58. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, svojím vystúpením chcem v druhom čítaní vyjadriť plnú podporu prerokovanému návrhu zákona a zároveň poukázať na viaceré argumenty, ktoré dokazujú opodstatnenosť a doslova nutnosť prijať čím skôr takúto legislatívnu úpravu Občianskeho súdneho poriadku.
Zvýšenie ochrany spotrebiteľa sa v súčasnosti ukazuje ako nevyhnutný vynútený krok v boji proti narastaniu špekulácií a podvodov jednotlivcov či organizovaných skupín voči spotrebiteľom. Žiaľ, trhový systém, honba za ziskom a vidina rýchleho zbohatnutia vyústili do agresívneho konkurenčného boja, ktorý nepozná zľutovanie nad nikým, a úplne sa vytráca ľudskosť, slušnosť a poctivosť v podnikaní. Tým nechcem povedať, že všetci podnikatelia sú rovnakí. Naopak, myslím, že väčšina podnikateľov sú slušní a poctiví podnikatelia, ale ak slušný podnikateľ vidí okolo seba, že špekulant, podvodník či jednoducho povedané zdierač ľudí sa má lepšie, nič sa mu nestane, ba naopak, ak má neobmedzené financie získané hoci podvodom na ľuďoch, dokáže si kúpiť aj najvyššiu funkciu v štáte, tak sa prinajmenšom zamýšľam nad tým, či sa oplatí podnikať poctivo.
Vrcholom všetkého je však doslova ochrana podvodníkov a úžerníkov zo strany súdov pri súdnych procesoch, keď súd dokonca v zmysle platnej legislatívy rozhodne o vymáhaní aj úžery, teda úžerníckych úrokov za pôžičku. Nie je tomu inak ani v rámci európskej legislatívy, ba ako predkladatelia návrhu zákona tvrdia, rozsudok Európskeho súdneho dvora v konkrétnom prípade takúto prax len potvrdil. Preto je potrebné, aby sme poriadok v štáte robili aj takouto zmenou legislatívy. Verte mi, že tieto moje tvrdenia nie sú len mojím subjektívnym pohľadom na vec. Sú to konkrétne skúsenosti, s ktorými sa stretávam v každodennom živote ako občan a hlavne ako ústavný činiteľ, poslanec Národnej rady.
V mojej poslaneckej kancelárii v Novom Meste nad Váhom poskytujeme občanom už štyri roky bezplatné právne poradenstvo. Poskytuje ho môj asistent doktor Marian Mesiarik a pani doktorka Anna Orsavová. Aj touto cestou sa im chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu. Len v tomto roku využilo túto službu 385 občanov v poslaneckej kancelárii v Novom Meste nad Váhom a 87 občanov v pobočke kancelárie, ktorú mám na Starej Turej.
Ľudia, ktorí hľadajú pomoc, sú to občania buď nášho novomestského regiónu, ale nie sú vzácnosťou ani stránky z doslova celého Slovenska. Významnú časť konkrétnych prípadov tvoria práve exekúcie, pochybné služby v oblasti finančných pôžičiek, podvodnícke správanie dílerov pri získavaní klientov, napríklad na zmenu dodávateľa energií, rôzne ponuky prác a zákazok, ktoré končia len vybratím zálohy a nedodaním prác. Tak by som mohol vymenovať celú radu ďalších podvodov, pri ktorých občan často ťahá za kratší koniec.
Najväčšou tragédiou pre občana je, keď si podvodník vymáha plnenie na súde a súd rozhodne v prospech podvodníka. Veľmi zaujímavým džobom pre veriteľa a, samozrejme, aj exekútora sa stali exekúcie. Súčasný právny stav je jednoznačne na strane poskytovateľa služby a takmer vôbec nechráni občana spotrebiteľa. Poviem príklad. Nie je zriedkavosťou vidieť v médiách alebo na bilbordoch reklamu, kde sa hovorí: Poskytujeme spotrebné úvery do dvoch hodín bez ručiteľov a skúmania majetku. Ide o jednoznačné chytračenie a zneužívanie právneho systému. Ide o zavádzanie občanov, ktorí si nevedia dostatočne uvedomiť dôsledky a za takouto ponukou vidia akúsi ľudskosť poskytovateľa. Ten však počíta s tým, že právo je na jeho strane a svoj často úžernícky príjem si ľahko bez akýchkoľvek problémov vymôže cez súd.
Samostatnou kapitolou sú exekútori, ktorí pri vymáhaní pohľadávok často používajú nekompromisné, neľudské, ba až hyenistické spôsoby. Nemajú záujem komunikovať s dlžníkom, neberú do úvahy sociálne hľadisko, ktoré je dokonca aj v legislatíve ošetrené tým, že stanovuje, na akú sumu nesmie exekútor siahnuť. Ich záujmom je exekúciu predlžovať tak, aby mali zabezpečený pohodlný, dlhodobý a dlhodobý príjem.
Toto všetko sú argumenty na podporu navrhovaného zákona. V plnom rozsahu súhlasím s doplnením § 79 o nový odsek 3, ktorý upravuje povinnosti žalobcu tak, aby súd bol povinný skúmať, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu žalovaného. Uplatnením tohto ustanovenia v praxi môžeme doslova robiť revolúciu v ochrane spotrebiteľa a konečne klepnúť po prstoch tým, čo zneužívajú jednoduchých občanov a najmä našich seniorov, ktorí nikdy predtým neboli zvyknutí na takéto podvody, aké sa konajú dnes.
Vzhľadom k veľkému množstvu exekúcií, ktoré po preskúmaní môžu byť zastavené v zmysle tejto novely, vítam návrh navrhovateľov na doplnenie a zmenu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorá stanovuje lehotu jeden mesiac na doplnenie náležitostí návrhu na exekúciu v intenciách § 39 ods. 4 tejto novely. Týmto spôsobom podávame pomocnú ruku spravodlivosti a aspoň nejakú nádej tým, ktorí už padli do pazúrov podvodníkov, špekulantov a ich život sa stal nekonečným peklom bez možného východiska.
Pre budúcnosť by bolo vhodné zmeniť aj podmienky osobného bankrotu, ktorý upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, tak, aby boli prijateľnejšie na jeho širšie využitie. Osobný bankrot by mal byť východiskom pre tých, ktorí sa dostali do beznádejnej situácie pre neschopnosť splácania viacerých úverov, ktoré im s jednoznačným úmyslom bez skúmania schopnosti úvery splácať poskytli často podvodnícke subjekty. Tvrdosť podmienok využitia tejto formy, možno povedať, ochrany občana je príčinou jej nízkeho využívania. Napríklad v rámci bezplatného právneho poradenstva sa za posledný rok na moju kanceláriu obrátilo až 23 občanov, ktorí by mohli využiť osobný bankrot ako riešenie svojho problému, ale v skutočnosti však túto formu využili len traja občania.
Vážené kolegyne, kolegovia, záverom by som chcel ešte raz podčiarknuť význam návrhu na zmenu Občianskeho súdneho poriadku a zákona o exekútoroch a exekúcii, ktorú prerokovávame v druhom čítaní. Určite by bolo možné tento návrh rozšíriť o ďalšie úpravy smerujúce k zvýšeniu ochrany spotrebiteľa, ale pokiaľ tento návrh schválime, bude to aspoň krôčik vpred a výrazne sťažíme lovenie podvodníkov v mútnych vodách. Pre budúcnosť však cítim potrebu celý problém dôslednej ochrany spotrebiteľa riešiť tak, aby sme boli vždy o krok pred podvodníkmi, špekulantmi, ale aj tými, čo si dnes užívajú z majetku, ktorý získali podvodmi na občanoch, napríklad aj v nebankovkách, a dnes sú najväčší moralisti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi v krátkosti v druhom čítaní vystúpiť k predkladanej novele Občianskeho súdneho poriadku.
Viac-menej v kontexte mojich vyjadrení v rámci faktickej poznámky ja naozaj v osi pripravovaných prospotrebiteľsky orientovaných legislatívnych návrhov, a to už je jedno, či sa to týka spotrebiteľských pôžičiek alebo poskytovaných úverov na bývanie, naozaj mám snahu a dobrú vôľu vždy takéto legislatívne návrhy podporiť. Avšak, ako stále poukazujem, dôležité je, aby tieto legislatívne návrhy prospešné, prospotrebiteľské naozaj boli vymožiteľné a vykonateľné v praxi. A v tejto sfére ja stále zaznamenávam určitú nerovnováhu, určitý deficit, kde naozaj okrem legislatívnej posily sa žiada ďaleko výraznejšia inštitucionálna podpora a pomoc spotrebiteľom. Pretože, ako som aj vo faktickej poznámke uviedla, mnoho spotrebiteľov sa o takýchto návrhoch, ktoré by im mohli pomôcť vymaniť sa z úžery, mnoho spotrebiteľov o takýchto inštitútoch vedomosť nemá. Organizácie, ktoré boli na to špecializované a poskytovali takto poškodzovaným spotrebiteľom, a nielen na finančnom trhu, poradenskú činnosť, informácie, sú dnes poddimenzované, už vôbec nehovorím o tom, ako sú ohraničené a obmedzené ich možnosti pri tom, aby mohli svojou činnosťou a profesionálnou podporou pomôcť na súdoch. Naozaj, ak dnes existujú takéto združenia, ktoré môžu vykonávať takéto inštitúcie, robia takúto pomoc spotrebiteľom viac-menej na kolene, z odhodlania, no a samozrejme, že nároky, ktoré sú súdmi na takéto zastúpenie kladené, ďaleko presahujú ich odborné aj finančné možnosti. Takže tá výzva na podporu a vykonateľnosť dobre prijatých inštitútov v praxi tu stále je a je stále aktuálna.
Na margo tej súdnej praxe ja chcem poznamenať, že my v podstate aj keď nie v celoplošnom zábere, ale v obmedzených možnostiach pomáhame spotrebiteľom na súdoch. Vo väčšine prípadov dochádza k zastavovaniu exekučných konaní z titulu posudzovania a vyhodnotenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, pre ktoré je tá-ktorá napadnutá zmluva určená ako neplatná, prípadne tam naozaj je preukázateľný rozpor s dobrými mravmi. Už takúto skúsenosť s poctivým výkonom súdov nezaznamenávame v prípade posudzovania úžerne vymáhaných nárokov jednotlivých položiek, ktoré tu už dnes boli spomenuté. Naozaj mnohokrát sa stáva, že súdom nie sú správne vyhodnotené podania a nie je zabezpečená potrebná ochrana spotrebiteľa v prípadoch, keď príslušenstvo niekoľkonásobne presahuje výšku istiny. V tomto naozaj v súdnej praxi tiež zaznamenávame rezervy.
Prečo ale dnes hlavne vystupujem, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som už avizovala, a ja sa takto priznám v rozprave v druhom čítaní, že som tento môj návrh a zámer predrokovala s pánom Madejom. A tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh sa týka rovnakého tematického zámeru, rovnakého cieľa a súvisí s ochranou slabšej zmluvnej strany, ktorú v občianskoprávnych vzťahoch, za ktorú v občianskoprávnych vzťahoch považujeme práve fyzickú osobu ako nepodnikateľa. Ide o úpravu a modifikáciu inštitútu pristúpenia k záväzku.
Prax nielen mimosúdna, ale aj súdna nám odzrkadlila, že v niekoľkostránkových komplikovaných zmluvných formulároch mnohokrát tretí subjekt ako pristupujúci pristupuje k záväzku, ktorý nie je na oddelenom formulári, nie je presne určený predmet záväzku ani čas plnenia daného záväzku a stáva sa, že ak pristupuje k záväzku ako tretia strana fyzická osoba, už je jedno, či ide o spotrebiteľa alebo napríklad zamestnanca, ktorý je v znevýhodnenej pozícii, tak mnohokrát v dobrej viere, avšak nevedomý si dopadov a účinkov zmluvy, ku ktorej pristupuje, nie je v súčasnom legislatívnom a právnom režime dostatočne chránený. Pre elimináciu a prevenciu, aby k takýmto nekalým a nežiaducim dopadom, v ktorých slabšej zmluvnej strane – fyzickej osobe – so samozrejmosťou neposkytujú ex offo pomocnú ruku ani súdy, som pripravila ten legislatívny návrh, ktorý takýmto nekalým praktikám, zavádzaniu fyzických osôb, ktoré v dobrej viere pristupujú k uzavretiu zmlúv aj vo forme pristúpenia k záväzku, čelia.
Prečítam teda tento môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento návrh Občiansky súdny poriadok mení takto:
1. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
"Čl. V
Zákon č. 40/1996 Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 239/2015 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z. a zákona č. 117/2015 Z. z. sa dopÍňa takto:
1. V § 533 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak k záväzku pristupuje fyzická osoba nepodnikateľ, takáto písomná dohoda musí obsahovať presne stanovenú výšku peňažného záväzku a musí byť obsahovo a formálne oddelená od iného právneho úkonu."."
Odôvodnenie: Inštitút pristúpenia k záväzku predstavuje v súčasnej dobe problematické právne ustanovenie, ktoré častokrát býva predmetom obchádzania zákona. Býva častým javom, že samotné pristúpenie k záväzku je nenápadne včlenené ako súčasť občianskoprávnej zmluvy, pričom osoba, ktorá predmetnú zmluvu podpisuje, častokrát ani nemá vedomosť, že k nejakému záväzku pristupuje a už vôbec nie o tom, na akú výšku sa predmetný záväzok môže vyšplhať. Zneužívanie tohto ustanovenia je badateľné najmä v občianskoprávnych vzťahoch.
Predkladateľ je toho názoru, že pristúpenie k záväzku je tak vážnym prejavom vôle, že nemôže byť právne korektné, aby tento prejav vôle mohol byť len súčasťou inej zmluvy, ale samostatným prejavom vôle, ktorý má písomný charakter, presne ustanovenú výšku záväzku, ku ktorému pristupuje, a je obsahovo a formálne oddelený od iného právneho úkonu.
Na základe uvedeného sa navrhuje vyčlenenie pristúpenia záväzku do samostatného právneho úkonu, ktorý si zachováva písomnú formu, avšak je reálne oddelený od iných právnych úkonov. Pre zvýšenie transparentnosti a prehl'adnosti tohto úkonu pre nového dlžníka sa zavádza povinnosť presne vyčísliť sumu peňažného záväzku, ku ktorému nový dlžník pristupuje.
Navrhovaná úprava sa vzťahuje len na fyzickú osobu ako takú, t. j. na fyzickú osobu nepodnikateľa, nikdy nie na fyzickú osobu podnikateľa. Takáto úprava preto nijako nezasiahne do obchodnoprávnych vzťahov, keďže inštitút pristúpenia k záväzku je v značnej miere subsidiárne využívaný aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Použitý pojem "fyzická osoba nepodnikateľ" Občianskemu zákonníku nie je cudzí, nakoľko sa nachádza už v ustanovení § 39a Občianskeho zákonníka.
2. Za § 879t sa vkladá § 879u, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Dvadsiata tretia hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
§879u
(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú na dohodu o pristúpení k záväzku uzavretú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2) Ak je jeho obsahom pristúpenie k záväzku podľa § 533, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, ktoré začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, bude súd postupovať podľa ustanovení účinných odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona."
Doterajší článok V sa označuje ako článok VI.
Odôvodnenie: Zavádza sa prechodné ustanovenie, ktoré pôsobí do budúcna. Zároveň sa prostredníctvom intertemporálneho ustanovenia navrhuje upraviť časovú pôsobnosť právnej úpravy tak, aby sa navrhovaná právna úprava uvedená v bode 1 (§ 533 posledná veta) aplikovala už aj v prebiehajúcich súdnych konaniach.
To je z môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu všetko. A verím, že tento dielčí návrh si nájde svoje miesto v súbore predkladaných opatrení legislatívnych nástrojov, ktoré budú slúžiť nielen na ochranu slabšej zmluvnej strany ako spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv s akcentom na uzatvárané spotrebiteľské zmluvy, napríklad o poskytnutí finančných pôžičiek alebo spotrebiteľských úverov, ale že tento dielčí návrh si nájde svoje miesto v tomto súbore opatrení aj pre tých slabších, fyzické osoby, slabšiu zmluvnú stranu, ktorá vstupuje i do iných občianskoprávnych vzťahov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi, aby som sa ešte úvodom vyjadril aj k pozmeňovaciemu návrhu pani poslankyne Mezenskej.
Chcem potvrdiť, že sme diskutovali o tomto pozmeňovacom návrhu, no zase faktom je, že mám z hľadiska jeho obsahu trošku iný názor a ja osobne sa pri hlasovaní k nemu asi zdržím. Je tomu tak preto, že v hmotnom práve upravovať to, akým spôsobom má byť dojednaný záväzok, že či to má byť na oddelenej listine, sa mi trošičku zdá naozaj nadbytočné, keď týmto, si myslím, že nevychováme človeka, aby si dal pozor, čo podpisuje. Lebo keď je to dvojstranná zmluva a pridá sa tretí podpis, myslím si, že tak isto ten tretí to podpíše na tej listine, kde je podpis tretieho, ako keby sme mu dali podpísať osobitnú listinu. To len tak na zváženie, že neviem, či takáto právna úprava by efektívne postihla to všetko. A spätne, samozrejme, neplatí, lebo už aj na margo našeho rozhovoru, ten pozmeňovací návrh obsahuje intertemporálne ustanovenie, ktoré je lepšie ako v pôvodnom návrhu a platí len do budúcnosti, aby sme priamo hmotnoprávnu retroaktivitu nezavádzali. Toho by som sa bál.
No a podstatou tohto zákona, ktorý je, je riešiť proces, to znamená procesné ustanovenia tak, aby sme mohli ľuďom pomôcť, pretože hmotné právo je dobré. Procesné pochybenia možno v niektorých prípadoch aj súdov, a dôkazom toho je zjednocujúce stanovisko, svedčia o tom, že v procese máme trošičku medzery. To je na margo toho. Ja veľmi oceňujem aj ten prípad, ktorý pani poslankyňa rieši, aj z hľadiska navrhovanej právnej úpravy, môže sa to, hovorím, polemizujem, zdať ako dobré riešenie, môžme mať na to rôzne názory, veď o tom je tá polemika, ale naozaj konštruktívne som si chcel dovoliť povedať svoj názor, lebo asi sa to odo mňa ako predkladateľa očakáva.
Dámy a páni, nadviažem na veci, ktoré hovoril pán poslanec Hlina a Kadúc, s tým, že od predloženia návrhu zákona uplynulo dosť času. Mali sme veľké množstvo rokovaní s ministerstvom spravodlivosti, s ministerstvom financií, Národnou bankou a aj záujmovými združeniami, s ktorými sme diskutovali o tom, ako sa vyvíja situácia na trhu. Niektorých sme prekvapili príjemne, niektorých veľmi nepríjemne. A ja si myslím, že aj právna úprava, o ktorej rokuje parlament, právna úprava, o ktorej rokuje parlament, tak v tejto veci si myslím, že má za úlohu príjemne prekvapiť ľudí, aby mali pocit, že štát ich chráni, pokiaľ ako spotrebitelia vstupujú do nejakých vzťahov, a na druhej strane má nepríjemne prekvapiť úžerníkov, ktorí budú vedieť, že od okamihu prijatia právnej úpravy či už tejto novely Trestného zákona, zavedenie trestného činu do katalógu trestných činov právnických osôb, budú veľmi prísne štátom postihovaní. Budú postihovaní Národnou bankou ako orgánom finančného dohľadu, dohľadu nad finančným trhom. Budú postihovaní orgánmi činnými v trestnom konaní, prokuratúrou a políciou a budú postihovaní aj v civilnom konaní, pretože súdy budú naozaj prísnejšie dbať na ochranu spotrebiteľov.
Ako druhý, pevne verím, že kvalitne vydiskutovaný balík pozmeňovacích návrhov, a povedzme si, že toto je vianočný balík pre úžerníkov, vianočný darček pre úžerníkov, si dovolím predložiť pozmeňujúce návrhy. Tie zvýšia navrhovanú ochranu spotrebiteľov tak, že dneska podľa takto navrhnutých pozmeňovacích návrhov nebudeme mať pochybnosti o tom, že na trhu postihneme najzásadnejšie chyby, praktiky a zneužívanie, ktoré vykonávajú niektoré či už licencované, alebo nelicencované subjekty.
Dovoľte mi preto, dámy a páni, predložiť a odôvodniť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Anny Vittekovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony.
1. Za čl. II sa vkladá článok III, ktorý znie:
„Čl. III
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č.105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 239/2015 Z. z. a zákona č. 273/2015 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 53 sa odsek 4 dopÍňa písmenom w), ktoré znie:
„w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe."
Dámy a páni, navrhuje sa do zoznamu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách doplniť dojednanie, predmetom ktorého je povinnosť spotrebiteľa poskytovať priamo alebo poukazovať nepriamo tretej osobe alebo v jej prospech akékoľvek plnenia plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace s ňou, ak tieto nesledujú v prevažnej miere záujmy spotrebiteľa. V poradí druhý prípad postihovaný následkami neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavuje taká konštrukcia zmluvnej podmienky, ktorá v súvislosti s opísaným plnením tretej osobe alebo v prospech tretej osoby spája povinnosť plniť akékoľvek záväzky v poradí ďalšej tretej osobe. V tomto prípade ide o odôvodnený záväzok, ktorý ale svoju podstatu odvodzuje od prvotne nemorálneho záväzku poskytovať alebo poukazovať plnenie nesledujúce v prevažnej miere záujmy spotrebiteľa tretej osobe alebo v jej prospech.
Nové ustanovenie § 53 ods. 4 písm. w) Občianskeho zákonníka sa použije pri výslovne uvedenej zmluvnej podmienke a len v tom prípade, ak plnenie tretej osobe alebo v jej prospech alebo akýkoľvek záväzok s týmto plnením súvisiaci v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa; v praxi spravidla nepôjde o poistenie, ktoré v rôznej miere implikuje prospech spotrebiteľa, napr. v podobe zníženia úrokovej sadzby úveru a podobne.
Navrhnutou úpravou sa na veľmi časté nezákonné praktiky dodávateľov tovarov alebo služieb, ktorí na inkasovanie nemorálnych plnení využívajú práve tretie osoby tak, aby sami formálne neporušovali zákon, aj keď sa na jeho obchádzaní priamo podieľajú. Nie je zriedkavý ani taký protiprávny stav, keď dodávatelia rozdeľujú svoje plnenia na viaceré zmluvy a cez samostatné zmluvy inkasujú úžerné plnenia za fiktívne služby. Z týchto dôvodov je potrebné uvedenú zmluvnú prax s použitím tretích osôb podieľajúcich sa na obchádzaní zákona a porušovaní práv spotrebiteľov zaradiť do neuzavretého výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok tvoriacich tzv. black list.
Keďže sa pomenúva len výslovné konanie, ktoré nemožno subsumovať ako platnú zmluvnú podmienku a toto konanie je už aj podľa doterajšej právnej úpravy postihované cez ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nenavrhujú sa osobitné prechodné ustanovenia.
2. V § 53 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11) Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy."
Doterajšie odseky 11 až 15 sa označujú ako odseky 12 až 16.
Navrhuje sa explicitne ustanoviť osobitná norma, ktorá sleduje potvrdenie a precizovanie už dnes daného a z iných noriem na ochranu spotrebiteľa plynúceho zákazu pre dodávateľa, či už priamo alebo nepriamo ponúkať, dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať vzájomne závislé zmluvy, a to osobitne tie, ktorých predmetom je plnenie, ktoré má byť spotrebiteľovi poskytované dodávateľovi aj bez takýchto záväzkov. Cieľom je okrem iného aj ustáliť generálny zákaz dodávateľa akýmkoľvek spôsobom participovať na uzatváraní vzájomne závislých zmlúv, a to v prípadoch, ak plnenia z týchto má poskytovať sám dodávateľ titulom svojich zákonných povinností alebo odbornej starostlivosti. Definíciu odbornej starostlivosti ustanovuje pritom zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná úprava reaguje na protiprávne konanie dané už podľa platného právneho stavu, ktorého sa dodávatelia dopúšťajú tým, že predražujú spotrebiteľom poskytované služby ich osobitným spoplatňovaním a dojednávaním viacerých zmlúv, ktorých predmetom sú niektoré služby, ktoré by dodávateľ mal spotrebiteľom poskytovať aj bez takýchto zmlúv a bezodplatne. Ide o cielené protiprávne konanie, ktorým sa obchádza zákon, znetransparentňuje sa celková cena poskytovaných tovarov a služieb a spotrebiteľ má plniť z ďalších záväzkových titulov, aj keď z ich uzatvorenia nemá nijaký prospech. Ide najčastejšie o služby poradenstva, vyberania splátok v domácnosti, osobitné spôsoby úhrady záväzku a podobne.
Dámy a páni, nechcem tu jednu skupinu ľudí naozaj nejakým spôsobom ako haniť, ale to, za čo si dokážu vybrať napr. nebankové spoločnosti peniaze, za to, že k vám budú každý týždeň klopať na dvere a doliezať za vami, hoci by vám mohli kľudne dať číslo účtu, na ktoré by ste plnili úver, a vďaka tomu sa vám predraží o 100 % pôžička, ktorú ste si zobrali. Navrhnutou úpravou sa prispeje k zjednodušeniu a zrýchleniu postihovania opísaného konania, ktoré je už aj doposiaľ protiprávne, ale jeho postihovanie bez explicitnej zákonnej úpravy je dosiaľ málo efektívne a pomerne zdĺhavé.
3. V § 525 ods. 2 sa za slovo „odporovalo" vkladajú slová „zákonu alebo".
Napriek všeobecne uznávanej výkladovej zásade lex posterior derogat legi priori sa navrhuje upraviť všeobecnú zákonnú úpravu o postupovaní pohľadávok v Občianskom zákonníku tak, aby do vymedzenia prípadov vylúčenia postupovania pohľadávok, ktoré obsahuje § 525 Občianskeho zákonníka, bola doplnená a reflektovaná aj možnosť vylúčenia postúpenia pohľadávok osobitným zákonom, čím sa zabezpečí explicitná harmonizácia všeobecnej zákonnej úpravy o postupovaní pohľadávok v Občianskom zákonníku so špecifickým vylúčením postupovania pohľadávok, najmä podľa navrhnutej novelizácie § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, tak ako ho predniesla tento pozmeňovací návrh pani poslankyňa Vitteková.
4. V § 528 ods. 1 sa pred slovo „podať" vkladajú slová „bez zbytočného odkladu".".
Navrhuje sa upraviť § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, aby postúpenie zabezpečenej pohľadávky bol povinný postupca bezodkladne oznámiť poskytovateľovi zábezpeky, ručiteľovi, záložnému dlžníkovi. Navrhnutou úpravou sa zabezpečí harmonizácia § 528 ods. 1 s už existujúcim znením § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postupca musí postúpenie pohľadávky oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu. Takto sa zamedzí zneužívaniu rozdielov medzi dikciou § 526 ods. 1 a § 528 ods. 1 tak, že veritelia (postupcovia ani postupníci) dlhodobo neinformujú poskytovateľov zábezpeky (ručiteľov, záložných dlžníkov) o postúpení zabezpečenej pohľadávky, čím sa sťažuje to, aby poskytovatelia zábezpek (ktorí sú často blízke osoby dlžníkov spotrebiteľov) mohli lepšie chrániť svoje oprávnené záujmy.
Ostávajúce články sa primerane prečíslujú.
2. V čl. IV sa vkladajú nové body 1 až 11 a 13 až 26, ktoré znejú:
"1. V § 1 ods. 2 druhá veta znie: „Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, poznámka pod čiarou č. 1."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 1) znie:
"1) Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Návrh nového znenia reaguje na pokračujúce protiprávne konania veriteľov, ktorí obchádzajú zákonný zákaz poskytovania spotrebiteľských úverov v hotovosti.
Dámy a páni, toto je veľmi, veľmi dôležitá zmena, ktorá je navrhovaná. Keďže sa negatívne koncipovaná dikcia neosvedčila, navrhuje sa uzavretým pozitívnym spôsobom vymedziť prostriedky, ktorými bude možné zákonom súladným spôsobom poskytnúť spotrebiteľský úver. Inými slovami, navrhujeme tri možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru, inak nie. Nová formulácia potvrdzuje a precizuje aj dnes platný právny stav: zákaz poskytovania spotrebiteľských úverov hotovostným spôsobom. Ak veriteľ poruší zákonom ustanovenú povinnosť a čo i len v časti poskytne spotrebiteľský úver hotovostne, bude založený následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru. Zákonom dovolenými spôsobmi poskytovania úverov budú preto výhradne bezhotovostný prevod finančných prostriedkov na platobný účet sporiteľa, prevod poštovým poukazom, ktorého adresátom je výlučne spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vystaveným priamo na meno spotrebiteľa.
2. V § 1 ods. 1 písm. a) sa odkaz 1 nad slovami „osobitného predpisu," nahrádza odkazom 1aa.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
"1aa) § 68 a 69 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Jedná sa, dámy a páni, o legislatívno-technickú úpravu vyvolaná práve bodom 1, ktorý bol pred chvíľkou prečítaný.
3. Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie:
"6) Napríklad § 2 ods. 1, 5 a 8 a § 5 písm. ab) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, čl. 4 ods. 1 bod 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176 z 27. 6. 2013)."
Navrhuje sa v článku V aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 6, ktorá je zavedená v § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom touto úpravou sa zohľadňuje presun definície finančnej inštitúcie, ku ktorému medzičasom došlo v novelizovaných ustanoveniach zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.
4. V § 2 písm. g) sa slová „náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok" nahrádzajú slovami „poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebitel'ského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok,".
Navrhuje sa v súvislosti s novou koncepciou doplneného ustanovenia § 9 a v súlade s recitálom 20 Smernice 2008/48/ES zmeniť výpočet celkových nákladov spotrebiteľa, a to najmä z dôvodu, že už nebude možné okrem poistnej zmluvy a zabezpečovacích zmlúv uzavierať akékoľvek zmluvy o doplnkových službách.
5. V § 3 odsek 2 znie:
„(2) Ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok aj uzavretie poistnej zmluvy súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ak náklady súvisiace s touto poistnou zmluvou nemožno určiť vopred, uvedie sa v reklame zrozumiteľne, stručne a zreteľne aj informácia o povinnosti uzavrieť aj poistnú zmluvu."
Navrhuje sa preformulovať ustanovenie o reklame tak, aby nevznikal dojem, že poskytovateľ spotrebiteľského úveru môže uzatvoriť so spotrebiteľom ďalšie zmluvy, napríklad o doplnkových službách, prostredníctvom ktorých bude vyberať od spotrebiteľa plnenia, ktoré sa nebudú zarátavať do RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Návrh nadväzuje na zákaz dojednávať doplnkové služby a príkaz, aby všetky služby, plnenia boli uvedené v zmluve o úvere a zarátavané v odplate, ktorá sa započítava do RPMN. Dikcia sa preto spresňuje, a to v nadväznosti na doplnenie ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Pritom navrhnutou úpravou nie je dotknutá protiprávnosť ani postihovanie doterajších nekalých praktík, ktorými sa obchádzajú zákonné pravidlá o reklame.
6. V § 4 ods. 1 písmeno k) znie:
„k) povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu alebo zmluvu o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ak uzavretie takejto zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok,".
Navrhuje sa v súvislosti s novou koncepciou doplneného ustanovenia § 9 zmeniť výpočet povinných informácií poskytovaných spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to najmä z dôvodu, že už nebude možné okrem poistnej zmluvy a zabezpečovacích zmlúv uzavierať akékoľvek zmluvy o doplnkových službách.
7. V § 9 ods. 10 sa čiarka za slovami „Obchodného zákonníka" nahrádza slovom „alebo" a vypúšťajú sa slová: „alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa".
V súlade s logikou zákazu dojednávania a spoplatňovania vzájomne závislých zmlúv a zmlúv o doplnkových službách sa navrhuje vypustiť časť dikcie, ktorá umožňovala pri súčasnom fungovaní skutočného súhlasu a vôle spotrebiteľa predražovať služby poskytované spotrebiteľom, a to konkrétne obchádzaním ustanovení o najvyššej prípustnej odplate, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytovaní pôžičiek alebo úverov. Vypustením dikcie sa navyše zvýrazňuje skutočnosť, že platí zákaz spoplatňovania a uzavierania zmlúv o osobitných službách, ktorý je bližšie upravený v § 9 ods. 12 až 14 zákona.
8. § 9 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
"(12) Všetky plnenia, ktoré pre spotrebitel'a vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(13) Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.
(14) Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov. Odkaz 18aa). Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu; odkaz 18ab), na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18ab znie:
"18ab) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov."
Navrhuje sa precizovať ustanovenia o zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to jednak výslovným ustanovením, že všetky dojednania, ktoré súvisia s plnením záväzku spotrebiteľa a vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru, musia byť obsiahnuté v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím sa nadväzuje na aktuálne znenie § 9 ods. 9 zákona. Je nanajvýš spravodlivé požadovať, aby spotrebiteľ zo zmluvy vedel, čo bude mať plniť. Uvedená norma plne korešponduje aj so závermi nálezu Ústavného súdu Českej republiky pod spisovou značkou I ÚS 3512/2011 (pozn. red.: správne má byť "I ÚS 3512/11") zo dňa 11. 11. 2013. Návrh v odsekoch 13 a 14 nadväzuje na zákaz uvedený v novonavrhovanom odseku 12 tým, že výslovne zakazuje obchádzanie zákona prostredníctvom plnení prostredníctvom tretích osôb.
Návrh z pohľadu normatívnej motivácie reflektuje na súčasný výber plnenia od spotrebiteľa nad rámec RPMN prostredníctvom iných, často fiktívnych služieb v iných zmluvách. Ustanovuje sa rigidný rámec poskytovania služieb cez takzvané doplnkové služby, ktorými veritelia a iné subjekty najčastejšie obchádzajú; a verme, že už je to len minulosťou, takže obchádzali zákon. V praxi bolo dokonca zistené, že veritelia používajú model, kedy cez tretie zdanlivo nespriaznené spoločnosti vyberajú plnenia tak, aby obišli úmyselne ustanovenia predpisov o najvyššej prípustnej odplate za pôžičky a úvery poskytované spotrebiteľom. Takýto stav je neudržateľný a spochybňuje všetky opatrenia prijaté na ochranu spotrebiteľov pred úžerou.
Je potrebné však podotknúť, že nemožno vylúčiť, že niektoré druhy produktov by nebolo možné poskytovať, ak by podmienkou nebolo uzavretie poistnej alebo zabezpečovacej zmluvy, a to za zákonom ustanovených podmienok, čo sa v odseku 13 vymedzuje expressis verbis, pričom sa vymenúvajú zákonom dovolené právne prostriedky zabezpečenia takéhoto spotrebiteľského úveru. Súčasne sa však týmto žiadnym spôsobom nelegitimizuje sporné konanie veriteľov, ktorí neraz na škodu spotrebiteľov zneužívajú prostriedky zabezpečenia alebo ich používajú v rozpore s platným právom.
Navrhuje sa súčasne výslovne nadviazať na limit uvedený v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch odkázať na limit podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súčasne sa navrhuje uviesť, že akékoľvek plnenia, ktoré by spotrebiteľ platil hoci aj tretej osobe, sa budú považovať za plnenia veriteľovi. Týmto sa reaguje na rozšírené obchádzanie zákona, keď veritelia vyberajú plnenia nad rámec povolenej odplaty cez tretie osoby. Súčasne sa potvrdzuje zákonná povinnosť evidencie platieb spotrebiteľa, keďže z aplikačnej praxe plynie, že veritelia neevidujú riadne plnenia prijaté od spotrebiteľov. Pritom navrhnutou úpravou nie je dotknutá protiprávnosť ani postihovanie doterajších nekalých praktík, ktorými sa obchádzajú zákonné pravidlá o spotrebiteľských úveroch.
9. V § 11 ods. 1 písmeno e) znie:
"e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet sporiteľa (pozn. red.: správne má byť "spotrebiteľa"), poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, odkaz č. 1."
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reaguje na zmenu spôsobu poskytovania spotrebiteľského úveru uvedenom v bode 2.
10. V § 11 sa odsek 1 dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:
"f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov, odkaz 18aa)."
Navrhuje sa rozšírenie dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov, a to jednak v prípade porušenia zákazu poskytnúť spotrebiteľský úver bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, a jednak v prípadoch, keď veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, alebo keď vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa osobitných predpisov. Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia bude nevyhnutné posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere a jednoduchým porovnaním ustáliť, či je daný dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
Uvedené právne následky plne korešpondujú s osobitným režimom postihovania úžery podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a tento dopĺňajú, keďže platí, že jednak ročná percentuálna miera nákladov by najvyššie prípustnú odplatu podľa Občianskeho zákonníka nemala prevyšovať, a aj keby tomu tak nebolo, je vždy založená absolútna neplatnosť právneho úkonu. Navrhované ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. preto nie je a nemôže byť lex specialis k § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že pri citovaných normách ide o rozdielny predmet právnej úpravy spojený s rozdielnym právnym účinkom.
Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je lex specialis ku všetkým právnym predpisom upravujúcim úvery a pôžičky poskytované spotrebiteľom a s ním spojené právne účinky vedúce k absolútnej neplatnosti zmluvy ex tunc vylučujú právne účinky bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Ak súd vykoná test neplatnosti právneho úkonu a ustáli jeho neplatnosť, nebude možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, ak zmluva nebude neplatná pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a súd zistí, že RPMN prevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pôjde o úver bezúročný a bez poplatkov.
V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, keď veritelia zaťažujú spotrebiteľa značnými fiktívnymi poplatkami, ktorými spoplatňujú tzv. bezúročné úvery, čo vyvoláva pri jednorazových platbách tlak na RPMN, ktorá dosahuje stovky až tisíce percent, aj keď nie je založená neplatnosť právneho úkonu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ale výhradne neplatnosť konkrétneho poplatku podľa § 53 ods. 1 alebo 4 písm. t) Občianskeho zákonníka. Práve v týchto prípadoch veritelia budú vedieť, že hoci nedôjde k uzavretiu neplatného právneho úkonu, musia režim splátok spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi nastaviť tak, aby ročná percentuálna miera nákladov neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu v prípade pôžičiek a úverov poskytovaných spotrebiteľom vzhľadom na skutočnosť, že tento stav indikuje excesy najčastejšie spojené so zneužívaním poplatkov účtovaných spotrebiteľom, dokonca pri fiktívne bezúročných úveroch.
11. V § 13 ods. 4 sa vypúšťa slovo „doplnkovú" a slová „zmluva o doplnkovej službe" sa nahrádzajú slovami „táto zmluva".
Navrhuje sa v súvislosti s novou koncepciou doplneného ustanovenia § 9 formálne upraviť dikciu § 13 ods. 4, a to najmä z dôvodu, že už nebude možné okrem poistnej zmluvy a zabezpečovacích zmlúv uzavierať akékoľvek zmluvy o doplnkových službách.
13.V § 19 odsek 2 znie:
„(2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Náklady na vedenie platobného účtu, odkaz 1), na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov, odkaz 1), na platobné transakcie, odkaz 1), a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie, odkaz 1), sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver."
Navrhuje sa spresniť základné ustanovenie pre výpočet RPMN, ktorými sú celkové náklady spotrebiteľa. Uvedené spresnenie je dôslednou transpozíciou smernice 2008/48/ES a je plne v súlade s interpretáciou Európskej komisie a s ohľadom na jazykové mutácie koncipovania smernice 2008/48/ES.
Dámy a páni, RPMN, to je jedna veľká tragédia! Rôzne jazykové mutácie smernice majú naozaj rôzne, rôzne variácie, a to bolo dôvodom, prečo si nebankovky a niektoré subjekty dovolili zneužívať práve znenie, ktoré sa prevzalo do zákona. Veríme, že toto znenie je správnejšie.
Výslovne sa za náklady spotrebiteľa budú považovať akékoľvek a všetky plnenia spotrebiteľa voči veriteľovi alebo tretím osobám súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nad rámec istiny. Jedinou výnimkou sú sankcie za omeškanie, ktoré sa do celkových nákladov nezarátavajú, ako aj skutočné náklady na strane predávajúceho súvisiace s kúpou tovaru alebo uskutočnením služby bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Aj zo spresnenej dikcie plynie, že tzv. iné náklady, ktoré sa do RPMN nebudú započítavať, môžu vznikať len na strane predávajúceho, a to len za predpokladu, že ide o skutočné, reálne náklady ekvivalentné hotovým výdavkom, ktoré predávajúci musel vynaložiť.
Nová formulácia RPMN nijakým spôsobom nemení koncept už dnes vychádzajúci z citovanej smernice a predstavuje kontinuitu logiky výpočtu RPMN. V dikcii sa výraznejšie pretavuje bod 20 recitálu smernice 2008/48/ES s poukazom nielen na nové znenie § 19 ods. 2 zákona, ale aj § 2 písm. g) zákona, ktoré nie je menené substantívne, ale aspekt plnenia sa v súlade s predmetným bodom recitálu zakotvuje práve v § 19 ods. 2 zákona.
14. V nadpise nad § 20 sa slovo „Register" nahrádza slovom „Zoznam".
Navrhuje sa spresniť nadpis nad § 20 zákona o spotrebiteľských úveroch tak, aby tento predpis korešpondoval s obsahom ostatných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, napríklad ustanovením § 20 až 23 a § 8a), podľa ktorých sa už nevedie register veriteľov, ale zoznam veriteľov.
15. V § 20a sa odsek 3 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
„r) rozhodnutie súdu podľa osobitného predpisu, odkaz č. 22ea), ak takéto bolo proti žiadateľovi vydané."
Poznámka pod čiarou k odkazu 22ea) znie:
„22ea) § 53a Občianskeho zákonníka."
V bode 15 a nasledujúcich bodoch 16 až 18 sa dopĺňa režim vydávania povolení veriteľom o atribút opakovaného používania neprijateľných zmluvných podmienok v súlade s mechanizmom ustanoveným v § 53a Občianskeho zákonníka. Porušenie zákonnej povinnosti obsiahnutej v citovanom ustanovení je potrebné považovať za osobitne závažné, keďže vykazuje znaky nerešpektovania rozhodnutí súdov a recidívy protiprávneho konania. V aplikačnej praxi je činnosť niektorých aj licencovaných subjektov založená priamo na tom, že hľadajú spôsoby, ako zákonný režim § 53a Občianskeho zákonníka obchádzať a sústavne zaťažovať sústavu súdov uplatňovaním tých istých nemorálnych nárokov v tisícoch konaniach, a to aj napriek tomu, že vo veciach neprijateľných zmluvných podmienok súdy vydali početné množstvo rozhodnutí podľa ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka.
Navrhuje sa preto rozšíriť definíciu dôveryhodnosti fyzickej osoby a vhodnosti právnickej osoby a uložiť súčasne povinnosť žiadateľovi o povolenie predkladať rozhodnutia súdov podľa § 53a Občianskeho zákonníka. Uvedenou zmenou sa zabezpečí, aby subjekty na trhu nedostali povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, ak už v čase podania žiadosti porušovali normy určené na ochranu spotrebiteľa a zákaz sústavného používania neprijateľných zmluvných podmienok.
16. V § 20a sa odsek 14 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) nespôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorý v posledných piatich rokoch porušil povinnosť podľa osobitného predpisu, odkaz 22ea)."
Odôvodnenie je obdobné, obsiahnuté, tak ako bolo prednesené pri bode 15.
17. V § 20a sa odsek 15 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) ktorá v období piatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie neporušila povinnosť podľa osobitného predpisu, odkaz 22ea)."
Takisto odôvodnenie je uvedené a obsiahnuté v bode 15, totožné.
18. V § 20b ods. 2 sa slová „§ 20a ods. 3 písm. a) až f), h), p) a q)" nahrádzajú slovami „§ 20a ods. 3 písm. a) až f), h), p) až r)".
Odôvodnenie je totožné ako citované odôvodnenie k bodu 15 s poukazom na toto.
19. V § 20b sa odsek 5 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) rozhodnutie súdu podľa osobitného predpisu, odkaz 22ea), ak takéto bolo proti žiadateľovi vydané."
Odôvodnenie je totožné s poukazom na odôvodnenie obsiahnuté pri bode 15.
20. V § 23 ods. 1 sa slová „odseky 2 až 6" nahrádzajú slovami „odseky 2 až 7".
Ide o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu doplnenie § 23 o nový odsek 4.
21. V § 23 ods. 2 písm. b)... (rečník sa krátko rozprával s okoloidúcim poslancom); prečítam odznova bod.
21. V § 23 ods. 2 písm. b) sa slová „70 000 eur" nahrádzajú slovami „150 000 eur" a slová „140 000 eur" nahrádzajú slovami „500 000 eur".
Vzhľadom na závažnosť porušení právnych povinností veriteľov, ku ktorým dochádza v praxi, sa navrhuje zvýšiť sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka za porušenie zákona v prípade, ak sa porušení dopustia právnické osoby.
22. V § 23 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak Národná banka Slovenska zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nemá udelené povolenie podľa tohto zákona, poskytuje spotrebiteľské úvery alebo iné úvery alebo pôžičky spotrebiteľom, môže jej uložiť pokutu do 150 000 eur a pri opakovanom nedostatku alebo závažnom nedostatku až do 500 000 eur, ako aj opatrenia na odstránenie a nápravu zisteného protiprávneho stavu."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
Predmetné ustanovenie, dámy a páni, zakladá Národnej banke Slovenska povinnosť uložiť administratívnu sankciu subjektom, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery a iné úvery spotrebiteľom bez povolenia. Vzhľadom k veľkej závažnosti správneho deliktu sa navrhuje možnosť orgánu dohľadu uložiť pokutu až do výšky 500 000 eur.
Len krátke vysvetlenie, dámy a páni, v tom, že Národná banka Slovenska môže ukladať pokuty tým, ktorí sú regulovaní, licencované. Keď sa dozvie, že podniká alebo v tomto trhu poskytuje pôžičky nelicencovaný subjekt, nemá právomoc voči tomu subjektu konať. Je to absurdné, ale zavádzame možnosť, aby Národná banka v správnom konaní mohla trestať aj subjekty bez licencie.
23. V § 23 ods. 5 sa slová "odsekov 2 a 3" nahrádzajú slovami "odsekov 2 až 4".
Navrhnutá legislatívna úprava § 23 novoočíslovaného odseku 5 (pôvodne 4) zohľadňuje doplnenie § 23 o nový odsek č. 4.
24. V § 23 ods. 6 prvá veta znie: "Opatrenia na nápravu, pokutu a iné sankcie podľa odsekov 2 až 4 možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku."
Navrhnutá úprava prvej vety v § 23 novoočíslovanom odseku 6 (pôvodnom odseku 5) jednak zohľadňuje doplnenie § 23 o nový odsek 4 a jednak predlžuje lehoty na sankcionovanie nedostatkov zistených pri dohľade nad dodržiavaním zákonnej regulácie pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov pre spotrebiteľov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pritom sa zohľadňuje už existujúca objektívna lehota podľa § 50 ods. 10 zákona o bankách a zároveň sa zohľadňuje, že od roku 2016 budú medzi spotrebiteľské úvery patriť aj dlhodobé úvery na bývanie podľa nového zákona o úveroch na bývanie.
25. V § 23 ods. 7 sa slová "odsekov 2 a 3" nahrádzajú slovami "odsekov 2 až 4".
Navrhnutá legislatívna úprava § 23 novoočíslovaného odseku 5 (pôvodne odseku 4) zohľadňuje doplnenie práve § 23 o nový odsek 4.
26. Za § 25f sa vkladá § 25g, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 25g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. Odkaz 33b)"."
Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, ktoré na princípe nepravej retroaktivity reguluje vzťah novej právnej úpravy a skoršej právnej úpravy. Pritom navrhnuté prechodné ustanovenie je obsahovo analogické ako napríklad prechodné ustanovenia v § 25f zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úverov pre spotrebiteľov, ktorý bol zavedený novelizačným zákonom č. 35/2015 Z. z.
Doterajší text v čl. IV sa označuje ako bod 12.
Dámy a páni, toľko ako predkladateľ aj tohto pozmeňovacieho návrhu. Verím, že jeho predloženie už nie je potrebné viac odôvodňovať. Len chcem povedať, že sme pracovali na rozsiahlom odôvodnení najmä práve preto, aby autentický výklad a právna prax mohla vychádzať z autentického výkladu a písomných odôvodnení, ktoré sú uvedené.
Ešte aby som to ako zástupca predkladateľov aj uviedol a bolo to férové vo vzťahu k poslancom, ktorí vystupujú k pozmeňujúcim návrhom. Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Mezenskej, pozmeňujúci návrh, ktorý som touto cestou predložil ja, a pozmeňujúci návrh, ktorý bude predložený v rozprave pánom poslancom Kondrótom, súhlasíme s ich predložením a s tým, aby Národná rada o nich hlasovala.
Ďakujem pekne.

No, ja musím naozaj oceniť vaše snaženie. Je to naozaj chvályhodné, čo ste sa snažili všetko pripraviť do novely Občianskeho súdneho poriadku. Ale sám, pán poslanec, musíte uznať vzhľadom na obšírny rozsah, komplikovaný obsah teraz nielen prečítaného a verím, že aj schváleného pozmeňujúceho návrhu, ale aj samotnej novely Občianskeho súdneho poriadku. Povedzte mi, ako si s tým všetkým má poradiť priemerne informovaný, vzdelaný, priemerne finančne a právne podkutý gramotný spotrebiteľ? Opäť narážam na využiteľnosť a vykonateľnosť týchto obšírnych a rozsiahlych ustanovení v praxi. Väčšina bežných spotrebiteľov, ktorí sa dostanú do problémov s úžerou, nemá dostatok prostriedkov na komerčných advokátov, ktorí by mu pomohli, a ak by postupoval sám, no už aby bol kvalifikovaný, aby bol svojou kvalifikáciou skoro na úrovni ústavných právnikov. Jednoducho mám obavu o to, nakoľko sa tieto prednesené návrhy zmien dostanú do praxe, aby sa v praxi aj s praxou zžili a boli vykonateľné.
Narážam aj na to, na čo ste reagovali v úvode, a to je ten pozmeňujúci návrh pristúpenie k záväzku. Kiež by to tak bolo, že zmluvy, do ktorých sú nenápadne včlenené takéto problematické záväzky pre pristupujúcu stranu, boli na dve strany. No nie sú na dve strany. Aj tieto zmluvy s takýmito problematickými inštitútmi, ktoré som žiadala oddeliť formou aj obsahom, sú rozsiahle, obšírne, komplikované a väčšina bežných ľudí, fyzických osôb tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Milý Róbert, ja mám len technické pripomienky, lebo nesledoval som celý úplne presne od slova do slova, ako si vystúpil. Ale dovolím si upozorniť na chybičku, ktorú možno kvôli zápisu by sme mali opraviť.
V bode 9, kde si hovoril § 11 ods. 1 písm. s) znie: "Veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet" je "spotrebiteľa" a ty si prečítal "sporiteľa". Čiže chcem upozorniť, aby sa to v čistopise opravilo, spotrebiteľa, sporiteľa. Je to bod 9. Upozorňujem, aby to, lebo podstatné je to, čo sa prednesie v sále, aby sa to teda upravilo, keď to budú dievčatá prepisovať.
Potom v bode 14, kde sa hovorí: "V nadpise nad § 20 sa slovo "Register" nahrádza slovo "zoznam". V odôvodnení, čo nie je tak dôležité, si namiesto "nadpis" povedal "predpis". Ale jasné, že ide o nadpis, tak ako je to v paragrafovom znení.
A posledná drobná poznámka. V bode 18 si hovoril, že p) až r), aby to bolo jasné, lebo to znelo ako n). Čiže opäť, dievčatá, keď budú robiť prepis, aby vedeli, že v bode 18 písm. a) až f), h) a p) až r) ako Renáta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Nie som si, samozrejme, vedomý toho, mohlo sa to stať. Tak práve kvôli právnej istote si dovolím prečítať bod 9 znovu.
V § 11 ods. 1 písmeno e) znie:
"e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, odkaz č. 1."
Bol tento pozmeňujúci návrh odôvodnený. Pokiaľ ide o čokoľvek v odôvodnení, to opravovať netreba, pretože pozmeňovacie návrhy môžu mať voľné odôvodnenie.
A pokiaľ ide o bod 18, opätovne prečítam:
18. V § 20b ods. 2 sa slová "§ 20a ods. 3 písm. a) až f), h), p) a q)" nahrádzajú slovami "§ 20a ods. 3 písm. a) až f), h), e) až r)".
Ďakujem pekne. Odôvodnenie bolo tiež obsiahnuté.
Ja by som si ešte možno dovolil zareagovať na pani poslankyňu Mezenskú. Ďakujem veľmi pekne za vašu faktickú poznámku, ktorú ste uviedli, a rád by som len dopovedal, že tento návrh zákona, jeho hlavným adresátom ako z hľadiska ochrany sú spotrebitelia. Ale adresátom, ktorý ho má dodržiavať, sú banky a nebankovky, finančné inštitúcie. A je to ich úloha a ja pevne verím, že si ju splnia, že tento zákon dodržiavať budú, lebo prídu sankcie. A na dodržiavanie tohto zákona je nielen spotrebiteľ sám osebe, ale na dodržiavanie tohto zákona sú určené orgán finančného dohľadu, dohľadu nad finančným trhom, NBS-ka, prípadne orgány činné v trestnom konaní. Máme rozšírený trestný čin úžery a, samozrejme, súdy, ktoré budú zákon aplikovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh poslanca Maroša Kondróta k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1684).
Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:
"Čl. V
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V § 8 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Povinnosti podľa odseku 2 sa nevzťahujú na osobu, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ a ktorá získala finančné prostriedky na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb podľa osobitného zákona. Odkaz 29a)".
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a) znie:
"29a) Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Tento článok nadobúda účinnosť dňom 18. apríla 2016, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: Cieľom návrhu je zachovanie doterajšieho stavu posudzovania okruhu osôb, na ktoré sa nevzťahuje § 8 ods. 2, v doterajšom zákone o verejnom obstarávaní je to § 7 ods. 2. Pre investorov, tak domácich, ako aj zahraničných, ktorí na základe zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prijímajú finančné prostriedky na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a prejdú náročným administratívnym procesom schválenia investičnej pomoci, je neprimerané požadovať dodržiavanie prísne formálnych postupov zákona o verejnom obstarávaní, a to predovšetkým z hľadiska ich časovej a procesnej náročnosti. Poskytnutie štátnej pomoci z predmetnej schémy nie je nárokovateľné a schválené sú len tie zámery, ktoré po dôkladnom skrutíniu presvedčia poskytovateľa pomoci o ich životaschopnosti, efektívnosti a význame pre slovenské národné hospodárstvo. Vzhľadom na prísne kritériá preverovania oprávnených nákladov a obmedzenú výšku štátnej pomoci je v záujme prijímateľov takejto pomoci vynakladať poskytnuté finančné prostriedky efektívne aj bez dodatočných formálnych povinností materializovaných v prísne formálnej úprave zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcel veľmi pekne poďakovať za všetky vystúpenia v rozprave. Opätovne ako predkladateľ súhlasím v zastúpení všetkých predkladateľov s pozmeňovacími návrhmi, ktoré boli predložené, aby sa o nich hlasovalo, a rád by som touto cestou vyzval a poprosil všetkých o súhlas a podporu zákona, ktorý, pevne verím, že radikálne zmení trh s poskytovaním úverov a pôžičiek v Slovenskej republike. Na jednej strane chceme zvýšiť informovanosť a vedomosť ľudí a súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, aby ľudia mali informácie, keď si úvery berú, len na druhej strane úlohou a povinnosťou štátu je reagovať a nastavovať také podmienky, aby subjekty, ktoré pôžičky, úvery poskytujú, dodržiavali zákon a správali sa voči ľuďom férovo.
Ďakujem pekne.

Ctená snemovňa, ospravedlňujem sa za prudký dych, bol som pre syna v škôlke. Takže sa idem vydýchať a poviem vám pár teplých slov. (Reakcie z pléna.)
Ja som v podstate pôvodne ani nechcel vystupovať k tomuto bodu. Myslím si, že je to také povinné cvičenie, také povinné cvičenie a pretláčanie sa medzi konzervatívcami a liberálmi, ale myslím si, že traja navrhovatelia v tomto bode naozaj zašli priďaleko. Svedčí o tom to, že dokonca ani KDH, ktoré teda je konzervatívnejšie ako iné kresťanské strany v Európe, sa nebolo ochotné pod to podpísať ako strana. A myslím, že Jožko Mikloško si urobil svoju partizánčinu a stiahol do svojho tímu ešte dvoch ultrakonzervatívnejších poslancov.
Ja som prekvapený v dvoch veciach v tom návrhu. Prvá je, že v podstate akékoľvek umelé počatie by malo byť trestným činom, čo si myslím, že to ani neviem, ako by som vyhodnotil a ako by som to pomenoval, lebo podľa mňa je to absolútny škandál. Neviem si predstaviť, že ako sa dokážete vy traja pozrieť do očí tým tisícom rodín, ktoré túžobne čakali bábätko a to bábätko sa im nakoniec podarilo splodiť vďaka modernej vede, vďaka medicíne, možno čiastočne vďaka chémii a dneska sú to riadne rodiny s deťmi, ktoré sa narodili zdravé a živé. Ja fakt nechápem, že kde v roku 2015 existuje človek, ja nemám žiadneho takého vo svojom okolí, ako existuje človek, ktorý môže takúto nehoráznosť navrhnúť.
No a čo sa týka esencie vášho návrhu, to je to, čo vy ste nazývali ako alebo ste deklarovali nejaký súlad a súzvuk s organizátormi pochodu za život a pán Mikloško v rozprave sa niekoľkokrát na pochod za život odvolával. No pochod za život z môjho pohľadu je iba veľmi zákerný eufemizmus na pochod proti interrupciám a pochod proti právam žien. Takže ja vám gratulujem, že sa vás tam nazbieralo 70- alebo 80-tisíc. Iné typy pochodov majú rádovo menej účastníkov, ale to nič neospravedlňuje na tom, že celá substancia, za ktorú bojujete, je absolútne chybná a postavená na veľmi nešťastných základoch. Vy si jednoducho osobujete právo zasahovať do života iných ľudí! Bojujete proti elementárnemu právu ženy rozhodnúť o svojom tele.
Ďalej mi nejde do hlavy, že prečo s týmto návrhom prichádzate práve teraz. Podarilo sa vám sprzniť slovenskú ústavu tým, že ste na dlhé roky zamedzili párom rovnakého pohlavia nadobudnúť aspoň približne rovnaké práva ako väčšinová populácia, a toto je šrám, ktorý budete ešte raz vysvetľovať a ospravedlňovať svojim vnúčatám, lebo tak ako sa dnes niektoré vnúčatá hanbia za svojich dedov, keď hlasovali o arizačných zákonoch, keď hlasovali o zákonoch, ktoré boli segregačné alebo keď hlasovali o zákonoch, ktoré odoberali alebo neudeľovali volebné práva žien, tak o 20, o 30 rokov vaše vnúčatá sa budú pozerať, že, preboha, toto môj dedo navrhoval? Neviem, či s tým chcete žiť, ale budete s tým musieť žiť.
Tie dni vášho postoja sú zrátané. Ono je to historická nevyhnutnosť a tak ako sa dneska nikto nečuduje tomu, že Afroameričania majú rovnaké práva ako bieli Američania, tak o niekoľko desiatok rokov, ja dúfam, že aj na Slovensku sa nikto nebude čudovať, že majú ľudia právo umelej reprodukcie, majú právo na potraty a majú právo na registrované partnerstvá. Akonáhle sa strana SMER stane modernou sociálnou demokraciou európskeho strihu, tak šmahom ruky zahlasuje celá strana za registrované partnerstvá a možno dokonca bude natoľko osvietená, že späť vráti tú perverznosť v ústave, ktorú ste pred pár mesiacmi schválili. Tým pádom bašta katolíckeho Talibanu padne a ja sa z toho budem úprimne tešiť. Lebo myslím si, že Slovensko je sekulárnym štátom, a chcem, aby zostalo sekulárnym štátom. Takže ja vás vyzývam, aby ste prestali zasahovať do života iných ľudí, aby ste prestali vnucovať svoje tmárske videnie sveta celej spoločnosti, aby ste si prestali zamieňať dve inštitúcie, ktorými sú rímskokatolícka cirkev Slovenska a slovenský štát. Prosím vás, dajte mne a iným ľuďom v tejto krajine pokoj s tým, čo tu prinášate.
Ten zákaz interrupciám padá pravidelne do slovenskej politiky ako granát, ktorý niekedy vybuchne, niekedy nevybuchne. Zatiaľ, našťastie, ešte nevybuchol, ale je to téma, ktorá je explozívna a ktorá spoločnosť nezmieriteľne rozdeľuje. Nielen na odporcov a prívržencov interrupcií, lebo žiadny súdny človek sa totiž nemôže dostať do pozície, že by tlieskal interrupciám alebo že by ich nebodaj obhajoval. Spor je skôr v tom, že či v intervale 12 týždňov tolerovať alebo kategoricky interrupciu zakázať. Niektorí to tiež interpretujú radi ako hlboký morálny spor, za ktorým stojí presvedčenie, že ľudský život je plnohodnotným životom už od počatia a zaslúži si plnohodnotnú právnu ochranu rovnako ako narodený človek. Interrupciu považujete vy traja a ďalšie desaťtisíce stúpencov vášho myslenia za vraždu.
Nejdem z voleja tvrdiť, že je to hlúposť. Vieme o tom diskutovať, ale je to predsa len špekulatívne východisko a je dosť špekulatívne na to, aby štát interrupcie zakázal, ako aj všetky okolnosti, alebo aby nebol schopný ovplyvniť okolnosti, ktoré niektoré ženy vedú k tomu, že sú nútené si nechať odobrať zárodok vlastného dieťaťa. Upozorňujem, z vlastného tela.
Parlament má mandát zmeniť akýkoľvek zákon, ale podľa mňa by to mal robiť s vedomím, že vytvára pravidlá hry nie pre ideálne, ale pre reálne životné situácie. Oblasť interrupcií, ktorých počet napokon dlhodobo na Slovensku klesá, je presne tá oblasť, na ktorú sa hodí varovanie "don´t touch", nedotýkajte sa toho! Ja ako poslanec Národnej rady necítim ani ten najmenší mandát na to, aby som ten granát, o ktorom som hovoril, v podobe zákazu interrupcií odisťoval, aby som ho nebodaj naslepo hodil za seba a namýšľal si, že ma Boh miluje a nič sa mi nestane. Určite to neurobím.
Tak ako sa téma interrupcií opakovane dostáva do verejnej diskusie, dobre známe sú aj argumenty za, aj argumenty proti. Všetko už bolo povedané. Zákopy sú medzi tábormi zreteľné a neexistuje žiadny myšlienkový prelom, ktorý by sa črtal na obzore. Na obzore sú akurát parlamentné voľby. O to skôr sa čudujem pánom katolíkom a poslancom Kuffovi, Mikloškovi a Kvasničkovi, že so zákazom interrupcií, ktorý považujem ja za naozaj vyvetranú tému, prichádzajú práve teraz, keď treba pravicovú opozíciu a spájanie voličov. Musím povedať, som príjemne prekvapený, že sa pod tento cynický návrh nepodpísal Richard Vašečka a ďakujem mu za to.
Som ďaleko od toho, aby som v ich návrhu videl čokoľvek ušľachtilé. Myslím si dokonca, že to nie je len prvoplánový politický marketing. Prikláňam sa skôr k tomu, že je to z ich strany zlomyseľnosť. Zlomyseľnosť, ktorej živnou pôdou je pýcha a hnev. Hnev z toho, že majú na životy ľudí ako politici len pramalý dosah, a pýcha preto, lebo sa vyvyšujú nad životy ostatných, akoby boli nositeľmi absolútnej pravdy. Keď si uvedomíme, že medzi sedem kardinálnych hriechov patrí podľa rímskokatolíckej tradície hnev a pýcha, tak musím len skonštatovať slovami klasika: Aké paradoxy, bratia katolíci!
Ďakujem.

Ja budem len stručný. O téme, ako sú interrupcie alebo registrované partnerstvá, sa podľa mňa dá inteligentne diskutovať. Je to vážny problém, morálny, právny, a tak ako to bolo pred tromi rokmi pri registrovaných partnerstvách, tak obávam sa, že aj teraz tá diskusia nie je inteligentná, nie je rozumná. Je plná skôr osočovaní, radikalizmu, invektív z obidvoch strán, musím povedať. Z obidvoch strán, takže sa mi zdá, že nás výrazne ďalej neposúva a ja sa tým pádom k meritu veci radšej ani v diskusii nezapojím.