58. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Hraško, vaše konštrukcie sú úplne bizarné a obavy ohrozenia farmárov, kde by ich ktosi ohrozoval, s tým, že nejak neúmyselne pestujú niekde na nejakom políčku pár rastlín GMO, sú absolútne neopodstatnené.
Najväčším producentom osiva vo svete je americká spoločnosť Monsanto, tak ako ste hovorili, MON 810, ktorá je povolená ako jediná kukurica v Európe. Plochy na Slovensku skôr klesajú, ako, ako rastú a boli absolútne bezvýznamné. Pritom tie podmienky z hľadiska pestovania GMO sú dosť zložité, kde musia byť ochranné pásma od tej kukurice proste, povedzme, tam je dosť široké okolie, nesmie sa pestovať žiadna kukurica, aby nedošlo vlastne k prenosu a k neželanému opeleniu týchto rastlín.
Ale problém, ktorý je, aj, aj Európska únia tým svojím rozhodnutím vlastne hodila ten problém na členské štáty. Viete, buď sa bude Európska únia tváriť, že sme krajina, že sme všetky krajiny v prospech GMO, alebo nebudeme pchať hlavu do piesku a povieme: národné štáty sa rozhodnú, ako chcú. To znamená, že môžu zakázať na svojom území pestovať GMO, lebo je to otázka ekonomiky a konkurencieschopnosti jednotlivých farmárov.
A problém je, problém je, že Európska únia hovorí o pestovaní GMO, ale nehovorí o konzumácii GMO. Až 90 % sóje, ktorá cestuje do Európskej únie, je pozitívnych GMO pestovaných, či už je to v Amerike, v Latinskej alebo Severnej Amerike, a aj sú deklarované krmivá, ktoré sa využívajú vo všetkých hospodárskych zvieratách ako GMO. Ak by zakázali a povedali, že Európa bude bez GMO, zdražili by potraviny v Európe, alebo by sa stali európske potraviny nekonkurencieschopné k svetovým trhom. To je prvá vec.
Druhá vec je tá, že žiadna štúdia nepotvrdila zatiaľ negatívnosť GMO plodín. Jedna francúzska štúdia bola urobená, ale nikdy nebola verifikovaná, že je, že je pravdivá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa nemusíte poúčať, ja som si dosť dôsledne preštudoval presné podmienky pestovania geneticky modifikovaných organizmov. Aj pri konkrétnych prípadoch, ktoré sú povolené na Slovensku ako pokusné políčka. Takže toto mi nemusíte vysvetľovať. A ja hovorím jednu vec, že lepšie je riešiť prevenciu, ako znášať dôsledky. V tomto prípade, viete, vy ste takým, že vám je to jedno, však nejak sa to potom bude do budúcnosti riešiť.
Čo sa týka toho Monsanta, viete, možno ste sa nedostali k ďalším informáciám mimo Slovenska, lebo vás to zrejme asi nezaujíma, ale informácie z Indie sú také, presne, o ktorých som hovoril. Ja to zatiaľ, aby ste ma nenazvali, že tuná som nejaký konšpirátor alebo niečo, viete, všetky riziká sú možné, ak sú odniekiaľ už zobraté. A ako sa hovorí, že bez lístka, či bez vetra sa ani lístok nepohne. Viete, takže tie informácie, ktoré prichádzajú z Indie, že boli zničení niektorí farmári práve takýmto spôsobom, vami spomínanou firmou, sú pravdepodobné, že v budúcnosti by mohli byť aj na Slovensku. To, že sa zmenšujú výmery políčok, s tým sa dá celkom súhlasiť, to je len dobré.
A hovorili ste, že štúdia nepotvrdila žiadne negatíva, ja som hovoril o včelách, nie o priamom pestovaní geneticky modifikovaných organizmov. Ako sa k tomu stavajú napríklad tieto včely, viete, tých nám ubúda a o to sa budeme musieť v budúcnosti starať.
Hovorili ste aj o sóji, ktorá je GMO a ktorá sa dováža v rámci potravín, čiže nepestuje sa tuná priamo, ale zavádza sa tu. A chcem sa opýtať: no, a čo vaša vláda spravila proti tomu, aby sa takéto potraviny k nám vozili? Viete, nič, vám je to proste jedno, vy ste absolútne ani prstom nepohli. Nielenže by ste sa neozvali, samozrejme, je tuná voľný trh v rámci Európskej únie, ale vy ste preto neurobili absolútne nič. A teraz tuná idete niečo rozprávať o tomto?

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som žiadny chemik, nie som žiadny výskumník v tejto oblasti, ale myslím, že geneticky modifikované potraviny, respektíve pestovanie rastlín vo mne vzbudzuje pochybnosti. Ako keby sme nechceli tú prirodzenosť, ktorú sme tu dostali od toho Najvyššieho, nejako rešpektovať a ideme si robiť to, čo my uznáme za vhodné. Takže vo mne stále, keď niekto povie, že geneticky modifikovaná potravina alebo sadivo, osivo, vzbudzuje trošku hrôzu a také zimomriavky po chrbte, kde to až skončí, kde tie geneticky modifikované nejaké produkty alebo iné budú ukončené.
Tak ako už bolo povedané mojimi predrečníkmi, že prakticky pri pestovaní GMO by mali v prvom rade vystúpiť do popredia etický vzťah k životnému prostrediu a princípu predbežnej opatrnosti. A myslím, že najmä na princíp predbežnej opatrnosti by sme sa mali zamerať. A tento prakticky hovorí o tom, že je založený na dvoch predpokladoch, a to, že existuje potenciálne riziko, ktoré bude stále existovať podľa mňa, a tým, že budeme to ešte viacej nejakým spôsobom rozfofrovávať, tak bude to ešte väčšie, to riziko. A ako bolo spomenuté, že neexistujú dostatočné vedecké poznatky, ktoré by umožnili presne vyhodnotenie tohto rizika. To znamená, keď toto ešte neexistuje a my budeme na druhej strane podporovať takto geneticky modifikované potraviny a osivá, ich produkciu, tak viac-menej sa vystavujeme podľa mňa vstupu do tmy, respektíve vstupu do priepasti, z ktorej nebude asi návratu.
Aby som dlho nerozprával, tak aj teraz posledný samit, ktorý sa konal v Paríži, týkajúci sa klimatických zmien, tiež sa zaoberal kauzou geneticky modifikovaných osív a sadív a konkrétne aj firmou Monsanto, ktorá, ako mnohí viete, je agrochemickou spoločnosťou v Spojených štátoch amerických, ktorej tieto osivá a sadivá sa doslova ako mor dostali do celého sveta. A asi pred dvoma-tromi rokmi, asi každý poslanec ste dostali určité CD, na ktorom táto firma Monsanto bola jednoznačne deklarovaná.
O čo vlastne ide? Aby sme si uvedomili, aká hrozba tu je. Keď som si, myslím, že si dobre pamätám tú tabuľku, respektíve tú mapku, tak Európa ešte odoláva tomuto tlaku Monsantu, že nie je zamorená, ale Austrália, India, Ázia, Afrika, koniec, proste všetko je zamorené ich produktami a tým pádom je to skončené. A viete, aká je tam finta? Lebo ja som si hovoril, proste tak, dobre, niekto má, by som povedal, nejaké svoje know-how, dáva to ďalej. Vyzerá to tak, že oni si to samozrejme, že deklarovali rozsudkom ako patent, rozsudok súdu, ktorý im hovorí o ich nejakom výhradnom práve s tým nakladať. Kde je pes zakopaný? V dôvodových správach, čo vlastne ochraňujeme, ako je to vyprodukované, sa uvádza vzdialenosť možnosti opelenia z týchto rastlín iných rastlín. A tu je pes zakopaný. Tam to bolo deklarované, keď si dobre spomínam, teraz neberte ma za slovo, ale radovo sa nebudem veľmi mýliť, niekoľko stoviek metrov, že takto geneticky modifikovaná nejakým spôsobom rastlina bude môcť opeliť ďalšiu. Niekoľko stoviek metrov, nech to bude 300 – 500 metrov. V skutočnosti sa jednalo o 20 kilometrov, ešte raz, o 20 kilometrov. A to využila táto firma na to, že povedala, že pokiaľ my na to máme výlučné právo, je to náš majetok, tak pokiaľ prídeme len na kontrolu a zistíme, že vy máte niečo spoločné s naším semenom, s našou rastlinou, že nájdeme takúto rastlinu, tak máte problém, pretože u nás ste si to nekúpili, a tým pádom ideme po vás. A to je tá veľká, by som povedal, že hrozba, ktorú zažili indickí farmári, africkí farmári, kde státisíce dobrých farmárov skončili iba kvôli tomu, že boli zlé východiskové čísla povedané pri tomto výskume a deklarované pri tomto patente, ktoré, respektíve pri tomto, ochrane tejto značky na súdnych sporoch, respektíve na súde, keď sa tento, akože táto ochranná značka dávala.
Takže myslím si, že ja som bol rád, že Európa ešte takýmto spôsobom zareagovala, že vôbec sme si to nepúšťali. Dúfam, že to ani nepustíme.
A aby som sa vrátil k tomu Parížu teraz, momentálne aktuálnemu, takže mám to od kolegu Hubu, ďakujem mu veľmi pekne, že ma podkul aj aktuálnymi správami, takže keď dovolíte, ja vám to budem citovať, čo sa deje ohľadne tejto firmy Monsanto, aký je tu vzdor, aj tu v Európskej únii, respektíve v našich zemepisných šírkach, akým spôsobom sa bude proti tomu bojovať a som rád, že ide sa do boja.
Takže Monsanto bolo na klimatickej konferencii v Paríži tento týždeň obvinené Pavlosom Georgiadisom zo zločinu proti prírode a ľudskosti. Teraz sú zhromažďované dôkazy proti tejto firme pre prezentáciu na, tribunálu Monsanto, ktorý sa odohrá o rok v októbri 2016 v Haagu. Prehlásenie o tribunále Monsanto bolo urobené na tiskovej konferencii v Paríži tento týždeň alianciou skupín organického pestovania potravinovej suverenity a ochrany životného prostredia. Monsanto podporuje anglo-industriálny model, ktorý prispieva najmenej z jednej tretiny ku globálnym antropogénnym emisným skleníkovým plynom, konštatuje koalícia asociácie organických konzumentov. Monsanto je tiež zodpovedná za vyčerpávanie pôdy a vodných zdrojov, za vyhynutie druhu a úpadok biodiverzity, teda vyhynutia druhov a za premiestňovanie miliónov malých farmárov po celom svete. Je to model, ktorý ohrozuje potravinovú suverenitu ľudí patentovaním semena, semien a privatizáciou života. Tribunál, ktorý bude, sa bude opierať o hlavné princípy podnikania a ľudských práv prijatých v OSN v roku 2011, posúdi tiež potenciál trestnoprávnej zodpovednosti firmy na základe rímskeho zákona, ktorý vytvoril Medzinárodný trestný dvor v Haagu v roku 2002, a zváži, či neni forma medzinárodného trestného zákona oprávnená zahrnúť do seba také zločiny proti životnému prostrediu ako ekocity, ako súdne stíhateľné trestné priestupky tak, že prírodných ľuďom by mohla byť v jej dôsledku spôsobená trestne stíhateľná príťaž.
Toľko zo správy, ktorá bola minulý týždeň prijatá v Paríži. Vyzerá, že, zdá sa mi, že konečne jeden zdravý rozum začína prevládať aj tu v Európe a začína sa s tým niečo robiť. Pretože nehnevajte sa, aj u nás, ja som si tiež bol pozrieť, že koľko je tých našich políčok, ktoré tu máme. Áno, máme aj na východnom Slovensku, aj tuná na západnom Slovensku, a nie sú totiž tisíce hektárov, sú to niekoľko stoviek hektárov, ale zdá sa mi, že nemáme sa kam hrnúť, pretože aj v správe pána ministra, hovorí, že náš potenciál našich pôd, ktorý teraz máme, máme potenciál, že uživíme 6,5 mil. Slovákov. To znamená, kľud, nemusíme byť v prvej línii, keď už Európa bude blbnúť, máme, dúfam, že aj vlastný rozum.
A preto aj z tohto by som vás chcel všetkých poprosiť, aby ste náš zákon podporili, hoci vieme, že do druhého čítania to asi bude už možno trošku aj nereálne, pretože nevieme, či bude vôbec ďalšia schôdza. Ale aby ste aspoň dali šancu, keďže je to v prvom čítaní, aby sme tento zákon, začali o ňom debatovať, o tejto problematike, na to prvé čítanie, ktoré by na Slovensku malo byť. A myslím si, že každý zdravý rozum by mal zvažovať, či ďalšia generácia, ktorá príde po nás, bude, alebo nebude ohrozovaná ešte väčšími tlakmi, možno aj tými geneticky modifikovanými, či už rastlinami alebo potravinami, alebo nebude. Takže ja som za to, aby sme to, minimálne, obmedzili a aby sme pripravili normálny produkt pre naše ďalšie generácie bez týchto geneticky modifikovaných plodín.
A zakončím tak, ako stále končím: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem ti veľmi pekne, Martin Fecko, že si uviedol aj konkrétne prípady a dokonca už aj žalobu, ktorá ide na túto spoločnosť, keďže sa tu skutočne jedná o infekciu nášho životného prostredia. Ja nerozumiem tomu teda, že či pán kolega, keď sa vyjadril v predchádzajúcej faktickej, že žiadne riziká nevidí. Tak nevidí ich, alebo ich nechce vidieť? Veď toto bol konkrétny popis. No aj to je potom asi vyjadrený, keďže on je tuná taký gestor toho pôdohospodárstva v rámci vládnej strany, tak teda okrem iných, tak predpokladám, že podobný postoj majú aj jeho zvyšní kolegovia. Žiaľ, je to bieda, pretože tuná sú riziká, hlavne že prijímame protiteroristické balíčky, pretože isté riziko tu je, však nás môže niečo ohroziť, ale v tomto prípade, však to je to isté, môžu nám ohroziť pestovanie našich vlastných plodín. Tak nejdeme prijímať taký protiteroristický balíček, respektíve takýto zákon, ktorý to môže zabrániť? To už im nevadí? Ako chcú chrániť Slovensko, ako chcú ochraňovať občanov Slovenskej republiky, keď tuná nechajú zaviesť geneticky modifikované organizmy, ktoré už niektoré krajiny prezieravo vylúčili zo svojho pestovania, pretože vidia tie riziká?
Takže naši vládni poslanci tieto riziká nevidia a tým pádom nechcú chrániť Slovensko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, ja sa tiež pripájam asi k tomu, že asi nechcú vidieť, vedia o tom, ale nechcú vidieť. A ja som toho názoru, že držme sa nášho slovenského zdravého rozumu, a keď všetci skočia do studne, tak dúfam, že Slováci do tej studne neskočia. Bez toho, aby sme to trikrát tým zdravým gazdovským rozumom neprebrali u nás doma a až potom poďme debatovať, že kto nám tu bude niečo diktovať, alebo nediktovať. Takže verím, že takýto zdravý rozum si zachová aj ďalšia vláda, ktorá príde po tomto našom VI. volebnom období, a že bude aj s týmito genetickými modifikovanými plodinami, aj potravinami vážne bojovať, pretože pán Jahnátek tu, na tom fóre na moju otázku, či GMO áno alebo nie, razantne pred dvoma rokmi povedal, že nie, na Slovensku nie. Takže dúfam, že dodrží slovo, ak bude aj z vládnej strany nejaký možnože minister v budúcnosti, aby toto nevyšumelo len tak vo vetre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, nie som, priznám sa, v tejto téme úplne rozhľadený, ale myslím, že je tu dôležité povedať jedno: ak na jednej strane tvrdíme, že geneticky modifikované potraviny potrebujeme hlavne kvôli tomu, aby sme nakŕmili ľudstvo, že teda je tu vážny problém z hľadiska potravinovej potreby a množstva hladných krkov, tak nemôžem si nespomenúť na fakt, že podľa niektorých štatistík niekoľko miliónov ton potravín každoročne na svete sa stráca v odpade. A ak nedokážeme vyriešiť tento problém, alebo aspoň ho uchopiť tak, aby z tých miliónov boli len nejaké zlomky, tak sa mi zdá dosť farizejské, že argumentácia o povinnosti zabezpečiť potraviny pre ľudstvo je taká prvoradá a nemá iné riešenie. Viem, že teraz narábam s informáciami, ktoré nie sú možno plne porovnateľné, ale opomenúť plytvanie potravinami a na druhej strane zavádzať geneticky modifikované potraviny len kvôli tomu, že máme obavu o to, že nedokážeme zabezpečiť dostatok potravín, sa mi nezdá celkom náležité.
Druhá poznámka. Ak máme istú pochybnosť o tom, do akej miery môže byť využívanie takýchto potravín, či už ako krmovinovej základne alebo teda ako aj potravín, ktoré sú určené priamo na konzumáciu, aj keď viem, že v tomto prípade o to nejde, tak tu by bolo treba povedať, že odvolajúc sa na staré rímske pravidlo, ktoré sa používa v inej právnej súvislosti, že ak je nejaká pochybnosť, tak máme túto pochybnosť využiť v prospech obvineného. V tomto prípade máme pochybnosť, tak možno by sme mali využiť túto pochybnosť v prospech občana. To znamená, nepoužiť ho ako istého skúšobného králika, kde sa po čase ukáže, že sme sa mýlili, ale naozaj s plnou vážnosťou zobrať do úvahy možné riziká. A preto aj keď som sa nepridal k svojim kolegom, a nepridal som sa kvôli tomu, že nemám celkom túto vec ujasnenú, predsi si myslím, že ak by som sa teda k nim bol pridal, neostávalo by mi nič iné len ich návrh podporiť.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, cieľom predkladanej novely Občianskeho zákonníka a zákona o dobrovoľných dražbách je odstrániť súčasný z ústavnoprávneho hľadiska značne problematický stav, keď je možné, aby sa záložný veriteľ domáhal uspokojenia svojej pohľadávky bez akejkoľvek efektívnej preventívnej súdnej kontroly.
Zámerom tohto návrhu je dosiahnuť taký stav, v ktorom pred každým začatím a spustením dobrovoľnej dražby v prípadoch, ak predmetom zálohu je nehnuteľnosť, bude splnená povinnosť judikovať vymáhanú pohľadávku prostredníctvom vykonateľného súdneho rozhodnutia, prípadne rozhodnutia súdu o schválení zmieru, alebo rozhodnutia rozhodcovského súdu, alebo napokon formou notárskej zápisnice spísanej medzi záložcom a dlžníkom. Prípadov takzvaného ručného zálohu, keď ide o hmotné veci, vecné predmety, napríklad zlaté retiazky alebo elektroniku, sa tento návrh a povinnosť judikovať pohľadávku nedotkne. Bolo by to naozaj absurdné a prirodzene z praktického a časového hľadiska by to výrazne komplikovalo a zbytočne znásobovalo činnosť súdu. V prípade uplatnenia záložného práva na nehnuteľnosť, obzvlášť ak ide o predaj zálohu, ktorým sa zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a ktorého predmetom je obydlie, je potrebná ďaleko vyššia miera ochrany dotknutého.
Táto požiadavka je dlhodobo aktuálna. Hlavne z hľadiska ústavnej konformnosti súčasnej úpravy záložného práva a sleduje sa ňou potreba zabezpečenia súladu zákona o dobrovoľných dražbách s ústavným právom na ochranu obydlia. Už dlhodobejšie i po zavedených zmenách v právnej úprave záložného práva, naposledy z roku 2014, podľa ktorej sa pri predaji zálohu má postupovať podľa osobitných zákonov, sa ukazuje, že stále dochádza k zneužívaniu svojvôle záložných veriteľov spúšťajúcich verejné dražby, ktorých spotrebitelia a ľudia so slabým sociálno-ekonomickým zázemím nie sú dostatočne chránení a veľmi ľahko prichádzajú o svoje existenčné zázemie, o svoje domovy.
Ukázalo sa, že táto novela Občianskeho zákonníka spojená, pardon, platná od júna roku 2014, spojená s ochranou predaja zálohu zo spotrebiteľských zmlúv, nebola účinná. V snahe zabrániť tomu, aby spotrebitelia a napríklad aj nedoplatkami a dlhmi zaťažení ľudia bez akejkoľvek súdnej ochrany prichádzali o svoje domovy, navrhujem prijať tento zákon s uloženou povinnosťou navrhovateľovi dražby spustiť ju iba na základe predloženia vykonateľného rozhodnutia a judikovanej pohľadávky dražobníkovi. Z právnych predpisov v súčasnosti vyplýva, že v prípade spotrebiteľov spravidla nemožno za judikovanú pohľadávku považovať pohľadávku priznanú rozhodcovským súdom alebo pohľadávku z notárskej zápisnice. Žiada sa, aby súdy postupovali v prípadoch spotrebiteľov podľa tohto výkladu pripravenej a navrhovanej dôvodovej správy.
Záložný veriteľ výkonom záložného práva výrazne zasahuje do vlastníckeho práva záložcu. Výkon tohto záložného práva na nehnuteľnosti je všeobecne citlivou vecou. A je o to citlivejší, ak sa týmto výkonom postihuje obydlie. I zo záverov Ústavného súdu vyplýva, že súkromná, respektíve podnikateľská autonómia sa môže rozvinúť iba v rámci platných zákonov a základných hodnotových východísk základných právnych noriem. A preto žiaden predpis súkromného podnikateľského práva nesmie odporovať základným hodnotovým princípom popísaným v ústave. Tým je v tomto prípade ochrana obydlia. My naozaj nemôžeme prehliadať stav, že mnohí ľudia bez akejkoľvek súdnej ochrany prichádzajú o svoje obydlia. Je nevyhnutné dať zákon o dražbe do súladu so znením ústavy. Ak by sme tak neučinili, vedome sa naďalej podieľame na podporovaní vzťahu mocenskej nerovnováhy, teda vzťahu, ktorý naďalej pretrváva medzi záložným veriteľom a záložcom, samozrejme, v neprospech slabšieho článku. Toto je nežiaduce.
V dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu alebo aby nebola predaná iba za cenu v hrubom nepomere k zálohu, a toto pnutie sa týka aj záujmu, ide do kontrastu so záujmom záložného veriteľa, ktorý sa zameriava iba na uspokojenie jeho pohľadávky a speňaženie zálohu.
Cieľom navrhovaného zákona je teda dostať proces z výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam do jednoznačných ústavných mantinelov. Nejde o spochybňovanie záložného práva. Je síce pravdou, že záložným veriteľom, teda bankám, správcom domov a spoločenstvám vlastníkov bytov sa sťaží uspokojenie ich pohľadávok, ale neznemožní sa. Zmení sa iba to, že budú musieť mať vymáhanú pohľadávku judikovanú a vykonateľnú. Jednoducho musia mať túto pohľadávku ošetrenú a preverenú súdom. V zmysle zohľadnenia práva na ochranu obydlia a iných platných predpisov sa tak zníži napätie medzi záložnými veriteľmi a dlžníkmi a my zároveň zabránime nárastu núdze zadlžených ľudí v strate ich existenčných istôt, zabránime tak v neposlednom rade aj nárastu bezdomovcov.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, taktiež nemá vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je rovnako v súlade aj s právom Európskej únie.
Ďakujem vám za pozornosť a verím, že takto formulovaný, prednesený, jednoznačný a jasný zámer podporíte. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Bez nejakých dlhých slov a fráz myslím si, že tento návrh zákona bol poslancom doručený a predložený so značným predstihom, potrebným na to, aby sa nad takýmto návrhom zamysleli. A myslím si, že aj keď tento návrh zákona, ako vyznieva z celkovej atmosféry aj účasti poslancov, ktorí, ktorých sa takýto návrh dotýka, ktorí sa venujú sociálnej oblasti, podpore rodiny a vôbec sociálne znevýhodnených obyvateľov, verím, že sa nad týmto návrhom do budúcna zamyslia a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, Lipšic a...
Prepáčte, pani poslankyňa.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Naozaj to vyrušuje.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Naozaj to vyrušuje. Poprosím vás, až si chcete niečo vybaviť, tak... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Lipšic, no!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Nedá sa sústrediť v takýchto podmienkach a to malo byť záverečné slovo. Tak len ešte raz sa vrátim k tej hlavnej myšlienke.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Aj keď tento návrh zákona nebude prijatý, neodzneli žiadne vecné protiargumenty, beriem toto tiché mlčanie a obídenie tohto zákona ako prejav toho, že naozaj táto myšlienka stojí za zmienku, stojí za to, aby sa ním zákonodarcovia zaoberali aj v budúcnosti. Ja judikovanie pohľadaviek pred tým, ako ľudí zbavujeme nehnuteľností, obzvlášť obydlí, považujem za absolútnu samozrejmú a prirodzenú súčasť akéhokoľvek spusteného dražobného procesu. Takže ja verím, že aj s takýmto ideovým zámerom, aj návrhom, ako ho previesť do konkrétnej podoby tak, aby bol nápomocný ľuďom, že s takýmto ideovým zámerom sa ešte v budúcnosti stretneme a bude schválený.
Ďakujem.