58. schôdza

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánu poslancovi Froncovi za jeho vystúpenie, ktorým uviedol dôležitý kontext lásky, ktorá hľadá riešenia, ktoré neodsúdia a ktoré neublížia a zároveň sa zastanú tých maličkých. Tiež, ako tu zaznelo, samozrejme, som za to, aby sme chránili život. Nenarodené dieťa je človek, bezbranný, nevinný človek. Nie je žiaden dôvod, ospravedlniteľný, aby sme mu priamo ubližovali, zabíjali ho. Takže táto téma je jasná.
Budem hlasovať "za" v prvom čítaní. Ale pretože je tam mnoho ďalších vecí, na ktoré môže byť rôzny názor, a ja si nemyslím, že je dobré zákonom nariaďovať nejaké presvedčenie, pokiaľ nejde priamo teda o ochranu života tých nenarodených detí, tak v druhom čítaní by som hlasoval teoreticky "za" iba v prípade, že by sa tieto ustanovenia vymenili. Ak nie, tak v druhom čítaní by som ako celok tento zákon podporiť nemohol.
Takže ďakujem, som za ochranu života. Budem hlasovať "za", ale skúsme hľadať spôsoby, ktoré vychádzajú z lásky, a nie z tvrdosti.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Milý Martin, rád som sa pridal k tým, ktorí ti tlieskali po skončení tvojho vystúpenia, pretože si hovoril v zásade to, čo si o mnohých veciach, ktoré si komentoval, myslím.
Tento zákon je, a psychologicky vo vzťahu k väčšine jeho predkladateľov je to pochopiteľné, je takým veľkým monolitným posolstvom na rozlúčku. Samozrejme, existovala možnosť, o ktorej hovoril pred chvíľkou kolega Lipšic, ísť cestou reálnejších malých krokov. Oni možno na konci svojej púte parlamentom chceli postaviť tú vec v tom prísnom videní, ako to vidia. Tento zákon tak, ako je predložený, je taký mojžišovský, starozákonný. Samozrejme od Mojžiša a hory Sinaj sme prešli tisícročia a mnohé dobré sme opustili, napriek tomu sa i ja, o ktorom povedal môj vzácny nebohý priateľ, slovenský filmový režisér Peter Solan, že pozná málo takých starozákonných ľudí, ako som ja, sa prikláňam k tomu, čo si povedal. Že takýto starozákonný prístup k tejto tematike nieže nemá nádej na to, aby prešiel parlamentom, ale, presne vzaté, je vedomým odkazom viac ako pokusom o zákon, o ktorom by si ktokoľvek z predkladateľov myslel, že môže prejsť. Využili svoje právo a napísali to v štýle Chammurapiho so všetkým, s odtínaním rúk aj iných údov. Ale z uvedeného dôvodu, ako som povedal, ho nebudem môcť podporiť.

Pán poslanec Kuffa.

Chammurapiho zákonník taký nebol. A to odtínanie rúk... A tuná nie je odtínanie rúk, ale trhanie rúk a nôh, ale aj hlavy, a deje sa to v nemocničných zariadeniach, deje sa to v nemocniciach a sú veľakrát nútení do toho aj mnohí lekári. Mnohí lekári, ktorí participovali na týchto potratoch, v podstate trpia tiež nočnými morami a nemôžu spávať. Príkladom je aj doktor Nathanson, ktorý sám osobne vykonal niekoľko, desiatky tisíc potratov, teraz je pro-life aktivistom, sám oľutoval tie skutky, ktoré robil v minulosti. Potraty ako také nie je možné zľahčovať a nie je to možné ani len brať na ľahkú váhu.
Pán kolega, tak ako ste hovorili, hodnota ochrany života nie je iba hodnotou katolíckej cirkvi, s tým súhlasím. Lebo právo na život je prirodzeným právom. Je predovšetkým prirodzeným právom a prirodzené právo je široké. Nehľadí len cez kresťanské hodnoty alebo iných náboženstiev, ale vo všeobecnosti je, je naozaj všeobjímajúcim právom, by som povedal. Zrušili sme tresty smrti v Európe. Áno, zrušili sme ich, je to dobrá cesta a súhlasím s tým. My sa s tým aj stotožňujeme, že sa zrušil trest smrti. Ale počul som jednu sociologičku, ktorá, musím povedať, že dosť cynickým spôsobom sa vyjadrila na túto adresu, keď hovorila o klesajúcom trende potratov, je zbytočne prijímať takýto zákon podľa nej, lebo potraty klesajú. Ja sa pýtam, osemtisíc nenarodených detí ročne to je nič? Koľko bolo trestov smrti vydaných, keď ešte platil trest smrti? Možno to bolo na desiatky. Ale tuná rátame nevinných ľudí na tisíce.

Pán poslanec Mikloško.

Ďakujem. Mne sa tiež príspevok pána Fronca páčil. A chcem podčiarknuť to, že myslím si, že po 89. jeden z hlavných výdobytkov revolúcie bol, že ochrana života je vec hodná diskusie. Aj táto diskusia, ktorá bola pomerne kľudná, ukázala, že mnohé veci nie sú jasné. A teda aj keď sú snáď tabu témou, musíme aj tu o nich hovoriť. Človek, ktorý trocha rozmýšľa, musí uznať, že zázrak vzniku života je skutočným zázrakom. Jak je to možné, že z tých dvoch buniek sa naraz začne takto spájať a vznikne z toho jedno krásne ľudské telo, z tých pár buniek? Niekde som čítal, že ako vznikne oko, v lekárskej knihe na desiatich, dvadsiatich riadkoch, to sa spojí s týmto, tým to vyskočí, tam, tam, hen to, toto sa spojí, začierni, nezačierni, bum, je to oko. Ale prečo je tak, ako to je zázrakom, tajomstvom. A teda musíme sa zamyslieť na tým, keď ho chceme vykrývať.
Dôležité je to, aj vedieť, že keď vytneme jednu rozkvitnutú jabloň, každý vie, že tie jabĺčka, ktoré by mala za pár mesiacov, sme vlastne svojím spôsobom zničili.
A posledná myšlienka, začal sa rok milosrdenstva, a to je dobrá správa pre všetkých, že bol najprv milosrdný až potom spravodlivý, ináč by sme všetci boli asi v háji.
Ďakujem.

Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku a reagovali, ja som vo svojom vystúpení povedal všetko, čo som chcel povedať.
Snáď len jednu poznámku ku kolegovi Kuffovi. Moje slová boli pre vás na zamyslenie a je na vás, ako s nimi naložíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či bude mať záujem o záverečné slovo. Áno. Aj pán spravodajca? Takže vzhľadom na to, že bude, očakávam, že budú dlhšie tie záverečné slová, o 11.15 alebo teraz, v tento moment hlasovať nebudeme určite a najbližšie hlasovanie nás bude čakať o 17.00 hodine dnes popoludní, takže poprosím, kolegyne, kolegovia, aby tí, ktorí chcú vyrušovať, alebo nechcú ticho počúvať, pán Kuffa by chcel mať naozaj kľudné prostredie na svoje záverečné slovo. Takže vyhlasujem dvojminútovú prestávku, 11.15 budeme pokračovať vystúpením, záverečným, pána poslanca Kuffu.
Ešte predtým pán poslanec Fecko.