58. schôdza

10.11.2015 - 15.12.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

3.12.2015 o 14:20 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:02

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák je na zahraničnej pracovnej ceste v Belehrade. Zastupujem ho ako podpredseda vlády ja.
Minister hospodárstva Vazil Hudák je na zahraničnej pracovnej ceste v Českej republike. Zastupuje ho podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície Ľubomír Vážny.
Minister životného prostredia Peter Žiga má pracovné povinnosti mimo Bratislavy a zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.
Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, takisto neodkladne mimo Bratislavy, ale nie sú naňho žiadne otázky.
Minister obrany Martin Glváč, pracovná cesta, nie sú naňho otázky.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec, toho času v Bruseli, nie sú naňho otázky.
Minister kultúry Marek Maďarič, nie sú naňho otázky.
Minister zdravotníctva Vilo Čislák, nie sú naňho otázky.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, naňho nie sú otázky.
A takisto medzi nami nie je dnes minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ale nie sú naňho žiadne otázky.
Skončil som.
Skryt prepis

3.12.2015 o 14:02 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:04

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod zdôrazniť, že na mimoriadnom rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. novembra tohto roku sme schválili nielen návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ale aj celý rad návrhov konkrétnych zákonov, ktoré majú smerovať k posilneniu bezpečnosti Slovenskej republiky a k posilneniu právomocí príslušných orgánov v boji proti terorizmu.
Udalosti posledných dní totiž jasne naznačujú, že teroristi začali efektívne operovať aj v Európskej únii a je predpoklad, že v podobných útokoch budú pokračovať aj naďalej. Bezpečnosť občanov a krajiny predstavuje pre vládu Slovenskej republiky absolútnu, opakujem, absolútnu prioritu a preto boli podniknuté adekvátne kroky k jej udržaniu vrátane návrhu na zmenu našej ústavy.
Samotný návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky bol vypracovaný na základe uznesenia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky č. 460 z 25. novembra tohto roku a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 649 taktiež z toho istého dňa. Vzhľadom na novú bezpečnostnú situáciu bol návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky pripravený vo veľmi krátkom čase spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, aby mohol byť čo najskôr predložený do ďalších legislatívnych štádií, t. j. predložený ústavodarcovi, t. j. Národnej rade Slovenskej republiky. Práve Národná rada je tým miestom, kde sa má o predkladaných vládnych návrhoch rokovať a hľadať politický konsenzus. Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady poslanci môžu svoje návrhy predkladať hlavne počas rokovania výborov v druhom čítaní. Rovnako majú poslanci opozície možnosť v súlade s § 29 rokovacieho poriadku podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rozprave.
Tieto rokovania sa uskutočnili, respektíve v súlade s rokovacím poriadkom prebiehajú či už v rámci ukončenej rozpravy k návrhu na skrátené legislatívne konanie alebo v rámci spojenej rozpravy k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky a novely jednotlivých zákonov. Aktuálne o návrhoch už rokujú výbory v druhom čítaní. Poslanci, ak nie sú členmi výborov, ktorým boli návrhy zákonov pridelené, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru do začatia jeho rokovania.
Faktom ale je, že ešte pred predložením návrhu do parlamentu časť opozície deklarovala ochotu návrh podporiť. Aj na základe uvedenej skutočnosti sa priebežne uskutočňujú politické rokovania s jednotlivými predstaviteľmi opozície, ktorých cieľom je získanie podpory pre návrh ústavného zákona. Rovnako i predseda vlády bezprostredne po rokovaní kabinetu požiadal predsedu parlamentu, aby o navrhovaných opatreniach v rámci možností komunikoval s ostatnými politickými stranami.
Musím vás teda, pán poslanec Mikloško, poopraviť, ak hovoríte, že o zmenách v Ústave Slovenskej republiky nerokujeme s opozíciou a nepozývame ju do riešenia problému utečencov. Naopak, zazneli už aj vyjadrenia niektorých opozičných politikov, ktorí si teda naozaj vedia predstaviť, že by podporili vládne návrhy. Ideálne by bolo, keby sa pri antiteroristických legislatívnych opatreniach dosiahla zhoda naprieč celým politickým spektrom tak, ako v prípade povinných kvót pre utečencov.
Ústretovosť voči predkladaným vládnym návrhom naznačila aj víkendová televízna beseda predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica s poslancom Kresťanskodemokratického hnutia Pavlom Hrušovským. Pán poslanec okrem iného povedal, že pokiaľ ide o konkrétne návrhy zákonov, predpokladá, že budú prijaté ústavnou väčšinou. Zároveň zdôraznil, a tu si dovolím citovať jeho slová: "Ja osobne mám s tým skúsenosť, že vo chvíli, kedy je ohrozená bezpečnosť občanov, je niekedy žiaduce aj obmedziť ľudské práva a dať prednosť bezpečnosti."
Vláda pochopiteľne rešpektuje právo opozičných poslancov klásť rôzne otázky a žiadať, žiadať na ne odpovede. V predloženom návrhu nesprísňujeme tresty, riešili sme rozšírenie možnosti zadržať podozrivého z terorizmu z 5 na 10 dní, čo sa snáď môže okrajovo dotýkať ľudských práv a určite o tom ešte na pôde parlamentu budeme diskutovať. Na druhej strane ponúkame riešenia, ktoré ochraňujú ľudské práva. Napríklad navrhli sme spôsoby, ako chrániť svedkov, aby nemuseli prísť do priamej konfrontácie s teroristom, viac budú chránené osoby, ktoré by spolupracovali v boji proti terorizmu. Čiže vláda len reaguje na situáciu, ktorá nastala. Jediný právny predpis, kde je potrebná ústavná väčšina, je zmena Ústavy Slovenskej republiky, ostatné právne predpisy majú charakter obyčajného zákona, ale aj tam by sme boli radi, keby aj tam došlo k zhode. Chcel by som zdôrazniť, že vláda je akcieschopná a bude akcieschopná do poslednej hodiny svojho mandátu, pokiaľ ide o bezpečnosť Slovenskej republiky. Prinášame efektívne opatrenia do legislatívy, vrátane posilnenia právomocí polície a Slovenskej informačnej služby a niektoré ďalšie opatrenia v boji proti terorizmu. Nebudem ich všetky vymenovávať, mali ste možnosť sa s nimi oboznámiť.
Uvedomme si, a znovu to opakujem aj v súvislosti s vašou otázkou, pán poslanec, že vládou navrhované opatrenia vznikali i v širšej diskusii zainteresovaných inštitúcií. Keď sa pozriete na ostatné členy Európskej únie, ostatné štáty Európskej únie, tak takmer každý štát v súvislosti s masovou migráciou a v súvislosti aj s teroristickými útokmi prijíma tvrdé opatrenia, napríklad aj Česká republika robí v súčasnosti inventúru protiteroristických opatrení a legislatívy. Vláda preto očakáva, že k jej návrhom poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pristúpia naozaj zodpovedne. Nie sú až tak komplikované, odpoveď na otázku môže byť jednoduchá: áno alebo nie, súhlasíme - nesúhlasíme. Ak nepríde k dohode medzi opozíciou a vládou v otázke zmeny ústavy, tak budú platiť ostatné právne predpisy, ktoré nevyžadujú takúto dohodu, pretože stabilná väčšina SMER-u - sociálna demokracia zabezpečí prijatie týchto zákonov. Slovensko však musí vedieť, že bezpečnosť občanov a krajiny je prioritou pre túto vládu.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

3.12.2015 o 14:04 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:11

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za odpoveď, aj keď bola odpovedaná iba 1. časť otázky, tá k téme utečencov, vlastne sa neodpovedalo nič, tak ešte na to by som sa opýtal, pretože utečenci, samozrejme, je vážny problém, spája sa to aj s terorizmom, niekedy viac, niekedy menej, využíva sa to vo volebných kampaniach, aj vašej, no a samozrejme, stará sa o to vláda, ale aj nevládne organizácie, cirkvi a všelikto iný, či nejaký koordinačný útvar, ktorý by to celé troška koordinoval, nielen ako vaša strana, by sa nám zišiel.
Čo sa týka terorizmu, terorizmus tu už je dávno, však sa strieľa všade okolo, ale my na to reagujeme až teraz, čo je troška, by som povedal, neskoro, za prvé. Za druhé, v kľude sme mohli o tom jednať aj v januári, februári, radi by sme došli a tu jednať o tom, nemuselo byť tak skrátené, to nám prišlo poslancom naraz balík 15 zmien rôznych zákonov, samozrejme, dovtedy sme nemali šajnu, ako sa hovorí, že čo v nich je, dávať nejaké návrhy sme si ich odučili, lebo aj tak nikto, žiadne neprejdú, takže v tomto smere si myslím, že premiér mohol zvolať nejaký okrúhly stôl, jak k téme týchto zákonov, antiteroristických, tak k téme utečencov. Tak to, keby ste boli taký láskavý, mu to ešte tlmočiť, aby proste nejakým spôsobom v tomto konal, možná už keď nie pred Vianocami, tak po novom roku.
Ďakujem.
Skryt prepis

3.12.2015 o 14:11 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:12

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi krátko. Pán poslanec, situácia, bezpečnostná situácia v Európe sa zásadne a viditeľne zmenila po teroristickom útoku v Paríži 13. novembra, v piatok 13. novembra tohto roku. Pozriete sa, aký dátum sa píše dnes. To znamená, behom necelých troch týždňov, áno, vláda Slovenskej republiky sa rozhodla, napriek tomu, že necítime priame bezpečnostné ohrozenie z hľadiska informácií, ktoré analyzuje, samozrejme, bezpečnostné analytické centrum, alebo aj naše tajné služby, napriek tomu vzhľadom na to, že sa nachádzame priamo uprostred klubu štátov, ktoré vyjadrujú svoje postoje z hľadiska situácií, bezpečnostnej situácie v Sýrii, ale na celom Blízkom východe, myslím si, že úplne legitímne aj vzhľadom na to, že sa nachádzame teritoriálne na veľmi blízko migračných ciest, je úplne jasné, že cítime ohrozenie a z tohto pohľadu reagujeme.
Ak hovoríte o okrúhlom stole, ten okrúhly stôl sa zrealizoval, ale nie na úrovni politickej, ale na úrovni odbornej. To znamená kľúčovo tých zložiek bezpečnosti, ktoré z povahy, zo svojej povahy sú vnímané ako apolitické a sú vnímané ako profesionálne tieto zložky. Tak isto veľmi dobre viete, že z hľadiska prípravy legislatívy bol poverený minister spravodlivosti Tomáš Borec aj následne s príslušnými poslancami ústavnoprávneho výboru. Ak hovoríme o politických diskusiách, tak tie naozaj prebiehajú a myslím si, že svedkom týchto a účastníkom týchto rozhovorov je kľúčovo predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini, on o tom by určite vedel povedať viac. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

3.12.2015 o 14:12 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:15

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec. Dovoľte, aby som informoval vás i celú slovenskú verejnosť, že včera ráno podala Slovenská republika oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie na Súdny dvor ako na najvyšší zo súdov Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Nebudem vás zaťažovať právnickými detailmi, ale pokúsim sa to vysvetliť jednoducho a veľmi zrozumiteľne. Podávame žalobu proti Rade EÚ z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra tohto roku o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, teda o tzv. povinných kvótach. To rozhodnutie bolo prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov.
Slovenská republika ihneď avizovala, že takúto žalobu podá, a preto svoj sľub naozaj aj realizujeme. Žiadame, aby súd tieto rozhodnutia o zavedení povinných kvót vyhlásil za neplatné a aby Rada bola zaviazaná na náhradu trov konania.
Dovoľte mi, aby som vás informoval aj o základných dôvodoch v hlavných tvrdeniach, ktoré nás viedli k podaniu takejto žaloby.
1. Tvrdíme, že rozhodnutie prijaté Radou ministrov vnútra je v rozpore s Európskou radou, ktorá jasne deklarovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty.
2. Sme presvedčení, že v danom prípade ide o nelegislatívne opatrenie, hoci malo ísť o opatrenie legislatívne. Myslíme si, že dochádza k porušeniu práv národných parlamentov a práv Európskeho parlamentu.
Ďalej sa domnievame, že rada ministrov vnútra mala rozhodovať jednomyseľne a nie väčšinovo, pretože predtým ako rada prijala napadnuté rozhodnutie, vykonala k návrhu Komisie viaceré zmeny a doplnenia, čím porušila podstatné procesné predpisy. V takomto prípade podľa príslušnej legislatívy sa má rozhodovať jednomyseľne a nie väčšinovo.
Súd predmetnú žalobu po jej prijatí doručí odporcovi, t. j. Rade Európskej únie, ktorá sa bude musieť vyjadriť v stanovenej lehote, čo je niekoľko týždňov. Recipročne na vyjadrenia Európskej rady bude môcť reagovať aj vláda Slovenskej republiky.
Nekonáme nič, čo by bolo v rozpore s európskou legislatívou, len využívame právo, ktoré dáva členskému štátu európska legislatíva. Kvóty sme vždy považovali a naďalej považujeme za nezmyselné a technicky nerealizovateľné. A ako ukazuje aj prax posledných týždňov, stalo sa z nich obyčajné fiasko. Ani samotné štáty Európskej únie nie sú na situáciu s prerozdeľovaním utečencov pripravené.
Už dnes dochádza k porušovaniu pravidiel napríklad pri ochrane vonkajších hraníc Únie a nie je možné očakávať, že prijatie povinných kvót túto situáciu zmení. Monitorujeme aj stanoviská iných štátov, a tu sa dostávam k ďalšej otázke, ako sa vyvíja, ako vyplýva z vyhlásení politických predstaviteľov Českej republiky, postoja Prahy k zavedeniu kvót ostáva nezmenený, a to rešpektovať rozhodnutie Rady EÚ o zavedení dočasných opatrení, ktoré prijala Rada, v zmysle ktorého síce Česká republika hlasovala proti prijatiu rozhodnutia Rady a považuje ho za diktát Bruselu - to sú slová Prahy -, ktorý migračnú krízu v Európe nevyrieši, avšak bude rozhodnutie rešpektovať. V tejto súvislosti preto vláda Českej republiky rozhodla minulý týždeň, že na Súdnom dvore EÚ neplatnosť uvedeného rozhodnutia nenapadne.
Na druhej strane Maďarsko zvolilo opačný postoj v boji proti kvótam a deklarovalo zámer podať žalobu na luxemburskom súde do 14. decembra tohto roku, t. j. tesne pred uplynutím lehoty. Vládu Maďarskej republiky v podaní žaloby zaviazal aj uznesením maďarský parlament v polovici novembra.
Názorová profilácia Poľska v tejto otázke nebola doteraz oficiálne komunikovaná, známy je len odmietavý postoj k povinnému rozdeľovaniu utečencov podľa kvót. Táto otázka bude tiež jednou z tém dnešného summitu predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky v Prahe v rámci diskusie o migračnej kríze.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

3.12.2015 o 14:15 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:20

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, Národná diaľničná spoločnosť v tomto roku zabezpečila vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre stavbu rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - križovatka B1, ktorej predmetom bolo navrhnutie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia trasy rýchlostnej cesty R3 v úseku Tvrdošín - križovatka B1, preukázanie opodstatnenosti realizácie jednotlivých úsekov a taktiež podrobnejšie vyhodnotenie dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, posúdenie ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických a environmentálnych rizík. Dňa 20. 11. 2015 sa uskutočnilo záverečné prerokovanie záverov a výsledkov tejto štúdie a v súčasnosti je štúdia v pripomienkovom konaní.
Cieľom dopravnej štúdie bolo stanovenie dopravných intenzít pre varianty vedenia rýchlostnej cesty R3 v úseku Tvrdošín - diaľnica B1, vrátane variantu, ktorý bude uvažovať s dočasným využitím existujúcej cesty 1/59. Ako vyplynulo z kapacitného posúdenia existujúcej cesty 1/59, kapacitne nevyhovujúce úseky sa nachádzajú predovšetkým v intravilánoch obcí.
Aktuálny stav prípravy jednotlivých úsekov rýchlostnej cesty R3 je nasledujúci: na stavbu rýchlostná cesta R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou bolo vydané stavebné povolenie, ktorého platnosť bola predĺžená do 30. 6. 2018. Pre úseky rýchlostnej cesty R3 - Nižná nad Oravou, Dlhá nad Oravou a R3 Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová boli vydané územné rozhodnutia s predĺženou platnosťou do 28. 2. 2017, na, a respektíve v druhom prípade do 31. 12. 2016. Na stavbu R3 Dolný Kubín - Oravský Podzámok bola vypracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie a pre úsek R3 Dolný Kubín - diaľnica B1 bolo vydané záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia dňa 2. 3. 2012.
Termíny výstavby akéhokoľvek diaľničného úseku na Slovensku závisí od dvoch základných faktorov, a to od stavu pripravenosti, ale najmä od možnosti financovania. Rýchlostná cesta R3 v úseku Tvrdošín - Nižná nad Oravou je vzhľadom na výšku alokácie eurofondov, nie je ju možné financovať z eurofondov z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020. V alokácii tohto operačného programu sú obsiahnuté hlavne druhé fázy projektov, ktoré sú už dnes vo výstavbe, ktoré teda pochádzajú a boli financované čiastočne už z pôvodného operačného programu Doprava 2007 až 2013 a taktiež úseky na prioritných diaľniciach D1 a D3, ktorých výstavba sa momentálne súťaží.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja hľadá iný možný spôsob financovania úseku R3 Tvrdošín - Nižná nad Oravou, na ktorý je už vydané stavebné povolenie. Tento úsek pôvodne Národná diaľničná spoločnosť plánovala financovať z úverových zdrojov, avšak od septembra 2014 sa zásadným spôsobom zmenili doterajšie možnosti zabezpečenia financovania, pretože došlo k jej zaradeniu medzi subjekty verejnej správy. To spôsobuje započítavanie jej dlhu do dlhu verejnej správy a jej príjmov a výdavkov do deficitu štátneho rozpočtu. A tak akýkoľvek jej úver sa stáva súčasťou deficitu a celkového dlhu štátneho rozpočtu.
Po posúdení a zvážení výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase vedenia rýchlostnej cesty R3 v úsekoch, kde nie je v súčasnej dobe trasa zastabilizovaná, zastabilizovaná v zmysle územného rozhodnutia a následne sa stanoví tiež ďalší postup a harmonogram prípravy a výstavby jednotlivých úsekov v závislosti od možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

3.12.2015 o 14:20 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:24

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. No jedna vec, že ste mi zodpovedal len na prvú časť otázky, druhej ste sa ani nedotkli: akým spôsobom budete riešiť cesty I. triedy, ktoré sú na Orave? Teraz prichádza zima, takže to bude oveľa viac exponované.
Ale vrátim sa teda k tomu, čo ste mi tu veľmi pekne popísali, ale čo bolo pre mňa teda dosť nezrozumiteľné. Pamätám si, keď som vám dávala pred rokom a pol takúto otázku podobnú. Vtedy ste mi povedali, že štúdia realizovateľnosti sa už ako zadala, bolo, prebiehalo vtedy výberové konanie, alebo teda malo prebehnúť výberové konanie. Dokonca ste mi vtedy prisľúbili, že na jeseň by sa to už mohlo aj začať stavať. Samozrejme, ste mi prízvukovali, (zaznievanie gongu) prízvukovali ste mi, že je ťažko získať peniaze, ale čo ma zaujalo vo vašej odpovedi, ste povedali, nieže Európska únia by nám nepreplatila, pretože ide o súbežné cesty, Kysuce, Orava, ale teraz ste povedali, že pretože akoby ten objem financií je malý. Takže možnože toto keby ste mi objasnili.
A druhá vec, štúdia realizovateľnosti podľa mňa, keď ste povedali, že už vlastne existujú aj územné rozhodnutia, tak nerozumiem, že ako ešte špecifikujete tam to, že kadiaľ tá trasa má ísť, ak som dobre rozumela z toho, čo ste hovorili. Proste pre mňa to bolo naozaj dosť nezrozumiteľné, pretože vieme, že projekty boli schválené, na základe nich sa už začali aj prípravné procesy, čo sa týka vykupovania pozemkov. Na tie trasy ste aj povedali, že územné rozhodnutia sú. Podľa mňa z toho je jasné, že presne sa vie, kadiaľ tá trasa ide, takže celkovo nerozumiem tej odpovedi, ale z toho vyplýva naozaj, že vediete, že držíte tých Oravcov naozaj v šachu, že stále posúvate sľuby a v podstate nič neplníte.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.12.2015 o 14:24 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:24

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
V prvom kole dopoviem o tých cestách I. triedy. Slovenská správa ciest v súčasnosti modernizuje a dokonca roku spustí do prevádzky na Orave cestu 1/59, vrátane mostných objektov v úseku Trstená - štátna hranica v dĺžke 5,5 km, v úseku 1/59 Dolný Kubín v dĺžke zhruba 4,5 km spolu za viac ako 20 mil. eur. V januári sme odovzdali do užívania štvorkilometrový pruh pre pomalé vozidlá v Dolnom Kubíne, pričom sme zrekonštruovali dva mostné objekty a postavili nový 230 m dlhý most. Za osem mesiacov tohto roku z tejto stavby profitovali už státisíce vodičov. Už budúci rok sa vodiči môžu tešiť aj na nový zmodernizovaný hlavný ťah Námestovom, čo umožní oveľa plynulejší a najmä bezpečnejší prejazd týmto mestom. Na ceste 1/78, horský priechod Príslop, boli v tomto roku odstránené dva zosuvy, v súčasnosti je horský priechod prejazdný bez obmedzenia. Taktiež most na ceste 2/520 pri Štefanove nad Oravou v správe Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je súčasťou obchádzky mosta v Podbieli, bude najbližšiu dobu prejazdný bez obmedzení. Dočasná mostná konštrukcia na prejazd vozidiel do 40 ton na ceste 1/59 by mala byť prejazdná 12. alebo 13. decembra tohto roku. Toľko k cestám prvej triedy.
Čo sa týka toho, čo ste nerozumeli v prvej časti odpovedi, tak skúsim to ešte zopakovať. Viete, že alokácia v operačnom programe integrovaná infraštruktúra je limitovaný. Je to konkrétne číslo ix miliónov, ktoré na to sú určené a hovoril som, že tieto budú vyčerpané dvomi spôsobmi. Jednak druhými fázami projektov, ktoré už dnes sa realizujú, čo je tiež konkrétne číslo, a to zvyšné číslo sa minie, ten zvyšok z tej alokácie sa minie na projekty, ktoré sa už dnes súťažia. To znamená, že všetky eurofondové prostriedky na diaľnice a rýchlostné cesty z tohto operačného programu už majú svojho adresáta. Aj tak ich je ešte málo na to, čo by sme potrebovali aj v rámci tých, čo sa súťažia. To znamená, že nie sú eurofondy ďalšie, ktoré by sa dali na toto použiť. Jediná možnosť je to financovať zo štátneho rozpočtu, ale tých požiadaviek je, samozrejme, oveľa, oveľa viac a v tomto momente sme radi, že sme schopní spolufinancovať projekty a nadgepy, ktoré súvisia s čerpaním eurofondov.
Viem, že vy máte všeobecne v opozícii teóriu, že nie je problém nájsť dvesto, tristo, päťsto miliónov na akýkoľvek projekt, a to tu počúvam stále najmä v súvislosti s obchvatom Bratislavy a PPP projektom D4, R7, ale faktom zostáva, že kapacita, súčasná kapacita rozpočtu to jednoducho neumožňuje.
Skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.12.2015 o 14:24 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:30

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, keď som si prečítal otázku, tak som si pomyslel, čo ten Bobík myslí tou otázkou? No ale keďže som obklopený kresťanskými demokratmi aj doma aj v práci, tak mi to vysvetlili, (reakcie z pléna) a to mi naozaj vysvetlili.
A teraz dovoľte mi teda, aby som vám odpovedal, že vláda má naozaj nielen právo, ale aj povinnosť realizovať svoj program, na ktorý dostala mandát od voličov. Myslím, že o toto presne v tejto vete sa vyjadruje to, o čo budeme súperiť najbližšie týždne a mesiace do volieb. Samozrejme, či tak robila úspešne alebo menej úspešne, rozhodnú opäť voliči. Zodpovedná vláda pri svojich rozhodnutiach prijímaných v akýchkoľvek oblastiach musí zvažovať a hľadať najlepšie a najefektívnejšie formy zabezpečenia služieb občanom našej krajiny. Toto platí aj pre oblasť súvisiacu s rozpočtom a s finančnými otázkami. Vláda má preto mandát na realizáciu rozpočtu od parlamentu, ktorý schvaľuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok v našej krajine, orientačne, keďže máme programové rozpočtovanie aj na ďalšie dva roky.
Parlamentom schválený rozpočet spolu s ďalšími pravidlami definovanými nielen na národnej úrovni, ale aj na úrovni Európskej komisie, určuje vládne mantinely hospodárenia, v rámci ktorých sa vláda môže pohybovať pri plnení svojich záväzkov voči občanom.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

3.12.2015 o 14:30 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:32

Jozef Bobík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán minister, svoju otázku som dával z toho dôvodu, že sám som na, samozrejme, nižšej úrovni ako vy rozhodoval o verejných výdavkoch asi desať rokov a prvé tri roky som sa trápil s tým, že predchádzajúci predchodca zaťažil tak mesto, že teda tri roky sme mali čo robiť, aby sme vlastne splatili tie záväzky, ktoré vznikli predtým. Vtedy som sa poučil a sám som konal tak, že na konci svojej kariéry som odovzdal prebytok. To som považoval za férové, aby ten nový verejný činiteľ mohol realizovať svoje zámery a nemusel sa zaoberať mojimi. Teda moja otázka smerovala k tomu, že pre vládu schvaľujeme tu v Národnej rade ročne, prípadne až výhľadovo na dva roky, rozpočet a napríklad už tu spomínané PPP projekty nie sú schvaľované v Národnej rade a presahujú mandát vlády až dokonca na tridsať rokov. Čiže zdalo by sa mi také logické, že by v takomto prípade, keď presahuje mandát značne a výdavky sú pomerne veľké, aby o tom sme viedli diskusiu a ak by sa Národná rada zhodla na niektorých tých aktivitách, tak jednoducho by to nebol vôbec nejaký spor politický alebo ekonomický, ale bolo by to výhľadovo dlhodobo známe, že Slovensko bude tú alebo tieto investície realizovať. Čiže k tomu smerovala moja otázka, či je to, či to má nejakú oporu v legislatíve alebo v niečom inom?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

3.12.2015 o 14:32 hod.

Ing.

Jozef Bobík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video