58. schôdza

Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NATO Force Integration Unit (NFIU).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NATO (NFIU) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1857 z 30. októbra 2015 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NFIU na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NFIU v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. 1 (pozn. red.: správne má byť "písm. l") Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v tíme pre integráciu síl NATO Force Integration Unit.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Igor Hraško z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti jedine. Týmto mu dávam slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, ja viem, že je to taká neľahká úloha, keďže veľké reči sa viedli ešte minulého roku a ešte aj kúsok predtým, keď sa začalo hovoriť o tom, že v Poprade má byť nejaká základňa NATO. Potom sa hovorilo, že to nebude základňa, to bude možno už len také logistické centrum, aby to tak nevyznelo, že je to základňa. A hovorím to v tej súvislosti, že premiér Fico sa vyjadril 13. 9. 2014, že nepripustí žiadnu základňu NATO na Slovensku. Dokonca je to zverejnené v článku v denníku Pravda (rečník ukázal smerom k plénu hárok papiera), normálne s titulkom "Fico by základňu NATO na Slovensku nepripustil". A prvá veta hneď hovorí: "Premiér Robert Fico by sa postavil proti vybudovaniu základne Severoatlantickej aliancie na Slovensku, aj keby ho to malo stáť odchod z politiky."
To je veľmi dôležitá veta, veľmi dôležitá, pretože logistické centrum je, v podstate čo je to? No základňa, len sa tomu hovorí logistické centrum, aby to nebolo presne v tejto súvislosti.
"Aj keď sme v NATO, neznamená to, že musíme mať na svojom území základne s cudzími vojakmi. Keby nás do toho niekto nútil, vyvolal by som referendum," vyhlásil slovenský premiér. To sa píše v tom istom článku.
Cudzie vojská na Slovensku budú po schválení tohto zákona a je jedno, či tomu budeme hovoriť základňa, alebo tomu budeme hovoriť len logistické centrum.
V tejto súvislosti by som sa však chcel opýtať, pretože v tom odôvodnení sa hovorí o reakcieschopnosti, zvýšenej reakcieschopnosti na určité stavy. Pokiaľ viem; a beží to už po internete, všade, v Spojených štátoch sa to rozhorčuje, v NATO sa to rozhorčuje, údajne majú Rusi vo výzbroji balistické rakety, ktoré sú schopné doletu viac ako 1 500 kilometrov. Potom by ma zaujímalo, že o akej reakcieschopnosti tu hovoríme, keďže tie rakety údajne majú celkom slušnú rýchlosť, údajne ich použili v Sýrii, štartovali z lodí a všetci sa čudovali, že zrazu aký majú dolet, že o akej reakcieschopnosti to hovoríme. Keď to pustia na naše logistické centrum, Vajnory to zrovná so zemou s časťou Rače aj kúsok Starého Mesta, že čo potom tí logisti tam budú robiť, oni tam už nebudú vlastne, však to je celkom logické aj logistické.
Pokiaľ viem, sme plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie, a myslím si, že aj to, že vysielame našich vojakov v rámci NATO do určitých území, ktoré sú v ozbrojenom konflikte, hovorí o tom, že sme schopní postarať sa o obranu a napomáhať v tom, aby vojenské konflikty sa ďalej nerozvíjali. Potom nechápem prečo, či my nemáme schopných logistov? Pokiaľ viem, tak na tej, v tom logistickom centre, nie, na tej základni vo Vajnoroch, bude aj 20 našich, alebo 21? a zvyšok, tá druhá polovica bude tých zahraničných. A tí nemôžu operovať na svojich územiach logisti? Či ono sa to tak nejak premieša, aby každý s každým vedel, čo sa kde robí, mali informácie, však ale predsa aj my máme informácie? Však máme Vojenské spravodajstvo, či to už nestačí? Takže na akej úrovni sa teda vymieňajú informácie a prečo tu potrebujeme teda tých cudzích, máme tých našich babrákov?
Ale ja pochybujem o tom, že máme babrákov, pretože máme špičkových ľudí podľa toho, čo ste nám prednášali aj vo výbore, máme špičkových ľudí nasadených v určitých tímoch, aj v Severoatlantickej aliancii. Preto nerozumiem takémuto kroku, že by sme si my mali pustiť na naše územie cudzích vojakov, predsa naši to zvládnu a v prípade, že by k niečomu malo dôjsť, nevidím problém v reakcieschopnosti, aby sa dostavili poprípade aj na naše územie už v prípade, že dôjde ku krízovému stavu. Myslím si, že máme dosť špičkových odborníkov na to, aby sme tu nepotrebovali žiadnych cudzích. A určite spravodajské informácie sa vymieňajú každý deň, čiže každý deň vieme, čo sa deje, a myslím si, že tá reakcieschopnosť je nachystaná adekvátna a nepotrebujeme tu ďalších.
Ja v tomto prípade budem proti tomu, aby sa na našom území cudzie vojská nachádzali. Už sme ich tu raz mali, tiež mali byť dočasne umiestnení a vieme, ako to dopadlo. Teraz ich je tu, je to síce možno neporovnateľné, ale je to podobná situácia. Ako sa to vyvinie a k čomu to chce spieť? Ja zatiaľ nevidím tú hrozbu zvonka, ja momentálne vidím hrozbu akurát zvnútra. V Európskej únii už máme nasúkaných určitých ľudí, ktorí prešli hranice len tak, úplne v pohode, Schengen nič, nefunguje, máme ich tu. Ja si myslím, že toto je skôr hrozba, voči ktorej by sme mali čeliť, a nie zatiaľ žiadna hrozba zvonku. Takže viete, je to určite proti logike a ja som zvedavý, ako sa k tomu postavia ostatní.
A darmo si hovoríte, že je to len logistické centrum, je to základňa, v ktorej budú fungovať cudzí vojaci. A ja vyzývam Roberta Fica, aby dodržal slovo, buď nech vyvolá referendum, alebo keď sa schváli tento zákon, nech odíde z politiky.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, nie je žiadna faktická poznámka.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
A dávam slovo pani poslankyni Mezenskej, ktorá je prihlásená ako jediná.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, nedá mi, aby som pri tejto téme zastupovania a zasadzovania jednotiek a základní logistických centier na našom území, aby som sa k tejto téme nevyjadrila a nezaujala aj ja svoj politický postoj. Určite sa netajím tým, že nie som odborník na vojenskú techniku, brannobezpečnostnú obrannú politiku, bezpečnosť štátu, ale jedno viem na 100 percent, čoraz viac rastie nespokojnosť našich občanov s tým, aby Slovensko bolo územím, na ktorom sa budú tvoriť vojenské základne. Viem, že rastie počet ľudí, ktorí sa zaujímajú o to, ako vyzerá zahraničnopolitická profilácia Slovenska, a viem, že rastú rady občanov, ktorí si neprajú a zvyšujú svoju bdelosť voči tomu, aby Slovensko nebolo vťahované do stále viac polarizovaných vzťahov západných a východných veľmocí.
Svoj postoj som už niekoľkokrát vyjadrila otvorene, úprimne. Ja som presvedčená o tom, že Slovensko má v záujme uchovávania a udržiavania svojej zahraničnopolitickej profilácie – a to sa týka aj obrannej a bezpečnostnej politiky – neutralizovať akékoľvek výboje, či už západných, alebo východných veľmocí. Preto by som bola veľmi rada, ak by sme ako poslanci aj zástupcovia verejnej moci boli bdelí a veľmi vážne zohľadňovali záujem občanov. Viem, a neviem, možno sa pohybujem medzi inými ľuďmi, inými občanmi, ale viem, že občania v našej krajine sa cítia byť zasadzovaním zložiek, vojenských zložiek NATO na našom území ohrozovaní, a ja si myslím, že s takýmto ich postrehom a s takýmto ich postojom sa nemožno zahrávať. Jednoducho treba veľmi vážne zhodnotiť, či Slovensko tým, že bude zasadzovať a vytvárať priestor pre budovanie či už logistických centier, základní, alebo vojenských skladov, či naozaj neohrozuje našich vlastných občanov. K tomu by som naozaj ja požiadala, pán minister, aby ste zaujali svoj postoj a zaujali reakciu.
Mám vedomosť o tom, že boli organizované rôzne protesty, či už petícia proti tomu, aby sa stavala základňa v Poprade, viem, že niektorí občianski aktivisti vyjadrili svoju nespokojnosť pri prechode vojenských konvojov, rovnako viem o nespokojnosti občanov, ktorí teraz reagujú na zámery vlády, zámery ministerstva obrany vytvárať základňu aj vo Vajnoroch.
Ja som presvedčená o tom, a to som už dnes povedala, že pokiaľ Slovensko nemá jasne identifikovaného a diagnostikovaného nepriateľa, a k tomu sa mi ani minister zahraničia, ani vy, pán minister obrany, ste sa k tomu jednoznačne nevyjadrili, nie je dôvod, nie je relevantný dôvod na to, aby sme posilňovali vážnosť a potrebu zvyšovania výdavkov do zbrojnej techniky, zvyšovania branných investícií. Rovnako by som považovala za nevyhnutné toto úsilie a zámery zasadzovať základne NATO na území Slovenska, žiadala by som to vyhodnotiť v kontexte odhaľovaných skutočností, kedy samotní vysokí vojenskí hodnostári, velitelia Severoatlantickej aliancie, dokonca aj čelní predstavitelia, či už Tony Blair, Obama, priznávajú a vyviňujú sa zo zásahov, ktoré spôsobili kolaps v štátoch severnej Afriky a v štátoch Blízkeho východu. Ak sa ukáže, že zásahy Severoatlantickej aliancie, NATO boli skôr útočné ako obranné, akým spôsobom vyhodnotíme my v tejto situácii to, čo tu aj dnes predkladáme, že sa pripravujeme a bok po boku vlastne ohrozujeme naše obyvateľstvo v kontexte politiky a záväzkov NATO?
Ja nechcem spochybňovať záväzky, ku ktorým sme pristúpili, ale v prípade, že je ohrozované naše obyvateľstvo, cíti sa byť ohrozované, určite by som takúto skutočnosť nepodceňovala. Myslím si, že žiadna zmluva, ani zmluva nášho štátu o pristúpení k záväzkom NATO, pokiaľ ohrozuje naše obyvateľstvo, nemôže byť platná a ja upozorňujem na potrebu jej prehodnotenia. Naozaj môže sa stať, že z obrannej misie sa zrazu preukáže, že takéto misie majú nie obranný, ale skôr invazívny a útočný charakter. A myslím si, že my ako zodpovední poslanci a verejní činitelia takéto procesy a takéto postupy máme veľmi vážne a citlivo zhodnocovať tak, aby neboli ohrozené životy našich ľudí. Sme zástupcami občanov a pre nás ich vôľa a potreby predsa nemôžu byť nepodstatné a zabagateľné.
Ďakujem.

Takisto nie je žiadna faktická poznámka na toto vystúpenie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

Niekedy sa ťažko reaguje. Ešte raz v krátkosti, čo sa týka Popradu. Na summite vo Walese sa hovorilo o ponúknutí kapacít skladovacích, o žiadnej základni, ponúkol to na základe konzultácií s ministrom obrany, vnútra a premiérom pán prezident, dobre? To bola ponuka.
Po druhé, každé naše kasárne sú kasárňami aj Aliancie. Na jednej strane hovoríte, nechcete spochybňovať naše záväzky, a na druhej strane tu hovoríme – a stále hovoríme – o základni. Tak ja vám dnes poviem, z tých 20 vojakov, ktorí majú byť na území Slovenskej republiky, to nie je žiadna základňa, znova to opakujem, žiadna základňa, zatiaľ máme potvrdených osem. To znamená, je to príslušník armády Českej republiky, Spojených štátov amerických, Nemecka, Maďarska, Poľska, Turecka a Rumunska. Ako sa môže cítiť občan Slovenska prítomnosťou ôsmich vojakov vo Vajnoroch na veliteľstve ohrozený? O akej základni to hovoríme? To je veliteľstvo, dobre? Veliteľstvo, ktoré má určité ciele, najmä plánovacie, a naozaj aj tie audity, aby sme jednotlivé členské krajiny postupovali podľa rovnakých plánov, plánovacích dokumentov a stratégií.
Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k

návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zastúpenia.

Návrh má tlač 1849 a spoločná správa výborov má tlač 1849a.
Návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky Martin Glváč. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Krásne to nadväzuje a teraz tam, kam ideme vysielať našich príslušníkov ozbrojených síl, tak tie krajiny by sa mali cítiť ohrozené podľa toho, hej?
Takže predkladám tento návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto vojenského zoskupenia a zastúpenia na základe čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky.
Návrh je v poradí treťou aktualizáciou vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ a vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tohto zastúpenia, ktoré schválila Národná rada uznesením č. 1846 z 23. septembra 2005.
Aktualizácia reaguje na adaptačné opatrenia NATO v kontexte implementácie akčného plánu pripravenosti s cieľom zabezpečiť podmienky na vytvorenie tímov pre integráciu síl NATO (NFIU), to, čo my robíme na území Slovenskej republiky, tak to robia Poliaci, Litovci, Maďari, Rumuni a iní.
Vytvorenie tohto tímu na území Slovenskej republiky bolo predmetom samostatného materiálu a teraz predkladám návrh na vyslanie do iných štruktúr, napríklad do NFIU v Litovskej republike a v Maďarsku, Centrum výnimočnosti vojenskej polície v Poľskej republike, Mnohonárodné letecké výcvikové centrum v Českej republike, Mnohonárodná divízia juhovýchod v Rumunsku, Zbor rýchleho nasadenia NATO v Tureckej republike.
Materiálom sa zároveň upresňuje text niektorých štruktúr vrátane rozšírenia miesta pôsobenia v agentúre NATO pre komunikácie a informácie o odlúčené časti v Monse, v Haagu, Brunssume, v Ramsteine a Uedeme.
Uvedeným návrhom sa nezvyšujú takzvané celkové mandátové počty, to je 171 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskom zastúpení mimo územia Slovenskej republiky. V súčasnosti pôsobí vo vojenskom zastúpení 75 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom schválením tohto materiálu bude ich maximálny počet činiť do 85 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Výdavky sú hradené z kapitoly ministerstva obrany.
Tento návrh prerokoval výbor pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady. Dovoľujem si vás požiadať o súhlas s týmto materiálom.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Matejičku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.