58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Pán predseda si zachoval z minulosti, keď sme boli kolegovia na ministerstve financií, zdvorilosť rezortu financií (povedané so smiechom) z hľadiska časovania. Ja ho, samozrejme, budem rešpektovať ako pána predsedu a jeho odporúčanie. A naozaj, aj ťažko sa mi bude končiť z hľadiska (povedané so smiechom) toho, lebo viete veľmi dobre, že myslím si, že Peter Pellegrini, Alojz Hlina a Peter Kažimír a Dušan a Dano Duchoň tu boli 15 hodín, tuším, a sedeli si na zadku a počúvali všeličo, to nazveme.
Dámy a páni, ja, samozrejme, mám aj pripravené záverečné slovo. Ja sa to pokúsim tak popretkávať, ale 15 hodín. Samozrejme, že tá debata do veľkej miery je poznamenaná tým, že hovoríme, a ja som, myslím, že veľmi dobre som odhadol, keď som hneď v úvode, jak som začal hovoriť o rozpočte, hovoril, že je volebný, aj táto debata je volebná, aj všetko v najbližšie dni a týždne bude proste poznamenané optikou volieb, aj v tom dobrom, aj v tom zlom. A ja si len môžem priať do najbližších týždňov, aby sme si zachovali zdravý rozum, aspoň zbytky zdravého rozumu, (potlesk) lebo väčšina z nás, ono to tak už proste chodí v tomto systéme, sa tu asi stretneme. Väčšina z nás sa tu stretne takto na ustanovujúcej schôdzi niekedy, čo ja viem, v apríli alebo koncom marca budúceho roku. A bude to taká akože uvoľnenejšia atmosféra, lebo tlak zrejme sa vypustí z hrnca, rozdajú sa karty a niekto bude na tej strane a niekto na tej. A bude to fér. Lebo myslím si, že všetko si môžeme vyčítať, ale jedna vec v tejto krajine funguje, a to je proste výmena stráží. Zatiaľ to vždy išlo a nevidím žiadne dôvody na to, aby to bolo inak po marci budúceho roku. A myslím si, že všetci sme na to pripravení, aby nám vystavili, (potlesk) aj nám, aj vám občania, ktorí žijú v tejto krajine, hodnotenie a vysvedčenie, čo u politických strán sa meria, samozrejme, počtom hlasov, preferenčných hlasov a na konci dňa v tom usporiadaní, v tom, kto sedí vľavo a kto vpravo a kto dole a hore.
Trvám na tom, aj na tom, že tento rozpočet je dokumentom, je to plánom, je to plán zodpovedného hospodárenia, ktorý sa snaží zlepšiť dlhodobú udržateľnosť, tak ako sa ju snažil aj v minulých rokoch, kľúčovo v roku 2013, tak ako ste tu s uznaním poznamenali. A veľmi dobre viete, že je aj v súlade so všetkými pravidlami, ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. A samozrejme, tú volebnosť podčiarkuje aj to, že je svojím spôsobom aj odpočtom posledných štyroch rokov aj v tom dobrom a samozrejme, aj v tom zlom, lebo to všetko patrí k životu.
Žiaľ, tej predvolebnosti naozaj zodpovedali aj mnohé vystúpenia a kritika z úst niektorých opozičných poslancov, ktorí sa snažia niekoľko mesiacov pred voľbami podľa mňa zaujať, aj za cenu vytvárania nezmyselných konštrukcií a často aj nezodpovedných a krátkozrakých sľubov. Ja sa nebudem vyjadrovať k volebných sľubom, lebo z tejto pozície z úst mnohých opozičných poslancov de facto zaznela, zazneli už aj volebné sľuby, akési volebné programy definované v sľuboch, urobíme to alebo urobíme ono, zrušíme to alebo zrušíme ono. V zásade, ak by som to zhrnul, a ja už som to hovoril v úvode, on to schytal asi úplne neprávom, Ivan Švejna, odo mňa v mojej reakcii. Ale ono sa to vinulo ako zlatá niť počas všetkých príspevkov, väčšiny príspevkov, s výnimkou, naozaj s výnimkou niektorých. Všetci sa skoro hlásime k vyrovnanému hospodáreniu, lebo o tom hovorí zdravý rozum. Aj keď treba pripomenúť, v tejto krajine to nikdy tak nebolo. Takže, dá Boh, že sa toho dožijeme. Všetci sa hlásime k nižšiemu dlhu, lebo to tiež, myslím si, že dáva zdravý rozum. No a potom to prichádza. Všetci chceme aj nižšie dane, nie chceme, všetci, vy chcete nižšie dane, hlavne tí kritici. To znamená, počul som o tom, ako sa zruší to alebo hento, zavedú sa sadzby, už som tu počul 15% z tábora, tuším, SaS, takže návrat k rovnej dani a znížime sadzby, znížime nejaké odvody, odpočítateľné položky, sieťari.
Tu ste mnoho, mnoho sľubov, ktoré neznamenajú nič iné na konci dňa, ako v tom mojom pohľade nižšie príjmy pre štát a pre verejnú správu. Samozrejme, všetci sa hlásime k neobťažovaniu podnikateľov. To znamená, neodpustili ste si, kolegovia, trošku pokrytecky, na jednej strane, samozrejme, bojíte sa nesúhlasiť s bojom s daňovými únikmi, ale využijete každú možnosť kritizovať nepopulárne opatrenia, ktoré sú s týmto bojom spojené. No samozrejme, všetci chceme viac bojovať za daňové, za boj s daňovými únikmi. Platí to, čo som povedal pred chvíľou. Potom tu, samozrejme, sa oslovujú skupiny dôchodcov, chcú vyššie sa dôchodky, chcú, chce sa ale, samozrejme, aj silnejší II. pilier. Aj to som zachytil. A samozrejme sa chce menší deficit Sociálnej poisťovne, ktorý tu každý rok máme z princípu, lebo máme demografický problém a to je hlavne, to je vlastne hlavná súčasť, hlavná časť toho parametru udržateľnosti alebo negatívnej časti udržateľnosti verejných financií.
Pravdou ale je, že ak hovoríme o tej dlhej udržateľnosti, ktorá naozaj hovorí, alebo pracuje s číslami v obrovskej, ďalekej budúcnosti, to znamená, hovoríme o päťdesiatich, šesťdesiatich rokov od dnes, tak aj v tomto parametre, ktorý sa netýka každodenného života, sa našej vláde podarilo to zlepšiť o 40 %. To znamená, to, čo sme dostali do vienka, to sme zlepšili o 40 %. A to platí aj pri kritike nižšieho konsolidačného tempa v rokoch 2014 a 2015. A tu sa len pristavím snáď pri, tuším, to bol pán poslanec Jurzyca, ktorý hovoril o tom a hovorí o tom aj Rozpočtová rada a mnohí odborníci hovoria o tom, že treba využívať dobré časy na to, aby sa čím rýchlejšie došlo vlastne k cieľu vyrovnaného rozpočtu.
Tu ako človek, ktorý je síce ministrom financií, ale odmieta byť účtovníkom, musím povedať, že mám na to trochu iný pohľad a ten pohľad je len nie v cieli, ale v taktovaní toho cieľa, v krokoch, ako k nemu dôjsť. A to je presne, to má byť kľúčovým obsahom debát, s ktorými by sme mali oslovovať aj verejnosť, pretože ono to nie je také jednoduché, ak hovoríme napríklad o dobrých časoch. Áno, my z pohľadu toho, čo sme zažívali v rokoch 2009 a 2010 a následne malé oživenie v 2011, 2012, 2013, ťažko sa mi to pripúšťa, ale to boli veľmi ťažké roky tak isto, lebo mali sme vlastne obdobie takého dvojitého "w". To znamená malá recesia, zase prišla taká doba, malá doba ľadová. Tak z tohto pohľadu je to lepšie. To, že je to lepšie a samozrejme, že sa k tomu hlásim, že je to lepšie, lebo je to kľúčový, vidieť na trhu práce, je to vidieť na tých príjmoch, o ktorých myslím si, že niet pochýb. Je to vidieť aj na tých cieľoch deficitu, ktoré snáď aj vnímate z pohľadu tejto debaty, už nie sú proste takou krvavou témou. Veď už aj to, že o tom hovoríme len dva dni, druhý rok po sebe o tom hovoríme dva dni a nielen vyčerpanosťou elít ekonomických v tejto váženej sále, ale je to dané aj tým faktom, že tá téma nie je už tak krvavá. Nie je tak krvavá a tých spôsobov, ako dosiahnuť ten cieľ, je naozaj, to sú už finesy, ktorými sa realizáciou sa dostať k tomu cieľu dá.
A tu musím povedať jeden odborný fakt. V tomto roku a ešte trolinku v budúcom roku naša ekonomika z hľadiska takého merania toho, je to také, zase veľmi odborný pohľad nášho potenciálu. To znamená, či sme podchladení, či máme, v tej miestnosti pomyselnej máme pod nulou alebo nad nulou? Tak my sme pod nulou. Napriek tomu, že máme vyše dvojnásobný rast, ako je priemer eurozóny a Európskej únie, máme výkon našej ekonomiky pod potenciálom, ktorý máme. A to nám ten potenciál dokonca jednorazovo padol po tej kríze, lebo to je ten kľúčový problém a to je ten charakter a tá hrozivosť krízy, ktorú sme prežili, že sme prišli o časť potenciálu. A nielen my, ale všetky krajiny, ktoré sa tešili zo svetovej konjunktúry do roku 2008. Prišli sme o časť potenciálu a ešte ho stále vlastne nemáme na sto percent vyťažený.
Takže ja si dovolím polemizovať aj s pánom Jurzycom a s niektorými ďalšími odborníkmi, ktorí hovoria, že toto sú z hľadiska ekonomickej teórie dobré časy. Dobré časy nastávajú podľa odhadov koncom budúceho roku a v roku 2017, keď už nám, podľa rôznych metodológií sa nám vlastne ráta, že sa začíname prehrievať. To znamená, že náš vývoj, našej ekonomiky bude nad náš potenciál.
A preto, preto aj z tohto pohľadu a dovoľte mi tento veľmi akademický, veľký akademický výlet do tejto oblasti. Z tohto pohľadu je podľa nás správne z hľadiska celkovej hospodárskej politiky uvoľniť alebo nebyť tak prísny v konsolidácii a v cieľoch. Dokonca nás k tým cieľom ani naše regulátory, ani v Bruseli, ani tí veľmi prísni páni, ktorí majú prejdených 180 krajín sveta, z Medzinárodného menového fondu nevyzývajú. Opak, upozorňujú nás, buďte opatrní a nepodväzujte si ekonomiku. Takže toto sú dôvody, a to ešte, samozrejme, pomíňam fakty, o ktorých hovoril Jozef Kollár, o tých mnohých dlhoch, ktoré tu máme, ktoré sú implicitné, veľmi schované niekde hlboko a nechceme ich ani vidieť, ale také, ktoré sú aj viditeľné a mnohí ich inštinktívne pomenúvate. Či je to oblasť kultúry, školstva, zdravotníctva, mnoho, mnoho tých oblastí, alebo aj fungovania kvality tak nenávidenej štátnej správy, ktorá nie je dobre platená z tohto pohľadu a stále je samozrejme každý, každé rozhodnutie o nejakej valorizácii je predmetom v podstate hlavne mediálnych atakov o tom, že by sme, mali by chodiť v podstate za menej a menej peňazí do práce. Môžeme o tom hovoriť, či tých ľudí nie je veľa a či nie sú zle platení.
Je množstvo tých výčitiek a tých štuchancov, akceptujem, prijímam so sklonenou hlavou, ale jednu vec nám nemôžte po štyroch rokoch tejto malej veľkej drámy a z pohľadu toho, čo sa deje v Európe a vo svete, je tu len taká malá búrka v malom pohári vody. Nemôžte nám proste ako uprieť, že sa veci zlepšili z pohľadu verejných financií, z pohľadu kredibility, z pohľadu toho, ako sme videní zvonku a tu aj Alojzovi Hlinovi musím povedať, že ten, tá tónina, ktorú neustále vnáša do politiky, má i tú sympatickú časť, to je tá posadnutosť niektorými vecami, ktoré sú nespravodlivé a ktoré vytvárajú kritickú hranicu možno až konfliktu, ale na druhej strane tu proste zanáša neustály negativizmus z pohľadu toho, ako je všetko naprd, ak mi dovolíte (potlesk) ako v tejto, v tejto atmosfére skoro predvianočnej to pomenovať. (Smiech v sále.)
Takže a toto je úplne v rozpore, lebo to je veľmi nebezpečné a tu sa aj pristavím a vidím, že mi na rovnakú vec sú aj tieto papiere, ktoré tu mám a tu vám musím povedať, že to je aj možno pohľad, ktorý by ste mohli, ak len trochu sa doma postavíte pred zrkadlo a budete chcieť hovoriť o sociálnych balíčkoch, ktorých pomenovanie má, samozrejme, je súčasťou politického marketingu, to je legitímne. Ale ak o ňom chceme hovoriť z hľadiska odborného, tak ja ho buď nazvem cudzími slovami, že je to typ prorastovej hospodárskej politiky, ktorý je nasmerovaný na posilňovanie domáceho dopytu. A v absolútnej väčšine prípadov, a stojím si za tým, pretože všetky tieto opatrenia prechádzali aj cez dom hrôzy, ktorý sa volá rezort financií, a to je, túto úlohu má v každej vláde, proste stojím si za tým, že to tak je. Môžete mať na to rôzny, rôzny pohľad, ale výčitky na zvyšovanie kapacity materských škôl, zvyšovanie, neviem, o starostlivosti o matky alebo, ak hovoríme napríklad o podpore cestovného ruchu mimo sezóny cez návštevy našich žiakov a študentov, ak hovoríme o mnohých opatrení, ktoré aj nestoja tak veľa peňazí, alebo stoja, ale nie tzv. tých akruálnych, ako je nový systém platenia DPH v stavebníctve, platenie DPH po zaplatení faktúry.
Ak hovoríme o mnohých, mnohých ďalších veciach, tak sú, proste oni sú nasmerované a sú vykonštruované tak, aby mali nejaký synergický efekt. Ak hovoríme o zatepľovacom programe, ja sa opäť pristavím pri pani podpredsedníčke, ktorá včera hovorila o tom, hovorila o tom, ako za tie peniaze by sa dalo postaviť 36 km metra v Bratislave podľa cien jednotkových v Kodani. (Zaznievanie gongu.) No tak neviem, pani podpredsedníčka, treba si sadnúť do svojho podpredsedníckeho bavoráku a ísť na Oravu a čo vám ľudia na takýto návrh povedia. Či nie radšej si zateplia proste svoje domy, lebo ja som bol na Orave zhodou okolností minulý týždeň, v hale, v ktorej boli 4 °C a tí ľudia určite viac vnímajú a chápu, že ak si zateplia dom, štát ich k tomu bude motivovať. Ak zamestnajú remeselníkov, ktorým legálne zaplatia, nie kešovicu, ale budú musieť mať faktúru z DPH alebo bez DPH, kto nie je platca DPH, tak to pomáha príjmu štátu, teším sa z toho. Pomáha to zamestnanosti v malých stavebných firmách, nie žiadnym veľkým tu zahraničným a kadejakým stavom, ale kľúčovo malým, lebo hovoríme o zatepľovaní rodinných domov a tí ľudia potom budú mať nižšie účty proste za energie. Čo je na tom zle? (Potlesk.) Ale skúste si zasúťažiť s nápadom postavenia 36 km, za ktoré by som už skoro ako Bratislavčan, skúste si zasúťažiť vo svojom volebnom programe s týmto nápadom. Lebo ono sa to o tom ľahko hovorí, ale ja vám chcem len povedať jednu vec. Až už si to, ak tú možnosť budete mať a tá šanca je stále fifty-fifty, aby ste tu takto o pár mesiacov stáli na mojom mieste niekto z vás z opozície.
Skúste si uvedomiť jednu vec, že atmosféra politických systémov v Európe sa naozaj pomalinky, nenápadne mení k oveľa horšiemu, že pod vplyvom rôznych kríz, sociálnych, my máme stále vyše 18 mil. ľudí na ulici, ktorých vyvrhla kríza na ulicu, oni nie sú schopní, strácajú kontakt s trhom práce. Zhoršujú sa vzdelávacie systémy. To je problém nielen Slovenska, mnohých ďalších krajín. Áno, za jeden z najvážnejších problémov, ktorý ja považujem, je to, že každý štvrtý, každý piaty vysokoškolák, stredoškolák alebo absolvent základnej školy nie je schopný sa zamestnať. A dnes už nie preto, že by nebola robota. Máme vyše 30-tisíc voľných pracovných miest. To už nie je len tento problém. Máme toľko voľných pracovných miest, ako sme ich mali v roku 2008. Veľmi, veľmi zaujímavý fakt, ale aj veľmi nebezpečný z pohľadu toho, o čom tento fakt ako hovorí.
Takže ak hovoríme o tom, čo sa deje pomalinky v Európe, ako je demokracia krehká, ako sa na vaše stoličky môžu dostať ľudia s veľmi, veľmi jednoduchými riešeniami a že možno nie sme ďaleko, o jedno alebo dve volebné obdobia, kde takýto typ ľudí v nejakej farbe svojich košieľ, ktoré budú preferovať a ktorým ľudia môžu tlieskať, tu môžu proste získať väčšinu. Proste sme stabilná krajina, môžeme sa hrdiť naozaj stabilným politickým systémom, s malými výnimkami, keď ste hodili vlastnú premiérku z útesu v roku 2011, ale to je váš problém a ponesiete si tento hriech do svojich politických hrobov niektorí, ale problémom je, že problém je ten, že musíte si uvedomiť, ale dokonca aj ten Miki Dzurinda to pochopil v tej druhej vláde.
Pamätáte si ten program - poľudšťovanie reforiem? Pamätáte si to? Podľa mňa si to veľmi dobre pamätáte a musíte chápať, že či ľavé, pravé, technokratické vlády, alebo neviem aké, na konci dňa musia ľuďom niečo doniesť. Pretože ja by som tu mohol byť obrovský geroj s jednopercentným deficitom a pán Juzryca by ma pochválil, aj Ľudo Ódor by ma pochválil, že už včera som urobil to, čo som mal urobiť zajtra, ale z hľadiska oslovenia ľudí, aby pochopili, na čo sa robí verejná politika, to je ukrutne málo. Pretože tie mnohé efekty, proste všetci musíme ľuďom byť schopní predať veci, v tom dobrom to myslím, čo pre nich robím. Tá súťaž musí byť na konci dňa materializovaná, musí sa z nej vedieť vystrihnúť prasiatko alebo ovečka. Hej a tí ľudia si to musia vedieť chytiť do rúk a musia to pochopiť, ovoňať a musia povedať, áno, to chcem. A to nestačí napísať do tabuliek, ktorými sa zaoberajú ľudia z ministerstva financií alebo úradníkov alebo analytikov, ktorých mám tiež tak rád hlavne vo veku do 30 rokov.
Ale to proste ten život je o úplne inom a všetci podľa mňa (potlesk) chápeme, že musíme robiť kroky a musíme aj dokonca pri tom mále a pri cieli, keď máme vlastne míňať menej a možno vyberať trošku viac, ale aby sme zase neudusili plameň, aby sme mali mať proste schopnosť robiť veci, aby ľudia pochopili, že to má význam. Že to má význam. (Potlesk.)
Ak tu boli výtky k dlhu, k deficitu, ja, keďže už som mal dneska jeden emotívny výstup, ktorý mi, ako mne, to tak býva, je mi hneď ľúto, tak musím povedať, že sa nebudem zaoberať niektorými lžami, pol lžami a omylmi a možno by som prosil niektorých poslancov a vôbec, verejných činiteľov, aby buď si zlepšili kvalitu svojich asistentov, ktorí im pripravujú prejavy a ich tu len čítajú alebo, aby vyznávali takú tú zásadu rozprávkovú, že mlčeti je zlato niekedy. Pretože zazneli, samozrejme, aj dezinterpretácie a dokonca aj také malé alebo aj veľké lži.
Pravdou je, že existuje široká zhoda a politická zhoda, ktorá hovorí o tom, že Slovensko má v budúcom volebnom období mať takú perinu a má sa zakrývať takou perinou, na akú má. To je také plastické vyjadrenie o tom, čo znamená asi minimálne štrukturálny deficit, to sa inak asi vysvetliť ani nedá. Počul som iných teda, iných frajerov v svetovej ekonomike, ktorí hovorili, že ani vlastnej mame nevedia vysvetliť, čo je štrukturálny deficit, ale toto je asi to príznačné.
Takže tá zhoda o tom, že by sme mali smerovať k vyrovnanému hospodáreniu, tu je, taktovanie si zvolí na konci dňa vláda, ktorá vzíde z budúcich volieb a naším cieľom, ktorému sa chceme priblížiť aj týmto návrhom rozpočtu, je, a zopakujem to, čo som povedal v úvodnom slove, podporovať domácu ekonomiku, znižovať deficit verejných financií, zvyšovať zamestnanosť a vytvoriť týmto aj predpoklady na dosiahnutie cieľa, na ktorom sa všetci zhodneme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
18:21
Uvádzajúci uvádza bod 18:21
Peter KažimírDámy a páni, ja, samozrejme, mám aj pripravené záverečné slovo. Ja sa to pokúsim tak popretkávať, ale 15 hodín. Samozrejme, že tá debata do veľkej miery je poznamenaná tým, že hovoríme, a ja som, myslím, že veľmi dobre som odhadol, keď som hneď v úvode, jak som začal hovoriť o rozpočte, hovoril, že je volebný, aj táto debata je volebná, aj všetko v najbližšie dni a týždne bude proste poznamenané optikou volieb, aj v tom dobrom, aj v tom zlom. A ja si len môžem priať do najbližších týždňov, aby sme si zachovali zdravý rozum, aspoň zbytky zdravého rozumu, (potlesk) lebo väčšina z nás, ono to tak už proste chodí v tomto systéme, sa tu asi stretneme. Väčšina z nás sa tu stretne takto na ustanovujúcej schôdzi niekedy, čo ja viem, v apríli alebo koncom marca budúceho roku. A bude to taká akože uvoľnenejšia atmosféra, lebo tlak zrejme sa vypustí z hrnca, rozdajú sa karty a niekto bude na tej strane a niekto na tej. A bude to fér. Lebo myslím si, že všetko si môžeme vyčítať, ale jedna vec v tejto krajine funguje, a to je proste výmena stráží. Zatiaľ to vždy išlo a nevidím žiadne dôvody na to, aby to bolo inak po marci budúceho roku. A myslím si, že všetci sme na to pripravení, aby nám vystavili, (potlesk) aj nám, aj vám občania, ktorí žijú v tejto krajine, hodnotenie a vysvedčenie, čo u politických strán sa meria, samozrejme, počtom hlasov, preferenčných hlasov a na konci dňa v tom usporiadaní, v tom, kto sedí vľavo a kto vpravo a kto dole a hore.
Trvám na tom, aj na tom, že tento rozpočet je dokumentom, je to plánom, je to plán zodpovedného hospodárenia, ktorý sa snaží zlepšiť dlhodobú udržateľnosť, tak ako sa ju snažil aj v minulých rokoch, kľúčovo v roku 2013, tak ako ste tu s uznaním poznamenali. A veľmi dobre viete, že je aj v súlade so všetkými pravidlami, ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. A samozrejme, tú volebnosť podčiarkuje aj to, že je svojím spôsobom aj odpočtom posledných štyroch rokov aj v tom dobrom a samozrejme, aj v tom zlom, lebo to všetko patrí k životu.
Žiaľ, tej predvolebnosti naozaj zodpovedali aj mnohé vystúpenia a kritika z úst niektorých opozičných poslancov, ktorí sa snažia niekoľko mesiacov pred voľbami podľa mňa zaujať, aj za cenu vytvárania nezmyselných konštrukcií a často aj nezodpovedných a krátkozrakých sľubov. Ja sa nebudem vyjadrovať k volebných sľubom, lebo z tejto pozície z úst mnohých opozičných poslancov de facto zaznela, zazneli už aj volebné sľuby, akési volebné programy definované v sľuboch, urobíme to alebo urobíme ono, zrušíme to alebo zrušíme ono. V zásade, ak by som to zhrnul, a ja už som to hovoril v úvode, on to schytal asi úplne neprávom, Ivan Švejna, odo mňa v mojej reakcii. Ale ono sa to vinulo ako zlatá niť počas všetkých príspevkov, väčšiny príspevkov, s výnimkou, naozaj s výnimkou niektorých. Všetci sa skoro hlásime k vyrovnanému hospodáreniu, lebo o tom hovorí zdravý rozum. Aj keď treba pripomenúť, v tejto krajine to nikdy tak nebolo. Takže, dá Boh, že sa toho dožijeme. Všetci sa hlásime k nižšiemu dlhu, lebo to tiež, myslím si, že dáva zdravý rozum. No a potom to prichádza. Všetci chceme aj nižšie dane, nie chceme, všetci, vy chcete nižšie dane, hlavne tí kritici. To znamená, počul som o tom, ako sa zruší to alebo hento, zavedú sa sadzby, už som tu počul 15% z tábora, tuším, SaS, takže návrat k rovnej dani a znížime sadzby, znížime nejaké odvody, odpočítateľné položky, sieťari.
Tu ste mnoho, mnoho sľubov, ktoré neznamenajú nič iné na konci dňa, ako v tom mojom pohľade nižšie príjmy pre štát a pre verejnú správu. Samozrejme, všetci sa hlásime k neobťažovaniu podnikateľov. To znamená, neodpustili ste si, kolegovia, trošku pokrytecky, na jednej strane, samozrejme, bojíte sa nesúhlasiť s bojom s daňovými únikmi, ale využijete každú možnosť kritizovať nepopulárne opatrenia, ktoré sú s týmto bojom spojené. No samozrejme, všetci chceme viac bojovať za daňové, za boj s daňovými únikmi. Platí to, čo som povedal pred chvíľou. Potom tu, samozrejme, sa oslovujú skupiny dôchodcov, chcú vyššie sa dôchodky, chcú, chce sa ale, samozrejme, aj silnejší II. pilier. Aj to som zachytil. A samozrejme sa chce menší deficit Sociálnej poisťovne, ktorý tu každý rok máme z princípu, lebo máme demografický problém a to je hlavne, to je vlastne hlavná súčasť, hlavná časť toho parametru udržateľnosti alebo negatívnej časti udržateľnosti verejných financií.
Pravdou ale je, že ak hovoríme o tej dlhej udržateľnosti, ktorá naozaj hovorí, alebo pracuje s číslami v obrovskej, ďalekej budúcnosti, to znamená, hovoríme o päťdesiatich, šesťdesiatich rokov od dnes, tak aj v tomto parametre, ktorý sa netýka každodenného života, sa našej vláde podarilo to zlepšiť o 40 %. To znamená, to, čo sme dostali do vienka, to sme zlepšili o 40 %. A to platí aj pri kritike nižšieho konsolidačného tempa v rokoch 2014 a 2015. A tu sa len pristavím snáď pri, tuším, to bol pán poslanec Jurzyca, ktorý hovoril o tom a hovorí o tom aj Rozpočtová rada a mnohí odborníci hovoria o tom, že treba využívať dobré časy na to, aby sa čím rýchlejšie došlo vlastne k cieľu vyrovnaného rozpočtu.
Tu ako človek, ktorý je síce ministrom financií, ale odmieta byť účtovníkom, musím povedať, že mám na to trochu iný pohľad a ten pohľad je len nie v cieli, ale v taktovaní toho cieľa, v krokoch, ako k nemu dôjsť. A to je presne, to má byť kľúčovým obsahom debát, s ktorými by sme mali oslovovať aj verejnosť, pretože ono to nie je také jednoduché, ak hovoríme napríklad o dobrých časoch. Áno, my z pohľadu toho, čo sme zažívali v rokoch 2009 a 2010 a následne malé oživenie v 2011, 2012, 2013, ťažko sa mi to pripúšťa, ale to boli veľmi ťažké roky tak isto, lebo mali sme vlastne obdobie takého dvojitého "w". To znamená malá recesia, zase prišla taká doba, malá doba ľadová. Tak z tohto pohľadu je to lepšie. To, že je to lepšie a samozrejme, že sa k tomu hlásim, že je to lepšie, lebo je to kľúčový, vidieť na trhu práce, je to vidieť na tých príjmoch, o ktorých myslím si, že niet pochýb. Je to vidieť aj na tých cieľoch deficitu, ktoré snáď aj vnímate z pohľadu tejto debaty, už nie sú proste takou krvavou témou. Veď už aj to, že o tom hovoríme len dva dni, druhý rok po sebe o tom hovoríme dva dni a nielen vyčerpanosťou elít ekonomických v tejto váženej sále, ale je to dané aj tým faktom, že tá téma nie je už tak krvavá. Nie je tak krvavá a tých spôsobov, ako dosiahnuť ten cieľ, je naozaj, to sú už finesy, ktorými sa realizáciou sa dostať k tomu cieľu dá.
A tu musím povedať jeden odborný fakt. V tomto roku a ešte trolinku v budúcom roku naša ekonomika z hľadiska takého merania toho, je to také, zase veľmi odborný pohľad nášho potenciálu. To znamená, či sme podchladení, či máme, v tej miestnosti pomyselnej máme pod nulou alebo nad nulou? Tak my sme pod nulou. Napriek tomu, že máme vyše dvojnásobný rast, ako je priemer eurozóny a Európskej únie, máme výkon našej ekonomiky pod potenciálom, ktorý máme. A to nám ten potenciál dokonca jednorazovo padol po tej kríze, lebo to je ten kľúčový problém a to je ten charakter a tá hrozivosť krízy, ktorú sme prežili, že sme prišli o časť potenciálu. A nielen my, ale všetky krajiny, ktoré sa tešili zo svetovej konjunktúry do roku 2008. Prišli sme o časť potenciálu a ešte ho stále vlastne nemáme na sto percent vyťažený.
Takže ja si dovolím polemizovať aj s pánom Jurzycom a s niektorými ďalšími odborníkmi, ktorí hovoria, že toto sú z hľadiska ekonomickej teórie dobré časy. Dobré časy nastávajú podľa odhadov koncom budúceho roku a v roku 2017, keď už nám, podľa rôznych metodológií sa nám vlastne ráta, že sa začíname prehrievať. To znamená, že náš vývoj, našej ekonomiky bude nad náš potenciál.
A preto, preto aj z tohto pohľadu a dovoľte mi tento veľmi akademický, veľký akademický výlet do tejto oblasti. Z tohto pohľadu je podľa nás správne z hľadiska celkovej hospodárskej politiky uvoľniť alebo nebyť tak prísny v konsolidácii a v cieľoch. Dokonca nás k tým cieľom ani naše regulátory, ani v Bruseli, ani tí veľmi prísni páni, ktorí majú prejdených 180 krajín sveta, z Medzinárodného menového fondu nevyzývajú. Opak, upozorňujú nás, buďte opatrní a nepodväzujte si ekonomiku. Takže toto sú dôvody, a to ešte, samozrejme, pomíňam fakty, o ktorých hovoril Jozef Kollár, o tých mnohých dlhoch, ktoré tu máme, ktoré sú implicitné, veľmi schované niekde hlboko a nechceme ich ani vidieť, ale také, ktoré sú aj viditeľné a mnohí ich inštinktívne pomenúvate. Či je to oblasť kultúry, školstva, zdravotníctva, mnoho, mnoho tých oblastí, alebo aj fungovania kvality tak nenávidenej štátnej správy, ktorá nie je dobre platená z tohto pohľadu a stále je samozrejme každý, každé rozhodnutie o nejakej valorizácii je predmetom v podstate hlavne mediálnych atakov o tom, že by sme, mali by chodiť v podstate za menej a menej peňazí do práce. Môžeme o tom hovoriť, či tých ľudí nie je veľa a či nie sú zle platení.
Je množstvo tých výčitiek a tých štuchancov, akceptujem, prijímam so sklonenou hlavou, ale jednu vec nám nemôžte po štyroch rokoch tejto malej veľkej drámy a z pohľadu toho, čo sa deje v Európe a vo svete, je tu len taká malá búrka v malom pohári vody. Nemôžte nám proste ako uprieť, že sa veci zlepšili z pohľadu verejných financií, z pohľadu kredibility, z pohľadu toho, ako sme videní zvonku a tu aj Alojzovi Hlinovi musím povedať, že ten, tá tónina, ktorú neustále vnáša do politiky, má i tú sympatickú časť, to je tá posadnutosť niektorými vecami, ktoré sú nespravodlivé a ktoré vytvárajú kritickú hranicu možno až konfliktu, ale na druhej strane tu proste zanáša neustály negativizmus z pohľadu toho, ako je všetko naprd, ak mi dovolíte (potlesk) ako v tejto, v tejto atmosfére skoro predvianočnej to pomenovať. (Smiech v sále.)
Takže a toto je úplne v rozpore, lebo to je veľmi nebezpečné a tu sa aj pristavím a vidím, že mi na rovnakú vec sú aj tieto papiere, ktoré tu mám a tu vám musím povedať, že to je aj možno pohľad, ktorý by ste mohli, ak len trochu sa doma postavíte pred zrkadlo a budete chcieť hovoriť o sociálnych balíčkoch, ktorých pomenovanie má, samozrejme, je súčasťou politického marketingu, to je legitímne. Ale ak o ňom chceme hovoriť z hľadiska odborného, tak ja ho buď nazvem cudzími slovami, že je to typ prorastovej hospodárskej politiky, ktorý je nasmerovaný na posilňovanie domáceho dopytu. A v absolútnej väčšine prípadov, a stojím si za tým, pretože všetky tieto opatrenia prechádzali aj cez dom hrôzy, ktorý sa volá rezort financií, a to je, túto úlohu má v každej vláde, proste stojím si za tým, že to tak je. Môžete mať na to rôzny, rôzny pohľad, ale výčitky na zvyšovanie kapacity materských škôl, zvyšovanie, neviem, o starostlivosti o matky alebo, ak hovoríme napríklad o podpore cestovného ruchu mimo sezóny cez návštevy našich žiakov a študentov, ak hovoríme o mnohých opatrení, ktoré aj nestoja tak veľa peňazí, alebo stoja, ale nie tzv. tých akruálnych, ako je nový systém platenia DPH v stavebníctve, platenie DPH po zaplatení faktúry.
Ak hovoríme o mnohých, mnohých ďalších veciach, tak sú, proste oni sú nasmerované a sú vykonštruované tak, aby mali nejaký synergický efekt. Ak hovoríme o zatepľovacom programe, ja sa opäť pristavím pri pani podpredsedníčke, ktorá včera hovorila o tom, hovorila o tom, ako za tie peniaze by sa dalo postaviť 36 km metra v Bratislave podľa cien jednotkových v Kodani. (Zaznievanie gongu.) No tak neviem, pani podpredsedníčka, treba si sadnúť do svojho podpredsedníckeho bavoráku a ísť na Oravu a čo vám ľudia na takýto návrh povedia. Či nie radšej si zateplia proste svoje domy, lebo ja som bol na Orave zhodou okolností minulý týždeň, v hale, v ktorej boli 4 °C a tí ľudia určite viac vnímajú a chápu, že ak si zateplia dom, štát ich k tomu bude motivovať. Ak zamestnajú remeselníkov, ktorým legálne zaplatia, nie kešovicu, ale budú musieť mať faktúru z DPH alebo bez DPH, kto nie je platca DPH, tak to pomáha príjmu štátu, teším sa z toho. Pomáha to zamestnanosti v malých stavebných firmách, nie žiadnym veľkým tu zahraničným a kadejakým stavom, ale kľúčovo malým, lebo hovoríme o zatepľovaní rodinných domov a tí ľudia potom budú mať nižšie účty proste za energie. Čo je na tom zle? (Potlesk.) Ale skúste si zasúťažiť s nápadom postavenia 36 km, za ktoré by som už skoro ako Bratislavčan, skúste si zasúťažiť vo svojom volebnom programe s týmto nápadom. Lebo ono sa to o tom ľahko hovorí, ale ja vám chcem len povedať jednu vec. Až už si to, ak tú možnosť budete mať a tá šanca je stále fifty-fifty, aby ste tu takto o pár mesiacov stáli na mojom mieste niekto z vás z opozície.
Skúste si uvedomiť jednu vec, že atmosféra politických systémov v Európe sa naozaj pomalinky, nenápadne mení k oveľa horšiemu, že pod vplyvom rôznych kríz, sociálnych, my máme stále vyše 18 mil. ľudí na ulici, ktorých vyvrhla kríza na ulicu, oni nie sú schopní, strácajú kontakt s trhom práce. Zhoršujú sa vzdelávacie systémy. To je problém nielen Slovenska, mnohých ďalších krajín. Áno, za jeden z najvážnejších problémov, ktorý ja považujem, je to, že každý štvrtý, každý piaty vysokoškolák, stredoškolák alebo absolvent základnej školy nie je schopný sa zamestnať. A dnes už nie preto, že by nebola robota. Máme vyše 30-tisíc voľných pracovných miest. To už nie je len tento problém. Máme toľko voľných pracovných miest, ako sme ich mali v roku 2008. Veľmi, veľmi zaujímavý fakt, ale aj veľmi nebezpečný z pohľadu toho, o čom tento fakt ako hovorí.
Takže ak hovoríme o tom, čo sa deje pomalinky v Európe, ako je demokracia krehká, ako sa na vaše stoličky môžu dostať ľudia s veľmi, veľmi jednoduchými riešeniami a že možno nie sme ďaleko, o jedno alebo dve volebné obdobia, kde takýto typ ľudí v nejakej farbe svojich košieľ, ktoré budú preferovať a ktorým ľudia môžu tlieskať, tu môžu proste získať väčšinu. Proste sme stabilná krajina, môžeme sa hrdiť naozaj stabilným politickým systémom, s malými výnimkami, keď ste hodili vlastnú premiérku z útesu v roku 2011, ale to je váš problém a ponesiete si tento hriech do svojich politických hrobov niektorí, ale problémom je, že problém je ten, že musíte si uvedomiť, ale dokonca aj ten Miki Dzurinda to pochopil v tej druhej vláde.
Pamätáte si ten program - poľudšťovanie reforiem? Pamätáte si to? Podľa mňa si to veľmi dobre pamätáte a musíte chápať, že či ľavé, pravé, technokratické vlády, alebo neviem aké, na konci dňa musia ľuďom niečo doniesť. Pretože ja by som tu mohol byť obrovský geroj s jednopercentným deficitom a pán Juzryca by ma pochválil, aj Ľudo Ódor by ma pochválil, že už včera som urobil to, čo som mal urobiť zajtra, ale z hľadiska oslovenia ľudí, aby pochopili, na čo sa robí verejná politika, to je ukrutne málo. Pretože tie mnohé efekty, proste všetci musíme ľuďom byť schopní predať veci, v tom dobrom to myslím, čo pre nich robím. Tá súťaž musí byť na konci dňa materializovaná, musí sa z nej vedieť vystrihnúť prasiatko alebo ovečka. Hej a tí ľudia si to musia vedieť chytiť do rúk a musia to pochopiť, ovoňať a musia povedať, áno, to chcem. A to nestačí napísať do tabuliek, ktorými sa zaoberajú ľudia z ministerstva financií alebo úradníkov alebo analytikov, ktorých mám tiež tak rád hlavne vo veku do 30 rokov.
Ale to proste ten život je o úplne inom a všetci podľa mňa (potlesk) chápeme, že musíme robiť kroky a musíme aj dokonca pri tom mále a pri cieli, keď máme vlastne míňať menej a možno vyberať trošku viac, ale aby sme zase neudusili plameň, aby sme mali mať proste schopnosť robiť veci, aby ľudia pochopili, že to má význam. Že to má význam. (Potlesk.)
Ak tu boli výtky k dlhu, k deficitu, ja, keďže už som mal dneska jeden emotívny výstup, ktorý mi, ako mne, to tak býva, je mi hneď ľúto, tak musím povedať, že sa nebudem zaoberať niektorými lžami, pol lžami a omylmi a možno by som prosil niektorých poslancov a vôbec, verejných činiteľov, aby buď si zlepšili kvalitu svojich asistentov, ktorí im pripravujú prejavy a ich tu len čítajú alebo, aby vyznávali takú tú zásadu rozprávkovú, že mlčeti je zlato niekedy. Pretože zazneli, samozrejme, aj dezinterpretácie a dokonca aj také malé alebo aj veľké lži.
Pravdou je, že existuje široká zhoda a politická zhoda, ktorá hovorí o tom, že Slovensko má v budúcom volebnom období mať takú perinu a má sa zakrývať takou perinou, na akú má. To je také plastické vyjadrenie o tom, čo znamená asi minimálne štrukturálny deficit, to sa inak asi vysvetliť ani nedá. Počul som iných teda, iných frajerov v svetovej ekonomike, ktorí hovorili, že ani vlastnej mame nevedia vysvetliť, čo je štrukturálny deficit, ale toto je asi to príznačné.
Takže tá zhoda o tom, že by sme mali smerovať k vyrovnanému hospodáreniu, tu je, taktovanie si zvolí na konci dňa vláda, ktorá vzíde z budúcich volieb a naším cieľom, ktorému sa chceme priblížiť aj týmto návrhom rozpočtu, je, a zopakujem to, čo som povedal v úvodnom slove, podporovať domácu ekonomiku, znižovať deficit verejných financií, zvyšovať zamestnanosť a vytvoriť týmto aj predpoklady na dosiahnutie cieľa, na ktorom sa všetci zhodneme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Pán predseda si zachoval z minulosti, keď sme boli kolegovia na ministerstve financií, zdvorilosť rezortu financií (povedané so smiechom) z hľadiska časovania. Ja ho, samozrejme, budem rešpektovať ako pána predsedu a jeho odporúčanie. A naozaj, aj ťažko sa mi bude končiť z hľadiska (povedané so smiechom) toho, lebo viete veľmi dobre, že myslím si, že Peter Pellegrini, Alojz Hlina a Peter Kažimír a Dušan a Dano Duchoň tu boli 15 hodín, tuším, a sedeli si na zadku a počúvali všeličo, to nazveme.
Dámy a páni, ja, samozrejme, mám aj pripravené záverečné slovo. Ja sa to pokúsim tak popretkávať, ale 15 hodín. Samozrejme, že tá debata do veľkej miery je poznamenaná tým, že hovoríme, a ja som, myslím, že veľmi dobre som odhadol, keď som hneď v úvode, jak som začal hovoriť o rozpočte, hovoril, že je volebný, aj táto debata je volebná, aj všetko v najbližšie dni a týždne bude proste poznamenané optikou volieb, aj v tom dobrom, aj v tom zlom. A ja si len môžem priať do najbližších týždňov, aby sme si zachovali zdravý rozum, aspoň zbytky zdravého rozumu, (potlesk) lebo väčšina z nás, ono to tak už proste chodí v tomto systéme, sa tu asi stretneme. Väčšina z nás sa tu stretne takto na ustanovujúcej schôdzi niekedy, čo ja viem, v apríli alebo koncom marca budúceho roku. A bude to taká akože uvoľnenejšia atmosféra, lebo tlak zrejme sa vypustí z hrnca, rozdajú sa karty a niekto bude na tej strane a niekto na tej. A bude to fér. Lebo myslím si, že všetko si môžeme vyčítať, ale jedna vec v tejto krajine funguje, a to je proste výmena stráží. Zatiaľ to vždy išlo a nevidím žiadne dôvody na to, aby to bolo inak po marci budúceho roku. A myslím si, že všetci sme na to pripravení, aby nám vystavili, (potlesk) aj nám, aj vám občania, ktorí žijú v tejto krajine, hodnotenie a vysvedčenie, čo u politických strán sa meria, samozrejme, počtom hlasov, preferenčných hlasov a na konci dňa v tom usporiadaní, v tom, kto sedí vľavo a kto vpravo a kto dole a hore.
Trvám na tom, aj na tom, že tento rozpočet je dokumentom, je to plánom, je to plán zodpovedného hospodárenia, ktorý sa snaží zlepšiť dlhodobú udržateľnosť, tak ako sa ju snažil aj v minulých rokoch, kľúčovo v roku 2013, tak ako ste tu s uznaním poznamenali. A veľmi dobre viete, že je aj v súlade so všetkými pravidlami, ktorým nás zaväzuje naše členstvo v eurozóne. A samozrejme, tú volebnosť podčiarkuje aj to, že je svojím spôsobom aj odpočtom posledných štyroch rokov aj v tom dobrom a samozrejme, aj v tom zlom, lebo to všetko patrí k životu.
Žiaľ, tej predvolebnosti naozaj zodpovedali aj mnohé vystúpenia a kritika z úst niektorých opozičných poslancov, ktorí sa snažia niekoľko mesiacov pred voľbami podľa mňa zaujať, aj za cenu vytvárania nezmyselných konštrukcií a často aj nezodpovedných a krátkozrakých sľubov. Ja sa nebudem vyjadrovať k volebných sľubom, lebo z tejto pozície z úst mnohých opozičných poslancov de facto zaznela, zazneli už aj volebné sľuby, akési volebné programy definované v sľuboch, urobíme to alebo urobíme ono, zrušíme to alebo zrušíme ono. V zásade, ak by som to zhrnul, a ja už som to hovoril v úvode, on to schytal asi úplne neprávom, Ivan Švejna, odo mňa v mojej reakcii. Ale ono sa to vinulo ako zlatá niť počas všetkých príspevkov, väčšiny príspevkov, s výnimkou, naozaj s výnimkou niektorých. Všetci sa skoro hlásime k vyrovnanému hospodáreniu, lebo o tom hovorí zdravý rozum. Aj keď treba pripomenúť, v tejto krajine to nikdy tak nebolo. Takže, dá Boh, že sa toho dožijeme. Všetci sa hlásime k nižšiemu dlhu, lebo to tiež, myslím si, že dáva zdravý rozum. No a potom to prichádza. Všetci chceme aj nižšie dane, nie chceme, všetci, vy chcete nižšie dane, hlavne tí kritici. To znamená, počul som o tom, ako sa zruší to alebo hento, zavedú sa sadzby, už som tu počul 15% z tábora, tuším, SaS, takže návrat k rovnej dani a znížime sadzby, znížime nejaké odvody, odpočítateľné položky, sieťari.
Tu ste mnoho, mnoho sľubov, ktoré neznamenajú nič iné na konci dňa, ako v tom mojom pohľade nižšie príjmy pre štát a pre verejnú správu. Samozrejme, všetci sa hlásime k neobťažovaniu podnikateľov. To znamená, neodpustili ste si, kolegovia, trošku pokrytecky, na jednej strane, samozrejme, bojíte sa nesúhlasiť s bojom s daňovými únikmi, ale využijete každú možnosť kritizovať nepopulárne opatrenia, ktoré sú s týmto bojom spojené. No samozrejme, všetci chceme viac bojovať za daňové, za boj s daňovými únikmi. Platí to, čo som povedal pred chvíľou. Potom tu, samozrejme, sa oslovujú skupiny dôchodcov, chcú vyššie sa dôchodky, chcú, chce sa ale, samozrejme, aj silnejší II. pilier. Aj to som zachytil. A samozrejme sa chce menší deficit Sociálnej poisťovne, ktorý tu každý rok máme z princípu, lebo máme demografický problém a to je hlavne, to je vlastne hlavná súčasť, hlavná časť toho parametru udržateľnosti alebo negatívnej časti udržateľnosti verejných financií.
Pravdou ale je, že ak hovoríme o tej dlhej udržateľnosti, ktorá naozaj hovorí, alebo pracuje s číslami v obrovskej, ďalekej budúcnosti, to znamená, hovoríme o päťdesiatich, šesťdesiatich rokov od dnes, tak aj v tomto parametre, ktorý sa netýka každodenného života, sa našej vláde podarilo to zlepšiť o 40 %. To znamená, to, čo sme dostali do vienka, to sme zlepšili o 40 %. A to platí aj pri kritike nižšieho konsolidačného tempa v rokoch 2014 a 2015. A tu sa len pristavím snáď pri, tuším, to bol pán poslanec Jurzyca, ktorý hovoril o tom a hovorí o tom aj Rozpočtová rada a mnohí odborníci hovoria o tom, že treba využívať dobré časy na to, aby sa čím rýchlejšie došlo vlastne k cieľu vyrovnaného rozpočtu.
Tu ako človek, ktorý je síce ministrom financií, ale odmieta byť účtovníkom, musím povedať, že mám na to trochu iný pohľad a ten pohľad je len nie v cieli, ale v taktovaní toho cieľa, v krokoch, ako k nemu dôjsť. A to je presne, to má byť kľúčovým obsahom debát, s ktorými by sme mali oslovovať aj verejnosť, pretože ono to nie je také jednoduché, ak hovoríme napríklad o dobrých časoch. Áno, my z pohľadu toho, čo sme zažívali v rokoch 2009 a 2010 a následne malé oživenie v 2011, 2012, 2013, ťažko sa mi to pripúšťa, ale to boli veľmi ťažké roky tak isto, lebo mali sme vlastne obdobie takého dvojitého "w". To znamená malá recesia, zase prišla taká doba, malá doba ľadová. Tak z tohto pohľadu je to lepšie. To, že je to lepšie a samozrejme, že sa k tomu hlásim, že je to lepšie, lebo je to kľúčový, vidieť na trhu práce, je to vidieť na tých príjmoch, o ktorých myslím si, že niet pochýb. Je to vidieť aj na tých cieľoch deficitu, ktoré snáď aj vnímate z pohľadu tejto debaty, už nie sú proste takou krvavou témou. Veď už aj to, že o tom hovoríme len dva dni, druhý rok po sebe o tom hovoríme dva dni a nielen vyčerpanosťou elít ekonomických v tejto váženej sále, ale je to dané aj tým faktom, že tá téma nie je už tak krvavá. Nie je tak krvavá a tých spôsobov, ako dosiahnuť ten cieľ, je naozaj, to sú už finesy, ktorými sa realizáciou sa dostať k tomu cieľu dá.
A tu musím povedať jeden odborný fakt. V tomto roku a ešte trolinku v budúcom roku naša ekonomika z hľadiska takého merania toho, je to také, zase veľmi odborný pohľad nášho potenciálu. To znamená, či sme podchladení, či máme, v tej miestnosti pomyselnej máme pod nulou alebo nad nulou? Tak my sme pod nulou. Napriek tomu, že máme vyše dvojnásobný rast, ako je priemer eurozóny a Európskej únie, máme výkon našej ekonomiky pod potenciálom, ktorý máme. A to nám ten potenciál dokonca jednorazovo padol po tej kríze, lebo to je ten kľúčový problém a to je ten charakter a tá hrozivosť krízy, ktorú sme prežili, že sme prišli o časť potenciálu. A nielen my, ale všetky krajiny, ktoré sa tešili zo svetovej konjunktúry do roku 2008. Prišli sme o časť potenciálu a ešte ho stále vlastne nemáme na sto percent vyťažený.
Takže ja si dovolím polemizovať aj s pánom Jurzycom a s niektorými ďalšími odborníkmi, ktorí hovoria, že toto sú z hľadiska ekonomickej teórie dobré časy. Dobré časy nastávajú podľa odhadov koncom budúceho roku a v roku 2017, keď už nám, podľa rôznych metodológií sa nám vlastne ráta, že sa začíname prehrievať. To znamená, že náš vývoj, našej ekonomiky bude nad náš potenciál.
A preto, preto aj z tohto pohľadu a dovoľte mi tento veľmi akademický, veľký akademický výlet do tejto oblasti. Z tohto pohľadu je podľa nás správne z hľadiska celkovej hospodárskej politiky uvoľniť alebo nebyť tak prísny v konsolidácii a v cieľoch. Dokonca nás k tým cieľom ani naše regulátory, ani v Bruseli, ani tí veľmi prísni páni, ktorí majú prejdených 180 krajín sveta, z Medzinárodného menového fondu nevyzývajú. Opak, upozorňujú nás, buďte opatrní a nepodväzujte si ekonomiku. Takže toto sú dôvody, a to ešte, samozrejme, pomíňam fakty, o ktorých hovoril Jozef Kollár, o tých mnohých dlhoch, ktoré tu máme, ktoré sú implicitné, veľmi schované niekde hlboko a nechceme ich ani vidieť, ale také, ktoré sú aj viditeľné a mnohí ich inštinktívne pomenúvate. Či je to oblasť kultúry, školstva, zdravotníctva, mnoho, mnoho tých oblastí, alebo aj fungovania kvality tak nenávidenej štátnej správy, ktorá nie je dobre platená z tohto pohľadu a stále je samozrejme každý, každé rozhodnutie o nejakej valorizácii je predmetom v podstate hlavne mediálnych atakov o tom, že by sme, mali by chodiť v podstate za menej a menej peňazí do práce. Môžeme o tom hovoriť, či tých ľudí nie je veľa a či nie sú zle platení.
Je množstvo tých výčitiek a tých štuchancov, akceptujem, prijímam so sklonenou hlavou, ale jednu vec nám nemôžte po štyroch rokoch tejto malej veľkej drámy a z pohľadu toho, čo sa deje v Európe a vo svete, je tu len taká malá búrka v malom pohári vody. Nemôžte nám proste ako uprieť, že sa veci zlepšili z pohľadu verejných financií, z pohľadu kredibility, z pohľadu toho, ako sme videní zvonku a tu aj Alojzovi Hlinovi musím povedať, že ten, tá tónina, ktorú neustále vnáša do politiky, má i tú sympatickú časť, to je tá posadnutosť niektorými vecami, ktoré sú nespravodlivé a ktoré vytvárajú kritickú hranicu možno až konfliktu, ale na druhej strane tu proste zanáša neustály negativizmus z pohľadu toho, ako je všetko naprd, ak mi dovolíte (potlesk) ako v tejto, v tejto atmosfére skoro predvianočnej to pomenovať. (Smiech v sále.)
Takže a toto je úplne v rozpore, lebo to je veľmi nebezpečné a tu sa aj pristavím a vidím, že mi na rovnakú vec sú aj tieto papiere, ktoré tu mám a tu vám musím povedať, že to je aj možno pohľad, ktorý by ste mohli, ak len trochu sa doma postavíte pred zrkadlo a budete chcieť hovoriť o sociálnych balíčkoch, ktorých pomenovanie má, samozrejme, je súčasťou politického marketingu, to je legitímne. Ale ak o ňom chceme hovoriť z hľadiska odborného, tak ja ho buď nazvem cudzími slovami, že je to typ prorastovej hospodárskej politiky, ktorý je nasmerovaný na posilňovanie domáceho dopytu. A v absolútnej väčšine prípadov, a stojím si za tým, pretože všetky tieto opatrenia prechádzali aj cez dom hrôzy, ktorý sa volá rezort financií, a to je, túto úlohu má v každej vláde, proste stojím si za tým, že to tak je. Môžete mať na to rôzny, rôzny pohľad, ale výčitky na zvyšovanie kapacity materských škôl, zvyšovanie, neviem, o starostlivosti o matky alebo, ak hovoríme napríklad o podpore cestovného ruchu mimo sezóny cez návštevy našich žiakov a študentov, ak hovoríme o mnohých opatrení, ktoré aj nestoja tak veľa peňazí, alebo stoja, ale nie tzv. tých akruálnych, ako je nový systém platenia DPH v stavebníctve, platenie DPH po zaplatení faktúry.
Ak hovoríme o mnohých, mnohých ďalších veciach, tak sú, proste oni sú nasmerované a sú vykonštruované tak, aby mali nejaký synergický efekt. Ak hovoríme o zatepľovacom programe, ja sa opäť pristavím pri pani podpredsedníčke, ktorá včera hovorila o tom, hovorila o tom, ako za tie peniaze by sa dalo postaviť 36 km metra v Bratislave podľa cien jednotkových v Kodani. (Zaznievanie gongu.) No tak neviem, pani podpredsedníčka, treba si sadnúť do svojho podpredsedníckeho bavoráku a ísť na Oravu a čo vám ľudia na takýto návrh povedia. Či nie radšej si zateplia proste svoje domy, lebo ja som bol na Orave zhodou okolností minulý týždeň, v hale, v ktorej boli 4 °C a tí ľudia určite viac vnímajú a chápu, že ak si zateplia dom, štát ich k tomu bude motivovať. Ak zamestnajú remeselníkov, ktorým legálne zaplatia, nie kešovicu, ale budú musieť mať faktúru z DPH alebo bez DPH, kto nie je platca DPH, tak to pomáha príjmu štátu, teším sa z toho. Pomáha to zamestnanosti v malých stavebných firmách, nie žiadnym veľkým tu zahraničným a kadejakým stavom, ale kľúčovo malým, lebo hovoríme o zatepľovaní rodinných domov a tí ľudia potom budú mať nižšie účty proste za energie. Čo je na tom zle? (Potlesk.) Ale skúste si zasúťažiť s nápadom postavenia 36 km, za ktoré by som už skoro ako Bratislavčan, skúste si zasúťažiť vo svojom volebnom programe s týmto nápadom. Lebo ono sa to o tom ľahko hovorí, ale ja vám chcem len povedať jednu vec. Až už si to, ak tú možnosť budete mať a tá šanca je stále fifty-fifty, aby ste tu takto o pár mesiacov stáli na mojom mieste niekto z vás z opozície.
Skúste si uvedomiť jednu vec, že atmosféra politických systémov v Európe sa naozaj pomalinky, nenápadne mení k oveľa horšiemu, že pod vplyvom rôznych kríz, sociálnych, my máme stále vyše 18 mil. ľudí na ulici, ktorých vyvrhla kríza na ulicu, oni nie sú schopní, strácajú kontakt s trhom práce. Zhoršujú sa vzdelávacie systémy. To je problém nielen Slovenska, mnohých ďalších krajín. Áno, za jeden z najvážnejších problémov, ktorý ja považujem, je to, že každý štvrtý, každý piaty vysokoškolák, stredoškolák alebo absolvent základnej školy nie je schopný sa zamestnať. A dnes už nie preto, že by nebola robota. Máme vyše 30-tisíc voľných pracovných miest. To už nie je len tento problém. Máme toľko voľných pracovných miest, ako sme ich mali v roku 2008. Veľmi, veľmi zaujímavý fakt, ale aj veľmi nebezpečný z pohľadu toho, o čom tento fakt ako hovorí.
Takže ak hovoríme o tom, čo sa deje pomalinky v Európe, ako je demokracia krehká, ako sa na vaše stoličky môžu dostať ľudia s veľmi, veľmi jednoduchými riešeniami a že možno nie sme ďaleko, o jedno alebo dve volebné obdobia, kde takýto typ ľudí v nejakej farbe svojich košieľ, ktoré budú preferovať a ktorým ľudia môžu tlieskať, tu môžu proste získať väčšinu. Proste sme stabilná krajina, môžeme sa hrdiť naozaj stabilným politickým systémom, s malými výnimkami, keď ste hodili vlastnú premiérku z útesu v roku 2011, ale to je váš problém a ponesiete si tento hriech do svojich politických hrobov niektorí, ale problémom je, že problém je ten, že musíte si uvedomiť, ale dokonca aj ten Miki Dzurinda to pochopil v tej druhej vláde.
Pamätáte si ten program - poľudšťovanie reforiem? Pamätáte si to? Podľa mňa si to veľmi dobre pamätáte a musíte chápať, že či ľavé, pravé, technokratické vlády, alebo neviem aké, na konci dňa musia ľuďom niečo doniesť. Pretože ja by som tu mohol byť obrovský geroj s jednopercentným deficitom a pán Juzryca by ma pochválil, aj Ľudo Ódor by ma pochválil, že už včera som urobil to, čo som mal urobiť zajtra, ale z hľadiska oslovenia ľudí, aby pochopili, na čo sa robí verejná politika, to je ukrutne málo. Pretože tie mnohé efekty, proste všetci musíme ľuďom byť schopní predať veci, v tom dobrom to myslím, čo pre nich robím. Tá súťaž musí byť na konci dňa materializovaná, musí sa z nej vedieť vystrihnúť prasiatko alebo ovečka. Hej a tí ľudia si to musia vedieť chytiť do rúk a musia to pochopiť, ovoňať a musia povedať, áno, to chcem. A to nestačí napísať do tabuliek, ktorými sa zaoberajú ľudia z ministerstva financií alebo úradníkov alebo analytikov, ktorých mám tiež tak rád hlavne vo veku do 30 rokov.
Ale to proste ten život je o úplne inom a všetci podľa mňa (potlesk) chápeme, že musíme robiť kroky a musíme aj dokonca pri tom mále a pri cieli, keď máme vlastne míňať menej a možno vyberať trošku viac, ale aby sme zase neudusili plameň, aby sme mali mať proste schopnosť robiť veci, aby ľudia pochopili, že to má význam. Že to má význam. (Potlesk.)
Ak tu boli výtky k dlhu, k deficitu, ja, keďže už som mal dneska jeden emotívny výstup, ktorý mi, ako mne, to tak býva, je mi hneď ľúto, tak musím povedať, že sa nebudem zaoberať niektorými lžami, pol lžami a omylmi a možno by som prosil niektorých poslancov a vôbec, verejných činiteľov, aby buď si zlepšili kvalitu svojich asistentov, ktorí im pripravujú prejavy a ich tu len čítajú alebo, aby vyznávali takú tú zásadu rozprávkovú, že mlčeti je zlato niekedy. Pretože zazneli, samozrejme, aj dezinterpretácie a dokonca aj také malé alebo aj veľké lži.
Pravdou je, že existuje široká zhoda a politická zhoda, ktorá hovorí o tom, že Slovensko má v budúcom volebnom období mať takú perinu a má sa zakrývať takou perinou, na akú má. To je také plastické vyjadrenie o tom, čo znamená asi minimálne štrukturálny deficit, to sa inak asi vysvetliť ani nedá. Počul som iných teda, iných frajerov v svetovej ekonomike, ktorí hovorili, že ani vlastnej mame nevedia vysvetliť, čo je štrukturálny deficit, ale toto je asi to príznačné.
Takže tá zhoda o tom, že by sme mali smerovať k vyrovnanému hospodáreniu, tu je, taktovanie si zvolí na konci dňa vláda, ktorá vzíde z budúcich volieb a naším cieľom, ktorému sa chceme priblížiť aj týmto návrhom rozpočtu, je, a zopakujem to, čo som povedal v úvodnom slove, podporovať domácu ekonomiku, znižovať deficit verejných financií, zvyšovať zamestnanosť a vytvoriť týmto aj predpoklady na dosiahnutie cieľa, na ktorom sa všetci zhodneme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
18:32
Prajem vám všetkým pekný večer.
(Prerušenie...
Prajem vám všetkým pekný večer.
(Prerušenie rokovania o 18.44 hodine.)
Pán minister, veľmi pekne ďakujem. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nechce zaujať. Končím, prerušujem rokovanie o tomto bode. Zároveň prerušujem rokovanie, dnešný deň. Budeme pokračovať zajtra o deviatej návrhom rozpočtu Sociálnej poisťovne a ďalšími bodmi, ktoré súvisia s rozpočtom. Zároveň vás chcem informovať, že o rozpočte budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine.
Prajem vám všetkým pekný večer.
(Prerušenie rokovania o 18.44 hodine.)
Rozpracované
8:55
Vstup predsedajúceho 8:55
Jana LaššákováNa dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Eva Horváthová, Pavol Hrušovský, Ján Hudacký, Ivan Mikloš, Vladislav Petráš, Edita Pfundtner, František Šebej, Peter Šuca, Magdaléna Vášáryová a Renáta Zmajkovičová.
Podľa schváleného programu nasleduje
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Eva Horváthová, Pavol Hrušovský, Ján Hudacký, Ivan Mikloš, Vladislav Petráš, Edita Pfundtner, František Šebej, Peter Šuca, Magdaléna Vášáryová a Renáta Zmajkovičová.
Podľa schváleného programu nasleduje
návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je pod tlačou 1786, správa výborov je pod tlačou 1786a. Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko.
Nech sa páči, pán generálny riaditeľ, máte slovo.
Vstup predsedajúceho
20.11.2015 o 8:55 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci. Otváram siedmy rokovací deň 58. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Eva Horváthová, Pavol Hrušovský, Ján Hudacký, Ivan Mikloš, Vladislav Petráš, Edita Pfundtner, František Šebej, Peter Šuca, Magdaléna Vášáryová a Renáta Zmajkovičová.
Podľa schváleného programu nasleduje
návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je pod tlačou 1786, správa výborov je pod tlačou 1786a. Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko.
Nech sa páči, pán generálny riaditeľ, máte slovo.
Rozpracované
9:00
Do príjmov Sociálnej poisťovne bol zapracovaný transfer finančných prostriedkov, ktoré sú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, a to v očakávanej skutočnosti v roku 2015 v sume 453 mil. euro. V roku 2016 sa predpokladá transfer do štátneho rozpočtu v sume 635 mil. euro, v roku 2017 v sume 635 mil. 600 a v roku 2018 541 mil. 400.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 sa predpokladajú, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 7 mld. 194 mil. 200 a výdavky 7 mld. 305 mil. 700. Bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume mínus 111 mil. 600. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2015 a vo výške 652 mil. 200 by zdroje mali predstavovať 7 mld. 846 mil. 400, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2016 by malo skončiť celkom bilančným rozdielom 540 mil. 600.
Výdavky rozpočtu na rok 2016 sa predpokladajú v sume 7 mld. 305 mil., z nich je väčšia časť až 5 mld. 607 mil. 200, čo je 76,8 % výdavkov na dôchodkové dávky zo starobného poistenia. Výdavky na dávky zo zákonného fondu invalidného poistenca sa predpokladajú vo výške 930 mil. 700. V roku 2016 predpokladá Sociálna poisťovňa postupy dôchodkovských správcovských spoločností, príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 452 mil. 400.
Návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými predpismi a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2015 a 2016. Dovoľujem si preto požiadať o jeho schválenie.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne predkladám podľa § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh rozpočtu je zostavený v podmienkach v súčasnosti platného znenia zákona o sociálnom poistení. Spracovaný materiál zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2014, očakávané výsledky hospodárenia roku, do konca roku 2015 a pri ich aktuálnych makroekonomických ukazovateľoch zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstvom financií Slovenskej republiky. V návrhu rozpočtu je zohľadnená Ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhovaná výška príjmov a výdavkov.
Do príjmov Sociálnej poisťovne bol zapracovaný transfer finančných prostriedkov, ktoré sú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, a to v očakávanej skutočnosti v roku 2015 v sume 453 mil. euro. V roku 2016 sa predpokladá transfer do štátneho rozpočtu v sume 635 mil. euro, v roku 2017 v sume 635 mil. 600 a v roku 2018 541 mil. 400.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 sa predpokladajú, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 7 mld. 194 mil. 200 a výdavky 7 mld. 305 mil. 700. Bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume mínus 111 mil. 600. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2015 a vo výške 652 mil. 200 by zdroje mali predstavovať 7 mld. 846 mil. 400, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2016 by malo skončiť celkom bilančným rozdielom 540 mil. 600.
Výdavky rozpočtu na rok 2016 sa predpokladajú v sume 7 mld. 305 mil., z nich je väčšia časť až 5 mld. 607 mil. 200, čo je 76,8 % výdavkov na dôchodkové dávky zo starobného poistenia. Výdavky na dávky zo zákonného fondu invalidného poistenca sa predpokladajú vo výške 930 mil. 700. V roku 2016 predpokladá Sociálna poisťovňa postupy dôchodkovských správcovských spoločností, príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 452 mil. 400.
Návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými predpismi a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2015 a 2016. Dovoľujem si preto požiadať o jeho schválenie.
Rozpracované
9:00
Vstup predsedajúceho 9:00
Jana LaššákováA teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán spravodajca.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Vstup predsedajúceho
20.11.2015 o 9:00 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán generálny riaditeľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Rozpracované
9:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:03
Milan HalúzPredseda Národnej rady rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018 na prerokovanie výboru pre...
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci, ktorý na základe rokovaní výborov predkladá Národnej rade správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výbory schváliť: výbor pre sociálne veci uznesením č. 202 z 10. novembra 2015 a výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 494 z 3. novembra 2015. S tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2016 sú rozpočtované nasledovne: zdroje celkom 7 846 395-tisíc eur a výdavky 7 305 749-tisíc eur. Výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov, aby som predložil Národnej rade správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018 vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy. Správa výborov o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 203 z 10. novembra 2015.
Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
20.11.2015 o 9:03 hod.
Bc.
Milan Halúz
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018 (tlač 1786).
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci, ktorý na základe rokovaní výborov predkladá Národnej rade správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výbory schváliť: výbor pre sociálne veci uznesením č. 202 z 10. novembra 2015 a výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 494 z 3. novembra 2015. S tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2016 sú rozpočtované nasledovne: zdroje celkom 7 846 395-tisíc eur a výdavky 7 305 749-tisíc eur. Výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov, aby som predložil Národnej rade správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2016 a rozpočtový výhľad na roky 2017 a 2018 vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy. Správa výborov o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 203 z 10. novembra 2015.
Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:03
Vstup predsedajúceho 9:03
Jana LaššákováOtváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Jozefa Mihála, ktorého ale nevidím v sále. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, nie je záujem vystúpiť v rozprave ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán generálny riaditeľ, ďakujem, pán...
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Jozefa Mihála, ktorého ale nevidím v sále. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, nie je záujem vystúpiť v rozprave ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán generálny riaditeľ, ďakujem, pán spravodajca.
Teraz pristúpime k
návrhu na použite majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2016 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Návrh má tlač 1787 a spoločná správa výborov má tlač 1787a.
Prosím predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku Branislava Bačíka, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Vstup predsedajúceho
20.11.2015 o 9:03 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Jozefa Mihála, ktorého ale nevidím v sále. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, nie je záujem vystúpiť v rozprave ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán generálny riaditeľ, ďakujem, pán spravodajca.
Teraz pristúpime k
návrhu na použite majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2016 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Návrh má tlač 1787 a spoločná správa výborov má tlač 1787a.
Prosím predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku Branislava Bačíka, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
Rozpracované
9:07
Cieľom návrhu je stanoviť objem majetku, ktorý fond použije v súlade s privatizačným zákonom a v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky a následne Národnou radou Slovenskej republiky.
Návrh fond vypracoval tak, aby stanovoval realistický rámec použitia majetku fondu v sledovanom období spolu s vytýčením priorít a účelnosti vynaložených prostriedkov, a tak, aby celkové výdavky fondu neboli vyššie, ako sú jeho disponibilné príjmy. Samotný návrh vychádza z bilancie príjmov a výdavkov k 31. 8. 2015 a jej predikcie do konca roka 2015, ktorá je obsahom prvej časti tohto materiálu. Ďalej vychádza z plánovaných príjmov a výdavkov fondu v roku 2016. ktoré sú špecifikované v druhej časti tohto materiálu. Ja len spomeniem, že celkové zdroje, s ktorými fond počítal, v roku 2016 predstavujú čiastku 37 mil. eur, z čoho 17 mil. eur je očakávaný rozsah prostriedkov z predchádzajúcich období a 20 mil. eur je rezerva vytvorená na súdne spory.
Celkové výdavky fondu v roku 2016 by nemali presiahnuť čiastku 10 mil. eur, najväčšiu výdavkovú položku predstavujú výdavky na úhradu nákladov spojených s cennými papiermi.
Tretia časť tohto materiálu obsahuje samotný návrh na použitie majetku fondu, ktorý je na rok 2016 plánovaný v zmysle zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a predpokladá celkovú čiastku 47 300 eur.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som, vychádzajúc z tejto očakávanej bilancie príjmov a výdavkov, vás požiadal odsúhlasiť rozsah použitia majetku fondu v celkovej výške 47 300 eur.
Ďakujem pekne. Toľko na úvod, pani podpredsedníčka, z mojej strany.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil tento návrh v súvislosti s tým, že uvedený materiál bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a následne Fondu národného majetku Slovenskej republiky vyplýva táto povinnosť v súlade so zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu je stanoviť objem majetku, ktorý fond použije v súlade s privatizačným zákonom a v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky a následne Národnou radou Slovenskej republiky.
Návrh fond vypracoval tak, aby stanovoval realistický rámec použitia majetku fondu v sledovanom období spolu s vytýčením priorít a účelnosti vynaložených prostriedkov, a tak, aby celkové výdavky fondu neboli vyššie, ako sú jeho disponibilné príjmy. Samotný návrh vychádza z bilancie príjmov a výdavkov k 31. 8. 2015 a jej predikcie do konca roka 2015, ktorá je obsahom prvej časti tohto materiálu. Ďalej vychádza z plánovaných príjmov a výdavkov fondu v roku 2016. ktoré sú špecifikované v druhej časti tohto materiálu. Ja len spomeniem, že celkové zdroje, s ktorými fond počítal, v roku 2016 predstavujú čiastku 37 mil. eur, z čoho 17 mil. eur je očakávaný rozsah prostriedkov z predchádzajúcich období a 20 mil. eur je rezerva vytvorená na súdne spory.
Celkové výdavky fondu v roku 2016 by nemali presiahnuť čiastku 10 mil. eur, najväčšiu výdavkovú položku predstavujú výdavky na úhradu nákladov spojených s cennými papiermi.
Tretia časť tohto materiálu obsahuje samotný návrh na použitie majetku fondu, ktorý je na rok 2016 plánovaný v zmysle zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a predpokladá celkovú čiastku 47 300 eur.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som, vychádzajúc z tejto očakávanej bilancie príjmov a výdavkov, vás požiadal odsúhlasiť rozsah použitia majetku fondu v celkovej výške 47 300 eur.
Ďakujem pekne. Toľko na úvod, pani podpredsedníčka, z mojej strany.
Rozpracované
9:09
Nech sa páči, pán spravodajca Maroš Kondrót podá správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.
Nech sa páči, pán spravodajca Maroš Kondrót podá správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.
Ďakujem pekne, pán predseda, zajmite miesto určené pre navrhovateľov.
Nech sa páči, pán spravodajca Maroš Kondrót podá správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.
Rozpracované
9:09
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor.
Výbor pre financie a rozpočet o predmetnom návrhu rokoval 3. novembra 2015 a prijal uznesenie č. 491. Výbor pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu rokoval 5. novembra 2015 a prijal uznesenie č. 491. V týchto uzneseniach výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2016 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 519 z 10. novembra 2015. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Maroša Kondróta predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Prednesiem návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, číslo bude dodané z dnešného dňa. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2016 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov do výšky 47 300 eur.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená kolegyňa, kolegovia, pán predseda, dovoľte predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku, máme ju ako bod 1787a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1800 z 15. októbra 2015 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor.
Výbor pre financie a rozpočet o predmetnom návrhu rokoval 3. novembra 2015 a prijal uznesenie č. 491. Výbor pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu rokoval 5. novembra 2015 a prijal uznesenie č. 491. V týchto uzneseniach výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2016 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 519 z 10. novembra 2015. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Maroša Kondróta predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Prednesiem návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, číslo bude dodané z dnešného dňa. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2016 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov do výšky 47 300 eur.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Rozpracované
