58. schôdza

Ďakujem. Mne sa tiež príspevok pána Fronca páčil. A chcem podčiarknuť to, že myslím si, že po 89. jeden z hlavných výdobytkov revolúcie bol, že ochrana života je vec hodná diskusie. Aj táto diskusia, ktorá bola pomerne kľudná, ukázala, že mnohé veci nie sú jasné. A teda aj keď sú snáď tabu témou, musíme aj tu o nich hovoriť. Človek, ktorý trocha rozmýšľa, musí uznať, že zázrak vzniku života je skutočným zázrakom. Jak je to možné, že z tých dvoch buniek sa naraz začne takto spájať a vznikne z toho jedno krásne ľudské telo, z tých pár buniek? Niekde som čítal, že ako vznikne oko, v lekárskej knihe na desiatich, dvadsiatich riadkoch, to sa spojí s týmto, tým to vyskočí, tam, tam, hen to, toto sa spojí, začierni, nezačierni, bum, je to oko. Ale prečo je tak, ako to je zázrakom, tajomstvom. A teda musíme sa zamyslieť na tým, keď ho chceme vykrývať.
Dôležité je to, aj vedieť, že keď vytneme jednu rozkvitnutú jabloň, každý vie, že tie jabĺčka, ktoré by mala za pár mesiacov, sme vlastne svojím spôsobom zničili.
A posledná myšlienka, začal sa rok milosrdenstva, a to je dobrá správa pre všetkých, že bol najprv milosrdný až potom spravodlivý, ináč by sme všetci boli asi v háji.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku a reagovali, ja som vo svojom vystúpení povedal všetko, čo som chcel povedať.
Snáď len jednu poznámku ku kolegovi Kuffovi. Moje slová boli pre vás na zamyslenie a je na vás, ako s nimi naložíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, iba pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že sedíme dnes o 12.00 hodine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Rovnako chcem všetkým členom zahraničného výboru dať do pozornosti, o dvanástej hodine sedíme na 149.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver niekoľko slov. Niektorých vecí sa dotknem možno viac osobnejšie (zaznievanie gongu), ale v úvode nedá mi, aby som možno nespomenul tuná protagonistov, ktorí tu pred chvíľou vystupovali, aby sa netvárili zase tak, že o ničom nevedeli. My na tomto návrhu zákona sme pracovali niekoľko rokov. Bolo to všeobecne známe. Naposledy sme mali aj oficiálne stanovisko z 20. februára 2014 z Parlamentného inštitútu. Teda dávno predtým sme na tomto návrhu zákona pracovali, mali sme ho v rôznych podobách pripravený aj v rôznych etapách, ktoré tuná prichádzali. Ale vždycky bol dôvod a vždy sa našiel ten dôvod, prečo návrh zákona nepredložiť. Hovoril tu presne o tom Marián.
Tuná keď Daniel Lipšic takto rozpráva, že po takých troškách akože by sa mohli chrániť nenarodené deti a sa takto rozplýva, prečo takúto trošku tuná nepredložil nikdy do parlamentu? Kde bol? Prečo to neurobil? Koľko rokov tu sedí v tomto parlamente? Ale takto trochársky sa bude správať a z každého troška, troška a nakoniec nebolo z toho nič.
Vždycky boli dôvody na to, aby návrh zákona sa nepredložil. Najprv to bol pochod za život, ktorý bol v Košiciach. Bol potom ústavný návrh zákona na ochranu manželstva a rodiny, boli do toho, spadli, prezidentské voľby, do toho prišlo referendum, referendum dotýkajúce sa rodiny, potom prišiel ďalší pochod za život. Nemôžte, vážení kolegovia, povedať, že nemali ste možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona.
Dovolím si povedať, že aj pán minister Fronc túto možnosť mal. Cez koho? Cez svojich kolegov, ktorým bol odoslaný tento návrh zákona emailovou poštou ešte pred rokom. Teraz bolo to zopakované, to bolo. A keď dovolím si aj povedať tieto mená, aby to bolo také autentické, tento návrh zákona dostal Martin Dilong, ktorý bol kandidátom do eurovolieb za KDH, dostala to profesorka Grejová, ktorá sa ocitla na kandidátke KDH, dostal to Marek Michalčík, ktorý je v prvej dvadsiatke na kandidátke KDH. Dostal to Patrik Daniška, ktorý bol za mnou s Marekom Michalčíkom, aby sme tento návrh zákona nepredložili. Taká je pravda. Na júnovej schôdzi, keď ešte bežala júnová schôdza, boli to dvaja ľudia, stretli sme sa oficiálne na Západnej terase, kedy na nás tlačili, trvalo to tri hodiny, tri hodiny presvedčenia, možno až skratových situácií, kedy sme sa možno dostávali do ostrejšej výmeny názorov, ktorí naliehali na to, aby tento návrh zákona tuná nebol predložený na septembrovú schôdzu. Nebol by predložený ani na tejto schôdzi, on by de facto nebol predložený nikdy.
Taká je tá pravda. Taká je pravda, priatelia, nechcem niektorých tých ďalších tuná spomínať, ľudí, ktorých sme oslovili. Teda nemôžte povedať aj za KDH, že by ste nemali možnosť sa dostať k navrhovanému zákonu.
Richard Vašečka, ktorý takto tuná rozpráva a kritizuje teraz, vyjadruje sa k tomuto návrhu. Kolega Přidal sa tuná opýtal a ja sa tiež pýtam, kde bol? Ako je možné, že sa nevyjadril k tomu? Aj on bol jeden z tých, ktorý dostal tento návrh zákona. Prečo sa nevyjadril k tomu? Dostal to emailovou poštou, mal možnosť, jedinečnú, vyjadriť sa k tomu, opak bol pravdou, aj on bol jeden z tých, ktorý inicioval, a bolo to už v júli, teda na tej júnovej schôdzi, ktorá bežala, ktorý aj on vytváral tento tlak skrze možno tých ďalších ľudí aj na klube, aby tento návrh zákona nebol predložený na septembrovú schôdzu. Dôvod? Ten bol prozaický. Operovali s tým, že mohlo by to poškodiť pochod za život. Ja sa pýtam, ako? A čo je dôležitejšie, pochodovať v našich uliciach, alebo predkladať tuná návrhy zákonov na ochranu života?
Ja som si v Košiciach prečítal tie nápisy na tých transparentoch, ktoré boli tam napísané. Žiadame zákonodarcov, aby bol predložený zákon na ochranu života, aby sme chránili tento návrh, teda aby sme chránili život ako taký, od počatia po prirodzenú smrť. Sám som bol účastníkom tohto pochodu. Komu o čo tuná ide?
Marián Kvasnička tuná to spomenul, aj toto, Levy prichádzajú. Levy prichádzajú, ale oni krúžia okolo toho parlamentu, teraz sú tam vonku, naozaj krúžia okolo toho parlamentu, majú ovčie rúcho. Ovčím rúchom sú zaodetí. Čím? Spravodlivosťou, slobodou, všeličím možným aj nemožným operujú. Ale tí skutoční levy ešte len tuná prídu. Ale dá sa ich poznať, kto má uši, nech počuje, a oči, nech vidí, dá sa ich poznať. Podľa čoho? Podľa ovocia sa ich dá spoznať, týchto ľudí.
Prepáčte, toto je taký úvod, ale synonymom, respektíve nositeľom zla vôbec v tejto našej krajine sú dve právne normy, a tou je zákon, potratový zákon z roku 86, teda č. 73/86, a vyhláška ministerstva zdravotníctva 74/86. Toto sú nositeľmi zla v našej krajine. Ak sme takí ľahostajní k nenarodeným deťom a je to "iba", v úvodzovkách poviem, "nejakých milión 360-tisíc nenarodených detí", tak to je nič?! To je nič? To sme takí cynickí? Toto je za posledných 50 rokov. Mohli to byť možno mnohí umelci, mnohí lekári, psychológovia, mohli to byť ľudoví umelci. Tak ako sme mali včera, som sa tak nad tým zamyslel, aké krásne deti tuná boli, vinšovali nám koledy. My hrubým spôsobom, jedným dychom šliapeme po kresťanských hodnotách. Takto od tohto rečníckeho pultu, takto dehonestujúco rozprávame o kresťanských hodnotách. Včera svedkami, čoho sme boli? Ten aplauz bol taký spontánny. Však to boli nositelia kresťanských hodnôt. O čom spievali? Ten obsah tých piesní mal hlboký zmysel, hlboký význam, opierajúci sa o kresťanské hodnoty, o tradíciu, ktorá je v Európe príznačná dvetisíc rokov.
My teraz takýmto spôsobom, nehanebným spôsobom veľakrát po týchto hodnotách šliapeme a pokrytecky sa správame a nevieme zaujať taký bežný normálny postoj voči utečeneckej kríze, ktorá tuná je. Máme z toho hotový hlavolam preto, lebo sme stratili tú najzákladnejšiu úctu, a tým je to prirodzené, najprirodzenejšie právo, a to je právo na život. Právo na život. Hneď za tým je to právo na ľudskú dôstojnosť. Viem veľmi dobre, o čom hovorím, aj o tej ľudskej dôstojnosti. Táto ľudská dôstojnosť hrubým spôsobom, hrubým spôsobom dennodenne je pošliapavaná aj v našej krajine. Aj v našej krajine. A možno je to veľakrát aj v takých zariadeniach, kde by sme to možno práve najmenej čakali, kde má byť táto ľudská dôstojnosť, naopak, má byť rešpektovaná.
Predkladaný návrh zákona nie je formálnym ani populistickým, tak jak to odznelo tuná možno z úst mnohých kolegov, ani trochársky, ani maximalistický, ale taký, aký by mal v skutočnosti byť. Nie je ani maximalistický, ale taký, aký má v skutočnosti byť. Má chrániť človeka, má chrániť ľudskú bytosť, od jej prirodzeného počatia po prirodzenú smrť. Je to zákon, ktorý rešpektuje morálku, etický a ľudský rozmer človeka a jeho právo na ľudskú dôstojnosť. No predovšetkým rešpektujúci to najzákladnejšie a najprirodzenejšie, a tým je právo na život. Kompromis je síce neraz ľahký, ale nie vždy etický a správny a nie vždy morálny. Kompromisy môžeme ľahko prijímať a tak sa potom pokrytecky správať veľakrát cez svoje postoje, možno hlasovanie, možno svoje vyjadrenia.
Chcem v tej záverečnej reči spomenúť aj tú skutočnosť, nedá mi, aby som ju nespomenul, tomuto návrhu zákona stálo toľko prekážok, koľko ja som dávno vo svojom živote nezažil. Od samého to začiatku až po túto chvíľu, až po ten záver, ktorý tuná je. Všetko, čo mohlo, stavalo sa do cesty, a boli to neraz aj moji známi a veľakrát to boli moji priatelia. Ale cez to všetko chcem poďakovať svojim kolegom, aj Jozefovi Mikloškovi, aj Mariánovi Kvasničkovi, ktorí mali odvahu sa pod tento návrh zákona podpísať. Na rozdiel od kolegu Richarda Vašečku, ktorý tuná, dovolím si, prepáčte, že to tak poviem, ale takto sa potom pokrytecky správať a vystupovať. Považoval som to za veľmi pokrytecké, nakoľko mal možnosť sa k návrhu zákona vyjadriť. Neurobil tak. Bol pozvaný do toho, aby spolu, aj bol spolutvorcom, aj spolupredkladateľom, neurobil to. Ak to urobil zo zbabelosti, nech to povie a nech to čestne prizná, ale nech sa nespráva tu potom takto pokrytecky.
Ďakujem všetkým tvorcom, ktorí spolupracovali alebo akýmkoľvek spôsobom participovali na tvorbe tohto zákona.
Myslím si, že ochrana života je tak závažnou témou a tak vážnou témou, že zaslúži si, aby aspoň raz za jedno volebné obdobie otvorila sa táto téma. A má byť dovtedy otváraná, kým naozaj sa tuná neprijme v tejto sieni zákonnosti, v tomto parlamente skutočný zákon, ktorý bude ľudský život chrániť. Nenarodené deti, ktoré sú bezbranné a majú najmenšiu možnosť sa brániť, aby boli práve chránené zákonom.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte raz túto vec, ale aby bola správne pochopená, ale zopakujem to. Ľudský zákon môže sa síce zriecť trestania, ale nemôže vyhlásiť za čestné to, čo by bolo v rozpore s prirodzeným zákonom, pretože tento rozpor stačí na to, aby ľudský zákon nebol viac zákonom. O smrti sa veľmi ľahko rozpráva, možno aj tuná v Národnej rade, možno aj v iných pozíciách. Možno ľahko pozeráme na zomierajúcich, či už autentické zomieranie, ktoré máme dneska ako možnosť, lebo cez satelitné zábery vidíme tie vojnové konflikty. To nie sú len rakety, ktoré sa tu zostreľujú. To nebol len ruský bombardér, ktorý bol zostrelený. Ale tam boli v ňom dvaja piloti. Jeden z nich bol zastrelený ešte pred tým, než dopadol na zem. Tak sa pozeráme s takým cynizmom veľakrát na smrť a zomieranie. Žiaľ, musím to povedať, že nás ten cynizmus v podstate vo veľmi veľkej miere objal.
Spravodlivosť a dobro nemôže byť nikdy slabým ohnivkom. A ten, kto by to tvrdil, tak sa mýli. Citlivý zákon má byť v súlade s morálnym zákonom, právom alebo mu aspoň nemá odporovať, pretože zákon nachádza svoju záväznú silu v zhode s ľudským rozumom. Zákon má byť umením dobra a spravodlivosti. Stotožňujem sa s týmto výrokom rímskeho právnika Celsa, Celsus. Má byť umením dobra a spravodlivosti.
Vietor veje, kam chce, počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Aj keby som išiel tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou, Pane. Preto, prosím, aj keď možno som trošku to emotívnejšie v tom záverečnom slove tuná povedal, niektoré tie veci, cez to všetko všetkých vás kolegov Národnej rady, lebo od toho je závislý tento zákon, vás prosím o podporu návrhu tohto zákona.
Ďakujem.

Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dlho som rozmýšľal, či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, keby ste nediskutovali s navrhovateľom a nevyrušovali pána poslanca Hrušovského.

Hrušovský, Pavol, poslanec NR SR
... vôbec a ak, tak ako vystúpiť k predloženému, teda dvom návrhom zákonov, jeden dokonca ústavný, preto, lebo obdivoval som odvahu navrhovateľov, ktorí prichádzajú na záver volebného obdobia do parlamentu s témou o živote a smrti. Takto ju treba chápať, takto ju treba pomenovať. A trošku mi je ľúto, že aj tá rozprava k predloženým zákonom bola plná chaosu, niekedy nenávisti, podozrievania sa, jeden druhého a vyčítania si všeličoho možného, len nie hľadania pravdy a príčin, ktoré spôsobilo to, že dnes sme svedkami niečoho, čo nás, predpokladám, všetkých mrzí, že sme si prestali život vážiť. Život od počatia až po prirodzenú smrť. Môžeme na tento problém nazerať rôzne. Nábožensky, ideologicky, stranícky, aj osobne, hľadať v tom nejaké ľudské práva. Mrzí ma trošku, že nehľadáme v tomto pohľade a postoji viacej zdravý rozum, ako niekedy uhýbame pred zodpovednosťou, ktorá pred nami ako zákonodarcami aj v tomto konkrétnom príbehu, o ktorom diskutujeme, je.
Začnem, Štefan, tým, čo si povedal na záver tvojho vystúpenia, a mrzí ma to, úprimne poviem preto, lebo si povytýkal nám, ktorí sme tu už dvadsať rokov od vzniku parlamentu za ochranu života bojovali, ale nikdy sme nepovažovali túto tému, na ktorej si budeme robiť nejaké osobné preferencie. A tento úmysel myslím, že nemáte ani vy. Ale nie je dôležité a nikdy pre mňa nebolo dôležité zákon len predložiť. Vždy tým výsledkom toho úmyslu má byť zákon presadiť. A vy ste vedeli, a to ma mrzí viacej, že tento zákon a v takej normatívnej podobe, aký predložený je, je neprijateľný. Je neprijateľný a ak by nedoznal zmien v druhom čítaní, tak ťažko možno s takýmto návrhom súhlasiť.
Jedno, čo nás vedie k tomu, aby sme podporili návrh v prvom čítaní, je duch toho zákona. Nebohý Ernest Valko vždy hovorieval o ústavných zákonoch, že treba v nich hľadať materiálne ohnisko. A to materiálne ohnisko tohto návrhu ústavného zákona je ochrana života. Preto my ten návrh podporíme. Tu ale treba hľadať príčiny, ktoré sú dôvodom, prečo sa aj dnes tu v Národnej rade Slovenskej republiky trápime s týmto problémom, ktorý je tragický. Viacerí rečníci predo mnou to už zdôrazňovali a ja na takéto ťažké témy sa snažím vždy hľadať jednoduché odpovede. A nie je v tom ani náboženstvo, ani nejaký nesúhlas s inými, ale normálny prirodzený ľudský prístup k niektorým závažným otázkam pohľadu a zmyslu života.
Kardinál Tomko, s ktorým som mal tú česť sa viackrát v živote stretávať pri osobných rozhovoroch, mi hovoril: ´Paľo, nehovorte príliš komplikovane. Neevanjelizujte, nedávajte do toho náboženstvo, ale dávajte do toho normálny ľudský pohľad. Položte vašim kolegom otázku: je normálne zabíjať nenarodené deti? A opýtajte sa, alebo čakajte na odpoveď, či je to normálne.´ No asi to normálne nie je. Ale my tu o tejto nenormálnosti už tretí deň vedieme diskusiu a môžem a tolerujem všetkých, ktorí majú iný názor, ako ho mám ja, ale niekedy sa mi zdá byť, že to nie je v poriadku so zdravým rozumom. Asi takto jednoducho.
My sme zúžili tú diskusiu na interrupcie. Ten návrh zákona ide ďalej. A na to sme pripravení neboli. A keď mám byť konkrétny s odpoveďou na tvoju otázku, či sme o tom vedeli, nevedeli. Dokonca Jožo Mikloško, ktorý je navrhovateľom tohto zákona, v piatok popoludní o štvrtej na parkovisku pred straníckou centrálou sa dozvedel o poslednej normatívnej podobe. Tak ale to nie je to najdôležitejšie. To najdôležitejšie je cieľ, ktorý nesporne je dobrý, ale prostriedky, ktoré používame, nevedú k riešeniu.
Pán kolega Mičovský tu hovoril o tom, že prečo sa nezaoberáme sexuálnou výchovou, aby sme predchádzali prípadným následkom, ktoré znamenajú ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Nuž, je to aj preto, lebo ľudstvo začína trošku pohodlnieť. Aj pohľad na potrat začína byť iný a považujeme ho za normálnu vec. Obávam sa, že môže prísť k situácii, kedy niekto bude chcieť právo na potrat presadiť ako ľudské právo ženy. (Reakcia z pléna.) No, Martin, áno. Áno, lebo, lebo je to tak. (Reakcia z pléna.) Neskáč mi do reči! No, tak ja ťa budem počúvať, keď budeš hovoriť, ale to je môj názor a som o tom presvedčený.
Jednoducho konzumná spoločnosť, ktorá tu núti nás k nejakej vášni toho života, zľahčuje potom aj naše postoje k takýmto zásadným otázkam. A je treba povedať, že prah citlivosti našej civilizácie, a to nielen k životu, neustále klesá. Je to zrejme preto, lebo je to pre nás cynicky výhodné. A tu sa dostávam k tým príčinám, ktoré vedú k tomu hyenizmu, ktorý tu dnes, ktorého sme dnes svedkami.
Meradlom našej civilizácie sú čoraz častejšie úspech, peniaze a pohodlie. Interrupcie si zdôvodňujeme právami ženy. Eutanáziu si zdôvodňujeme právom na bezbolestnú smrť. Skutočnosť však môže byť oveľa menej vznešená. V našej civilizácii je čoraz menej výhodné mať deti, či starať sa o hendikepovaných až do ich prirodzenej smrti. Stojí to totiž veľké peniaze a tie sme sa naučili konzumovať inak, pre seba oveľa príjemnejšie.
V našej civilizácii prebiehajú dva trendy súčasne. Ty máš rád takéto diskusie o civilizačných zmenách. Stúpa hodnota peňazí a klesá rešpektovanie tradičných morálnych noriem, na ktorých bola naša civilizácia postavená. Čoraz dôležitejším kritériom je pre nás výhodnosť alebo nevýhodnosť vecí. Menej dôležitým sa pre nás stáva, či je vec správna, alebo nie.
A ja si kladiem otázky: koľko času ešte zostáva, kým sa krivky týchto dvoch trendov pretnú? Koľko času ešte zostáva našej civilizácii, kým sa kritérium výhodnosti stane absolútnym kritériom pri našom rozhodovaní?
A ďalej si kladiem otázku, že ak sa tak stane, akú šancu budú mať v našej spoločnosti hendikepovaní, nenarodené deti alebo príliš starí ľudia?
Už tu viackrát mnohí citovali svätého pápeža Jána Pavla II., ktorý naliehavo upozorňoval na to, že akceptovanie potratov a neúcta k životu narúša samotnú podstatu demokracie. Ak sme totiž necitliví k nenarodeným deťom, ak začíname byť necitliví k starým ľuďom, kde je záruka, že sa raz každý z nás neocitne v nejakej menšine, ktorú väčšina necitlivo odvrhne?
A takéto skúsenosti z nedávnej minulosti nám história ponúka. Už tu bol spomínaný holokaust, priatelia. A dá sa urobiť oblúk medzi holokaustom a nenarodenými deťmi. Nechcem zľahčovať tragédiu osudov mnohých Židov, ktorí sa stali obeťou znovu len jednej šialenej propagandy. Bude nám lepšie, ak nám nebudú zavadzať – toto bol cieľ. A možno honba za majetkom, ktorý sa stal tiež prostriedkom na to, prečo je treba niekoho zabiť. Buďme teda opatrní v hodnotení aj v názoroch.
Aj dnešným hlasovaním alebo zajtrajším posúvame prah hranice citlivosti voči ľudskému životu. Je to tak. Je to tak, či sa to voľakomu páči alebo nie. A poprosil by som vás, keby sme sa nepokúšali zastupovať Boha tu v tejto sále pri tomto hlasovaní. Aby sme sa nepokúšali za neho rozhodnúť, ako kvalitný musí byť ľudský život, aby sme ho chránili. Ja viem, že v tejto chvíli sme už asi všetci rozhodnutí, ako budeme hlasovať, ale aj tak mi nedá, aby som vás nepoprosil, aby ste sa trošku zamysleli, čo cítite vo svojom vnútri.
Na záver chcem povedať, že život je naozaj hodný ochrany už pred narodením. Život je naozaj zázrak, niekedy krásny a niekedy krutý, niekedy šťastný a niekedy bolestný. Ale taký je naozaj život. A kým je život, dámy a páni, zatiaľ je nádej.
Preto by som vás poprosil, keby ste hlasovali aspoň v prvom čítaní a v druhom využili šancu zmeniť to, čo považujeme v návrhu za zlé, za predložené návrhy zákonov.
Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, návrh zákona o zákaze pestovania geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov (ďalej v texte "GMO") k ich zavádzaniu do životného prostredia, ako i uvádzaniu na trh upravuje európska legislatíva. Donedávna jej jedinú výnimku, ktorou mohli členské štáty dočasne obmedziť alebo zakázať použitie a predaj GMO ako výrobku alebo vo výrobkoch na svojom území, predstavovala bezpečnostná doložka upravená v čl. 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ESS, európskej smernice z 12. marca 2001 o zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady č. 90/220/EHS v platnom znení.
Napriek tomu, že v členských štátoch Európskej únie je legálne pestovať schválené geneticky modifikované plodiny, poľnohospodári túto možnosť využívajú iba ojedinele. Niektoré členské štáty – Rakúsko, Poľsko, Maďarsko - sa napríklad pokúsili zakázať pestovanie jednotlivých odrôd kukurice typu MON 810. Legálnym podkladom pre takýto zákaz môže byť zverejnenie principiálne nových vedeckých poznatkov, ktoré potvrdzujú nové riziká spôsobené pestovaním plodín, ktoré v čase povoľovania neboli známe. Námietky Rakúska však boli zamietnuté ako neodôvodnené. Posúdenie námietok Poľska, Maďarska nie je doposiaľ známe. Možno však predpokladať ich odmietnutie ako nedostatočne vedecky podložené, ako vo všetkých predošlých prípadoch Francúzska, Luxemburska, Grécka a Nemecka.
V marci 2015 vstúpila po zdĺhavom legislatívnom procese do platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/412 z 11. marca 2015, ktorou sa mení smernica 2011/18/ESS, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na ich území, ktorá do smernice 2001/18/ES okrem iného doplnila nové čl. 26a až 26c, ktorými sa uvoľňuje členským, umožňuje členským štátom učiniť opatrenia, ktorými celé svoje územie alebo časť územia vylúčia z pestovania GMO. Členský štát môže požiadať o úpravu geografického rozsahu počas povoľovacieho procesu pre daný GMO, čl. 24b novely smernice, alebo pre všetky ohlásenia, žiadosti alebo povolenia, ktoré boli podané alebo uvedené pred 2. aprílom 2015, čl. 26c novely smernice.
Druhú alternatívu mohli členské štáty (reakcia z pléna)... No, darmo, Martin, vyrušuješ, keď chceš, tak dostaneš tuná na to odpoveď. Ja som tým predkladateľom a pracoval som na tom dlhodobo, na tomto návrhu zákona. Darmo môžeš tuná vykrikovať. To, čo aj teraz Igor Hraško povedal, že traja sa dohodli, ja som o tom nevedel nič. Nič som o tom nevedel a ty si, Igor, ako spolupredkladateľ, nevymyslel som si to, pán predseda to uviedol. (Reakcia z pléna.)
Druhú... To si vyprosím, aby si ma označoval za bezcharakterného, to si teda vyprosím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegovia, keby ste si...

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Neskáč mi, neskáč mi do reči!

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nechajte pána kolegu uviesť a potom v rozprave môžete.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Druhú alternatívu mohli členské štáty uplatniť do 3. októbra 2015. Slovenská republika, žiaľ, o úpravu genetického rozsahu podľa čl. 26c novely smernice nepožiadala na rozdiel od mnohých členských štátov Európskej únie, napríklad Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Spolu 17 krajín. Slovenská republika premárnila jedinečnú šancu obmedziť alebo zakázať pestovanie povolených GMO na svojom území an block.
Alternatívou pre prijatie opatrení, ktorými členský štát na celom svojom území alebo na jeho časti obmedzí alebo zakáže pestovanie GMO alebo skupiny GMO definovanej plodinou či vlastnosťami, ktorá bola predtým povolená, ak sú takéto opatrenia v súlade s právom Únie, sú odôvodnené, primerané a nediskriminačné a okrem toho sú založené na závažných dôvodoch súvisiacich s cieľom, s cieľmi politiky životného prostredia, územným plánovaním, využívaním pôdy, sociálno-ekonomickými vplyvmi, cieľmi poľnohospodárskej politiky a verejnou politikou. Zároveň však nesmú byť v rozpore s posúdením environmentálnych rizík.
Z dôvodu nečinnosti vlády Slovenskej republiky k podaniu žiadosti podľa čl. 26c novely smernice a v súlade s vyššie uvedeným postupom prijímania opatrení, hlavným účelom zákona je zakotviť všeobecný zákaz pestovania geneticky modifikovaných rastlín, pričom za pestovanie sa používajú aj poľné pokusy. Zákaz pestovania nemôže byť vzhľadom k európskej legislatíve bezpodmienečný. Obsah podmienok vyplýva z novely smernice. Podmienkou pestovania modifikovaných rastlín je súlad s posúdením environmentálneho rizika v každom prípade a že nie je v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie znečisťovania životného prostredia, nie je v rozpore s územným plánom, nie je v rozpore s ochranou a využívaním poľnohospodárskej pôdy, nemá negatívny vplyv na zamestnanosť v poľnohospodárstve, nemá negatívny vplyv na konečný spôsob hospodárenia a ekologický spôsob hospodárenia, nebola u pestovateľa modifikovaných rastlín zaznamenaná nežiaduca prítomnosť modifikovanej rastliny, je vylučená cezhraničná kontaminácia do štátov, kde je pestovanie modifikovaných rastlín zakázané, a pestovateľ modifikovaných rastlín neporušil povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona.
Splnenie podmienok má za následok možnosť pestovať geneticky modifikované rastliny na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu platnosť zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. zostala nedotknutá. Návrh zákona zároveň stanovuje nové povinnosti pre pestovateľa modifikovaných rastlín, najmä v podobe predkladania písomného posudku o posúdení environmentálneho rizika a súhlasom na zavedenie do životného prostredia k žiadosti o zapísanie do evidencie pestovateľov. Prílohy sú podkladom k vydaniu písomnej informácie o zámere, ktorej obsahom je stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o tom, či zámer spĺňa podmienky pestovania geneticky modifikovaných rastlín a prelamuje zákaz ich pestovania. Písomná informácia o zámere podľa č. I § 4 ods. 2 návrhu zákona a postup vedúci k jej vypracovaniu je novým inštitútom, ktorým sa overuje splnenie podmienok pestovania geneticky modifikovaných rastlín a ktorý zároveň zahŕňa úzku spoluprácu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ďalej len „kontrolný ústav“), ministerstva pôdohospodárstva, Ministerstva životného prostredia SR a dotknutých obcí.
Návrhom zákona sa predkladatelia priklonili k zámerom, ktoré upozorňujú na hrozby, ktoré môže pestovanie GMO spôsobiť. Pri pestovaní GMO by mal do popredia vystúpiť etický vzťah k životnému prostrediu a princíp predbežnej opatrnosti. Princíp sa stal súčasťou záväzných, ale nevymáhateľných medzinárodných dohôd uzavretých na pôde OSN, ako sú Dohovor o biodiverzite alebo Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti. Rovnako tak je súčasťou i viacerých záväzných dokumentov Európskej únie. Princíp predbežnej opatrnosti je založený na dvoch predpokladoch, že existuje potenciálne riziko a že neexistujú dostatočné vedecké poznatky, ktoré by umožnili presné vyhodnotenie tohto rizika. Vtedy nás predbežná opatrnosť vedie k prijatiu konkrétnych opatrení na zabránenie tomuto riziku. Možné nebezpečenstvá môžu predstavovať ohrozenie ľudského zdravia, ohrozenie životného prostredia a biodiverzity, spoločenské ohrozenie, etické ohrozenie a ohrozenie pre trvalo udržateľný rozvoj.
S prihliadnutím na princípy a zásady ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, na stav vedeckého poznania, v neposlednom rade na prijatú vnútroštátnu legislatívu predstavovanú týmto návrhom zákona bude na vláde Slovenskej republiky, aby predniesla postoj Slovenska a prijaté opatrenia Európskej komisie. Nové výsledky, ktoré sa objavujú v odborných časopisoch a ktoré by mohli byť použité pri vznesení námietky členským štátom Európskej únie, totiž nie sú spektakulárne. Ako podporný argument pre zákaz pestovania napríklad kukurice línie MON 810 môžu slúžiť mnohé vedecké štúdie, ktoré potvrdzujú negatívny vplyv geneticky modifikovaných rastlín na životné prostredie, napríklad včely, ďalšie živé organizmy, prípadne celé ekosystémy.
Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy. Nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, avšak má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Na záver dovoľte mi, pán predseda, aby som podal vysvetlenie, čo sa týka návrhu zákona na GMO. Myslím si, že s touto témou som pracoval niekoľko rokov, došlo tuná teraz k nejakému nedorozumeniu, kedy ma kolega Hraško nazval tuná, že som chrapúňom. Ja si to teda vyprosím, aby ma za takéhoto označoval. A jednoducho ja som nevedel, že tuná kolegovia traja sa odrazu teraz dohodli, že to bude kolega Hraško prednášať. Stále bolo to tak, že uvediem tento návrh zákona ja, a teraz na poslednú chvíľu sa to zmenilo, tak toto, tieto ataky, ktoré tuná boli, tak teda to si vyprosím. Bolo to čosi, čo bolo neslušné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastupujem ho ja, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, nie sú na neho otázky, minister zdravotníctva Viliam Čislák, nie sú na neho otázky a pán minister hospodárstva Vazil Hudák, tiež naňho nie sú otázky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, na vašu otázku by sa dalo odpovedať aj veľmi stručne: áno. Slovenskú republiku je možné aj naďalej považovať jednoznačne za parlamentnú republiku alebo republiku s parlamentnou demokraciou. V krátkosti uvediem dôvody, prečo je Slovenská republika parlamentnou republikou.
Asi nie je potrebné, aby som sa podrobne a bližšie venoval teórii práva a uvádzal bližší právny výklad a rozbor parlamentnej republiky ako formy vlády. Princíp deľby moci spojený so systémom vzájomných bŕzd a protiváh tvorí nepochybne integrálnu súčasť moderného, demokratického a právneho štátu. Možno ho považovať za kľúčový organizačný princíp ústavnej konštrukcie organizácie verejnej moci. V tomto parlament plní funkciu voleného zastupiteľského zboru, vykonáva zákonodarnú úlohu a kontroluje výkonnú moc, t. j. vládu.
Medzi základné znaky parlamentarizmu sa radí kreačná závislosť, politická zodpovednosť vlády vo vzťahu k parlamentu a špecifické postavenie hlavy štátu. Vláda je závislá na parlamente, jej existencia je ohraničená dôverou, ktorú jej parlamentná väčšina musí vysloviť. Všetky vyššie spomenuté atribúty a predpoklady parlamentnej republiky Slovenská republika spĺňa nielen samotným zakotvením v Ústave Slovenskej republiky, v jednotlivých článkoch, ale aj reálnym fungovaním jednotlivých ústavných a vrcholných orgánov zákonnej a zákonodarnej a výkonnej moci.
Je pravdou, že sa v posledných desaťročiach klasický parlamentný model vlády v mnohých štátoch modifikoval, pričom jednou zo základných línií jeho vnútorných premien sa stalo preberanie konštrukčných prvkov typických pre ústavný model prezidentskej formy vlády. Ide predovšetkým o posilňovanie samostatnej úlohy prezidenta v systéme deľby moci. Prezident sa tak aj v ústavných modeloch, primárne vychádzajúcich z parlamentnej formy vlády, dostáva v rámci systému deľby moci do pozície relatívne samostatného mocenského centra. Napriek tomu je Slovenská republika z hľadiska formy vlády naďalej parlamentnou republikou a nič na tom nemení ani judikatúra Ústavného súdu, teda nálezy, v ktorých sa uvádzaný ústavný výklad právomocí prezidenta Slovenskej republiky či priama voľba prezidenta zakotvená v ústave republiky nachádza, avšak nijako neovplyvňuje náš režim.
V ostatnom čase Ústavný súd neprijal zásadné rozhodnutia týkajúce sa vzťahu výkonnej a zákonodarnej moci. Právomoci prezidenta sa v ostatnom čase zásadne nemenili. Už pred niekoľkými rokmi prijatý čl. 115 ods. 3 ústavy predstavuje dočasné, krátkodobé riešenie v situácii, kedy sa nedarí vytvoriť novú vládu s podporou parlamentnej väčšiny. Priama voľba prezidenta republiky nezasiahla do ústavoprávnych vzťahov hlavy štátu s vládou a už vôbec nie, nezmenila vzťahy vlády s parlamentom.
Pokiaľ ide o vami uvádzaný údajný postup členov vlády v položenej otázke, zrejme smerujete k tomu, že pri prerokovaní zmeny ústavy a návrhoch zákonov tzv. protiteroristického balíčka neboli v rámci prebiehajúcej schôdze Národnej rady prítomní všetci členovia vlády, ako si predstavujete, respektíve ako si želáte. Odmietam tvrdenie, že členovia vlády a členovia tejto vlády sa odmietajú zodpovedať parlamentu, respektíve zúčastňovať sa na zasadnutí parlamentu vo veciach, ktoré sa ich priamo týkajú.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa na požiadanie Národnej rady člen vlády alebo vedúci iného orgánu štátnej správy zúčastní na jej schôdzi. Na schôdzi Národnej rady môže člena vlády zastupovať len iný člen vlády.
V zmysle § 53 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady majú výbory rovnako tak právo pozývať na svoje schôdze členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady. Tí sú povinní prísť na schôdzu výboru, pokiaľ požadované vysvetlenia, správy, podať požadované vysvetlenia a správy a predložiť podklady. Môžu sa dať zastúpiť poverenými zástupcami, ak s tým výbor súhlasí.
Ja osobne som s úctou voleným zástupcom, členom v branno-bezpečnostnom výbore vysvetľoval témy desiatkykrát.
Tieto ustanovenia rokovacieho poriadku sa v Národnej rade Slovenskej republiky dodržiavajú a členovia vlády tie ustanovenia rokovacieho poriadku dodržiavajú a rešpektujú. Členovia vlády Slovenskej republiky sa v žiadnom prípade neodmietajú zodpovedať Národnej rade a v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady sa členovia vlády zúčastňujú rokovaní Národnej rady, odpovedajú na interpelácie poslancov Národnej rady, ako aj na otázky na hodine otázok. Členovia vlády nie sú však povinní byť v zmysle rokovacieho poriadku prítomní v pléne Národnej rady pri prerokovaní všetkých návrhov predložených na jej rokovanie, respektíve byť prítomní na rokovaniach výborov pri prerokovaní všetkých návrhov vo výboroch Národnej rady. V tejto súvislosti nie je možné si zamieňať požiadavku Národnej rady Slovenskej republiky na prítomnosť člena vlády na jej rokovaní so želaním jednotlivých poslancov.
Vážený pán poslanec, pracovná zaneprázdnenosť Národnej rady Slovenskej republiky i vlády Slovenskej republiky v ostatnom období, teda koniec koncov pracovná zaneprázdnenosť jednotlivých poslancov a ministrov v podstate sťažuje koordináciu ich pracovných programov. Uvediem príklad. Do programu práve prebiehajúcej 58. schôdze parlamentu je zaradených 150 bodov. Takýto rozsah prerokovávanej matérie má veľký vplyv na program nielen Národnej rady a jej poslancov, ale aj na činnosť vlády, štátnych tajomníkov a aparáty rezortov. Preto sa, žiaľ, stáva, že na zasadnutí parlamentu nie je prítomný člen vlády, ktorého prerokovaný bod sa týka. V zmysle rokovacieho poriadku ho však v plnej miere môže zastúpiť ktorýkoľvek iný poverený člen vlády a legitímne zastupovanie členov vlády na rokovaní Národnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky k návrhu na poverenie alternátov na uvedenie alebo odôvodnenie materiálov vlády Národnej rade Slovenskej republiky si nemožno zamietať s odmietaním zodpovednosti.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

Pán podpredseda, vláda, ďakujem za vašu odpoveď. Je naozaj faktom, že parlament má kontrolovať vládu, že vláda sa zodpovedá parlamentu. To je veľmi pekne napísané v ústave, len to právo nesmie byť iluzórne, musí mať nejaký obsah. Ten obsah, bohužiaľ, sa vytráca. A tým príkladom nech sú nám tieto posledné štvorročné interpelácie. Keď si odmyslím bezobsažné a vyslovene formálne odpovede na interpelácie poslancov, tento inštitút, na základe toho, ako sa k tomu stavajú ministri, nemá obsah, nemá význam. Preto si dovolím tvrdiť, že sme sa odklonili od parlamentnej republiky, a to aj s ohľadom na to, že je pán prezident volený priamo. V Čechách to priznali, v Čechách idú cestou poloprezidentskej republiky, rovnako ako to priznali vo Francúzsku alebo aj v Rusku. Treba si to proste iba povedať, kde sme.
A doplňujúca otázka moja znie asi takto: ako zástupca občanov mám právo vedieť, v akej krajine žijem. A toto sa možno netýka priamo vás, ale aj vy mi budete určite vedieť odpovedať. Pán premiér v roku 2006 odpovedal na otázku, či žijeme v štandardnom právnom štáte, nie. V roku 2013 v marci odpovedal na rovnakú otázku, nie, nežijeme v štandardnom právnom štáte aj napriek tomu, že bol po piatich rokoch, s výnimkou roku a pol, premiérom. Teraz bol premiérom takmer tri roky. Pýtam sa vás teraz ako ministra vnútra, ak viete aj za pána predsedu vlády povedať, žijeme, alebo nežijeme v právnom štáte?