto nútil, vyvolal by som referendum," vyhlásil slovenský premiér. To sa píše v tom istom článku.
Cudzie vojská na Slovensku budú po schválení tohto zákona a je jedno, či tomu budeme hovoriť základňa, alebo tomu budeme hovoriť len logistické centrum.
V tejto súvislosti by som sa však chcel opýtať, pretože v tom odôvodnení sa hovorí o reakcieschopnosti, zvýšenej reakcieschopnosti na určité stavy. Pokiaľ viem; a beží to už po internete, všade, v Spojených štátoch sa to rozhorčuje, v NATO sa to rozhorčuje, údajne majú Rusi vo výzbroji balistické rakety, ktoré sú schopné doletu viac ako 1 500 kilometrov. Potom by ma zaujímalo, že o akej reakcieschopnosti tu hovoríme, keďže tie rakety údajne majú celkom slušnú rýchlosť, údajne ich použili v Sýrii, štartovali z lodí a všetci sa čudovali, že zrazu aký majú dolet, že o akej reakcieschopnosti to hovoríme. Keď to pustia na naše logistické centrum, Vajnory to zrovná so zemou s časťou Rače aj kúsok Starého Mesta, že čo potom tí logisti tam budú robiť, oni tam už nebudú vlastne, však to je celkom logické aj logistické.
Pokiaľ viem, sme plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie, a myslím si, že aj to, že vysielame našich vojakov v rámci NATO do určitých území, ktoré sú v ozbrojenom konflikte, hovorí o tom, že sme schopní postarať sa o obranu a napomáhať v tom, aby vojenské konflikty sa ďalej nerozvíjali. Potom nechápem prečo, či my nemáme schopných logistov? Pokiaľ viem, tak na tej, v tom logistickom centre, nie, na tej základni vo Vajnoroch, bude aj 20 našich, alebo 21? a zvyšok, tá druhá polovica bude tých zahraničných. A tí nemôžu operovať na svojich územiach logisti? Či ono sa to tak nejak premieša, aby každý s každým vedel, čo sa kde robí, mali informácie, však ale predsa aj my máme informácie? Však máme Vojenské spravodajstvo, či to už nestačí? Takže na akej úrovni sa teda vymieňajú informácie a prečo tu potrebujeme teda tých cudzích, máme tých našich babrákov?
Ale ja pochybujem o tom, že máme babrákov, pretože máme špičkových ľudí podľa toho, čo ste nám prednášali aj vo výbore, máme špičkových ľudí nasadených v určitých tímoch, aj v Severoatlantickej aliancii. Preto nerozumiem takémuto kroku, že by sme si my mali pustiť na naše územie cudzích vojakov, predsa naši to zvládnu a v prípade, že by k niečomu malo dôjsť, nevidím problém v reakcieschopnosti, aby sa dostavili poprípade aj na naše územie už v prípade, že dôjde ku krízovému stavu. Myslím si, že máme dosť špičkových odborníkov na to, aby sme tu nepotrebovali žiadnych cudzích. A určite spravodajské informácie sa vymieňajú každý deň, čiže každý deň vieme, čo sa deje, a myslím si, že tá reakcieschopnosť je nachystaná adekvátna a nepotrebujeme tu ďalších.
Ja v tomto prípade budem proti tomu, aby sa na našom území cudzie vojská nachádzali. Už sme ich tu raz mali, tiež mali byť dočasne umiestnení a vieme, ako to dopadlo. Teraz ich je tu, je to síce možno neporovnateľné, ale je to podobná situácia. Ako sa to vyvinie a k čomu to chce spieť? Ja zatiaľ nevidím tú hrozbu zvonka, ja momentálne vidím hrozbu akurát zvnútra. V Európskej únii už máme nasúkaných určitých ľudí, ktorí prešli hranice len tak, úplne v pohode, Schengen nič, nefunguje, máme ich tu. Ja si myslím, že toto je skôr hrozba, voči ktorej by sme mali čeliť, a nie zatiaľ žiadna hrozba zvonku. Takže viete, je to určite proti logike a ja som zvedavý, ako sa k tomu postavia ostatní.
A darmo si hovoríte, že je to len logistické centrum, je to základňa, v ktorej budú fungovať cudzí vojaci. A ja vyzývam Roberta Fica, aby dodržal slovo, buď nech vyvolá referendum, alebo keď sa schváli tento zákon, nech odíde z politiky.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, nedá mi, aby som pri tejto téme zastupovania a zasadzovania jednotiek a základní logistických centier na našom území, aby som sa k tejto téme nevyjadrila a nezaujala aj ja svoj politický postoj. Určite sa netajím tým, že nie som odborník na vojenskú techniku, brannobezpečnostnú obrannú politiku, bezpečnosť štátu, ale jedno viem na 100 percent, čoraz viac rastie nespokojnosť našich občanov s tým, aby Slovensko bolo územím, na ktorom sa budú tvoriť vojenské základne. Viem, že rastie počet ľudí, ktorí sa zaujímajú o to, ako vyzerá zahraničnopolitická profilácia Slovenska, a viem, že rastú rady občanov, ktorí si neprajú a zvyšujú svoju bdelosť voči tomu, aby Slovensko nebolo vťahované do stále viac polarizovaných vzťahov západných a východných veľmocí.
Svoj postoj som už niekoľkokrát vyjadrila otvorene, úprimne. Ja som presvedčená o tom, že Slovensko má v záujme uchovávania a udržiavania svojej zahraničnopolitickej profilácie – a to sa týka aj obrannej a bezpečnostnej politiky – neutralizovať akékoľvek výboje, či už západných, alebo východných veľmocí. Preto by som bola veľmi rada, ak by sme ako poslanci aj zástupcovia verejnej moci boli bdelí a veľmi vážne zohľadňovali záujem občanov. Viem, a neviem, možno sa pohybujem medzi inými ľuďmi, inými občanmi, ale viem, že občania v našej krajine sa cítia byť zasadzovaním zložiek, vojenských zložiek NATO na našom území ohrozovaní, a ja si myslím, že s takýmto ich postrehom a s takýmto ich postojom sa nemožno zahrávať. Jednoducho treba veľmi vážne zhodnotiť, či Slovensko tým, že bude zasadzovať a vytvárať priestor pre budovanie či už logistických centier, základní, alebo vojenských skladov, či naozaj neohrozuje našich vlastných občanov. K tomu by som naozaj ja požiadala, pán minister, aby ste zaujali svoj postoj a zaujali reakciu.
Mám vedomosť o tom, že boli organizované rôzne protesty, či už petícia proti tomu, aby sa stavala základňa v Poprade, viem, že niektorí občianski aktivisti vyjadrili svoju nespokojnosť pri prechode vojenských konvojov, rovnako viem o nespokojnosti občanov, ktorí teraz reagujú na zámery vlády, zámery ministerstva obrany vytvárať základňu aj vo Vajnoroch.
Ja som presvedčená o tom, a to som už dnes povedala, že pokiaľ Slovensko nemá jasne identifikovaného a diagnostikovaného nepriateľa, a k tomu sa mi ani minister zahraničia, ani vy, pán minister obrany, ste sa k tomu jednoznačne nevyjadrili, nie je dôvod, nie je relevantný dôvod na to, aby sme posilňovali vážnosť a potrebu zvyšovania výdavkov do zbrojnej techniky, zvyšovania branných investícií. Rovnako by som považovala za nevyhnutné toto úsilie a zámery zasadzovať základne NATO na území Slovenska, žiadala by som to vyhodnotiť v kontexte odhaľovaných skutočností, kedy samotní vysokí vojenskí hodnostári, velitelia Severoatlantickej aliancie, dokonca aj čelní predstavitelia, či už Tony Blair, Obama, priznávajú a vyviňujú sa zo zásahov, ktoré spôsobili kolaps v štátoch severnej Afriky a v štátoch Blízkeho východu. Ak sa ukáže, že zásahy Severoatlantickej aliancie, NATO boli skôr útočné ako obranné, akým spôsobom vyhodnotíme my v tejto situácii to, čo tu aj dnes predkladáme, že sa pripravujeme a bok po boku vlastne ohrozujeme naše obyvateľstvo v kontexte politiky a záväzkov NATO?
Ja nechcem spochybňovať záväzky, ku ktorým sme pristúpili, ale v prípade, že je ohrozované naše obyvateľstvo, cíti sa byť ohrozované, určite by som takúto skutočnosť nepodceňovala. Myslím si, že žiadna zmluva, ani zmluva nášho štátu o pristúpení k záväzkom NATO, pokiaľ ohrozuje naše obyvateľstvo, nemôže byť platná a ja upozorňujem na potrebu jej prehodnotenia. Naozaj môže sa stať, že z obrannej misie sa zrazu preukáže, že takéto misie majú nie obranný, ale skôr invazívny a útočný charakter. A myslím si, že my ako zodpovední poslanci a verejní činitelia takéto procesy a takéto postupy máme veľmi vážne a citlivo zhodnocovať tak, aby neboli ohrozené životy našich ľudí. Sme zástupcami občanov a pre nás ich vôľa a potreby predsa nemôžu byť nepodstatné a zabagateľné.
Ďakujem.