58. schôdza

Pán podpredseda, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Chcem sa len poďakovať, pán podpredseda parlamentu a predseda kresťanských demokratov, za to, že aj po vystúpení pani kolegyne Janky Šipošovej nastala zmrazujúca a na kosť otvárajúca atmosféra toho, že niečo nie je vyrovnané, niečo nie je dotiahnuté do stavu nastolenia spravodlivého konania.
Myslím si, že aj v duchu toho, že 17. november nie je tak ďaleko a jeho 26. výročie od nás, kedy mnohé parametre hovorili o tom, že v 89. bola nastolená demokracia a prichádza k nejakej dezilúzii z toho, a z tých všetkých debát okolo 17. novembra chcem spomenúť možno dve základné vety.
Prvá je o tom, že demokracia sa nenastoľuje, nastoliť sa nedá, pretože demokraciu sa musíme naučiť používať, pretože demokracia sa stavia, kultivuje, učí sa a zároveň nás musí učiť.
To je jedna veta a druhá je presne s odkazom na pamäť, akýkoľvek národ, ktorý zabudne na svoju vlastnú pamäť alebo ju stratí, je odsúdený svoju históriu si prežiť znova. A tým, že existujú rezíduá tej minulej moci až dodnes, je presne nevyrovnanie sa s jedným momentom, že tí, ktorí mučili a týrali, sú na tom lepšie ako tí, ktorí boli mučení a týraní. Podporou návrhu tohto zákona vieme túto spravodlivosť nastoliť tak, ako to demokracia vyžaduje.
Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Aj, vážený pán podpredseda, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Naviažem len na tú časť, kde hovoríš, kde si hovoril o tom, že boj nekončí, že stále vlastne tie zápasy prebiehajú a zrejme aj natrvalo prebiehať budú, a veľmi pragmaticky sa teda tu chytám tej časti jedného konkrétneho zápasu, kde vždy som stál tam, kde si to navrhoval alebo, naopak, kde sám som to navrhoval, mám na mysli jedny amnestie, ktoré tu kryjú zločin a ktoré sú istým symbolom toho, že ten boj naozaj má svoju kontinuitu a že to v tejto sieni, ho treba vybojovať, lebo tu je na to priestor.
Ďakujem.

Reakcia, pán podpredseda Figeľ.

Ďakujem pekne. Nie je to kontroverzia, ja len by som chcel tiež poďakovať a možnože dodať k tomu, čo hovoril pán kolega Viskupič aj pán kolega Mičovský.
Nastoľuje sa totalita, demokracia si vyžaduje statočnosť, odvahu, bez toho nebude žiť, nebude rásť, nebude fungovať, a preto potrebujeme odvážnych a statočných občanov, aspoň z väčšiny, ktoré tak v obci, či v štáte, alebo na kontinente môžu riešiť reálne problémy, a nie nastoľovať kvázi riešenia, konečné riešenia, rýchle riešenia, ešte neviem aké, ktoré už na kontinente boli skúšané v mene všelijakých ideológií, a to je celé o výchove a o vzdelávaní, na rozdiel od totality, ktorá je o násilí tých nepohodlných, nesúhlasiacich, zlikvidujú, deportujú a nejakým spôsobom prenasledujú, utíšia alebo zbavia postavenia a tých už masových potom ovládajú cez propagandu alebo lož.
K tomu, že boj nekončí, čo hovorí Janko Mičovský a amnestie pripomenul, áno, Slovensko, žiaľ, aj vďaka SMER-u, žiaľ, aj vďaka SMER-u, som rád, že aspoň pár kolegov to počuje zo SMER-u, je jedinou krajinou v modernej Európe, kde štátna moc amnestovala samu seba zo zločinu, a nechávame to tak. Je to hanba v 21. storočí v slušnej, demokratickej, slobodnej Európe, ktorá má problémov a bude ich mať, ale na rozdiel od iných my sme tento biľag, túto amnestiu zločinu samotnými nositeľmi moci neotvorili alebo nejakým spôsobom neodstránili. Mne je to veľmi ľúto, lebo som čakal, že SMER aspoň v tejto veci prestrihne svoje puto spolupráce s HZDS a Vladimírom Mečiarom.

Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, žiadate si záverečné slovo? 
Nech sa páči.
Ešte pred tým, ako začnete, by som privítala na balkóne členov organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska z okresu Brezno. Vitajte. (Potlesk.)

Ja chcem len poďakovať všetkým rečníkom za podporu, za to, že vnímajú a cítia, a poviem už len na záver, odpustili sme, ale nezabudneme. Ja určite budem, kým budem dýchať, nezabudnem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca nechce vystúpiť so záverečným slovom? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Hudackého, Jozefa Bobíka a Pavla Zajaca na vydanie zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií a o zmene a doplnení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1811. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1817.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona uviedol. (Reakcie z pléna.)
Ak by bol pán navrhovateľ dlhšie, tak prerušíme rozpravu. (Reakcia z pléna.)

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jozefa Bobíka a Pavla Zajaca na vydanie zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií a o zmene a doplnení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 1811.)

Nie, nie nemusíš, ale môžeš počúvať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)