58. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, neodkladné pracovné povinnosti, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Ďalej minister zdravotníctva Viliam Čislák, tiež neodkladné pracovné povinnosti a zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta, nie sú otázky. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, nie sú otázky, a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, takisto nemal položené žiadne otázky.
Pán predseda, skončil som túto časť a som pripravený odpovedať na otázku.

Vážený pán poslanec, skôr ako konkrétne odpoviem na vašu otázku, chcel by som zdôrazniť, že súčasná migračná kríza predstavuje najväčšiu humanitárnu výzvu od skončenia druhej svetovej vojny. Sme svedkami toho, že do Európskej únie v súčasnosti prichádza mesačne 250- až 300-tisíc nelegálnych migrantov. Je povinnosťou každej zodpovednej vlády a spoločnosti prejaviť s týmito ľuďmi solidaritu a pomôcť im.
Slovensko sa tejto zodpovednosti nevyhýba a od samého začiatku debát o utečeneckej kríze sme zástancami zodpovedných krokov a nie populistických riešení. Je prirodzené, že táto dôležitá téma rezonuje v živote slovenských občanov a, samozrejme, odzrkadľuje sa aj v politickom spektre. Chcem oceniť spoluprácu a konštruktívny prístup Národnej rady Slovenskej republiky k tejto téme. Som veľmi rád, že vláda svoju politiku realizuje na základe mandátu parlamentu a vyhlásenia, ktoré bolo podporené väčšinou poslancov naprieč politickým spektrom. Slovensko vždy odmietalo riešenia, o ktorých sme mali a stále máme pochybnosti. Viackrát nám bolo vyčítané, že nespolupracujeme, čo vyvrcholilo v našom prehlasovaní pri otázke tzv. povinných kvót.
Ako je známe, kvóty nefungujú a fungovať nikdy nebudú. Doteraz sa podarilo relokovať len asi 120 ľudí s pôvodne plánovaných 160-tisíc, pričom tieto relokácie smerovali do finálnych krajín, teda tam, kde utečenci chceli ísť, do Luxemburgu, Nemecka alebo Švédska. Momentálne však vidíme, že pozície Európskej únie sa približujú k tomu, čo tvrdíme od samého začiatku, a to k ochrane hraníc a zastaveniu migračných tokov.
Ako dobre viete, poslali sme 50 policajtov strážiť srbsko-maďarskú hranicu do Maďarska. Ďalších 20 našich policajtov odišlo minulý týždeň do Slovinska a 20 špecialistov sme poslali do agentúry Frontex. Navyše vláda vyčlenila 11 miliónov eur na riešenie migračnej krízy vrátane humanitárnych projektov. Slovenská republika prejavila veľkú solidaritu aj s Rakúskom, kde sme poskytli ubytovanie a stravu ich žiadateľom o azyl v našom zariadení v Gabčíkove. Dnes je kapacita 500 miest naplnená. O tom, že tento projekt funguje, sa priamo na mieste presvedčil aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun, ktorý vysoko ocenil slovensko-rakúsku spoluprácu.
Slovensko navyše už od roku 2008 robí tzv. humanitárne transfery, teda presídľovací program, kedy v spolupráci s úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a ďalšími organizáciami vyberáme ohrozené skupiny ľudí, prevažne matky s deťmi, priamo z utečeneckých táborov v Sýrii, v Turecku, Somálsku či v Eritrei. Týchto ľudí prichýlime v našom zariadení v Humennom, kde im poskytneme zdravotnú starostlivosť, ubytovanie, stravu, učíme ich jazyk a po polročnom pobyte u nás putujú do finálnej krajiny, vo väčšine prípadov sú to Spojené štáty americké. Kým doteraz sme takýchto humanitárnych transferov robili 300 ročne, tento rok ich budeme mať až 500.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som teraz prešiel k samotnej podstate vašej otázky. Naša vláda nikdy nerozlišovala migrantov na základe náboženstva alebo iných charakteristík. Od začiatku apelujeme len na dôsledné rozlišovanie medzi tými, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, a ekonomickými migrantami. Pri úvahách, koho na Slovensku prijmeme, sme sa rozhodli, že chceme pomôcť najviac zraniteľným skupinám: a tými sú rodiny s deťmi. Ako dobre viete, Slovensko je krajina s dlhoročnou kresťanskou tradíciou a je naším záujmom, aby sa ľudia, ktorí sem prídu, vedeli ľahšie prispôsobiť a chceli tu zostať. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pripravuje v súčinnosti s mimovládnymi organizáciami transfer 151 sýrskych kresťanov, ktorí sú v súčasnosti v utečeneckom tábore v Erbile v Iraku. Okrem toho sme poskytli slovenským mimovládnym organizáciám 500-tisíc eur na ich projekty zamerané na riešenie situácie migrantov. Popritom dlhodobo avizujeme príspevok Slovenska do tzv. Madad fundu určeného pre Sýriu vo výške troch miliónov eur. V tomto smere budeme vždy presadzovať zodpovedný prístup a nebudeme sa tváriť, že zvládneme asimilovať tisíce migrantov.
Našu ochotu pomoci Slovenskej republiky sme vyjadrili aj tým, že popri vládnych prostriedkoch i Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky poskytlo svoj finančný príspevok 10-tisíc eur výboru patriarchu melchitskej gréckokatolíckej cirkvi. Táto pomoc bola určená na nákup liekov a potravín pre najviac postihnuté a zraniteľné skupiny obyvateľov v Sýrii. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí odovzdal v máji t. r. patriarchovi melchitskej gréckokatolíckej cirkvi šek s uvedenou sumou, pričom zdôraznil, že príspevok je súčasťou dlhodobej snahy Slovenskej republiky pomáhať pri riešení následkov krízy. Takmer pol milióna eur smerovalo na pomoc sýrskym utečencom prostredníctvom medzinárodných organizácií, ako je úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, Červený kríž či Medzinárodná organizácia pre migráciu.
Slovensko má záujem o sýrskych kresťanov, ktorých chceme dobrovoľne prijať a poskytnúť im u nás druhý domov. Ide však o náročný proces, ktorý netrvá ani deň, ani týždeň a tiež ani mesiac. Naším cieľom je nájsť takých ľudí, ktorí chcú na Slovensku zostať a neurobiť len prázdne gesto, že ich k nám privezieme a o dva dni odídu, pričom krajiny ako Nemecko či Švédsko budú bojovať s ich sekundárnou migráciou. To by bola falošná pomoc a solidarita, preto aj selekcia týchto ľudí trvá dlhšie obdobie. Pre nás je podstatné, aby sme našli kresťanov, ktorí budú chcieť na Slovensku zostať, a teda aj ich integrácia do našej spoločnosti bude najjednoduchšia.
Vážený pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že Slovensko je solidárna krajina a poskytuje pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. Aj preto máme rozpracovaný projekt na presídlenie 25 kresťanských rodín, ktoré hovoria pôvodným arménskym jazykom, teda jazykom Ježiša Krista. Ide o rodiny, ktoré sú najviac ohrozené na živote a dnes sú na území, ktoré ovláda Islamský štát. Týchto ľudí chceme presídliť na Slovensko a v spolupráci s kresťanskými inštitúciami aj zahraničnými organizáciami ich integrovať do našej spoločnosti, o čo oni sami prejavili záujem. Čo sa týka ich prepravy na Slovensko, to je vec dohody medzi Slovenskou republikou a našimi partnermi v Európskej únii. V prípade, ak to bude potrebné, možno využiť aj vládny špeciál.
Pán predseda, skončil som, a vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Chcel by som poznať tri poznámočky a prípadne s otázkou. Napríklad budeme tu mať zákon o rozvojovej pomoci a tam sa Slovensko nie veľmi vyznamenalo, lebo je na nízkych miestach európskej tabuľky. A teda veľmi mnoho tam robia nevládne organizácie, cirkev a rôzne iné, ktoré našu rozvojovú pomoc praktizujú. Aj v tomto prípade nevládne organizácie, čo sa týka migrácie, farnosti, rehoľné domy v cirkvi tiež robia veľa zbierok. 160 ľudí na Slovensku si povedalo, že si zoberú do svojho bytu takéhoto človeka, keď jako bude to treba a tak ďalej. Čiže tam by som veľmi apeloval, aby vláda spravila nejakú koordinačnú komisiu, nejaké fórum pre koordináciu tohto. To bol návrh pána poslanca, podpredsedu Figeľa a toto by nebolo zlé naozaj realizovať, aby sa vedelo o všetkých týchto iniciátoroch, ktorých je na Slovensku veľmi veľa.
A druhá poznámka je tá, nehanbíme sa z tejto háklivej krvavej témy robiť volebnú kampaň. Proste kliknete si niekde, hocikde, a vidno tam, chránime Slovensko, nedáme sa a tak ďalej. Ja myslím, že Slovensko treba nielen pred emigrantami chrániť zlými, ale aj pred korupciou, pred podvodníkmi a tak ďalej a tak ďalej. Čiže všetci chceme chrániť Slovensko, len nerobme z tejto témy tému volebnej kampane.
Ďakujem.

Pár slovami. Pán poslanec, migračný úrad Slovenskej republiky, ktorý je v gescii ministerstva vnútra, funguje, robí aj určitú selekciu medzi mimovládnymi organizáciami. Slovenská vláda podporuje vytypované a zmysluplné neziskové organizácie, ktoré sa naozaj snažia výrazne v tejto téme pomáhať. To, či by mala vzniknúť ďalšia komisia, je to na zamyslenie. Môžeme sa nad tým zamyslieť, ale najprv by sme museli sa zamyslieť nad tým, či migračný úrad robí svoju prácu zle. Ja mám ten pocit, že zatiaľ ju robí dobre. Ale nemáme problém, prehodnotíme to, že či má význam a účel ešte nejakú komisiu, ktorá bude spolupracovať s migračným úradom pri týchto témach.
Čo sa týka volebnej kampane, odznelo to už viackrát, určite ani SMER – sociálna demokracia, ani nikto z členov vlády nespôsobil túto migračnú krízu alebo túto utečeneckú vlnu imigrantov do Európy a na Slovensko. Čiže spájať to s nejakými predvolebnými aktivitami SMER-u je kontraproduktívne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Petro, ako dobre viete, súčasná vláda prisľúbila pomoc okresom s najvyššou nezamestnanosťou ešte v máji tohto roku, a to v podobe špeciálneho programu. Pomoc a podpora regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti bola súčasťou druhého sociálno-ekonomického balíčka. Napríklad včera bol v Národnej rade Slovenskej republiky definitívne schválený návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon nadobudne účinnosť už od 15. decembra 2015. Dovoľte mi preto vysloviť poďakovanie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za schválenie uvedeného návrhu zákona.
Pravdepodobne sa väčšina z nás zhodne v názore, že je nevyhnutné prijímať na vládnej úrovni opatrenia, ktoré budú pomáhať znižovať veľké regionálne rozdiely. Hospodársky rast zvýrazňuje rozdiely medzi regiónmi a okresmi Slovenska. Pokiaľ určitá časť obyvateľstva z rastu profituje, najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a častokrát vzdelanej pracovnej sily a tiež trpia nedostatkom investícií a z toho vyplývajúcich podnikateľských aktivít.
V zmysle prijatého zákona o podpore najmenej rozvinutých regiónov je pre regióny s vysokou mierou nezamestnanosti vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory. Jeho cieľom je zmeniť a zmierniť hospodárske rozdiely medzi okresmi a naštartovať v týchto okresoch hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj kombináciou spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky, samosprávou a občianskou spoločnosťou vypracovaním päťročného akčného plánu rozvoja, ktorý bude obsahovať konkrétne opatrenia a ich harmonogram. Akčný plán môže nad rámec existujúcich opatrení a využívanie existujúcich finančných zdrojov obsahovať aj technickú podporu v miestnej samospráve a občianskej spoločnosti a tzv. regionálny príspevok ako doplnkový zdroj financovania pri realizácii príslušného akčného plánu.
Vo včera schválenom návrhu je novinkou aj predĺženie lehoty na predkladanie akčného plánu vláde Slovenskej republiky zo šesť na deväť mesiacov, ako aj zmena v striktnom stanovení vypracovania akčného plánu, ktorý sa bude vypracúvať spravidla na päť rokov. Zmenou je tiež zavedenie odvodovej úľavy na sociálnom a zdravotnom poistení, ako aj definícia subjektu sociálnej ekonomiky.
Vládny návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov stanovuje podmienky, formu a systém poskytovania podpory. Na tieto účely bol určený koeficient miery evidovanej nezamestnanosti, ktorý je rozhodujúcim pre určenie statusu najmenej rozvinutého okresu. Uvedený koeficient bol v schválenom zákone napokon znížený z 1,9- na 1,6-násobok, pričom znížením uvedeného koeficientu sa zabezpečuje poskytovanie pomoci podľa tohto zákona väčšiemu počtu okresov. Na základe prepočtu aktuálne dostupných údajov bude po znížení koeficientu priemernej miery evidovanej nezamestnanosti tvoriť zoznam najmenej rozvinutých okresov pravdepodobne 12 okresov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán podpredseda, chcem vás len upozorniť, že uplynul čas, ak by ste mohli svoju odpoveď postupne ukončiť. Môžete dokončiť, ak ešte máte pár viet.

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Vláda už schválením tohto zákona o podpore najmenej rozvinutých regiónov prijímala viaceré opatrenia, ktoré pomáhajú v regiónoch znižovať nezamestnanosť. Doposiaľ bola v roku 2015 schválená investičná pomoc pre 11 spoločností, čím boli podporené napríklad regióny Kežmarok, Veľký Krtíš, Lučenec, Žiar nad Hronom, Michalovce, Prešov, Prievidza.
Ministerstvo hospodárstva na základe predložených investičných zámerov plánuje podporiť ešte v tomto roku investície, ktoré budú smerovať do regiónov Veľká Ida, Kechnec, Prešov, Košice, Nitra a Detva.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, včera ste schválili predmetný návrh zákona, čím ste aj vy prispeli k znižovaniu regionálnych rozdielov, k zlepšeniu prístupu k investíciám a k znižovaniu nezamestnanosti v najslabších okresoch, ktoré boli definované týmto zákonom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, áno. 
Skončil som.

Ďakujem za veľmi, veľmi stručnú, ale jasnú odpoveď, aj s motoristickou verejnosťou nad tým teda potešenie vyjadrujem. Samozrejme, malo to platiť už od 1. januára 2015, takže trochu sa to o rok natiahlo, ale i tak to potešenie je na strane motoristickej verejnosti, že sa to tak udeje, že si bude môcť kupovať elektronické diaľničné nálepky, lebo tie uľahčia prakticky život motoristom.
Chcem sa v tejto súvislosti spýtať, lebo na čerpacích staniciach, kde sa väčšinou realizujú nákupy týchto elektronických diaľničných nálepok, teda známok, najviac obchodov sa tam udeje, veľmi veľa o tom ešte nevedia, a preto sa chcem spýtať, že keďže túto zákazku realizuje firma SkyToll, pokiaľ mám správne informácie, či táto firma bude na to, aby sa mohli platiť tieto elektronické diaľničné známky aj platobnou kartou, aj palivovými kartami, či bude využívať softvér, hardvér firmy PAYWELL, ktorá kontroluje platby za elektronické mýto. Či táto firma SkyToll bude používať hardvér, softvér firmy PAYWELL na možnú platbu a kontrolu platieb aj týchto diaľničných známok.

V prvom rade toto nie je pre nás nejaká dôležitá vec, koho používajú a s kým majú zmluvy. Čo je dôležité, je, aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo predajných miest, ktoré podľa zmluvy majú, čo sú čerpacie stanice, hraničné priechody, malo by to byť okolo viac ako 200 miest. Ďalej veľmi dôležité, že si budú môcť klienti čiže motoristi kupovať elektronickú diaľničnú nálepku cez mobilné aplikácie. Zároveň aj v samoobslužných zariadeniach, čiže tých možností bude pomerne veľa, bude aj mobilná aplikácia zároveň, aj portál, takže tých možností je naozaj dostatok a myslím si, že v najbližšej dobe aj začne taká osvetová kampaň, ktorá odpovie na všetky detailné otázky. Zároveň bude zriadená infolinka, kde sa budú môcť informovať zákazníci, že ako sa vysporiadať s nákupom diaľničnej nálepky, čo bude ináč veľmi jednoduchý systém. Určite ho viacerí poznáte z Maďarska.
Čo je ešte dôležité skôr z pohľadu efektívnosti výberu diaľničnej nálepky, je úplne jasné, že v minulosti dochádzalo k viacerým stratám, a to z viacerých dôvodov. Jeden z dôvodov bol, že sa tie diaľničné nálepky aj falšovali, boli aj také prípady. Poznáte legendárne prelepovanie nálepiek, zároveň mnohí riskovali to, že si nálepku vôbec nekúpili, pretože ten systém kontroly bol pomerne nedostačujúci. Toto sa všetko zavedením elektronickej diaľničnej nálepky zásadným spôsobom mení, čiže očakávame, že aj výber nálepky sa zvýši.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán poslanec Zajac, v prvom rade mi dovoľte ohradiť sa voči tvrdeniu, že som, alebo že čo mi podsúvate vlastne vo vašej otázke. Ja som sa nikdy nevyjadroval k tomu; prosím, to si zistite; či v tejto konkrétnej trestnej veci obvinený mal alebo nemal byť zobratý do väzby, áno, to v prvom rade. Moje rozhodnutie nepodať dovolanie v tejto veci neznamená nič viac a nič menej ako to, že v konkrétnej trestnej veci neboli dané podmienky dovolania, a teda ako minister som nemal žiadny právny dôvod uplatniť v tomto prípade mimoriadny opravný prostriedok.
Rád by som však využil túto príležitosť na pripomenutie niektorých základných pravidiel týkajúcich sa väzby, pretože určite, pán poslanec, však vy každý deň sedíte v laviciach, robíte so zákonmi, tak budete vedieť, o čom hovorím. V prvom rade samotné obvinenie zo žiadneho trestného činu ako také nezakladá dôvod väzby. Na to, aby súd mohol obvineného zobrať do väzby, musí byť splnený niektorý z taxatívnych dôvodov uvedený v § 71 Trestného poriadku. Zároveň by som chcel pripomenúť, že väzba je fakultatívny inštitút, ktorého aplikácia je limitovaná zásadami primeranosti a zdržanlivosti. Trestný poriadok vyslovene umožňuje súdu, aby aj v prípade, ak je daný dôvod väzby, mohol väzbu nahradiť zárukou, sľubom alebo dohľadom.
Tak ako v mnohých iných prípadoch sa presne to isté stalo v zmieňovanej trestnej veci, súd prijal kauciu, písomný sľub obvineného a popritom uložil obvinenému ďalšie povinnosti a obmedzenia, najmä zákaz komunikácie a priblíženia sa k poškodenej a jej dcére. Tieto obmedzenia a povinnosti možno v takýchto prípadoch považovať za dostatočne spôsobilé na nahradenie väzby u obvineného. Akékoľvek indície alebo signály o nedodržiavaní primeraných obmedzení a povinností by boli dôvodom na okamžité konanie orgánov činných v trestnom konaní v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Inými slovami, ak by sa dnes ukázalo, že obvinený porušil súdom uložené povinnosti, už zajtra môže byť vo väzbe.
Vážený pán poslanec, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prípad podrobne preverilo aj nad rámec posudzovania dovolacích dôvodov a vyžiadali sme si informáciu o tom, ako obvinený plní uložené povinnosti a obmedzenia. Podľa informácií od súdu a vyšetrovateľa neboli nikým signalizované žiadne porušenia týchto povinností a primeraných obmedzení.
Chcem zdôrazniť, že plne rešpektujem oprávnenie generálneho prokurátora podať podnet na dovolanie, v tomto prípade však súdy podľa mojej mienky postupovali v intenciách Trestného poriadku, a teda, ako som už uviedol, nebol daný žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by som sa mohol domáhať zrušenia predmetného uznesenia.
Čo sa týka tvrdení o prebaľovaní peňazí, pán poslanec, ktoré zazneli v médiách, musím uviesť, lebo vy ste si to určite nevšimli pri formulácii vašej otázky iba nedopatrením, že uvedené informácie sú novými informáciami a neboli známe v čase rozhodovania o podnete generálneho prokurátora na podanie dovolania v neprospech obvineného, keďže to som urobil dňa 25. 9. 2015, pán poslanec. Takže; v konaní o dovolanie je totiž možné vychádzať iba z aktuálnych informácií a dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v trestnom spise v čase rozhodovania o podnete na podanie dovolania. A je na orgánoch činných v trestnom konaní, aby posúdili ďalší postup v intenciách vývoja prípadu. A ja pevne verím, pán poslanec, že som to dostatočne zrozumiteľne a jasne objasnil aj v rámci časovej osi plynutia veci a že ste to pochopili.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán predseda.

Ďakujem, vážený pán minister, za vašu odpoveď. Samozrejme, dovolanie ste mali podať v určitom čase, keď pán Jánoš bol stíhaný pre iné trestné činy ako podozrenie z trestných činov, aj prokurátorka bola presvedčená o tom, že pán Jánoš mal byť zadržaný v cele predbežného zadržania, teda mal byť vo väzbe aj podľa názoru prokurátorky na súde, ktoré ja som mohol vidieť. A verejnosť očakávala, že vy podáte podanie.
Samozrejme, tie súvislosti, ktoré sa vyskytli so zverejnenými informáciami pani manželky pani Jánošovej o tom, ako bývalý poslanec Národnej rady za stranu SMER pán Jánoš nosil domov veľké objemy finančných prostriedkov, na ktoré používal čítačku a následne tieto finančné prostriedky balil do alobalu, údajne ich nosil od pána Čičmanca, čiže je veľké podozrenie na to, že boli tu prepierané určité peniaze možno cez štátne dotácie, ktoré plynuli do týchto Hornonitrianskych baní. Chcem sa vás spýtať, v poslednom období sme videli tu, ako bol starosta Marianky zadržaný a daný do väzby predbežného zadržania preto, že údajne požadoval určité poplatky od tých, ktorí chceli kolaudovať alebo chceli stavebné povolenie a jednalo sa o niekoľko tisíc eur. Tu sa jedná o podozrenie, v prípade pána Jánoša, na niekoľko miliónov, váš právny názor by som chcel poznať alebo váš názor ako právnika. Mala NAKA zadržať pána Čičmanca a pána Jánoša a dať ich do väzby a tak ich vypočúvať, keď starostu Marianky pri podozrení niekoľko tisíc dali do väzby?