58. schôdza

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1844. Predkladám informáciu k tejto tlači.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A keďže vychádzam z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že návrh tohto zákona prerokujeme aj v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady navrhujem, aby tento návrh bol prerokovaný výbormi, a to ústavnoprávnym výborom, výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ako aj výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore, aby bol prerokovaný do 22. januára 2016.
Vážená pani podpredsedníčka, toľko slová spravodajskej správy, prosím, otvorte teraz rozpravu.
Ďakujem.

42.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Prosím pánov poslancov, aby sa utíšili v sále. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a o slovo požiadal jeden z navrhovateľov poslanec Hraško. Ale nech sa páči, páni kolegovia, prihláste sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Fecko.
Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Hraškovi.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, otázka pestovania geneticky modifikovaných plodín nie je na Slovensku ani nová a už vôbec nie na svete. Je totižto už kopec registrovaných geneticky modifikovaných plodín, ktoré sa v niektorých štátoch pestujú. Sú však na to rôzne ohlasy. A keďže túto problematiku sledujem už dlhodobo, mnohokrát som sa stretol a diskutoval na túto problematiku aj s pestovateľmi, ale takisto aj s ľuďmi, ktorí robia šľachtiteľský výskum v tejto oblasti na Slovensku. To znamená, že s výskumníkmi. Sú to odborne fundovaní ľudia, ktorí takisto sa s touto problematikou zaoberajú už dlhé roky. Názory sa v tejto oblasti samozrejme rôznia, ale ako som hovoril, ohlasy aj zo sveta sú rôzne. Bolo predstavených aj mnoho negatívnych a práve reakciou na toto bola aj smernica Európskej únie, ktorá umožňovala jednotlivým členským štátom, dávala možnosť zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov, v skratke teda GMO, na svojom území.
Niektoré členské štáty Európskej únie túto možnosť využili, žiaľ, Slovenská republika túto možnosť nevyužila. Zostáva samozrejme otázkou a záhadou, prečo ministerstvo pôdohospodárstva nereagovalo takýmto spôsobom, keďže jedná sa o vyspelé krajiny, ako povedzme Rakúsko, ktoré túto možnosť využilo a zakázalo pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na svojom území. Legislatívny proces, ktorý tomuto predchádzal v rámci Európskej únie, bol dosť zdĺhavý, ale konečne, v konečnom dôsledku dospel do štádia, kedy umožnil alebo teda dopĺňala sa do tej smernice klauzula, ktorou sa umožňuje členským štátom určiť opatrenia, ktorými celé svoje územie alebo časť územia vylúčia z pestovania GMO. Ako som spomínal, riziká tu sú a možno tie pozitíva, ktoré GMO, teda geneticky modifikované organizmy, mali priniesť, povedzme v tom, že sú odolnejšie voči určitým škodcom, odolnejšie voči určitým pesticídom, ktorými sa potom strieka okolitá pôda, aby sa zničili teda buriny a podobné záležitosti a teda, že sa možno v budúcnosti ani nebude musieť toľko, povedzme, ničiť alebo používať tieto prípravky, tak sa neukázala ako o moc rentabilná, ako keď sa pestuje bežný sadovnícky materiál.
Negatíva, ktoré to môže v budúcnosti priniesť aj na Slovensko, sú napríklad tie, že nikto nikdy nedokáže 100 % zabrániť prenosu tohto geneticky modifikovaného organizmu alebo teda materiálu na iné bežné plodiny pestované u nás na Slovensku. U nás na Slovensku máme schválené pokusné políčka, je ich niekoľko, všetko sa dá vyhľadať na stránke ministerstva pôdohospodárstva, tam to pekne máte presne, ktoré sú schválené, kde sa, v ktorej lokalite sa to nachádza, kto to dostal schválené. Je to niekoľko svetových firiem, ktoré geneticky modifikované organizmy dlhodobo produkujú, takže sa to skúma už aj na našom území. Ale ako som spomínal, nikto nikdy na 100 % nedokáže zabezpečiť alebo teda zabrániť prenosu tohto geneticky modifikovaného materiálu mimo týchto schválených políčok, čo sa hypoteticky môže stať. Pretože je to úplne normálna bežná vec, každý si chráni svoj majetok, svoje patenty, v podstate platí autorský zákon, to znamená, že ak je niekto autorom daného diela alebo konkrétne, povedzme, aj napríklad geneticky modifikovanej plodiny, dá si ju zapísať, zaregistrovať, je jej autorom.
V prípade, že v budúcnosti by sa napríklad našiel takýto materiál na nejakom poli nášho slovenského farmára, tak jednoducho niekto zo svetoznámych firiem príde a povie, že potrebuje skontrolovať, či náhodou neboli použité nejaké iné než sadivo alebo osivo, ktoré bolo k tomuto účelu použité a ktoré je deklarované. Dneska už vidíte, keď chodievate okolo polí po cestách, tak máte vždycky označenú odrodu, ktorá sa pestuje na danom poli. To znamená, že skutočne, že či je aj deklarovaná táto, teda toto osivo, ktoré tam bolo použité. No a v prípade, že by sa náhodou našlo, že v týchto vzorkách je aj materiál, ktorý je autorsky chránený v danej trebárs spoločnosti, tak jednoducho tá spoločnosť môže zažalovať nášho farmára za používanie tohto, tohto osiva bez súhlasu jej autora. To poznáme aj u nás, je autorský zákon, však sme sa o ňom donedávna ostrejšie bavili aj tu v pléne Národnej rady. Avšak tuná sa jedná o pokuty, ktoré sú, nie o pokuty, lebo ani tam to nie sú pokuty, je to neoprávnené obohatenie sa na úkor autora, a tuná sa tieto sumy šplhajú ale do astronomických čísel. Pretože nikto nedokáže povedať, že: no ale to je len týchto pár stebielok, ktoré ste tuná našli, ktoré bohvieakým spôsobom sa tu dostali. A berie sa to plošne, že: no tak našli sme tu vzorku, ja neviem, na rozlohe 5 x 5 metrov, to znamená, že keď to vynásobíme celou rozlohou, takže máte tuná percentuálne zastúpenie takéto a takéto.
A tieto cifry, ktoré by mohli byť vymáhané ako porušenie autorských práv, by mohli byť aj existenčne teda pre našich farmárov také, ktoré by ich dohnali v podstate do krachu. Čiže by ich to existenčne položilo. Aby sa predchádzalo takýmto stavom, je lepšie urobiť tzv. prevenciu, aby k takýmto stavom v budúcnosti vôbec nedochádzalo. Dneska stačí, že vtáčik ďobne nejaké semienko, preletí nejakých pár desiatok, pár desiatok metrov, možno aj kilometre, pustí to zrazu niekde inde, tam začne rásť a potom sa to prenesie ešte ďalej a zrazu máme aj geneticky modifikované organizmy, aj na miesta, kde sme ich pôvodne mať nechceli. Aby sa tomuto zabránilo, preto aj tá smernica Európskej únie umožnila teda členským štátom urobiť si takúto výnimku do svojej vlastnej legislatívy. Ako som hovoril, keďže náš, naša, náš štát nereflektoval na takúto možnosť, čiže nepožiadal o túto výnimku, nezakázal pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na Slovensku, prichádzame s novelou zákona, ktorá by takémuto pestovaniu mohla predísť. A teda z dôvodu nečinnosti vlády Slovenskej republiky k podaniu podľa v čl. 26c novely smernice a v súlade s vyššie uvedeným postupom prijímania opatrení.
Hlavným účelom tohto nášho návrhu zákona je zakotviť všeobecný zákaz pestovania geneticky modifikovaných rastlín, pričom za pestovanie sa považujú aj poľné pokusy. Zákaz pestovania nemôže byť vzhľadom k európskej legislatíve bezpodmienečný. Obsah podmienok vyplýva z novely smernice. Podmienkou pestovania modifikovaných rastlín je súlad a posúdenie environmentálneho rizika v každom prípade a že, a teraz by som dal niekoľko takých odrážok, nie je v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie znečisťovania životného prostredia, nie je v rozpore s územným plánom danej lokality, nie je v rozpore s ochranou a využívaním poľnohospodárskej pôdy, nemá negatívny vplyv na ochranu a má vplyv na zamestnanosť v poľnohospodárstve, nemá negatívny vplyv na konvenčný spôsob hospodárenia a ekologický spôsob hospodárenia, nebola u pestovateľa modifikovaných rastlín zaznamenaná nežiaduca prítomnosť modifikovanej rastliny, je vylúčená cezhraničná kontaminácia do štátov, kde je pestovanie modifikovaných rastlín zakázané, a, samozrejme, pestovateľ modifikovaných rastlín neporušil povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona.
Splnenie týchto podmienok má za následok možnosť pestovať geneticky modifikované rastliny na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu platnosť zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. zostala teda nedotknutá.
Návrh zákona zároveň ustanovuje nové povinnosti pre pestovateľa modifikovaných rastlín, najmä v podobe predkladania písomného posudku o posúdení environmentálneho rizika a súhlasom na zavedenie do životného prostredia k žiadosti o zapísanie do evidencie pestovateľov. Prílohy sú podkladom k vydaniu písomnej informácie o zámere, ktorej obsahom je stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o tom, či zámer spĺňa podmienky pestovania geneticky modifikovaných rastlín a prelamuje zákaz ich pestovania. Písomná informácia o zámere podľa čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona a postup vedúci k jej vypracovaniu je úplne novým inštitútom, ktorým sa overuje splnenie podmienok pestovania geneticky modifikovaných rastlín a ktorý zároveň zahŕňa úzku spoluprácu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho .
Návrhom zákona sme sa priklonili k záverom, ktoré upozorňujú na hrozby, ktoré môže pestovanie geneticky modifikovaných organizmov spôsobiť. Pri pestovaní GMO by mal do popredia vstúpiť v prvom rade etický vzťah k životnému prostrediu a princíp predbežnej opatrnosti. To už som spomínal na začiatku. Princíp sa stal súčasťou záväzných, ale nevymáhateľných medzinárodných dohôd uzavretých na pôde Organizácie spojených národov, ako sú Dohovor o biodiverzite alebo Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti. S prihliadnutím na princípy a zásady ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, na stav vedeckého poznania a v neposlednom rade na prijatú vnútroštátnu legislatívu predstavovanú týmto návrhom zákona bude na vláde Slovenskej republiky, aby predniesla postoj Slovenska a prijaté opatrenia Európskej komisii. Nové výsledky, ktoré sa objavujú v odborných časopisoch a ktoré by mohli byť použité pri vznesení námietky členským štátom Európskej únie, totiž nie sú spektakulárne. Ako podporný argument pre zákaz pestovania, napríklad kukurice línie MON 810, môžu slúžiť mnohé vedecké štúdie, ktoré potvrdzujú negatívny vplyv geneticky modifikovaných rastlín na životné prostredie, napríklad na včely a ďalšie živé organizmy, prípadne aj celé ekosystémy.
Naša vláda sa v tomto ohľade zachovala, by som povedal, trošku nezodpovedne, preto sa snažíme tak trošku nahradiť jej nečinnosť v tejto oblasti, a preto sme prišli s novelou takéhoto zákona. Nebudem polemizovať o tom, že či vládna strana sa prikloní k schváleniu alebo neschváleniu, keďže vláda sa k tomu postavila tak, ako sa postavila, v každom prípade tento zákon je nachystaný a určite v ďalšom volebnom období, pokiaľ by sme aj neboli členom vládnej koalície, určite budeme presadzovať takýto zákon aj do budúcnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Hraško, vaše konštrukcie sú úplne bizarné a obavy ohrozenia farmárov, kde by ich ktosi ohrozoval, s tým, že nejak neúmyselne pestujú niekde na nejakom políčku pár rastlín GMO, sú absolútne neopodstatnené.
Najväčším producentom osiva vo svete je americká spoločnosť Monsanto, tak ako ste hovorili, MON 810, ktorá je povolená ako jediná kukurica v Európe. Plochy na Slovensku skôr klesajú, ako, ako rastú a boli absolútne bezvýznamné. Pritom tie podmienky z hľadiska pestovania GMO sú dosť zložité, kde musia byť ochranné pásma od tej kukurice proste, povedzme, tam je dosť široké okolie, nesmie sa pestovať žiadna kukurica, aby nedošlo vlastne k prenosu a k neželanému opeleniu týchto rastlín.
Ale problém, ktorý je, aj, aj Európska únia tým svojím rozhodnutím vlastne hodila ten problém na členské štáty. Viete, buď sa bude Európska únia tváriť, že sme krajina, že sme všetky krajiny v prospech GMO, alebo nebudeme pchať hlavu do piesku a povieme: národné štáty sa rozhodnú, ako chcú. To znamená, že môžu zakázať na svojom území pestovať GMO, lebo je to otázka ekonomiky a konkurencieschopnosti jednotlivých farmárov.
A problém je, problém je, že Európska únia hovorí o pestovaní GMO, ale nehovorí o konzumácii GMO. Až 90 % sóje, ktorá cestuje do Európskej únie, je pozitívnych GMO pestovaných, či už je to v Amerike, v Latinskej alebo Severnej Amerike, a aj sú deklarované krmivá, ktoré sa využívajú vo všetkých hospodárskych zvieratách ako GMO. Ak by zakázali a povedali, že Európa bude bez GMO, zdražili by potraviny v Európe, alebo by sa stali európske potraviny nekonkurencieschopné k svetovým trhom. To je prvá vec.
Druhá vec je tá, že žiadna štúdia nepotvrdila zatiaľ negatívnosť GMO plodín. Jedna francúzska štúdia bola urobená, ale nikdy nebola verifikovaná, že je, že je pravdivá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa nemusíte poúčať, ja som si dosť dôsledne preštudoval presné podmienky pestovania geneticky modifikovaných organizmov. Aj pri konkrétnych prípadoch, ktoré sú povolené na Slovensku ako pokusné políčka. Takže toto mi nemusíte vysvetľovať. A ja hovorím jednu vec, že lepšie je riešiť prevenciu, ako znášať dôsledky. V tomto prípade, viete, vy ste takým, že vám je to jedno, však nejak sa to potom bude do budúcnosti riešiť.
Čo sa týka toho Monsanta, viete, možno ste sa nedostali k ďalším informáciám mimo Slovenska, lebo vás to zrejme asi nezaujíma, ale informácie z Indie sú také, presne, o ktorých som hovoril. Ja to zatiaľ, aby ste ma nenazvali, že tuná som nejaký konšpirátor alebo niečo, viete, všetky riziká sú možné, ak sú odniekiaľ už zobraté. A ako sa hovorí, že bez lístka, či bez vetra sa ani lístok nepohne. Viete, takže tie informácie, ktoré prichádzajú z Indie, že boli zničení niektorí farmári práve takýmto spôsobom, vami spomínanou firmou, sú pravdepodobné, že v budúcnosti by mohli byť aj na Slovensku. To, že sa zmenšujú výmery políčok, s tým sa dá celkom súhlasiť, to je len dobré.
A hovorili ste, že štúdia nepotvrdila žiadne negatíva, ja som hovoril o včelách, nie o priamom pestovaní geneticky modifikovaných organizmov. Ako sa k tomu stavajú napríklad tieto včely, viete, tých nám ubúda a o to sa budeme musieť v budúcnosti starať.
Hovorili ste aj o sóji, ktorá je GMO a ktorá sa dováža v rámci potravín, čiže nepestuje sa tuná priamo, ale zavádza sa tu. A chcem sa opýtať: no, a čo vaša vláda spravila proti tomu, aby sa takéto potraviny k nám vozili? Viete, nič, vám je to proste jedno, vy ste absolútne ani prstom nepohli. Nielenže by ste sa neozvali, samozrejme, je tuná voľný trh v rámci Európskej únie, ale vy ste preto neurobili absolútne nič. A teraz tuná idete niečo rozprávať o tomto?

Dávam slovo ústne prihlásenému pánovi poslancovi Martinovi Feckovi.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som žiadny chemik, nie som žiadny výskumník v tejto oblasti, ale myslím, že geneticky modifikované potraviny, respektíve pestovanie rastlín vo mne vzbudzuje pochybnosti. Ako keby sme nechceli tú prirodzenosť, ktorú sme tu dostali od toho Najvyššieho, nejako rešpektovať a ideme si robiť to, čo my uznáme za vhodné. Takže vo mne stále, keď niekto povie, že geneticky modifikovaná potravina alebo sadivo, osivo, vzbudzuje trošku hrôzu a také zimomriavky po chrbte, kde to až skončí, kde tie geneticky modifikované nejaké produkty alebo iné budú ukončené.
Tak ako už bolo povedané mojimi predrečníkmi, že prakticky pri pestovaní GMO by mali v prvom rade vystúpiť do popredia etický vzťah k životnému prostrediu a princípu predbežnej opatrnosti. A myslím, že najmä na princíp predbežnej opatrnosti by sme sa mali zamerať. A tento prakticky hovorí o tom, že je založený na dvoch predpokladoch, a to, že existuje potenciálne riziko, ktoré bude stále existovať podľa mňa, a tým, že budeme to ešte viacej nejakým spôsobom rozfofrovávať, tak bude to ešte väčšie, to riziko. A ako bolo spomenuté, že neexistujú dostatočné vedecké poznatky, ktoré by umožnili presne vyhodnotenie tohto rizika. To znamená, keď toto ešte neexistuje a my budeme na druhej strane podporovať takto geneticky modifikované potraviny a osivá, ich produkciu, tak viac-menej sa vystavujeme podľa mňa vstupu do tmy, respektíve vstupu do priepasti, z ktorej nebude asi návratu.
Aby som dlho nerozprával, tak aj teraz posledný samit, ktorý sa konal v Paríži, týkajúci sa klimatických zmien, tiež sa zaoberal kauzou geneticky modifikovaných osív a sadív a konkrétne aj firmou Monsanto, ktorá, ako mnohí viete, je agrochemickou spoločnosťou v Spojených štátoch amerických, ktorej tieto osivá a sadivá sa doslova ako mor dostali do celého sveta. A asi pred dvoma-tromi rokmi, asi každý poslanec ste dostali určité CD, na ktorom táto firma Monsanto bola jednoznačne deklarovaná.
O čo vlastne ide? Aby sme si uvedomili, aká hrozba tu je. Keď som si, myslím, že si dobre pamätám tú tabuľku, respektíve tú mapku, tak Európa ešte odoláva tomuto tlaku Monsantu, že nie je zamorená, ale Austrália, India, Ázia, Afrika, koniec, proste všetko je zamorené ich produktami a tým pádom je to skončené. A viete, aká je tam finta? Lebo ja som si hovoril, proste tak, dobre, niekto má, by som povedal, nejaké svoje know-how, dáva to ďalej. Vyzerá to tak, že oni si to samozrejme, že deklarovali rozsudkom ako patent, rozsudok súdu, ktorý im hovorí o ich nejakom výhradnom práve s tým nakladať. Kde je pes zakopaný? V dôvodových správach, čo vlastne ochraňujeme, ako je to vyprodukované, sa uvádza vzdialenosť možnosti opelenia z týchto rastlín iných rastlín. A tu je pes zakopaný. Tam to bolo deklarované, keď si dobre spomínam, teraz neberte ma za slovo, ale radovo sa nebudem veľmi mýliť, niekoľko stoviek metrov, že takto geneticky modifikovaná nejakým spôsobom rastlina bude môcť opeliť ďalšiu. Niekoľko stoviek metrov, nech to bude 300 – 500 metrov. V skutočnosti sa jednalo o 20 kilometrov, ešte raz, o 20 kilometrov. A to využila táto firma na to, že povedala, že pokiaľ my na to máme výlučné právo, je to náš majetok, tak pokiaľ prídeme len na kontrolu a zistíme, že vy máte niečo spoločné s naším semenom, s našou rastlinou, že nájdeme takúto rastlinu, tak máte problém, pretože u nás ste si to nekúpili, a tým pádom ideme po vás. A to je tá veľká, by som povedal, že hrozba, ktorú zažili indickí farmári, africkí farmári, kde státisíce dobrých farmárov skončili iba kvôli tomu, že boli zlé východiskové čísla povedané pri tomto výskume a deklarované pri tomto patente, ktoré, respektíve pri tomto, ochrane tejto značky na súdnych sporoch, respektíve na súde, keď sa tento, akože táto ochranná značka dávala.
Takže myslím si, že ja som bol rád, že Európa ešte takýmto spôsobom zareagovala, že vôbec sme si to nepúšťali. Dúfam, že to ani nepustíme.
A aby som sa vrátil k tomu Parížu teraz, momentálne aktuálnemu, takže mám to od kolegu Hubu, ďakujem mu veľmi pekne, že ma podkul aj aktuálnymi správami, takže keď dovolíte, ja vám to budem citovať, čo sa deje ohľadne tejto firmy Monsanto, aký je tu vzdor, aj tu v Európskej únii, respektíve v našich zemepisných šírkach, akým spôsobom sa bude proti tomu bojovať a som rád, že ide sa do boja.
Takže Monsanto bolo na klimatickej konferencii v Paríži tento týždeň obvinené Pavlosom Georgiadisom zo zločinu proti prírode a ľudskosti. Teraz sú zhromažďované dôkazy proti tejto firme pre prezentáciu na, tribunálu Monsanto, ktorý sa odohrá o rok v októbri 2016 v Haagu. Prehlásenie o tribunále Monsanto bolo urobené na tiskovej konferencii v Paríži tento týždeň alianciou skupín organického pestovania potravinovej suverenity a ochrany životného prostredia. Monsanto podporuje anglo-industriálny model, ktorý prispieva najmenej z jednej tretiny ku globálnym antropogénnym emisným skleníkovým plynom, konštatuje koalícia asociácie organických konzumentov. Monsanto je tiež zodpovedná za vyčerpávanie pôdy a vodných zdrojov, za vyhynutie druhu a úpadok biodiverzity, teda vyhynutia druhov a za premiestňovanie miliónov malých farmárov po celom svete. Je to model, ktorý ohrozuje potravinovú suverenitu ľudí patentovaním semena, semien a privatizáciou života. Tribunál, ktorý bude, sa bude opierať o hlavné princípy podnikania a ľudských práv prijatých v OSN v roku 2011, posúdi tiež potenciál trestnoprávnej zodpovednosti firmy na základe rímskeho zákona, ktorý vytvoril Medzinárodný trestný dvor v Haagu v roku 2002, a zváži, či neni forma medzinárodného trestného zákona oprávnená zahrnúť do seba také zločiny proti životnému prostrediu ako ekocity, ako súdne stíhateľné trestné priestupky tak, že prírodných ľuďom by mohla byť v jej dôsledku spôsobená trestne stíhateľná príťaž.
Toľko zo správy, ktorá bola minulý týždeň prijatá v Paríži. Vyzerá, že, zdá sa mi, že konečne jeden zdravý rozum začína prevládať aj tu v Európe a začína sa s tým niečo robiť. Pretože nehnevajte sa, aj u nás, ja som si tiež bol pozrieť, že koľko je tých našich políčok, ktoré tu máme. Áno, máme aj na východnom Slovensku, aj tuná na západnom Slovensku, a nie sú totiž tisíce hektárov, sú to niekoľko stoviek hektárov, ale zdá sa mi, že nemáme sa kam hrnúť, pretože aj v správe pána ministra, hovorí, že náš potenciál našich pôd, ktorý teraz máme, máme potenciál, že uživíme 6,5 mil. Slovákov. To znamená, kľud, nemusíme byť v prvej línii, keď už Európa bude blbnúť, máme, dúfam, že aj vlastný rozum.
A preto aj z tohto by som vás chcel všetkých poprosiť, aby ste náš zákon podporili, hoci vieme, že do druhého čítania to asi bude už možno trošku aj nereálne, pretože nevieme, či bude vôbec ďalšia schôdza. Ale aby ste aspoň dali šancu, keďže je to v prvom čítaní, aby sme tento zákon, začali o ňom debatovať, o tejto problematike, na to prvé čítanie, ktoré by na Slovensku malo byť. A myslím si, že každý zdravý rozum by mal zvažovať, či ďalšia generácia, ktorá príde po nás, bude, alebo nebude ohrozovaná ešte väčšími tlakmi, možno aj tými geneticky modifikovanými, či už rastlinami alebo potravinami, alebo nebude. Takže ja som za to, aby sme to, minimálne, obmedzili a aby sme pripravili normálny produkt pre naše ďalšie generácie bez týchto geneticky modifikovaných plodín.
A zakončím tak, ako stále končím: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.