58. schôdza

Budem rád odpovedať. Nesluší sa na tomto poste pri takejto príležitosti polemizovať a urážať, či niekto tomu rozumie alebo nerozumie, ale som presvedčený, že moji zamestnanci sú vysoko kvalifikovaní a veľmi dobre poznajú túto problematiku.
Pán poslanec, pletieme dve veci dokopy, mladého poľnohospodára a sapsové platby ako budú vyplácané po zverejnení alebo po certifikácii mladého poľnohospodára. Sapsovú platbu v budúcom roku dostane ten, ktorý bude deklarovať buď nájomný, alebo vlastnícky vzťah, že užíva danú parcelu k 15. 5. 2016, ten dostane a je jedno, či získal tú pôdu 14. 5., alebo 25. 5., k 15. 5., kto bude deklarovať, ten dostane sapsovú platbu 130 euro za hektár. 
A potom je druhá vec, ktorú vy hovoríte, že kedy bude fyzicky odovzdaná pôda. Pôda bude odovzdaná v zmysle zákona 504/2003 Z. z., ktorý hovorí o prenájme poľnohospodárskej pôdy. Pôda, tá parcela môže byť uvoľnená až po zbere úrody, to znamená, keď poľnohospodár bude certifikovaný v apríli, ale bude tam, ja neviem, zasiata, budú dobré vegetačné podmienky, bude zasiata, ja neviem, kukurica na zrno, ktorá sa bude zberať v novembri, čiže fyzicky mu bude tá parcela vydaná až v novembri po zbere úrody.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne.
Ďalšiu otázku položil tiež pán poslanec Csicsai vám a znie: "Vážený pán minister, posledná zmena vyhlášky o vyňatí pôdy z poľnohospodárskeho fondu je jasne šitá na mieru firmy Jaguar. Bola táto zmena prijatá preto, aby sa pre zahraničného investora uvoľnila ďalšia suma investičnej pomoci?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne znovu za otázku, pán poslanec. Máte zrejme na mysli nie vyhlášku, ale nariadenie vlády č. 285/2015 Z. z., ktorým bolo zmenené nariadenie vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov.
Táto zmena, v zmysle ktorej bolo oslobodené od odvodov odňatie pozemkov na stavbu, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, reaguje na ostatnú novelu zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov, investícii typu stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ak bolo rozhodnuté, že uskutočnenie tejto stavby je vo verejnom záujme. Nariadenie teda iba prebralo ďalší titul, kedy sú od odvodov oslobodené tie pozemky, na ktorých sa má realizovať stavba vo verejnom záujme.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zajac a adresoval ju pánovi ministrovi dopravy. (Reakcie z pléna.)
Pardon. Ešte doplňujúca. Nech sa páči.

Áno, ďakujem. Moja otázka neznela, že či to bola vyhláška alebo nariadenie. Moja otázka znela, že tých 23 miliónov, či je dotácia alebo akým právom nová automobilka prichádza k tomu, či fakt už vláda je v takých úzkych, že ináč nevie tú automobilku dostať sem na Slovensko, že musí ponúknuť 23-miliónový úplatok. Totižto zákonite vzniká otázka, že také výhody dostali aj ostatné veľké firmy, či už Citroen, Peugeot, Volkswagen alebo Kia, ktoré už sú tu, vlastne už sú roky, ako pracujú, zamestnávajú ľudí a myslím si, že oni to vôbec nedostali, to je za prvé.
A za druhé som zvedavý, že čo ako na to zareagujú oni, či budú žiadať ďalšie dotácie inou, skrytou formou. Mrzí ma to, že práve ide to cez poľnohospodárstvo, lebo to je, si myslím, v súčasnosti jediná možná cesta, akým spôsobom im dať tie peniaze, a či to už našijeme na to, že je to investícia významná alebo nevýznamná, ja nevidím do toho, respektíve nemyslím si, že Volkswagen je menšia investícia, čo sa týka objemu peňazí a objemu zamestnanosti ako súčasná automobilka, ktorá prichádza sem. Takže nevidím dôvod, prečo by mala byť klasifikovaná a prečo by mali byť vôbec klasifikované automobilky ináč, ako teraz prichádza ku nám.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Pán poslanec, v predchádzajúcej funkcii na ministerstve hospodárstva som mal možnosť rokovať so stovkami investorov, ktorí prišli s rôznymi požiadavkami a s návrhmi na stimuly, a zrealizovalo sa aj niekoľko veľkých investičných stimulov. Posledný taký veľký bol Samsung vo Voderadoch, ktorý sa takisto postavil na ornej pôde alebo AU Optronics v Trenčíne, ktorý takisto zabral relatívne lukratívnu pôdu.
Tam boli vždy dva mechanizmy. Buď inštitúcia alebo ten investor, ktorý išiel na Slovensko, od prebratia investičného stimulu a podpísania zmluvy o investícii so Sariom, respektíve s vládou, začal realizovať túto stavbu, alebo – a čo bola väčšina prípadov – požadoval od štátu vybudovanie infraštruktúry, vybudovanie toho základného staveniska a vtedy dochádzalo k mechanizmu, že vlastne ministerstvo financií muselo tieto finančné prostriedky určené na odvod dať k dispozícii ministerstvu hospodárstva, ministerstvo hospodárstva Sariu a Sario ich vrátilo naspäť do štátnej kasy. Čiže len obehli tie isté peniaze, takže myslím si, že toto je vcelku racionálny krok. Táto posledná novela hovorí len o tom, že to môže urobiť inštitúcia, kde je 100-percentným vlastníkom štát, čiže nemôže tu dôjsť k zneužitiu týchto prostriedkov.
A čo sa týka Jaguaru, zrejme, pán poslanec, viete oveľa viac ako celá vláda a Sario a všetci, ktorí okolo toho robia, lebo ja ešte nemám takú informáciu, že Jaguar ide do Nitry. Všetko je v štádiu rokovaní.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec Zajac položil otázku ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pánovi Jánovi Počiatkovi, kde sa ho pýta: "Pán minister, Železničná spoločnosť Slovensko zabezpečuje na základe rozhodnutia vlády od 17. marca 2014 bezplatnú prepravu pre vybrané skupiny obyvateľstva. Akú stratu plánuje vykázať ŽSSK, a. s., na rok 2015 zo zavedenia tejto bezplatnej prepravy a zo zvýšenia zliav na cestovanie vlakmi za prácou?"
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, najdôležitejším motívom prijatia balíčka sociálnych opatrení bolo využiť dosiahnuté úspechy pri výbere daní pre komplexné zlepšenie života sociálne najohrozenejších skupín obyvateľstva. V prípade opatrení orientovaných na železničnú osobnú dopravu stála za rozhodnutím zahrnúť ich do tohto balíčka tiež snaha podporiť dlhodobo stagnujúce dopravné odvetvie, ktorého potenciál nebol dlhodobo využívaný v súlade s jeho možnosťami. V neposlednom rade zavážili aj také motívy, ako zvýšiť mobilitu obyvateľstva, odľahčiť cestnú dopravu, presunúť cestujúcich do ekologického dopravného prostriedku a podporiť rozvoj stagnujúceho cestovného ruchu. Nadväzujúce posilnenie vlakovej dopravy umožnilo významne zlepšiť doterajší nie celkom optimálny spôsob fungovania železničnej osobnej dopravy, najmä vytvoriť častejšiu a pravidelnejšiu ponuku navzájom previazaných spojov na železničných tratiach obsluhujúcich významné prúdy cestujúcich a disponujúcich konkurencieschopnou železničnou infraštruktúrou s očakávaným následným významným nárastom prepravných výkonov.
Pre krytie dopadov tohto rozhodnutia bola v štátnom rozpočte na rok 2015 vyčlenená čiastka 13 miliónov eur. Železničná spoločnosť, a. s., úspešne realizuje potrebné opatrenia umožňujúce rešpektovať štátom vymedzený rámec svojho financovania. Skutočné dopady budú známe po ukončení kalendárneho roka, keď ministerstvo vyhodnotí plnenie zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Už teraz ale napríklad vieme s istotou povedať, že mnohí cestujúci, aj keď majú možnosť cestovať zadarmo v druhej vozňovej triede, si radšej doplatia a kúpia si lístok do prvej triedy, prípadne si dokupujú miestenku, aby mali istotu miesta na sedenie. Práve správanie sa cestujúcich vplýva na konečný vývoj tržieb, ktoré bude možné hodnotiť až po uzavretí kalendárneho, a teda aktuálneho roku. Veľmi nás teší, a dokazujú to aj posledné čísla, že záujem o cestovanie na slovenských železniciach sa v posledných mesiacoch viditeľne zvýšil a to nielen z pohľadu cestovania zadarmo.
Hlavným zámerom zavedenia bezplatnej dopravy je predovšetkým umožniť cestovanie sociálne slabším skupinám obyvateľov a finančne ich tak odbremeniť od cestovných nákladov. Tento cieľ sa nám podarilo do veľkej miery naplniť, keďže až 60 % z bezplatnej prepravy využívajú najmä žiaci a študenti cestovaním do alebo zo školy a rovnako je viditeľný nárast tých, ktorí vlakmi pravidelne dochádzajú do práce.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.