58. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol opäť určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. V menovanom súvise si dovolím predložiť informáciu k tomuto návrhu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc preto z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1809 z 26. októbra 2015 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pán podpredseda, skončil som, a preto otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Všetky kolegyne už odišli, tak teda, milí kolegovia, vystupujem nie preto, aby som vás otrávila, ale z úcty k tým, ktorých sa táto predmetná téma týka, a to sú predovšetkým:
V prvom prípade sa matka dlhodobo hospitalizovaného chlapca s ťažkým onkologickým ochorením ocitla spolu s ním v nemocnici. Poskytovala mu 24 hodín denne starostlivosť, predtým poberala príspevok na opatrovanie, ale keďže bola si vedomá litery zákona, tak ešte pred tým, ako ten chlapec mal nastúpiť na hospitalizáciu, pretože vedela, že bude dlhšia ako 30 dní, išla na príslušný úrad práce a oznámila im, že ten chlapec bude hospitalizovaný. Úrad podľa litery zákona jej zastavil poberanie príspevku na opatrovanie. Napriek tomu táto matka bola hospitalizovaná s dieťaťom, starala sa oňho 24 hodín denne, akurát, že keďže prišla o všetok príjem, pretože jej bol odobratý ten príspevok na opatrovanie, nemala čo jesť. Ona si nedokázala zaplatiť nemocničnú stravu, tak sa jej matky a príbuzní ďalších ťažko chorých detí na onkológii skladali každý deň na jedlo. Nosili jej ho buď z domu, alebo jej dávali peniaze na to, aby mohla ísť do bufetu, aby si mohla to jedlo kúpiť. Toto sú tie výnimky, o ktorých som hovorila v tej dôvodovej správe a skutočne sa dejú.
Ten druhý prípad je ešte o niečo smutnejší. Chlapec s ťažkým onkologickým ochorením nastúpil do nemocnice. Rodičia si neboli vedomí litery zákona, poberali príspevok na opatrovanie. Spolu s ním bola hospitalizovaná najprv matka, potom sa vymenili a nastúpil otec. Tento chlapec bol chorý veľmi dlho a v dôsledku toho jeho ťažkého ochorenia prišiel otec ako živiteľ rodiny o prácu, matka bola už dlhodobejšie nezamestnaná. Oni teda počas celej tej hospitalizácie chlapca, ktorá trvala štyri mesiace, poberali príspevok na opatrovanie. Chlapec zomrel. A keď zomrel, tak úrad práce, príslušný úrad práce začal vymáhať od rodičov ten príspevok na opatrovanie, od rodičov, ktorí boli v hmotnej núdzi. Tento štát im dal pečiatku, že je to rodina v hmotnej núdzi, napriek tomu tento štát je schopný v takýchto prípadoch vymáhať od rodičov mŕtveho chlapca príspevok na opatrovanie. Tento prípad je ešte o to smutnejší, že tí ľudia priniesli potvrdenie z nemocnice na príslušný úrad, že sa príkladne počas celých tých štyroch mesiacoch starali o to svoje dieťa, pretože tam boli na striedačku od rána do večera a poskytovali mu to, za čo ich štát mal naďalej platiť. A on to robil, ale keď dieťa zomrelo, tak si spätne tie peniaze vymáhal.
Toto je presne ten prípad ľudí, pre ktorých sú jedinou možnosťou nejakej pomoci tie zbierky, ktoré chodia po internete a kade-tade. Tadiaľ sa podarilo vyzbierať toľko peňazí, aby splatili štátu to, čo od neho počas tých štyroch mesiacoch hospitalizácie ich syna dostali.
Ja viem, že teda už tu naozaj nie je veľa ľudí, ale možnože by ste mohli tlmočiť vo vašich kluboch, že toto je úplne nepolitické, naozaj sa to deje, deje sa to, že matky ťažko chorých detí v nemocniciach buď nemajú čo jesť, alebo keď im tie deti zomrú a oni poberajú ten príspevok na opatrovanie a opatrujú tie deti, tak štát si to od nich vymáha. Prosím vás pekne, podporte tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Cieľom predkladanej novely zákona o verejnom obstarávaní, už druhýkrát tento návrh zákona predkladám, prvýkrát som ho predkladal spolu s kolegom Eugenom Jurzycom, je zabezpečiť to, aby počas vyhlásenia verejného obstarávania pred termínom vyhodnocovania ponúk boli účastníkom verejného obstarávania aj verejnosti dostupné údaje o cenovej úrovni obstarávaných výrobkov alebo služieb na dostupnom trhu. Toto cenové porovnávanie v záujme nezávislosti a objektivity vykoná Úrad pre verejné obstarávanie po oznámení zadávateľa verejného obstarávania vo verejnom obstarávaní, ak hodnota zákazky prekročí stotisíc eur. Výsledky cenového porovnávania predmetu verejného obstarávania na dostupnom trhu následne Úrad pre verejné obstarávanie zverejní v Centrálnom registri zmlúv, ako aj na svojej internetovej stránke. Týmto porovnaním sa dosiahne to, že cenová úroveň bude všeobecne známa, čo v prípade, že by došlo k významnej odchýlke pri ponúkanej cene účastníkom verejného obstarávania, okamžite upozorní zadávateľa aj verejnosť na neobvyklú a podozrivú ponuku. To znemožní takýmto ponukám byť úspešnými vo verejnom obstarávaní, pretože to zvýši kontrolu verejnosti nad primeranými cenovými ponukami zúčastnených účastníkov verejného obstarávania.
Dôležitou navrhovanou zmenou je tiež úprava zadania zákazky vo veci opisu jej predmetu, ktorá ma za cieľ znemožniť ustanovenie takých kritérií, podmienok či iných požiadaviek, ktoré vopred pre svoju neobvyklú konkrétnu špecifickosť, ktorá však nemá významný vplyv na naplnenie účelu zákazky, znemožňujú účasť väčšine potenciálnych účastníkov. Táto navrhovaná zmena je reakciou na v praxi sa vyskytujúci jav, keď predmet verejného obstarávania je natoľko špecifikovaný, že jeho kritéria sú vopred nastavené pre možnú výhru len určitého účastníka a vylučujú tak ostatných záujemcov. Pričom táto špecifikácia vôbec nemá významný vplyv na naplnenie účelu zákazky. Takto sa zabráni takzvanému šitiu verejného obstarávania na mieru vopred vytypovaným záujemcom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 514 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1804. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý súčasne navrhujem za gestorský.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Začíname tento rokovací deň skutočne zaujímavým a dôležitým návrhom zákona, aj keď naša účasť, samozrejme, o tom nesvedčí, keďže je piatok ráno.
Tento návrh zákona má za cieľ zmeniť neblahú situáciu, ktorá nastane od 1. januára, a to situáciu, kedy dôchodky všetkým dôchodcom budú zvýšené o smiešne 1,90 eura. Táto situácia bola vyvolaná zmenou zákona o sociálnom poistení z roku 2013, ktorú realizovala súčasná vláda, súčasná vláda Roberta Fica. Hovorím to preto, aby sme všetci veľmi presne vedeli, kedy k tej zmene došlo, v čom tá zmena spočívala a k čomu viedla a k čomu ďalej povedie, pokiaľ nedôjde k zmene tohto zákona.
Až do roku 2013 platilo nastavenie, ktoré realizovala alebo ktoré bolo započaté dôchodkovou reformou, ktorú som uskutočnil v roku 2004 ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny, a toto nastavenie, tento valorizačný mechanizmus, tento vzorec výpočtu dôchodkov zabezpečoval každoročné dynamické zvyšovanie dôchodkov. Bolo to dané preto, lebo v tom čase mi bolo jasné, že treba myslieť v rámci existujúcich možností, ktoré sú vždy limitované, nikdy nemôžme urobiť všetko, čo by sme radi, ale aby táto zmena zabezpečila zvyšovanie celkovej hladiny úrovne vyplácaných dôchodkov aj tým občanom, ktorí išli do dôchodku podstatne skôr, ako táto reforma vznikla. Veď tu máme dôchodcov, ktorí išli do dôchodku ešte za socializmu, tesne po páde socializmu, kedy sa menila celková socioekonomická situácia krajiny a množstvo ďalších vecí, a kým sa, žiaľbohu, vlády dostali k tomu, že si uvedomili, že reforma dôchodkov je veľmi zásadná otázka, uplynulo veľmi veľa času. A tí dôchodcovia, ktorí odchádzali do dôchodku pred uskutočnením reformy, ktorú som realizoval, mali dôchodky mizerné. Veď jednou, jedným z tých dôvodov, prečo vlastne k reforme došlo, bolo to, že treba zmeniť úroveň dôchodkov, že dôchodky sú naozaj na veľmi nízkej úrovni, že sú to skôr žobračenky, vôbec nebolo rozhodujúce, či človek pracoval dlho alebo krátko, či počas svojho života odviedol veľké množstvo odvodov do Sociálnej poisťovne, alebo žiadne, dostal každý dôchodca takmer rovnaký dôchodok. Ten rozdiel medzi jednotlivými úrovňami dôchodkov bol veľmi nízky, ale ako som už povedal, nemáme čarovný prútik, aby sme vedeli jednou zmenou zákona napraviť všetky hriechy minulosti, a preto ani táto reforma nemala a nikdy by to nebolo možné, schopnosť vrátiť čas dozadu, a všetky zle vyrátané dôchodky, zle v zmysle, bol zlý systém, tak aj dôchodky boli z toho vyplývajúce zlé, zmeniť a pridať všetkým dôchodcom.
Ale to, čo sme mohli urobiť a urobili sme to, bolo, že sme nastavili valorizačný mechanizmus, ktorý zvyšoval každoročne v závislosti od vývoja ekonomiky dôchodky dynamickým spôsobom. Podstata tohto systému je postavená na tom, že sa zoberie rast úrovne priemernej mzdy a rast inflácie, spočítajú sa tieto dve hodnoty a vydelia sa dvomi, spriemerujú sa a to, čo vyjde, to určí v percentuálnom vyjadrení, o koľko dôchodky porastú v nasledujúcom roku. Takýto mechanizmus mnohí kritizovali, že je príliš veľkorysý a že ho treba zmeniť, a ja sám som sa vyjadril a je to pravda, že po istom čase bolo treba tento mechanizmus zmeniť, pretože naozaj je veľmi, veľmi veľkorysý z hľadiska možností, ktoré Sociálna poisťovňa má. Veď samotné číslo, ktoré udáva, o koľko vzrástli dôchodky od zavedenia tohto mechanizmu až do času, kedy bol zrušený, hovorí samo za seba. Dôchodky vzrástli o viac než 70%.
To je naozaj významná zmena, celková hladina úrovne dôchodku každého jedného dôchodcu. Samozrejme, v závislosti od toho, aký bol základ toho dôchodku, ale každý jeden dôchodok vzrástol od zavedenia dôchodkovej reformy až po rok 2013 o vyše 70 %. Samotná súčasná vláda to potvrdila vo svojom oficiálnom materiáli, aj keď veľmi nesprávne interpretovala tento údaj, ale možno nechtiac ho tak sama verifikovala a potvrdila, keď v liste Sociálnej poisťovne, ktorá, ktorú posielala všetkým sporiteľom v čase, keď ich nabádala k tomu, aby vystúpili z II. piliera, tak porovnávala jednotlivé systémy a uviedla, že dôchodky Sociálnej poisťovne boli zhodnotené o 74 %, myslím, tam uvádzala takéto číslo, nie som si presne istý, či 74, alebo 73, ale bolo to viac než 70 %. A to vlastne hovorí o tom, koľko valorizáciou, ktorú som nastavil, o koľko dôchodky vzrástli. Toto, ako som povedal, platilo do roku 2013, kedy sa tento systém zmenil a začalo sa prechádzať na valorizáciu, ktorá je závislá čisto od inflácie. Tá začala zaberať už nie 50 % váhu v tomto vzorci, ale každým rokom väčšiu a väčšiu. Naposledy v tomto roku má, ešte mal minimálnu váhu aj rast priemerných miezd, a to vo výške 20 % v tomto vzorci. Zvyšok je inflácia.
Čo z toho ale v reáli vyplynie alebo vyplýva? Keďže ekonomický vývoj je taký, že inflácia je veľmi nízka, že má už v súčasnosti záporné hodnoty, znamená to, že vlastne inflácia nemá žiadnu plusovú hodnotu. Na budúci rok už podľa súčasne platného vzorca sa bude zvyšovanie dôchodkov vypočítavať len na základe inflácie. To znamená, že keby to platilo už tohto roku, tak by zvyšovanie dôchodkov bolo nula. Ani o jeden cent by sa nezvýšili dôchodky. A ja sa pýtam, dá sa toto vysvetliť zrozumiteľne, tak, aby to pochopili, dôchodcom, že prepáčte, vaše dôchodky nebudú zvyšované ani o cent? Ja si myslím, že sa nedá vysvetliť ani to, že budú zvyšované na budúci rok o 1,90 eura. To je tak symbolické, že to je almužna, že to je ponižujúce zvyšovanie.
Dôvod, prečo sa tak stalo, je jeden jediný. Tvorcovia tohto mechanizmu - pán minister Richter a jeho ministerstvo - nemysleli na to, že takáto situácia môže nastať, že môže nastať reálne a môže to trvať niekoľko rokov kľudne, že inflácia bude na zápornej hodnote. Pristúpilo sa k tomu čisto technokraticky. Úplne bez akéhokoľvek sociálneho uvažovania. Darmo, že sa vládnuca strana nazýva sociálnou a vládnuca vláda sociálnou vládou. Toto rozhodnutie je čisto cynicko-pragmatické, pretože jeho výsledkom je len znižovanie výdavkov Sociálnej poisťovne, ale vôbec nemyslí na pozíciu dôchodcu, modelového dôchodcu, ktorý už nemá žiaden iný príjem, len príjem z dôchodku. Musíme si uvedomiť, že modelovo dôchodca je ten občan, ktorý už prestal aktívne si zabezpečovať príjem svojou prácou a je odkázaný len na príjem, ktorý vytvoril postupným odvádzaním odvodov do Sociálnej poisťovne alebo sporením na svoj osobný účet a je závislý na tom, ako je nastavený systém, a podľa toho dostáva priznanú výšku dôchodku, ktorá sa valorizuje na základe daných kritérií, ktoré v zákone sú, a naviazaných ekonomických pravidiel.
Nie sme jediná krajina, ktorá, a to zdôrazňujem, rozumne prikročila k tomu v tom, že valorizáciu naviazala na ekonomické parametre vývoja ekonomiky. Prvý raz sa tomu stalo v roku 2004 v tom mechanizme, ktorý som už popísal, a aj tento nadväzuje na ekonomické parametre, v tomto prípade infláciu, v budúcnosti podľa plánu dôchodcovskú infláciu, ktorá je mierne odlišná od všeobecnej inflácie, ale je to ekonomický parameter. Ale v tých iných krajinách neboli tak krátkozrakí ako vláda Roberta Fica a ministerstvo Jána Richtera a mysleli na to, že takáto situácia, či už hypoteticky, teoreticky, ale ako ukazuje skutočnosť, aj reálne, môže nastať. To znamená situácia, keď je inflácia záporná, a z toho vyplývajúce zvýšenie dôchodkov by mohlo byť nulové alebo len symbolické a pre takýto prípad má nastavenú istú minimálnu hranicu, pod ktorú zvýšenie dôchodkov nemôže klesnúť. Je len vecou spoločenskej dohody, ako sa táto hranica, v akej výške sa táto hranica nastaví, koľko percent sa povie, že toto minimálne garantované zvýšenie dôchodkov bude. Keď si uvedomíme, že počas toho procesu vývoja dôchodkov boli bežné valorizácie vo výške 4, 5 aj vyše 7 %, tak stanoviť takú tú minimálne garantovanú výšku na úrovni 3 % je, myslím, vcelku realistické a optimálne. Presne takúto istú výšku percenta majú desiatky rokov nastavenú v podobnom valorizačnom mechanizme napríklad vo Švédsku, kde som osobne bol, keď sme pripravovali dôchodkovú reformu, a kde som študoval práve ich dôchodkový systém, a to, čo je na ňom pozitívne, sme implantovali do nášho dôchodkového systému.
Preto aj ja v tejto novele navrhujem len presne toto, aby sme doplnili do metodiky výpočtu valorizácie práve takúto brzdu, práve takéto minimálne garantované zvýšenie dôchodkov, aké je obvyklé aj v iných krajinách, a ktoré je predovšetkým ľudské voči dôchodcom. Veď naozaj dôchodcovi vysvetľovať, že 1,90 eura vám musí stačiť, je vec, ktorá je absolútne aj neľudská, aj cynická, aj tvrdo technokratická a absolútne nesociálna. Netreba meniť mechanizmus, netreba sa vracať k tomu, čo fungovalo dlhé roky a fungovalo veľmi dobre, a ktoré, k tomu mechanizmu, ktorý som nastavil ja. Nie, to nie je súťaž, ktorý valorizačný mechanizmus bol lepší. Treba len do existujúceho valorizačného mechanizmu doplniť jednu jedinú vetu. A o to vás teraz žiadam, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, aby ste podporili novelu, ktorá znamená, že sa do príslušného paragrafu doplní de facto jedna veta, ktorá, veľmi zrozumiteľne povedané, povie: "Valorizácia nesmie byť nižšia ako 3 %."
Ja som ponúkal ministrovi Richterovi, pretože mal otvorený v druhom čítaní zákon o sociálnom poistení, aby takýto pozmeňujúci návrh podporil. Už to mohla byť realita. Už od 1. januára to mohlo byť ináč. Už dôchodcovia nemuseli mať 1,90 eura na budúci rok, ale v prípade, že by sa podporili 3 %, tak by to bolo skoro 12 eur. Keby sa to SMER-u zdalo veľa, 3 %, že je to príliš veľa pre dôchodcov, veľmi by zbohatli, keby sa im o 3 % zvýšili dôchodky, myslím si, že aj 2 % by, keby povedal SMER, že takto si to predstavuje, by sme sa my ako opozícia nenahnevali, pretože aj 2 % by bolo podstatne viac ako 1,90 eura. 2 % by znamenali zhruba 9 eur zvýšenie úrovne dôchodkov. Len pre porovnanie a pre zaujímavosť, keby SMER neurobil nič v roku 2013, keby nezmenil existujúci, fungujúci a platný mechanizmus, zostal by pôvodný mechanizmus, zvýšenie by bolo 4,75 eura oproti dnešným 1,90 eura a v budúcom roku nula, keď sa nezmení inflácia, pretože to bude závislé čisto od inflácie. Takže, vážené dámy, vážení páni, zmena je veľmi jednoduchá.
Ale na záver musím povedať ešte jednu veľmi smutnú skutočnosť. SMER nielenže zmenil tento zákon, nielenže nevyužil možnosť, aby pozmeňujúcim návrhom sám alebo v spolupráci s opozíciou zmenil platné znenie zákona a odstránil to, že na budúci rok budú mať dôchodcovia zvýšený dôchodok len o 1,90 eura, SMER zmenil aj plán schôdzí. A toto je posledná schôdza, ako všetci dobre vieme, pred parlamentnými voľbami. A tento návrh zákona je v prvom čítaní. A ako všetci vieme, keď zákon prejde cez prvé čítanie, ešte nie je ani platný, ani schválený. Musí ísť do druhého čítania a, žiaľbohu, vieme, že do druhého čítania tento návrh zákona, ani keby sa v poslancoch SMER-u pohlo svedomie, nemôže sa ocitnúť, a preto znova môžem len zopakovať výzvu pre pána ministra Richtera a pre vládu Roberta Fica.
Je už len jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby takáto almužna bola dôchodcom daná, takýto výsmech dôchodcom v budúcom roku, a to je, že si vláda, že si minister Richter osvojí túto novelu, túto jednoduchú novelu, prípadne ju modifikuje do nižších hladín, a že s tým príde ako s vládnym návrhom zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Vieme veľmi dobre, že na budúci týždeň sa tu budeme zaoberať niekoľkými, možno veľmi mnohými návrhmi zákona, s ktorými príde vláda, ktoré dneska, až sa nemýlim, prejednáva na rokovaní vlády v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré sa týkajú teroristickej hrozby alebo zvýšenia teroristickej hrozby. Ale ja sa pýtam, nezaslúžia si slovenskí dôchodcovia, aby sa nimi vláda zaoberala tiež a aby zabránila tomu, aby takáto smiešna almužna im bola poskytnutá na budúci rok? Ja si myslím, že určite áno. Napriek tomu bol by to silný výraz toho, že táto snemovňa vníma, že takýto cynicko-technokratický prístup nie je správny, keby tento návrh zákona, aj keď je len v prvom čítaní, získal podporu. Preto len zrekapitulujem a prečítam ešte dôvodovú správu.
Cieľom predkladanej novely zákona je ustanoviť minimálnu hodnotu percenta, ktoré slúži na výpočet pevnej sumy pravidelného zvýšenia jednotlivých druhov dôchodkov. Valorizácia pevnou sumou bude prebiehať podľa platného zákona až do roku 2017 a v roku 2016 to už bude štvrté zvýšenie dôchodkov o pevnú sumu. V roku 2018 sa ale prejde na percentuálne zvyšovanie dôchodkov podľa platného zákona, a to, ako som spomínal, čisto inflačným koeficientom.
Priemerná mzda sa v roku 2014 zvýšila o 4,4 % a medziročný rast spotrebiteľských cien dosiahol nulu. Pevná suma sa teda odvíjala od percenta 1,32 z priemernej mesačnej sumy jednotlivých druhov dôchodkov vykázaných Sociálnou poisťovňou. To platilo pre tento rok. Na budúci rok to bude horšie. Za prvý polrok 2015 totiž medziročná miera rastu spotrebiteľských cien predstavuje zápornú hodnotu. 80 % valorizácie dôchodkov vychádza práve z rastu cien. To znamená, že pre budúci rok budú dôchodky valorizované iba na základe rastu miezd, z tohto ukazovateľa sa však použije už len 20 %. Výsledkom takejto nízkej inflácie je zvýšenie o 0,46 %. Toto 0,46 % dáva tých 1,90 eura u starobných dôchodkov, u invalidných dôchodkov je to ešte nižšie, 1,70 eura a u vdovských a vdoveckých dôchodkov je to 1,20 eura. Jednoznačne to poškodzuje dôchodcov a nedá sa to riešiť ani jednorazovými vianočnými príspevkami, ani sľubovanými trinástymi dôchodkami, ktoré v reakcii na toto vyťahuje minister Richter a ktoré stále, samozrejme, ešte platné nie sú.
Doplním ešte ďalší aspekt, ktorý, pokiaľ takýto systém bude ďalej fungovať, bude deformovať úroveň dôchodkov. Pri výpočte priznávaného dôchodku sa do ADH, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, zahŕňa aj rast miezd. Takže každým rokom dôchodca, ktorý odchádza do dôchodku, má priznávaný dôchodok, keďže tá ADH rastie, v o niečo vyššej forme, kde je zohľadnený rast miezd. Ale akonáhle mu bude priznaný dôchodok a do valorizácie už nijakým spôsobom nebude zahŕňaný rast miezd, budú sa nožnice medzi priznávanými dôchodkami a dôchodkami, ktoré sú vyplácané, stále rozťahovať a zväčšovať. Budeme vytvárať každým rokom novú kategóriu starodôchodcov a novodôchodcov. Každým jedným rokom. Dvaja rovnakí ľudia s rovnakou históriou, pracovnou históriou, ktorú mali, s rovnakou dĺžkou práce, s rovnakou príjmovou situáciou, ale keď odídu o rok skôr, o rok neskôr, o dva roky neskôr, budú mať iné úrovne dôchodkov a valorizácia to nebude nijakým spôsobom tlmiť. Naopak, bude tento rozdiel zvyšovať. Toto je následok súčasne platného stavu.
A reakcie na to, že pred dvanástimi rokmi ste vy vytvorili starodôchodcov a novodôchodcov, si, kolegovia a kolegyne, kľudne už môžete ušetriť, pretože na začiatku svojho vystúpenia som povedal, nikto nemá pri takejto zmene takú čarovnú paličku, aby mohol dôchodky tridsať rokov priznané dozadu zmeniť a jednorazovo zvýšiť. Toľko peňazí v tejto krajine, žiaľbohu, nebolo a nikdy nebude. Môžeme tie rozdiely len tlmiť, postupne zmenšovať, čo robila valorizácia, ktorá bola do roku 2013, a hlavne ich znova nevytvárať. Tento mechanizmus ich bude vytvárať znovu.
Takže ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, v záujme zdravého a dobre nastaveného dôchodkového systému a v záujme sociálneho aspektu, nielen technokratického aspektu, ale sociálneho aspektu, vás prosím a žiadam o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Tento návrh zákona sa zaoberá oblasťou, ktorá je na Slovensku úplne opomínaná. Všeobecne na Slovensku, keď sa bavíme o podmienkach pre podnikanie a keď sa na tom niečo mení, tak až dochádza k nejakým pozitívnym zmenám, tak je to orientované na veľké podniky, mamutie podniky, investorov, zahraničných investorov, nové, nové závody a nové prevádzky, čo, samozrejme, nie je zlé, pokiaľ to prinesie niečo pozitívne, ale úplne sa zabúda na to, že v každej ekonomike je skutočne hybnou silou malé, stredné a to úplne najdrobnejšie podnikanie, že práve táto skupina zamestnávateľov je z hľadiska počtu vytvorených pracovných miest najväčším zamestnávateľom v Slovenskej republike. A tým sa, žiaľbohu, podmienky na podnikanie spravidla len a len zhoršujú. Aj v tomto období im rástlo odvodové zaťaženie, rástlo im daňové zaťaženie, kontinuálne rastie byrokratické zaťaženie, administratívne zaťaženie a zhoršuje sa ich pozícia.
Keby nebolo platených, štátom platených pracovných miest, ktoré dotuje a vytvára, tak aj stav s nezamestnanosťou by bol podstatne horší, ako je tomu dnes. Dnes máme zamaskovanú nezamestnanosť umelými dotáciami cez rôzne zdroje, najmä Európskej únie, ktoré sú ale dočasného charakteru, pretože akonáhle tieto dotácie prestanú fungovať, tak aj pracovné miesta, ktoré sú na ne naviazané - a je ich už veľmi veľké množstvo - budú zanikať. To je taký globálny popis situácie.
Ale je tu ešte jeden segment malého, úplne maličkého podnikania, ktorý doteraz nebol riešený vôbec nijako, ktorý sa dnes nachádza v takej šedej zóne ekonomiky. A preto tento návrh zákona, nie je to novela, ale je to úplne nový návrh zákona, ktorý ešte v našom právnom systéme nie je, a bolo by veľmi dobré, keby bol. Orientuje sa na domáce podnikanie, na podnikanie, ktoré spravidla tvorí len doplnkový zdroj príjmov pre tých, ktorí by ho vykonávali, ktorým sa zaoberajú, alebo by sa legálne zaoberali najmä dôchodcovia, ale aj ženy v domácnosti, ženy na materskej a popri svojom zamestnaní, samozrejme, ktokoľvek iný, ale je to domáce podnikanie vykonávané v domácich podmienkach, dotýkajúce sa rôznych odvetví činnosti, spravidla potravinárskych, ale aj kozmetických výrob predmetov drobného charakteru, bižutérie a všetkého možného, na čo si dnes vieme, ale aj nevieme spomenúť, pretože ľudská kreativita je naozaj veľká.
Dnes takéto podnikanie nie je možné. Dnes takéto podnikanie je možné len cez živnosť. Ale živnosť, ako som sa na začiatku dotkol, je dnes ťažké si otvoriť pre človeka, ktorý nemá vlastne žiadne prostriedky, ktorý má len svoju vlastnú zručnosť, ktorý má len svoju domácnosť, svoju kuchyňu, napríklad ktorý vie niečo urobiť, o čo má niekto záujem, možno len nejaký susedský okruh známych, ale chceli by, aby takéto veci tento človek pre nich mohol robiť, a on ich spravidla aj robí, ale robí ich načierno, robí ich tak neformálne, neoficiálne a jednak unikajú štátu úplne zbytočne prostriedky, ktoré by takto mohol získať, a jednak títo ľudia sú stále vystavení riziku, že túto činnosť vykonávajú nelegálne.
Okrem toho, že by si títo ľudia museli zriadiť živnosť, keby to chceli robiť v súlade s dnes platnými zákonmi, tak najmä v potravinárskej oblasti by zrazu boli vystavení do situácie, že by si museli zriadiť prevádzkareň. A tá prevádzkareň v zmysle absolútne extrémne prehnaných požiadaviek, ktoré naše predpisy, naše vyhlášky kladú na každého, kto niečo takéto robí, by znamenali, že musí mať také technologické vybavenie, ako keby bol obrovskou pekárňou alebo obrovským producentom syra, mlieka alebo čohokoľvek podľa toho, na čo sa jeho záujem zameriava, a to je, samozrejme, nemožné. Je to veľmi nákladné, je to proste neprekonateľná prekážka pre takýchto ľudí.
Preto uvedený návrh zákona by práve takúto pascu a takéto bariéry zbúral a umožnil bežným, jednoduchým ľuďom v malom rozsahu poskytovať svoje služby a svoje produkty, privyrábať si tak a úplne legalizovať ich činnosť. Takže dovoľte, aby som prečítal oficiálnu dôvodovú správu:
Cieľom zákona je vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj malého domáceho podnikania v Slovenskej republike. Ide o podnikanie, ktoré vykonáva podnikateľ fyzická osoba sama, prípadne s rodinnými príslušníkmi vo vlastnej domácnosti. Využíva pri tom prostriedky, zariadenia a nástroje, ktoré má doma, a používa ich na zabezpečenie chodu domácnosti, prípadne na záujmovú činnosť, hobby jednotlivých členov domácnosti.
Takáto forma podnikania funguje v mnohých členských štátoch Európskej únie, ale aj v USA. Vo Veľkej Británii ju poznajú pod názvom "home based business", v USA je to "small home business". Toto podnikanie sa teší vládnej podpore a v týchto štátoch pôsobia vládne agentúry poskytujúce záujemcom potrebné informácie o možnostiach takéhoto podnikania vrátane možnosti predaja. Toto podnikanie často slúži ako štartér. Vyvinie sa z hobby činností s cieľom odpredať produkty a zabezpečiť si tak návratnosť prostriedkov. Zároveň sa na trh dostávajú produkty, ktorých výroba by bola zaujímavá aj pre veľkoproducentov, napr. sólovo vyrábaná bižutéria, špeciálne druhy mydiel, sviečok, ale aj potravín, napríklad koláčov, zákuskov, marmelád, džemov z osobitného druhu ovocia, ich zmesí, bylinkových olejov a podobne.
Z tohto dôvodu je táto činnosť limitovaná určitými obmedzeniami. V USA je to napríklad objem príjmu z tejto činnosti, v jednotlivých štátoch ide o čiastku líšiacu sa podľa jednotlivých štátov 15 až 20-tisíc dolárov ročne. Podnikateľ, ktorý chce vyrábať napríklad mydlo, kozmetiku, prípadne potraviny, je povinný dodržať predpisy, ktoré sa týkajú ochrany zdravia. Preto musí svoju činnosť ohlásiť úradom, ktoré vykonávajú dohľad nad ochranou zdravia a bezpečnosťou potravinárskej výroby. Tie majú právo kontrolovať dodržiavanie čistoty v priestoroch, v ktorých sa vykonáva podnikanie, zdravotnú nezávadnosť používaného riadu, náradia, dostatok hygienických prostriedkov a podobne. Vždy takúto kontrolu vykonávajú po oznámení začiatku podnikania. Ak nenájdu problémy, ktoré by bránili podnikaniu, vydajú povolenie na začiatok podnikania. Prihliada sa na to, že ide o domácu výrobu v pomerne veľmi malých množstvách, nevyžaduje sa teda plnenie podmienok platných pre veľké podniky s masovou produkciou. V každom prípade je podnikateľ povinný ohlásiť svoju činnosť na daňovom úrade, viesť základnú evidenciu príjmov a výdavkov tak, aby bolo možné odviesť daň a skontrolovať jej správnosť.
Na Slovensku je v súčasnosti možné podnikanie len formou samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby, prípadne právnickej osoby. V prípade výroby a predaja mydla, kozmetiky, prípadne potravín a ďalších záležitostí je nevyhnutné splniť tak tvrdé podmienky, ktoré kladie napríklad potravinový kódex Slovenskej republiky, že takéto podnikanie je takmer nemožné. Vyžaduje sa napríklad osobitná miestnosť stavebne oddelená od iných priestorov, všetky priestory musia byť umývateľné, v podstate teda vykachličkované, osobitné prívody vody, odtoky a podobne. Často si to vyžaduje tak vysoké počiatočné náklady, že si záujemca o toto podnikanie, že si tieto, toto, záujemca o podnikanie v malom nemôže dovoliť. Zároveň je pre výkon niektorých činností formou živnostenského podnikania požadovaná určitá kvalifikácia, vyučenie v odbore, minimálne rekvalifikačný kurz a následná prax. To si opäť vyžaduje značné finančné náklady a čas.
Výsledkom je stav, kedy sa vyrába a šíri, vyrábajú a šíria rôzne produkty, ako je domáca kozmetika, potraviny, prípadne drobné výrobky formou malej susedskej výpomoci. V domácich podmienkach sa pečú torty, koláče, zákusky, torty na svadby, distribuujú sa cez známosti na pracoviskách, prípadne ich načierno jednotliví drobní producenti dodávajú do cukrární a reštaurácií. Táto činnosť nepodlieha žiadnej hygienickej kontrole a, samozrejme, ani žiadnemu zdaneniu. Ide o súčasť šedej ekonomiky.
Prijatie navrhovanej úpravy by vyriešilo niektoré z týchto problémov. Činnosť, ktorá sa aj tak vykonáva, znova zdôrazňujem, činnosť, ktorá sa aj tak vykonáva, by sa zlegalizovala. Osoby, ktoré majú záujem podnikať v takomto malom, by svoju činnosť mohli vykonávať oficiálne. Mohli by predávať svoje výrobky na farmárskych trhoch, formou pouličného stravovania, street foody, v stále populárnejších pojazdných stánkoch s občerstvením, prípadne by ich na základe zmluvy mohli dodávať iným odberateľom. Tí by získali výrobky, ktoré si vyžadujú značné množstvo ručnej práce alebo špeciálnych surovín, a preto nie sú zaujímavé pre veľkovýrobu, prípadne ju predražujú natoľko, že konečný produkt je príliš drahý alebo až nepredajný. Zároveň by sa zvýšila bezpečnosť tejto produkcie z hľadiska ochrany zdravia. Doteraz nad takouto výrobou nebol žiadny dohľad. Odberateľ sa musel spoľahnúť na to, že boli použité zdravotne nezávadné a správne skladované skladované suroviny, že konečný výrobok bol správne uskladnený a prepracovaný. De facto jedinou garanciou boli referencie od známych, susedov a spolupracovníkov a fakt, že doteraz nevznikli žiadne zdravotné problémy spojené s konzumáciou takýchto výrobkov.
Po prijatí tohto zákona by úrady dohliadajúce nad hygienou potravín mali možnosť kontroly, mohli by vstúpiť do obydlia, skontrolovať čistotu priestorov, v ktorých sa pripravujú výrobky, zdravotnú nezávadnosť používaného riadu, dostatok čistiacich prostriedkov, odoberať vzorky surovín, kontrolovať, či sú správne uskladnené. To by zvýšilo záruky pre obidve strany, výrobcu aj odberateľa.
Vzhľadom na sociálny a odvodový systém je potrebné obmedziť pri uvažovaní o takomto podnikaní jeho rozsah. Horným limitom, ktorý navrhujeme, je hranica 12-násobku minimálneho vymeriavacieho základu pre odvody na účely sociálneho poistenia. V súčasnosti ide o čiastku cca 417 euro mesačne bez odpočítania nákladov. Táto čiastka sa bude postupne zvyšovať podľa toho, ako bude stúpať minimálny vymeriavací základ. Teda aj z tohto vidno, že v žiadnom prípade nejde o činnosť, ktorou by sa podnikateľ živil. Ide o poskytnutie možnosti oficiálne zarobiť určitý objem prostriedkov a prilepšiť si k nízkej mzde, k dôchodku, k dávkam v nezamestnanosti, prípadne na materskej dovolenke. Dá sa predpokladať, že mesačne by takto podnikajúca osoba získala približne 200 euro v čistom. Je to príjem malý, avšak s ohľadom na priemernú výšku dôchodkov, podporu v nezamestnanosti, prípadne iných sociálnych dávok bude určite pre mnohé osoby nepochybne zaujímavý.
Treba spomenúť aj ďalší dôsledok tohto zákona. Obmedzí sa istý segment šedej ekonomiky, čo je iste pozitívne aj z hľadiska príjmov štátu. Získa sa určitý príjem zo štátneho rozpočtu, pretože osoby, ktoré budú chcieť svoje podnikanie zoficiálniť, a teda zlegalizovať, z neho budú platiť dane z príjmu. Pri predpoklade, že náklady na podnikanie sú vo výške 40 % príjmu, by každý takýto podnikateľ zaplatil približne 500 až 570 euro ročne. Samozrejme, aj táto suma by sa postupne zvyšovala v súlade so zvyšovaním minimálneho vymeriavacieho základu. Celkový príjem rozpočtu by závisel od počtu takto podnikajúcich osôb. Vzhľadom ale k množstvu inzerátov ponúkajúcich služby, o ktorých sme hovorili, sa dá pravdepodobne predpokladať, že táto čiastka nebude zanedbateľná.
Prijatie uvedeného zákona si nevyžiada žiadne dodatočné zvýšené náklady štátneho rozpočtu ani rozpočtu vyšších územných celkov, ani rozpočtov miest a obcí. Možno očakávať jednoznačne priaznivé dopady na daňové príjmy a na celkové oživenie trhu, na ktorý sa dostanú zaujímavé produkty. Je to pozitívny impulz pre podnikateľské prostredie a nemá dopad na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. No a, samozrejme, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 514 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona o malom domácom podnikaní.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ja v rámci tejto spravodajskej informácie uvediem, že ja tento návrh zákona vítam, považujem ho za žiaduci, opodstatnený a potrebný, dlhodobo sa prejavuje potreba vytvorenia legislatívneho a právneho základu pre úpravu domáceho podnikania. Je množstvo malých domácich producentov, ktorí naozaj v takejto neupravenej, legislatívne neupravenom rámci majú obavy a čelia riziku toho, že budú na nich podávané sťažnosti, podnety na preverovanie dotknutými daňovými a inými verejnoprávnymi inštitúciami. Naozaj je dôležité pre využitie ich potenciálu vytvoriť jednoduchý legislatívny rámec, aby tak nemuseli čeliť zvyšovaným nárokom, či už daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, administratívneho zaťaženia, v neposlednom rade aj prísne nastavených hygienických noriem, ktoré im bránia v tom, aby si dokázali zabezpečiť doplnkový príjem pre vlastnú existenciu a obživu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja mám len veľmi krátke otázky, ale keďže nemám k čomu faktickovať (povedané so smiechom), tak by som ich takto predniesla.
Ja by som chcela vedieť a chcela by som, aby to aj iní vedeli, ako budú, ako budú mať motiváciu tí ľudia, aby zoficiálnili to svoje drobné podnikanie. A vedie ma k tejto otázke napríklad skúsenosť s tým, že v podstate ľudia, aj keď je niečo formálne ukotvené a oficiálne, tak majú naozaj veľkú tendenciu obchádzať a vymýšľať. Predvčerom som išla taxíkom a taxikár mi pekne dopodrobna vysvetlil, ako im vlastne pomohlo zavedenie registračných pokladní, lebo sa dá ešte lepšie vyberať, teda to cestovné načierno.
Tak ale to ako ja by som bola rada, keby všetko bolo na poriadku, keby všetko bolo tak, ako má byť. Len akú motiváciu vlastne tí ľudia k tomu budú mať?
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, ja som veľmi rád a ja vítam každú jednu iniciatívu, ktorá sa dotýka podpory malého a stredného podnikania, v tomto prípade skôr drobného podnikania v domácnostiach, ja to beriem, však iste, ktorí ma poznáte, viete, že jednak profesionálne sa už venujem hádam viac ako 20 rokov podpore malého a stredného podnikania a na druhej strane som dával mnohé návrhy zákonov okrem iného aj zákon o rodinnom podnikaní, ktorý do určitej miery pokrýva aj túto záležitosť povedzme toho drobného podnikania.
Takže ja beriem, pán kolega, túto vašu iniciatívu ako možno takú light verziu z časti toho domáceho podnikania, ktoré ja beriem. Keď už hovoríme o domácom podnikaní, to už je viac-menej to rodinné podnikanie, aj keď niekedy nemusia v takomto povedzme domácom podnikaní do toho byť zapojení viacerí členovia rodiny, ale rozhodne tie ciele, ktoré vy ste tu spomínali, pokrýva aj tá záležitosť rodinného podnikania, zákona, ktorý som dával dvakrát, dokonca v jednom prípade bol posunutý do druhého čítania, ale zdá sa, že vládna strana, vládni poslanci nemajú záujem tak systémový zákon posunúť ďalej, aby sme skutočne riešili potrebu vytvárania prostredia pre ekonomickú iniciatívu členov rodín, ja si myslím, že každá takáto iniciatíva je skutočne dobrá, keďže vytvára podmienky pre tú obživu v našich rodinách, vytvára podmienky na to, aby sme odbremenili sociálny systém štátu a znížili podiel šedej ekonomiky, podnietili vlastne členov rodiny k tomu, aby tí, čo možnože sú momentálne nezamestnaní, ale aby začali uvažovať o tom, že môžu aj takou drobnou podnikateľskou činnosťou vlastne sa zapojiť do týchto podnikateľských aktivít, že vlastne zlepšiť to sociálno-ekonomické postavenie. Aj v takých chudobnejších regiónoch, v dedinkách a podobne, kde vlastne si môžu títo ľudia pomôcť. No a čo už som hovoril, že vlastne vytvoria aj takéto lepšie prostredie pre tie rodinné väzby.
Takže ja som len tomto zmysle chcel naznačiť, že tieto, tieto iniciatívy sú veľmi dobré, ja hovorím, ja ju vítam, lebo vytvára taký ten doplnok k tomu, čo už sme tu, sme tu naznačovali, rozhodne je treba, aby sme vytvorili to, čo najjednoduchší systém, aby sa ľudia mohli zapájať do týchto ekonomických aktivít, znížiť byrokraciu, aj tento váš návrh, ale aj návrh, ktorý som ja hovoril v rámci rodinného podnikania, predovšetkým skrz tzv. rodinnú živnosť vytvára mnoho a mnoho možností na to, aby sa ľudia mohli zapájať do týchto ekonomických aktivít bez toho, aby museli v podstate čeliť nejakým byrokratickým postupom, čiže odstránime tzv. ten red line na to, aby sa, aby sa tie iniciatívy mohli, mohli v rodinách rozvinúť.
Takže na záver len toľko, že vítam túto iniciatívu, a ja osobne za seba môžem povedať, že v tomto úsilí budem určite ďalej pokračovať tak, aby sme v konečnom dôsledku mohli to, mohli takúto legislatívu presadiť a pomôcť ľuďom zlepšiť ich sociálno-ekonomické postavenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak využijem túto možnosť, aby som aj odpovedal, aj zareagoval, veľmi pekne ďakujem mojim predrečníkom aj za tie otázky a poznámky, ktoré k tomuto predloženému návrhu vznikli. Predovšetkým tak začnem podľa poradia.
Janke Šipošovej, tou motiváciu by predovšetkým bolo to, že takýmto spôsobom človek už nemusí sa spoliehať len na, by som povedal, odkaz alebo odporučenie niekoho známeho, že niekto niečo vyrába, ale oficiálnym spôsobom môže prezentovať, že robí to, čo robí. Môže tak podstatným spôsobom zvýšiť okruh svojich odberateľov, môže sa stať oficiálnym tým drobným producentom, ktorého si ľudia ľahko nájdu, môže mať svoje označenie, môže mať dokonca, samozrejme, keď bude chcieť, aj inzerát alebo inú formu marketingu, ale nebude to utajená činnosť, nebude to taká šušušu, šušušu, ale úplne oficiálna. To je motivácia z hľadiska samotných ľudí.
Ale netreba zabudnúť, že predovšetkým štát by mal mať motiváciu, aby toto umožnil, pretože by takto naozaj došlo aj k tomu, že bude o tom vedieť, bude môcť tie síce zmäkčené podmienky, ale úplne základné, pozrieť, či tá kuchyňa napríklad, kde sa to varí, pečie, je čistá, či nástroje, ktoré sa používajú, sú čisté, nemyslím si, že musia byť extra špeciálneho typu, ale jednoducho že spĺňa, základné hygienické požiadavky sú naplnené a tak podobne. A, samozrejme, pre štát je motív, aby získal aj tie drobné kvapky daňového charakteru, ktoré, keď sú dosť husté, tak je to veľmi silný prítok. Každá voda sa skladá z tisícov a miliónov kvapiek alebo každý prúd, to všetci dobre vieme. Takže toľko k motiváciám.
Čo sa týka pána poslanca Hudackého, aj ja takisto súhlasím s tými aktivitami a s tými návrhmi, ktoré predkladal, lebo naozaj tak ako som aj ja hovoril v úvodnom slove, aj pri predložení návrhu zákona o rodinnom podnikaní to zaznievalo, nemyslí táto krajina na malých a drobných podnikateľov, a to je veľká chyba. Nevytvára im dobré podmienky, naopak, hádže im polená pod nohy, sťažuje im život a podnikanie, a pritom oni sú skutočnou kostrou zdravej ekonomiky. Oni sú tí, ktorých sa otrasy dotýkajú najmenej z hľadiska celoplošného a ktorí vytvárajú najviac pracovných miest, takže treba sa zamerať na túto oblasť. Táto naozaj absolútne najmenšia podmnožina, ktorú chce tento návrh zákona ošetriť, je ešte menšou množinou, ako je domáce podnikanie, ktoré má skôr, má živnostenský charakter, a tým, tou odlišnosťou je to, že nevyžaduje ani živnosť, že ten prístup na ten trh je absolútne jednoduchý a zjednodušený, že nevyžaduje ani napĺňanie tých prehnane tvrdých a podrobných opatrení, ktoré vyplývajú z rôznych vyhlášok, ktorých máme bezpočet, ktorými sa tu vôbec nezaoberáme, lebo to je vecou vykonávacích alebo výkonných predpisov jednotlivých rezortov, a kde úradníci ich produkujú ako na bežiacom páse, ktoré sa dotýkajú hygienických, potravinárskych a všetkých možných predpisov a ktoré naozaj stavajú veľkú bariéru pred ľudí pri vstupe na trh. A takéto drobné podnikanie potom môže byť naozaj štartérom, že človek si na ňom vyskúša, overí a potom, keď zistí, že to ide, že sa darí, môže sa posunúť do ďalšieho, ďalšej úrovne, ďalšieho levelu a rozširovať podnikanie a stať sa z neho normálne podnikateľ, ktorý sa tým živí. Čiže toto podnikanie nie je, ako aj z rozsahu finančného vidno, prácou, ktorá by uživila daného človeka, ale je len prilepšením. Ale aj to má svoj význam a naozaj môže to odštartovať potom ďalší biznis.
Takže previazaním týchto jednotlivých prvkov, keby sme sa na to zamerali, by sme vedeli dosiahnuť podstatné zlepšenie v tejto oblasti a môžem vysloviť len veľkú ľútosť, že sa tak nedeje, že v tomto smere zostávajú zatiaľ väčšinové uši v tejto sále hluché, k tomuto segmentu podnikania, k týmto drobným ľuďom práce, ktorí sa každodenne živia prácou a znášajú za to, na to, kvôli tomu aj najväčšie riziká.
Hádam toľko, ďakujem za pozornosť a ešte raz prosím o podporu tohto návrhu zákona.