58. schôdza

Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka a vážený pán podpredseda, navrhovatelia, vážené dámy, páni, aj napriek tomu, že si myslím, že diskusia je v tomto parlamente s ohľadom na taký zákon o tepelnej energetike, kde boli vyslovené celkom dôvodné pochybnosti o ústavnosti toho návrhu bez akejkoľvek reakcie, aj napriek tomu vystúpim.
Vystúpim aj napriek tomu, že ja som s pánom podpredsedom rokoval o rokovacom poriadku. Myslím, že som mu zaslal ten materiál pomerne rozsiahly. Máj, jún, áno, stretli sme sa, ale nemalo to nejaký širší kontext, už tam nebol, nebol tam priestor pre zmenu.
A tiež hovorím, že podľa mňa rokovací poriadok by sa nemal novelizovať ku koncu volebného obdobia, ale na začiatku a mala by byť všeobecná zhoda, a tá zhoda tu jednoducho nie je. Nie je tu tá zhoda a to zabúdam na naozaj kozmetické úpravy, za ktoré ja nemám proste problém zahlasovať. Prečo? Prečo by aj nie. Veď je to správna vec, len ten návrh je neúprimný.
A, dámy a páni z vládnej strany, vy ste premeškali príležitosť novelizovať rokovací poriadok poriadne. Tak, aby naozaj sme nemali pochybnosti o žiadnom ustanovení rokovacieho poriadku. Premeškali ste to a dovolím si to povedať príkladno vzhľadom na to, akú máte väčšinu, reformu školstva. Premeškali ste stabilizáciu zdravotníctva. Premeškali ste zabezpečenie rýchlej a spravodlivej justície pre všetkých.
Rokovací poriadok je toho krásnym príkladom. Na koniec volebného obdobia idete robiť niečo, čo malo byť spravené na úvod. Áno, pracovná komisia bola ešte za pána predsedu Pašku. Zasadala koľko, raz? Tá vôľa na všetkých stranách tu bola. Zlyhali sme. A zlyhali STE hlavne, pretože rokovací poriadok, novela tu bola. Prišla tu aj zo strany opozície. Ja som dokonca navrhoval len štylistickú zmenu rokovacieho poriadku. Jedna čiarka v zásade. Jedna čiarka. Vy ste ju neboli schopní schváliť. Je to dohľadateľné.
Viete, vy ste mali príležitosť urobiť z toho rokovacieho poriadku niečo, čo bude mať, čo bude požívať úctu. A mohli sme upraviť hodinu otázok. Hodinu otázok tak, aby plnila tú svoju funkciu a tú základnú kontrolnú funkciu, že bude sa ten minister, premiér, bude sa triasť, ako sa trasie premiér Veľkej Británie na hodinu otázok, lebo nevie, čo má čakať. Tu spravíme z toho lotériu, vládni poslanci podajú 80 otázok, samozrejme, vyžrebuje sa otázka v 90 percentách vládna, pán premiér vyčerpá všetkých 15 minút, finito, dovidenia, bodka, ďalej sa nebavíme. Ak je opozičná, odpoveď je minúta, pretože potom väčšinou ide práve koaličná. Toto je podľa mňa inštitút, ktorý by mal patriť iba do rúk opozície. Iba do rúk opozície. Toto ste premeškali a môže sa to vrátiť, neviem, či budúce volebné obdobie, ale volebné obdobie potom. Zasa sa tu budeme tváriť, budeme sa hrať na demokraciu, budeme sa hrať na parlamentarizmus.
Rovnako sa to týka interpelácií, hovoril to tu poslanec Huba. Ja si, nehovorím, že nepamätám, ale z tých neviem koľko som mal interpelácií, 50, neviem, možno tri, kedy mi minister alebo premiér priamo odpovedal na moju otázku a ešte aj včas. Bol som šťastný, že tu bol, ak vôbec. My nevieme, či tu má byť, nemá byť. Podľa mňa je to elementárna úcta, elementárna úcta, aby tu vláda, ktorá sa zodpovedá parlamentu, aby tu bola, aby tu sedeli všetci. Ja rozumiem tomu, že oni majú, sú výkonná moc a majú pracovať, rozumiem, lenže, bohužiaľ, tie interpelácie, hodina otázok stratili na váhe, stratilo to na váhe aj tu v parlamente. Je z toho fraška. A je to obrovská škoda a dobehne nás to.
Úplne samozrejme, účasť ombudsmanky, verejnej ochrankyne práv na schôdzi, prečo by tu nemala byť, veď je to ústavná činiteľka! Na tom sa musí zhodnúť Národná rada, plénum, podľa mňa, nedáva mi to absolútne žiadnu logiku.
Mohli sme pokojne skoncovať s nočnými rokovaniami. Samozrejme, ak na to bude dôvod, nech je, nech je nočné rokovanie. Dajme, ale podporme to rokovanie trojpätinovou väčšinou, kvalifikovanou, ukážme nie veľkorysosť, ukážme to, že nám ide o túto krajinu. Nie, my, nočné rokovanie tu sa zneužívalo, nehovorím, že len toto volebné obdobie, ale aj minulé, zrejme aj predminulé, na to, aby sa niektoré témy, proste aby prešumeli, aby prešli, aby v médiách nemali chuť, čas ani ľudí, aby to nepozerali.
Pán podpredseda, vy ste povedali v úvodnom slove, že meníte nasledovné, ak som na niečo zabudol, určite ma opravte, doplňte. Riešite hlavne vecne nesúvisiace novely, transparentný legislatívny, alebo stransparentnenie legislatívneho procesu, späťvzatie návrhov, čo sa tu zneužívalo. A etický kódex. Nezachytil som viac, ak nerátam štylistiku a naozaj úpravu niektorých odkazov.
Z týchto štyroch vecí etický kódex vypadol, my dokonca ideme, my spravíme tak, že dovolíme parlamentu prijať etický kódex v budúcom volebnom období, ak sa na tom uznesie väčšina. Ak chceme byť fér a majú to byť pravidlá pre všetkých, nemala by to byť opäť kvalifikovaná väčšina? Veď všetkým nám ide, tu je spoločný záujem o to, aby my sme požívali väčšiu dôveryhodnosť. Pretože ak to bude väčšina, ak to bude koaličná väčšina, vy si do toho etického kódexu dáte veci, ktoré budú zneužiteľné. Budú. Čiže to vám vypadlo, a keď to tam ostalo iba odkazovo, že schváli to Národná rada, a ešte aj podľa mňa škodlivo. Späťvzatie, dobrá vec.
A teraz k tomu, k tej transparentnosti. Prosím vás, a v čom sa zmení, alebo v čom bude transparentnosť vyššia? Lebo tak isto ako pri zákone o Zbierke zákonov a tvorbe právnych predpisov nenachádzam podstatnú zmenu. Nenachádzam. Dávate priestor verejnosti? Ako? Ako? Ak vláda bude chcieť, príde sem s návrhom v skrátenom konaní. Čo sa stane? Pamätáte si, dámy a páni, jak sme schválili, myslím, že to bola práve tá exekučná imunita, za päť hodín. Päť hodín, ja som dostal návrh, myslím, že o desiatej, o jedenástej na výbore, o štvrtej bol schválený, o piatej. Takže potom šesť. Toto sa nemení. To sa absolútne nemení, nemenia sa ani, nie nemenia, nezavádzajú sa žiadne sankcie, nezavádza sa to, že ak sa poruší rokovací poriadok, zákon je neplatný. Načo sú nám tie pravidlá? Načo sú nám? Veď tie pravidlá sú zbytočné tam. My si zavádzame niečo, čo sami nedodržujeme.
Ďalší príklad platí, neviem, v paragrafe nad 70, neviem, koľkátka je to, že ak je návrh neschválený, je možné ho opätovne podať uplynutím šesť mesiacov, aha, a čuduj sa svete, po tomto bode ide zákon o ochrane verejného záujmu, 357/2004, ktorý bol v širšom znení, ako je predložený, sú tam aj totožné ustanovenia, neschválený, zamietnutý 22. mája 2015. Čiže lehota uplynie 23. novembra 2015 podľa rokovacieho poriadku a my sme už v druhom čítaní toho zákona. Veď my nedodržiavame rokovací poriadok! A chceme ho novelizovať, chceme etický kódex. Toto nie je že nesprávne, to je schizofrenické!
Vecne nesúvisiace novely prípadne, alebo, pri tom sa ešte pristavím, ako tomu zabránite, keď sme to doteraz neboli schopní spraviť, a pritom v legislatívnych pravidlách Národnej rady to proste je? Vy ste to robili, korektne hovorím, aj táto strana (rečník ukázal na pravú stranu), keď bola vo vláde, prijímali si nepriame novely, prílepky, ako sa zľúbilo. Plénum odhlasovalo, väčšina, je to v poriadku. Teraz to dávame do zákona, ale bez akejkoľvek sankcie, bez akejkoľvek sankcie. Čiže opäť to ustanovenie bude zbytočné. (Reakcia navrhovateľa.)
Veď to je to, ale ja som na diskusiu bol pripravený. Od prvého stretnutia, prvý rok v parlamente bol som na každej pracovnej skupinke aj rokovacieho poriadku. (Reakcia navrhovateľa.) Tak mi budete oponovať. A povedzte mi tú sankciu, čo sa stane, keď povie plénum, že je to v poriadku? Nestane sa absolútne nič, bude to po starom. 48 hodín pozmeňovák. Keď plénum odhlasuje, je to v poriadku, tak mi, prosím, povedzte, čo sa zmení. Okrem späťvzatia, odkazu na etický kódex, nezmení sa absolútne nič, ak toto plénum sa uznesie, že je to v poriadku. Práve z tohto dôvodu ja, aj keby som veľmi rád chcel, nemôžem za ten návrh zákona zahlasovať.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán predseda Pellegrini a pán poslanec Susko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Ďakujem pekne.
Ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, myslím, že práve ešte táto Národná rada, ak má niekto vylepšovať alebo meniť rokovací poriadok, tak to má robiť na sklonku svojho volebného obdobia, pretože za štyri roky poslanci, ktorí tu sedia, mali možnosť zažiť mnohé situácie a na základe nich možno potom sa niektoré pretavili do novely rokovacieho poriadku. Nemyslím si, že nový parlament, ktorý vzíde po marcových voľbách, kde môže dôjsť k výraznej obmene, a dúfam, že u niektorých strán aj dôjde k výraznej obmene nových poslancov, tí nemajú ani dunstu, čo je rokovací poriadok a ako môže byť alebo nemôže byť zneužitý, alebo čo prináša život. Takže nemyslím si, že v apríli 2016 môže nový parlament rokovať o zmene rokovacieho poriadku, lebo ešte nebude mať ani jednu schôdzu za sebou a nebude ani vedieť, aké nedostatky alebo problémy má.
Na druhej strane, vy ste právnik, ja nie som, ja som laik, ale stále sa ozýva – a ja to podporujem, že nie každá jedna životná situácia musí byť okamžite pretavená do zákona. Predsa zákon má byť jasný, stručný a má mať nejakého ducha a nejaký účel zákonodarcu a ostatní ho majú rešpektovať. A preto ja napríklad už rok riadim Národnú radu Slovenskej republiky a bez toho, aby rokovací poriadok obsahoval zákaz nočných rokovaní alebo potrebu ich schvaľovania trojpätinovou väčšinou, neviem, či ste nejaké zažili. Ja na to nepotrebujem zákon, som vyhlásil, že to tak nebude, a nebude. A preto si myslím, že aj vy zas opačne, neviem, prečo stále hovoríte, že automaticky Národná rada bude skracovať tie lehoty, veď jednoducho sme povedali, že bude sa hlasovať po 48 hodinách, Národná rada musí mať určité svoje právomoci, však je najvyšší zákonodarný orgán. A nehovorte už teraz dopredu, že bude automaticky skracovať, ja tvrdím, že ich bude dodržiavať a pokiaľ bude vedenie minimálne také, aké je, alebo ak by som mal ja sedieť na stoličke predsedu parlamentu, bude dodržiavať 48-hodinovú lehotu. Prečo to spochybňujete, ešte to ani neplatí?

Pán spravodajca Susko, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán poslanec Kadúc, no, musím sa ohradiť voči tomu, s čím ste začali toto vystúpenie, že z hľadiska ústavnoprávneho sa tu nikto nevyjadruje, aj keď je tu nejaký jednoznačný názor alebo prezentácia, že ide o prijatie alebo predloženie protiústavného zákona. A v prvom rade vo vzťahu teda k tomu zákonu o tepelnej energetike, o ktorom ste hovorili, v prvom rade treba povedať, že to, že či je nejaký návrh zákona alebo zákon schválený protiústavne, môže vyhlásiť len Ústavný súd, nikto iný. A ohradzujem sa aj preto, že som k tomu vystúpil v prvom čítaní a spochybnil som tú konštrukciu, alebo to tvrdenie, že ide o protiústavný návrh. A spochybnil som to nielen vo forme nejakého vyhlásenia, ale aj podložené konkrétnymi argumentami, kde som citoval aj z rozhodnutia Ústavného súdu, aj z iných zákonov, kde takéto ustanovenia sú, takže ešte raz sa voči tomu ohradzujem.
Ďakujem.

S reakciou na faktické pán poslanec Kadúc.

Skúsim odzadu. No ale tá diskusia proste je tu zbytočná, veď si povedzme, opozičné návrhy proste neprejdú, my už teraz vieme, že januárová schôdza proste nebude, pretože aj keby opoziční priniesli modré z neba, a to nechám bez nejakého komentára, proste nebude, nebude, nech je tam čokoľvek.
Pán predseda, ďakujem za vašu reakciu, to, čo hovoríte, ale mne nedáva trošku zmysel, keď hovoríte, že bude tu asi obmena poslancov, lenže, a teda poslanci nadobudli nejaké skúsenosti z používania rokovacieho poriadku. Ja som si nechal vytiahnuť, kto je tu koľko volebných období, bavíme sa o čísle, ktoré keď vám ukážem, nebudete možno ani sám veriť, koľko ľudí tu je viac ako tri volebné obdobia, čiže hovoriť o tom, že sú neskúsení, nezdá sa mi trošku; fajn, preto buďme podľa mňa fér a spravme novelu rokovacieho poriadku a mala byť na úvod, preto to aj pán predseda Paška zvolal.
Čo sa týka vašich nočných rokovaní, máte pravdu, nezachytil som nejaké nočné rokovanie, myslím si, že do deviatej, do desiatej jedno bolo, to nepovažujem za nejaký prešľap. Ale hovorím, nemám problém ani s nočným rokovaním, ak je na to zásadný dôvod. Len poďme fér a tri pätiny keď sa rozhodne, lebo vidíme, že hrozia škody, ja neviem, ide o, nechcem privolať vojnu, o čokoľvek dôležité, vtedy parlament, tento parlament, verím tomu, že odhlasuje aj nočné rokovanie, nebude s tým mať podľa mňa problém aspoň z toho, čo tu vidím.
V zásade to je asi tak všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Posledným písomne prihláseným do rozpravy bol poslanec Beblavý, ktorý ale nie je v sále, takže stráca definitívne svoje poradie. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Na úvod by som sa mal možno opýtať, že či mám vôbec právo vystúpiť k tomuto bodu programu. Pretože nie som právnik, som len užívateľ rokovacieho poriadku ako poslanec Národnej rady. Ale ako poslanec Národnej rady sa mám právo vyjadrovať k meritu veci, k zámeru zákonov a možno k tým častiam, ku ktorým dostanem vysvetlenie a dokážem im rozumieť.
Kolega Číž, ktorý teraz odišiel zo sály, aby tu nemusel byť pri mojom prejave, lebo by sa možno viacej mrvil na stoličke ako pri kolegovi Kadúcovi, stále hovorí o tom, že v tomto parlamente sa nediskutuje. Že on by chcel viacej diskutovať a diskutovať, aby sa dospelo k nejakému konsenzu. A ja som to už viackrát povedal, vládna strana nemá eminentný záujem diskutovať. To je prvotný problém. Ona diskutuje len s tými, ktorí jej pritakajú.
Druhotný problém je, že rokovanie Národnej rady ako takej by malo byť úplne iné. Prečo nie je? Nuž pretože vládna strana si jednoducho potrebuje presadiť silou-mocou to svoje, preto ani nepripúšťa diskusiu k niektorým predloženým zákonom. Pretože to jednoducho tak chce.
A dokonca dochádza k stavom, keď v rámci vylúčenia kompletného legislatívneho procesu, ktorým je medzirezortné pripomienkové konanie, si jednoducho predloží vládna strana zákon cez poslancov. Konkrétny posledný príklad je zákon o poplatku za rozvoj, ktorého gestorom je ministerstvo financií. U neho v šuflíku tento zákon stál niekoľko rokov, kedy ho ešte na začiatku pripravoval pán Nižňanský. A na ministerstve financií ho ešte tak dobabrali, prerobili, že aj v úplnom inom znení prišiel ešte sem. A vieme, že bol zlý. A chceli sme diskutovať a chceli sme dospieť ku konsenzu a nakoniec ani k tomu nedošlo, pretože niekto jednoducho vylúčil niektorých ľudí komplet z diskusie, vylúčil hlavných oponentov, by som povedal, a potom sa zákon pretlačil tak, ako to vládna strana potrebuje.
Sú tu pripomienky k tomu, ako sa poslanci správajú tuná v rokovacej sále, ako vystupujú, aké slová používajú. Ja už som to tiež viackrát povedal a budem to opakovať stále: Pokiaľ by sa vládna strana správala úplne normálne, charakterovo, morálne a demokraticky, ja tu dnes v parlamente sedieť ani nemusím, pretože by to nebolo potrebné. Ale práve preto, že tu dochádza k patogénnym javom spoločnosti, kedy si vláda presadí to, čo je proti občanom a vyhovuje len určitým skupinkám, ktorým sa majú určitým spôsobom zavďačiť, nabaliť alebo ja neviem ešte čo, tak som jednoducho musel sa proti tomuto postaviť. Dostal som šancu a dostal som sa sem.
Každý z nás je odborník v niečom inom. Každý má svoju istú odbornosť, či už vyštudoval, či už nevyštudoval, alebo má v niečom prax. Niekto ju má širšiu, niekto ju má užšiu. Ale ja by som si nedovolil povedať, že či sa niekto, kto nie je odborník v danej problematike, nemôže k zákonu vyjadriť. Ja by som si toto nedovolil. (Reakcia z pléna.) Povedal to podpredseda Číž vo faktickej poznámke na Miroslava Kadúca. Nepovedal to priamo. Zaobaľoval to, ale bolo to povedané. Bolo narážané na odbornosť poslancov a myslím si, že konkrétne na iného poslanca, ktorý sedí vo štvrtej rade a vystupuje tu dosť búrlivo niekedy, že sa vyjadruje ku všetkému.
Každý z nás si dokáže určite naštudovať niektoré veci a potom sa vyjadriť k meritu a k podstate tej veci. A okrem toho vždy každý pozmeňovák a každý zákon musí aj tak preveriť určitým spôsobom právnik, legislatívec. Keď mu vysvetlím, čo ja potrebujem, alebo keď mi vysvetlí, čo je v zákone určitým spôsobom naformulované a k čomu dôjde prijatím daného zákona, tak si dokážem spočítať, koľko je dve a dve. No a keď mi vychádza päť, tak je tam niečo zlé. V tom prípade môžem navrhnúť nápravu.
Jedným z problémov je späťvzatie návrhov, ktoré sa riešia aj v tejto novele rokovacieho poriadku. Viete, ono by k tomuto nemuselo dôjsť, keby sa tie zákony úplne normálnym spôsobom schvaľovali.
Pamätám si na prvé slová podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka: Vy v prvom roku sa ani nesnažte, ani nič nepodávajte, vy sa len tak zacvičte, zapracujte, ohmatajte si, čo, odkiaľ, kam a až potom možno dávajte, lebo v prvom roku vám aj tak nič neprejde! Za celé volebné obdobie nám neprešlo absolútne nič! Ale na druhej strane ani sa ku tým zákonom a novelám zákonov nediskutovalo. A to je ďalší problém. Ako máme vedieť, že či ten zákon, ktorý sme predložili alebo novela zákona bola dobrá alebo nebola dobrá, kde mala svoje slabiny, kde sa mohla ešte vylepšiť, keď nikto z vládnych poslancov k týmto novelám nechcel diskutovať? Jednoducho sa to zmietlo zo stola, pretože to je opozičný návrh. A keďže ja si skutočne nepredstavujem rokovanie parlamentu takýmto spôsobom, tak popíšem, ako by som si to predstavoval.
Ale keďže je už devätnásta hodina, budem musieť prerušiť svoje vystúpenie a pokračovať budem zajtra ráno. (Obrátenie sa rečníka na predsedajúceho.) Mám ešte nadlho, tak... (Reakcia predsedajúceho.) Tak keďže na týchto hodinách digitálnych v rokovacej sále už práve zasvietilo 19.00, tak sa opýtam predsedu parlamentu, či mám pokračovať alebo ukončíme, teda prerušíme dnešné rokovanie.

Samozrejme, prerušíme rokovanie. Nebudeme ďalej pokračovať v rokovaní. Čakáme vás ráno o deviatej hodine, aby ste mohli dokončiť svoje vystúpenie. Po ňom sa ešte pripraví pán poslanec Viskupič.
Takže prerušujem rokovanie.
Želám vám všetkým príjemný večer a ráno o deviatej budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)