58. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predseda a vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, dovoľte aj mne veľmi v podstate v krátkosti a tak lapidárne to nejako uchopiť, celú možno tú tému, ale možno ešte prvá pripomienka k tomu, že pán prezident vrátil ten, ten zákon, jedna vec a vrátil to s pripomienkami takými, ktoré sú pomerne vecné, a možnože stojí a z tohto miesta poviem na budúcu vládu, budúci parlament, ak by možno otvoril právomoci prezidenta, či môže toto, alebo nemôže urobiť. Ja som za to, aby to mohol urobiť, hej, aby to bolo úplne zrejmé.
A teraz k tej rovine inej. A pokúsim sa na malý moment zahrať na diablovho advokáta, lebo sa mi zdá, že v tejto sieni je to momentálne treba. A to aj napriek tomu, že súhlasím so všetkými, ktorí chcú bojovať proti úžerníkom, ktorí chcú chrániť spotrebiteľov, ktorí chcú chrániť tých slabších, takúto alebo akúkoľvek úpravu, za ňu zahlasujem a aj som za ňu doteraz hlasoval. Je mi ale strašne ľúto, že vládna strana si až teraz uvedomila, že máme tu úžerníkov, že máme tu spotrebiteľov, máme tu slabších ľudí, ktorých treba chrániť.
Potom to nevyznieva nijak inak ako ďalší časť ďalšieho sociálneho balíčka, ktorý je ale opäť, aj toto je potrebné, len môže sa stať veľmi nepríjemná situácia, ktorá sa v tomto pléne už stala viackrát, a to je to, čo je veľmi také jadro možnože nie úplne odborné, ale, ale pokúsim sa, aby bolo vecné. My sme v tomto pléne v skrátených konaniach, v konaniach, ktoré, ktoré postrádali akékoľvek, diskusiu, ktoré postrádali medzirezortné pripomienkové konanie, poprijímali už radu blbostí, blbostí takých, že následky boli katastrofálne. A tohoto sa desíme teraz. Neviem, či si pamätáte, dámy a páni, my sme cez pozmeňujúci návrh zakázali aj, aj, myslím, že to bol predaj z dvora cez pozmeňovák, ktorý neprešiel MPK-čkom len kvôli tomu, že sa náhlili, že nikto nechcel komunikovať. Ja sa aj v tomto prípade bojím, že prílišná rýchlosť bude mať za následok nedokonalú právnu úpravu, čo by nemusel byť možnože až taký problém. Dá sa to upraviť. Dá sa to ešte potom zmeniť. Ale ten ďalší následok, ktorý môže byť bez odbornej diskusie, bez vyhodnotenia toho, aké to bude mať dopady, môže mať dopad na samotných spotrebiteľov negatívny.
Pretože my dnes nevieme, dnes nevieme spraviť, podľa môjho názoru, zákon, ktorý by ich všetkých oddlžil, ten spotrebiteľ aj dneska bude potrebovať úver. Ak mu ho neposkytne banka alebo nebankový subjekt, kam pôjde? Obráti sa na úžerníka, pre ktorého neplatia žiadne pravidlá, žiadne pravidlá. Bude premostenie do šedej ekonomiky a tohto sa proste desím. Tam už nepomôže NBS-ka, nepomôže nikto. Taká moja osobná spoveď, ja som za tento návrh, keď bol minulý týždeň, som sa zdržal, ale vyjadril som mu podporu. A vyjadrujem mu podporu aj teraz, veľmi túžim po tom, aby úprava, ktorá bude chrániť slabších, aby bola efektívna. Obávam sa ale, že ak tá úprava bude nedokonalá, tie následky môžu byť zlé. Ja si dávam, keďže minulý týždeň kvôli tým protiteroristickým balíčkom nebol, nebola časová kapacita pokryť celý ten pozmeňovák alebo celú tú úpravu dôsledne, že teraz až do piatej, ja sa pozriem na, na tie zákony čo možno najpodrobnejšie, poviem to tak, že budem hľadať cestu k tomu, aby som mohol za ne hlasovať za. Odporúčam to všetkým kolegom, ale zároveň chcem, aby väčšina v tejto sále vedela, za čo hlasuje.
Alojz, ja viem, že ty máš dobrý úmysel ale ten rozsah tých pozmeňovákov je, je je neuveriteľne veľký, tie dopady... O. K., ty si možno génius. O. K., akože choď do faktickej, povedz mi, čo si o tom myslíš, ja to myslím v dobrom, prijmime, ak prijmeme zlú úpravu, my sme už takú úpravu v tejto sále proste prijali, bolo to škodlivé.
Ja si hovorím za seba, dávam záväzok, že si to doštudujem počas tých - do 17.00 hod. - sedem hodín alebo koľko, päť hodín, úplne v pohode. Ale budú to vedieť všetci? Ak to bude v poriadku, s čistým svedomím zahlasujem za, lebo chcem hlasovať za, ale nemôžem hlasovať za to, o čom neviem, aké bude mať dopady. Toto chcem povedať. A ešte raz, ako krútiš s hlavou, ale ja to myslím v dobrom, ako veď chceme ich chrániť a chceme ich chrániť poriadne, nie len tak od boku. Táto úprava má znaky toho, že je odborne pripravená, má znaky. Aj to, že je v rozpore možno s EÚ, nech, ak to má chrániť občanov, mne, som posledný, ktorému to bude prekážať.
Takže ešte raz za seba hovorím, v tejto chvíli neviem povedať, ako budem hlasovať, ale budem robiť všetko preto, aby som mohol hlasovať za takúto úpravu, ktorá pomôže ochrániť spotrebiteľov a poraziť úžerníkov.

Ďakujem pekne. Prosím vás pekne, 3. 12. ten pozmeňovák bol na internete, dneska je 15., to je dvanásť dní. Pán kolega, 12 dní ste mali možnosť sa s ním oboznámiť. Vy ste tu teraz prehlásili, že do piatej si to pozriete a podľa toho sa zariadite. Načo ste vystúpili? Nechápem.
My sme platení za to, že máme vystúpiť k niečomu, a teda obzvlášť špeciálne vy ste v ústavnoprávnom, tak ste si mali povedať, mali ste tu vystúpiť a povedať, že áno, máte to naštudované, je to v poriadku. Alebo áno, mám to naštudované, je to zlé. A vy ste vystúpili a povedali ste, nemám to naštudované, ale do piatej si to pozriem.
Ako, prepáčte, pán kolega, úplne zbytočné vystúpenie.

Ďakujem pekne. Ja len technicky, Miro, že o piatej už budú všetci poslanci nastúpení v autách a vo vlakoch a už tu bude dávno odhlasované, to znamená, o piatej si môžeš študovať akurát tak vianočné recepty alebo to, že čo kúpiš frajerke pod stromček. To je môj predpoklad, že pokiaľ teda chceš, tak mal by si študovať do druhej, možno do pol tretej, ale určite nie do piatej.
Ďakujem pekne.

Ľubo, ďakujem ti veľmi pekne, máš pravdu, ja som na to úplne zabudol, čo sme si zasa odhlasovali, že hlasujeme hneď po prerokovaní. (Povedané so smiechom.)
Hej, no budem to musieť nejak urýchliť. Viete, pán kolega Hlina alebo Alojz, ja neviem, ako, ako ťa už osloviť, v tejto sieni chýba korektnosť a otvorenosť. Ja normálne priznávam, že nie som schopný si niektoré veci v rýchlosti naštudovať, a prepáč, ty nie si vzor poctivosti toho, čo do tohto pléna ide. Ja som tvoje návrhy videl, častokrát som ich prechádzal mlčaním, lebo to bol, nebolo to hodné tohto pléna. A ty ma budeš poúčať o tom, že už som tam mal vystúpiť s tým, s tým, čo viem, s tým to mám nejako naštudované?! Ty brďo! Otvorene som povedal, že je toho toľko, že na to proste kapacitne nestačím. Keď to ty vieš, nech sa páči, ja hovorím za seba, svedomito, že si to pozriem, a chcem za to zahlasovať a chcem vedieť, za čo hlasujem.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 25. novembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (tlač 1867).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 14. decembra 2015 č. 1880 pridelil zákon z 25. novembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (tlač 1867), týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor k vráteniu zákona určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
1. Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 25. novembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
2. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 6095-2015-KPSR zo 14. decembra 2015 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila s touto zmenou:
V čl. I. sa 14. bod a 16. bod vypúšťa.
Doterajší 17. bod až 27. bod sa označujú ako 14. bod až 24.
3. K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť v pôvodnom znení - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 534 z 15. decembra 2015 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 189 z 15. decembra 2015. V časti IV ako gestorský výbor rokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo dňa 15. decembra 2015.
Pripomienka prezidenta Slovenskej republiky uvedená v časti III rozhodnutia zo 14. decembra 2015, v čl. I sa 14. bod až 16. bod vypúšťajú. Doterajší 17. bod až 27. bod sa označujú ako 14. bod až 24. bod. Gestorský výbor odporúča neschváliť.
V odseku V gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní hlasovať o pripomienke prezidenta uvedenej v časti II tejto správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť a o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru vrátený návrh zákona schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania zákona z 25. novembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, bola schválená uznesením č. 190 z 15. decembra 2015.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poveril spravodajkyňu Emíliu Müllerovú, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru.
Pán podpredseda, skončila som.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda vystúpil k prezidentom vrátenému zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Pred chvíľou skončil gestorský výbor, predtým bol riadny výbor pre zdravotníctvo, ma trošku prekvapila tá ľahkovážnosť, s akou kolegovia zo SMER-u pristupujú k prezidentom vrátenému zákonu, ako keby sa nič nestalo. Ja viem, že v posledných dňoch sme si už zvykli, že to tu ide ako na bežiacom páse. Predsa len svieti, horí už tretia adventná sviečka, takže Vianoce sú blízko, každý sa ponáhľa, tak rýchlo-rýchlo schváliť, čo vláda predložila, a prelomiť prezidentovo veto a tým pádom je to vybavené.
Dámy a páni, toto bude trošku komplikovanejšie. Ja vás nechcem strašiť, nerád straším, ale mám svoju reálnu skúsenosť z roku 2012, ako poradca pani premiérky Radičovej som bol pri nekonečných rokovaniach s Lekárskym odborovým zväzom. Pamätám si na veľmi dlhé rokovania so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, keď sme pripravovali ich zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, a bolo to veľmi náročné. So sestrami sa vtedy podarilo dohodnúť, poviem to tak, že v priateľskej pracovnej atmosfére na konsenze. S lekármi to bolo komplikovanejšie a Slovensko prežilo veľmi krátky núdzový stav, iste sa na to pamätáte, ale nakoniec predsa len došlo k nejakému kompromisu, ktorý bol tu v Národnej rade schválený.
Tento zákon, ktorý ale vrátil prezident Slovenskej republiky do Národnej rady, má niekoľko problémov. Je problematický od svojho samého začiatku. A tým prvým problémom - a preto som začal s rokom 2012 - je, že nedošlo k dohode medzi ministerstvom zdravotníctva, stavovskými organizáciami a odborármi. Toto považujem za nesmierne vážne. Toto považujem za nesmierne vážne a nesmierne nebezpečné a aj to je dôvodom, prečo dnes sestry v nemocniciach, hlavne v štátnych nemocniciach, hromadne dávajú výpovede. Nijak by som nebanalizoval a nezľahčoval túto situáciu, pretože táto situácia sa môže vyvíjať ešte všelijakými smermi. Možno to dopadne dobre, na čo sa spolieha asi minister Čislák, rozumej v intenciách, predpokladám jeho myslenia, že sestry výpovede nakoniec stiahnu, ale môže sa to vyvíjať, žiaľ, tak, ako to bolo s výpoveďami lekárov v roku 2012 a nechcem domyslieť, čoho ešte môžme byť svedkami v prvých mesiacoch budúceho roku.
Chcel by som povedať, že keď som si prečítal rozhodnutie pána prezidenta, tak trošku smutne som sa musel pousmiať, ako nebolo mi veľmi do smiechu, lebo čítal som, ako keby svoje argumenty z prvého a druhého čítania pri prerokovaní zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Pán prezident hovorí to isté, čo tu hovoríme všetci ministrovi Čislákovi. Opakovane a trpezlivo, ale ako keby sme hrach na stenu hádzali.
Tento zákon bol pripravený zle, pretože nebol pripravený po dohode so stavovskými organizáciami a odborármi, nie je krytý reálnymi peniazmi v štátnom rozpočte a ohrozuje dosiahnuté platy sestier v štátnych nemocniciach. To sú tri hlavné výhrady voči tomuto návrhu, voči tomuto už schválenému zákonu, ktorý prezident vrátil do Národnej rady.
O tej prvej výhrade som už hovoril, sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, asistenti, laboranti, technici predsa formulovali svoje požiadavky veľmi jasne, čo by chceli mať zavzaté v takomto zákone, ako by mal takýto zákon fungovať. Podpisovali deklaráciu, zaniesli túto deklaráciu na Úrad vlády, takže nikto nemôže povedať, že o tom nevedeli, len minister Čislák sa tvári, že jeho sa to netýka, lebo on rieši niečo úplne iné.
Ten druhý veľký problém je krytie reálnymi peniazmi. Keď sme prerokovali štátny rozpočet, ja som o tom opakovane hovoril, dokonca keď som bol v diskusnej relácii s pánom ministrom Čislákom, aj tam som to vysvetľoval, že nemožno zvyšovať platy, ak nie sú reálne kryté peniazmi. To nehovorím ja, to hovorí Ústavný súd Slovenskej republiky, lebo v roku 2013 takýmto spôsobom rozhodol o zákone o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a vyhlásil ho za protiústavný. Doslova v rozhodnutí píše, že keďže neboli dostatočne zabezpečené finančné prostriedky, ktoré načas prišli k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, títo sa dostali do časového a ekonomického stresu. A v takejto situácii nie je možné zvyšovať mzdy.
Minister Čislák nás tu dlhodobo uspokojoval a vysvetľoval nám, že on vybavil u ministra Kažimíra 55 mil. eur na mzdy, on vybavil u premiéra, že zvyšovanie platov sestier a zdravotníkov v nemocniciach bude kryté reálnymi peniazmi. Prišiel štátny rozpočet do parlamentu - a aká je realita? Medziročný nárast finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť medzi realitou roku 2015 a návrhom na rok 2016 je plus 1 milión eur.
Dámy a páni, nie je tam tých 55 miliónov eur. Zdravotné poisťovne budú mať na zdravotnú starostlivosť v roku 2016 presne toľko peňazí, ako mali v roku 2015 plus 1 milión eur. To znamená, ak majú v nemocniciach, hlavne sa to bude dotýkať tých malých nemocníc, zvyšovať platy sestrám a zdravotníkom od 1. januára, potrebujú dostať vyššie platby od zdravotných poisťovní. Ale tie jednoducho neprídu, lebo zdravotné poisťovne nebudú mať viac peňazí, alebo ich budú škrtať niekde inde. Čiže niekde inde vznikne časový a ekonomický stres. Kde? V laboratóriách? V ambulanciách? Kde budú škrtať tieto peniaze, čo nezaplatia? Ktoré finančné prostriedky? Takto je pripravené zvyšovanie miezd od 1. januára.
Koniec koncov to konštatuje aj pán prezident, že nie je reálne kryté toto zvyšovanie miezd finančnými prostriedkami, a pán prezident dáva to do súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu z roku 2013. Dámy a páni, keď bude chcieť Ústavný súd tento zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyhlásiť za protiústavný, ani sa nemusia páni sudcovia veľmi unúvať, stačí vybrať to rozhodnutie z roku 2013. Tie isté argumenty, píše vám to vo svojom rozhodnutí prezident republiky.
No a tretí závažný argument proti tomuto zákonu je skutočnosť, že tak ako navrhol minister zdravotníctva jednotlivé mzdové nároky pre sestry, navrhol ich v priemere o 100 euro nižšie, ako sú mzdy sestier v štátnych nemocniciach v súčasnosti. Podľa zákona z roku 2012 totižto sestry mali zarábať od 640 do 930 eur v štátnych nemocniciach. Faktom je, že napriek tomu, že Ústavný súd najprv pozastavil účinnosť a potom vyhlásil tento zákon za protiústavný, sestry v štátnych nemocniciach postupne tieto mzdy dosiahli.
A teraz, dámy a páni, si predstavte sestru, ktorá má tarifnú zložku mzdy na úrovni 930 eur ako sestra určená, alebo teda kvalifikovaná na špecializované pracovné činnosti, preložím to po slovensky, teda magistra s príslušnou špecializáciou na odbor, v ktorom pracuje, tak v súčasnosti dosiahla tarifu 930 euro a to, čo je schválené, vami schválené v zákone o poskytovateľoch, jej určuje tarifu 823 euro 68 centov. Vy jej garantujete o 100 euro nižší plat, než aký dnes tarifou garantovaný má.
A na to reakcia ministra Čisláka je, že on dáva slovo, že nikomu sa platy nebudú znižovať. To nemyslíte vážne? Veď vy si z tých zdravotníkov normálne robíte srandu! Vy im garantujete, že to, čo už dosiahli, neznížite. Nemal byť tento zákon náhodou o zvyšovaní platov?! Nie o garancii neznižovania platov.
Dámy a páni, predstava o tom, že ale v malých nemocniciach je to omnoho lepšie, je tiež veľmi povážlivá. Ako kde. Konkrétne som si dal tú námahu a pozrel som si výplatnú pásku mojej manželky, ktorá pracuje v neziskovej organizácii v Košiciach, tam sú trochu lepšie mzdy ako povedzme v niektorých okresných špitáloch, ale nie v štátnej nemocnici, a jej tarifná mzda, teda tabuľková mzda, na ktorú má nárok, je magistra so špecializáciou, teda v najväčšej skupine, alebo teda v najvyššej špecializačnej skupine, je 820 euro 30 centov. A vy im teraz navrhujete 823 euro 68 centov. Čiže 3 euro 38. Konkrétne je to zvýšenie miezd, o ktorých hovoríte.
Takže tým nechcem povedať, že takto schválené mzdové nároky v zákone o poskytovateľoch, ktoré SMER schválil pri prerokovaní v Národnej rade, neznamenajú pre niektoré sestry a zdravotníkov, hlavne v neštátnych nemocniciach, nárast oproti ich reálnym mzdám. Pretože my máme sestry, ktoré zarábajú v čistom bežne 400, 500, maximum 600 euro v niektorých nemocniciach. Áno, len tam prichádza druhý problém: bude na to mať riaditeľ reálne peniaze? To je druhá otázka, bude na to mať reálne peniaze, keď v zdravotných poisťovniach nie je medziročný nárast zdrojov na zdravotnú starostlivosť? Odkiaľ sa tam tie peniaze majú dostať?
Ale vrátim sa ešte raz do tých štátnych nemocníc. Vládny zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v praxi znamená, že sestry v štátnych nemocniciach majú v priemere o 100 euro garantovanú nižšiu mzdu, než akú reálne dosiahli. Reakcia ministra, opakujem, bola taká, že on dáva slovo, že sa nikomu plat nezníži, čo považujem už naozaj za výsmech. A ďalšia reakcia bola zo strany riaditeľov štátnych nemocníc, ktorí povedali, že oni teda platy nikomu znižovať nebudú.
Dámy a páni, lenže mandát ministra Čisláka, mandát tejto vlády a mandát riaditeľov štátnych nemocníc trvá do 5. marca. Potom kto bude garantovať sestrám, že riaditeľ v núdzi v zadlženej nemocnici nepristúpi k úpravám miezd? A to je odpoveď na to, prečo 1 000 sestier v súčasnosti je vo výpovednom stave v štátnych nemocniciach, prečo tisícke sestier plynú výpovedné lehoty. Vôbec by som túto situáciu nebanalizoval.
Ak, ja neviem presne, v akých špecializáciách sú tieto sestry, len chcem pripomenúť, že v roku 2012 krk v nemocniciach lámali intenzivisti, lekári, ktorí pracujú na ARE, bez ARA niet nemocnice. Obávam sa, že ak to budú sestry na akútnych intenzívnych oddeleniach, ten problém sa môže znovu zopakovať.
Preto chcem vás veľmi pekne poprosiť, dámy a páni, aby ste vzali rozum do hrsti, aby ste uvažovali o tom, čo ideme urobiť za krátku chvíľu pri hlasovaní. Pretože to, čo sa udialo na výbore pre zdravotníctvo, bolo také signifikantné, charakteristické pre SMER. To znamená, pripomienka pána prezidenta - SMER proti; zákon tak ako ho pôvodne Národná rada schválila z dielne vlády Roberta Fica - za. Vybavené!
Dámy a páni, ak to urobíte za krátku chvíľu, čo predpokladám, že máte tak nalinkované, chcem sa vás opýtať iba jedinú jednu vec: kto za stav v štátnych nemocniciach priebehu januára a februára preberá zodpovednosť? Kto? Čislák, Fico alebo SMER? To je jediná otázka, ktorú mám. Kto za to prevezme zodpovednosť? Pretože pacienti sa na to budú pýtať. Budú sa na to pýtať ešte aj lekári, ktorí nebudú vedieť poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť bez sestier. Bez sestier sa zdravotná starostlivosť nedá poskytovať, to vám hovorím ako lekár na chirurgickom oddelení v košickej Univerzitnej nemocnici. Nedá! Jednoducho nedá! To nefunguje bez nich, je úplne paralyzované oddelenie.
Čiže pýtam sa vás, skôr ako začnete tlačiť tlačítka a ponáhľať sa na Vianoce, kto preberá zodpovednosť za stav v štátnych nemocniciach, ktorý môže nastať v priebehu januára a februára, možno nenastane, chcem len vedieť kto - Čislák, Fico alebo SMER.
Ďakujem pekne. (Potlesk hostí na balkóne.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Áno, pán kolega Novotný, mal si pravdu a ja si myslím, že najlepšie slovo, ako si to scharakterizoval, tento prístup vládneho SMER-u, je ľahkovážnosť.
Viete dobre, kolegovia, že v prvom čítaní sme podporili tento zákon, lebo tým sme naznačili, že chceme riešiť tento problém a chceme vám pomôcť v tomto riešení. Ale, bohužiaľ, aj to sme povedali, že pán minister musí ďalej rokovať so sestričkami, aby dosiahol konsenzus. Bohužiaľ, tento čas, čo je viac ako dva mesiace, nevyužil na to, aby dosiahol tento konsenzus. Opakovane sme upozorňovali pána ministra tu v pléne, že tento zákon je nesystémový. Nesystémový.
Prvý problém, ako tu už zaznelo, je, rozpočet nie je krytý s rozpočtom. To, čo štát garantuje za svojich poistencov budúci rok, je málo. To ináč aj pán minister priznal s tým, že povedal, že, nie, nejako sa to vyrieši, tak ako v tomto roku, ale, samozrejme, možnože už nie on bude za to zodpovedný.
Druhým problémom, tak ako si to povedal, pán kolega, že nedošlo k dohode. A v tomto konkrétnom, konkrétne môžeme to charakterizovať, je to smiešne, ako sa SMER chváli s tým, že dá napríklad 30 mil. 27 nemocniciam. Pritom ten dlh týchto nemocníc je viac ako 500 mil. Preto je to výsmech spoločnosti, výsmech zdravotníkov, lebo SMER sa chová "rozdeľuj a panuj", lebo vieme dobre, že tento zákon určitej skupine pomôže, ale nie je to systémový zákon, lebo je to len malá čiastka spoločnosti, tak ako si povedal, pán kolega. Jednak v štátnych nemocniciach ide dole mzda, v okresných alebo VÚC-karských ide hore a v ambulantných sa vôbec nič nezmení. Je to nesystémové.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Novotný, no je to naozaj veľmi frustrujúce a demotivujúce prednášať námietky a výhrady v tomto pléne, keď viete, že ich vlastne nikto nepočúva. Ja som pred pár dňami, keď som pristupovala k pultíku v rozprave, tak som schytala takú ironickú poznámku, že či idem na povinnú jazdu. To znamená, že nikomu, alebo teda mnohým tu ani nenapadne, že poslanec, ktorý vlastne reprezentuje svojich voličov, nie je tu sám za seba, môže mať iný názor alebo aspoň iný pohľad na tú istú vec. A zmyslom rozpravy, si myslím, má byť vysvetliť si, prečo to vidíme inakšie. Ak to tak nie je, tak buď je tento systém chorý, alebo je tu nadkritické množstvo ľudí, ktorí nerozumejú parlamentnému systému a nerozumejú - čomu? Svojej práci?
Po skončení, teda pred chvíľou, zdravotníckeho výboru sa ma opýtal pán kolega poslanec SMER-u, že prečo nemôžem zahlasovať za tento zákon. No môžem. Zahlasujte za pripomienku prezidenta a možno bude to hlasovanie potom inakšie vyzerať, to konečné.
A ešte, pán podpredseda Číž, ja si nemyslím, že by ste mali usmerňovať verejnosť, či má, alebo nemá zatlieskať, keď vyjadrujú svoj názor. Sú tu. Je to verejné zasadnutie, tak prečo nie. Správali sa úplne slušne.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, ospravedlňujem sa dvom statočným poslancom SMER-u zo zdravotného výboru, že sa možno budem trochu opakovať, lebo len toľko ich tu je pri prejednaní toho podľa mňa dôležitého zákona. Ale nedá sa, než nepovedať, že keď som sa pred asi dvoma mesiacmi stretol v Slovenskej televízii s pánom poslancom Rašim, predsedom zdravotného výboru, tak v rámci debaty o tom, čo sa blíži, ma ubezpečil, že pána ministra Čisláka síce v Košiciach vypískali, čo som tam povedal, ale všade inde ho vraj vytlieskali. No. Neviem, ako tlieskalo tých 1 000 sestier, ktoré podalo výpovede, ale zrejme to nebol príliš výrazný potlesk. Každopádne to, čo sa teraz deje, je - dá sa povedať, skoro tak ako ochrana bezpečnosti občanov - ukážkou čohosi, čo sa dá pochopiť, ale nie ospravedlniť blížiacimi sa voľbami. Sestry bojujú od rozhodnutia Ústavného súdu oprávnene o úpravu svojich platov roky rokúce. Teraz tesne pred koncom zápasu i svojej zodpovednosti sa dočkali zákona, ktorý má jeden drobný háčik: nemá zaistené finančné krytie. A ak dnes milý kolega po skončení výboru zdravotného nám povedal, ale o 50 mil., to je drobná administratívna operácia.
No, tak ono je to tak s tými 50 mil. Ak by to bola drobná operácia, tak sa tu prijímal rozpočet, ale je pozoruhodné, že štát navýšil platby za svojich poistencov na, ak sa nepletiem, štyri mesiace. To je tak zvláštne, že zaberiem na štyri mesiace, ale potom už nezaberiem, ale tvrdím, že peniaze sa nájdu.
Ja už som vo výbore hovoril o prútikároch a o virguli. Je fajn hľadať peniaze. Našli sa peniaze na Váhostav, našli sa aj na lacnú kompu. Ale povedať o 50 mil., že je to drobná administratívna operácia, je trochu na hrane.
A zároveň treba povedať, že je to zvlášť na hrane vtedy, ak za prvé nemám tlačiareň a papier s ochrannými znakmi, aby som pustil rotačku a tých 50 mil. vytlačil, pretože pri všetkej sile a popularite a ochrane Slovenska ani Robert Fico nie je Mario Draghi, takže tú rotačku pustiť nemôže. A hlavne nejde v tomto do konečného dôsledku len o 50 mil., pretože pripúšťajú i kolegovia zo SMER-u, ktorí sú riaditeľmi nemocníc, že majú spokojných lekárov, ale zároveň musia uznať, že majú zadlžené nemocnice. A dlh nemocníc je dnes nie 50, ale zhruba postupne skoro 500 mil. eur. A to je už taká väčšia administratívna operácia. To nie je niečo, čo sa dá vybaviť myknutím pleca.
Kolega opäť namietol, no ale dlh sa tam tvorí stále. No áno. On sa tvorí stále, ale tak ako zaznelo vo vystúpení môjho predrečníka, ak by sestry mali napriek nezabezpečeniu tých zdrojov, pretože poisťovne tiež nemajú rotačky v suterénoch, ak by mali dostať to, čo sa im má zvýšiť i v tých okresných špitáloch, kde to vnímali ako svetielko nádeje, tak je otázka, kde sa na to vezme, resp. ako hovoril kolega Novotný, ak sa na to vezme, z čoho sa to uberie.
Lebo Michail Vasilievič Lomonosov povedal pred hádam dobrými 200 rokmi, že "hmota je večná a nekonečná". To je výborný citát. Ja som to transponoval do mojej verzie, že peniaze sú konečné, a nie nekonečné. A ešte väčší klasik ekonomiky, ako som ja, pán profesor Václav Klaus niekedy začiatkom 90. rokov povedal: "Peníze nejsou a nebudou." A ja mám túto obavu, že narábame s peniazmi, ktoré sa musia nájsť. Ale ak mám v rukách rozpočet a ministerstvo financií a zákonom sa zaväzujem, že niekomu niečo dám, tak mám konať, aby to mohol dostať, a nevybaviť to krásnym slovesom "nájdu sa".
No, je tiež možné, že sa nenájdu. A ak sa nájdu, tak to, a preto som hovoril o súvise s nemocnicami, a zopakujem tie tri drobné príklady z neďalekého okolia a z priľahlých farností i v pléne. Vo fakultnej nemocnici nefungoval jednu dobu röntgen, pretože bol pokazený, a fakultná nemocnica, dnes už hrdo zvaná univerzitná, nezaplatila opravu tohto prístroja spred vyše polroka s tým, že išlo o sumu rádovo okolo troch ši štyroch tisíc. A ten, ktorý je subdodávateľom opráv, povedal, že kým sa mu nezaplatí stará sekera, hovorím nie 50-miliónová, ale trojtisícová, tak on nepríde. Neexistuje spôsob, ako prinútiť súkromnú firmu, ktorá opravuje röntgenové zariadenia, že musí prísť. Také stanné právo neexistuje. Pokazil sa v starej budove, dobre vyše 130-ročnej nemocnice opäť raz zas výťah zo suterénu na druhé poschodie. Na prvom poschodí je interná klinika, I. interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, a moja v budove pracujúca manželka míňala na schodoch statného urasteného muža zo Záchrannej dopravnej služby, ktorý na chrbte, ako nosievame deti, takže cez lakte visia kolená babičky a babička drží záchranára okolo krku, túto vynášal na I. internú kliniku. Niekto si povie, no brnkačka. No veď hej, brnkačka. Oprava výťahu. Ale opravár výťahu nedostal od apríla zaplatené, čo má za následok, že si celkom spokojne ako súkromný opravár povedal, to nie že ochránime pred exekúciami toho alebo onoho. On chce to, čo poctivo urobil, mať poctivo zaplatené. A keďže sa mu to nedostalo, tak neprišiel na zavolanie.
A na záver, a to už som zmienil aj v jednom blogu, sú kotle na Antolskej. Som hlboko presvedčený, že to, že keď sa pokazil prvý a druhý kotol veľkej bratislavskej nemocnice, rozhodne verím kolegom z riadenia tejto nemocnice a z manažmentu, že to nebol šlendrián, pre ktorý nedali opraviť ten kotol prvý a potom už ani ten druhý, ale možno skutočne sa jedná o nedostatok zdrojov.
Takže ak povie kolega Valocký, že doktori v Nitre sú spokojní, ja mu verím, že môžu byť spokojní. Otázka je, koľko má nitrianska nemocnica dlhov. A do tejto situácie dlhu okolo pol miliardy prichádza teraz kvapka v mori akýchsi 50 mil., ktoré sa nájdu. Lenže ak sa nenájdu ďalšie a ďalšie, nie 50 alebo stovky miliónov, tak sa prestanú opravovať röntgeny, kotle aj výťahy a potom sa ukáže, že to, že si pacienti nosia záchodový papier do nemocnice, je ten najmenší problém nášho zdravotníctva, lebo potom to bude horšie. A ak tých 1 000 sestier reprezentuje vysokokvalifikovanú a pre fungovanie zariadenia nevyhnutnú silu, tak to neodbavíme tým, že sa niekde nájdu peniaze. Lebo pätnásteho, alebo kedy je výplatný termín, tie peniaze bude treba a opäť pätnásteho vo februári tiež a pätnásteho marca tiež.
A má to taký smutný historický háčik, keď už som hovoril o Lomonosovovi, tak ešte spomeňme neblahé konce francúzskych kráľov, ktorí hovorili "apres nous le déluge" - po nás potopa.
No, ja viem, že priatelia v SMER-e si myslia, že aj po marci budú mať príležitosť hľadať peniaze, ktoré treba na to, aby to fungovalo. Ja sa ale domnievam, že by zákony, a jedná sa o zákon, ktorý vrátil pán prezident, by nemali byť postavené na tom, že sa peniaze budú hľadať a prípadne nachádzať. Lebo pri hľadaní rizikujeme aj to, že ich prípadne nenájdeme. A potom aj tá drobná nádej okresných nemocníc, že si v nich sestry polepšia, sa ukáže ako ilúzia.
Preto si myslím, že to, čo pán prezident namietol, namietol správne. A to, že by takýto zákon, ktorého, by som povedal, hlinené nohy ohrozujú zdravie občanov, pretože podotýkam jednu vec, v ústave sme si s výnimkou tých, o ktorých hovoria iné zákony, všetci rovní. Takže právo bojovať za svoje oprávnené požiadavky a mzdy mnohých sestier sú pod všetku úroveň a sú oprávnenou požiadavkou, ak sa majú zvýšiť, majú rovnako právo zdravotné sestry, ako mali šoféri tirákov alebo ako majú železničiari. Nie je v ústave nikde napísané, že zdravotná sestra nemá právo riešiť svoju ekonomickú situáciu spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. A ak tie sestry z ARA, JIS a iných dôležitých existenčných zložiek nemocnice podajú výpoveď, tak neurobia nič, čo by sa priečilo ústave, ich občianskym právam a zdravému rozumu.
Preto si myslím, že snaha pána prezidenta, aby doslova svojím návrhom prinútil zodpovedné štátne štruktúry a zodpovedné stavovské organizácie k dialógu a k dohode, ktorá bude stáť na niečom istejšom, ako je nachádzanie akýchsi peňazí, ktoré sme nedali do rozpočtu, že ak túto snahu prezident vyvinul, tak zdravý rozum káže podporiť túto snahu.
Samozrejme, tak ako vo výbore, neočakávam rozhodne žiaden zázrak. Tak ako sme sa ho nedočkali v čase blížiacich sa Vianoc a sviatkov lásky a pokoja pri drobnom pozmeňujúcom návrhu za 250-tisíc eur, ako prácne vyrátal kolega poslanec, vo veci darcov krvi, tak musím povedať, že sa ho zrejme nedočkáme ani pri tomto pokuse riešiť to, čo je inak, ako som povedal, po nás potopa. Problém je, že tá potopa zasahuje jednak zdravotné sestry a jednak tých, o ktorých sa svojou ťažkou a zodpovednou prácou starajú. A preto je na pováženie, ako máme hlasovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Faktické poznámky - páni poslanci Novotný, Bastrnák. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Novotný.