58. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja celkom rád počúvam vaše prejavy a použili ste Rúfusa, ktorého aj ja mám rád, ale pravdu povediac, bol by som si vybral inú časť. Tá časť s tým ohanbím bola možno akože vecne príslušná, ale ja by som išiel trocha ďalej v tom Rúfusovskom pohľade na svet. Ja by som možno spomenul to, keď hovorí, že "ono to raz na každého príde, príde k vám a príde za vami" a, viete, končí to tým, že "sme hlbina". To sú veci, ktoré by som chápal aj v tejto súvislosti ako širšie, ale poďme na praktickejší rozmer.
Chcete chrániť život absolútne od počatia s tým, že teda dokonca i v prípade znásilnenia obhajujete právo počatého tvorčeka na život. No mám s tým problém, ale viem, že to je vec, ktorú nevyriešim vo faktickej poznámke, a ja sa necítim byť oprávnený sa púšťať do hlbších debát.
Len chýba mi ten jeden praktický rozmer: ak idete takto jednoznačne a vlastne absolútne za ochranu života od počatia, prečo ho chcete chrániť aj pred počatím? Prečo sa tu vlastne potom nezakomponuje úplne jasná, doslova aj ústavná povinnosť štátu na sexuálnu výchovu? Vidím v tom praktické riešenie toho, aby sme nedochádzali k téme prerušenia alebo ukončenia tehotnosti. A zdá sa mi, že tá istá vulgarizácia sexuálnej výchovy alebo jej potieranie, že sa jedná o niečo, čo nie je v práve štátu, ako keby potom úprimnosť vašej snahy veľmi výrazne znižovala. Nevravím, že práve vy, ale v tejto sieni sme sa už neraz na tému sexuálnej výchovy bavili a bola mnohými ľuďmi, ktorí sú v tejto chvíli na vašej strane, popieraná a mne sa zdá, že tie veci sú v strašnom protiklade, ak máme uveriť vašej úprimnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Život pred počatím nie je životom, nie je teda čo chrániť. Ľudská sexualita je predovšetkým darom, vzácnym darom, hoci veľakrát v dnešnej dobe takto zhadzujeme tú ľudskú sexualitu a veľmi perverzne sa o nej vyjadrujeme. A veľakrát v podstate to je ovocie toho zla, kedy častokrát žneme. Ľudský život má byť darovaný s láskou, ale aj tak, ako si, pán kolega, spomínal, niekedy je plodom násilia. Matka, ktorá pretrpela sexuálne znásilnenie, nemôže uskutočniť násilie na dieťati, ktoré v sebe nosí. Nesmie sa pridávať násilie k násiliu.
Vidíme to aj v dnešnej dobe, keď v podstate zlo plodí zlo, násilie plodí násilie. Spomínanú encykliku Humanae Vitae od Pavla VI., ktorú si ako spomínal, vyzdvihuje naozaj vysoko tú ľudskú dôstojnosť v tej svojej encyklike. A v tej súvislosti si tu spomínal, trošku tak, vytrhnem to tak z kontextu, že medzi tým naozaj tak reálne tá Európa zostarla. Európa je prestarnutá, ocitá sa v chaose, nevie ako ďalej, to je dnešná Európa. Pridám proroka, dovolím si ho označiť za proroka, zopakujem to, Jána Pavla II., ktorý hovorí, že Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude. Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude. Dokonca som bol prekvapený, že aj naši liberáli, niektorí z tých liberálov našich, sa vyslovili, že nevedia si predstaviť Európu bez jedného kresťana. Nechcem menovať tuná kolegov, lebo tuná nie sú, ale počul som toto vyjadrenie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Kvasnička, zmienil si tú otázku, tisíckrát preberanú, kedy život začína, kedy ešte nie je život životom a kedy prípadne už nie je. So vzácnym človekom, vedcom, dá sa povedať európskeho alebo svetového formátu, prof. Ladislavom Kováčom som raz strávil trojhodinovú večernú rozpravu na túto tému. Treba povedať, že sme sa nezhodli. O mne je známe, že som človek pro life, a on obhajoval tézu o mozgovej čiare, o rôznych iných veciach. I v tejto súvislosti si spomenul prípad tej dementnej starej panej. Môj najobľúbenejší politický hrdina, ak to tak môžem povedať, je Ronald Reagan. Ronald Reagan zomieral po dlhom a plodnom živote v štádiu alzheimera, v ktorom nepoznal svoju milovanú manželku. Bol teda zrejme vygumovaný. A musím teda povedať, že je na pováženie spoločnosť, ktorá nemá problém s odôvodnením, že ešte v tom mozgu nič nie je, zabíjať detí, a, naopak, možno by mala problém s eutanáziou, respektíve s rovnakým prístupom k mozgu, v ktorom už nič nie je. A tieto protirečenia sú v tejto spoločnosti.
Ja musím povedať, že za nosné posolstvo vášho zákona by som aj hlasoval, ale je k nemu pribalených toľko za hranicou stojacích vecí, že tak urobiť nemôžem. Domnievam sa, že ľudský život je hodný ochrany s istými presne vymedzenými výhradami.

Ďakujem kolegom, ktorí reagovali.
Petra Osuského si vážim za to, čo povedal, aj keď teda viem, že má tiež dilemu tohto typu a niektoré tie veci sa mu zdajú radikálne.
Kolega Mičovský, myslím že v tej výchove sa robí, teda v istom školskom prostredí sa robí, je len otázka, že ako sa definuje sexuálna výchova.
Ale chcel by som reagovať na teba, môj milý kolega Lojzko Přidal. Vieš, zas sa vrátim sa k tomu Rúfusovi. Vieš, ja osobne nemám čo skrývať, ja nemám rád farizejstvo a nemám rád predstieranie čohosi, čím nie som, ale vrátim sa k Rúfusovi, pretože ho mám rád aj ako jazykár. Lexikológia sa zaoberá rôznymi vrstvami jazyka. Medzi tieto vrstvy patria aj slová expresívne. Rúfus o všetkých slovách slovenskej lexiky hovorí: slová nie sú ani dobré, ani zlé, dôležitý je zámer a kontext. Ja, použitím tohto slova, som chcel povedať, s akou ľahkosťou robíme závažné veci bez toho, aby sme boli ochotní niesť zodpovednosť, a v tej chvíli mi to použitie prišlo funkčné. Naozaj je to jazyk, ktorý keď nepoužiješ, tak ti nebude nikto rozumieť a nikto ho nebude počúvať. To je jediné, čo som mal na mysli, určite nie nejakú oplzlosť, alebo určite nie nejaké morálne podprahové. Určite nie. Čiže chcem, aby si to takto vnímal a nebral to tragicky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja k tejto naozaj veľmi citlivej a vážnej téme vyjadril.
Ale najprv chcem trošku reagovať aj na kolegu Kvasničku ako predkladateľa, ktorý opakovane vo svojich vystúpeniach napadol, že kresťanská demokracia zlyháva. Ja si myslím, že v tejto spoločnosti po roku 1989 sa urobilo veľa pre to, aby mohol fungovať náboženský život. A skúsim sa vrátiť k tomu, čo som kedysi ja robil ako minister. Áno, urobil som zmluvu so Svätou stolicou o katolíckej výchove, ale rovnakú zmluvu, do čiarky rovnakú, so všetkými ostatnými cirkvami v ten istý deň podpísal. Vždy, keď sme také veci robili, mysleli sme na celú spoločnosť. Áno, zaviedol som náboženstvo, ale pre všetky registrované cirkvi, a takisto aj pre tých, ktorí sú neveriaci, agnostici, dostali možnosť výchovy k hodnotám v rámci etickej výchovy. Vždy to bolo takto robené, vždy bolo myslené. Ak tie veci dneska fungujú bez väčších problémov, je to práve preto. A nemyslím si, že v celej spoločnosti, a musím povedať, že aj súčasná vláda, aj SMER, rešpektujú mnohé tieto veci, a myslím si, že náboženský život má taký priestor na Slovensku ako v máloktorej krajine. To je prvá poznámka.
A teraz k ochrane života od počatia k prirodzenej smrti. Ja som katolík, nepopieram, ja sa k tomu priznám, či dobrý, to ja si netrúfam tvrdiť, ale hodnota ochrany života to nie je hodnota len katolíckej cirkvi. Takto život ochraňujú aj mnohé iné kresťanské cirkvi a nie je to len hodnota cirkvi, ale aj mnohých iných spoločností. Skúste si spomenúť, že v celej Európe prakticky bol prijatý zákaz výkonu trestu smrti u ľudí, o ktorých by sme mohli povedať, že ich život bol nehodný, ale ten zákaz tu je. A to súvisí, pretože nechcem to len zúžiť na tie krajné polohy pri, pred narodením a pri posledných chvíľach človeka. Čiže je to hodnota, o ktorej treba, a myslím, že celkom prirodzene, diskutovať. A tá diskusia prebieha už mnoho a mnoho rokov v rôznych polohách.
Možno moje kolegyne si spomenú, v Rade Európy bol pripravený kedysi report, správa Meagh Cafferty. Taký nevinný názor mal ten report o práve žien na zdravotnú starostlivosť. Snáď by o tom nikto nepochyboval, ale ten report, tá správa bola pripravená, keď ste si ju prečítali, tak, že istým spôsobom všetkým krajinám mala snahu vnútiť, povedal by som z môjho pohľadu, takmer bezbrehý abortus, bez akýchkoľvek obmedzení. Nakoniec sa podarilo, že od týchto ustanovení, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, bol očistený a Meagh Cafferty vtedy ten report stiahla, lebo nedosiahla, čo chcela.
Chcem tu len dokumentovať, že ten zápas, diskusia v tejto veci prebieha a je oprávnená. A chcem trošku reagovať na kolegu Poliačika. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som vo Varšave na konferencii kresťanstvo verzus liberalizmus, mám pocit totižto, že na Slovensku ešte stále predstava liberalizmu je tak o sto rokov ďalej v minulosti, pretože tam boli špičkoví filozofi, liberálni i kresťanskí, predstavitelia cirkví. A závery, ktoré boli, povedali, že kresťanstvo uznáva slobodu svedomia, veríš, neveríš, si agnostik, je to tvoje rozhodnutie, ale rovnako liberalizmus uznáva právo cirkvi istým spôsobom šíriť svoje presvedčenie, a nie je dôvod, aby sa uzatváralo len do kostolov, súkromia a modlitebných spoločností. Ja myslím, že pri normálnej diskusii, bez snahy druhého ponížiť a urážať, ako to tu aj zaznelo, sme schopní istým spôsobom hľadať a nachádzať riešenia.
No a vo svojom ďalšom vystúpení možno trošku viac sa orientujem na predkladateľov tohto ústavného zákona, tak sa ospravedlňujem, ak niektorým sa to nebude celkom pozdávať.
"I komunista je môj brat a dozaista demokrat." Toto v roku 1943 napísal Mariánom Kvasničkom spomínaný básnik Janko Silan. Osobne som ho poznal, bol to rodinný priateľ. Jeho skúsenosť v komunizme, vzťah bol úplne jasný. Ale jednoducho to, čo on tam vyjadril vtedy, a vtedy štyridsiatom treťom to bola odvaha, komunistická strana, ako aj ďalšie ho boli zakázali, však viete, aká vojnová doba bola. Tak vyjadril niečo iného tým: vzťah, lásku k blížnemu, nie zhodu v názore. A toto je podľa mňa veľmi dôležitá vec aj vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona.
Viete, ja som ten zákon čítal. Je naozaj právne napísaný chladným precíznym jazykom, je naozaj chladným a takým, že mám obavy, že myšlienke ochrany života neposlúži, skôr sa obávam, že zvýši napätie v spoločnosti.
Viete, zákon by mal určovať základný rámec a on nemôže riešiť detaily, ktoré sa nedajú zákonom vyriešiť. A v tomto návrhu zákona sú mnohé veci alebo je snaha riešiť také veci, ktoré podľa mňa nejde riešiť, a samozrejme, že potom je to riešenie necitlivé aj s ukladaným trestom na slobode. A to je vec, ktorá, ešte raz, ja sa hlásim k ochrane života, ale s týmto nemôžem súhlasiť a sa stotožniť.
A k predkladateľom možnože trošku ešte. Si spomínam, že keď bola v Srbsku vojna, keď hromadne srbskí vojaci znásilňovali ženy s tým, aby otehotneli, a aj sa to udialo. Čiže boli hromadne oslovené. Vtedy pápež Ján Pavol II., dnes už svätý, o ktorého názore na ochranu života asi nikto nepochybuje, im nepovedal tvrdým jazykom, on vtedy požiadal, poprosil tie ženy, aby prijali dieťa. A to bol veľký podľa mňa prejav empatie a lásky k blížnemu.
Tie súdne veci, ktoré ma niekedy aj priam šokujú, adopcia. Nuž adopcia jedným rodičom v tomto návrhu zákona prakticky je takmer nemožná. Žena by si nemala adoptovať. Ten dôvod tam skrytý je taký, že nechceme, aby homosexuálny pár si osvojil, ale tu by som rád pripomenul z Biblie, keď Abrahám vyjednával o hriešnom meste Gomora, sa pýtal Jahveho, že: zničíš tu mesto aj vtedy, keď tam je sto spravodlivých? Nie. Päťdesiat, desať? A mám pocit, že tu sa v tomto zákone pristupuje naopak. Že kvôli tomu, že náhodou by sa stalo, že, využijúc priestor v zákone, by desať párov, povedzme, homosexuálnych žien si osvojilo dieťa, zabránime, aby si to osvojila sama jedna žena. Ja poznám mnoho prípadov, trošku som to sledoval, jeden konkrétne roky sledujem. Keď slobodná žena si osvojila dieťa, a musím povedať, že to bolo veľmi problémové dieťa, ale to, že si ho osvojila, ako ho sledujem, je pre to dieťa požehnaním. Ja si myslím, že áno, kompletná rodina, ale i láska jedného rodiča je podstatne viac, ako byť sirotou kdesi v sirotinci. (Potlesk.)
Viete, ja si myslím, že v živote princípov veľa nie je a treba ich ctiť. Ale to mi nedá pripomenúť jednu vec: nad všetkým je láska k blížnemu. Slovenčina nemá dobré jazykové vyjadrenie, má len jedno slovo. Nerozlišuje medzi tým, čo je v latinčine amor a caritas, a iste kolegovia dobre poznajú, predkladatelia, hymnu svätého Pavla o láske, kde hovorí, že: "Keď aj všetko pominie, láska pretrváva." A mám pocit a nemôžem sa tomu brániť, že tomuto návrhu zákona toto chýba.
A konečný postoj môj a myslím, že aj viacerých mojich kolegov, a chcel by som tým odpovedať aj kolegovi Poliačikovi. To nie je o tom, ako budú poslanci KDH hlasovať za tento zákon, že súhlasia so znením tohto zákona. Ak zahlasujú, o chvíľu to uvidíte, tak to bude len vyjadrenie ich jasného postoja, že život sa má chrániť od počatia k prirodzenej smrti.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ja som vždy zástancom viac konkrétnych riešení ako gest a tieto zákony vnímam ako gesto. Ja som s kolegami možno malú zmenu presadil v minulosti v tomto pléne, ale bola to jediná zmena v prospech života, ktorá prešla v posledných tridsiatich rokoch, a to bol informovaný súhlas pred interrupciou. Vždy som si myslel, že je lepšie robiť malé zmeny, ale reálne, ktoré majú aj šancu prejsť a zachrániť malé ľudské životy, ako robiť veľké gestá, ktoré nič nevyriešia, nikoho neochránia, nemajú šancu prejsť a nakoniec ešte vyvolávajú kontroverzie, ktoré podľa mňa pro-life hnutiu skôr poškodia. Ja si tiež myslím, že tie návrhy zákonov sú v mnohých oblastiach mimoriadne kontroverzné. Pán poslanec Kuffa tu spomínal kresťanskú morálku. Ale práve tým, že je kresťanská morálka taká radikálna, tak zamedzuje tomu, aby sme všetko, čo považujeme za hriech, kriminalizovali. Totižto všetci veríme tomu, predpokladám, že aj navrhovatelia, určite áno, že sme všetci hriešni. Ak by každý hriech bol trestný čin, tak sme všetci vo väzení a potom by asi nemal kto platiť na tie väzenia zo svojich daní.
Čiže bol by som veľmi obozretný vytvoriť, vytvoriť právny a morálny systém, ktorý je vzájomne koextenzívny, ktorý je identický. Tam by som bol veľmi obozretný a opakujem znovu, som prívržencom skôr konkrétnych krokov, ktoré som aj robil, ako veľkých gest, ktoré niekedy sú prázdne.

Chcem upozorniť na jednu zaujímavú zhodu okolností, že mohli sme aj sami určiť termín na rokovanie o tomto bode a neurobili sme to a dnes nerokujeme o takzvaných protiteroristických návrhoch SMER-u, ktoré obmedzujú ľudské práva a slobody. Ale je to možno čaro nechceného, že dnes, keď si celý svet pripomína ochranu ľudských práv, rokujeme o ochrane ľudského života.
Dámy a páni, ja budem tiež hlasovať za návrh, aby sme ho postúpili do druhého čítania, aj keď to vlastne robíme len teoreticky. A pripomeniem vám k tej diskusii, že v roku 1986 som spolu s manželkou a priateľmi z kresťanského disentu za tvrdého komunistického režimu inicioval prvú veľkú petíciu proti novelizácii existujúceho interupčného zákona. Vtedy komunistický režim, v osemdesiatom šiestom, chcel ešte viac liberalizovať už aj tak liberálny interupčný zákon. Vtedy diskusia v parlamente nebola žiadna. Žiadna. Predstavte si, že poslanci o tejto téme nemohli ani diskutovať. A dnes nielen diskutujeme, ale, tak ako aj povedal kolega Lipšic, aj zvyšujeme ochranu života, ako sa to len dá. Ako sa to len dá. Pre tvrdosť srdca možno tých, ktorí túto tému nepovažujú za dôležitú. A ja si myslím, že to je dobré.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánu poslancovi Froncovi za jeho vystúpenie, ktorým uviedol dôležitý kontext lásky, ktorá hľadá riešenia, ktoré neodsúdia a ktoré neublížia a zároveň sa zastanú tých maličkých. Tiež, ako tu zaznelo, samozrejme, som za to, aby sme chránili život. Nenarodené dieťa je človek, bezbranný, nevinný človek. Nie je žiaden dôvod, ospravedlniteľný, aby sme mu priamo ubližovali, zabíjali ho. Takže táto téma je jasná.
Budem hlasovať "za" v prvom čítaní. Ale pretože je tam mnoho ďalších vecí, na ktoré môže byť rôzny názor, a ja si nemyslím, že je dobré zákonom nariaďovať nejaké presvedčenie, pokiaľ nejde priamo teda o ochranu života tých nenarodených detí, tak v druhom čítaní by som hlasoval teoreticky "za" iba v prípade, že by sa tieto ustanovenia vymenili. Ak nie, tak v druhom čítaní by som ako celok tento zákon podporiť nemohol.
Takže ďakujem, som za ochranu života. Budem hlasovať "za", ale skúsme hľadať spôsoby, ktoré vychádzajú z lásky, a nie z tvrdosti.

Ďakujem pekne, pán predseda. Milý Martin, rád som sa pridal k tým, ktorí ti tlieskali po skončení tvojho vystúpenia, pretože si hovoril v zásade to, čo si o mnohých veciach, ktoré si komentoval, myslím.
Tento zákon je, a psychologicky vo vzťahu k väčšine jeho predkladateľov je to pochopiteľné, je takým veľkým monolitným posolstvom na rozlúčku. Samozrejme, existovala možnosť, o ktorej hovoril pred chvíľkou kolega Lipšic, ísť cestou reálnejších malých krokov. Oni možno na konci svojej púte parlamentom chceli postaviť tú vec v tom prísnom videní, ako to vidia. Tento zákon tak, ako je predložený, je taký mojžišovský, starozákonný. Samozrejme od Mojžiša a hory Sinaj sme prešli tisícročia a mnohé dobré sme opustili, napriek tomu sa i ja, o ktorom povedal môj vzácny nebohý priateľ, slovenský filmový režisér Peter Solan, že pozná málo takých starozákonných ľudí, ako som ja, sa prikláňam k tomu, čo si povedal. Že takýto starozákonný prístup k tejto tematike nieže nemá nádej na to, aby prešiel parlamentom, ale, presne vzaté, je vedomým odkazom viac ako pokusom o zákon, o ktorom by si ktokoľvek z predkladateľov myslel, že môže prejsť. Využili svoje právo a napísali to v štýle Chammurapiho so všetkým, s odtínaním rúk aj iných údov. Ale z uvedeného dôvodu, ako som povedal, ho nebudem môcť podporiť.

Chammurapiho zákonník taký nebol. A to odtínanie rúk... A tuná nie je odtínanie rúk, ale trhanie rúk a nôh, ale aj hlavy, a deje sa to v nemocničných zariadeniach, deje sa to v nemocniciach a sú veľakrát nútení do toho aj mnohí lekári. Mnohí lekári, ktorí participovali na týchto potratoch, v podstate trpia tiež nočnými morami a nemôžu spávať. Príkladom je aj doktor Nathanson, ktorý sám osobne vykonal niekoľko, desiatky tisíc potratov, teraz je pro-life aktivistom, sám oľutoval tie skutky, ktoré robil v minulosti. Potraty ako také nie je možné zľahčovať a nie je to možné ani len brať na ľahkú váhu.
Pán kolega, tak ako ste hovorili, hodnota ochrany života nie je iba hodnotou katolíckej cirkvi, s tým súhlasím. Lebo právo na život je prirodzeným právom. Je predovšetkým prirodzeným právom a prirodzené právo je široké. Nehľadí len cez kresťanské hodnoty alebo iných náboženstiev, ale vo všeobecnosti je, je naozaj všeobjímajúcim právom, by som povedal. Zrušili sme tresty smrti v Európe. Áno, zrušili sme ich, je to dobrá cesta a súhlasím s tým. My sa s tým aj stotožňujeme, že sa zrušil trest smrti. Ale počul som jednu sociologičku, ktorá, musím povedať, že dosť cynickým spôsobom sa vyjadrila na túto adresu, keď hovorila o klesajúcom trende potratov, je zbytočne prijímať takýto zákon podľa nej, lebo potraty klesajú. Ja sa pýtam, osemtisíc nenarodených detí ročne to je nič? Koľko bolo trestov smrti vydaných, keď ešte platil trest smrti? Možno to bolo na desiatky. Ale tuná rátame nevinných ľudí na tisíce.