58. schôdza

Áno, pani kolegyňa, je to na plač, posledná, posledné vystúpenie, ktoré bolo, a mohli sme si to naživo prehliadnuť. Ako si povedala, že vyššia moc zasiahla. Áno, ten to riadi, len ako sa hovorí, že snaž sa, človeče, aj Pán Boh ti pomôže. A my sme tu, tí ľudia, ktorí by to mali povedať, čo tu máme, akých tu máme ľudí, ako to treba vyriešiť, a ja tvrdím stále, že božie mlyny melú pomaly, ale isto, a chcem veriť, že aj na Slovensku sa s týmto vysporiadame.
Takže s Božou pomocou poďme na to.

Ďakujem. Obyčajne tu v sieni zákonnosti vnímame slová návrhov zákonov rozumom a sú možno vzácne chvíle, keď ich máme možnosť precítiť. A ja ti chcem poďakovať, Janka, že práve túto vzácnu chvíľu si nám ponúkla.
Ja si myslím, že asi neexistuje iná možnosť voľby pri hlasovaní, ako tú, ktorú si nemusela ani vysloviť. Predpokladám, že ak existuje svedomie, tak tá voľba je úplne jasná.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Ctené dámy, vážení páni, pani predkladateľka, ja len krátko.
Skôr s vážnosťou chcem na jednej strane oceniť opakovanú iniciatívu Janky Šípošovej a ďalších navrhovateľov tohto dôležitého zákonného aktu, ktorý je viac úsilím o aspoň akú-takú spravodlivosť, než o nejakú veľkú, výraznú, ale predsa. A zároveň je výrazom naozaj aktívnej pamäte, ktorá je veľmi dôležitá pre každého človeka a pre každý národ. Kde sa stráca pamäť, tam sa stráca oveľa viac, než len pamäť, dokonca identita životná alebo dejinná stopa a tým pádom aj smerovanie či cesta do budúcnosti, lebo to spolu súvisí, odkiaľ prichádzame a kam kráčame, vždy spolu súvisí, aj vtedy, keď vychádzame z tragédie, keď vychádzame z krízy alebo doslova z vojnových skúseností 20. storočia.
Pre kresťanských demokratov je aj tento návrh, aj mnohé, ktoré by som možnože mal spomenúť, ale nie je dôvod ich teraz nejako osobitne evokovať, veľmi dôležitým nástrojom na nielen pamäť, ale tú základnú ľudskú spravodlivosť, ktorá, či vo forme reštitúcií, rehabilitácií alebo aspoň zmiernenia krívd, odstraňuje to, čo spáchali iní v mene štátu, v mene republiky, v mene ideológie, v mene moci, v mene svetlých zajtrajškov a neviem akých iných ďalších, ale v skutočnosti zločinnou rukou. My sme vznikali v zápase o slobodu, demokraciu a tento zápas nie je raz a navždy skončený novembrom, kľúčikmi, ’89, to je permanentný každodenný nielen stav, ale úsilie každého z nás o to, čo má platiť a čomu sa má dariť, aby sloboda bola zodpovedná, aby demokracia prinášala perspektívu, nie krízu alebo úpadok, aby spravodlivosť, aspoň tá základná bola už počas života, nielen po smrti a aby to nebola teória či nadávka, ale realita právneho štátu a, samozrejme, aj ďalšie súvislosti by sa patrilo spomenúť.
Chcem takisto oceniť, že celá nová generácia dcér politických väzňov hlása to, čo je veľmi potrebné pre iné storočie, ako bolo dvadsiate. Odpustiť, ale nezabúdať. Ak je revanš nástrojom, tak vyvolá nové konflikty, nové likvidácie a nové frontové línie a vrátime sa, kde sme nechceli. Dvadsiate prvé, naše terajšie, aktuálne storočie môže byť lepším, ak bude viac spravodlivosti, naozajstnej spravodlivosti, nielen takej pozitivistickej, že väčšina povie a odhlasuje, ale vychádzajúce z princípov prirodzeného práva a pravdy a viac ľudskosti. A na to je predovšetkým parlament, aby tieto dimenzie nemerateľné na váhu alebo na litre, alebo na fyzikálne jednotky, ale rozhodujúce pre charakter spoločnosti a jej perspektívu presadzoval, aby 21. storočie bolo časom ľudskejším a solidárnejším.
A preto takýto návrh, kde tí, ktorí získavali cez zločin, cez zneužívanie moci, cez špehovanie a prenasledovanie tých druhých, by nemali mať výhodu oproti obetiam alebo deťom, alebo pozostalým po obetiach komunistického režimu.
Chcem vyjadriť za klub kresťanských demokratov, že tento návrh, ale aj každý podobný podporujeme aj preto, aby na Slovensku jednak spravodlivosti bolo viac, ale aj pamäti na to, že zápas o charakter krajiny, o charakter demokracie, o zodpovednú slobodu sa neskončil ani transformáciou, ani nejakým prechodom do európskeho spoločného priestoru, ale je pred nami a takéto návrhy si vyžadujú nielen pozornosť, ale zaslúžia aj podporu.
Ďakujem pekne.

Chcem sa len poďakovať, pán podpredseda parlamentu a predseda kresťanských demokratov, za to, že aj po vystúpení pani kolegyne Janky Šipošovej nastala zmrazujúca a na kosť otvárajúca atmosféra toho, že niečo nie je vyrovnané, niečo nie je dotiahnuté do stavu nastolenia spravodlivého konania.
Myslím si, že aj v duchu toho, že 17. november nie je tak ďaleko a jeho 26. výročie od nás, kedy mnohé parametre hovorili o tom, že v 89. bola nastolená demokracia a prichádza k nejakej dezilúzii z toho, a z tých všetkých debát okolo 17. novembra chcem spomenúť možno dve základné vety.
Prvá je o tom, že demokracia sa nenastoľuje, nastoliť sa nedá, pretože demokraciu sa musíme naučiť používať, pretože demokracia sa stavia, kultivuje, učí sa a zároveň nás musí učiť.
To je jedna veta a druhá je presne s odkazom na pamäť, akýkoľvek národ, ktorý zabudne na svoju vlastnú pamäť alebo ju stratí, je odsúdený svoju históriu si prežiť znova. A tým, že existujú rezíduá tej minulej moci až dodnes, je presne nevyrovnanie sa s jedným momentom, že tí, ktorí mučili a týrali, sú na tom lepšie ako tí, ktorí boli mučení a týraní. Podporou návrhu tohto zákona vieme túto spravodlivosť nastoliť tak, ako to demokracia vyžaduje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Aj, vážený pán podpredseda, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Naviažem len na tú časť, kde hovoríš, kde si hovoril o tom, že boj nekončí, že stále vlastne tie zápasy prebiehajú a zrejme aj natrvalo prebiehať budú, a veľmi pragmaticky sa teda tu chytám tej časti jedného konkrétneho zápasu, kde vždy som stál tam, kde si to navrhoval alebo, naopak, kde sám som to navrhoval, mám na mysli jedny amnestie, ktoré tu kryjú zločin a ktoré sú istým symbolom toho, že ten boj naozaj má svoju kontinuitu a že to v tejto sieni, ho treba vybojovať, lebo tu je na to priestor.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nie je to kontroverzia, ja len by som chcel tiež poďakovať a možnože dodať k tomu, čo hovoril pán kolega Viskupič aj pán kolega Mičovský.
Nastoľuje sa totalita, demokracia si vyžaduje statočnosť, odvahu, bez toho nebude žiť, nebude rásť, nebude fungovať, a preto potrebujeme odvážnych a statočných občanov, aspoň z väčšiny, ktoré tak v obci, či v štáte, alebo na kontinente môžu riešiť reálne problémy, a nie nastoľovať kvázi riešenia, konečné riešenia, rýchle riešenia, ešte neviem aké, ktoré už na kontinente boli skúšané v mene všelijakých ideológií, a to je celé o výchove a o vzdelávaní, na rozdiel od totality, ktorá je o násilí tých nepohodlných, nesúhlasiacich, zlikvidujú, deportujú a nejakým spôsobom prenasledujú, utíšia alebo zbavia postavenia a tých už masových potom ovládajú cez propagandu alebo lož.
K tomu, že boj nekončí, čo hovorí Janko Mičovský a amnestie pripomenul, áno, Slovensko, žiaľ, aj vďaka SMER-u, žiaľ, aj vďaka SMER-u, som rád, že aspoň pár kolegov to počuje zo SMER-u, je jedinou krajinou v modernej Európe, kde štátna moc amnestovala samu seba zo zločinu, a nechávame to tak. Je to hanba v 21. storočí v slušnej, demokratickej, slobodnej Európe, ktorá má problémov a bude ich mať, ale na rozdiel od iných my sme tento biľag, túto amnestiu zločinu samotnými nositeľmi moci neotvorili alebo nejakým spôsobom neodstránili. Mne je to veľmi ľúto, lebo som čakal, že SMER aspoň v tejto veci prestrihne svoje puto spolupráce s HZDS a Vladimírom Mečiarom.

Ja chcem len poďakovať všetkým rečníkom za podporu, za to, že vnímajú a cítia, a poviem už len na záver, odpustili sme, ale nezabudneme. Ja určite budem, kým budem dýchať, nezabudnem. (Potlesk.)

Nie, nie nemusíš, ale môžeš počúvať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií alebo tzv. zákon o energetickej chudobe.
Po mnohých nesystémových a často populistických riešeniach súčasnej vlády prinášam systémové a dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré na jednej strane chráni sociálne slabé skupiny pred tzv. energetickou chudobou, to znamená nedostatkom cenovo dostupnej minimálnej potreby energie, a na druhej strane zabezpečuje transparentný a spravodlivý rozvoj trhu s energiami. Tento návrh zákona rieši systémový alebo teda systémovo problém tzv. energetickej chudoby. Čo to je tá energetická chudoba? To je stav, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky, alebo ak domácnosť nie je schopná zadovážiť si za dostupnú cenu základné energetické služby. Tie energetické služby, samozrejme, sú spojené s osvetlením aj s varením, ale aj v podstate s možnosťou napojenia takýchto energetických spotrebičov, ako je chladnička, ako je pračka a podobne.
Súčasná situácia v mnohých sociálne slabých rodinách, keďže máme na balkóne aj dôchodcov, dosť často sa to spája v podstate v domácnostiach s dôchodcami, je často z toho energetického pohľadu často neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú síce regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať najzraniteľnejších spotrebiteľov, a to spotrebiteľov, ktorí sú v hmotnej núdzi. Navyše striktná regulácia cien je často bariérou pre nižšie ceny energií, ktoré môžu byť vygenerované trhom.
Náš návrh zákona teda umožňuje identifikovať zraniteľných spotrebiteľov. Pre účely tohto zákona je zraniteľným spotrebiteľom domácnosť, ktorej zo zákona prislúcha dávka v hmotnej núdzi. Na základe takejto identifikácie každá domácnosť ako zraniteľný spotrebiteľ je oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok, tzv. energetickú dávku, ktorá pokrýva minimálnu potrebu energie, skutočne minimálnu potrebu energie, my hovoríme tomu v tomto zákone energetické minimum. Minimálna potreba energie zahŕňa energiu na vykurovanie, na ohrev vody a inú spotrebu a berie do úvahy aj počet členov domácnosti. Fond energetickej solidarity, ktorý vlastne takisto etablujeme týmto návrhom zákona, bude plnený potom z príspevkov energetických spoločností. Výška energetického minima je určovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zároveň vedie zoznam energetických podnikov, určuje výšku príspevku energetických podnikov do Fondu energetickej solidarity a plní aj ďalšie úlohy podľa osobitného zákona.
Na prvý pohľad sa možno zdá, že povinnými dávkami do fondu opäť zaťažujeme energetické subjekty, ktoré už teraz sú zaťažované mimoriadnymi odvodmi pre regulované spoločnosti. Asi si pamätáte, že súčasná vláda v podstate prišla s takýmto návrhom zákona, a je pravda, že regulované spoločnosti sú zaťažované týmito mimoriadnymi odvodmi, na druhej strane chcem zdôrazniť fakt, že diferencovaným prístupom k podpore sociálne odkázaným domácnostiam uvoľňujeme priestor Úradu pre reguláciu sieťových odvetví k nižšej miere regulácie, čo môže priniesť spravodlivejšie pomery na trhu s energiami. Menej regulácie neznamená automaticky vysoké ceny energií, skôr naopak, ja potom ešte uvediem, keď vystúpim v rozprave, porovnanie týchto cien, a aké ceny by sme mohli mať, keby sme neboli mali striktnú reguláciu cien energie. Budete vidieť, o čo prichádza slovenský národ v slovenskej domácnosti.
Príkladom môže byť aj súčasná situácia týkajúca sa plynu. ÚRSO na základe výraznej intervencie vlády minulý rok znížil ceny plynu plošne o 5 %. Okrem faktu, že je to len populistické riešenie a že takéto plošné zníženie cien pomáha viac ekonomicky bohatším rodinám, ktoré majú vyššiu spotrebu, pretože to sa odráža na vyššej spotrebe, ten, kto má vyššiu spotrebu, vlastne na tom získava, na plošnom znížení energií vlastne získavajú skôr tie bohaté domácnosti ako tie chudobné, čiže aj také, čo vyhrievajú svoje bazény plynom a podobne.
Silno regulovaný segment trhu neumožnil pozitívnu situáciu na globálnom trhu. Ceny plynu sú totiž odvádzané od cien ropy na svetových trhoch, v súčasnosti je cena ropy na úrovni cca 47 dolárov za barel oproti roku 2012, keď cena bola na úrovni cca 125 amerických dolárov za barel. Podľa názoru mnohých expertov v oblasti energetiky je zrejmé, že ceny plynu sú v našej krajine stále veľmi vysoké predovšetkým paradoxne kvôli vysokej miere regulácií. Na základe týchto poznatkov by cena plynu na Slovensku mohla byť nižšia viac ako o 20 % v porovnaní s tým, čo určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aj to v podstate len tlakom vlády Roberta Fica.
Nie som proti určitej miere regulácie, tá musí byť, pretože, samozrejme, niekedy môže ten trh zlyhať a jednoducho tie ceny môžu vyletieť z rôznych dôvodov. Ale v každom prípade regulácia nemôže byť modlou a všeúčinným liekom v podstate na fungovanie trhu s energiami.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán navrhovateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.
Máte slovo, pán poslanec.

Vážení opoziční poslanci a dvaja poslanci za stranu SMER, sme tu vo väčšine a dúfam, že po voľbách to tak bude.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 514 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jozefa Bobíka, Pavla Zajaca na vydanie zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií a o zmene a doplnení zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2016, aby tento návrh bol v gestorskom výbore prerokovaný do 22. januára 2016.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.