58. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Poprosím vás teraz, pán podpredseda vlády, aby ste odpovedali na otázku prvú, ktorá znie, je od pána poslanca Mikloška: Problém utečencov a teroristov sa týka všetkých. Prečo ste pri téme zmeny ústavy nerokovali s opozíciou? Prečo do riešenia problémov utečencov nepozývate opozíciu?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod zdôrazniť, že na mimoriadnom rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. novembra tohto roku sme schválili nielen návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ale aj celý rad návrhov konkrétnych zákonov, ktoré majú smerovať k posilneniu bezpečnosti Slovenskej republiky a k posilneniu právomocí príslušných orgánov v boji proti terorizmu.
Udalosti posledných dní totiž jasne naznačujú, že teroristi začali efektívne operovať aj v Európskej únii a je predpoklad, že v podobných útokoch budú pokračovať aj naďalej. Bezpečnosť občanov a krajiny predstavuje pre vládu Slovenskej republiky absolútnu, opakujem, absolútnu prioritu a preto boli podniknuté adekvátne kroky k jej udržaniu vrátane návrhu na zmenu našej ústavy.
Samotný návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky bol vypracovaný na základe uznesenia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky č. 460 z 25. novembra tohto roku a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 649 taktiež z toho istého dňa. Vzhľadom na novú bezpečnostnú situáciu bol návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky pripravený vo veľmi krátkom čase spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, aby mohol byť čo najskôr predložený do ďalších legislatívnych štádií, t. j. predložený ústavodarcovi, t. j. Národnej rade Slovenskej republiky. Práve Národná rada je tým miestom, kde sa má o predkladaných vládnych návrhoch rokovať a hľadať politický konsenzus. Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady poslanci môžu svoje návrhy predkladať hlavne počas rokovania výborov v druhom čítaní. Rovnako majú poslanci opozície možnosť v súlade s § 29 rokovacieho poriadku podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rozprave.
Tieto rokovania sa uskutočnili, respektíve v súlade s rokovacím poriadkom prebiehajú či už v rámci ukončenej rozpravy k návrhu na skrátené legislatívne konanie alebo v rámci spojenej rozpravy k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky a novely jednotlivých zákonov. Aktuálne o návrhoch už rokujú výbory v druhom čítaní. Poslanci, ak nie sú členmi výborov, ktorým boli návrhy zákonov pridelené, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru do začatia jeho rokovania.
Faktom ale je, že ešte pred predložením návrhu do parlamentu časť opozície deklarovala ochotu návrh podporiť. Aj na základe uvedenej skutočnosti sa priebežne uskutočňujú politické rokovania s jednotlivými predstaviteľmi opozície, ktorých cieľom je získanie podpory pre návrh ústavného zákona. Rovnako i predseda vlády bezprostredne po rokovaní kabinetu požiadal predsedu parlamentu, aby o navrhovaných opatreniach v rámci možností komunikoval s ostatnými politickými stranami.
Musím vás teda, pán poslanec Mikloško, poopraviť, ak hovoríte, že o zmenách v Ústave Slovenskej republiky nerokujeme s opozíciou a nepozývame ju do riešenia problému utečencov. Naopak, zazneli už aj vyjadrenia niektorých opozičných politikov, ktorí si teda naozaj vedia predstaviť, že by podporili vládne návrhy. Ideálne by bolo, keby sa pri antiteroristických legislatívnych opatreniach dosiahla zhoda naprieč celým politickým spektrom tak, ako v prípade povinných kvót pre utečencov.
Ústretovosť voči predkladaným vládnym návrhom naznačila aj víkendová televízna beseda predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica s poslancom Kresťanskodemokratického hnutia Pavlom Hrušovským. Pán poslanec okrem iného povedal, že pokiaľ ide o konkrétne návrhy zákonov, predpokladá, že budú prijaté ústavnou väčšinou. Zároveň zdôraznil, a tu si dovolím citovať jeho slová: "Ja osobne mám s tým skúsenosť, že vo chvíli, kedy je ohrozená bezpečnosť občanov, je niekedy žiaduce aj obmedziť ľudské práva a dať prednosť bezpečnosti."
Vláda pochopiteľne rešpektuje právo opozičných poslancov klásť rôzne otázky a žiadať, žiadať na ne odpovede. V predloženom návrhu nesprísňujeme tresty, riešili sme rozšírenie možnosti zadržať podozrivého z terorizmu z 5 na 10 dní, čo sa snáď môže okrajovo dotýkať ľudských práv a určite o tom ešte na pôde parlamentu budeme diskutovať. Na druhej strane ponúkame riešenia, ktoré ochraňujú ľudské práva. Napríklad navrhli sme spôsoby, ako chrániť svedkov, aby nemuseli prísť do priamej konfrontácie s teroristom, viac budú chránené osoby, ktoré by spolupracovali v boji proti terorizmu. Čiže vláda len reaguje na situáciu, ktorá nastala. Jediný právny predpis, kde je potrebná ústavná väčšina, je zmena Ústavy Slovenskej republiky, ostatné právne predpisy majú charakter obyčajného zákona, ale aj tam by sme boli radi, keby aj tam došlo k zhode. Chcel by som zdôrazniť, že vláda je akcieschopná a bude akcieschopná do poslednej hodiny svojho mandátu, pokiaľ ide o bezpečnosť Slovenskej republiky. Prinášame efektívne opatrenia do legislatívy, vrátane posilnenia právomocí polície a Slovenskej informačnej služby a niektoré ďalšie opatrenia v boji proti terorizmu. Nebudem ich všetky vymenovávať, mali ste možnosť sa s nimi oboznámiť.
Uvedomme si, a znovu to opakujem aj v súvislosti s vašou otázkou, pán poslanec, že vládou navrhované opatrenia vznikali i v širšej diskusii zainteresovaných inštitúcií. Keď sa pozriete na ostatné členy Európskej únie, ostatné štáty Európskej únie, tak takmer každý štát v súvislosti s masovou migráciou a v súvislosti aj s teroristickými útokmi prijíma tvrdé opatrenia, napríklad aj Česká republika robí v súčasnosti inventúru protiteroristických opatrení a legislatívy. Vláda preto očakáva, že k jej návrhom poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pristúpia naozaj zodpovedne. Nie sú až tak komplikované, odpoveď na otázku môže byť jednoduchá: áno alebo nie, súhlasíme - nesúhlasíme. Ak nepríde k dohode medzi opozíciou a vládou v otázke zmeny ústavy, tak budú platiť ostatné právne predpisy, ktoré nevyžadujú takúto dohodu, pretože stabilná väčšina SMER-u - sociálna demokracia zabezpečí prijatie týchto zákonov. Slovensko však musí vedieť, že bezpečnosť občanov a krajiny je prioritou pre túto vládu.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Ďakujem.

Ďakujem pekne za odpoveď, aj keď bola odpovedaná iba 1. časť otázky, tá k téme utečencov, vlastne sa neodpovedalo nič, tak ešte na to by som sa opýtal, pretože utečenci, samozrejme, je vážny problém, spája sa to aj s terorizmom, niekedy viac, niekedy menej, využíva sa to vo volebných kampaniach, aj vašej, no a samozrejme, stará sa o to vláda, ale aj nevládne organizácie, cirkvi a všelikto iný, či nejaký koordinačný útvar, ktorý by to celé troška koordinoval, nielen ako vaša strana, by sa nám zišiel.
Čo sa týka terorizmu, terorizmus tu už je dávno, však sa strieľa všade okolo, ale my na to reagujeme až teraz, čo je troška, by som povedal, neskoro, za prvé. Za druhé, v kľude sme mohli o tom jednať aj v januári, februári, radi by sme došli a tu jednať o tom, nemuselo byť tak skrátené, to nám prišlo poslancom naraz balík 15 zmien rôznych zákonov, samozrejme, dovtedy sme nemali šajnu, ako sa hovorí, že čo v nich je, dávať nejaké návrhy sme si ich odučili, lebo aj tak nikto, žiadne neprejdú, takže v tomto smere si myslím, že premiér mohol zvolať nejaký okrúhly stôl, jak k téme týchto zákonov, antiteroristických, tak k téme utečencov. Tak to, keby ste boli taký láskavý, mu to ešte tlmočiť, aby proste nejakým spôsobom v tomto konal, možná už keď nie pred Vianocami, tak po novom roku.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister, ak chcete reagovať.

Veľmi krátko. Pán poslanec, situácia, bezpečnostná situácia v Európe sa zásadne a viditeľne zmenila po teroristickom útoku v Paríži 13. novembra, v piatok 13. novembra tohto roku. Pozriete sa, aký dátum sa píše dnes. To znamená, behom necelých troch týždňov, áno, vláda Slovenskej republiky sa rozhodla, napriek tomu, že necítime priame bezpečnostné ohrozenie z hľadiska informácií, ktoré analyzuje, samozrejme, bezpečnostné analytické centrum, alebo aj naše tajné služby, napriek tomu vzhľadom na to, že sa nachádzame priamo uprostred klubu štátov, ktoré vyjadrujú svoje postoje z hľadiska situácií, bezpečnostnej situácie v Sýrii, ale na celom Blízkom východe, myslím si, že úplne legitímne aj vzhľadom na to, že sa nachádzame teritoriálne na veľmi blízko migračných ciest, je úplne jasné, že cítime ohrozenie a z tohto pohľadu reagujeme.
Ak hovoríte o okrúhlom stole, ten okrúhly stôl sa zrealizoval, ale nie na úrovni politickej, ale na úrovni odbornej. To znamená kľúčovo tých zložiek bezpečnosti, ktoré z povahy, zo svojej povahy sú vnímané ako apolitické a sú vnímané ako profesionálne tieto zložky. Tak isto veľmi dobre viete, že z hľadiska prípravy legislatívy bol poverený minister spravodlivosti Tomáš Borec aj následne s príslušnými poslancami ústavnoprávneho výboru. Ak hovoríme o politických diskusiách, tak tie naozaj prebiehajú a myslím si, že svedkom týchto a účastníkom týchto rozhovorov je kľúčovo predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini, on o tom by určite vedel povedať viac. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán minister, prosím, aby ste odpovedali na druhú otázku, ktorú položil pán poslanec Panáček a znie: Vážený pán predseda vlády, ako vnímate posun stanovísk niektorých štátov V4 k otázke zavedenia kvót a žaloby na Súdny dvor v Luxemburgu?
Máte zhruba štyri minúty. Nech sa páči.

Ďakujem, pán poslanec. Dovoľte, aby som informoval vás i celú slovenskú verejnosť, že včera ráno podala Slovenská republika oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie na Súdny dvor ako na najvyšší zo súdov Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Nebudem vás zaťažovať právnickými detailmi, ale pokúsim sa to vysvetliť jednoducho a veľmi zrozumiteľne. Podávame žalobu proti Rade EÚ z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra tohto roku o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, teda o tzv. povinných kvótach. To rozhodnutie bolo prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov.
Slovenská republika ihneď avizovala, že takúto žalobu podá, a preto svoj sľub naozaj aj realizujeme. Žiadame, aby súd tieto rozhodnutia o zavedení povinných kvót vyhlásil za neplatné a aby Rada bola zaviazaná na náhradu trov konania.
Dovoľte mi, aby som vás informoval aj o základných dôvodoch v hlavných tvrdeniach, ktoré nás viedli k podaniu takejto žaloby.
1. Tvrdíme, že rozhodnutie prijaté Radou ministrov vnútra je v rozpore s Európskou radou, ktorá jasne deklarovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty.
2. Sme presvedčení, že v danom prípade ide o nelegislatívne opatrenie, hoci malo ísť o opatrenie legislatívne. Myslíme si, že dochádza k porušeniu práv národných parlamentov a práv Európskeho parlamentu.
Ďalej sa domnievame, že rada ministrov vnútra mala rozhodovať jednomyseľne a nie väčšinovo, pretože predtým ako rada prijala napadnuté rozhodnutie, vykonala k návrhu Komisie viaceré zmeny a doplnenia, čím porušila podstatné procesné predpisy. V takomto prípade podľa príslušnej legislatívy sa má rozhodovať jednomyseľne a nie väčšinovo.
Súd predmetnú žalobu po jej prijatí doručí odporcovi, t. j. Rade Európskej únie, ktorá sa bude musieť vyjadriť v stanovenej lehote, čo je niekoľko týždňov. Recipročne na vyjadrenia Európskej rady bude môcť reagovať aj vláda Slovenskej republiky.
Nekonáme nič, čo by bolo v rozpore s európskou legislatívou, len využívame právo, ktoré dáva členskému štátu európska legislatíva. Kvóty sme vždy považovali a naďalej považujeme za nezmyselné a technicky nerealizovateľné. A ako ukazuje aj prax posledných týždňov, stalo sa z nich obyčajné fiasko. Ani samotné štáty Európskej únie nie sú na situáciu s prerozdeľovaním utečencov pripravené.
Už dnes dochádza k porušovaniu pravidiel napríklad pri ochrane vonkajších hraníc Únie a nie je možné očakávať, že prijatie povinných kvót túto situáciu zmení. Monitorujeme aj stanoviská iných štátov, a tu sa dostávam k ďalšej otázke, ako sa vyvíja, ako vyplýva z vyhlásení politických predstaviteľov Českej republiky, postoja Prahy k zavedeniu kvót ostáva nezmenený, a to rešpektovať rozhodnutie Rady EÚ o zavedení dočasných opatrení, ktoré prijala Rada, v zmysle ktorého síce Česká republika hlasovala proti prijatiu rozhodnutia Rady a považuje ho za diktát Bruselu - to sú slová Prahy -, ktorý migračnú krízu v Európe nevyrieši, avšak bude rozhodnutie rešpektovať. V tejto súvislosti preto vláda Českej republiky rozhodla minulý týždeň, že na Súdnom dvore EÚ neplatnosť uvedeného rozhodnutia nenapadne.
Na druhej strane Maďarsko zvolilo opačný postoj v boji proti kvótam a deklarovalo zámer podať žalobu na luxemburskom súde do 14. decembra tohto roku, t. j. tesne pred uplynutím lehoty. Vládu Maďarskej republiky v podaní žaloby zaviazal aj uznesením maďarský parlament v polovici novembra.
Názorová profilácia Poľska v tejto otázke nebola doteraz oficiálne komunikovaná, známy je len odmietavý postoj k povinnému rozdeľovaniu utečencov podľa kvót. Táto otázka bude tiež jednou z tém dnešného summitu predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky v Prahe v rámci diskusie o migračnej kríze.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Zároveň sme aj vyčerpali 15 minút - určené na odpovede, na otázky, ktoré sú položené predsedovi vlády. Ďakujem pekne.
Predtým ako pristúpime k odpovediam jednotlivých ministrov, mi dovoľte, aby som na balkóne rokovacej sály privítal návštevu, a to členov Jednoty dôchodcov z obce Čáry. Vitajte u nás! Dobrý deň. (Potlesk.)
Poprosím pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Počiatka, aby odpovedal na otázku Eriky Jurinovej, pani podpredsedníčky, ktorá znie: Vážený pán minister, v akom stave je príprava R3 na Orave? Váš prísľub bol, že na jeseň sa bude stavať. Išlo opäť o prázdny sľub? Ako bude vyriešená kritická situácia v zime na oravských cestách?
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte mi ukončenie vašej odpovede. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, Národná diaľničná spoločnosť v tomto roku zabezpečila vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre stavbu rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - križovatka B1, ktorej predmetom bolo navrhnutie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia trasy rýchlostnej cesty R3 v úseku Tvrdošín - križovatka B1, preukázanie opodstatnenosti realizácie jednotlivých úsekov a taktiež podrobnejšie vyhodnotenie dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, posúdenie ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických a environmentálnych rizík. Dňa 20. 11. 2015 sa uskutočnilo záverečné prerokovanie záverov a výsledkov tejto štúdie a v súčasnosti je štúdia v pripomienkovom konaní.
Cieľom dopravnej štúdie bolo stanovenie dopravných intenzít pre varianty vedenia rýchlostnej cesty R3 v úseku Tvrdošín - diaľnica B1, vrátane variantu, ktorý bude uvažovať s dočasným využitím existujúcej cesty 1/59. Ako vyplynulo z kapacitného posúdenia existujúcej cesty 1/59, kapacitne nevyhovujúce úseky sa nachádzajú predovšetkým v intravilánoch obcí.
Aktuálny stav prípravy jednotlivých úsekov rýchlostnej cesty R3 je nasledujúci: na stavbu rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou bolo vydané stavebné povolenie, ktorého platnosť bola predĺžená do 30. 6. 2018. Pre úseky rýchlostnej cesty R3 - Nižná nad Oravou, Dlhá nad Oravou a R3 Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová boli vydané územné rozhodnutia s predĺženou platnosťou do 28. 2. 2017, na, a respektíve v druhom prípade do 31. 12. 2016. Na stavbu R3 Dolný Kubín - Oravský Podzámok bola vypracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie a pre úsek R3 Dolný Kubín - diaľnica B1 bolo vydané záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia dňa 2. 3. 2012.
Termíny výstavby akéhokoľvek diaľničného úseku na Slovensku závisí od dvoch základných faktorov, a to od stavu pripravenosti, ale najmä od možnosti financovania. Rýchlostná cesta R3 v úseku Tvrdošín - Nižná nad Oravou je vzhľadom na výšku alokácie eurofondov, nie je ju možné financovať z eurofondov z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020. V alokácii tohto operačného programu sú obsiahnuté hlavne druhé fázy projektov, ktoré sú už dnes vo výstavbe, ktoré teda pochádzajú a boli financované čiastočne už z pôvodného operačného programu Doprava 2007 až 2013 a taktiež úseky na prioritných diaľniciach D1 a D3, ktorých výstavba sa momentálne súťaží.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja hľadá iný možný spôsob financovania úseku R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou, na ktorý je už vydané stavebné povolenie. Tento úsek pôvodne Národná diaľničná spoločnosť plánovala financovať z úverových zdrojov, avšak od septembra 2014 sa zásadným spôsobom zmenili doterajšie možnosti zabezpečenia financovania, pretože došlo k jej zaradeniu medzi subjekty verejnej správy. To spôsobuje započítavanie jej dlhu do dlhu verejnej správy a jej príjmov a výdavkov do deficitu štátneho rozpočtu. A tak akýkoľvek jej úver sa stáva súčasťou deficitu a celkového dlhu štátneho rozpočtu.
Po posúdení a zvážení výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase vedenia rýchlostnej cesty R3 v úsekoch, kde nie je v súčasnej dobe trasa zastabilizovaná, zastabilizovaná v zmysle územného rozhodnutia a následne sa stanoví tiež ďalší postup a harmonogram prípravy a výstavby jednotlivých úsekov v závislosti od možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov.
Ďakujem za slovo, skončil som.