58. schôdza

Bez nejakých dlhých slov a fráz myslím si, že tento návrh zákona bol poslancom doručený a predložený so značným predstihom, potrebným na to, aby sa nad takýmto návrhom zamysleli. A myslím si, že aj keď tento návrh zákona, ako vyznieva z celkovej atmosféry aj účasti poslancov, ktorí, ktorých sa takýto návrh dotýka, ktorí sa venujú sociálnej oblasti, podpore rodiny a vôbec sociálne znevýhodnených obyvateľov, verím, že sa nad týmto návrhom do budúcna zamyslia a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, Lipšic a...
Prepáčte, pani poslankyňa.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Naozaj to vyrušuje.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Naozaj to vyrušuje. Poprosím vás, až si chcete niečo vybaviť, tak... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Lipšic, no!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Nedá sa sústrediť v takýchto podmienkach a to malo byť záverečné slovo. Tak len ešte raz sa vrátim k tej hlavnej myšlienke.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Aj keď tento návrh zákona nebude prijatý, neodzneli žiadne vecné protiargumenty, beriem toto tiché mlčanie a obídenie tohto zákona ako prejav toho, že naozaj táto myšlienka stojí za zmienku, stojí za to, aby sa ním zákonodarcovia zaoberali aj v budúcnosti. Ja judikovanie pohľadaviek pred tým, ako ľudí zbavujeme nehnuteľností, obzvlášť obydlí, považujem za absolútnu samozrejmú a prirodzenú súčasť akéhokoľvek spusteného dražobného procesu. Takže ja verím, že aj s takýmto ideovým zámerom, aj návrhom, ako ho previesť do konkrétnej podoby tak, aby bol nápomocný ľuďom, že s takýmto ideovým zámerom sa ešte v budúcnosti stretneme a bude schválený.
Ďakujem.

Pani spravodajkyňa? Nie
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, či prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ospravedlňujem sa za zmätky.
Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej a Juraja Drobu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/64 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1806. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1812.
Dávam slovo poslankyni Jane Kiššovej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani predkladateľka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť a predložiť v mene mojom a kolegu Juraja Drobu návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Obsahom predloženého návrhu je zmena právnej úpravy dedenia zo závetu, a síce vypustenie ochrany tzv. neopomenuteľných dedičov, kam súčasné znenie Občianskeho zákonníka zaraďuje deti poručiteľa, pričom rozlišuje deti maloleté a plnoleté; pri maloletých deťoch platí zásada, že musia dostať celý dedičský podiel a pri plnoletých deťoch platí zásada, že musia dostať najmenej polovicu ich zákonného dedičského podielu. Výnimku tvoria prípady, kedy poručiteľ, ktorý spísal závet, takýchto dedičov vydedil. Keďže vydedenie je prísne zákonne limitované a je súdne napadnuteľné, táto forma disponovania s majetkom je pomerne zriedkavá. Preto to, čo sa navonok javí ako ochrana dedičov, je v skutočnosti len „presmerovaním“ občanov na iné formy riešenia ich predstáv o rozdelení majetku, najčastejšie na darovaciu zmluvu s prípadným právom doživotného užívania.
Zatiaľ čo revízia závetnej vôle je za života poručiteľa pomerne jednoduchá, zvrátenie právnych následkov darovacej zmluvy je mimoriadne obtiažne. Právna úprava neopomenuteľných dedičov je z hľadiska vnútornej logiky nepochopiteľná. Ak štát umožňuje občanom voľne disponovať s ich majetkom za života, natíska sa legitímna otázka, prečo ich obmedzuje v disponovaní pre prípad smrti? Táto nevyváženosť núti občanov, aby si svoje majetkové pomery usporiadali ešte za života, napríklad už spomínanou darovacou zmluvou bez výraznejšej možnosti toto rozhodnutie zvrátiť. Stáva, že záujem obdarovaných o darcu po vykonaní vkladu vlastníckeho práva od katastra výrazne, ak nie úplne, opadne a darca nemá veľa možností ako situáciu zmeniť. Disponovanie týmto majetkom prostredníctvom závetu sa z tohto dôvodu javí ako flexibilnejše a samozrejme aj bezpečnejšie.
Predloženú úpravu treba vnímať ako jednu z foriem ochrany dôverčivých a na pomoc odkázaných starých ľudí, ale aj ako snahu o väčšiu dispozičnú slobodu osôb všetkých ostatných vekových kategórií, predovšetkým tých, ktorí si svoj nepísaný záväzok voči potomkom vysporiadali a so zvyškom majetku chcú disponovať voľne, či už v prospech charity, cirkvi, svojich opatrovateľov, nových životných partnerov a podobne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje na 1. máj 2016.
Ďakujem pekne za slovo.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavova Kadúcovi.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, pani podpredsedkyňa. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu, nedostala som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete k tomu niečo dodať? Pán spravodajca? Tiež nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Mali by sme pokračovať štyrmi prvými čítaniami, ktoré predkladá pán poslanec Novotný, vzhľadom na to, že pán poslanec Novotný dneska požiadal o ospravedlnenie, jeho body sa presunú vzhľadom na to, že zajtra budeme mať mimoriadnu schôdzu, na utorok. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ale ho nevidím, pána poslanca Viskupiča, o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Neviete, kolegovci, kde je pán poslanec Viskupič? Lebo spravodajcu Abrhana vidím tu, takže vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku, aby pán predkladateľ prišiel do sály. Keď nie, tak zrejme...
Pán poslanec Krajcer, vy budete? Ale chvíľku počkajme, až by prišiel za 5 minút, tak či... Je všeobecný súhlas, aby pristúpil? Áno, dobre.
Takže to prehodíme, takže pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jozefa Kollára, Daniela Krajcera, Martina Chrena a Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh – ale nemáme zase spravodajcu Simona – v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1825, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1830. Dávam slovo poslancovi Danielovi Krajcerovi, aby návrh zákona uviedol. A poprosím, ak je spravodajca Zsolt Simon niekde v okolí, pán poslanec, lebo neviete aj keď som uviedla bod, ale zrejme bude problém, keď nebudeme mať... (Reakcia predkladateľa.) Ale máme tu predsedu výboru. Dobre.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára, Daniela Krajcera, Martina Chrena a Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, tlač 1825.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vzhľadom na tú situáciu sa pokúsim byť teda stručný. Koniec koncov o tomto návrhu zákona sa už dosť popísalo, vyvolal celkom zaujímavú diskusiu, čo ma teší, najhoršie je, keď poslanci predkladajú zákony, ktoré si nikto ani nevšimne. Predovšetkým toto nie je ani politický, ani ideologický návrh zákona, to je zákon, ktorý vychádza jednoducho zo zdravého a v tomto prípade sa dá naozaj až doslovne povedať sedliackeho rozumu.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, predkladáme spolu s kolegami Jozefom Kollárom, Jurajom Miškovom a Martinom Chrenom, čiže kolegami, s kolegami našej strany SKOK, na základe konzultácií s bežnými ľuďmi a na základe impulzov od nich. Zmyslom návrhu je, aby majitelia ovocia, respektíve ovocných sadov, ktorí zo svojho ovocia chcú vyrobiť ovocný destilát pre vlastnú potrebu, mohli túto činnosť robiť legálne a bez strachu z právneho postihu a tiež na riadnych oficiálnych zariadeniach bez strachu o to, aby sa to dotklo negatívne ich zdravia, respektíve, aby boli postihovaní.
Chcem povedať, že takýto spôsob domáceho pálenia alkoholu funguje aj v zahraničí, napríklad v neďalekej Maďarskej republike. To znamená, že keby, povedzme, niektorí obyvatelia Jaroviec, Rusoviec alebo Čunova chceli tak ako každý rok využiť plody zo svojich ovocných marhuľových sadov, tak keď to urobia vo svojich dedinách tak, alebo v mestských častiach Bratislavy, tak je to v rozpore so zákonom, keď prejdú tri, štyri kilometre a zakúpia si autorizovanú pálenicu, tak už je to v súlade so zákonom. Tým len ilustrujem, že funguje to teda aj v priestore Európskej únie, a myslím si, že to je vec, ktorá by mohla fungovať aj na Slovensku.
Realita je totiž taká, že na Slovensku sú tisícky až desaťtisíce takzvaných čiernych páleníc. A jednoducho Slováci, však všetci o tom vieme, na tlačovej konferencii som na úvod položil otázku aj novinárom, aj divákom, že či je niekto z nás, kto by ešte v živote nevypil štamperlík po domácky vypáleného alkoholu. Ja si myslím, že na Slovensku taký nikto nie je. (Reakcia z pléna.) Áno, tak sú aj abstinenti, ktorých nepriazeň osudu dotlačila do tejto nešťastnej situácie (vyslovené s pobavením). Pán kolega, tak odporúčam, pokiaľ nemáte nejaké špeciálne dôvody. Určite je to kvalitnejšie, ako to, čo sa predáva v obchodných sieťach a vydáva sa to za pálený alkohol, ale naozaj s destilátom to nemá nič spoločné.
Takže ilustrujem tým, že takáto je realita na Slovensku, všetci o nej vieme. A myslím si, že ako poslanci by sme mohli dať do súladu realitu s právnym poriadkom.
Takzvané pálenie alkoholu z vlastného ovocia pre vlastnú potrebu je naozaj na Slovensku dlhodobou tradíciou a nič na tom nemenia ani hroziace prísne postihy v prípade, že sa to vykonáva nelegálne. Dnešný stav je taký, že buď si niekto vypáli svoje ovocie v oficiálnej pálenici, kde ale zaplatí relatívne vysokú daň, alebo si toto ovocie vypáli doma, u suseda a podobne takzvane na čierno. Podotýkam, že pri takýchto množstvách, ktoré navrhujeme, čiže pri malých bez možnosti komerčného využitia to nie je ani daňovo zaujímavá oblasť.
Zároveň chcem povedať, lebo ozvalo sa združenie, ktoré teda združuje majiteľov páleníc, že takýmto spôsobom sú ohrozené ich obchodné záujmy a podobne. My sme presvedčení, že nie. My naozaj neriešime problém tých verejných fungujúcich páleníc, oficiálnych, ale riešime problém tých tisícok až desaťtisícok čiernych páleníc. Jednoducho tí ľudia, ktorí chcú páliť alkohol teda na vlastnú spotrebu a vo verejných páleniciach, to budú robiť tak či tak tak ako doteraz, a my len chceme, aby tí, čo si to robia po domácky, to mohli robiť v súlade so zákonom a na autorizovaných zariadeniach. To, že sú to autorizované zariadenia, považujeme za veľmi dôležité, lebo tým mimochodom zvyšujeme aj bezpečnosť takto vypáleného alkoholu. Pretože v domácnostiach na Slovensku fungujú naozaj teda asi rozličné zariadenia po domácky vyrobené. A pokiaľ by išlo o autorizované zariadenia, tak tým pádom je naozaj predpoklad aj vyššej bezpečnosti. Čiže ani obavy majiteľov verejných páleníc nie sú na mieste a rovnako chcem povedať, že je predpoklad aj vyššej bezpečnosti.
Konkrétne by išlo o 50 litrov 86-objemových percent etylalkoholu. Čiže keď sa bavíme o nejakej tej klasickej 52-ke, tak možno sa dostaneme niekde na úroveň 70 litrov, čo taká bežná slovenská rodina aj s deťmi študujúcimi v Bratislave alebo niekde inde, si myslím, že s ľahkosťou do roka spotrebuje. Kolegovia sa usmievajú, vedia, o čom hovorím. Áno, som presvedčený, že je to tak. (Reakcia z pléna.) Takže... Tak jeden sa ozval, ale väčšinou... Kolega Jofo Viskupič hovorí, že aj abstinenti sú. Áno, samozrejme, že sú, ale ozval sa len jeden.
No, každopádne návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy a rozpočty samosprávnych krajov a obcí. Predložený návrh právnej úpravy nebude mať dopad ani na životné prostredie a návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe. A rovnako sa teda nepredpokladá vplyv ani na informatizáciu spoločnosti. Presvedčení sme, že nebude negatívny dopad ani na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť a tiež sa nepredpokladajú žiadne sociálne dopady. No a, samozrejme, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a tak isto aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Sľúbil som, že budem hovoriť krátko, myslím si, že všetko to podstatné som povedal. Čiže na záver, dámy a páni, chcem vás požiadať, z času na čas by sme mohli urobiť aj rozumnú vec v tomto parlamente, ktorý je rozdelený rôznymi politickými záujmami, a umožnime ľuďom len to, aby mohli robiť, čo robia doteraz, ale v súlade so zákonom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán navrhovateľ. Dávam slovo...
Nech sa páči.

Krajcer, Daniel, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Jeden poslanecký klub už tento návrh zákona podporí. Dúfam, že sa pridajú aj ďalšie, vrátane kolegu abstinenta zo SMER-u (vyslovené s pobavením). Dobre. Martin, asi.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Už, áno? To bolo úvodné slovo. Ďakujem pekne.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Martinovi Feckovi.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k predloženému návrhu, ktorá je pod tlačou 1825. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1825). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, ďakujem, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Vidím, že hlási sa pán poslanec Viskupič. Má problém s hlasovacím zariadením. Registrujem vás, že chcete ísť do rozpravy. Nikto. Hlási sa, snaží sa. Do konca volebného obdobia sa to naučí. Ale prihlásený je jeden poslanec, pán poslanec Viskupič a zároveň mu dávam slovo.