Dobrý večer. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení občania, zrejme nebude prekvapivé, keď ako spolupredkladateľ tohto zákona sa stotožním so všetkým, čo doteraz v úvodnom slove pána kolegu Kadúca bolo povedané.
Môžem k tomu dodať len to, že odpočet čohokoľvek je vždy prirodzená a veľmi správna vec nie kvôli tomu, aby sme z toho a priori vyvodzovali zdroj kritiky, ale myslím si, že oveľa múdrejšie je z toho vyvodzovať zdroj poučenia. Asi neexistujú plány, nech sú akokoľvek seriózne urobené, ktoré vždy na 100 % vyjdú, a to sa týka aj plánu programu vlády, ktorá pri najlepšej vôli nemôže postrehnúť všetky veci tak, ako sa napokon behom ich volebného obdobia udejú, a preto je veľmi dobré, ak sa dokáže takáto vláda v súlade práve so zámerom, ktorý predkladáme, postaviť pred parlament a vydať svedectvo o svojej činnosti v tom treťom a štvrtom roku, teda ešte v období, keď nie je úplne na konci vládneho obdobia, ale už to obdobie sa preklopilo do druhej polovice svojho trvania.
A určite existujú aj dôvody nielen sa vykúpať v tom, čo sa podarilo, v tej radosti, ale tak trocha bez toho, aby sme k tomu museli prikladať nejaký hanlivý zámer hodný len kritiky, aby teda možno s istou pokorou povedala, že všetko sa nepodarilo, a práve možno to je tá dôležitejšia časť takéhoto odpočtu, ktorý máme na mysli, lebo to môže byť stimul k tomu, aby sa možno budúce vyhlásenie tej istej vlády alebo budúcej vlády - no už tej istej nie, ale možno založenej na podobných politických nositeľoch - pripravilo lepšie, presnejšie alebo aby sa možno konštatovalo, že niektoré zámery neboli celkom správne naformulované. A ak to urobíme s vedomím, že nám ide o vec, tak určite takáto etapa skúmania vlastného zámeru a predĺženia svedectva, vysvedčenia o jeho naplnení môže len pomôcť, a keďže tu v sieni zákonnosti sa často hovorí a ja s tým naplno súhlasím, že ak má byť niekto niekde vzorom v prístupe ku akýmkoľvek zámerom, tak to má byť práve tu. Myslím si, že je veľmi dobre upozorniť, že všetci vydávame v istej chvíli svedectvo a vláda má byť toho vzorom.
A teraz chcem prejsť len veľmi konkrétne k takému modelovému príkladu, ako by to asi vypadalo, keby tento náš návrh už platil a dnes tu stál predseda vlády a oboznamoval poslankyne a poslancov a vlastne aj celú verejnosť s tým, čo sa mu na konci štvorročného obdobia podarilo.
A keďže som neraz tu pred vami stál v lesníckej uniforme, nedovolím si, nemám na to ani vedomosti, ani čas, rozprávať o mnohých bodoch, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, ale zameriam sa na dva momenty, ktoré sa bezprostredne tej zelenej uniformy týkajú, to znamená, zameriam sa na to, čo vláda sľúbila, že v oblasti lesníctva a lesov ako najväčšieho bohatstva štátu bude v tomto programovom období svojej vlády presadzovať.
Skúsme si pozrieť, preto som si zobral aj tento počítač, o chvíľočku dôjde baterka, tak ja to rýchlo prečítam, lebo už je starý. Tak to je bod č. 1, ktorý som si vybral. (Rečník uchopil do rúk notebook a číta text.)
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí:
"Vláda vytvorí legislatívne a ekonomické podmienky na zabezpečenie kompenzácie vlastníkov a správcov lesného majetku za environmentálne služby poskytované pre verejnosť." Keď zablúdim v spomienkach do roku 2012, keď sme sa vyjadrovali k programovému vyhláseniu vlády a podrobovali ho ako opozícia kritike, tak som určite povedal a myslím, že to ocenila aj časť vládnych poslancov, že práve v oblasti lesníctva sa stotožňujem s viacerými zámermi, a tento patril jednoznačne medzi ne. A to bola vec, ktorú som myslel úplne úprimne, a rovnako úprimne si myslím, že teraz, keď budem suplovať pána premiéra na chvíľočku v tejto úlohe, tak ma naozaj mrzí, nie je v tom žiadna škodoradosť, že pocit, aha, ale sme tu vládu nachytali, že táto dôležitá vec, nieže sa nenaplnila, ale nebol vykonaný ani pokus o jej naplnenie. A to si myslím, že je ešte možno väčšia chyba, ako keby pri všetkej snahe vlády sa z nejakých objektívnych dôvodov nepodarilo takýto zámer naplniť.
A čo je takým paradoxom, ktorý nemôžem nespomenúť, no, trikrát sme stadiaľto, poslanci z nášho výboru, ktorí sa venujú tejto otázke, navrhovali, aby sa pristúpilo ku strategickej zmene pohľadu na dary lesa, na to, čo les produkuje, a na dary, medzi ktorými musí byť produkcia dreva na desiatom, ak nie na dvadsiatom piatom mieste, pretože hodnoty lesa spočívajú niekde inde, a preto som nesmierne súhlasil s tým, čo vláda si do svojho programu v tomto predsavzala, že tie environmentálne služby, tú produkciu, ktorú denne požívame v podobe vzduchu, ktorý sa dýchať, vody, ktorá sa dá piť, a pôdy, ktorá sa dá obrábať, že to jednoducho začneme nejakým spôsobom oceňovať. Nie je to jednoduché, často sme hovorili, že to je ozaj prelomový pohľad na lesné bohatstvo štátu. Zároveň sme tu zdôrazňovali, že Slovensko je avantgardnou lesníckou krajinou, ktorá má k dispozícii veľmi dobrú históriu šikovných, schopných, európsky na úrovni vyspelých lesníckych odborníkov a vedcov, neraz som spomínal mená trojice Papánek, Zachar a Čaboun, ľudí, ktorí už dávno teoreticky zdôvodnili, ako je možné pristúpiť k oceňovaniu produkcie lesa, nielen cez drevo, ale aj práve cez tieto produkty, takže my sme vlastne vláde boli nápomocní. Ukazovali sme, že existuje spôsob a sú naň vytvorené aj zásadné teoretické predpoklady, ako môže vláda túto svoju úlohu splniť.
A preto naozaj bez akejkoľvek škodoradosti a s úprimným smútkom konštatujem, že nikdy, keď sme tento krok navrhovali a keď sme hovorili o novom termíne, ktorý má byť zamontovaný do zákona o lesoch, o komplexnej hodnote lesov, že nikdy tento termín nenašiel pochopenie u našich kolegov, predovšetkým z výboru, ale aj z vládnucej strany. A je to škoda, lebo ja si zaspomínam, že, nemusím možno menovať vždy, nie je to dôležité, ale jeden kolega lesník zo SMER-u, keď som hodnotil programové vyhlásenie pred tými štyrmi rokmi a hodnotil som ho tak slovami, že sa mi to pozdáva a že s tým súhlasím a že v tomto ohľade by som vedel hlasovať aj ako opozičný poslanec za, že bol potešený, prekvapený a že sme našli akúsi zhodu. Len to sú štyri roky dozadu. Medzitým sa udialo to, čo je pre mňa teda ako premiérová skúsenosť, teda ako premiérová, nie ako "premiér vlády", ale ako "premiéra", a možno práve ten dobrý úmysel, keď sme našli porozumenie po stránke nielen politickej, ale takej odbornej najmä, sa to niekde rozplynulo a učenie o komplexnej hodnote lesa, ktoré mohlo byť majákom, ktorý by posvietil na cestu práve súčasnej vláde, ako naplniť tento zámer, a mohol to byť aj maják pre Európu, kde sme sa mohli ukázať a úplne v súlade s našimi schopnosťami ako lesnícky vyspelého štátu, poukázať na to, že dokážeme tento dôležitý moment, ktorý naozaj Európa musí riešiť, nie je to len úloha Slovenska, že ho vieme uchopiť, že máme na to nástroj, vedomosti, a aby som bol presný, a tým skončím túto časť, tu nešlo o to, že by sme okamžite do zákona dali obrovské záväzky, ktoré určujú povinnosť, aby sa tu začali zrazu u pána ministra Kažimíra presúvať milióny za jednotlivé produkty lesa, za jeho dary.
My sme len mali v zákone úmysel, aby sa tam dostal paragraf, ktorý tieto hodnoty presne popíše a ktorý popíše, akým spôsobom sa musia začať uplatňovať v jednotlivých lesníckych procesoch. To znamená, bolo to akési také entro, bolo to taký prvok k tomu, aby sa toto mohlo programové vyhlásenie vlády naplniť, že sa nenaplnilo, to je, ako som už spomenul, je mi ľúto, a keďže čas ide dopredu, dozadu plynúť nebude, verím, že ak sa niečo podobné zjaví, a verím, že by sa to aj zjaviť malo, a dúfam, že sa zjaví aj v budúcom programovom vyhlásení budúcej vlády, že po prijatí nášho návrhu zákona bude možné o štyri roky hovoriť, ak už nie o tri, lebo prvý ten kontrolný bude o tri roky po prijatí programového vyhlásenia, hovoriť o tom, že táto vec je prijatá, a Slovensko potvrdzuje svoje vysoké členstvo medzi vyspelými lesníckymi krajinami Európy.
Druhý bod, ktorý sa týka rovnakej kapitoly, uviedla vláda Roberta Fica takýmto textom: "Vláda pripraví mechanizmy pre dobudovanie systému hospodárskej úpravy lesov vrátane trvalého financovania vyhotovenia programov starostlivosti o lesy a príjme systémové opatrenia v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia týchto činnosti."
No, hospodárska úprava lesov je kráľovská disciplína, kráľovská lesnícka disciplína, ktorej už vďaka niekoľkým stáročiam jej rozvoja a vývoja vďačí Slovensko za ten stav lesov, ktorý tu dnes máme, že sme postupovali systémovo a že taxácia vznikla už pred dvomi-tromi stáročiami, ako jej zárodky, a je to vysoko špecializovaná činnosť, ktorá má aj niekoľko desiatok odborníkov, ktorí zabezpečujú to, že na každom metri štvorcovom slovenských lesov vieme, čo máme urobiť.
Zablúdim v spomienkach do rokov po roku 1989, keď k nám prichádzali zo sveta, z vyspelých krajín rôzni odborníci a lesníci, boli šokovaní, že takto máme rozpracovanú lesnú taxáciu. Naozaj v tomto smere z hľadiska odbornej vyspelosti lesníckej taxácie sme špička a musíme takou ostať. A ak vláda si dala záväzok, že bude finančne systémovo zabezpečovať práve túto kráľovskú lesnícku disciplínu, tak urobila veľmi dobre, aby tých niekoľko desiatok odborníkov, ktorí zabezpečujú každý rok obnovu desiatok tisíc hektárov lesov z hľadiska lesných hospodárskych plánov, ako sa to voľakedy nazývalo, a dnes programovej starostlivosti o lesy, aby to bolo bez stresov z hľadiska financií. No, nie je to tak. Ako keby úplne paradoxne práve tento zámer narazil nie na to, že sa nenaplnil, ale že sa dostal ešte do opačného garde. Problémy, ktoré sme tu mali, konkrétne vlani, boli tak obrovské, že začali odborníci odchádzať, pretože vláda nedokázala garantovať nieže aspoň zníženú čiastku, ktorá bola málo hodnotovo na úrovni toho, aby mohli zabezpečiť kvalitné plány, ale žiadna čiastka tam dokonca nebola zabezpečená. Bol porušovaný zákon, ministerstvo pôdohospodárstva porušovalo zákon z toho pohľadu, že nedokázalo v termínoch, ktoré ukladá zákon, zabezpečiť práve taxačné úlohy špecialistov na túto činnosť. Pán minister Jahnátek sa veľmi aj nedávno na výbore na mňa hneval, že čo si to dovoľujem hovoriť. Nebolo to myslené zle, ale bolo to v súlade s pravdou. Ak raz zákon hovorí, že do konca roka musia byť vysúťažené taxačné skupiny, ktoré to majú urobiť, a ony nie sú, tak jednoducho zákon je porušený.
V tejto súvislosti teda chcem povedať, že kráľovská lesnícka disciplína taxácie utrpela vlani šok, ktorý, verím, že sa už toho roku už nezopakuje, je tu nádej kvôli tomu, že na poslednom výbore, to možno dávam aj kolegom z lesníctva do pozornosti, bolo garantované, ale nie systémovo, v tom je ten problém, ale zasa ad hoc pre tento rok, pre rok 2016, že prostriedky sú kryté, aj keď sa musím priznať, rád by som tomu veril, ale v položke rozpočtu rezortu pôdohospodárstva na tento účel som našiel iba 84-tisíc eur, čo je zlomok potrebnej sumy. Keďže pán minister bol sprevádzaný svojou generálnou riaditeľkou sekcie ekonomiky z ministerstva pôdohospodárstva, tá na moju priamu otázku povedala, áno, že čítam správne, že je tam iba zlomok, ale že zvyšná časť bude zabezpečená z programu rozvoja vidieka. No ale toto nie je systémové riešenie. Ak vláda povedala, že systémové, tak my nebudeme môcť každý rok čakať a upierať pohľady do Bruselu, či sa to podarí alebo nepodarí zabezpečiť z fondu, lebo ak som dobre pochopil text súčasnej vlády, v tomto smere chcela zabezpečiť systémové opatrenie v oblasti zabezpečenia týchto lesotaxačných činností. Mrzí ma to, že sa to nepodarilo, a chcem vyjadriť vieru v záujme práve toho štábu ľudí, ktorí sa tomu venujú, že sa slová pani generálnej riaditeľky naplnia a že sa možno v budúcnosti naplní aj ten systémový zámer. Aj keď opäť ako opozičný politik musím povedať, ale ako je to možné, že sa pre kamerové systémy protipožiarne v tom istom rozpočte našlo 20 miliónov.
To, niečo tu nehrá, lebo protipožiarna stratégia je dôležitá, ale kamerové systémy, o ktorých v tejto súvislosti sa často hovorí, naozaj nemusia znamenať prevratný spôsob, ako bojovať s lesnými požiarmi, pretože dnes, a to som si dovolil aj minule povedať taký príklad, keď som nastúpil pred dvadsiatimi rokmi v Humennom za riaditeľa závodu, tak sme mali tam úlohu, že ideme urobiť mobilné spojenie všetkých správ, a sme to nestihli, bolo to drahé, o pol roka už boli pomaličky prvé mobily a o dva roky už sme boli radi, že sme to nenasadili, pretože mobilné telefóny to nahradili. Presne tak by to mohlo byť aj s protipožiarnymi systémami, keď už dnes možno na lesnej správe môžme za nie milióny, ale za dve-tri stovky na každú správu dať jeden dron, ktorý možno to dokáže preskúmať oveľa pozornejšie, územie, ktoré sa kontroluje. Ale uznávam, že to je poznámka navyše.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, nielen ako predkladateľ, ale ako človek, ktorý je presvedčený, že všetci vrátane vlády, vrátane poslancov raz, skôr či neskôr musia predložiť odpočet svojej činnosti, ak ho nepredložia, tak ich predloží niekto iný za nich, všetko nás v živote dobehne, tak bude veľmi dobre, ak si tento návrh, ktorým zavádzame povinnosť vlády odpočet predkladať, osvojíme.
Určite to nie je namierené proti tejto vláde ani proti žiadnej inej, je to namierené pre záujem občanov, ktorí prostredníctvom svojich volených zástupcov majú právo spoznať, ako sa programové zámery, s ktorými vláda vyhrá a ktoré teda ako víťazná zložka volebného politického súboja predložila, predstúpila pred poslancov, ako sa s nimi vysporiadala. Určite to bude vec, ktorá v duchu parlamentarizmu a rozdelenia funkcií jednotlivých zložiek v štáte môže len veľmi, veľmi pomôcť.
Ďakujem za pozornosť.