58. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež požiadať vás o podporu tohto zákona, ktorý pán prezident vrátil, v jeho pôvodnom znení, teda vrátane tej pripomienky, ktorú namieta. Ako autor toho pozmeňujúceho návrhu, kvôli ktorému prezident vracia zákon, dovoľte mi vystúpiť. Nebudem opakovať to, čo povedal pán kolega Madej, hoci s tým do veľkej miery súhlasím. Dovoľte mi možno zamerať sa ešte na niektoré iné aspekty.
V prvom rade, odkedy bol tento zákon schválený, banková asociácia spustila pomerne nevídanú PR kampaň proti tejto novele a konkrétne proti tomuto bodu, ktorá, musím povedať, je plná buď manipulácie, alebo dokonca neprávd a s tými teda jednak pracuje cez médiá, ale jednak pracuje aj zjavne aj cez orgány štátu. Najprv začali hovoriť, že táto pripomienka bola vymyslená na poslednú chvíľu a predložená tak, že sa o nej nedalo diskutovať ani v parlamente a že jednoducho je to niečo, o čom nebola žiadna diskusia.
Dovolím si pripomenúť, že tento cieľ – predložiť takýto návrh – som ohlásil v prvom čítaní tu viac ako mesiac predtým, než sme to schvaľovali. Takisto pán kolega Hlina vtedy ohlásil zase svoje úmysly, ktoré sa tiež dostali nakoniec do toho zákona v nejakej podobe. Minister financií tu prisľúbil spoluprácu, ak teda dokážeme prísť s rozumným návrhom, ktorý bude aj pre jeho odborníkov technikov prijateľný, takže bolo to pomerne dlho známe. Zároveň musím povedať, že rokovanie s ministerstvom financií, kde už sa dohodol konkrétny text, sa uskutočnilo mesiac predtým, než tu bol ten pozmeňovací návrh uvedený, a nasledujúci deň bolo o tomto návrhu informované aj vedenie Národnej banky Slovenska. To znamená, že obidva tieto orgány o tom vedeli tiež s mesačným predstihom, ktoré sú zodpovedné za komunikáciu s bankovým sektorom.
Zároveň mi dovoľte povedať, že tento návrh nie je, a to bola druhá vec, ktorú začali banky hovoriť cez svoje rôzne, predpokladám, že zaplatené PR agentúry, novinárom, je, že je v Európe nevídaný, neslýchaný, neexistujúci. Tak okrem tých prípadov, ktoré sme použili, kde mi dovoľte povedať, že aj v Spojených štátoch, aj v Dánsku je možné predčasné splatenie takýchto typov fixných hypoték kedykoľvek a bez akéhokoľvek poplatku, zatiaľ čo my sme tam ten poplatok ponechali, len sme ho zastropovali jedným percentom, tak dovoľte mi napríklad povedať, že aj v Belgicku je obmedzenie na trojmesačné úrokové náklady, čo napríklad pri súčasnej úrovni úrokových nákladov je výrazne menej napríklad ako jedno percento. To znamená, že tieto typy stropov nie sú ničím výnimočným a dokonca teda existujú aj nulové stropy, teda kompletný zákaz vyberania takýchto poplatkov.
Nato banky vytiahli tretí argument, že to bude znamenať, že takéto dlhšie fixácie vôbec nebudú ponúkané. Keď sa však pozrieme do Spojených štátov, do Dánska alebo aj napríklad do spomenutého Belgicka, tak fixácie existujú a sú ponúkané a dokonca aj dlhšie ako na slovenskom trhu. Čo však pozorujeme, ale to nijak s týmto nesúvisí, že za posledných 15 až 20 rokov spotrebitelia v takmer celom vyspelom svete preferujú čoraz viac variabilné hypotéky, ale to je ich preferencia, nie to, že by im takáto možnosť fixných hypoték nebola zo strany bánk v iných krajinách daná.
Nato sa vyskytol argument, ktorý si osvojil pán prezident, že je to zle technicky napísané. Ja by som teraz mohol zaujať alibistický postoj, keďže sme to písali v spolupráci s ministerstvom financií a, samozrejme, tá konkrétna textácia bola trikrát s nimi overovaná. Ale musím sa priznať, že ani po opakovanom prečítaní si návrhu zákona pripomienok pána prezidenta nerozumiem, ako to môžu tvrdiť, pretože to ustanovenie veľmi jasne hovorí, s ktorými paragrafmi súvisí a ktoré majú, naopak, z neho výnimku. A myslím si, že je to dobre napísané, takže ani technicky sa s tým neviem stotožniť. Je to len teda štvrtý v rade nejakých pokusov bánk a iných finančných subjektov toto spochybniť.
Navyše, ako spomenul kolega Madej, ak by si to pán prezident naozaj myslel, najjednoduchšie bolo navrhnúť nám textáciu, ktorá by podľa neho túto pochybnosť odstraňovala, ale pán prezident to neurobil. (Reakcia z pléna.)
Môže, samozrejme, že môže navrhnúť zmenu, pozmeňovací návrh. On nenavrhol pozmeňovací návrh. Môže. Môže zmeniť text. On nemusí len vracať, on nemusí len vyškrtávať. (Reakcia z pléna.) Áno, samozrejme, však dáva nám pozmeňovacie návrhy na vrátených zákonoch veľmi bežne, ale tentokrát sa rozhodol to neurobiť, len navrhnúť vypustenie. Čo je tiež pozmeňovací návrh.
Takže toľko z mojej strany. Ja osobne chcem zdôrazniť na záver dve veci: Jedna je, že tento návrh nie je ideologicky zameraný v tom zmysle, že nie je to ani ľavicový, ani pravicový návrh, pretože je to návrh, ktorý chce strop pre určitý poplatok, ale nie preto, aby bol ten poplatok samotný nižší lebo, ale hlavne preto, aby ľudia mohli využiť prechod medzi bankami. Čo je zásadná podpora medzibankovej súťaže. A videli sme, že keď sme tieto kroky presadili pred pár rokmi vo vzťahu k hypotékam v inom bode toho hypotekárneho cyklu, tak to viedlo k významnému zníženiu úrokov, ktoré si banky žiadajú a k významnému posunu bankovej súťaže. Chcem teraz zdôrazniť, toto nie je regulačný nástroj, ktorého cieľom je tá samotná regulácia cenová, ale jeho cieľom je podporiť zásadné zvýšenie súťaže medzi bankami o klienta, ktorý má dlhšiu fixáciu úveru, ktorým si banky doteraz mohli byť isté a primerane k tomu sa aj k nemu správali z hľadiska úrokových sadzieb.
A to ma vedie k druhému bodu, ktorý by som chcel na záver zdôrazniť, a to je to, že slovenské banky za ostatných sedem rokov neskutočne zarobili na úveroch na bývanie, a to z toho dôvodu, že po finančnej alebo počas finančnej krízy klesli úrokové sadzby, ktoré im účtujú centrálne banky alebo ktoré im účtujú sporitelia, takmer na nulu. Ak dneska máte peniaze v banke na bežnom účte alebo na nejakom sporiacom účte, viete, že dostanete 0,5 možno 1 percento, to znamená, že tie úroky sú už sedem rokov na historicky najnižšej úrovni kvôli snahe stimulovať ekonomiky po veľkej finančnej ekonomickej kríze a banky len veľmi, veľmi pomaly premietali toto zníženie, naopak, svojim dlžníkom na ich úrokoch. Mohli si to dovoliť aj preto, že nám trvalo nejaký čas, kým sme začali búrať tieto bariéry, ktorých dnešná je až posledným krokom v tej celej sérii.
Ale chcem povedať, že ak ktorákoľvek banka príde komukoľvek z vás v budúcnosti vyplakávať, ako prerobila na hypotékach kvôli tomu, že sme zaviedli tento strop a klienti mohli odísť, tak si môžte pokojne vytiahnuť jej bilančné údaje, údaje za ostatné roky a môžte veľmi ľahko zadokumentovať, že, naopak, málokto v histórii slovenskej ekonomiky zarobil, legálne, ale zarobil také obrovské peniaze ako banky na tom, že Európska centrálna banka im požičiava takmer za nulu, ale ony požičiavajú za neporovnateľne vyššie peniaze. To, že sa to vôbec stalo, že už dneska pri tých kratších hypotékach to tak nie je, je naozaj dané tým, že sme dovolili klientom odchádzať v tom okamihu refixácie ešte v roku 2011, ale práve pri tých dlhších refixáciách sa to zatiaľ nedialo, a to toto opatrenie umožní.
Pre mňa práve až hysterická reakcia bánk, lebo musím sa priznať, že už som s bankami bol v konflikte o všeličom, ale nikdy som sa nestretol až s takouto hysterickou kampaňou, mne dokazuje, že to opatrenie má potenciál priniesť klientom naozaj významný prospech, a preto vás naozaj si dovolím poprosiť, aby sme ho opätovne schválili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie pána poslanca Beblavého sú dve faktické. S prvou pán Madej.

Ďakujem pekne. Rád by som zareagoval na pána poslanca Beblavého.
Ešte vo svojom prejave som zabudol uviesť jednu skutočnosť a citovať našu Národnú banku Slovenska, že Slovensko je pre banky dobrým trhom, pre banky aj ostatné nebankové inštitúcie je dobrým trhom. Slovenské domácnosti sú jedny z najzadlženejších v Európskej únii. Sme dobrým trhom. Prečo tomu asi tak je?
A my musíme vychovávať nielen spotrebiteľov, aby si dali pozor, ale my sme povinní naozaj regulovať aj ten trh, aby tí, ktorí úvery poskytujú, to nepreháňali a boli v zákonných limitoch, ktoré budú pre ľudí čo najvýhodnejšie a najpriaznivejšie. Ak sme dobrým trhom, súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Beblavý, že asi za ostatné obdobie zarobili dosť peňazí a tieto veci nie sú pre nich určite likvidačné, ale sú v zmysle férového podnikania a ochrany spotrebiteľa.
A ešte si dovolím druhú poznámku a nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Beblavý, a doplním to, čo uviedol. Pripomienka prezidenta, kolegyne, kolegovia, to je vlastne pozmeňujúci návrh, to, čo navrhol pán prezident vo svojich pripomienkach, vo svojej jedinej pripomienke, je pozmeňujúci návrh – vypustiť to ustanovenie o jednom percente. On mohol kľudne navrhnúť, aby sme prerobili spôsob výpočtu nákladov, on mohol kľudne navrhnúť pripomienku, kde by sa jednalo toto ustanovenie len pre veci týkajúce sa do budúcnosti. On to neurobil. On urobil to, že namiesto týchto argumentov, ktoré by boli pretaviteľné do pripomienky samostatnej, to použil na spôsob vyhodenia jedného percenta ako takého. To je neúprimné.

Nech sa páči, Martin Poliačik

Ďakujem pekne.
No ja teda nechcem ísť do merita, lebo to je vec, ktorej naozaj nerozumiem. Chcem sa zastaviť len pri kompetencii prezidenta, a teda aj pán Madej je právnik, aj pán Beblavý je teda vedec, čo sa týka usporiadania spoločnosti. Ja nie som erudovaný ani v jednej, ani v druhej oblasti toľko ako oni dvaja, ale doteraz som si vždy myslel, že prezident má právo veta a nemá legislatívnu iniciatívu. To znamená, že má právo vypustiť, ale nemá právo nič nové navrhnúť. A tým pádom nie úplne rozumiem tomu, čo hovoria moji kolegovia, aj pán Beblavý, aj pán Madej, že máme očakávať od prezidenta nejakú novú matériu v zákone, lebo podľa mňa by to bolo od neho neústavné, čo sa týka postupu. A ocením možno ešte, keď by pán kolega mal možnosť zareagovať na faktickú, keby mi to dovysvetlil.
Ďakujem.

S reakciou, nech sa páči, Miroslav Beblavý.

Budem stručný, ani som neplánoval, ale keďže pán kolega Poliačik sa vyslovene spýtal, no, ja tiež nie som právnik, ako si správne povedal, ale viem teda z tej päťročnej praxe tu, že prezidentom vrátené návrhy – a to sa týka aj tohto prezidenta, aj predchádzajúceho – bežne obsahujú okrem teda návrhov neschváliť zákon ako celok, prípadne návrhu vypustiť nejaký text aj návrh doplniť nejaký text alebo zmeniť text. No poviem ti taký jednoduchý príklad, ktorý si určite budeš pamätať, je to napríklad zmena účinnosti, čo je z legislatívneho pohľadu úplne to isté a je tam napríklad veľmi bežne, takže to, čo, ak by prezident nemohol navrhnúť zmenu účinnosti, tak by nemohol navrhnúť nič iné. Ale spadá to do tej istej; ale to už je asi veľmi legislatívno-technické, ale prezidenti majú pripomienky aj teda idúce nad rámec vracania zákonov a vypúšťania pomerne často.
Toľko z mojej strany.

Posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán kolega Alojz Hlina. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto mi dovoľte uviesť, že áno, tento zákon som ja ho pozorne sledoval, v zásade on trošku zavádzajúco sa volá. On by sa mal volať trošku ináč, ale on v zásade hovorí o tom, že kedy možno požadovať, ručiť tým, kde bývate, keď si chcete požičať nejaké peniaze, o tom je ten zákon a upravuje tie podmienky a upravuje ich, chvalabohu, upravuje ich prospotrebiteľsky. Ale to znova, vážení kolegovia, to nie je preto, že by tu niekomu na tom až tak záležalo, prepáčte, ale preto, že to je transpozícia Európskej komisie, hej, a my ju transponujeme v najnevyhnutnejšej miere.
Teraz, áno, teraz, a to chcem odporučiť ľuďom, že teraz sa finišuje, teraz sa slovo spotrebiteľ berie do úst častejšie. Ja si pamätám pred dvoma-troma rokmi to slovo spotrebiteľ tu znelo jak mimozemšťan, že to bolo ako, a teraz sa to tu zjavuje, čo je dobré z pragmatického hľadiska, lebo je možné rýchlo niečo urobiť. Je čas predvolebný, teraz pragmaticky treba proste len a len podporiť, lebo to tým ľuďom naozaj pomôže ten obrovský gap, tú obrovskú nerovnováhu, ktorú sme tam mali, hej, obrovskú, brutálnu nerovnováhu sa teraz čiastočne snažíme naprávať. Ono je to dosť aj taký nerovný boj, nerovný boj to bol, my nebojujeme v tomto len s bankami, ale my v tomto bojujeme aj so všelijakými lúmenmi, podvodníkmi a hochštaplermi, ktorí sa tvária, že sú finanční pomaly nejakí kapitalisti, a to sú tie slávne nebankovky, ktoré, žiaľ, zosilneli tým, že sme ich nechali, zosilneli takým spôsobom, že ich moc je obrovská. Ich moc je obrovská, zasahuje všelikde a sa to tu potom všelijako hmýri a skúšajú sa, ako by sa dalo teda, aby ste nás ešte chvíľku nechali. Ešte aby ste nás chvíľku nechali terorizovať tých ľudí, hej, proste to je tak popis tej situácie.
Pri tomto zákone som rád, že napríklad aj mne vyšlo čiastočne v ústrety ministerstvo financií, ja som namietal to, že nemôže hociktorý hochštapler proste dávať úvery na bývanie, tak sa to upravilo cez základné imanie, hej, tam ja som si vedel predstaviť aj prísnejšie úpravy, do toho sa zatiaľ nešlo, podľa mňa skôr či neskôr do toho budeme musieť ísť, hej, lebo aj to základné imanie si niektoré nebankovky vedia zvýšiť, lebo už majú toľko nagenerované z toho, že ako tu pôsobili na tomto trhu, že to pre nich nebude až taký problém. Čiže ja si myslím, že ešte tam nás nejaká práca čaká.
K tomuto samotnému, prečo vrátenie. Mňa tiež, keď sa tak človek nad tým logicky zamyslí, ak niečo vadilo a teraz, že čo vlastne vadilo, lebo ja som si tiež textáciu, to, čo sem prišlo, sa píše, že pánovi prezidentovi vadila nejednoznačnosť toho ustanovenia, možná nejaká nezrozumiteľnosť, čo je v zásade vcelku akože bohumilá obava, hej? Čiže ak naozaj teda mal pán prezident obavu, že je tam niekde problém, že vyjadruje dvojznačnosť, tak áno, potom bolo namieste povedať, že ako to treba upraviť alebo v čom, ale tak zase on nás nenahrádza. Ale to mi z toho textu nevyplynulo. Tá obava tej možnej nejednoznačnosti, jej vyriešením sa javí podľa pána prezidenta vypustenie toho ustanovenia, ale takto, viete, takto sa veci neriešia. To znamená, ak nevieme napísať dobrý zákon, tak ho neurobíme? Viete, takže takto podľa mňa veci nefungujú, hej, čiže, lebo potom vypustíme tú matériu, ktorú sme tam chceli.
Ja neviem v tejto chvíli posúdiť, že či to technické napísanie je správne. Ani sa do toho nejdem púšťať, hej? Ale riešením je to napísať správne, keď súhlasíme s tou podstatou. Ale nie je riešením tú podstatu dať preč, lebo to nie je napísané správne. To mi príde trošku nepoctivé a obzvlášť teda, keby sme to ešte posudzovali aj to, čo bolo naznačené, že ak ešte niekto okrem samotnej matérie spochybňuje, dobre, keď už teda tá matéria má byť, tak ju aspoň rozdeľme na to, čo bude, nie na to, čo je, a to tam tiež sa nejakým spôsobom nezohľadňuje, hej? Čiže celé je to v námietke schované alebo je to uložené, že rozporuje sa tá nejednoznačnosť, ktorú ja v tejto chvíli neviem posúdiť, ale tu po vyjadrení ľudí, ktorí sa tým zaoberajú, hovoria, že to je v poriadku. Mne zostáva len veriť, že je to tak.
Lebo ten nerovný boj je aj v tom, ak my tu budeme schvaľovať aj iný zákon a aj v tomto zákone, vám garantujem, že aj banky, aj nebanky, ale hlavne nebanky už dobre vedia, už dobre vedia, ako ho budú obchádzať, hej? Lebo tá firemná kultúra je u nás taká, u nás sa rozmýšľa, že keď je zákon, že ako ho obchádzať a ako to obchádzanie ešte urobiť legálnym. Ono to možno súvisí naozaj, firemná kultúra, tá doktrína štátu v tomto je absolútna a ja, žiaľ, to musím povedať, i keď si tým možno nepomôžem, súvisí aj s tým nastavením filozofickým, že polícia niektoré veci nerieši, zástupca Generálnej prokuratúry nám na výbore povie, ľudia majú vedieť, čo podpisujú.
Viete, cynická konštatácia typu, že ľudia majú vedieť, čo podpisujú, je podľa mňa už po tých skúsenostiach, ktoré máme, až nemiestna, by som povedal. Čiže áno, v takomto prostredí, v takomto prostredí, to je ako keby ste hovorili, nájdite spôsob, ako s tým vykľučkovať, hej? Nájdite spôsob, ako z toho vykľučkovať! Čiže predpokladám že aj tu budú, my sa v aplikácii znova s tým stretneme.
Každopádne však sa slučky sťahujú, hej, celé sa to šróbuje. Celé sa to šróbuje, ten obrovský priestor, ktorý tu bol, sa teraz už pomaly šróbuje a chráni spotrebiteľa. Spotrebiteľ už neni mimozemšťan, ktorého tu nikto nespomína, však načo by aj, až pred voľbami, hej, ale už naozaj sa stáva pomaly človekom hodným ochrany, čo už teda dávno malo byť.
Skončím s jednou takou malou výzvou, a to chcem poprosiť, keď už teda rozprávame o zákone, ktorý vrátil pán prezident, ja neviem teda, jak sa transferujú tie informácie, ale aj teraz vrátením tohto zákonu, predpokladám, že dôjde k určitému časovému posunu, alebo neviem, ako to tam je, a možno ani nie v tomto prípade, to je možno tá lepšia správa, ale chcem upozorniť na iný zákon, ktorý budeme v tesnom závese schvaľovať teraz, a to je Občiansky súdny poriadok, ktorý je poslaneckou novelou a ktorý ja som chválil a budem krátko chváliť, ak to stihnem, aj v druhom čítaní, lebo znova je to v tom trende, že konečne, hej, že konečne pomáhame. A ten apel na mňa je v tom, že to prijatím tej novely pomôžeme, tá novela sa stane účinná dňom vyhlásenia a v deň vyhlásenia v zásade môže nastať aj, no, keď nie tento týždeň, aj budúci týždeň, čo je ešte v zásade predvianočný trh na poskytovanie nebankových pôžičiek. Na to chcem apelovať, prosím vás, teraz, keď si otvoríte chladničku, buď vybehne jeden Robert alebo druhý, alebo nejaká reklama na pôžičku, hej? To je, žiaľ, tak, proste je ten trh vianočný a ľudia, žiaľ, sú na tom aj finančne tak, že si požičiavajú, a my môžme pomôcť už teraz. V tom najväčšom, v tom najlukratívnejšom období pre nebankovky a úžerníkov, veľa z nich je úžerníkov par excellence, ktorí už dávno mali byť zavretí, tak my môžme tým, že nikto nebude stáť v ceste a v procese toho celého, pomôcť tým ľuďom, ktorí si požičajú ešte v tomto predvianočnom období. Čiže ja by som prípadne apeloval na pána prezidenta a ľudí, ktorí sú v jeho kancelárii: Prosím vás pekne, že keď budete posudzovať tú novelu Občianskeho súdneho poriadku, urobme to rýchlo. My stihneme ešte čas vianočného trhu.
Kolega Madej tu avizoval určitú obavu, ja zatiaľ ju nebudem avizovať, i keď vylúčiť sa nedá, avšak ak by došlo k nejakej deštrukcii toho návrhu alebo obštrukcii toho návrhu, viete, bez vyjadrenia nejakých vecných pripomienok, ale obštrukcii toho návrhu a, lebo vy aj viete, tým vrátením my musíme zvolať novú schôdzu, bohviekedy by bola nová schôdza a neviem čo, časové momenty, ktoré tam sú, tak tá novela Občianskeho súdneho poriadku môže začať platiť až v polke februára. To už bude dávno po vianočnom trhu. A dávno po trhu januárovom, lebo druhý najlukratívnejší trh pre nebankovky je január, keď sú ľudia vyčerpaní z Vianoc a vtedy idú a pokúšajú sa teda zachrániť tú situáciu úverom v januári. Na to by som chcel apelovať, že verím, že ten návrh je pripravený dobre, a poprosiť pána prezidenta a ľudí v jeho kancelárii, aby teda rýchlo posúdili a pomohli sme už čo najskôr, už čo najskôr. Už budúci týždeň môže platiť novela Občianskeho súdneho poriadku a môže ochrániť tisícky spotrebiteľov, ktorí si, žiaľ, žiaľ, budú musieť asi požičať nejaké peniaze na to, aby mali vôbec Vianoce. To som si dovolil povedať a verím, že to tam niekde, kde sa o tom bude rozhodovať, zaveje.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú tri faktické.
Nech sa páči, Róbert Madej.