59. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dnes tu sme preto, aby sme riešili problém pána ministra Žigu a jeho hospodárenie, nakladanie s majetkom štátu, jeho spravovanie a zodpovednosť voči občanom.
To, čo robí opozícia, je nič viac, nič menej, len plní si svoju povinnosť a poukazuje na to, čo nezvládla táto vláda vedená Robertom Ficom a jeho nominant minister Žiga v rezorte životného prostredia.
Je mi nesmierne ľúto, že kolega Raši odišiel, lebo chcel som mu pripomenúť jeho úspechy v geologickom zákone, a to, že dnes Košice a okolie môžu rozhodnúť na základe referenda, či tam bude ťažba uránu, alebo nebude ťažba uránu, nie je to preto, lebo SMER to veľmi jasne chcel, ale je to preto, lebo tu bol silný odpor zo strany občanov aj zo strany opozície a je to výsledok tejto kritiky. A ja som rád, že i keď je to výsledok tejto kritiky, sa to prejavilo.
Ale keď pán Raši sa pýtal, že čo po mne zostalo, tak dovoľte jeden príklad za všetko. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, zisk za rok 2011 18,5 mil. Keď sa pozrieme na to dneska, tak ten štátny podnik je rozbrakovaný. V roku 2009, keď vládla Ficova vláda, tak, čuduj sa svet, bol problém v Liptovskom Hrádku, že mizlo drevo. Čo čert nechce, som sa dopočul, že nastali personálne výmeny na štátnom podniku, lebo z lesného závodu Revúca, sklad Tornaľa, kontrola zistila, že chýba 1 800 kubíkov. Pokiaľ by sme sa pozreli na ostatné závody a ostatné sklady, určite by sme našli niečo podobné. Som rád, že to už nie je v takom rozsahu, ako to bolo predtým.
Ale teraz k predmetu, prečo sme tu. Systém, v ktorom minister Žiga hospodári a vykonáva svoju činnosť, vytvoril sám Robert Fico. Vládne sám, poskytol občanom tejto krajiny stabilné prostredie a istotu. Istotu, že jeho nominanti na každej úrovni, či je to minister, či je to šéf kancelárie ministra, člen dozornej rady či riaditeľ vodohospodárskej výstavby si môže robiť, čo sa mu len zachce a za akýchkoľvek podmienok. Preto je namieste, aby sme konštatovali, že SMER nechráni záujmy Slovenska, ale jeho nominanti Slovensko rozkrádajú. A to je fakt.
Či sa pozrieme na prípad CT, že bol predražený nákup, ten istý prípad je aj v tejto kauze, teda kauza kompa. Nikto z nás opozície, trúfam si to povedať aj v mene kolegov, nekritizuje to, že problém kompy sa riešil. Naša kritika smeruje k tomu, že sa to robí nehospodárne. Neexistuje žiadna analýza zo strany ministra, ktorý by hovoril o tom, že za koľko to štátny podnik mohol vykonať a za koľko to teraz bude robiť súkromník. Podľa našich prepočtov, podľa tej zmluvy, ktorá je urobená, a je zjavne, že prepojenie medzi Ponton City a štátnym podnikom, a teda ministerskými úradníkmi existoval a existuje, pretože ináč by si nedovolili urobiť investíciu, že si obstarajú kompu, ktorá práve zodpovedá kritériám a podmienkam, ktoré zodpovedá konkrétne tomuto prípadu. Nenastala by situácia, že ministerstvo zruší zmluvu, ktorá je platná alebo prispeje k zrušeniu zmluvy, a nenastala by situácia, že minister Žiga vymenuje pána Lazára za riaditeľa Vodohospodárskej výstavby, následne svojho šéfa kancelárie Vladimíra Raka 10. júla 2014 za člena Dozornej rady. Po tejto zmene, keď Rak sa dostal do funkcie člena Dozornej rady, sa spustil celý mechanizmus! To znamená, že práve kancelária ministra mala dohľad na to, ako prípad kompa sa bude riadiť a riešiť. A netvárme sa, že Rak nie je človekom pána Žigu alebo nie je prepojený na iných ministrov, ako ministra Glváča, alebo že tam nesedí vďaka aj Robertovi Ficovi. Netvárme sa!
Keď sa na to pozrieme, tak o pár mesiacov nato, teda začiatkom novembra, sa objavuje prvá výzva, že sa bude riešiť kompa. Vtedy, keď Rak už sedel na svojom mieste. Keď sa pozrieme na to, že ako sa to skončilo, tak vidíme, že štát na celom tomto prípade prerobí.
Minister Žiga posiela kontrolu na Vodohospodársku výstavbu. Tvári sa a pri svojom vystúpení uviedol, že odbor kontroly na ministerstve sídli v úplne inej budove, on s tým nemá nič spoločné. Za celé ministerstvo aj za odbor kontroly ministerstva zodpovedá a je štatutárnym zástupcom minister Žiga.
Kolegyne, kolegovia, minister Žiga nesie za to zodpovednosť. Poslal tam ľudí, majú kontrolovať. Koho? Šéfa svojej vlastnej kancelárie. Človeka, ktorý s ním ráno si dáva kávu deň čo deň. Tváriť sa, že on nevie a nevedel o celom tomto prípade, je mylné.
Dovolím si povedať, že som rád, že dostal povolenie od premiéra, že dnes sa tu môže ukázať. Lebo pán minister Žiga sa vytratil zo spoločenského života a jeho nenájdete nikde, na žiadnej akcii. Lebo dostal stopku od samotného predsedu vlády, že nemôže sa ukázať nikde. To, že dnes tu sedíme, je len výsledkom toho, že Robert Fico kryje čiernoty na rezorte ministerstva životného prostredia, cez predražené tendre sa tam tuneluje, rovnako ako v zdravotníctve to robil Paška.
Pýtam sa, pýtam sa, to je preto, lebo Lazár, Žiga, Rak a ostatní majú a nosia v alobaloch dostatočnú motiváciu, aby premiér tejto krajiny kryl takéto konanie? Pán premiér, prečo je minister Žiga stále na svojom mieste? Prečo nie je vyvodená politická zodpovednosť? To, či tam je trestnoprávna zodpovednosť, to nech riešia orgány činné v trestnom konaní, ale bezpochyby z tých argumentov, ktoré tu dnes odzneli, je jasné, že politickú zodpovednosť za predražené riešenie kompy vo Vojke má minister Žiga a Robert Fico ho kryje. To, že kryje, dosvedčil aj tým, ako vystúpil a obhajoval ministra Žigu za týmto pultom na úvod dnešnej schôdze.
Je namieste položiť otázku, čo zistí takáto kontrola? Že Rak pochybil? Čo zistí? Že Lazár pochybil, ktorého tam nominoval samotný minister Žiga? Asi nie. Má tam ísť Úrad pre verejné obstarávanie. Čože má kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie? Ekonomickú výhodnosť tejto zmluvy? Nie! Verejné obstarávanie. Ale nikto z nás nespochybnil, že to verejné obstarávanie, bol dodržaný zákon, len jeho výhodnosť je zlá. To znamená, že litera zákona dodržaná bola, ale občania na to doplatia a budú musieť zaplatiť.
Keď sa pozrieme na NKÚ, tu už viacerí kolegovia poukázali na to, že NKÚ svoju kontrolu do volieb asi neskončí a výsledok žiadny nezistí. Však je to človek, ktorý si ho zvolil jednoznačne so všetkými hlasmi SMER plus pán Frešo. Je to len ťahanie času, to, čo robíte. Ale či ťahanie času, či volebná kampaň, alebo volebná kampaň nie, pravda je pravda. Na kompe občania tejto krajiny prídu skrátka a potom je problém. Lebo nevieme doplatiť sestričkám, nemáme na učiteľov v školách, nemáme na nič. Lebo peniaze idú tam, kde nemajú. Táto zmluva je takmer nevypovedateľná. Pán premiér, keby chcel, tak mohol konať okamžite.
Ktože zastupoval Ponton City, akcionárov na valnom zhromaždení? Žeby to bola tá istá právnička Töröková, ktorá zastupuje aj záujmy vlády Roberta Fica? Či z prvej vlády Roberta Fica, či zo súčasnej. Lebo aj Töröková má zmluvu. To, že je prepojená do viacerých spoločností ministra Glváča, je len bonus. To znamená, že tento prípad, alebo táto kauza siaha po kanceláriu Úradu vlády. Cez kanceláriu ministra životného prostredia. Keby Robert Fico nebol v tom zamočený, som o tom presvedčený, tak okamžite by konal a vyvodil by politickú zodpovednosť prinajmenšom tak, ako to urobil v prípade ministerky Zvolenskej, keď sa porozprávali a ministerka Zvolenská odstúpila. V tomto prípade nie.
Kolegyne, kolegovia, teraz aj k ďalším dôvodom, prečo by mal minister byť odvolaný a prečo nezvláda svoju úlohu. To, že v Národnom parku Vysoké Tatry zonácia nie je ukončená, čo bolo predmetom vládneho programu, je faktom, ale keď sa pozrieme, čo sa deje vo Vysokých Tatrách, tak musíme vidieť, že tam sa šíri developerský projekt jeden za druhým. Ktože to dovolil? Ktože tomu dáva stanovisko EIA? Nie je to ministerstvo životného prostredia? Nie je to minister Žiga?
Teraz k eurofondom. Pretože to považujem ešte za väčší problém než samotnú kompu. Slovenská republika na obdobie 2007 - 2013 mala k dispozícii celkovo 2,1 mld. eur na Operačný program Životné prostredie. Samotný pán minister a jeho pracovníci v septembri tohto roku v monitorovacom výbore konštatovali, že pravdepodobne sa nedočerpá z tohto operačného programu 700 mil. eur, pretože v tom čase úroveň čerpania bola na 67 %. Dnes, teda 11. decembra, už Brusel nám z obdobia 2007 - 2013 nepreplatí ani jeden jediný cent. Už sme skončili. Zostali sme niekde na 78 %, ak mám správne informácie, to znamená, že v Operačnom programe Životné prostredie prichádzame o 470 mil. eur. Koľko programov a projektov by sa dalo za to opraviť? Je to hrôza veľa.
Kolegyne, kolegovia, prečo sa to tak stalo? Aj na to existuje odpoveď. Pretože minister Žiga schválenie a posúdenie výsledkov po verejnom obstarávaní naťahoval v niektorých prípadoch až dva roky. Na realizáciu pre samotných žiadateľov bolo obdobie troch rokov. Pre nich zostal jeden rok. Oni tento rok robili, čo sa dalo. Čerpali možné aj nemožné, dole klobúk pred nimi. Ale je faktom, že väčšina tých obcí nedočerpá a nebude mať zaplatené 100 %. Ale oni majú záväzok podpísaný, kde musia celý projekt zrealizovať. To znamená, že väčšina týchto obcí bude musieť z vlastného prispieť 100 tisícami, 200 tisícami, miliónmi, pretože to sú veľké projekty. To znamená, že budúci rok všetky tieto obce čaká nútená správa preto, lebo minister Žiga a jeho úradníci nezvládli manažovanie eurofondov. To je ďalší dôvod, prečo by pán minister Žiga nemal zastávať funkciu ministra životného prostredia.
Dámy a páni, ja viem, že kolegovia a kolegyne zo SMER-u dnes podržia svojho ministra, nič iné sa nedá očakávať, ale je treba občanom tejto krajiny povedať, že občania si nezaslúžia mať takúto silnú vládu istoty, ktorá rozkráda Slovenskú republiku pre budúce obdobia.
A my si plníme ako opozícia našu povinnosť, aby sme občanov na to upozornili. Bude to na nich, ako vo voľbách rozhodnú. Ale v každom prípade je treba povedať, že žiadna koalícia v tejto krajine za štyri roky nedokázala toľko ukradnúť ako vláda Roberta Fica a jeho nominanti za jeden mesiac.
Ďakujem.

Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení občania, predovšetkým by som chcel povedať niečo za neprítomného pána poslanca Mikuláša Hubu, ktorý teda mi nechal istý odkaz, o ktorom si myslím, že by bolo dobré, pokiaľ on to už nestihol, keby tu zaznel.
Určite dnes za niekoľko posledných hodín máme tu množstvo rôznych informácií, ktoré mali spochybniť kompetentnosť pána ministra pri kauze, ktorá sa tu preberá teraz. Ale je tu jedna vec, ktorá ho tak trocha možno, je dobré, keď to zaznie, pretože v tom množstve rôznych údajov sa môžeme my aj vy, občania, strácať a môže tu vzniknúť oprávnená otázka, že kde je vlastne pravda, že ubližujeme pánovi ministrovi, alebo naozaj je to všetko v poriadku?
A je tu jedna vec, ktorá je úžasne jednoduchá, priehľadná a stopercentná, neostane tu ani najmenšia pochybnosť. Viete, ako sa to hovorí, že keď niekto teda má čisto, poriadok na stole a vie robiť drobné veci poriadne, tak je potom taká šanca, že urobí aj tie veľké. Ale ja tu dávam do pozornosti jednu vec, kde s plnou vážnosťou nie na 99,9, ale na 100 % môžem povedať, že pán minister Žiga pravidelne porušuje zákony. Úplne natvrdo. Budete možno prekvapení, ako hovorím, sú to maličkosti, ale tie dávajú možnosť potom extra povedať, že ak v maličkostiach dokážeme porušovať zákon, nuž aká to tam istota, že v tých veľkých veciach máme všetko v poriadku.
A viete, aká je to maličkosť? Pán minister, tak ako každý člen vlády, je povinný odpovedať na interpelácie poslancov podľa rokovacieho poriadku, podľa zákona o rokovacom poriadku do 30 dní. A pán poslanec, pán profesor Huba mi tu nechal odkaz, ktorý chce, aby zaznel. A urobte si z toho názor sami.
Pán minister Žiga na interpelácie pána poslanca Hubu, inak je to poslanec, ktorý v tomto VI. volebnom období predniesol na členov vlády, myslím, že absolútne najväčší počet interpelácií, viackrát neodpovedal podľa zákonného termínu do 30 dní, nebolo to ani na 31. alebo 32., bolo to možno na 40. Poviete si možno, maličkosť, no naozaj republikou to nezatriaslo, ani pánom poslancom Hubom, len ak si uvedomíme, že pán minister je vysoký štátny predstaviteľ, ktorý disponuje obrovskými právomocami, obrovským aparátom ľudí, ktorí dbajú na zákonnosť tejto krajiny na rezorte životného prostredia, ako je to možné, že pán minister takú jednoduchú vec, ako je odpovedať včas podľa zákona na interpeláciu poslanca, to znamená na člena toho zboru, ktorému sa on zodpovedná, nedokáže viackrát včas. Je to naozaj maličkosť? Áno, je to maličkosť, ale zároveň je to veľká vec, pretože to spochybňuje všetky tvrdenia pána ministra Žigu, ktoré tu dnes predniesol, aj keď musím hneď dodať, že som bol prekvapený slabosťou jeho argumentácie. Bývali sme zvyknutí pri týchto príležitostiach na lepšie argumenty alebo aj na to, že na väčšinu argumentov sa zvyklo reagovať. Zaujímavé, tentokrát sa to nejak nepodarilo a môže byť príčina v tom, že asi nebolo čo uchopiť.
Zablúdime do jednej historickej situácie, ktorej bude za pár dní 2 065 rokov. Dosť dávno sa to udialo. Tiež sa jednalo o jednu rieku a tiež sa jednalo o jedného človeka, ktorý vstúpil do histórie a ktorý tú rieku prekročil a tú históriu zmenil. Asi v tejto chvíli ťažko odhadnúť, čo mám na mysli, ale nerobím z toho hádanku. Je to jednoducho Rubikon, ktorý vstúpil do histórie, ktorý sa pred tými 2 065 rokmi prekročil a ktorý jednoducho zmenil históriu tak, že odvtedy sa už veci diali v Rímskej ríši inak. Čosi sa domontovalo a čosi bolo inak ako dovtedy.
A ja mám taký pocit, preto som si dovolil použiť tento príklad, že my tu stojíme pred takou väčšou riekou a možnože aj známejšou. Možno ani nie. Ten Rubikon, to je maličká riečka. Ale tiež myslím, že po tom všetkom, čoho sme boli svedkom v VI. volebnom období, ako keby sa rozhodol SMER, že jednoznačne prekročí Rubikon, prekročí medze slušnosti, prekročí medze ospravedlniteľného, medze toho, čo ešte by sa dalo považovať za akúsi úchylku v rámci množstva pracovných povinností, a v tomto prípade by som povedal, keďže tie kocky sú hodené pri tom Rubikone, aj teraz si vládnuci SMER hodil kocky, ktorých súčet si zrátame v noci z 5. na 6. marca. Lebo naozaj, čohosi tu pribúdalo, čohosi je tu priveľa. Takže, áno, pán minister Žiga, kocky sú hodené a uvidíme, aký bude súčet. Pretože pre mňa táto kauza nie je nijakou drobnosťou, ale je kauzou, ktorá dokazuje príliš veľa pochybení a príliš málo vysvetlení, ktoré ste tu mali predniesť.
Začnem jednou vecou. Škoda, že tu nie ste, ale vari sa vám to dostane do uší, lebo my totižto, a je to taká zvláštna vec, máme jedného dobrého spoločného priateľa. Naozaj spája nás jeden človek, nebudem ho menovať, nie je na to dôvod, ktorý je vám veľmi blízky. Myslím, že mu aj dostatočne dôverujete, a musím povedať, že aj pre mňa je ten človek autoritou ľudskou i odbornou. Poznám ho dlho a zažil som s ním veľa chvíľ a prejavil sa vo chvíľach, keď išlo do tuhého, že je to chlap. Takže ja mu dôverujem, mám ho rád a vy asi tiež naňho dáte. Ja ho nemenujem, ale myslím si, že vy v tejto chvíli jednoznačne viete, koho mám na mysli.
No a tento človek je okrem iného aj špecialistom na krízovú komunikáciu. Jeden zo špičkových špecialistov v tomto smere. A vždy mi zdôrazňoval jednu vec na lesoch. Keď máme problém, nespisovne prúser, musíme urobiť dve veci. Prvá, musíme vyjsť s pravdou von ako prví. Musíme prví zareagovať. A druhá, nesmieme klamať. Musíme povedať pravdu, aj keď je pravda, nemusíme povedať všetko, ale nesmieme klamať.
A ja si myslím, že tento človek vie, čo hovoril, pretože mal veľké skúsenosti z rôznych podnikov. A myslím si, že by ste mohli zobrať do úvahy práve to, že je to náš spoločný známy, ktorému asi obidvaja dôverujeme, a že v tomto ohľade by som sa spýtal, že či náhodou by ste sa nechceli zamyslieť nad touto jeho základnou radou, že keď sa udeje niečo zlého. A vo vašom rezorte sa udialo čosi v tomto prípade veľmi, veľmi zlého.
Bolo tu, tak by som povedal v tenisovej terminológii, prvé podanie. Vy ste prvé podanie jednoducho prepásli, pretože ste nevyšli von s pravdou ako prvý. Zrejme to nie je až celkom náhoda, pretože to zlé, čo bolo do tejto zmluvy zakomponované, bolo zakomponované prefíkane. Asi bolo dosť ľahké sa domnievať z vašej strany, že na to nikto nepríde, že sa tu nezjaví nejaká nie blogerka, ale špičková analytička, žena s ostrovtipom, s analytickým myslením, s vytrvalosťou, ktorá nájde v zmluve, o ktorej, do akej miery ste o nej vedeli, to neviem, nájde veci, ktoré sú veľmi vážne. A ona tie veci našla. Nuž, keby ste ich boli vyhodnotili v tej fáze, že tu fakt sa toto nedá obhájiť, možno by sa táto kauza bola vyriešila veľmi jednoducho tak, že by niekto, nemusel by to byť možno generálny riaditeľ, ale niekto v tej Vodohospodárskej výstavbe, nejaký stredný manažér, prišiel o miesto a možno by ste získali tú výhodu, že ste prišli s informáciou, ktorá je vážna, ako prvý. Ale vy ste s touto informáciou neprišli, a preto výhodu prvého podania ste stratili.
Nuž ostaňme pri tom tenise. Máte tu ešte druhé podanie. To vieme, že to už býva menej razantné, ale stále je tu ešte šanca získať ten game vo svoj prospech. A tu ste pochybili pravdepodobne druhýkrát, pretože ste sa rozhodli nehovoriť pravdu. Tie veci, na ktoré tu bolo poukázané, ja ich nebudem opakovať, boli príliš uchopiteľné a príliš spočítateľné na to, aby sa to dalo vybaviť tou obranou, ktorú ste vy tu použili.
Tých faktov je tam priveľa. Dovolím si také podobenstvo. Z hľadiska toho malého zázraku, že vo februári tohto roku bola vypísaná súťaž a v tom istom mesiaci bol predmet tejto súťaže splnený. No o čom to svedčí? Tu asi nie je veľa možností, ale buď je to teda niečo, čo by sa dalo povedať, akože malo do činenia s mimoriadne schopným, šikovným podnikateľom, ktorý obrovsky riskoval a mu to vyšlo. Obrovský riskoval, pretože urobil niečo, o čom nemohol predpokladať, len tak akože na základe novinových správ sa domnievať, že niečo také by sa mohlo podariť. Alebo máme tu do činenia so zázrakom. Zázraky, tiež vieme, že sa nedejú úplne pravidelne, alebo jednoducho to bolo dopredu dohodnuté. Nuž, ja myslím, že odpoveď na túto vec si môže urobiť poľahky každý.
Aby som to nejak možno sa pokúsil uchopiteľnejšie popísať. No ak by niekto postavil dom, ktorý má päť poschodí, sto miestností, pätnásť kúpeľní, dvanásť komínov, on by ho postavil, a keď ho bude mať dostavaný, tak v tej chvíli by niekto vypísal, nejaký verejný obstarávateľ, súťaž na dom, ktorý bude mať päť poschodí, sto miestností, pätnásť kúpeľní, dvanásť komínov. Fantastický úspech! Len aká je pravdepodobnosť, že takéto niečo sa reálne môže stať? Zrejme je to pravdepodobnosť, ktorá sa blíži k nule.
Aj tie ďalšie argumenty o tom, že v prípade, ak sa zvýši povedzme cena vykurovania toho domu na jednotku paliva o 1 euro, že ten kurič bude fakturovať nájomníkom 10 eur alebo 11. Vážení obyvatelia, brali by ste takého dodávateľa tepla, že keď cena paliva stúpne o 1 euro, takže vy zaplatíte 11? No čo by ste s takým kuričom urobili? No vykúrili by ste ho zrejme z tej kotolne.
Ale presne toto sa deje a naozaj bolo to tu už zdôraznené v 58-minútovom príhovore, v reakcii pána ministra sa tejto veci nedotkol jediným slovom. Opäť sme tu pri štábe ľudí, ktorý mu zrejme pripravoval podklady. Určite vedel, že potrebuje tu zažiariť, že potrebuje byť dobrý. Nuž ak neviem na tie interpelácie s tým obrovským štábom ľudí vypracovať odpovede včas, no opäť sme tu svedkom pochybenia, že buď má neporiadnych spolupracovníkov, že mu zabudli dať odpoveď na takúto základnú otázku, ktorá tu zaznievala už niekoľko týždňov pred týmto dnešným rokovaním, alebo je tu druhá možnosť, jednoducho nebolo o čom, nebolo čo, nebolo čo vysvetliť. Lebo tak ako to zdôraznili predkladatelia, ako to zdôraznil Igor Matovič, tak tu neni otázka, či sme poloblázni, či máme tričká, či jednoducho sme nejakí pozberanci. To je otázka toho, ako tie čísla treba čítať. A čísla sa čítajú na celom svete rovnako.
Ako je to možné, že pánovi ministrovi táto základná matematika robila taký problém, že sa nepokúsil tú jednoduchú úlohu vyriešiť? No je to tak preto, lebo naozaj v tej zmluve je to urobené zle. Je to urobené vedome zle a pán minister stratil šancu toho prvého podania. Keby bol zareagoval v tej prvej chvíli a by si povedal, hop, toto, toto neustojím, musí padnúť nejaká hlava, dneska mohol byť na tom dobre. Ale on to neurobil. On jednoducho asi neveril, že takáto vec sa môže tak ľahko odhaliť a prepočítať. A tým pádom, keď si uvedomil, už bolo neskoro, že túto jednoduchú formuláciu, ktorá tak prefíkane napísaná, stojí za to, aby sme ju zopakovali, ak sa 100 litrov ropy kdesi v Rotterdame zdražie o pol eura, o 50 centov, takže cena celej služby porastie o 0,8 %. Vetička, ktorá pri tej niekoľkostranovej zmluve možno nestojí ani za to, aby človek sa pri nej pristavil očami. Ale bolo sa treba. Tá vetička jednoducho znamená, tá nenápadná veta, ten malý diabol je v tej vete. Tá znamená toľko, že my občania Slovenskej republiky za túto zmluvu, ak sa nezastaví toto zlo, budeme musieť spoločne sa zložiť súkromnému prepravcovi, ktorý ktovie aké má vzťahy, nedokážem si to domyslieť, veľa náznakov tu zaznelo, zaplatíme desiatky miliónov navyše. Akáže obrana proti tomu, že nie? Ale v zmluve nie je žiadna možnosť. Je tam jediná vec, že všetky iné dohody padajú a platí len to, čo je v zmluve napísané. A v zmluve žiadny 25-miliónový strop sa nenachádza. Niekto sa tu strašne prepočítal. Alebo že by nevedel počítať?
No, pán minister, bol čas, keď ste mohli túto vec vyriešiť. Dnes je už neskoro. Dnes už jednoducho nemôžete ani druhé podanie dať, pretože už aj na druhé podanie je neskoro. Prvé ste zaváhali, neboli ste prvý. V druhom ste zaváhali, nehovorili ste pravdu.
Tak sa teraz vrátim veľmi jednoducho k tomu nášmu spoločnému známemu, k tomu človeku, ktorého si ja veľmi vážim a ktorého aj vy dobre poznáte. Ja som s ním nebol v kontakte a v žiadnom prípade by som ho neťahal do tejto kauzy, to by som si nedovolil. Niet prečo. Ale tak rozmýšľam, lebo naozaj ho veľmi dobre poznám a mám ho úprimne rád, čo by tak v tejto chvíli vám poradil, keby ste sa spýtali - čo teraz? A keďže je to špecialista na krízovú komunikáciu a keďže svojej veci rozumie, tak by vám asi povedal, pán minister, toto sa už nedá zachrániť bez toho, aby sme pustili nejaké perie. Toto, už jednoducho v tejto chvíli treba priznať farbu. A je len na vás, akú farbu priznáte. Ja si myslím, že po tomto, čo tu všetko zaznelo, a po tom, čo by mali slušní ľudia vyvodiť zo situácie, keď už niet inej možnosti, len sa priznať, tak z toho by tu mala zaznieť jedna jednoznačná vec. Pán minister, nemali by ste čakať na hlasovanie. Mali by ste povedať, že pod tlakom argumentov, ktoré tu zazneli, a po zvážení situácie, aká nastala, považujete jednoducho za správne, za čestné a pre svoju stranu za prospešné, že zo svojej funkcie dnešným dňom odstupujete. Dokonca si myslím, že by vám to nejaké to percento mohlo priniesť. Pravdepodobne to neurobíte, ale verte, že ten náš spoločný známy by vám určite poradil niečo takéto. Pretože on týmto veciam rozumie.
Ďakujem pekne.

Jano, dík za možno taký iný spôsob prednesu tej istej veci, taký kultivovaný na rozdiel odo mňa.
Ale k tomu poslednému, čo si povedal, že nejako tak do svedomia prehovoril ministrovi, že teda by mu aj pomohlo, ak by sám odstúpil a tak podobne, ale. Ja si tiež myslím, že by mu to pomohlo, ale tam je základný predpoklad mať hanbu. A v Trnave sa to hovorí, že ľudia, ktorí ju majú vyoperovanú, také niečo nedokážu. A ja sa obávam po tom, ako dnes sa tu pán minister bráni podľa neho a používa lži namiesto faktov, takže on tú hanbu už dávno si nechal vyoperovať.

Ďakujem pekne. Pán kolega, sa vrátim k tej tvojej úvahe, kde si povedal, že ako slabo bola vyargumentovaná obhajoba pána ministra, že ku jednotlivým faktom sa ani poriadne nevyjadril. Ja som zase, myslím, že aj pán premiér, som ešte také slabé, takú slabú obhajobu svojho ministra nevidel, čo tu sedím už nejaký ten piaty rok, a musím povedať, že asi to súvisí s tým, že vlastne oni raz to ministerstvo životného prostredia zrušili, takže asi veľmi im nereže a zdá sa mi, že svedčí o tom aj rozpočet, ktorý ministerstvo dostalo na budúci rok, ktorý je o 50 % menší, však vieš, si v našom výbore, takže vieme, ako tam oni doslova že sú v bdelej kóme.
A myslím si, že toto je, dá sa povedať, neobhájiteľné a matematika nepustí, ako si hovoril. A ja sa len veľmi hanbím, že prakticky pán minister sa tejto veci, čo sa týka predraženia tej nafty, pokiaľ by došlo, vôbec, ale vôbec nedotkol. A myslím si, že tu, ako nám často vyčítajú, že nemáme argumenty a že nepovaľujeme tie argumenty, ktoré oni nám dávajú, že máme povaliť, že sme veľmi nejakí neadresní, tak tu presne mi toto chýba, že tu mali ísť a začať to, by som povedal, s ich veľkou nonšalantnosťou všecko likvidovať, že to sú všecko bludy, ktoré my tu hovoríme. Žiaľ, to sa nestalo, ja som veľmi sklamaný, pretože myslel som, že to bude trošku o inej obhajobe tohto rezortu a tohto pána ministra.
Samozrejme, keby to bol on ako, jak si už povedal, v danom čase urobil, ako sme teda my teraz žiadali, tak myslím, že by to bolo o celkom inom leveli postavenia ministra životného prostredia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, kde je príčina toho, že sa stalo to pánovi ministrovi, že tak slabo zareagoval? Zaškodila veľkosť SMER-u, asi je, existuje istá kritická hranica, diagram prelomu, keď človek má príliš veľa úspechov zdanlivo a príliš veľa moci, že potom stratí pud takej sebazáchovy alebo citlivosti na problém. A preto sa možno ani poriadne nepripravil a preto nedokázal zareagovať.
Myslím si, že to môže byť jedna z príčin, že tá veľkosť je vlastne príčinou v tej malosti, v tej slabej, veľmi slabučkej obrane alebo v tej neschopnosti zareagovať na fakty, ktoré sme tu predložili. A naozaj nie je dôležité, v akých tričkách sme vtedy boli a za koho nás tu majú. Hovorili sme pravdu.
Ja som spomenul, a tým by som to mohol aj tak ukončiť, tento vstup, ten Rubikon, že zašiel dneska ten náš SMER za Rubikon a už je za hranicou toho, kde niet návratu. A s tým Rubikonom je spojená tá slávna veta: "alea iacta sum", alebo keď to tak trocha spotvorím, tak poviem "alea aj jachta sum" a miesto jachty poviem "alea ja kompa sum". Nuž kocky sú hodené, budeme to rátať v tej noci z 5. na 6. marca. Ja som presvedčený, že aj dnešný deň prispeje k tomu, že tá matematika vás bude, kolegovia zo SMER-u, mrzieť. Pretože vy ste sa nezmocnili tohto problému tak, aké ste mali na to možnosti a ako ste to mali urobiť. Slabučkí ste boli.

Ďakujem pekne za slovo, ale trošku ma vyviedol z konceptu tu pán poslanec, ktorý mi povedal, že či mám povinnú jazdu. Vyprosujem si to.
Dámy a páni, ja som znechutená úrovňou tohto pléna. Rečníci oslovujú pána ministra a pán minister tu vôbec nie je. Ale načo by tu aj vlastne bol, čo by tu robil, lebo toto vôbec nie je rozprava.
Keď sme tu pred rokom prejednávali návrh na odvolanie pána ministra Richtera, som mala lepší pocit. Aj keď sme všetci vedeli, že odvolaný nebude, ale mala som pocit, že má význam hovoriť o svojich výhradách a o pochybnostiach, a dokonca pán minister Richter vtedy aj reagoval na konkrétne veci a odpovedal. Teraz už o tom nie je ani chýru, ani slychu. Nikto nereaguje na to, čo návrh na odvolanie namieta.
Pán premiér namiesto obhajoby svojho ministra oznámil novú investíciu a popritom ledabolo oznámil, že opozícia doteraz nepredložila nič pozitívne.
Nebudem hovoriť o tom, že ak opozícia niečo pozitívne predložila alebo predložila niečo, čo vládna strana neskôr považovala za pozitívne, tak sa takým stal až potom, ako bol opozičný návrh zamietnutý, a pozitívnym sa stal až vtedy, keď ho predložil SMER. Je jedno, či po troch mesiacoch, alebo po troch minútach.
Spomínam si ale aj na blog, ktorý som tu citovala pred pár mesiacmi pri odvolávaní podpredsedu alebo návrhu na odvolanie podpredsedu Národnej rady pána Figeľa, a v tom blogu bloger hovoril niečo v tom zmysle, že už sa ani netvárite, že sa tvárite. A odvtedy je to ešte horšie. V posledných týždňoch arogancia a hrošia koža ešte, ešte viacej zhrubli. A vrcholom pre mňa boli tzv. protiteroristické balíčky. Nikto tu nevyvrátil podozrenie alebo obavy z ich zneužitia, ani to, že zákony, ktoré majú regulovať tajnú službu, by určite nemali pripravovať tí, ktorých má zákon regulovať. A vzťah a zodpovednosť vlády k tým balíčkom a k tomu prístupu veľmi pekne, no, pekne, veľmi jasne demonštroval minister spravodlivosti ako predkladateľ, ktorý sa pri tomto pultíku hral celé dni s tabletom, ironicky sa usmieval a nereagoval dokonca ani na priamu výzvu k tomu, aby povedal svoju záverečnú reč. A už potom prítomnosť predkladateľa v podobe ministra pôdohospodárstva bola iba takým, takou kvapkou. Neviem, či sa to dá nazvať čerešničkou, skôr nie, na torte.
A dnes naozaj nikto nereagoval na argumenty predkladateľov tohto návrhu. Hodnotenia typu, že sú to drísty alebo slová ako starý ovad z úst ženy poslankyne, pani poslankyne Košútovej, tak to už som tu všeličo počula od chlapcov, ktorí na seba strieľajú z praku alebo z plniacej tužky, rôzne slová a už som si myslela, že hádam to už ani horšie nebude, ale keď toto povie žena a tvári sa pri tom, akože hovorí úplne samozrejmé veci, je mi to veľmi ľúto.
Ďalej potom pán poslanec Raši vychvaľoval úspechy ministra Žigu. Ale to nemožno považovať za rozpravu. On hovoril zase niečo iné. Nehovoril o argumentoch, nevyvracal tie argumenty.
Čiže nemám ani ja možnosť tie argumenty, ktoré neboli vyvrátené, obhajovať, lebo ich nikto nespochybnil. Naozaj súhlasím s tým, že tá obhajoba, takzvaná obhajoba ministra Žigu bola veľmi slabulinká. A pamätám si tu na chvíle, kedy bolo tu viacej poslancov v tých laviciach a kedy mali pred sebou aj papieriky, na ktorých mali napísané nejaké argumenty, aj keď to niekedy vyzeralo, ako keď vystupujú čitatelia alebo členovia čitateľského krúžku, ale aspoň niekto sa tým zaoberal, aspoň nejaký podporný tím pripravoval argumenty. Teraz už nič. Akože nič nie je dôležité, choďte do kelu, ako by nám hovorili, my si to už zrežírujeme, spravíme, vy nikoho nezaujímate.
Ale chcem povedať jednu vec. Veronika Remišová si nezaslúži posmech nikoho z tých, ktorí tu rozprávali. A bola by som, ja by som bola veľmi rada, keby aspoň 20 % budúceho parlamentu malo jej kvality, jej skúsenosť, jej precíznosť, jej zodpovednosť, schopnosť analýzy aj syntézy a naozaj vysokú kvalifikáciu a aj mravnú hodnotu. Ja som si istá, že o nej ešte budeme a budete veľa počuť. A pre mňa je ona práve nádejou, že bude dostatočným kontrastom pre prázdne reči, aj pre prázdne hlavy, ktoré sa budú usilovať ovládnuť parlament a štát po marcových voľbách. Ide nám fakt, naozaj o veľa. Ak máme ako národ pud sebazáchovy, nemôžeme dopustiť pokračovanie vlády jednej strany. Je to veľmi silný opiát. Pán kolega Mičovský niečo podobné naznačil na konci svojej reči, že je to, je to príliš silné, je to silný opiát najmä pre nich samých a demokracia naozaj nie je samonosná, tak chcem veriť, že si ju postrážime.
Ďakujem pekne.

No, pani kolegyňa, ja úprimne mám tendenciu si vás vážiť a mám aj rešpekt k práci, ktorú ste doteraz vykonala, ktorá má aj nepochybne aj širšie uznanie, ale teraz ako ste hodnotila rozpravu. Viete, starý ovad je jedno z najslušnejších ľudí. V klube, v ktorom sedíte, je spŕška bezuzdných, bezočivých, osobných urážok, ktorých osobne ja som si zažil hrozne veľa. Naozaj beriete úprimnú, máte právo vy ako členka tohto klubu hovoriť tu o nejakej etike v rozprave? O nejakých papierikoch a podobne po tom, po tých neuveriteľných cirkusoch, čo nie vy, ale vaši kolegovia z vášho klubu ako tu neustále predvádzajú? Od fyzických útokov až neviem po čo, už slovné urážky si ani nevšímame. Takže toto ste u mňa teda body nezískala.
A už ďalšia vec, balíčky a ste hotová z neúprimnosti. SMER má za sebou osem rokov vládnutia. Boli tu čo len náznak zneužitia trestných zákonov, služby, tajných služieb alebo podobne zo strany SMER-u? Zo strany vašich drahých koaličných partnerov, teda opozičných, od pána Galku a pána Lipšica tie bezodné odpočúvačky a podobne a zneužívanie služby. Nehazardujete trošku s vašou reputáciou, pani poslankyňa? (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pani kolegyňa Janka, áno, myslím, že sa na tom zhodneme. Tá veľkosť, tá sila, tá jednoznačnosť a pocit absolútnej prevahy, tá ničí našich kolegov tu z parlamentných lavíc z vládnej strany. Naozaj vám to zaškodilo a naozaj sme sa tu ani len nedostali k tomu, že by tu bol pokus o priznaní kúska, kúska tej pravdy. A na vás, na vašej strane bola táto povinnosť povedať áno. A ja stále si myslím, že by ste nestratili ani percentá, ani z veľkosti, ale nedokážete to. Toto je zvláštne, že nedokážete, že tá veľkosť vám tak škodí, že je to výhoda pre nás. To je zvláštne. Vaša veľkosť je našou výhodou a na to doplatíte.
A rýchlo som sa snažil si spomenúť na, na tie slová Chalupkove, že "divou svojou presilou sama sa zničila". Viete, ako to dopadlo? Takže dovolím si len dokončiť tento, túto faktickú poznámku názvom tých Chalupkových slov: "Mor ho!"

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Číž, nebudem napodobňovať váš tón, zvýšený hlas ani iróniu. Ja som veľmi jasne povedala, že ma to zaskočilo a prekvapilo od ženy poslankyne. Nebudem už viacej toto rozoberať.
A pokiaľ ide o to zneužitie tajných služieb, čo je málo príkladov v histórii, kedy sa spustí reťazová reakcia, kedy nastane totalita? Pred týždňom, či koľko tomu je, sme sa snažili odstrániť následky a odškodniť obete takého zneužitia tajných služieb, ako bola ŠtB. Veď to je proces, ktorý už ani vy potom nebudete mať v rukách. To som chcela tým povedať. A zneužitie aj v iných, ako v tajných službách, nemusíme až tak ďaleko chodiť, jedno meno, Hedviga Malinová.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vláda jednej strany ide do finále. A aj keď sa prvý polrok zdalo, že SMER sa azda mení a pristupuje k riadeniu štátu oveľa zodpovednejšie a slušnejšie a svoje praktiky, ktoré si zaľúbila počas prvej vlády, nechce používať, po dosť krátkom čase sme zistili, že sme sa opäť mýlili, že počiatočné naznačovanie otvorenosti vládnutia, pozvania k riešeniu problémov rôznych organizácií či združení v krajine bolo len naoko a malo za cieľ odlákať pozornosť od iných vážnych vecí. Mala to byť taká pavučina na prekrytie rôznych neoficiálnych biznisov v oficiálnom svete.
Počas týchto štyroch rokov robili všetko pre to, aby svoje obludné kšefty ukryli a trebárs zabalili aj do alobalu, ale najmä do zodpovednosti a transparentnosti, no musím konštatovať, že márne.
Je mi ľúto, ale kde sa pozrieme, tam je všetko v žalostnom stave. Asi len predražené námestia vyzerajú dobre. Živnostníci, učitelia, zdravotníci, dôchodcovia, zdravotne postihnutí, študenti, no až strach.
Niet azda oblasti, v ktorej sme pocítili zodpovedné riešenia. Možnože by som ako príklad uviedla nebankovky alebo tému úžery, ktorú ale opäť vlastne navodili opoziční kolegovia. Až následne sa potom chytil toho pán Madej, chvalabohu, zahryzol sa do témy, ale opäť nebyť jeho, tak ani minister Borec, ktorý je mimochodom naozaj veľkým sklamaním pre mnohých, opäť nechal plávať a zvetrávať ako mnoho iných tém. Inej oblasti, ktorá by bola zodpovedne riešená, azda ani naozaj niet. Za to sa ale tvárite, že transparentnosť je vám blízka a dokonca, že veď ste prijali aj protikorupčný zákon. Ale dodám, že bezzubý zákon.
Korupcia a klientelizmus sú stále vašou pracovnou metódou a nástrojom strany SMER. Niekedy sa dokonca cítim ako v dobách mečiarizmu, najmä tým, že ste svoj systém voviedli do dokonalosti v sieťovaní svojich ľudí na úradoch a zabetónovaním všetkých svojich lojálnych ľudí na pozíciách. Dokonca v tom urputne pokračujete i teraz tesne pred voľbami, pretože čo ak by.
Za vrchol považujem politizáciu niektorých vysokých pozícií a ich obsadzovanie tvrdými straníkmi a dlhoročnými politikmi so všetkými zvykmi, ktoré sa za dlhé roky v poslaneckých laviciach naučili a politikou nasiakli.
O tom, že vaším nástrojom je naozaj klientelizmus, sa presviedčame takmer denne. Za skoro každým verejným obstarávaním, obchodom či službou je niečo podobné. K dnešnému dňu, pripomeniem, bolo zmapovaných takmer, nie takmer, presne 120 káuz vašej vlády, 120 káuz Roberta Fica. Forayova teta, mediálne najsilnejšie cétečko, palivové karty, bielenie karty, nezverejňovanie zmlúv CEPS-u, upratovacie služby, stráženie firmou Bonul, Babišove miliónové dotácie, z ktorých má kšeft i minister, bývalý minister hospodárstva, v alobale balené banícke peniaze a následné schválenie príspevku pre baníkov zo Sociálnej poisťovne, ako po iných menších, ale i väčších kšeftoch, ktoré nedovolia ani len pomyslieť na to, že SMER je strana čistá a myslí na svojich občanov, ktorých zachraňuje, chráni, poprípade zlepšuje im život. Vás baví ľudí ovládať a vždy svoj predvolebný marketing zameriate podobne. Vystrašiť a potom ovládnuť. Tu naozaj hovorím o prepracovanom a sofistikovanom systéme, ktorý navonok vyzerá uhladene a bielokošeľovo.
Dnes sme sa síce stretli, aby sme hovorili o kauze kompa, a nielen teda o kauze. A som presvedčená o tom, že tých argumentov kolegovia dali na tácku dostatočne veľa. Myslím, že boli dostatočne zo strany opozície obhájené. Veď istým znakom, že nie je všetko kóšer, je aj začaté trestné stíhanie. Aj keď ako asi dopadne?
Dôležité je však povedať, že všetky kauzy majú naozaj podobný, ak nie rovnaký scenár. Jeden scenár, jednu formu, štát určí podmienky, často na základe vopred vybraných firiem a dohôd s nimi, verejné obstarávanie sa podľa toho nastaví a ušije na mieru, následne prebehne obstarávanie, ktoré je schopné splniť skutočne len vopred dohodnutá firma. Poprípade ak by sa náhodou nejaká firma našla, zrušíme pre istotu verejné obstarávanie, vypíšeme nové a medzi tým ostatným firmám "vysvetlíme", ako to chodí. Veľmi podobným spôsobom to funguje všade.
Včera som práve čítala o predražených zákazkách v IT sektore, na ktoré upozornil Michal Truban. Myslím, že opäť statočný mladík, ktorý nepociťuje núdzu o zákazky, ale nie o štátne zákazky. A odhodlal sa ísť von s ponukou, ktorú mu dali úradníci. Jeho odhady na korupciu v IT sektore je asi miliarda utopená v nových informatizačných systémoch na Slovensku. A ďalší odhad je zhruba miliarda utopená v blízkej budúcnosti, aby to vôbec fungovalo. Vám sa to nezdá ako plytvanie?
Verím, že ľudí, ktorí nedokážu tíško prihliadať na kauzy, ktoré požierajú spoločné financie, bude stále viac a budú odkrývať špinavé praktiky, ktoré ožobračujú občanov a plnia vrecká iba vyvolených.
Jedným z mnohých takýchto nehoráznych obchodov je kauza kompa. Obchod štátu, ktorý v tomto prípade reprezentoval štátny podnik Vodohospodárske stavby s firmou Ponton City. To prepojenie je už po dnešnom vysvetľovaní, myslím, že úplne jasné. Aj malému dieťaťu bude jasné, že ak starú kompu cez Dunaj prevádzkoval štátny Slovenský vodohospodársky podnik za ani nie pol milióna eur a nový prevádzkovateľ Ponton City to bude robiť za takmer 5 mil., niečo tu nesedí.
Pán premiér má plné ústa toho, že privatizácia štátneho majetku je zlodejina. No pritom sám dáva takúto možnosť, a to dokonca pre štát výrazne nevýhodne.
Odhalenia v kauze kompa vedú priamo do srdca strany SMER. Opäť o tých prepojeniach, myslím, že už je zbytočné rozprávať, myslím, že v tomto ohľade bolo povedané naozaj veľa. Skrátka, som presvedčená o tom, že verejné obstaranie bolo opäť raz zmanipulované. Najsmutnejšie na všetkom je, že na Slovensku za vašej vlády sa kradne v zmysle zákonov. Ide z toho až des.
A Peter Žiga, poverený riadením ministerstva životného prostredia, je osobne zodpovedný za tento obrovský prešľap. Nielenže je v kauze zainteresovaný cez právničky, ale je tým človekom, ktorý menoval riaditeľa Vodohospodárskej výstavby, ktorá nevýhodný obchod uzavrela. Je nám jasné, že bez hlasov SMER-u opozícia veľa nezmôže, je však nevyhnutné na tieto prešľapy neustále a silne poukazovať. Sám SMER totiž vyvodzovať žiadnu politickú zodpovednosť nemieni.
Milí samovládcovia, nechýba i vám náhodou sebareflexia, ktorú radi pripomínate iným? Pohľad na kandidátku SMER-u vraví, že je to stále strana bez akýchkoľvek škrupúľ. Ak by ste mali súdnosť, minister Peter Žiga a ešte i ďalší ľudia namočení v kauzách by zrejme nielen neboli tak vysoko, ale neboli by na kandidátke vôbec.
A, vážený pán minister, ešte zabŕdnem trošku do budúcnosti. Myslím, že sa rozohráva i ďalšia kauza. Kauza, ktorá bude úzko súvisieť s regiónom Oravy, a je to 20-miliónová kauza a ktorá opäť, pokiaľ sa uskutoční, bude jasným znakom, že ministerstvu životného prostredia nejde o životné prostredie a zraďuje obyvateľov, ale len o klientelizmus, a to pre tých, ktorí sa vedia okolo vás dobre krútiť a bude pre nich znamenať istý peniaz z eurofondov. Skládka v Istebnom si zaslúži riešenie, ktoré projektovo spĺňa všetky parametre medzinárodne uznávaných pravidiel i našich zákonov a nedala na plytké sľuby firmy, ktorá reálne v regióne nepoberá veľkú dôveru, čo sa týka dodržiavania svojich záväzkov voči prostrediu, voči životnému prostrediu. Ale vy chcete aj napriek tomu navliecť projekt na niektorú z výziev tak, že občania nebudú mať žiadnu záruku či uistenie bezpečnosti. A pripomínam, že opäť nejde o drobné, ide o 20 mil., ktovie, či nie viac.
Preto vás, pán minister, chcem vyzvať, aby ste aspoň túto pre mňa dosť vážnu budúcu kauzu dôsledne odsledovali a aby dozorujúce orgány nehrali len tretie husle pri kontrolách a inšpekciách a odbory životného prostredia neboli len pisálkovia, ktorí plnia príkazy vedenia komerčnej firmy či vašej strany, ale rozhodovali objektívne a podľa objektívnych skutočností.
A ak vám ani zdravie občanov nie je sväté, potom skutočne na mieste ministra životného prostredia nemáte, pán minister, čo robiť. Bude možno preto lepšie, ak prenecháte toto miesto niekomu inému.