58. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda predložil v poradí už tretí návrh zákona, ktorý predkladám na tejto schôdzi Národnej rady. Jedná sa o novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto návrhu zákona je podobne, ako to bolo v prípade prvého mnou predkladaného návrhu zákona o dani z príjmov, zlepšiť a uľahčiť život zamestnávateľom, konkrétne zlepšiť a uľahčiť zamestnávateľom komunikáciu so Sociálnou poisťovňou pri plnení ich zákonných povinností a odstrániť niektoré obmedzenia zákona, ktoré zamestnávateľom, ktoré zamestnávateľ nemôže objektívne ovplyvniť a skontrolovať, ale podľa platného zákona by mal za ne niesť sankcie zo strany Sociálnej poisťovne.
Návrh zákona sa týka predovšetkým zmeny lehôt, v ktorých je zamestnávateľ povinný predkladať Sociálnej poisťovni niektoré doklady predpokladané zákonom. Zároveň novela reaguje na aktuálne nezmyselné ukladanie penále zamestnávateľom v prípade, že včas neodviedli poistné v správnej výške z dôvodov, ktoré nemohli ovplyvniť, pretože boli uvedení do omylu. Aby som hovoril trochu konkrétnejšie, pomôžem si s osobitnou časťou dôvodovej správy. Táto poslanecká novela zákona mení teda tri konkrétne ustanovenia.
Tá prvá vec je, že podľa dnes platného znenia zákona ukladá zamestnávateľom povinnosť ohlásiť zamestnanca na nemocenské, ešte raz, dnes platné znenie zákona ukladá zamestnávateľom povinnosť odhlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Novelou zákona navrhujem, aby sa to zmenilo na lehotu osem dní, jednoducho z praktických dôvodov, pretože mnohokrát máte takýchto zamestnancov, hlavne pri prácach v stavebníctve, kde je pomerne veľká fluktuácia pracovnej sily a naozaj sa môže stať, že dôjde k omeškaniu jedného dňa, ktoré je penalizované. Myslím si, že osemdňová lehota na odhlásenie zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre Sociálnu poisťovňu je dostačujúca a už zrealizovateľná bez zbytočného stresu na oboch stranách.
Druhá vec, ktorú prináša táto novela zákona, druhé ustanovenie, ktoré by sme chceli zmeniť, je, že podľa platného znenia zákona sa dnes vyžaduje, aby zamestnávateľ doručil evidenčný list dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovni do troch dní od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Navrhujem, aby sa táto povinnosť zamestnávateľa viazala na najbližší výplatný termín zamestnávateľa. Znovu praktická vec. Odstraňujeme zbytočnú administratívnu záťaž, pretože niekto musí vo firme neustále sledovať, že teda doručiť, nedoručiť, kedy treba doručiť, kedy to skončilo, niekoľkokrát v priebehu mesiaca treba doručiť, tak by to bolo v jeden jasne stanovený termín. Predpokladáme, že ten zamestnanec, ktorému skončil pomer u zamestnávateľa, sa neponáhľa s vymeraním dôchodku. Aj tak to chvíľu trvá Sociálnej poisťovni. Čiže je úplne zbytočné, aby tam bola lehota v tomto prípade troch dní. Stačí najbližší výplatný termín. V predchádzajúcom prípade, čo sa týka odhlásenia z nemocenského, sociálneho a dôchodkového poistenia, je dokonca termín nasledujúci deň. Navrhujeme osem dní.
Čiže sú to len naozaj termíny, ktoré majú pomôcť zamestnávateľovi veľmi efektívne zvládať manažment poistenia a hlásení do Sociálnej poisťovne bez toho, aby boli zbytočne penalizovaní za nezmyselné lehoty.
Tretie ustanovenie, ktoré navrhujem v tejto poslaneckej novele zákona o sociálnom poistení, sa týka vypustenia oprávnenia Sociálnej poisťovne ukladať pokuty vo výške 16 596,96 eura v prípade porušenia povinností študentov, ktorí si u viacerých zamestnávateľov na určitý časový úsek uplatnili výnimku z platenia poistného. Uvedenú výšku pokuty v tomto prípade považujem za neodôvodnene vysokú a neprimeranú. Zároveň však novela dáva možnosť uložiť študentovi, ktorý porušil zákonnú povinnosť, pokutu, ale iba do výšky tisíc eur.
Platná právna úprava ukladá študentom v § 227a povinnosť písomne oznámiť a čestne vyhlásiť zamestnávateľovi, že si za daný kalendárny mesiac súčasne neuplatnil výnimku platenia poistného u iného zamestnávateľa. Novelou zákona teda reagujeme na situáciu, kedy zo strany zamestnávateľa nie je možné čestné prehlásenie študenta overiť ani ovplyvniť, a dáva do zákona výnimku, podľa ktorej Sociálna poisťovňa nebude predpisovať penále za kontrolované obdobie zamestnávateľovi, ak sa preukáže, že zamestnávateľ neodviedol včas poistné práve z dôvodu, že bol uvedený do omylu študentom a jeho porušením zákonných povinností.
Čiže znovu veci staviame z hlavy na nohy, pretože študent zamestnávateľovi, ktorý robí na dohodu, doručí čestné prehlásenie, a zamestnávateľ je spokojný, lebo má toto čestné prehlásenie. Sociálna poisťovňa skontroluje, ako je to s platením odvodov a s výnimkou u tohto študenta, a zistí, že došlo k porušeniu zákona, že si študent neoprávnene uplatnil výnimku z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, a uloží skoro, ešte raz prečítam tú sumu, 16 596,96 eura pokutu zamestnávateľovi, ktorý nemá šancu skontrolovať toto čestné prehlásenie. Proste on má čestné prehlásenie, ktoré je ale neplatné, lebo bol uvedený do omylu. Čiže veci staviame z hlavy na nohy, ak ho uviedol do omylu študent s vedomím, že teda takýmto spôsobom sa vyhne plateniu odvodov, tak nech je za to penalizovaný pokutou tisíc euro, ale prečo penalizovať zamestnávateľa, ktorý splnil zákonnú podmienku, dostal čestné prehlásenie, len bol uvedený do omylu a má teraz zaplatiť 16,5-tisíc eur pokuty. Čiže veľmi, takisto veľmi logické ustanovenie, ktoré by malo pomôcť aj zamestnanosti, aj zamestnávaniu a hlavne zbytočnej administratívnej záťaži zamestnávateľov, ktorí by mali byť od takejto zbytočnej administratívnej záťaže oslobodení.
Dámy a páni, toľko teda môj poslanecký návrh zákona. Predkladaný návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá však ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Dámy a páni, toľko môj poslanecký návrh zákona, poprosím vás o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda predložil poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Ide o poslanecký návrh zákona, ktorý sa dotýka darcov krvi, ide o legislatívnu úpravu, o ktorej som už opakovane v tomto funkčnom období hovoril v pléne Národnej rady, predkladal som návrhy, ktoré sú obsiahnuté aj v tomto poslaneckom návrhu zákona, formou či už pozmeňovacích návrhov, alebo samostatných poslaneckých návrhov zákonov, a nebol som úspešný.
Verím, že dnes úspešným o 11.00 hod. budem, pretože sa mi zdá byť táto téma až zbytočne diskutovaná, pretože logika veci jasne hovorí, že darcovia krvi si za svoju záslužnú činnosť, ktorú robia pre túto spoločnosť, ktorú robia pre občanov tejto krajiny, ktorú robia pre pacientov, ktorú robia pre zdravotníctvo, určite zaslúžia viac ako plakety a medaily, ktoré dostávajú za túto činnosť. Samozrejme, viem, že v tejto Národnej rade sme už diskutovali aj o iných možnostiach určitého zvýhodnenia darcov krvi, určitého poďakovania darcom krvi. Nerád používam slovo zvýhodnenie, skôr poďakovanie, ja prichádzam s riešením, ktoré sa týka len a len výsostne rezortu zdravotníctva, čo má svoju logiku, pretože krv a krvné produkty, ktoré z krvi pripravujeme a ktorých pôvodcom sú darcovia, dobrovoľní darcovia krvi, pomáhajú predovšetkým v zdravotníctve, a preto ja sa nebudem pliesť do iných rezortov, nebudem riešiť to, či by mali byť dobrovoľní darcovia krvi oslobodení od poplatkov za dopravu, alebo že či by mali mať nejaké daňové úľavy, ale venujem sa tomu, kde ich krv tečie a kde je prioritne využitá v prospech pacientov. Ako lekár veľmi dobre viem, že nie je možné urobiť vážnu operáciu bez toho, aby ste si aspoň dve krvné konzervy nepripravili v krvnej banke, nemôžete sa pustiť do vážnej plánovanej operácie, už nehovorím o využití krvi a produktov, ktoré sa z krvi pripravujú, ktoré používame pri záchrane života pacientov, ktoré používame v akútnej medicíne.
Takže veľmi krátko možno k teórii, darovanie krvi je jednou z činností Slovenského červeného kríža, hlavnou úlohou je oslovovať a vychovávať budúcich darcov krvi, organizovať odbery krvi a oceňovať za mnohonásobné darovanie krvi. Všetky tieto aktivity sa organizujú formou projektov a kampaní zameraných na darovanie krvi v spolupráci s hematologicko-transfúznymi oddeleniami a Národnou transfúznou službou Slovenskej republiky.
Osoby, ktoré dobrovoľne darujú krv, sú oceňované formou plakety a medailí. Kategórie ocenenia sú podľa počtu odberov nasledujúce, čítam to preto, lebo všetky návrhy, s ktorými budem za chvíľočku prichádzať, sa týkajú darcov krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne ocenenia striebornej Jánskeho plakety a vyšších ocenení.
Čiže kategórie ocenenia sú podľa počtu odberov nasledujúce:
- bronzová Jánskeho plaketa - žena 10 odberov, muž 10 odberov;
- strieborná Jánskeho plaketa - ženy 20 odberov, muži 20 odberov;
- zlatá Jánskeho plaketa - ženy 30 odberov, muži 40 odberov;
- diamantová Jánskeho plaketa - ženy 60 odberov, muži 80 odberov;
- Kňazovického medaila - ženy 80 odberov, muži 100 odberov;
- pamätná plaketa doc. MUDr. Vladimíra Krišla, CSc., za rozvoj darcovstva krvi.
To sú teda plakety a medaily, ktoré odovzdáva Slovenský červený kríž dobrovoľným darcom krvi.
Okrem ocenenia v podobe plakiet a medailí si určite dobrovoľní darcovia krvi za svoju prospešnú činnosť zaslúžia oveľa viac. Preto navrhujem ich oslobodenie od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Návrhom zákona sa teda rozširuje okruh osôb, ktoré sú oslobodené od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda mali by byť oslobodení od poplatkov za recept, za lekársky poukaz a za dopravnú zdravotnú službu. Týkalo by sa to dobrovoľných darcov krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne striebornej Jánskeho plakety, to znamená 20-krát a viackrát darovali dobrovoľne krv.
Taktiež je cieľom zákona rozšírenie okruhu poistencov, na ktorých sa vzťahuje limit spoluúčasti aj o držiteľov plakiet. Ide o opatrenie v prospech pacientov, tzv. ochranný limit na doplatky za lieky. Zdravotne postihnutí pacienti a dôchodcovia zaplatia od 1. novembra 2015 na doplatkoch za lieky maximálne 25 eur za štvrťrok. Akékoľvek ďalšie poplatky im vráti zdravotná poisťovňa. Návrhom zákona sa teda rozširuje okruh osôb, na ktoré sa bude vzťahovať limit spoluúčasti, ktorý zaplatia na doplatkoch za lieky, maximálne 25 eur za štvrťrok, aj o osoby, ktoré sú nositeľmi najmenej striebornej Jánskeho plakety.
Poslanecký návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov, návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ktoré sú uvedené v doložke vplyvov, nemá vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.
Takže, dámy a páni, v závere môjho vystúpenia pri návrhu tohto poslaneckého návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti to veľmi krátko zhrniem. Som o tom presvedčený, že dobrovoľní darcovia krvi si za svoju záslužnú činnosť pre spoločnosť, pre pacientov a pre zdravotníctvo zaslúžia viac ako odmeny vo forme plakiet a medailí. Prichádzam s dvoma konkrétnymi návrhmi, ktoré by sa týkali darcov krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne striebornej Jánskeho plakety, teda 20- a viackrát dobrovoľne darovali krv. Títo dobrovoľní darcovia krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne striebornej Jánskeho plakety, by mali byť oslobodení od poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda od poplatkov za recept, lekársky poukaz a za dopravnú zdravotnú službu.
Druhé opatrenie, ktoré navrhujem, je, aby sa ochranný limit na doplatky za lieky vzťahoval aj na nich v tej istej výške ako sa od 1. novembra 2015 vzťahuje na dôchodcov, teda vo výške 25 eur za štvrťrok, to znamená, že dobrovoľní darcovia krvi, ktorí sú nositeľmi minimálne striebornej Jánskeho plakety, by za lieky štvrťročne nedoplácali viac ako 25 euro.
Chcem povedať, že som sa snažil v doložke vplyvov vypočítať dopad na rozpočty zdravotných poisťovní, veľmi komplikovane sa to počíta, pretože vieme, že do konca roku 2014 máme na Slovensku 90-tisíc nositeľov striebornej Jánskeho plakety. Faktom je, že ide o ľudí, ktorým bola udelená, resp. ktorí boli ocenení striebornou Jánskeho plaketou, faktom je, že mnohí z týchto ľudí už môžu nebyť medzi živými a mnohí z týchto ľudí, keďže sa to počíta od šesťdesiatich rokov, už môžu byť dôchodcovia. To znamená, neznamená to v praxi, že 90-tisíc ľudí si uplatní obe tieto výhody, ten počet nositeľov striebornej Jánskeho plakety je omnoho menší.
Čo sa týka poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti aj ochranného limitu na doplatky za lieky vo výške 25 euro štvrťročne, treba ešte vysvetliť aj to, že aktívni darcovia krvi sú zdraví ľudia, nechodia veľmi k lekárovi, idú len vtedy, keď chcú dobrovoľne darovať krv. To znamená, využitie týchto úľav za neplatenia poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bude minimálne. To isté, ochranný limit na doplatky za lieky vo výške 25 euro sa vzťahuje na lieky predpísané na recept. A to sa počíta z ceny lieku s najnižším doplatkom. No znovu, darcovia krvi, ktorí sú dnes aktívnymi darcami krvi, sú zdraví ľudia, je veľmi málo pravdepodobné, že tento ochranný limit využijú. Keď začínajú byť chorí, väčšinou sú už aj v dôchodkovom veku, čiže tí, ktorí sú v dôchodkovom veku, na nich sa to znovu nebude vzťahovať, čiže hovoríme len o pomerne malej skupine darcov krvi, ktorí sú nositeľmi striebornej Jánskeho plakety, ktorí by padli do, nazvem to, nejakej medzery medzi tým, ako už prestali povedzme dobrovoľne darovávať krv, a ešte nie sú dôchodcovia a sú naozaj tak chorí, že užívajú pomerne mnoho liekov a vzťahuje sa teda na nich ochranný limit na doplatky za lieky vo výške 25 eur štvrťročne, podobne ako je to v prípade dôchodcov.
Čiže snažil som sa to vyčísliť a vychádza mi to, že celkový dopad na rozpočty zdravotných poisťovní neprevýši 250-tisíc eur v priebehu kalendárneho roku. Musíte uznať, že pri ich rozpočte okolo 4 mld. je to zanedbateľné číslo. Tento návrh zákona totiž to v praxi nebude znamenať o tom, že chceme odmeňovať darcov krvi, že im chceme dávať privilégiá, tento poslanecký návrh zákona je o tom, že darcovia krvi by za svoju záslužnú činnosť pre zdravotníctvo, pre svoju záslužnú činnosť pre spoločnosť, pre druhých ľudí, pre pacientov, mali cítiť určité poďakovanie zo strany zdravotníctva a toto je skutočne poďakovanie. Nemusia platiť poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a keď náhodou, skôr ako sa dostanú do dôchodku, ochorejú, tak ochranný limit na doplatky za lieky sa bude vzťahovať aj na nich.
Dámy a páni, toľko môj poslanecký návrh zákona, poprosím vás o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený poslanecký zbor, vážený predkladateľ, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa týmto hlásim.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení priatelia, na úvod svojho vystúpenia si dovolím predoslať, že som v konflikte záujmov. Musím povedať, že som hrdý na to, že som v konflikte záujmov, pretože som vždy považoval tú svoju zlatú Jánskeho plaketu za to najspravodlivejšie a poctivejšie ocenenie, aké sa človeku môže dostať. Striebornú, bronzovú ani zlatú či diamantovú Jánskeho plaketu, alebo Kňazovického medailu totižto človek nemôže získať nekalým spôsobom. Môže ju získať veľmi poctivo, merateľne a získava ju za niečo, čo by mohli robiť mnohí, ale mnohí nerobia. Ak priateľ Novotný hovorí o 90 tisícoch držiteľov takéhoto ocenenia od 60. rokov, je zrejmé, že v 5,5-miliónovom národe, i keď odrátam deti a starcov, je oveľa viac tých, ktorí nikdy v živote, ani ich nenapadlo darovať svojmu blížnemu život zachraňujúcu krv alebo jej produkt.
Spoločnosť väčšinovo akosi počíta s tým, že existujú ľudia, ktorí pravidelne zásobia túto spoločnosť svojou krvou, a spoločnosť potom siahne do krvnej banky a v prípade potreby si ju nechá naliať. To je bežná úvaha. No áno, pravda je, že sa, dá sa povedať, kalkuluje s tým, že existuje takáto skupina ľudí. Ako vicestarosta mestskej časti Staré Mesto i ako lekár, i ako nakoniec darca krvi som mal štyri roky tú česť v mene zastupiteľstva a starostky Starého Mesta zúčastňovať sa na oceňovaní Jánskeho plaketami darcov krvi. Videl som tam slušných ľudí zo všetkých obvodov, resp. častí mesta Bratislavy a musím povedať, že to boli ľudia z najrôznejších vrstiev, najrôznejšieho veku, najrôznejšieho, iste, i spoločenského postavenia, a keďže vôľa prijať alebo neprijať tento zákon je, povedzme si otvorene, i v rukách vládnucej strany disponujúcej dostatočnou väčšinou hlasov, tak vyjadrujem nádej a presvedčenie, že hádam medzi tými slušnými ľuďmi, ktorí tam boli, boli i takí, ktorí sú možno voličmi SMER-u. Chcem teda povedať, že ak existuje v tomto parlamente predložený nestranícky zákon, tak toto je nestranícky zákon, pretože ako darcami, tak i príjemcami krvi a jej produktov sú ľudia bez rozdielu politickej príslušnosti alebo sympatií k tomu či onomu politickému hnutiu, či strane. Neviem si predstaviť rozumný dôvod, pre ktorý by niekto v tomto parlamente mohol za tento návrh kolegu Novotného nezahlasovať. Jednoducho, nejde mi do hlavy, že by sa tu našiel niekto, ktorý by to pri plnom vedomí a bežnom zamyslení sa nad behom sveta mohol urobiť.
No, nerobím si napriek tomu ilúzie, ale bolo by dobré, aby si všetci tí, ktorí nedajú hlas tomuto návrhu, naň minimálne spomenuli vo chvíli, keď niektorý z ich blízkych a blížnych rozflákaný po autonehode alebo vystavený ťažkej kardiálnej operácii bude potrebovať krv od toho, ktorému oni svojím hlasom odopreli aspoň aké-také, by som povedal, dodatočné ocenenie. Lebo presne ako povedal kolega Novotný, tí ľudia, ktorých som videl na pódiu preberať ocenenia, boli mladí, starší, ale nepochybne zdraví. Môžem to povedať i za seba, ostatný raz som daroval krv asi pred rokom a za svojich 62 rokov života a nejaké týždne som mal spolu tri dni práceneschopnosť a v zásade komunikujem s lekárom najčastejšie pri transfúznom odbere. To znamená, že nespotreboval som priveľa zo spoločnej zdravotnej kasy podobne ako tí, ktorí sú oceňovaní a o ktorých je reč v návrhu tohto zákona. A, samozrejme, nešťastie i choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch a i u mnohonásobného darcu krvi sa môže odrazu objaviť v päťdesiatke leukémia alebo nejaký iný vážny proces, pre ktorý sa stáva chorým, dokonca vážne chorým a dokonca vážne lieky potrebujúcim človekom. Iste to nebude veľké číslo, ale považujem za primerané, aby táto hŕstka, lebo v porovnaní s populáciou je to stále hŕstka ľudí, mohla v tej chvíli pocítiť, že to, že zachránila ix ľuďom život, sám som odovzdal, zhruba počítané, asi 22 litrov krvi, že si zaslúži istú, chcem povedať, aj keď čo je to proti sláve Božej, ale istý akt uznania zo strany spoločnosti
No, samozrejme, oni tí darcovia darovali tú krv, nevediac, že poslanec Novotný príde s týmto návrhom zákona. Oni ju nedarovali preto, aby mohli využiť dopravnú zdravotnú službu alebo dostať úľavu na liekoch. Je ich len hŕstka. Je ich oveľa menej ako dôchodcovia. Asi je to ich chyba, pretože nemajú pri voľbách taký veľký počet hlasov ako dôchodcovia, napriek tomu sa domnievam, že úľavu pri hradení liekov si zasluhujú aspoň tak ako dôchodcovia, ak nie viac. To znamená, že ako som už predoslal, nenachádzam rozumný dôvod, prečo nepodporiť tento návrh zákona, ak tým dôvodom, ale sotva ak rozumným, je to, že ho navrhuje opozičný poslanec Viliam Novotný. Samozrejme, nič to nemení na tom, keby som ho navrhol ja, bola by úvaha tých, ktorí nedajú svoj hlas, zrejme tá istá, pretože kategorická chyba je, že to možno neprinesie toľko hlasov a ešte to navrhuje ktosi z opozície. Nič to ale nemení na fakte, že sa blížia Vianoce, čas radosti, veselosti, ľudskej blízkosti a možno i trochu obetavosti a lásky k blížnemu svojmu, a málokto v tejto pomerne a dosť a možno čím ďalej viac egoistickej spoločnosti koná dobrovoľne, bez náhrady a bez toho, aby ho ocenil návrh Viliama Novotného, tak ako koná, a tí ostatní s tým spokojne kalkulujú.
Nuž pravda je, že neexistuje možnosť donútiť niekoho darovať krv. Z darovania krvi sa nedávajú výpovede, ale ak by takéto niečo nastalo, tak by spoločnosť odrazu zbadala, že si tú krv bude musieť z iných zdrojov kupovať, míňať na ňu prostriedky, nemalé prostriedky, pretože na svete je krv. Jeden z problémov šírenia sa epidémie HIV infekcie v 90. a koncom 80. rokov bolo to, že mnohé veľké krajiny nemavšie dosť darcov krvi, kupovali krv v rovníkovej Afrike, na Haiti a inde. A tak prišiel k svojej HIV infekcii napr. legendárny čierny tenista, prvý víťaz Wimbledonu čierny Arthur Ashe a ďalší, ktorí ju nezískali ako sexuálne prenosnú chorobu, tú infekciu, ale získali ju ako príjemcovia transfúzie.
Na Slovensku sme mali šťastie, že takýto prípad u nás nebol. Bolo to i preto, lebo existovalo tých 90-tisíc ľudí, o ktorých hovoril Viliam Novotný, ktorí darovávali priebežne krv v takom rozsahu, že nielenže jej bolo na Slovensku dosť, ale že sa dokonca s ňou aj šmelilo a páchali sa rôzne nekalosti, ale takí sme, národ holubičí, pohostinný, a iný, aspoň, čo si o sebe toto myslíme. Pravda je, že sa kalkulovalo s tým, že nás bude dosť. Chvalabohu, zatiaľ nás dosť je, ale ďalšia cynická kalkulácia, že tí blázni budú tú krv chodiť darovať, či im my Novotného novelu prijmeme, alebo nie, je cynická a bezcharakterná, a tak ako poznáš vtáka po perí a strom po ovocí, tak poslanca poznáš po hlasovaní.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, ja si myslím, že darovanie krvi je, nemusíme sa o tom presviedčať, veľmi dôležité, a teda ja som bol k nemu od pomaly malička vedený, ale musím povedať, že podľa mňa som vždy trošku na rozpakoch, keď sa má darcom krvi priznávať nejaké zvláštne zvýhodnenie, či v tomto zákone, či v MHD, proste pre mňa je darovanie krvi preto mimoriadne, pretože človek vlastne nič nestráca a potenciálne môže zachrániť úplne neznámych ľudí, úplne neznámych ľudí. Väčšinou. Teda nie darovanie krvi proste v prospech nejakého známeho, ale... A to sa mi zdá byť, že to je naj- akože väčšie, lepšie, noblesnejšie poslanie darcov krvi, a to je tá najlepšia motivácia, proste som vždy trošku na rozpakoch, keď sa do toho súčtu snaží dostať nejaká ďalšia motivácia, akákoľvek symbolická, hovorím, že, že trochu, trochu mi to spôsobuje rozpaky, aj keď za návrh novely ja budem, ja budem hlasovať.

Ďakujem pekne, pán poslanec. No, áno, dokonca moja staropamäť mi hovorí, že som vášho otca zažil ako člen alebo hovorca úzkeho výboru VPN vo fakultnej nemocnici, a to som ešte nevedel, že sa raz budem stretávať s jeho synom. A tým pádom je mi jasné, prečo odmalička máte vzťah k tejto tekutine.
Pravda je, že tak ako som podčiarkol, nikto z tých, ktorí desiatky rokov darúvali krv, to neurobili kvôli zákonu Novotného, ktorý prišiel dnes. A musím povedať, že keby neexistovalo na tejto zemi nijaké iné zvýhodnenie kohokoľvek za čokoľvek, tak by som mohol akceptovať túto interpretáciu problematickej stránky. Pravda ale je, že - tak ako na obveselenie - majú sudcovia Ústavného súdu právo používať bratislavskú električku alebo trolejbus zadarmo, je to fajn, nikdy nikoho nenapadlo skúmať toto vynikajúce zvýhodnenie, tak je okolo nás zvýhodnených mnoho ľudí, ktorí robia možno svoje povolanie, napríklad sú vojaci alebo príslušníci jednotiek ministerstva vnútra a sú nejakým spôsobom zvýhodnení. Darovanie krvi nie je poslaním. Tí ľudia to robia mimo čokoľvek a nemyslím si, že to, ešte raz hovorím, budú odteraz robiť viac alebo menej kvôli prijatiu alebo neprijatiu Novotného malej novely.
Jednoducho s týmto a vôbec oceňovaním dobrých skutkov ja problém nemám. Možno som meritokrat, ale myslím si, že dobré veci sa majú oceniť, i keď to možno uberá z tej nádhery úplne nezištnosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, tiež musím na úvod povedať, že som v konflikte záujmov, avšak ma to teší, pretože darovať krv je úplne skvelá vec. Neviete síce, komu tým pomôžete, pokiaľ to nie je, nedarujete priamo konkrétnemu človeku, ale viete, že tým dokážete zachrániť život, niekedy dokonca až dva, keď idete na separátor.
V každom prípade, bolo tu už spomínané a viackrát sa predkladal tento zákon, aby sa darcom krvi dalo už aj konečne niečo viac. Viem si predstaviť, že kopec darcov krvi, ktorí potrebujú peniaze, chodí darovať za peniaze a dokonca niektorí aj do Rakúska. Tí, čo to majú veľmi blízko, majú za to slušne zaplatené. U nás sa hovorí o dobrovoľných darcoch krvi, ktorých spomínal aj kolega Novotný. To sú dobrovoľní darcovia, čiže oni za to neinkasujú financie od tohto štátu. (Reakcia z pléna.) Bezpríspevkový sa hovorí tomu, áno. A títo skutočne dostávajú len odmenu v podobe prevzatia si plakety, peknej medailičky aj spolu s kartičkou, kde je napísané, akú plaketu človek obdržal. Kedysi mali v niektorých mestách výhodu aspoň tí, ktorí povedzme držali, alebo teda boli vlastníkmi zlatej Jánskeho plakety a vyššej, že mali aspoň dopravu v MHD zadarmo. Kedysi sa dalo odpisovať z daní určitá čiastka za v podstate štyri realizované odbery do roka. Dnes ani to. Nikto nedokáže doceniť týchto bezpríspevkových darcov krvi, že sú vôbec ochotní ísť odovzdať kúsok zo seba a pomôcť tak iným, ktorí si za iných okolností pomôcť nevedia. V podstate týmto dotujú naše zdravotníctvo, ale odmenu za to nezískavajú žiadnu okrem tej plakety. Skutočne, ak chceme motivovať ďalších ľudí, aby sa stali darcami krvi, pretože krvi nikdy nebude dosť, pokiaľ ľudia budú chorí, zranení, budú sa vybúravať, budú tuná ďalšie takéto negatívne javy, vždy krv bude potrebná na záchranu ľudských životov. A to, si myslím, si zaslúži našu pozornosť, a nielen pozornosť, ale skutočne presadiť aj výhody pre týchto ľudí, ktorí nezištne dokážu pomáhať bez nároku na odmenu.
Takže ja tento zákon opäť podporím aj napriek tomu, že som v konflikte záujmov. Ale nie je to pre mňa, je to pre tých ostatných darcov krvi, ktorí tú krv darujú už oddávna a nielen teraz.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Igor, úplne súhlasím s tvojím vystúpením, takisto ako súhlasím s predloženým návrhom zákona. Ten návrh je vecne dobrý, je tam dobrá myšlienka, v zásade nepostráda nič okrem politickej vôle.
A ja tu teraz nejdem apelovať spôsobom, že však aj..., že ktokoľvek môže potrebovať v budúcnosti krv, ktorej je nedostatok. Pravidelne sa striedajú obdobia dostatku a nedostatku. A nechcem apelovať spôsobom, že veď aj teda naľavo alebo teda vládni poslanci budú potrebovať krv, či teda opoziční, ktokoľvek, celá spoločnosť, pretože toto plénum zastupuje celú našu spoločnosť. Tento návrh je ideologicky úplne neutrálny, úplne neutrálny. Zdá sa mi úplne nezmyselné ho neprerokovať v druhom čítaní len preto, že sa nám, dámy a páni, nechce ísť v januári do práce. Teda mne sa chce, ale niektorým očividne sa nechce.
Dovoľte mi povedať ešte dve myšlienky. A jednou je, že dobrovoľníctvo dneska je na Slovensku prehliadané spoločnosťou. Nehovorím, že ich motivujeme peniazmi. O tom práveže nie je dobrovoľníctvo. Ale spoločnosť dneska na dobrovoľníkov úplne kašle. Nemá im ani tú elementárnu úctu im nedáva spoločnosť. A keď to nerobí spoločnosť, má to robiť štát. Štát má byť ten líder toho, ako oceniť, ako motivovať, ako pochváliť tých, ktorí pomáhajú bez rozdielu farby trička komukoľvek, kto tú krv proste potrebuje.
A je mi strašne ľúto, že toto plénum aj napriek tomu, že som si vedomý, že je to politická aréna, že toto plénum sa odtrhlo od úplne bežných ľudí, od reálnych problémov ľudí, od tých, ktorí dobrovoľne a s radosťou pomáhajú ostatným. Je to obrovská škoda a čudujeme sa potom, že nás ľudia nemajú radi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)