58. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, cieľom predkladanej novely Občianskeho zákonníka a zákona o dobrovoľných dražbách je odstrániť súčasný z ústavnoprávneho hľadiska značne problematický stav, keď je možné, aby sa záložný veriteľ domáhal uspokojenia svojej pohľadávky bez akejkoľvek efektívnej preventívnej súdnej kontroly.
Zámerom tohto návrhu je dosiahnuť taký stav, v ktorom pred každým začatím a spustením dobrovoľnej dražby v prípadoch, ak predmetom zálohu je nehnuteľnosť, bude splnená povinnosť judikovať vymáhanú pohľadávku prostredníctvom vykonateľného súdneho rozhodnutia, prípadne rozhodnutia súdu o schválení zmieru, alebo rozhodnutia rozhodcovského súdu, alebo napokon formou notárskej zápisnice spísanej medzi záložcom a dlžníkom. Prípadov takzvaného ručného zálohu, keď ide o hmotné veci, vecné predmety, napríklad zlaté retiazky alebo elektroniku, sa tento návrh a povinnosť judikovať pohľadávku nedotkne. Bolo by to naozaj absurdné a prirodzene z praktického a časového hľadiska by to výrazne komplikovalo a zbytočne znásobovalo činnosť súdu. V prípade uplatnenia záložného práva na nehnuteľnosť, obzvlášť ak ide o predaj zálohu, ktorým sa zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a ktorého predmetom je obydlie, je potrebná ďaleko vyššia miera ochrany dotknutého.
Táto požiadavka je dlhodobo aktuálna. Hlavne z hľadiska ústavnej konformnosti súčasnej úpravy záložného práva a sleduje sa ňou potreba zabezpečenia súladu zákona o dobrovoľných dražbách s ústavným právom na ochranu obydlia. Už dlhodobejšie i po zavedených zmenách v právnej úprave záložného práva, naposledy z roku 2014, podľa ktorej sa pri predaji zálohu má postupovať podľa osobitných zákonov, sa ukazuje, že stále dochádza k zneužívaniu svojvôle záložných veriteľov spúšťajúcich verejné dražby, ktorých spotrebitelia a ľudia so slabým sociálno-ekonomickým zázemím nie sú dostatočne chránení a veľmi ľahko prichádzajú o svoje existenčné zázemie, o svoje domovy.
Ukázalo sa, že táto novela Občianskeho zákonníka spojená, pardon, platná od júna roku 2014, spojená s ochranou predaja zálohu zo spotrebiteľských zmlúv, nebola účinná. V snahe zabrániť tomu, aby spotrebitelia a napríklad aj nedoplatkami a dlhmi zaťažení ľudia bez akejkoľvek súdnej ochrany prichádzali o svoje domovy, navrhujem prijať tento zákon s uloženou povinnosťou navrhovateľovi dražby spustiť ju iba na základe predloženia vykonateľného rozhodnutia a judikovanej pohľadávky dražobníkovi. Z právnych predpisov v súčasnosti vyplýva, že v prípade spotrebiteľov spravidla nemožno za judikovanú pohľadávku považovať pohľadávku priznanú rozhodcovským súdom alebo pohľadávku z notárskej zápisnice. Žiada sa, aby súdy postupovali v prípadoch spotrebiteľov podľa tohto výkladu pripravenej a navrhovanej dôvodovej správy.
Záložný veriteľ výkonom záložného práva výrazne zasahuje do vlastníckeho práva záložcu. Výkon tohto záložného práva na nehnuteľnosti je všeobecne citlivou vecou. A je o to citlivejší, ak sa týmto výkonom postihuje obydlie. I zo záverov Ústavného súdu vyplýva, že súkromná, respektíve podnikateľská autonómia sa môže rozvinúť iba v rámci platných zákonov a základných hodnotových východísk základných právnych noriem. A preto žiaden predpis súkromného podnikateľského práva nesmie odporovať základným hodnotovým princípom popísaným v ústave. Tým je v tomto prípade ochrana obydlia. My naozaj nemôžeme prehliadať stav, že mnohí ľudia bez akejkoľvek súdnej ochrany prichádzajú o svoje obydlia. Je nevyhnutné dať zákon o dražbe do súladu so znením ústavy. Ak by sme tak neučinili, vedome sa naďalej podieľame na podporovaní vzťahu mocenskej nerovnováhy, teda vzťahu, ktorý naďalej pretrváva medzi záložným veriteľom a záložcom, samozrejme, v neprospech slabšieho článku. Toto je nežiaduce.
V dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu alebo aby nebola predaná iba za cenu v hrubom nepomere k zálohu, a toto pnutie sa týka aj záujmu, ide do kontrastu so záujmom záložného veriteľa, ktorý sa zameriava iba na uspokojenie jeho pohľadávky a speňaženie zálohu.
Cieľom navrhovaného zákona je teda dostať proces z výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam do jednoznačných ústavných mantinelov. Nejde o spochybňovanie záložného práva. Je síce pravdou, že záložným veriteľom, teda bankám, správcom domov a spoločenstvám vlastníkov bytov sa sťaží uspokojenie ich pohľadávok, ale neznemožní sa. Zmení sa iba to, že budú musieť mať vymáhanú pohľadávku judikovanú a vykonateľnú. Jednoducho musia mať túto pohľadávku ošetrenú a preverenú súdom. V zmysle zohľadnenia práva na ochranu obydlia a iných platných predpisov sa tak zníži napätie medzi záložnými veriteľmi a dlžníkmi a my zároveň zabránime nárastu núdze zadlžených ľudí v strate ich existenčných istôt, zabránime tak v neposlednom rade aj nárastu bezdomovcov.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, taktiež nemá vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je rovnako v súlade aj s právom Európskej únie.
Ďakujem vám za pozornosť a verím, že takto formulovaný, prednesený, jednoznačný a jasný zámer podporíte. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani navrhovateľka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Kiššovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete k tomu niečo dodať? Áno. Nech sa páči.
Páni poslanci Lipšic a Kuffa!