58. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážené torzo kolegov, ktoré sa momentálne nachádzajú v rokovacej sále, dostali sme zákon, vrátený zákon prezidentom, ku ktorému som sa vyjadroval v rozprave aj ja a predniesol som aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nebol prijatý vládnymi poslancami. Tie pripomienky, ktoré som vzniesol ja v rozprave v druhom čítaní, s tými sa stotožnil aj prezident Slovenskej republiky. A jedná sa v podstate o prílepok k zákonu, ktorým sa vlastne upravuje vývoz kultúrnych pamiatok, a jedná sa o reštaurovanie kultúrnych pamiatok. Ja som upozorňoval na to, že sa zmäkčujú podmienky pre určitú skupinu zamestnancov pamiatkového úradu, ktorý môžu vykonávať reštaurovanie kultúrnych pamiatok, ktoré doteraz nemohli vykonávať, a že je to protiprávna činnosť. Minister ani nezdôvodnil a nevyvrátil, čiže tie podozrenia stále sú a takýmto spôsobom sa vlastne legalizuje protiprávna činnosť pamiatkového úradu.
Spomínal som aj to, že na pamiatkovom úrade sú páni profesori, ktorí vyučovali alebo učili reštaurátorskej práci mnohých tých, ktorí sú zapísaní v Komore reštaurátorov, takže nie je pochýb, že kvalita určite aj v radoch pamiatkarov je. Avšak je otázny počet a kvalita tých ostatných, respektíve, samozrejme, sa tu jedná skôr o fundovanosť tých ľudí.
Týmto zákonom sa mali ale zmierniť alebo zmäkčiť podmienky práve pre zamestnancov štátneho pamiatkového úradu. Nerozumiem prečo. Ak súkromník nesie priamu zodpovednosť za zreštaurovaný objekt, prečo pamiatkar má za prvé mäkšie podmienky, to znamená vyžadujú sa nižšie kompetencie oproti tomu, ktorý to môže robiť súkromne a na základe zákona? Takže prečo sa vyžadujú nižšie kvalifikačné predpoklady oproti tým tvrdším?
Okrem toho zdokumentovali sme si, že pamiatkový úrad sám sebe priklepne financie na danú reštaurátorskú prácu, pošle si tam svojho zamestnanca, ten vykoná reštaurovanie, vyfakturuje si toto reštaurovanie a dokonca kolega reštaurátor alebo teda kolega z pamiatkového úradu skontroluje svojho kolegu, či vykonal reštaurovanie dobrým spôsobom, a následne je všetko v poriadku. Samozrejme, pokiaľ by sa reštaurovanie uskutočnilo zle, pokazilo by sa niečo, nikdy sa to ani nedozvieme, pretože predsa kolega kolegu nenatrie. Každý sa bojí o svoje miesto a nebodaj by niekto vyskočil, tak by mohol prísť o svoje pracovné miesto. Takto to totiž funguje v tom prípade, že ktorákoľvek vláda pristupuje k umiestňovaniu svojich ľudí len ako na teplé fleky, nie z hľadiska odbornosti. To znamená, že každý, kto je dosadený do takejto inštitúcie, musí počúvať svoju vrchnosť a jednoducho, keď tá povie, že toto bude takto, toto budú takéto kšeftíky, tak jednoducho tak sa to vykoná. Nie je to posun dobrým smerom, tento prílepok je posun zlým smerom, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka odbornosti.
Prezident Slovenskej republiky sa s týmito pripomienkami stotožnil, presne tak ako som to predniesol aj ja, takže, ale, samozrejme, vládna strana odporúča nestotožniť sa s týmito pripomienkami, opäť, čiže zas idú znásilňovať niečo, k čomu sa vyjadrili ďalší odborníci. Predpokladám, že prezident má odborne fundovaných ľudí na to, ktorí sa dokážu vyjadriť k zákonom, takže nemusia obviňovať mňa, že sa tejto veci nerozumiem, tak ako to tuná minister kultúry tvrdil. A pritom nie je problém naštudovať si, teda pre mňa nie je problém naštudovať si danú problematiku, okrem toho som ju neštudoval jeden deň. Takže keď sa človek do niečoho dokáže zahryznúť, tak sa to dá úplne v pohode.
Takže vládna strana sa opäť chystá prelomiť veto a schváliť si zákon tak, ako ho sprznila, teda tú časť, ktorá je prílepkom v rámci reštaurovania kultúrnych pamiatok. Skutočne je tu riziko, že reštaurovanie do budúcnosti môže byť ohrozené v prípade, že to budú robiť diletanti a že si budú navzájom zamestnanci pamiatkového úradu kryť chrbát.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 11. novembra 2015 o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1864).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1876 zo 4. decembra 2015 pridelil zákon z 11. novembra 2015 o úveroch na bývanie vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 5954-2015-KPSR z 3. decembra 2015 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila s touto zmenou:
V čl. I § 18 ods. 1 druhej vete sa vypúšťa bodkočiarka a slová „tieto skutočné náklady priamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie nesmú presiahnuť 1 % z predčasne splatenej sumy úveru na bývanie, okrem odseku 2, 6 alebo odseku 9“.
K predmetnému zákonu zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť v pôvodnom znení: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 534 zo dňa 8. decembra 2015, ústavnoprávny výbor uznesením č. 769 zo dňa 8. decembra 2015.
Ako gestorský výbor rokoval výbor pre financie a rozpočet dňa 8. decembra 2015. Gestorský výbor odporúča Národnej rade po opätovnom prerokovaní hlasovať:
– o pripomienke prezidenta uvedenej v časti III tejto správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť,
– o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výboru pre financie a rozpočet bola schválená uznesením č. 535 z 8. decembra 2015. Výbor Národnej rady poveril mňa, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil k prezidentom vrátenému zákonu o úveroch na bývanie a hlavne k dôvodom a rozhodnutiu pána prezidenta o tom, vrátiť tento zákon schválený parlamentom.
Dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky, a musím tu oceniť aj spoluprácu s kolegami tak z vládnej strany SMER – sociálna demokracia, aj s kolegami z opozície, aj s kolegami, ktorí vystúpia po mne, pánom poslancom Beblavým, pánom poslancom Hlinom a mnohými ďalšími, je veľmi citlivá v poslednom období na ochranu spotrebiteľa a na to, aby sme naozaj veľmi citlivo hľadali vyvážený pomer záujmov medzi tými, ktorí poskytujú napríklad úvery, splátkové úvery alebo peňažné pôžičky, a tými, ktorí si ich berú, to znamená bežnými ľuďmi, spotrebiteľmi, ktorí nemôžu oceniť dosah toho, akým spôsobom je podnikanie týchto finančných inštitúcií, ktoré si ony nastavujú samy. A my sme tu nato, aby sme zavádzali do istej miery prísnu reguláciu, aby sme mohli chrániť ľudí.
Preto práve veľmi citlivo, ja pevne verím aj tento parlament a hovorím teraz naprieč celého politického spektra, veľmi citlivo vníma akékoľvek presadzovanie záujmov proti ľuďom, akékoľvek presadzovanie záujmov, ktoré by smerovalo k tomu, že vyhovieme práve tomu opačnému brehu, aby sme mohli žmýkať ľudí viac. Toto by sme nechceli a na toto je tento parlament veľmi citlivý. Posledný rok, posledných dvanásť, ostatných dvanásť mesiacov tu robíme všetko preto, aby to bolo naopak. Snažíme sa chrániť ľudí pri zmenkových rozsudkoch, ktoré sú uplatňované proti ľuďom, snažíme sa, resp. minister spravodlivosti sa maximálnym spôsobom snažil o zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu, aby pomohol ľuďom v súdnych konaniach pri nárokoch, ktoré sú uplatňované. Aj vďaka konsenzu naprieč politickým spektrom sme predsa zaviedli novú skutkovú podstatu trestného činu úžery, aby bolo možné stíhať úžeru aj korporátnu, to znamená tých firiem, tých jednotlivých poskytovateľov. Úžeru ako trestný čin sme predsa zahrnuli medzi trestné činy právnických osôb. Mohol by som menovať množstvo ďalších opatrení a máme tu zákon o úveroch na bývanie, kde tiež bola veľká spolupráca aj s kolegami, za ktorú chcem touto cestou poďakovať.
Zákon o úveroch na bývanie sme upravili tak, aby po prvé nebol zneužiteľný nebankovkami a bankami, aby úvery na bývanie neboli spôsobom, ktorým by nebankovky nebodaj obišli súčasný zákaz použitia záložného práva na nehnuteľnosť pri poskytovaní úveru. My sme totižto za šesť-sedem rokov spotrebiteľského práva urobili obrovský kus práce napríklad v tom, že pri spotrebiteľských úveroch nie je možné prísť so záložným právom na nehnuteľnosť, so záložným právom, ktorého hodnota je neprimeraná poskytnutému úveru. Toto je zakázané. Robili sme všetko preto, aby tento inštitút, ktorý sme povinný prebrať z Európskej únie, pretože je osobitná smernica, ktorej znenie sa pretavuje do tohto zákona a to treba rešpektovať, ale my sme urobili všetko preto, aby to boli skutočné úvery na bývanie, aby to neboli nejaké spotrebiteľské pôžičky a nebodaj niekto podľa špeciálneho zákona, hurá, dostane záložné právo na nehnuteľnosti.
Zavádzali sme do tohto zákona v druhom čítaní na výboroch a v parlamente odkaz na osobitnú ochranu spotrebiteľa v Občianskom zákonníku, zavádzali sme presné znenie, podobné znenie toho, že záložné právo pri úveroch na bývanie tiež nemôže byť neprimerané výške poskytnutého úveru, aby sme bránili, samozrejme, tomu, aby sa úžera prípadne cez tento zákon vrátila. Opakujem, tento zákon sme povinní prevziať podľa príslušných ustanovení smernice z Európskej únie.
Jednu veľmi dôležitú vec, ktorú si dovolím ešte pripomenúť, kolegyne, kolegovia, sme do tohto zákona zaviedli maximálnu hranicu, limit odplaty, pri ktorej bude možné a budeme môcť poskytovať, budú môcť inštitúcie poskytovať úver na bývanie, aby sa náhodou nestalo, že z úveru na bývanie si niekto spraví spotrebiteľský úver za 26 percent. Práve kvôli tomu sa do toho zákona dostalo jedno ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že vláda v nariadení, ktorým už limituje maximálne výšky odplaty, osobitnú maximálnu výšku odplaty, určí aj pre úvery na bývanie a pevne verím, že to všetko zabráni tomu, aby úžera prenikla a použila tento zákon, lebo tento zákon má byť naozaj veľmi dobrý nástroj pre ľudí, ktorí chcú bývať a ktorí si chcú úver zobrať. Robili sme všetko preto, aby sme chránili spotrebiteľov, a to som si na úvod dovolil povedať.
V druhom čítaní chcem oceniť aj spoluprácu s kolegami z opozície a vystúpi pán poslanec Beblavý, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, ktorý ďalším spôsobom chráni spotrebiteľov a nastavuje podmienky poskytovania úverov na bývanie. Práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý naprieč celým politickým spektrom bol schválený, sa dostal do znenia zákona. To je jediná pripomienka pána prezidenta, to je jediné ustanovenie, s ktorým je pán prezident nespokojný.
Zopakujem, jedná sa o ustanovenie, ktoré dovoľuje spotrebiteľovi kedykoľvek počas splatnosti úveru na bývanie, počas splatnosti úveru na bývanie kedykoľvek predčasne splatiť úver s tým, že výška nákladov, ktoré si banka za to môže vyžiadať, nepresiahne viac ako 1 percento.
Ja rozumiem, že na trhu sú banky, ktoré pýtajú 1 % za predčasné splatenie, sú banky, ktoré pýtajú 2, 3, 4, 5 a neviem, či sú aj 10? Dámy a páni, ale je asi naším právom a povinnosťou zaviesť reguláciu, ktorá pomôže ľuďom a do budúcnosti naozaj nastaví systém poskytovania spotrebiteľských úverov aj taký, že ľudia sa budú môcť z toho úverového zaťaženia, z toho úverového jarma vymaniť a odísť za primerané náklady, ktoré my asi zákonom, predpokladám, že limitovať môžeme.
Mňa mrzí rozhodnutie pána prezidenta z jedného dôvodu, že táto pripomienka, to je ten jediný dôvod, pre ktorý pán prezident vrátil zákon. To je jediný dôvod, že sa nám nepáči 1 % maximálne, ktoré banky môžu pýtať. Asi že by to mohlo byť 2 % alebo 3 % alebo 4? Ja ako zákonodarca som tiež povinný komunikovať s bankovou asociáciou alebo s ďalšími inštitúciami, ale nie vždy by som napriek férovej komunikácii im vyhovel vo všetkých ich pripomienkach, ktoré môžu uplatňovať, napíšu vám mail, toto treba do zákona. Toto neni dobrá pripomienka, že niekomu sa chce od ľudí pýtať viac ako 1 %, to nie je dobrá pripomienka.
Práve preto si myslím, že asi tá komunikácia pána prezidenta vo vzťahu k bankovej asociácii alebo vo vzťahu k bankám bola veľmi, veľmi laxná v tom, že ak toto má byť jediný dôvod na vrátenie zákona, tak musím povedať, že ma to naozaj osobne veľmi, veľmi mrzí. Dovolím si uviesť aj z diskusie, pretože na ústavnoprávnom výbore sme mali diskusiu so zástupcami Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a tam boli uvedené dva dôvody:
Po prvé, že banky si nejednoznačne uplatňujú náklady. Jedna banka si dá do nákladov to, druhá banka to, tretia banka to a teraz niekto presiahne to jedno percento, niekto nepresiahne, niekto to má dve percentá, lebo tam do tých nákladov započíta aj amortizáciu stoličky a kancelárskeho stola, niekto nie, ale predsa to nie je problém tohto zákona, to je problém aplikácie zákona orgánu dohľadu nad finančným trhom Národnej banky. A pokiaľ si povieme, dámy a páni, že v tomto zákone prezidentova pripomienka išla do vecného riešenia, tak potom pán prezident mal ten zákon vrátiť a navrhnúť pripomienku parlamentu a povedať, ako nastaviť výpočet nákladov, čo všetko zahŕňam do nákladov, ktoré si môžem do toho jedného percenta započítať. To sa nestalo. To sa nestalo!
Druhý argument, ktorý zaznel na ústavnoprávnom výbore, a to ma ešte viacej, kolegovia, mrzí, bol argument, že predsa podľa tohto ustanovenia, ktoré sme schválili, možno predčasne splatiť úvery na bývanie aj tie, ktoré už sú poskytnuté. To znamená, že nadobudne účinnosť tento zákon a aj tie pôžičky, hypotéky, ktoré boli poskytnuté pred desiatimi rokmi, piatimi rokmi, štyrmi rokmi, je možné v prípade schválenia tohto zákona, je možné predčasne splatiť za maximálne jedno percento. Áno, to je pravda, to je pravda. Inými slovami, že ten zákon sa netýka len do budúcnosti, pro futuro, ale do minulosti, to je pravda.
Ale ja sa pýtam zase, pripomienka pána prezidenta neznela na doplnenie prechodných ustanovení, že toto jedno percento zavádzate, máte zaviesť pre úvery, ktoré platia pro futuro, do budúcnosti. Mohli sme kľudne v pripomienke prezidenta hlasovať o tom, že predčasné splatenie a výška tejto odplaty sa vzťahuje na úvery poskytnuté odo dňa účinnosti zákona. Kľudne mohla byť prezidentova pripomienka naformulovaná takto. Ale prezidentova pripomienka takto naformulovaná nebola. Prezidentova pripomienka je naformulovaná vypustiť toto ustanovenie. Aj pre tie úvery, ktoré sú do budúcna, kde by si banky mohli nastaviť, samozrejme, svoje náklady, svoju nákladovosť marže a tak ďalej, tak v takýchto prípadoch, tak v takýchto prípadoch je pripomienka prezidenta nastavená s argumentom, že možno aj do minulosti je nastavená, zrušíme to predsa celé.
Práve kvôli tomu veľmi, veľmi citlivo vnímam vrátenie tohto návrhu zákona, pretože aj argumenty, ktoré sú s týmto spojené, nie sú veľmi poctivé v tom, že ak je to prospotrebiteľské opatrenie, ktoré schválil tento parlament, tak vrátenie tohto zákona je absolútne protispotrebiteľské a dôvody, ktoré boli prezentované, sú naozaj len dôvodmi podľa slovenského hesla a príslovia "Kto chce psa biť, palicu si nájde".
Dámy a páni, ja sa len jedného bojím. Tento parlament má ešte do konca legislatívneho obdobia podľa môjho názoru veľké úlohy. Schvaľovať zákony, ktoré pomôžu v boji proti úžere, a tu vidím zákon, kde je jedno dobré prospotrebiteľské opatrenie a to je dôvod na vrátenie zákona do parlamentu, a to ma mrzí. Ja sa len jedného bojím, že keď budeme schvaľovať ďalšie zákony, ktoré budú prospotrebiteľské a bude tých opatrení v nich ešte viacej, akým spôsobom budú tieto zákony v Prezidentskom paláci posudzované.
Ja pevne verím, že možno toto vrátenie zákona o úveroch na bývanie je len také nedorozumenie pána prezidenta s obsahom tohto zákona a s pripomienkou, ktorá bola formulovaná do znenia zákona. Skúsme to, prosím, pánovi prezidentovi odpustiť, ale na druhej strane, na druhej strane budeme veľmi citlivo vnímať, akým spôsobom pán prezident naloží aj s ďalšími zákonmi, ktoré budú chrániť spotrebiteľov aj v krátkej budúcnosti a aj v ďalšom legislatívnom období.
Dámy a páni, chcem vás veľmi pekne poprosiť, neschváliť pripomienku prezidenta a schváliť zákon v pôvodnom znení. Ďakujem pekne.

V princípe chcem oceniť toto vaše vystúpenie, pán poslanec Madej. Som rada, že pri takýchto návrhoch zákonov, ale aj pri pripomienkach sa veľmi vážne a citlivo zhodnocujú prospotrebiteľské prístupy. Je to naozaj nevyhnutné, je to potrebné, obzvlášť ak ide o poskytovanie pôžičiek, úverov, ktoré súvisia so zabezpečením existenčných potrieb v prevažnej miere mladých ľudí. Takže v plnej miere podporujem vaše vystúpenie aj argumentáciu, ktorá dnes odznela.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež požiadať vás o podporu tohto zákona, ktorý pán prezident vrátil, v jeho pôvodnom znení, teda vrátane tej pripomienky, ktorú namieta. Ako autor toho pozmeňujúceho návrhu, kvôli ktorému prezident vracia zákon, dovoľte mi vystúpiť. Nebudem opakovať to, čo povedal pán kolega Madej, hoci s tým do veľkej miery súhlasím. Dovoľte mi možno zamerať sa ešte na niektoré iné aspekty.
V prvom rade, odkedy bol tento zákon schválený, banková asociácia spustila pomerne nevídanú PR kampaň proti tejto novele a konkrétne proti tomuto bodu, ktorá, musím povedať, je plná buď manipulácie, alebo dokonca neprávd a s tými teda jednak pracuje cez médiá, ale jednak pracuje aj zjavne aj cez orgány štátu. Najprv začali hovoriť, že táto pripomienka bola vymyslená na poslednú chvíľu a predložená tak, že sa o nej nedalo diskutovať ani v parlamente a že jednoducho je to niečo, o čom nebola žiadna diskusia.
Dovolím si pripomenúť, že tento cieľ – predložiť takýto návrh – som ohlásil v prvom čítaní tu viac ako mesiac predtým, než sme to schvaľovali. Takisto pán kolega Hlina vtedy ohlásil zase svoje úmysly, ktoré sa tiež dostali nakoniec do toho zákona v nejakej podobe. Minister financií tu prisľúbil spoluprácu, ak teda dokážeme prísť s rozumným návrhom, ktorý bude aj pre jeho odborníkov technikov prijateľný, takže bolo to pomerne dlho známe. Zároveň musím povedať, že rokovanie s ministerstvom financií, kde už sa dohodol konkrétny text, sa uskutočnilo mesiac predtým, než tu bol ten pozmeňovací návrh uvedený, a nasledujúci deň bolo o tomto návrhu informované aj vedenie Národnej banky Slovenska. To znamená, že obidva tieto orgány o tom vedeli tiež s mesačným predstihom, ktoré sú zodpovedné za komunikáciu s bankovým sektorom.
Zároveň mi dovoľte povedať, že tento návrh nie je, a to bola druhá vec, ktorú začali banky hovoriť cez svoje rôzne, predpokladám, že zaplatené PR agentúry, novinárom, je, že je v Európe nevídaný, neslýchaný, neexistujúci. Tak okrem tých prípadov, ktoré sme použili, kde mi dovoľte povedať, že aj v Spojených štátoch, aj v Dánsku je možné predčasné splatenie takýchto typov fixných hypoték kedykoľvek a bez akéhokoľvek poplatku, zatiaľ čo my sme tam ten poplatok ponechali, len sme ho zastropovali jedným percentom, tak dovoľte mi napríklad povedať, že aj v Belgicku je obmedzenie na trojmesačné úrokové náklady, čo napríklad pri súčasnej úrovni úrokových nákladov je výrazne menej napríklad ako jedno percento. To znamená, že tieto typy stropov nie sú ničím výnimočným a dokonca teda existujú aj nulové stropy, teda kompletný zákaz vyberania takýchto poplatkov.
Nato banky vytiahli tretí argument, že to bude znamenať, že takéto dlhšie fixácie vôbec nebudú ponúkané. Keď sa však pozrieme do Spojených štátov, do Dánska alebo aj napríklad do spomenutého Belgicka, tak fixácie existujú a sú ponúkané a dokonca aj dlhšie ako na slovenskom trhu. Čo však pozorujeme, ale to nijak s týmto nesúvisí, že za posledných 15 až 20 rokov spotrebitelia v takmer celom vyspelom svete preferujú čoraz viac variabilné hypotéky, ale to je ich preferencia, nie to, že by im takáto možnosť fixných hypoték nebola zo strany bánk v iných krajinách daná.
Nato sa vyskytol argument, ktorý si osvojil pán prezident, že je to zle technicky napísané. Ja by som teraz mohol zaujať alibistický postoj, keďže sme to písali v spolupráci s ministerstvom financií a, samozrejme, tá konkrétna textácia bola trikrát s nimi overovaná. Ale musím sa priznať, že ani po opakovanom prečítaní si návrhu zákona pripomienok pána prezidenta nerozumiem, ako to môžu tvrdiť, pretože to ustanovenie veľmi jasne hovorí, s ktorými paragrafmi súvisí a ktoré majú, naopak, z neho výnimku. A myslím si, že je to dobre napísané, takže ani technicky sa s tým neviem stotožniť. Je to len teda štvrtý v rade nejakých pokusov bánk a iných finančných subjektov toto spochybniť.
Navyše, ako spomenul kolega Madej, ak by si to pán prezident naozaj myslel, najjednoduchšie bolo navrhnúť nám textáciu, ktorá by podľa neho túto pochybnosť odstraňovala, ale pán prezident to neurobil. (Reakcia z pléna.)
Môže, samozrejme, že môže navrhnúť zmenu, pozmeňovací návrh. On nenavrhol pozmeňovací návrh. Môže. Môže zmeniť text. On nemusí len vracať, on nemusí len vyškrtávať. (Reakcia z pléna.) Áno, samozrejme, však dáva nám pozmeňovacie návrhy na vrátených zákonoch veľmi bežne, ale tentokrát sa rozhodol to neurobiť, len navrhnúť vypustenie. Čo je tiež pozmeňovací návrh.
Takže toľko z mojej strany. Ja osobne chcem zdôrazniť na záver dve veci: Jedna je, že tento návrh nie je ideologicky zameraný v tom zmysle, že nie je to ani ľavicový, ani pravicový návrh, pretože je to návrh, ktorý chce strop pre určitý poplatok, ale nie preto, aby bol ten poplatok samotný nižší lebo, ale hlavne preto, aby ľudia mohli využiť prechod medzi bankami. Čo je zásadná podpora medzibankovej súťaže. A videli sme, že keď sme tieto kroky presadili pred pár rokmi vo vzťahu k hypotékam v inom bode toho hypotekárneho cyklu, tak to viedlo k významnému zníženiu úrokov, ktoré si banky žiadajú a k významnému posunu bankovej súťaže. Chcem teraz zdôrazniť, toto nie je regulačný nástroj, ktorého cieľom je tá samotná regulácia cenová, ale jeho cieľom je podporiť zásadné zvýšenie súťaže medzi bankami o klienta, ktorý má dlhšiu fixáciu úveru, ktorým si banky doteraz mohli byť isté a primerane k tomu sa aj k nemu správali z hľadiska úrokových sadzieb.
A to ma vedie k druhému bodu, ktorý by som chcel na záver zdôrazniť, a to je to, že slovenské banky za ostatných sedem rokov neskutočne zarobili na úveroch na bývanie, a to z toho dôvodu, že po finančnej alebo počas finančnej krízy klesli úrokové sadzby, ktoré im účtujú centrálne banky alebo ktoré im účtujú sporitelia, takmer na nulu. Ak dneska máte peniaze v banke na bežnom účte alebo na nejakom sporiacom účte, viete, že dostanete 0,5 možno 1 percento, to znamená, že tie úroky sú už sedem rokov na historicky najnižšej úrovni kvôli snahe stimulovať ekonomiky po veľkej finančnej ekonomickej kríze a banky len veľmi, veľmi pomaly premietali toto zníženie, naopak, svojim dlžníkom na ich úrokoch. Mohli si to dovoliť aj preto, že nám trvalo nejaký čas, kým sme začali búrať tieto bariéry, ktorých dnešná je až posledným krokom v tej celej sérii.
Ale chcem povedať, že ak ktorákoľvek banka príde komukoľvek z vás v budúcnosti vyplakávať, ako prerobila na hypotékach kvôli tomu, že sme zaviedli tento strop a klienti mohli odísť, tak si môžte pokojne vytiahnuť jej bilančné údaje, údaje za ostatné roky a môžte veľmi ľahko zadokumentovať, že, naopak, málokto v histórii slovenskej ekonomiky zarobil, legálne, ale zarobil také obrovské peniaze ako banky na tom, že Európska centrálna banka im požičiava takmer za nulu, ale ony požičiavajú za neporovnateľne vyššie peniaze. To, že sa to vôbec stalo, že už dneska pri tých kratších hypotékach to tak nie je, je naozaj dané tým, že sme dovolili klientom odchádzať v tom okamihu refixácie ešte v roku 2011, ale práve pri tých dlhších refixáciách sa to zatiaľ nedialo, a to toto opatrenie umožní.
Pre mňa práve až hysterická reakcia bánk, lebo musím sa priznať, že už som s bankami bol v konflikte o všeličom, ale nikdy som sa nestretol až s takouto hysterickou kampaňou, mne dokazuje, že to opatrenie má potenciál priniesť klientom naozaj významný prospech, a preto vás naozaj si dovolím poprosiť, aby sme ho opätovne schválili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Rád by som zareagoval na pána poslanca Beblavého.
Ešte vo svojom prejave som zabudol uviesť jednu skutočnosť a citovať našu Národnú banku Slovenska, že Slovensko je pre banky dobrým trhom, pre banky aj ostatné nebankové inštitúcie je dobrým trhom. Slovenské domácnosti sú jedny z najzadlženejších v Európskej únii. Sme dobrým trhom. Prečo tomu asi tak je?
A my musíme vychovávať nielen spotrebiteľov, aby si dali pozor, ale my sme povinní naozaj regulovať aj ten trh, aby tí, ktorí úvery poskytujú, to nepreháňali a boli v zákonných limitoch, ktoré budú pre ľudí čo najvýhodnejšie a najpriaznivejšie. Ak sme dobrým trhom, súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Beblavý, že asi za ostatné obdobie zarobili dosť peňazí a tieto veci nie sú pre nich určite likvidačné, ale sú v zmysle férového podnikania a ochrany spotrebiteľa.
A ešte si dovolím druhú poznámku a nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Beblavý, a doplním to, čo uviedol. Pripomienka prezidenta, kolegyne, kolegovia, to je vlastne pozmeňujúci návrh, to, čo navrhol pán prezident vo svojich pripomienkach, vo svojej jedinej pripomienke, je pozmeňujúci návrh – vypustiť to ustanovenie o jednom percente. On mohol kľudne navrhnúť, aby sme prerobili spôsob výpočtu nákladov, on mohol kľudne navrhnúť pripomienku, kde by sa jednalo toto ustanovenie len pre veci týkajúce sa do budúcnosti. On to neurobil. On urobil to, že namiesto týchto argumentov, ktoré by boli pretaviteľné do pripomienky samostatnej, to použil na spôsob vyhodenia jedného percenta ako takého. To je neúprimné.

Ďakujem pekne.
No ja teda nechcem ísť do merita, lebo to je vec, ktorej naozaj nerozumiem. Chcem sa zastaviť len pri kompetencii prezidenta, a teda aj pán Madej je právnik, aj pán Beblavý je teda vedec, čo sa týka usporiadania spoločnosti. Ja nie som erudovaný ani v jednej, ani v druhej oblasti toľko ako oni dvaja, ale doteraz som si vždy myslel, že prezident má právo veta a nemá legislatívnu iniciatívu. To znamená, že má právo vypustiť, ale nemá právo nič nové navrhnúť. A tým pádom nie úplne rozumiem tomu, čo hovoria moji kolegovia, aj pán Beblavý, aj pán Madej, že máme očakávať od prezidenta nejakú novú matériu v zákone, lebo podľa mňa by to bolo od neho neústavné, čo sa týka postupu. A ocením možno ešte, keď by pán kolega mal možnosť zareagovať na faktickú, keby mi to dovysvetlil.
Ďakujem.

Budem stručný, ani som neplánoval, ale keďže pán kolega Poliačik sa vyslovene spýtal, no, ja tiež nie som právnik, ako si správne povedal, ale viem teda z tej päťročnej praxe tu, že prezidentom vrátené návrhy – a to sa týka aj tohto prezidenta, aj predchádzajúceho – bežne obsahujú okrem teda návrhov neschváliť zákon ako celok, prípadne návrhu vypustiť nejaký text aj návrh doplniť nejaký text alebo zmeniť text. No poviem ti taký jednoduchý príklad, ktorý si určite budeš pamätať, je to napríklad zmena účinnosti, čo je z legislatívneho pohľadu úplne to isté a je tam napríklad veľmi bežne, takže to, čo, ak by prezident nemohol navrhnúť zmenu účinnosti, tak by nemohol navrhnúť nič iné. Ale spadá to do tej istej; ale to už je asi veľmi legislatívno-technické, ale prezidenti majú pripomienky aj teda idúce nad rámec vracania zákonov a vypúšťania pomerne často.
Toľko z mojej strany.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto mi dovoľte uviesť, že áno, tento zákon som ja ho pozorne sledoval, v zásade on trošku zavádzajúco sa volá. On by sa mal volať trošku ináč, ale on v zásade hovorí o tom, že kedy možno požadovať, ručiť tým, kde bývate, keď si chcete požičať nejaké peniaze, o tom je ten zákon a upravuje tie podmienky a upravuje ich, chvalabohu, upravuje ich prospotrebiteľsky. Ale to znova, vážení kolegovia, to nie je preto, že by tu niekomu na tom až tak záležalo, prepáčte, ale preto, že to je transpozícia Európskej komisie, hej, a my ju transponujeme v najnevyhnutnejšej miere.
Teraz, áno, teraz, a to chcem odporučiť ľuďom, že teraz sa finišuje, teraz sa slovo spotrebiteľ berie do úst častejšie. Ja si pamätám pred dvoma-troma rokmi to slovo spotrebiteľ tu znelo jak mimozemšťan, že to bolo ako, a teraz sa to tu zjavuje, čo je dobré z pragmatického hľadiska, lebo je možné rýchlo niečo urobiť. Je čas predvolebný, teraz pragmaticky treba proste len a len podporiť, lebo to tým ľuďom naozaj pomôže ten obrovský gap, tú obrovskú nerovnováhu, ktorú sme tam mali, hej, obrovskú, brutálnu nerovnováhu sa teraz čiastočne snažíme naprávať. Ono je to dosť aj taký nerovný boj, nerovný boj to bol, my nebojujeme v tomto len s bankami, ale my v tomto bojujeme aj so všelijakými lúmenmi, podvodníkmi a hochštaplermi, ktorí sa tvária, že sú finanční pomaly nejakí kapitalisti, a to sú tie slávne nebankovky, ktoré, žiaľ, zosilneli tým, že sme ich nechali, zosilneli takým spôsobom, že ich moc je obrovská. Ich moc je obrovská, zasahuje všelikde a sa to tu potom všelijako hmýri a skúšajú sa, ako by sa dalo teda, aby ste nás ešte chvíľku nechali. Ešte aby ste nás chvíľku nechali terorizovať tých ľudí, hej, proste to je tak popis tej situácie.
Pri tomto zákone som rád, že napríklad aj mne vyšlo čiastočne v ústrety ministerstvo financií, ja som namietal to, že nemôže hociktorý hochštapler proste dávať úvery na bývanie, tak sa to upravilo cez základné imanie, hej, tam ja som si vedel predstaviť aj prísnejšie úpravy, do toho sa zatiaľ nešlo, podľa mňa skôr či neskôr do toho budeme musieť ísť, hej, lebo aj to základné imanie si niektoré nebankovky vedia zvýšiť, lebo už majú toľko nagenerované z toho, že ako tu pôsobili na tomto trhu, že to pre nich nebude až taký problém. Čiže ja si myslím, že ešte tam nás nejaká práca čaká.
K tomuto samotnému, prečo vrátenie. Mňa tiež, keď sa tak človek nad tým logicky zamyslí, ak niečo vadilo a teraz, že čo vlastne vadilo, lebo ja som si tiež textáciu, to, čo sem prišlo, sa píše, že pánovi prezidentovi vadila nejednoznačnosť toho ustanovenia, možná nejaká nezrozumiteľnosť, čo je v zásade vcelku akože bohumilá obava, hej? Čiže ak naozaj teda mal pán prezident obavu, že je tam niekde problém, že vyjadruje dvojznačnosť, tak áno, potom bolo namieste povedať, že ako to treba upraviť alebo v čom, ale tak zase on nás nenahrádza. Ale to mi z toho textu nevyplynulo. Tá obava tej možnej nejednoznačnosti, jej vyriešením sa javí podľa pána prezidenta vypustenie toho ustanovenia, ale takto, viete, takto sa veci neriešia. To znamená, ak nevieme napísať dobrý zákon, tak ho neurobíme? Viete, takže takto podľa mňa veci nefungujú, hej, čiže, lebo potom vypustíme tú matériu, ktorú sme tam chceli.
Ja neviem v tejto chvíli posúdiť, že či to technické napísanie je správne. Ani sa do toho nejdem púšťať, hej? Ale riešením je to napísať správne, keď súhlasíme s tou podstatou. Ale nie je riešením tú podstatu dať preč, lebo to nie je napísané správne. To mi príde trošku nepoctivé a obzvlášť teda, keby sme to ešte posudzovali aj to, čo bolo naznačené, že ak ešte niekto okrem samotnej matérie spochybňuje, dobre, keď už teda tá matéria má byť, tak ju aspoň rozdeľme na to, čo bude, nie na to, čo je, a to tam tiež sa nejakým spôsobom nezohľadňuje, hej? Čiže celé je to v námietke schované alebo je to uložené, že rozporuje sa tá nejednoznačnosť, ktorú ja v tejto chvíli neviem posúdiť, ale tu po vyjadrení ľudí, ktorí sa tým zaoberajú, hovoria, že to je v poriadku. Mne zostáva len veriť, že je to tak.
Lebo ten nerovný boj je aj v tom, ak my tu budeme schvaľovať aj iný zákon a aj v tomto zákone, vám garantujem, že aj banky, aj nebanky, ale hlavne nebanky už dobre vedia, už dobre vedia, ako ho budú obchádzať, hej? Lebo tá firemná kultúra je u nás taká, u nás sa rozmýšľa, že keď je zákon, že ako ho obchádzať a ako to obchádzanie ešte urobiť legálnym. Ono to možno súvisí naozaj, firemná kultúra, tá doktrína štátu v tomto je absolútna a ja, žiaľ, to musím povedať, i keď si tým možno nepomôžem, súvisí aj s tým nastavením filozofickým, že polícia niektoré veci nerieši, zástupca Generálnej prokuratúry nám na výbore povie, ľudia majú vedieť, čo podpisujú.
Viete, cynická konštatácia typu, že ľudia majú vedieť, čo podpisujú, je podľa mňa už po tých skúsenostiach, ktoré máme, až nemiestna, by som povedal. Čiže áno, v takomto prostredí, v takomto prostredí, to je ako keby ste hovorili, nájdite spôsob, ako s tým vykľučkovať, hej? Nájdite spôsob, ako z toho vykľučkovať! Čiže predpokladám že aj tu budú, my sa v aplikácii znova s tým stretneme.
Každopádne však sa slučky sťahujú, hej, celé sa to šróbuje. Celé sa to šróbuje, ten obrovský priestor, ktorý tu bol, sa teraz už pomaly šróbuje a chráni spotrebiteľa. Spotrebiteľ už neni mimozemšťan, ktorého tu nikto nespomína, však načo by aj, až pred voľbami, hej, ale už naozaj sa stáva pomaly človekom hodným ochrany, čo už teda dávno malo byť.
Skončím s jednou takou malou výzvou, a to chcem poprosiť, keď už teda rozprávame o zákone, ktorý vrátil pán prezident, ja neviem teda, jak sa transferujú tie informácie, ale aj teraz vrátením tohto zákonu, predpokladám, že dôjde k určitému časovému posunu, alebo neviem, ako to tam je, a možno ani nie v tomto prípade, to je možno tá lepšia správa, ale chcem upozorniť na iný zákon, ktorý budeme v tesnom závese schvaľovať teraz, a to je Občiansky súdny poriadok, ktorý je poslaneckou novelou a ktorý ja som chválil a budem krátko chváliť, ak to stihnem, aj v druhom čítaní, lebo znova je to v tom trende, že konečne, hej, že konečne pomáhame. A ten apel na mňa je v tom, že to prijatím tej novely pomôžeme, tá novela sa stane účinná dňom vyhlásenia a v deň vyhlásenia v zásade môže nastať aj, no, keď nie tento týždeň, aj budúci týždeň, čo je ešte v zásade predvianočný trh na poskytovanie nebankových pôžičiek. Na to chcem apelovať, prosím vás, teraz, keď si otvoríte chladničku, buď vybehne jeden Robert alebo druhý, alebo nejaká reklama na pôžičku, hej? To je, žiaľ, tak, proste je ten trh vianočný a ľudia, žiaľ, sú na tom aj finančne tak, že si požičiavajú, a my môžme pomôcť už teraz. V tom najväčšom, v tom najlukratívnejšom období pre nebankovky a úžerníkov, veľa z nich je úžerníkov par excellence, ktorí už dávno mali byť zavretí, tak my môžme tým, že nikto nebude stáť v ceste a v procese toho celého, pomôcť tým ľuďom, ktorí si požičajú ešte v tomto predvianočnom období. Čiže ja by som prípadne apeloval na pána prezidenta a ľudí, ktorí sú v jeho kancelárii: Prosím vás pekne, že keď budete posudzovať tú novelu Občianskeho súdneho poriadku, urobme to rýchlo. My stihneme ešte čas vianočného trhu.
Kolega Madej tu avizoval určitú obavu, ja zatiaľ ju nebudem avizovať, i keď vylúčiť sa nedá, avšak ak by došlo k nejakej deštrukcii toho návrhu alebo obštrukcii toho návrhu, viete, bez vyjadrenia nejakých vecných pripomienok, ale obštrukcii toho návrhu a, lebo vy aj viete, tým vrátením my musíme zvolať novú schôdzu, bohviekedy by bola nová schôdza a neviem čo, časové momenty, ktoré tam sú, tak tá novela Občianskeho súdneho poriadku môže začať platiť až v polke februára. To už bude dávno po vianočnom trhu. A dávno po trhu januárovom, lebo druhý najlukratívnejší trh pre nebankovky je január, keď sú ľudia vyčerpaní z Vianoc a vtedy idú a pokúšajú sa teda zachrániť tú situáciu úverom v januári. Na to by som chcel apelovať, že verím, že ten návrh je pripravený dobre, a poprosiť pána prezidenta a ľudí v jeho kancelárii, aby teda rýchlo posúdili a pomohli sme už čo najskôr, už čo najskôr. Už budúci týždeň môže platiť novela Občianskeho súdneho poriadku a môže ochrániť tisícky spotrebiteľov, ktorí si, žiaľ, žiaľ, budú musieť asi požičať nejaké peniaze na to, aby mali vôbec Vianoce. To som si dovolil povedať a verím, že to tam niekde, kde sa o tom bude rozhodovať, zaveje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne.
Pán poslanec Hlina, ja by som sa chcel veľmi aj pridať k tomu apelu na pána prezidenta v tom, že naozaj z vrátenia tohto zákona vzniká obava, že sa nebude z prezidentskej kancelárie hľadieť naozaj na záujmy ľudí. Ja hovorím, momentálne tento vrátený návrh tak do istej miery odpustíme, pretože je to jeden maličký dôvod.
Ale takisto som ja hovoril a nadviažem na vás, pán poslanec, že prichádza veľmi dôležitá novela, ktorá má chrániť ľudí, a je v našom záujme pomôcť im čo najskôr a bojovať proti úžerníkom. Ja tiež sa pridávam k tomu apelu na pána prezidenta, aby sme nepodľahli tlaku úžerníkov a hocikoho, aj legitímnych záujmových organizácií združujúcich akékoľvek právnické osoby, ktoré môžu na rôznych trhoch poskytovania úverov fungovať. Ale aby sme nepodľahli takým tlakom, aby sme pomohli ľuďom, pretože sme veľmi, veľmi povinní dbať na záujmy ľudí, keď vieme, že Slovensko z hľadiska domácností je predlžené a je obrovské množstvo úverov a sme jedna z najzaúverovanejších krajín, pokiaľ ide o rodiny, v Európskej únii.
A možno, aby sme pomohli ľuďom rýchlo, ako ste uviedli, mi napadla jedna myšlienka. Ak by súhlasili všetci kolegovia z opozície, mohli by sme o jedenástej hlasovať o tom, aby sme poslaneckú novelu OSP predradili ako návrh, ktorý by sa prerokovával hneď po hodine otázok. Ak by ste s tým, pán poslanec, súhlasili vy a vaši kolegovia v opozícii, možno o tom rokovať a hlasovať už dnes, aby sme pomohli ľuďom čo najskôr. Možno by bolo dobré vyjadriť sa aj k tomuto nápadu.
Ďakujem.