58. schôdza

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo pani podpredsedníčke Jurinovej, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1818.
V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1823 z 26. októbra 2015 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete k tomu dodať niečo? Nie. Pani podpredsedníčka? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona o malom domácom podnikaní. Návrh zákona má tlač 1819, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1824.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, uveďte návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona o malom domácom podnikaní, tlač 1819.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Tento návrh zákona sa zaoberá oblasťou, ktorá je na Slovensku úplne opomínaná. Všeobecne na Slovensku, keď sa bavíme o podmienkach pre podnikanie a keď sa na tom niečo mení, tak až dochádza k nejakým pozitívnym zmenám, tak je to orientované na veľké podniky, mamutie podniky, investorov, zahraničných investorov, nové, nové závody a nové prevádzky, čo, samozrejme, nie je zlé, pokiaľ to prinesie niečo pozitívne, ale úplne sa zabúda na to, že v každej ekonomike je skutočne hybnou silou malé, stredné a to úplne najdrobnejšie podnikanie, že práve táto skupina zamestnávateľov je z hľadiska počtu vytvorených pracovných miest najväčším zamestnávateľom v Slovenskej republike. A tým sa, žiaľbohu, podmienky na podnikanie spravidla len a len zhoršujú. Aj v tomto období im rástlo odvodové zaťaženie, rástlo im daňové zaťaženie, kontinuálne rastie byrokratické zaťaženie, administratívne zaťaženie a zhoršuje sa ich pozícia.
Keby nebolo platených, štátom platených pracovných miest, ktoré dotuje a vytvára, tak aj stav s nezamestnanosťou by bol podstatne horší, ako je tomu dnes. Dnes máme zamaskovanú nezamestnanosť umelými dotáciami cez rôzne zdroje, najmä Európskej únie, ktoré sú ale dočasného charakteru, pretože akonáhle tieto dotácie prestanú fungovať, tak aj pracovné miesta, ktoré sú na ne naviazané - a je ich už veľmi veľké množstvo - budú zanikať. To je taký globálny popis situácie.
Ale je tu ešte jeden segment malého, úplne maličkého podnikania, ktorý doteraz nebol riešený vôbec nijako, ktorý sa dnes nachádza v takej šedej zóne ekonomiky. A preto tento návrh zákona, nie je to novela, ale je to úplne nový návrh zákona, ktorý ešte v našom právnom systéme nie je, a bolo by veľmi dobré, keby bol. Orientuje sa na domáce podnikanie, na podnikanie, ktoré spravidla tvorí len doplnkový zdroj príjmov pre tých, ktorí by ho vykonávali, ktorým sa zaoberajú, alebo by sa legálne zaoberali najmä dôchodcovia, ale aj ženy v domácnosti, ženy na materskej a popri svojom zamestnaní, samozrejme, ktokoľvek iný, ale je to domáce podnikanie vykonávané v domácich podmienkach, dotýkajúce sa rôznych odvetví činnosti, spravidla potravinárskych, ale aj kozmetických výrob predmetov drobného charakteru, bižutérie a všetkého možného, na čo si dnes vieme, ale aj nevieme spomenúť, pretože ľudská kreativita je naozaj veľká.
Dnes takéto podnikanie nie je možné. Dnes takéto podnikanie je možné len cez živnosť. Ale živnosť, ako som sa na začiatku dotkol, je dnes ťažké si otvoriť pre človeka, ktorý nemá vlastne žiadne prostriedky, ktorý má len svoju vlastnú zručnosť, ktorý má len svoju domácnosť, svoju kuchyňu, napríklad ktorý vie niečo urobiť, o čo má niekto záujem, možno len nejaký susedský okruh známych, ale chceli by, aby takéto veci tento človek pre nich mohol robiť, a on ich spravidla aj robí, ale robí ich načierno, robí ich tak neformálne, neoficiálne a jednak unikajú štátu úplne zbytočne prostriedky, ktoré by takto mohol získať, a jednak títo ľudia sú stále vystavení riziku, že túto činnosť vykonávajú nelegálne.
Okrem toho, že by si títo ľudia museli zriadiť živnosť, keby to chceli robiť v súlade s dnes platnými zákonmi, tak najmä v potravinárskej oblasti by zrazu boli vystavení do situácie, že by si museli zriadiť prevádzkareň. A tá prevádzkareň v zmysle absolútne extrémne prehnaných požiadaviek, ktoré naše predpisy, naše vyhlášky kladú na každého, kto niečo takéto robí, by znamenali, že musí mať také technologické vybavenie, ako keby bol obrovskou pekárňou alebo obrovským producentom syra, mlieka alebo čohokoľvek podľa toho, na čo sa jeho záujem zameriava, a to je, samozrejme, nemožné. Je to veľmi nákladné, je to proste neprekonateľná prekážka pre takýchto ľudí.
Preto uvedený návrh zákona by práve takúto pascu a takéto bariéry zbúral a umožnil bežným, jednoduchým ľuďom v malom rozsahu poskytovať svoje služby a svoje produkty, privyrábať si tak a úplne legalizovať ich činnosť. Takže dovoľte, aby som prečítal oficiálnu dôvodovú správu:
Cieľom zákona je vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj malého domáceho podnikania v Slovenskej republike. Ide o podnikanie, ktoré vykonáva podnikateľ fyzická osoba sama, prípadne s rodinnými príslušníkmi vo vlastnej domácnosti. Využíva pri tom prostriedky, zariadenia a nástroje, ktoré má doma, a používa ich na zabezpečenie chodu domácnosti, prípadne na záujmovú činnosť, hobby jednotlivých členov domácnosti.
Takáto forma podnikania funguje v mnohých členských štátoch Európskej únie, ale aj v USA. Vo Veľkej Británii ju poznajú pod názvom "home based business", v USA je to "small home business". Toto podnikanie sa teší vládnej podpore a v týchto štátoch pôsobia vládne agentúry poskytujúce záujemcom potrebné informácie o možnostiach takéhoto podnikania vrátane možnosti predaja. Toto podnikanie často slúži ako štartér. Vyvinie sa z hobby činností s cieľom odpredať produkty a zabezpečiť si tak návratnosť prostriedkov. Zároveň sa na trh dostávajú produkty, ktorých výroba by bola zaujímavá aj pre veľkoproducentov, napr. sólovo vyrábaná bižutéria, špeciálne druhy mydiel, sviečok, ale aj potravín, napríklad koláčov, zákuskov, marmelád, džemov z osobitného druhu ovocia, ich zmesí, bylinkových olejov a podobne.
Z tohto dôvodu je táto činnosť limitovaná určitými obmedzeniami. V USA je to napríklad objem príjmu z tejto činnosti, v jednotlivých štátoch ide o čiastku líšiacu sa podľa jednotlivých štátov 15 až 20-tisíc dolárov ročne. Podnikateľ, ktorý chce vyrábať napríklad mydlo, kozmetiku, prípadne potraviny, je povinný dodržať predpisy, ktoré sa týkajú ochrany zdravia. Preto musí svoju činnosť ohlásiť úradom, ktoré vykonávajú dohľad nad ochranou zdravia a bezpečnosťou potravinárskej výroby. Tie majú právo kontrolovať dodržiavanie čistoty v priestoroch, v ktorých sa vykonáva podnikanie, zdravotnú nezávadnosť používaného riadu, náradia, dostatok hygienických prostriedkov a podobne. Vždy takúto kontrolu vykonávajú po oznámení začiatku podnikania. Ak nenájdu problémy, ktoré by bránili podnikaniu, vydajú povolenie na začiatok podnikania. Prihliada sa na to, že ide o domácu výrobu v pomerne veľmi malých množstvách, nevyžaduje sa teda plnenie podmienok platných pre veľké podniky s masovou produkciou. V každom prípade je podnikateľ povinný ohlásiť svoju činnosť na daňovom úrade, viesť základnú evidenciu príjmov a výdavkov tak, aby bolo možné odviesť daň a skontrolovať jej správnosť.
Na Slovensku je v súčasnosti možné podnikanie len formou samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby, prípadne právnickej osoby. V prípade výroby a predaja mydla, kozmetiky, prípadne potravín a ďalších záležitostí je nevyhnutné splniť tak tvrdé podmienky, ktoré kladie napríklad potravinový kódex Slovenskej republiky, že takéto podnikanie je takmer nemožné. Vyžaduje sa napríklad osobitná miestnosť stavebne oddelená od iných priestorov, všetky priestory musia byť umývateľné, v podstate teda vykachličkované, osobitné prívody vody, odtoky a podobne. Často si to vyžaduje tak vysoké počiatočné náklady, že si záujemca o toto podnikanie, že si tieto, toto, záujemca o podnikanie v malom nemôže dovoliť. Zároveň je pre výkon niektorých činností formou živnostenského podnikania požadovaná určitá kvalifikácia, vyučenie v odbore, minimálne rekvalifikačný kurz a následná prax. To si opäť vyžaduje značné finančné náklady a čas.
Výsledkom je stav, kedy sa vyrába a šíri, vyrábajú a šíria rôzne produkty, ako je domáca kozmetika, potraviny, prípadne drobné výrobky formou malej susedskej výpomoci. V domácich podmienkach sa pečú torty, koláče, zákusky, torty na svadby, distribuujú sa cez známosti na pracoviskách, prípadne ich načierno jednotliví drobní producenti dodávajú do cukrární a reštaurácií. Táto činnosť nepodlieha žiadnej hygienickej kontrole a, samozrejme, ani žiadnemu zdaneniu. Ide o súčasť šedej ekonomiky.
Prijatie navrhovanej úpravy by vyriešilo niektoré z týchto problémov. Činnosť, ktorá sa aj tak vykonáva, znova zdôrazňujem, činnosť, ktorá sa aj tak vykonáva, by sa zlegalizovala. Osoby, ktoré majú záujem podnikať v takomto malom, by svoju činnosť mohli vykonávať oficiálne. Mohli by predávať svoje výrobky na farmárskych trhoch, formou pouličného stravovania, street foody, v stále populárnejších pojazdných stánkoch s občerstvením, prípadne by ich na základe zmluvy mohli dodávať iným odberateľom. Tí by získali výrobky, ktoré si vyžadujú značné množstvo ručnej práce alebo špeciálnych surovín, a preto nie sú zaujímavé pre veľkovýrobu, prípadne ju predražujú natoľko, že konečný produkt je príliš drahý alebo až nepredajný. Zároveň by sa zvýšila bezpečnosť tejto produkcie z hľadiska ochrany zdravia. Doteraz nad takouto výrobou nebol žiadny dohľad. Odberateľ sa musel spoľahnúť na to, že boli použité zdravotne nezávadné a správne skladované skladované suroviny, že konečný výrobok bol správne uskladnený a prepracovaný. De facto jedinou garanciou boli referencie od známych, susedov a spolupracovníkov a fakt, že doteraz nevznikli žiadne zdravotné problémy spojené s konzumáciou takýchto výrobkov.
Po prijatí tohto zákona by úrady dohliadajúce nad hygienou potravín mali možnosť kontroly, mohli by vstúpiť do obydlia, skontrolovať čistotu priestorov, v ktorých sa pripravujú výrobky, zdravotnú nezávadnosť používaného riadu, dostatok čistiacich prostriedkov, odoberať vzorky surovín, kontrolovať, či sú správne uskladnené. To by zvýšilo záruky pre obidve strany, výrobcu aj odberateľa.
Vzhľadom na sociálny a odvodový systém je potrebné obmedziť pri uvažovaní o takomto podnikaní jeho rozsah. Horným limitom, ktorý navrhujeme, je hranica 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu pre odvody na účely sociálneho poistenia. V súčasnosti ide o čiastku cca 417 euro mesačne bez odpočítania nákladov. Táto čiastka sa bude postupne zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať minimálny vymeriavací základ. Teda aj z tohto vidno, že v žiadnom prípade nejde o činnosť, ktorou by sa podnikateľ živil. Ide o poskytnutie možnosti oficiálne zarobiť určitý objem prostriedkov a prilepšiť si k nízkej mzde, k dôchodku, k dávkam v nezamestnanosti, prípadne na materskej dovolenke. Dá sa predpokladať, že mesačne by takto podnikajúca osoba získala približne 200 euro v čistom. Je to príjem malý, avšak s ohľadom na priemernú výšku dôchodkov, podporu v nezamestnanosti, prípadne iných sociálnych dávok bude určite pre mnohé osoby nepochybne zaujímavý.
Treba spomenúť aj ďalší dôsledok tohto zákona. Obmedzí sa istý segment šedej ekonomiky, čo je iste pozitívne aj z hľadiska príjmov štátu. Získa sa určitý príjem zo štátneho rozpočtu, pretože osoby, ktoré budú chcieť svoje podnikanie zoficiálniť, a teda zlegalizovať, z neho budú platiť dane z príjmu. Pri predpoklade, že náklady na podnikanie sú vo výške 40 % príjmu, by každý takýto podnikateľ zaplatil približne 500 až 570 euro ročne. Samozrejme, aj táto suma by sa postupne zvyšovala v súlade so zvyšovaním minimálneho vymeriavacieho základu. Celkový príjem rozpočtu by závisel od počtu takto podnikajúcich osôb. Vzhľadom ale k množstvu inzerátov ponúkajúcich služby, o ktorých sme hovorili, sa dá pravdepodobne predpokladať, že táto čiastka nebude zanedbateľná.
Prijatie uvedeného zákona si nevyžiada žiadne dodatočné zvýšené náklady štátneho rozpočtu ani rozpočtu vyšších územných celkov, ani rozpočtov miest a obcí. Možno očakávať jednoznačne priaznivé dopady na daňové príjmy a na celkové oživenie trhu, na ktorý sa dostanú zaujímavé produkty. Je to pozitívny impulz pre podnikateľské prostredie a nemá dopad na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. No a, samozrejme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti poslankyni Helene Mezenskej.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 514 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona o malom domácom podnikaní.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ja v rámci tejto spravodajskej informácie uvediem, že ja tento návrh zákona vítam, považujem ho za žiaduci, opodstatnený a potrebný, dlhodobo sa prejavuje potreba vytvorenia legislatívneho a právneho základu pre úpravu domáceho podnikania. Je množstvo malých domácich producentov, ktorí naozaj v takejto neupravenej, legislatívne neupravenom rámci majú obavy a čelia riziku toho, že budú na nich podávané sťažnosti, podnety na preverovanie dotknutými daňovými a inými verejnoprávnymi inštitúciami. Naozaj je dôležité pre využitie ich potenciálu vytvoriť jednoduchý legislatívny rámec, aby tak nemuseli čeliť zvyšovaným nárokom, či už daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, administratívneho zaťaženia, v neposlednom rade aj prísne nastavených hygienických noriem, ktoré im bránia v tom, aby si dokázali zabezpečiť doplnkový príjem pre vlastnú existenciu a obživu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Šípošová a pán poslanec Hudacký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja mám len veľmi krátke otázky, ale keďže nemám k čomu faktickovať (povedané so smiechom), tak by som ich takto predniesla.
Ja by som chcela vedieť a chcela by som, aby to aj iní vedeli, ako budú, ako budú mať motiváciu tí ľudia, aby zoficiálnili to svoje drobné podnikanie. A vedie ma k tejto otázke napríklad skúsenosť s tým, že v podstate ľudia, aj keď je niečo formálne ukotvené a oficiálne, tak majú naozaj veľkú tendenciu obchádzať a vymýšľať. Predvčerom som išla taxíkom a taxikár mi pekne dopodrobna vysvetlil, ako im vlastne pomohlo zavedenie registračných pokladní, lebo sa dá ešte lepšie vyberať, teda to cestovné načierno.
Tak ale to ako ja by som bola rada, keby všetko bolo na poriadku, keby všetko bolo tak, ako má byť. Len akú motiváciu vlastne tí ľudia k tomu budú mať?
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Hudacký, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, ja som veľmi rád a ja vítam každú jednu iniciatívu, ktorá sa dotýka podpory malého a stredného podnikania, v tomto prípade skôr drobného podnikania v domácnostiach, ja to beriem, však iste, ktorí ma poznáte, viete, že jednak profesionálne sa už venujem hádam viac ako 20 rokov podpore malého a stredného podnikania a na druhej strane som dával mnohé návrhy zákonov okrem iného aj zákon o rodinnom podnikaní, ktorý do určitej miery pokrýva aj túto záležitosť povedzme toho drobného podnikania.
Takže ja beriem, pán kolega, túto vašu iniciatívu ako možno takú light verziu z časti toho domáceho podnikania, ktoré ja beriem. Keď už hovoríme o domácom podnikaní, to už je viac-menej to rodinné podnikanie, aj keď niekedy nemusia v takomto povedzme domácom podnikaní do toho byť zapojení viacerí členovia rodiny, ale rozhodne tie ciele, ktoré vy ste tu spomínali, pokrýva aj tá záležitosť rodinného podnikania, zákona, ktorý som dával dvakrát, dokonca v jednom prípade bol posunutý do druhého čítania, ale zdá sa, že vládna strana, vládni poslanci nemajú záujem tak systémový zákon posunúť ďalej, aby sme skutočne riešili potrebu vytvárania prostredia pre ekonomickú iniciatívu členov rodín, ja si myslím, že každá takáto iniciatíva je skutočne dobrá, keďže vytvára podmienky pre tú obživu v našich rodinách, vytvára podmienky na to, aby sme odbremenili sociálny systém štátu a znížili podiel šedej ekonomiky, podnietili vlastne členov rodiny k tomu, aby tí, čo možnože sú momentálne nezamestnaní, ale aby začali uvažovať o tom, že môžu aj takou drobnou podnikateľskou činnosťou vlastne sa zapojiť do týchto podnikateľských aktivít, že vlastne zlepšiť to sociálno-ekonomické postavenie. Aj v takých chudobnejších regiónoch, v dedinkách a podobne, kde vlastne si môžu títo ľudia pomôcť. No a čo už som hovoril, že vlastne vytvoria aj takéto lepšie prostredie pre tie rodinné väzby.
Takže ja som len tomto zmysle chcel naznačiť, že tieto, tieto iniciatívy sú veľmi dobré, ja hovorím, ja ju vítam, lebo vytvára taký ten doplnok k tomu, čo už sme tu, sme tu naznačovali, rozhodne je treba, aby sme vytvorili to, čo najjednoduchší systém, aby sa ľudia mohli zapájať do týchto ekonomických aktivít, znížiť byrokraciu, aj tento váš návrh, ale aj návrh, ktorý som ja hovoril v rámci rodinného podnikania, predovšetkým skrz tzv. rodinnú živnosť vytvára mnoho a mnoho možností na to, aby sa ľudia mohli zapájať do týchto ekonomických aktivít bez toho, aby museli v podstate čeliť nejakým byrokratickým postupom, čiže odstránime tzv. ten red line na to, aby sa, aby sa tie iniciatívy mohli, mohli v rodinách rozvinúť.
Takže na záver len toľko, že vítam túto iniciatívu, a ja osobne za seba môžem povedať, že v tomto úsilí budem určite ďalej pokračovať tak, aby sme v konečnom dôsledku mohli to, mohli takúto legislatívu presadiť a pomôcť ľuďom zlepšiť ich sociálno-ekonomické postavenie.
Ďakujem pekne.