58. schôdza

Ďakujem pekne. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa konalo 2. decembra 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 132 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania, overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 130 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za pani Lýdiu Brichtovú hlasovalo za 49 poslancov, hlasovalo proti 49 poslancov, zdržalo sa hlasovania 32 poslancov;
- za Zuzanu Stavrovskú hlasovalo za 72 poslancov, hlasovalo proti 24, zdržalo sa hlasovania 34.
Na voľbu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zvolená pani Zuzana Stavrovská. Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 ústavy navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. Keďže bude končiť funkčné obdobie jednému sudcovi, Národná rada bude voliť dvoch kandidátov.
Na základe výzvy predsedu Národnej rady a podľa § 11 ods. 1 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov bolo v termíne do 13. novembra 2015 ústavnoprávnemu výboru doručených 9 návrhov.
Navrhovaní kandidáti na sudcu Ústavného súdu boli pozvaní na schôdzu ústavnoprávneho výboru konanú 25. a 26. novembra 2015, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor konštatoval, že navrhovaní Dana Bystrianska, Miroslav Gavalec, Soňa Košičiarová, Jana Laššáková, Mojmír Mamojka, Michal Matulník, Ondrej Mularčík, Lenka Praženková, Michal Truban spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Základné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v predkladanom materiáli, ktorý máte ako tlač 1855.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Pani podpredsedníčka, v dobrom, rokujeme o návrhu kandidátov, kde ste aj vy jedna z kandidátok. Zdá sa vám byť vhodné, že vediete o tomto bode schôdzu? To je len vyslovene poznámka. Mne sa to nezdá byť úplne najvhodnejšie. Neviem, ako ste si to zmanažovali, však bod bol dopredu určený. Mne sa zdá, že by bolo vhodnejšie, keďže ideme rokovať o vás, viedol schôdzu niektorý z iných z podpredsedov.
Neviem, či vám to - teraz nemyslím vás konkrétne, ale ako vo vedení parlamentu - vám to netrklo, ale mohlo teda.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, dovoľte mi sa pridať možno k tomu apelu a v dobrom tiež, lebo kvôli nejakému precedensu do budúcna, aby sme zbytočne možno nevytvárali niečo, čo... (Reakcia predsedajúcej.) A ja kľudne aj počkám alebo prerušme to na pár minút. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Začnite, začnite, ja neviem, kde je pani podpredsedníčka Jurinová.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
O. K. Dobre. Takže, pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa na netradičnom mieste... (Reakcia z pléna.) Predkladateľka?
... spravodajkyňa a vážené torzo kampaňuchtivých kolegov, dovoľte mi, dovoľte mi vystúpiť podľa mňa k závažnej téme, a preto som o to viac sklamaný, že v tejto sieni zákonnosti je toľko poslancov, koľko tu je.
Personálny deficit na akomkoľvek, akomkoľvek štátnom orgáne spôsobuje alebo vedie k zníženiu jeho efektivity a k pozvoľnému paralyzovaniu jeho činnosti. O tomto podľa mňa nie je debata a ani nie je pochýb. Avšak minulá voľba, myslím, že to bolo pre rokom, plus-mínus pár mesiacov, zanechala trpkú pachuť v ústach po tom, koho sme zvolili a koho sme nezvolili ako kandidátov na nových členov Ústavného súdu. A ja vyslovujem želanie, aby sa to nestalo aj v tomto prípade, pretože Ústavný súd rozhoduje okrem iného aj spoločensky citlivé témy, ktoré sa pohybujú aj v mimoprávnom prostredí alebo v prostredí, kde je priestor a kde je dobré vyjadriť svoj hodnotový úsudok. Pretože príde k prirodzenému rozkolu, čo je úplne samozrejmé, lebo ani spoločnosť nie je homogénna, a tento rozkol sa vyžaduje. Vyžaduje sa na konštruktívnu debatu, lebo som presvedčený, že iba v konštruktívnej debate je možné dôjsť k správnym záverom. Avšak posledná voľba vo mne zanechala tú pachuť, ktorú som spomínal, a nezabezpečovala názorovú diverzitu a skôr naznačovalo to niečo, ako spieva Michal Kaščák v Bez ladu a skladu, píšme... alebo "Píšte všetci modrým perom", homogénne, v zásade doľava. A som z toho celkom nešťastný.
Treba si ale vyložiť karty na stôl. Ústavnú súd nie je, nie je čisto apolitický orgán. Ústavný súd je orgán, do ktorého politika priamo vplýva či už cez tradíciu, alebo cez spôsob voľby, keď už prechádza cez parlament ako zákonodarnú moc, prechádza cez prezidenta ako výkonnú moc. Čiže tá politika je tam prítomná a je nasiaknutá. Čo je však dôležité, je miera, miera tej politiky. Politika nikdy nesmie byť viac, ako je odbornosť. Nesmie ju prekonávať, nesmie ju presiahnuť.
Kolegov... alebo argumenty kolegov, predovšetkým z vládnej strany, ten semiotický argument, každý, kto splní zákonné a ústavné požiadavky, sa môže uchádzať o voľbu, je podľa mňa v čase, kedy súdom neverí 74 % ľudí, cynický, keď dôveryhodnosť je na dne, je nebezpečný. Práve preto, že my na najvyšších justičných orgánoch potrebujeme ľudí, ktorí sú morálne a odborne zdatní, ktorí majú kredit a ktorí sa musia javiť ako nezávislí. A nástrojom nezávislosti je nestrannosť. Otázka je, ako politický nominant môže byť nestranný. Ja si želám, aby sa takí ľudia našli. Žiaľ, ale Slovensko je malé a niektorí - aj terajší - kandidáti sú politicky vyhranení. Trúfnem si povedať, že môže to byť nebezpečné, pretože v zmysle čl. 124 ústavy Ústavný súd je nezávislý orgán, súdny orgán ochrany ústavnosti. A práve v tom sa možno skrýva tá podstata, kedy tá ústavnosť sa dotvára aj judikatúra a kedy sa tvorí charakter práva, kedy sa hovorí, či pôjdeme doľava, doprava, do stredu, či pôjdeme k liberalizmu, konzervativizmu alebo k nejakým hodnotám. Ja by som bol rád za balans, ak môžem vyjadriť to osobné želanie, ale, žiaľ, keď sa dnes pozerám na zloženie Ústavného súdu, k tomu balansu, k tomu balansu nesmerujeme.
To, v akom stave je Ústavný súd, hovoria aj jeho posledné výsledky. A ešte možno kúsok do histórie. V roku 1993, keď bol Ústavný súd zriadený a na čele bol pán - už teraz nebohý - Čič, väčšina členov súdu bola zvolená členmi HZDS, SNS a SDĽ. A prekvapivo tento súd si veľmi rýchlo vybudoval dôveru, veľmi rýchlo. Udržal si ju počas celého funkčného obdobia alebo prvého funkčného obdobia, keď to mám tak zjednodušene povedať, kedy sa nebál vydať odvážne rozhodnutia aj napriek tomu, že sa to parlamentu či vláde nepáčilo. Bolo to prekvapivé, ale bolo to, bolo to výborné, pretože ľudia verili tomuto súdu. Ale postupom času sme sa dopracovali až k Ústavnému súdu aktuálnemu, kedy za posledný rok vydal niekoľko rozporuplných rozhodnutí, kedy, ja neviem, teda nepoznám a možnože moje poznanie je obmedzené, nie možno, určite, kto sa v tých rozhodnutiach vyzná, počnúc Čentéšom, počnúc odmietnutím alebo nevymenovaním kandidátov na ústavných sudcov, cez odmietnutie výkladu prezidenta. A takýchto rozhodnutí bolo niekoľko. Sú rozporuplné, nie sú teda správne podľa môjho názoru a nebudia dôveru u bežných občanov. Ten najvyšší orgán ochrany ústavnosti nebudú dôveru.
Vy dnes máte, páni a dámy, možnosť, hovorím hlavne k poslancom vládnej strany, možnosť spraviť z Ústavného súdu alebo dať nejakú tehličku k tomu, aby opäť nadobudol dôveru, aby sme išli opačným smerom. Aby sme zabezpečili to, čo Ústavný súd má robiť, a to je naozaj ochrana, dôležitá, dôsledná a trvalá ochrana ústavnosti. A preto si dovolím vysloviť apel, aby sme volili všetci zodpovedne, a vedomí si toho, čo svojimi krokmi môžme urobiť. Síce možno nie hneď, ale pozvoľna sa môžeme blížiť tam, kam podľa môjho názoru nikto z nás nechce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Kadúc, to vystúpenie ako v zásade sa nedá nejakým spôsobom namietať. Bol to taký dobrý morálno-etický apel, kde apelujete predovšetkým na nás vládnych poslancov, aby sme si dobre zvážili, akým spôsobom budeme hlasovať.
Ak by som chcel čítať medzi riadkami, to, čo ste chceli týmto svojím vystúpením povedať, je, kolegovia vládni poslanci, zvážte, aby ste náhodou nevolili niekoho, kto bol príslušníkom vašich radov. No a tu vám musím povedať jednu poznámku, ktorá mi nejakým spôsobom leží na srdci. Príslušnosť k poslaneckému zboru bola v minulosti viackrát, boli to aj niektorí predsedovia ústavnoprávnych výborov, ktorí sa následne stali sudcami Ústavného súdu. Ak hovoríte, že potenciálny problém spočíva v podobe súčasných vládnych poslancov, ktorí by sa potenciálne mohli stať sudcami Ústavného súdu, a to predovšetkým alebo možno preto, že patria k vládnej väčšine, tak musím vám povedať, keď ste vyjadrovali obavy o tom, ako funguje Ústavný súd, že v Ústavnom súde strana SMER - v súčasnom - určite nemá väčšinu. To znamená, že ak by sme aj uvažovali vaším spôsobom rozmýšľania, aby sme dávali prednosť, hľadali ich východiská v návrhoch, ktoré podávali ľudia, ktorí sú buď mimo politiky, alebo ktorí sú z opozície, tak s veľkou pravdepodobnosťou sa dopracujeme k rovnakému výsledku, lebo z týchto návrhov vzišiel Ústavný súd, ktorý nemá vašu dôveru. A to je ten, to je ten základný problém.
My chceme, aby Ústavný súd mal dôveru aj v spoločnosti.

Pán Petrák, počas štyroch rokov, čo som tu, sa, som mal takú zásadu, nebyť osobný a neútočiť na kolegov zľava, sprava nejakým osobným spôsobom. Teraz ju trošku poruším, ale tak ju budem modifikovať, lebo nebude to útok.
Pre mňa je prof. Mamojka kandidát vhodný vzhľadom na jeho životopis, vzhľadom na to, čo, čo robil. Čo ale som vyslovil aj vo svojom vystúpení, je hodnotové nadstavenie, ktoré sa len ťažko porušuje. A ja mu nehovorím, že to nadstavenie je zlé. Ja hovorím, že dnes my na Ústavnom súde potrebujeme niekoho, zjednodušene, kto pôjde viac doprava ako doľava. Inými slovami, ak by na Ústavnom súde dnes bola vyváženosť a prof. Mamojka by zrejme získal môj hlas. To je prvá rovina.
Druhá rovina je tá, že keď si to obrátite, opýtajte sa sami seba, či ste zvažovali aj iných kandidátov, ktorí sú predložení, či vôbec viete, aké sú tam mená. Veď to sa vlastne ukáže na hlasovaní, aká bude homogenita hlasov za a hlasov proti. Lebo v poslednej voľbe kandidátov na členov Ústavného súdu ste vy, pretože ich tam bolo viac ako 50 ľudí proti, nechceli na Ústavnom súde pána Šikutu, pána Mazáka, pána Kresáka, pána Čirča. Vy ste boli proti týmto ľuďom, a preto sa desím toho, kam chcete, kam chce politická moc zatlačiť Ústavný súd. A ešte raz, ak chcete budovať charakter štátu založený tak, ako sa prejavujete v parlamente... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, taká zvláštna situácia, že ja sa snažím len tak zľahka o personálne, a skôr teda že k tomu statusu ústavného sudcu. Personálne, aj ja si dám záväzok, a keďže najväčší bijec neprešiel sitom "ad hominem" vášho výboru (povedané so smiechom) a ja som vždycky len vrátil, hej, čiže aj ja budem si dávať pozor na niektoré vyjadrenia, ktoré sú ad hominem, či jak sa to povie, pokiaľ sa nebudú mňa. Keď sa budú týkať mňa, tak vrátim, to, to už, myslím, že ste si aj vyskúšali. Aj vzhľadom k tomu, že z tých kandidátov sú dvaja ľudia, ktorých poznám, lebo som tu s nimi štyri roky takto posedával, mi to trošku, ma vrhá do takej zvláštnej... (reakcia z pléna), posedával, niektorí pracovali, zvláštnej situácie a nie celkom mi príde vhodné ich takto hodnotiť.
Ja len by som chcel vyslať možno taký apel. Mne sa zdá, že sudcovia si v tejto krajine vytvorili štát v štáte. Prokuratúra si vytvorila v tejto krajine štát v štáte. Viete, my aspoň keď sme politici, nám aspoň trošku, s prepáčením, lepí pred voľbami, hej, trošku musíme dávať pozor. Len, prosím vás pekne, sudcov ani fotiť nemôžte. Nám môžu pomaly fotiť, čo máme v hrnci, a sudcom nemôžu, ani ich nemôžu fotiť, hej, a pritom rozhodujú, viete, niektorý sudca rozhoduje možno ďaleko viac ako 80 % poslancov, ktorí tu sú, hej, z nejakého pohľadu významu, hej, o niečom. Čiže mne to príde trošku neproporčné. Ako filozoficky mi to príde neproporčné a ja som proste nebol, sú takí ľudia, ktorí poznajú strašne veľa policajtov, prokurátorov, ja nepoznám, dokonca, kým som nebol v politike, nikoho, ani policajta, ani prokurátora, ani sudcu. Teraz ako som v politike, tak možno dvoch-troch, lebo už ma žalujú a neviem čo, ale som zhrozený.
A ja som zhrozený, lebo vy keď si vytvoríte štát v štáte a trvá to 25 rokov, tak vás to poznačí. Vás poznačí tá societa a tá vlastne vaša, tá arogancia a to, že sa vám nikto v zásade nič nemôže okrem disciplinárnych senátov, ktoré tu, do nich nikto nechce robiť, tak potom to môže skončiť aj s niečím takým, čoho som bol ja svedkom napríklad pri vynášaní rozsudku o Pečnianskom súde... (reakcia z pléna), lese, pardon. A ja poviem, som bol zhrozený. Sudkyňa ponižovala, ona normálne ponižovala právnu zástupkyňu Lesoochranárskeho združenia VLK, normálne nemiestnymi narážkami, že z východu a u vás na východe a čo vy tam na východe. Vážení, to bolo na súde. Tá sudkyňa ponižovala zástupkyňu, normálne ju zhadzovala, zástupkyňu prokuratúry. Ja som bol zhrozený ľudsky z toho, nie procesne. Predpokladám, že procesne, a nebudem ho ani hodnotiť, na to má asi právo, že ona to tak vyhodnotila, ale ľudsky, ľudsky to vnímam ako niečo hrozné.
A ten apel u mňa je v tom, že podľa mňa tí sudcovia by mali byť créme de la créme, hej. Proste to by mali vidieť, že proste ide až okolo nich až taký odor, hej, že proste ide sudca, hej, tak sa dvere otvoria pomaly samé, hej. To mi chýba, hej, že proste príbehu nejakej, fantastický príbeh proste cnostného muža alebo cnostnej ženy z pohľadu toho, že ten príbeh je dokonalý, hej.
A práve naopak, ja sa stretávam s ľuďmi absolútnej arogancie, neschopnosti, nulovej sociálnej empatie, hej, proste zhrozený som z toho. Takže ja neviem kto bude ústavným sudcom. Len ja by som poprosil, že naozaj, že nech ten, kto bude, nech aspoň má základné predpoklady, a potom, keď už nech sa ním stane, že neberte ľuďom vieru v spravodlivosť, že čomu tí ľudia majú potom veriť, keď sa tu ničomu nedá veriť. Potom ten štát zlyhá ako celok. Čiže nebudem a svrbí na jazyk a poviem otvorene, svrbí ma jazyk špeciálne pri jednom našom kolegovi, ktorý je tu, o ktorom by som možno vedel dlho rozprávať, a previazať to s mojou obľúbenou témou pôsobenia nejakých nebankových skupín a nejakých, ale vyhnem sa tomu pre túto chvíľu. Možno mi bude do budúcna stačiť nejaká deklarácia, že lebo chyba sa môže stať. Ja pripúšťam, ale problém je, keď sa tá istá chyba stane druhýkrát, hej. Čiže ak aj niekto úzko spolupracuje s ľuďmi, ktorí sú síce právnici, hej, ale nie sú to cnostní muži, tak môžete povedať, že áno, pri robote, ale ten kontakt je maximálne profesionálny, že neprechádza do ľudskej roviny. Lebo nie je povinnosťou sa, ku mne domov nie som si povinný pozvať nikoho, hej. Nikto mi nemôže, odo mňa žiadať, aby som si ja niekoho pozval. Ja si pozvem toho, koho chcem, hej. A to je veľmi dôležité. A toho, koho si pozvem, tým vlastne dávam jasný signál, že s kým sa chcem stretávať, s kým sa kamarátim, čo môže mať, môže mať určitú výpovednú hodnotu. Môže mať určitú výpovednú hodnotu.
Tu sú ľudia, ktorí sa živia parazitovaním na biede iných ľudí. Spravili si z toho veľmi vplyvnú a silnú a bohatú živnosť a činnosť. Tu sa nám premávajú ako ctihodní občania. Bol by som rád, keby niektorý z vás, ktorí ašpirujete na posty ľudí, ktorí by mali predstavovať créme de la créme, to najlepšie z najlepších, aby k nim mali len a len nevyhnutný profesionálny kontakt.
Tá zodpovednosť je veľká. Dúfam, že sa jej, vážení kolegovia zo SMER-u, zhostíte, vedomí si toho, že to je zodpovednosť veľká. Naozaj by bolo dobré, aby sme sa, lebo viete, my už zisťujeme, že kto všetko je poslancom, my už zisťujeme, že kto všetko je to a hento, kto všetko učí na vysokých školách, to by jeden nepovedal, kto všetko tam učí, hej. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.) Ale, ale, prosím vás, pozor. Pokiaľ budú niektorí ľudia učiť na vysokých školách, tak za moje deti idem to určite povedať teraz, moje deti do takých škôl chodiť nebudú a odporúčal by som to aj iným deťom. A odporúčal by som určitým školám, aby, nie sme na tom personálne tak zle, aby niekto musel učiť tam, kde učí.
Ale teraz som stratil tú myšlienku a tým naozaj skončím a už mi to ušlo, že čo. Teraz sa ospravedlňujem pre túto chvíľu. Už ten štvrtý týždeň sa podpisuje naozaj, naozaj na úrovni vnímania, za čo sa ospravedlňujem. Držím palce, nech to nie sú ľudia, ktorí sú vám afinitní, alebo jak sa to povie, preto, lebo ste s nimi v klube, ale že nech sú to ľudia, ja neviem, možno aj tí ľudia, ktorí sú vám afinitní, majú tie predpoklady, hej. To nechcem teraz hodnotiť, jak som to uviedol, ale to nie je ten základný parameter tej vašej voľby.
Nech naozaj parametrom tej vašej voľby je to, že to bude ústavný sudca, hej. To je, že ako keď vkročil, to je, to je. Viete, že, hovorí sa, že keď vkročí prezident, keď príde odzadu, tak všetci vedia, že to proste s ním príde aj nejaká aura, že s ním príde, že aby sme aj my mali pocit z tých ľudí, že vkročil do miestnosti ústavný sudca. To by sme mali. Naozaj, že by to bol cnostný príbeh niekoho, kto si to naozaj zaslúžil, a je to vrcholom jeho kariéry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Otvoril si mohutnú tému trojdelenia moci. Ty hovoríš o štáte v štáte. Tak to je proste aj pre potreby našej parlamentnej republiky nastavené. A čakal som ten tvoj príbeh, ktorý ti dlho leží na srdci a absolvovali sme to spolu s 12 kolegami spolu na súde, kde sme boli upozornení na to, že to konanie, ktoré sme videli my, už bolo pod tlakom toho, že sa mohli robiť aspoň nahrávky. Čiže ja som nezažil presne to, čo opisuješ ty, to urážanie, ako to je možné len kdesi na východe a podobne. A pod tlakom možného zhotovovania zvukového záznamu na súde, ktorý spomínaš, to prebehlo viac-menej korektne.
Čo sa týka toho, čo máme dnes na stole, ja si myslím, že prepojenie legislatívnej moci, resp. toho straníckeho angažovania sa a ambícií stať sa ústavným sudcom, tomu my už z opozície nezabránime. Čiže ten tvoj apel, nazvem ho tak, že volal si po charizme, aby títo ľudia vyžarovali, ten vnímam.
Zároveň chcem povedať, že napriek možno z môjho pohľadu nedobrej a nedobrému stavu alebo nedobrej ambícii koniec koncov hľadajme aj to dobré v tom, čo, kde budeme musieť hlasovať nejakým spôsobom, a to je, že tie prepojenia nebudeme musieť hľadať niekde v skrytých zákulisiach možnej politickej podpory, ale je to teda absolútne jasné. A asi tá kritika alebo tá možná skepsa z tvojho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Len pridám argument k transparentnosti. Súhlasím s tým bez mučenia, že asi tá transparentnosť v súdnictve a v parlamente nie sú celkom v pomere, to, čo hovoril pán poslanec Hlina. Ale ešte dôležitejší argument za vyššiu transparentnosť sa mi zdá aj ten, že to súdnictvo je neefektívne, a transparentnosť, informácie o súdoch, o ich výkonnosti, o výkonnosti jednotlivých sudcov by veľmi pomohli tak ako v školstve, v zdravotníctve, u správcov konkurznej podstaty, u reštrukturalizačných správcov a tak ďalej a tak ďalej.
A chcem k tomu pridať malý príbeh. Pred pár dňami sa stalo, že mimovládna organizácia, ktorá práveže robí také rebríčky, ktoré sa týkajú efektívnosti a výkonu jednotlivých sudcov, tak si spracováva celkom pekný portál. Aj jej celkom bežal, aj mal návštevnosť tisíc návštevníkov denne, až kým ministerstvo, ktoré dovtedy automaticky poskytovalo informácie, tak ich prestalo poskytovať v starej štruktúre, čo znamená, že ten portál, ktorý jediný o sudcoch hovoril niečo z hľadiska ich efektívnosti, tak ten portál sa stal nefunkčným. Treba dávať pozor na takéto kroky. Potom sa môže aj ľuďom ako ja zdať, že, že štát skôr nepodporuje transparentnosť a robí kroky proti nej než za ňu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že v tomto smere nás ešte čaká kus roboty, lebo tak podvedome pociťujem, že naozaj sa tu vytvoril štát v štáte a tí ľudia si to užívajú, hej. Proste oni vedia, čo vedia, a vedia, že čo iní im nemôžu. A niektorí viac, niektorí menej, ale celkom si v tom hovejú. Podľa mňa to nie je správne. Naozaj to nie je správne, lebo sekundárnym dôsledkom môže byť potom to, že ten štát vyzerá, ako vyzerá, že vám niekto ukradne 24 hektárov lesa pod oknami parlamentu, a ešte vám príde, že to je úplne legálne, a zvyknete si. To sa nedá. Naozaj takto sa ďalej s týmto robiť nedá a verím, že sa tu vytvorí atmosféra, že, obrazne to poviem, že aspoň fotiť ich budeme môcť, hej. Lebo viete, každý je nositeľom nejakej práce, hej, a každý by si mal za svoju prácu prebrať aj zodpovednosť. A nehovorím len o trestných sudcoch, ktorí sa boja dať fotiť, lebo najväčších gaunerov dávajú do basy, tam by som to možno chápal, ale keď niekto rozhoduje nejaký obchodný spor, a proste prvé, čo povie pri vstupe do pojednávacej miestnosti, že zakazuje vyhotovovať obrazové záznamy, tak proste to je celé súdnictvo a tá spravodlivosť je postavená na tom, že žiadna fotka. Viete, to je naozaj. Tam nás ešte čaká, čaká kus roboty.
Čo k tomu povedať? Držím, držím, ako som už povedal, tým, ktorí tam pôjdu, palce, aby sme poskytli trošku iný obraz. Prosím vás, veď teraz, veď teraz, už keď niekto nedrží fazónu, tak sa objavuje v plnej nahote. Teraz sa sem-tam zjavujú videá bývalého muža číslo jedna slovenského súdnictva a niekedy ste na pochybách, či je to muž číslo jeden, alebo je to vrátnik číslo dva z toho ministerstva, viete, alebo z toho...
Takže naozaj máme, máme čo robiť, aby sme si dali pozor, že kto v slovenskom súdnictve akú úlohu zohráva.