58. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 11. novembra 2015 o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1864).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1876 zo 4. decembra 2015 pridelil zákon z 11. novembra 2015 o úveroch na bývanie vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 5954-2015-KPSR z 3. decembra 2015 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila s touto zmenou:
V čl. I § 18 ods. 1 druhej vete sa vypúšťa bodkočiarka a slová „tieto skutočné náklady priamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie nesmú presiahnuť 1 % z predčasne splatenej sumy úveru na bývanie, okrem odseku 2, 6 alebo odseku 9“.
K predmetnému zákonu zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť v pôvodnom znení: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 534 zo dňa 8. decembra 2015, ústavnoprávny výbor uznesením č. 769 zo dňa 8. decembra 2015.
Ako gestorský výbor rokoval výbor pre financie a rozpočet dňa 8. decembra 2015. Gestorský výbor odporúča Národnej rade po opätovnom prerokovaní hlasovať:
– o pripomienke prezidenta uvedenej v časti III tejto správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť,
– o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výboru pre financie a rozpočet bola schválená uznesením č. 535 z 8. decembra 2015. Výbor Národnej rady poveril mňa, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram teraz rozpravu. Písomne som dostal tri mená, a to Róbert Madej, Miroslav Beblavý a Alojz Hlina. V tomto poradí, nech sa páči, páni, môžete vystúpiť v rozprave.
Ako prvý Róbert Madej.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil k prezidentom vrátenému zákonu o úveroch na bývanie a hlavne k dôvodom a rozhodnutiu pána prezidenta o tom, vrátiť tento zákon schválený parlamentom.
Dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky, a musím tu oceniť aj spoluprácu s kolegami tak z vládnej strany SMER – sociálna demokracia, aj s kolegami z opozície, aj s kolegami, ktorí vystúpia po mne, pánom poslancom Beblavým, pánom poslancom Hlinom a mnohými ďalšími, je veľmi citlivá v poslednom období na ochranu spotrebiteľa a na to, aby sme naozaj veľmi citlivo hľadali vyvážený pomer záujmov medzi tými, ktorí poskytujú napríklad úvery, splátkové úvery alebo peňažné pôžičky, a tými, ktorí si ich berú, to znamená bežnými ľuďmi, spotrebiteľmi, ktorí nemôžu oceniť dosah toho, akým spôsobom je podnikanie týchto finančných inštitúcií, ktoré si ony nastavujú samy. A my sme tu nato, aby sme zavádzali do istej miery prísnu reguláciu, aby sme mohli chrániť ľudí.
Preto práve veľmi citlivo, ja pevne verím aj tento parlament a hovorím teraz naprieč celého politického spektra, veľmi citlivo vníma akékoľvek presadzovanie záujmov proti ľuďom, akékoľvek presadzovanie záujmov, ktoré by smerovalo k tomu, že vyhovieme práve tomu opačnému brehu, aby sme mohli žmýkať ľudí viac. Toto by sme nechceli a na toto je tento parlament veľmi citlivý. Posledný rok, posledných dvanásť, ostatných dvanásť mesiacov tu robíme všetko preto, aby to bolo naopak. Snažíme sa chrániť ľudí pri zmenkových rozsudkoch, ktoré sú uplatňované proti ľuďom, snažíme sa, resp. minister spravodlivosti sa maximálnym spôsobom snažil o zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu, aby pomohol ľuďom v súdnych konaniach pri nárokoch, ktoré sú uplatňované. Aj vďaka konsenzu naprieč politickým spektrom sme predsa zaviedli novú skutkovú podstatu trestného činu úžery, aby bolo možné stíhať úžeru aj korporátnu, to znamená tých firiem, tých jednotlivých poskytovateľov. Úžeru ako trestný čin sme predsa zahrnuli medzi trestné činy právnických osôb. Mohol by som menovať množstvo ďalších opatrení a máme tu zákon o úveroch na bývanie, kde tiež bola veľká spolupráca aj s kolegami, za ktorú chcem touto cestou poďakovať.
Zákon o úveroch na bývanie sme upravili tak, aby po prvé nebol zneužiteľný nebankovkami a bankami, aby úvery na bývanie neboli spôsobom, ktorým by nebankovky nebodaj obišli súčasný zákaz použitia záložného práva na nehnuteľnosť pri poskytovaní úveru. My sme totižto za šesť-sedem rokov spotrebiteľského práva urobili obrovský kus práce napríklad v tom, že pri spotrebiteľských úveroch nie je možné prísť so záložným právom na nehnuteľnosť, so záložným právom, ktorého hodnota je neprimeraná poskytnutému úveru. Toto je zakázané. Robili sme všetko preto, aby tento inštitút, ktorý sme povinný prebrať z Európskej únie, pretože je osobitná smernica, ktorej znenie sa pretavuje do tohto zákona a to treba rešpektovať, ale my sme urobili všetko preto, aby to boli skutočné úvery na bývanie, aby to neboli nejaké spotrebiteľské pôžičky a nebodaj niekto podľa špeciálneho zákona, hurá, dostane záložné právo na nehnuteľnosti.
Zavádzali sme do tohto zákona v druhom čítaní na výboroch a v parlamente odkaz na osobitnú ochranu spotrebiteľa v Občianskom zákonníku, zavádzali sme presné znenie, podobné znenie toho, že záložné právo pri úveroch na bývanie tiež nemôže byť neprimerané výške poskytnutého úveru, aby sme bránili, samozrejme, tomu, aby sa úžera prípadne cez tento zákon vrátila. Opakujem, tento zákon sme povinní prevziať podľa príslušných ustanovení smernice z Európskej únie.
Jednu veľmi dôležitú vec, ktorú si dovolím ešte pripomenúť, kolegyne, kolegovia, sme do tohto zákona zaviedli maximálnu hranicu, limit odplaty, pri ktorej bude možné a budeme môcť poskytovať, budú môcť inštitúcie poskytovať úver na bývanie, aby sa náhodou nestalo, že z úveru na bývanie si niekto spraví spotrebiteľský úver za 26 percent. Práve kvôli tomu sa do toho zákona dostalo jedno ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že vláda v nariadení, ktorým už limituje maximálne výšky odplaty, osobitnú maximálnu výšku odplaty, určí aj pre úvery na bývanie a pevne verím, že to všetko zabráni tomu, aby úžera prenikla a použila tento zákon, lebo tento zákon má byť naozaj veľmi dobrý nástroj pre ľudí, ktorí chcú bývať a ktorí si chcú úver zobrať. Robili sme všetko preto, aby sme chránili spotrebiteľov, a to som si na úvod dovolil povedať.
V druhom čítaní chcem oceniť aj spoluprácu s kolegami z opozície a vystúpi pán poslanec Beblavý, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, ktorý ďalším spôsobom chráni spotrebiteľov a nastavuje podmienky poskytovania úverov na bývanie. Práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý naprieč celým politickým spektrom bol schválený, sa dostal do znenia zákona. To je jediná pripomienka pána prezidenta, to je jediné ustanovenie, s ktorým je pán prezident nespokojný.
Zopakujem, jedná sa o ustanovenie, ktoré dovoľuje spotrebiteľovi kedykoľvek počas splatnosti úveru na bývanie, počas splatnosti úveru na bývanie kedykoľvek predčasne splatiť úver s tým, že výška nákladov, ktoré si banka za to môže vyžiadať, nepresiahne viac ako 1 percento.
Ja rozumiem, že na trhu sú banky, ktoré pýtajú 1 % za predčasné splatenie, sú banky, ktoré pýtajú 2, 3, 4, 5 a neviem, či sú aj 10? Dámy a páni, ale je asi naším právom a povinnosťou zaviesť reguláciu, ktorá pomôže ľuďom a do budúcnosti naozaj nastaví systém poskytovania spotrebiteľských úverov aj taký, že ľudia sa budú môcť z toho úverového zaťaženia, z toho úverového jarma vymaniť a odísť za primerané náklady, ktoré my asi zákonom, predpokladám, že limitovať môžeme.
Mňa mrzí rozhodnutie pána prezidenta z jedného dôvodu, že táto pripomienka, to je ten jediný dôvod, pre ktorý pán prezident vrátil zákon. To je jediný dôvod, že sa nám nepáči 1 % maximálne, ktoré banky môžu pýtať. Asi že by to mohlo byť 2 % alebo 3 % alebo 4? Ja ako zákonodarca som tiež povinný komunikovať s bankovou asociáciou alebo s ďalšími inštitúciami, ale nie vždy by som napriek férovej komunikácii im vyhovel vo všetkých ich pripomienkach, ktoré môžu uplatňovať, napíšu vám mail, toto treba do zákona. Toto neni dobrá pripomienka, že niekomu sa chce od ľudí pýtať viac ako 1 %, to nie je dobrá pripomienka.
Práve preto si myslím, že asi tá komunikácia pána prezidenta vo vzťahu k bankovej asociácii alebo vo vzťahu k bankám bola veľmi, veľmi laxná v tom, že ak toto má byť jediný dôvod na vrátenie zákona, tak musím povedať, že ma to naozaj osobne veľmi, veľmi mrzí. Dovolím si uviesť aj z diskusie, pretože na ústavnoprávnom výbore sme mali diskusiu so zástupcami Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a tam boli uvedené dva dôvody:
Po prvé, že banky si nejednoznačne uplatňujú náklady. Jedna banka si dá do nákladov to, druhá banka to, tretia banka to a teraz niekto presiahne to jedno percento, niekto nepresiahne, niekto to má dve percentá, lebo tam do tých nákladov započíta aj amortizáciu stoličky a kancelárskeho stola, niekto nie, ale predsa to nie je problém tohto zákona, to je problém aplikácie zákona orgánu dohľadu nad finančným trhom Národnej banky. A pokiaľ si povieme, dámy a páni, že v tomto zákone prezidentova pripomienka išla do vecného riešenia, tak potom pán prezident mal ten zákon vrátiť a navrhnúť pripomienku parlamentu a povedať, ako nastaviť výpočet nákladov, čo všetko zahŕňam do nákladov, ktoré si môžem do toho jedného percenta započítať. To sa nestalo. To sa nestalo!
Druhý argument, ktorý zaznel na ústavnoprávnom výbore, a to ma ešte viacej, kolegovia, mrzí, bol argument, že predsa podľa tohto ustanovenia, ktoré sme schválili, možno predčasne splatiť úvery na bývanie aj tie, ktoré už sú poskytnuté. To znamená, že nadobudne účinnosť tento zákon a aj tie pôžičky, hypotéky, ktoré boli poskytnuté pred desiatimi rokmi, piatimi rokmi, štyrmi rokmi, je možné v prípade schválenia tohto zákona, je možné predčasne splatiť za maximálne jedno percento. Áno, to je pravda, to je pravda. Inými slovami, že ten zákon sa netýka len do budúcnosti, pro futuro, ale do minulosti, to je pravda.
Ale ja sa pýtam zase, pripomienka pána prezidenta neznela na doplnenie prechodných ustanovení, že toto jedno percento zavádzate, máte zaviesť pre úvery, ktoré platia pro futuro, do budúcnosti. Mohli sme kľudne v pripomienke prezidenta hlasovať o tom, že predčasné splatenie a výška tejto odplaty sa vzťahuje na úvery poskytnuté odo dňa účinnosti zákona. Kľudne mohla byť prezidentova pripomienka naformulovaná takto. Ale prezidentova pripomienka takto naformulovaná nebola. Prezidentova pripomienka je naformulovaná vypustiť toto ustanovenie. Aj pre tie úvery, ktoré sú do budúcna, kde by si banky mohli nastaviť, samozrejme, svoje náklady, svoju nákladovosť marže a tak ďalej, tak v takýchto prípadoch, tak v takýchto prípadoch je pripomienka prezidenta nastavená s argumentom, že možno aj do minulosti je nastavená, zrušíme to predsa celé.
Práve kvôli tomu veľmi, veľmi citlivo vnímam vrátenie tohto návrhu zákona, pretože aj argumenty, ktoré sú s týmto spojené, nie sú veľmi poctivé v tom, že ak je to prospotrebiteľské opatrenie, ktoré schválil tento parlament, tak vrátenie tohto zákona je absolútne protispotrebiteľské a dôvody, ktoré boli prezentované, sú naozaj len dôvodmi podľa slovenského hesla a príslovia "Kto chce psa biť, palicu si nájde".
Dámy a páni, ja sa len jedného bojím. Tento parlament má ešte do konca legislatívneho obdobia podľa môjho názoru veľké úlohy. Schvaľovať zákony, ktoré pomôžu v boji proti úžere, a tu vidím zákon, kde je jedno dobré prospotrebiteľské opatrenie a to je dôvod na vrátenie zákona do parlamentu, a to ma mrzí. Ja sa len jedného bojím, že keď budeme schvaľovať ďalšie zákony, ktoré budú prospotrebiteľské a bude tých opatrení v nich ešte viacej, akým spôsobom budú tieto zákony v Prezidentskom paláci posudzované.
Ja pevne verím, že možno toto vrátenie zákona o úveroch na bývanie je len také nedorozumenie pána prezidenta s obsahom tohto zákona a s pripomienkou, ktorá bola formulovaná do znenia zákona. Skúsme to, prosím, pánovi prezidentovi odpustiť, ale na druhej strane, na druhej strane budeme veľmi citlivo vnímať, akým spôsobom pán prezident naloží aj s ďalšími zákonmi, ktoré budú chrániť spotrebiteľov aj v krátkej budúcnosti a aj v ďalšom legislatívnom období.
Dámy a páni, chcem vás veľmi pekne poprosiť, neschváliť pripomienku prezidenta a schváliť zákon v pôvodnom znení. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Madeja je jedna faktická. Nech sa páči, Helena Mezenská.

V princípe chcem oceniť toto vaše vystúpenie, pán poslanec Madej. Som rada, že pri takýchto návrhoch zákonov, ale aj pri pripomienkach sa veľmi vážne a citlivo zhodnocujú prospotrebiteľské prístupy. Je to naozaj nevyhnutné, je to potrebné, obzvlášť ak ide o poskytovanie pôžičiek, úverov, ktoré súvisia so zabezpečením existenčných potrieb v prevažnej miere mladých ľudí. Takže v plnej miere podporujem vaše vystúpenie aj argumentáciu, ktorá dnes odznela.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Miroslav Beblavý. Nech sa páči.