60. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Zajac, ja by som nadviazal na vás tam, kde ste hovorili o tom, že pán prezident konštatuje, že stupeň ohrozenia pre Slovenskú republiku je minimálny. Riešenie navrhované politickou stranou SMER je zavedením policajného štátu a hrubým zásahom do súkromia a šikanovania občanov a nie ochrany Slovenska. Riešenie by bolo posilnenie právomocí polície tajných služieb v závislosti od vyhlásenia stupňa ohrozenia, ktoré by mohla vyhlasovať vláda na časovo ohraničené obdobie, či prvý, druhý, tretí alebo štvrtý stupeň a tomu zodpovedajúce právomoci. Takto to, čo robia kolegovia zo SMER-u na čele s Robertom Ficom, je bezbrehé zavedenie policajného štátu, pričom je nespochybniteľné, že ochrana obyvateľov Slovenska musí byť prvoradá. Ale nie bezbreho. Bez transparentnej kontroly posilniť právomoci polície a tajných služieb nie je ochrana, ale šikanovanie občanov.

Ďakujem pekne. Aj vo vystúpení kolegu, ale aj predtým sa tu zjavuje, že čo bude, keď. Ja v mojom vystúpení budem hovoriť, čo už je a budem hovoriť jeden konkrétny prípad. Objednal som si živnostníka, aby odviezol kontajner z Námestia SNP a toho živnostníka terorizovala polícia. Normálne mu prezerala pomaly plomby v zuboch. Vyhrážali sa mu, že keď zíde z trasy, že obmedzia jeho slobodu a ja o tom budem hovoriť, vážení. Policajti mu povedali, že majú rozkaz v prípade, že zíde z trasy, že mu obmedzia slobodu. Viezol alobalový kontajner z Námestia SNP na Železnú studničku a občania, počúvajte dobre, viete, aký sprievod mal? Tri policajné autá. Nafulované tri policajné autá. Čiže tri policajné autá doprevádzali jedno nákladné auto, na ktorom bol kontajner obalený alobalom kvôli tomu, aby ho nezaviezol pred dom Roberta Fica. Prosím vás, to nieže čo bude, ja v mojom vystúpení budem hovoriť o tom, čo už je. Ten živnostník, chudák, sa bojí tak, že keď som mu zavolal, sa mi bál zdvihnúť telefón, že on už nikdy nič neodvezie, že on už nikdy nič neodvezie, že on sa bojí, že jeho to živí. Jeho to auto živí. Prosím vás, on ráno sadne do auta a robí s tým autom. On prišiel odviezť jeden kontajner a odbavovalo sa tam na ňom, s prepáčením, desať policajtov. Kontrolovali mu všetky papiere, volali na telefónne čísla, ktoré mal nalepené na aute, že čo to je, kde to je, čo to je. Prosím vás, a tento človek, ktorý je živnostník a zarába si na seba, viezol kontajner na Železnú studničku a sprevádzali ho tri policajné autá. Ja budem v mojom vystúpení hovoriť nie o tom, čo bude, ja budem hovoriť o tom, čo už je.

Ďakujem za slovo. Takže už tieto prvé dve vystúpenia sú zjavné, ako bude asi väčšina vypadať, teda nejaká dohoda je, na čo treba všetko poukazovať a podobne. Ale s čím nesúhlasím, je to, že teraz hovoríte, že nie je u nás, že je teda u nás bezpečne, bezpečné prostredie a podobne. Keď sa niečo udeje, tak potom na nás budete hovoriť, že kde ste boli, prečo ste nič neurobili? Chápem to z, ako z opozície, ale čo sa týka celkovej tej situácie, každý deň počúvame z úst aj európskych lídorov to, čo naša vláda, premiér hovorili pred dvoma, troma mesiacmi a teraz to vlastne mnohí opakujú. Nepočujeme každý deň, že musíme lepšie chrániť Schengen? Kedy sme to ako vláda a premiér hovorili? Už dávno. Kedy nepočúvame, že musíme lepšie identifikovať osoby? Riešiť prvotne migráciu v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú? To sú všetko veci, ktoré teraz ako keby niekto vymyslel a pritom vláda, vláda hovorila o tom naozaj už, už dávno.
A čo sa týka zákonov ako takých, ja som sa rozprával s obyčajným človekom, nie, nie ako niektorí tu OBYČAJNÍ ĽUDIA, ale s obyčajným človekom a ten mi povedal, že kto nerobí nič zlé, nemusí sa ničoho báť a nemusí sa báť ani takýchto opatrení.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom. Najprv na pána Bagačku. Pán Bagačka, nieže ja to hovorím, pán prezident píše, že čo sa týka stupňa ohrozenia nášho štátu, je na najnižšej možnej úrovni v tejto oblasti terorizmu. Tak to myslel pán prezident a ja vo svojom vystúpení. Samozrejme, že občania požadujú bezpečnosť. To je prvoradou úlohou štátu postarať sa o bezpečnosť občanov. Ale viete, čo občania požadujú? Aby namiesto toho, že ich policajti merajú, rýchlosť ich auta za každým jedným rohom, aby ich polícia a ostatné bezpečnostné zložky štátu ochránili pred drobnými krádežami dennodennými v niektorých oblastiach. Pred kriminálnymi živlami, pred neprispôsobivými občanmi, pred úžerníkmi, alebo aby polícia a ostatné bezpečnostné zložky štátu ochránili predsedu parlamentu pred tým, že mu vykradnú jeho byt. Ako funguje bezpečnosť v tomto štáte? Chcete chrániť občanov pred teroristami, pred možno ISIS a nevieme ochrániť byt predsedu parlamentu pred vykradnutím? Takto vyzerajú naše bezpečnostné zložky. Veď to je na smiech.

Pán prezident vrátil balík zákonov a urobil samozrejme veľmi dobre. Vrátil balík zákonov tak, ako by mal rovnako konať každý slušný človek, ktorý si váži slobodu v tejto krajine. Keby pán prezident mohol, určite by vrátil aj ústavný zákon, ktorý v jednom balíku v tejto snemovni bol schválený aj za pomoci časti opozície. Preto keď dnes počúvam od všetkých, ako súhlasia s pánom prezidentom, tak tí, ktorí otvorili cestu k schváleniu tohto balíku zákonov, podporu ústavného zákona, by mali cudne klopiť zrak. Pretože schválenie ústavného zákona nebolo ničím iným, len legitimizovaním a otvorením cesty k tomu, aby takéto zákony, ktoré obmedzujú slobodu v tejto krajine, boli schválené.
Sloboda je vážna vec, vážna hodnota, ktorú táto krajina veľmi dlho nemala. Veľmi dlho sme žili v neslobode. Dnes si to už jedna generácia ani nepamätá, pretože to nezažila. Mladá generácia si myslí, že sloboda je niečo automatické, ktoré je raz navždy dané a už nikdy, nikdy nehrozí niečo také, že by sme o ňu mohli prísť. My, ktorí sme žili v tom predchádzajúcom režime, vieme, že to nebolo zďaleka také automatické a museli prísť desiatky rokov, kým sa sloboda stala pre mnohých automatickou a tým pádom možno až bezcennou záležitosťou. Ale slobodu treba vždy chrániť a vždy o ňu bojovať, pretože sa o ňu dá ľahko prísť. Dá sa o ňu prísť práve takýmito zákonmi. Ústavnými, za podporu ktorých sa niekto zapredá? Alebo si tým kúpi niečo do budúcna? A bežnými, na ktorý stačí úplná jednoduchá vládna väčšina.
Ako to fungovalo vtedy, keď nebola sloboda? Vláda držala v rukách absolútnu moc a samozrejme súčasťou tej moci bola polícia a armáda. Čo sa stalo schválením týchto zmien v týchto zákonoch? Presunuli sa veľké právomoci na silové zložky. Právomoci, ktoré môžu byť použité proti občanom. Tá okrídlená veta, ktorá dneska zaznieva z úst opozičných poslancov alebo sem-tam ju počujeme aj v médiách, že slušný človek sa nemá čoho obávať, takúto vetu som počúval veľmi často počas komunizmu. Voči všetkým, ktorí sa odvážili prejaviť iný názor. Tí boli neslušní. Tí boli zlí. To boli kriminálne živly, voči ktorým sa zasahovalo. Až si niekto myslí dnes, že bude problém na základe týchto právomocí kohokoľvek obviniť, pozbaviť slobody, poškodiť mu dobré meno, znevážiť ho, podstrčiť mu všelijaké dôkazy, ktorými môže podľa tohto zákona polícia voľne narábať a strčiť mu to kdekoľvek, pretože polícia môže kedykoľvek bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia sa mu prehrabávať, v čom len chce, tak je naivný alebo hlúpy. Alebo koná pod zlým úmyslom.
V živote platí, a zvlášť v oblasti právomocí, že až je niečo, čo sa zneužiť dá, tak to skôr alebo neskôr zneužité bude. Na tom môžte vziať jed. Nemusí to byť zneužité touto vládou, ktorej končí mandát za chvíľu, sme vo volebnej kampani, ale môže to byť zneužité ktoroukoľvek budúcou vládou, o ktorej dnes vôbec nevieme, aká bude. Práve preto treba byť nesmierne opatrný, keď je na stole návrh, aby sa obmedzili slobody, občianske práva a slobody občanov. A keď už sa majú obmedziť, tak tomu musí predchádzať široká diskusia. Musia byť do toho zapojené naozaj debaty odborníkov. Nie v skrátenom legislatívnom konaní. Nachádzame sa snáď vo vojnovom stave?
Stupne ohrozenia, ako moji kolegovia už spomínali, sú definované a pokiaľ sa zhoršuje bezpečnostná situácia na Slovensku, tak sú vyhlasované. Na Slovensku nemáme žiadny typ alebo najmenší možný typ ohrozenia. Napriek tomu schvaľujeme zákony, ktoré výrazne zasahujú a obmedzujú občianske práva a slobody. A schvaľuje ich táto snemovňa, už nemôžem povedať vládna väčšina, pretože ich schválila nielen vládna väčšina necelé tri mesiace pred parlamentnými voľbami v skrátenom legislatívnom konaní. Každý veľmi dobre vie, že takéto konanie nemá nič spoločné s reálnym riešením problému. Každý veľmi dobre vie, že toto je len súčasť predvolebnej, predvolebného marketingu, ktorý potrebuje vládna strana, aby svoju agendu, protiteroristickú agendu urobila ústrednou témou volieb.
A tu sa znova musím spýtať, keďže je jasné, že vládna strana áno, ide a hrá s touto kartou, tak koná tak, aby túto kartu naplno využila. Ale musím sa spýtať, čím je vedená časť opozície, že podporuje túto falošnú hru vládneho SMER-u? Je to nevedomosť alebo úmysel? Odpoveď na túto otázku nechám visieť vo vzduchu a nech si ju každý zodpovedá sám, ale dnes nikto nemôže povedať, že nevedel, čo robí, keď hlasoval za zmeny, ktoré dneska prejedávame v tejto snemovni, ktoré vrátil pán prezident ako jeden balík. Keby mohol, je tu aj ústavný zákon, ktorý bol úplne zbytočne schválený, pretože až bol potrebný, až takáto zmena bola potrebná, nech mi niekto odpovie, prečo nemohla byť vykonaná po voľbách? Prečo nemohla byť vykonaná v riadnom legislatívnom procese?
Legislatívny proces nie je vymyslený preto, že poslanci nemajú čo robiť. Dve čítania na dvoch parlamentných schôdzach nie sú preto, že potrebujeme sa dlho zaoberať nejakým textom, ale práve preto, aby sa predišlo neuváženým, nedomysleným, chybným a škodlivým zásahom, ktoré poškodia občanov na slobodách, na majetku, na zdraví, na čomkoľvek. Preto sa skrátené legislatívne konanie používa len vo výnimočných prípadoch a je jasne definované, v akých. Bolo nutné toto robiť v tomto prípade? Určite nebolo nutné. A bolo ohromnou politickou chybou, keby to bola neznalosť, alebo nedomyslenosť podporiť vládny SMER v takomto, v takomto volebnom ťažení, v predvolebnom ťažení. Napriek tomu to časť opozície urobila. Z môjho pohľadu je to veľmi zarážajúce a varovné. Pretože, ako som už povedal, keď tak konali a budú konať vládni poslanci, je to logické, je to ich hra. Je to ich politika, je to ich volebná kampaň. Je to volebná kampaň, ktorá má za cieľ zvíťaziť vo voľbách. Preto úplne legitímne robia to, čo robia.
Hlasovať spolu s vládnou väčšinou v takomto prípade tak tesne pred voľbami môže len koaličný partner, alebo súčasť vládnej strany. Určite tak nemôže konať opozičný poslanec, pretože automaticky prestáva byť opozičným poslancom. To je nie môj názor. To je logika politického zápasu, politickej súťaže. Dva a dva sú jednoducho štyri. Hovorím to otvorene a nemám dôvod zakrývať oči alebo ústa pred pravdou, aj keď sa to mnohým páčiť nebude.
Ja som bol jediný poslanec v tejto snemovni, ktorý nehlasoval ani za ten slávny pozmeňujúci návrh, jediný, ktorý, celá snemovňa inak hlasovala za. Nie preto, že ten návrh by o niečo kozmeticky niečo nezlepšil, ale práve preto, že som vedel, že ten pozmeňujúci návrh nie je nič iné, len zámienka pre to, aby mohol byť podporený celý ústavný zákon, ktorý hrubo, neodôvodnene a vo veľkom rozsahu zasiahne do práv a slobôd občanov.
Vážené dámy, vážení páni, sloboda sa naozaj stráca nebadane a postupne, až sa zrazu zobudíme ako tá žaba, ktorej sa zohrieva voda s pocitom, že už je uvarená. Preto nečakajme nejaké radikálne zmeny, keď k takémuto procesu začne dochádzať, ale k takémuto procesu dochádza postupne a nebadane. Ale my sme tu poslanci na to, aby sme mali dostatočne vyvinuté senzory a dokázali rozoznať, že takéto niečo sa deje. A tu dnes aj na schôdzi, ktorá schválila tieto zákony a dnes sa to, žiaľbohu, stane znova, dochádza k obmedzovaniu slobody, dochádza k obmedzovaniu demokracie s nedozernými následkami pre túto krajinu a samozrejme, v žiadnom prípade a nikdy ani v minulosti, ani v súčasnosti, ani v budúcnosti ja takéto zmeny podporovať nebudem a budem robiť všetko pre to a otvorene budem pomenúvať všetko to, čo s týmito zmenami súvisí a kam to smeruje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dobre to kolega povedal - ako s tou žabou. A naozaj, tá senzitivita ľudí by sa mala zvýšiť i keď niekto sa uspokojí s tým, že v miske je niečo spadnuté. Niekto, kto si možno nezaslúži tú slobodu, alebo za ňu nebojoval, je mu to jedno, len ja by som upozornil na jeden fakt, niekedy komunisti, boľševici prenasledovali intelektuálov, hej, elitu, divadelníkov, lebo im kazili systém. Ale ja budem v mojom vystúpení, ale aj teraz, kolega čo hovoril, hovoriť o živnostníkovi, vážení, však mňa buzerujte, koľko chcete, mne posielajte. Ja som si bol včera na pošte, takú centimetrovú hrubú obálku som dostal z generálnej prokuratúry. Obvinili ma aj z toho, že dýcham. V poriadku, nevadí, mňa buzerujte, koľko chcete. Ale prosím vás, nechajte na pokoji tých živnostníkov. Ten biedny živnostník išiel, neviem, či 70 euro alebo koľko dostal za to, že príde a odvezie kontajner. Prečo sa na tom biednom živnostníkovi odbavovalo desať policajtov?
Rozumiete, ľudia? Ja to vám hovorím. Prosím vás, oni už idú z kraja, im to už je jedno. Každý, kto im bude stáť v ceste, všetkých zmätú. Komunisti naháňali filmových režisérov, divadelných režisérov, spisovateľov, disent. Smeráci naháňajú už aj živnostníkov. Živnostník, ktorého si niekto objedná, aby išiel odviesť kontajner, tak sa stane obeťou šikany, policajnej čistej absolútnej šikany. V každej slušnej krajine by niekto za to zahučal. Ja to ani nejdem nikde písať. Na akú inšpekciu? Na čo to mám písať? Komu to mám písať? Ako môže jedno auto, ktoré vezie kontajner, sprevádzať tri policajné autá a nariadiť mu trasu, ako má ísť? Z akého dôvodu? Neexistuje najmenší dôvod, prečo by to mali urobiť. Lenže v tejto krajine sa tomu nikto nečuduje. Tak sa potom nečudujme, že dopadneme, ako dopadneme.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som už v prvom čítaní v predchádzajúcom ústavnom zákone povedal, že takéto opatrenia sú možné, možno aj prísnejšie, v stave ohrozenia. Ale stav ohrozenia musí mať špeciálny režim vyhlasovania. Tak to funguje vo viacerých krajinách.
Ale na druhej strane musím povedať, že mám pocit, že opozícia zaspala, ako teraz chytá býka za chvost. Už v prvom čítaní v predchádzajúcom ústavnom zákone bol som sám, jediný poslanec, ktorý hlasoval proti tomu ústavnému zákonu. To len pripomínam kolegom.
Ďakujem.

Ďakujem. Tiež mám pocit, že sme strašne skoro zabudli a chcel by som byť v tomto momente nastavený aj pozitívne, ale jediné pozitívum, ktoré po prijatí a prelomení prezidentového veta môže byť, že tie parametre, ktoré teraz budú pre Slovenskú republiku zavedené, sa budú vracať veľmi ťažko a práve možnože ten priamy boj za to, že tá sloboda sa bude musieť vracať v nejakom priamo boji, bude to, čo chýba k tomu, aby sme si tento rozmer vážili ako hodnotu omnoho viacej. Pretože ak si voľne rozoberieme iba to, že ako si spomínal v tom, že kriminálne živly za bývalého režimu, tak si spomeňme, ako sa vyrába kriminálny živel. A kriminálny živel sa vyrába tak, že sa najprv zmení zákon, aby aj prejav názoru mohol byť trestným činom, kriminálnym činom, alebo nejakou skutkovou podstatou. No a tu sme doma.
Skutková podstata za politický extrémizmus vyrobí z nejakého nosiča plagátu, letáku alebo billboardu kdesi politického extrémistu a bude z neho odrazu pre účely toho, čo sa teraz zavádza, kriminálny živel. Opäť budeme kategorizovaní do slušných a tých neslušných kriminálnych živlov, tak nech si všetci ľudia, ktorí doteraz mali pocit, že v tomto štáte obrovské množstvo vecí nefunguje, tak odrazu parametre tohto zákona z nich bude môcť robiť politických extrémistov. A to v tom zákone je a nemusíme sa rozširovať ďalej, pretože je tam mnoho iných nebezpečných mín, ale táto mína a že nevypadla pri opakovanej snahe aj mojich kolegov a kolegov z opozície z tých zámerov, je len a len hanba.

Ďakujem za všetky faktické poznámky, ktorými viac-menej z rôznych uhlov pohľadu sme sa zhodli na tom, že ten problém tu naozaj je a budeme v budúcnosti tomuto problému čeliť. Ako som už povedal, čo sa dá zneužiť, sa skôr či neskôr zneužije. A tu sa týmto zákonom vytvoril obrovský a dokonalý priestor pre zneužitie vládnej a policajnej moci voči občanom, voči názorovým oponentom. Vytvoril sa dokonalý priestor na kriminalizovanie nepohodlných ľudí a na ich obmedzovanie a odstraňovanie. Atmosféra preto, aby sa tak mohlo stať, sa vytvorila tým, že sa akceptovalo, akceptovala hra SMER-u, že je tu hrozba. Tá akceptácia vznikla tým, že časť opozície podporila zmenu ústavy, a to v skrátenom legislatívnom konaní, a to tesne pred voľbami, čím verejnosti dala jasný odkaz, áno, je tu hrozba, preto je potrebné meniť ďalšie zákony. A potom sa už len dokonalo to, čo týmto bolo začaté, a to je ten smutný príbeh tejto snemovne a aj súčasnej opozície.

Ďakujem pekne. Vážené vedenie, práve striedajúce sa, Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, vážení kolegovia, kolegyne, samozrejme, aj mňa mrzí, že musíme toto preberať tu pred Vianocami, najmä mi je ľúto Východniarov, ktorí museli kvôli pár hodinám utekať z druhého konca Slovenska. Len keby sme tento zákon boli dali na začiatku minulej schôdze, tak tento celý proces sa mohol spraviť v rámci päťtýždňovej schôdze, ktorá tuná bola, určite by sa našiel priestor aj na túto debatu. Tak teraz to musíme robiť tesne pred Vianocami, čo samozrejme má aj veľa nevýhod.
Ja mám jedno privilégium, ktoré vlastne nikto v tejto snemovni nemá ani z vedenia ani z poslancov, že som bol pred pár dňami na zasadnutí Rady vlády pre ľudské práva. Tam teda bolo, bol šesťbodový program, temer všetky body sa týkali extrémizmu, nechcem povedať, že v zátvorke prebehlo LGBTI, jeden sa potom stiahol, takže len päť, a v rôznom sa potom dodal bod, a s tým súhlasilo zľava, sprava, liberáli, všetci, aj nevládne organizácie, ktoré tam boli, a práve sa týkalo toho, že prečo tento zásadný zákon vlastne súvisí s ľudským právom, nebol daný do tejto Rady, prečo sa neprediskutoval. Bolo to veľmi kritizované, nebola žiadna verejná diskusia, prečo to bolo v skrátenom konaní, načo je teda Rada vlády, keď takýto bod - ja som očakával, že tam bude - tam vôbec nebol, a teda bola o tom dosť dlhá diskusia, ktorú pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Jankovská skutočne musela sa veľmi zvŕtať, a nepresvedčila celkom Radu vlády o tom, že keď to vôbec nedali do programu, že urobili dobre.
A vtedy som si spomenul, že závery z tohto by som mal tu povedať, resp. pri prvej príležitosti, tá sa teraz dnes naskytá vlastne.
No samozrejme, terorizmus nás všetkých bolí, je obrovským ohrozením celého sveta, Európy a iste aj nás, ale pripomínam, že Paríž tu nebol ako jediný akt terorizmu. Dovolenky predtým, sa to každý rok mnohokrát kdekade udeje náhodne. Aj ruské lietadlo nad Egyptom bol akt terorizmu, ale tie, to prešlo relatívne bez veľkých protestov. Samozrejme, Paríž bol strašný a bolo nutné niečo robiť. A teda vláde nezazlievam, že sa s tým zaoberala, len niečo takéto mohla mať už dávno pripravené a pokojne to urobiť aj v normálnych - v prvom, druhom a treťom čítaní. Nič by sa nebolo stalo. Mohlo to tu byť už dávno. Chápem, že bolo treba konať po Paríži, ale nie teda, by som povedal, tak rýchlo, ako konala.
Všetci dobre vieme, že Európska únia je ekonomická veľmoc, ale vojenská aj protiteroristická vôbec veľmoc nie je, že vlastne nemá svoju armádu, spoliehať sa len na toto, znamená Spojené štáty, a ich unilaterálne akcie sú niekedy nám nie celkom pochopiteľné a nie so všetkým súhlasíme.
Takisto bola šanca po všetkých teda posledných teroristických aktoch, aby sa EÚ troška zblížila viac s Ruskom. Vidíme, že v Sýrii je to veľmi nutné, kde Rusi naozaj bojujú proti terorizmu, môže veľa, veľa urobiť. Ale Európska únia na to odpovedala predlžením sankcií, no. (Reakcia z pléna.) Chcem povedať, že (reakcia z pléna) z poznámok, pán poslanec, môžeš vyprávať voľačo, teraz nemôžem na to reagovať.
Chcem povedať, že čo sa týka tých sankcií, Rusi už mnohé vydržali, aj vydržia, a teda to predlžovanie, skôr by som povedal, dnes už umelé, bude škodiť aj nám. Potom sa nesmieme čudovať, keď naše energetické tranzity naraz budú k ničomu a nedivme sa tomu, keď to môže aj takto skončiť, čo bolo veľmi, samozrejme, zlé. V tomto sa mi zdá, že chýba nám aj nejaká konzistentná zahraničná politika, ktorá by nás niekde zaradila jasne. Ako malý štát nemôžeme veľa kľučkovať. V4 ukazuje, že naozaj môže byť určité zoskupenie aj silným. Ale už rozumy tuná dávať na tú tému nechcem.
Čo sa týka pána prezidenta, ja musím tiež konštatovať, že v mnohom má pravdu. Mali by sme sa skôr tešiť jeho pripomienkam, že nejaké dal, a teda by som povedal, že očakávam, že niektoré z tých prezidentských námetov sa akceptuje a že z vládnej strany niekto dá nejaký návrh, ktorý by zmenil tú rétoriku tých 16 noviel zákonov a že ukážeme, že teda aj on v niečom mal pravdu. To, že sa porušuje princíp primeranosti, to všetci cítime. Jedna vec je bezpečnosť, ktorá je nutná, ale druhá je aj sloboda a ochrana súkromia. A to vidíme, že tú konzistentnosť medzi tým a tým sa dá veľmi rýchlo porušiť a proste na úkor slobôd občanov.
Ja som náhodou sa po Amerike túlal v časoch, keď tam boli rôzne teroristické veci. Aj keď už v roku 2001, keď sa stali Dvojičky, som v podstate mal možnosť čítať veľa len šifier na túto tému, ktoré boli naozaj veľmi poučné na celý život. Padli Dvojičky, to bola katastrofa, ale americké reakcie, tie boli veľmi rýchle, veľmi, skoro by som povedal trocha nepremyslené, ako som to nazval niekde, a to nie je z mojej hlavy, strieľanie do hmly bez toho, že by sme videli, kde je vinník, došlo ku Guantánamu, došlo Irak a ďalšie veci. Na jednej strane to bola reakcia typu Pearl Harbor, keď to zjednotilo Ameriku a bez toho by sa Bush nebol nikdy stal druhýkrát prezidentom. Na druhej strane Patriotic act bol dlho pripravovaný a nebyť tejto udalosti, obávam sa, že by nikdy neprišiel. Čiže v tomto smere určitú jasnú hlavu si dodržať asi treba.
Ešte poznámka je, že my nemáme senát, ktorý by mohol šachovať niektoré zákony, ktoré tuná príliš rýchlo prijmeme. Čiže to je jediné. Kto to nahrádza, je vlastne prezident a aj ten senát by sa podľa mňa zišiel a teda každý, kto nejak konštruktívne prispeje k tomu legislatívnemu procesu, by bol vítaný. Za starých časov bol legislatívny proces dlhý a trval aj k vážnym zákonom aj dva roky, jeden - dva roky. Naďalej tak malo byť. Tuná, keď prejde zákonov za deň dvadsať, nie je žiadnym problémom. Ale legislatívny proces spočíval v tom voľakedy, že sa formulovali zásady. Bola komisia, ktorá to pripravovala. Potom sa dalo verejné pripomienkové konanie na sto miest. Potom to išlo na legislatívnu radu, tam sa to schválilo, pripomienkovalo. Potom sa napísalo paragrafové znenie. To paragrafové znenie zas robila komisia, kde bola veľa, veľa zástupcov. Dlho to trvalo niekedy. Vláda aj financovala takéto zasadanie, aby sa to vylepšovalo. Potom po zásadách prišlo znova veľké pripomienkové konanie a po veľkom pripomienkovom konaní zase legislatívna rada. A potom to išlo do vlády a do parlamentu. Čiže takto má ísť zákon a naozaj má byť premakaný a všetky súvislosti má mať chytené a potom netreba ho novelizovať každú chvíľu. Čiže ja som bol aj zvyknutý na takýto postup, ktorý tuná som teda absolútne, by som povedal, postrádal.
Samozrejme, myšlienka tá, že téma terorizmu je našou kľúčovou témou, ale nemala by byť využívaná vo volebnej kampani. To si myslím, že je tiež pravdou, no, lebo je to téma spoločná, všetkých nás a teda pretekať sa v tom, že kto viac koho postraší a pretekať sa v tom, že kto viac potom koho ochráni, by bolo naozaj nepatričné a nemali by byť témy, ktoré sú všeobecne akceptované a ktorí všetci sú vlastne na jednej strane, nemalo by byť témou a dosť základnou témou vo voľbách.
Čo sa týka ústavy, aj teraz sme ju zmenili. Mne sa zdá, že ju meníme často a že je v nej už veľa dier a nedôslednosti. To, že sa tam dva termíny posunuli, potom ten jeden sa troška skrátil, to sa mi zdá, naozaj nebolo podstatné. Ja to nazývam aj metódou odpútavania pozornosti od niečoho a snaha, že niečo ukázať atď. To mi pripomína, to vtedy, keď sme otvorili tú vodu, že sa chce voda predať. O pár dní došla ústava, zmena ústavy, voda sa nebude predávať, nebude sa vyvážať ani v plastových fľašiach. Neviem, či je to tak formované v ústave, ale vtedy, keď som videl ten termín, ako to má byť v ústave, tak som zaplakal, že v žiadnej svetovej ústave sa asi nedostala, vo svete sa nedostal takýto termín. Ale nemal som si to čas overiť.
To, že táto ústava má diery, rozpory, neriešime situáciu, to je pravda. Čo ja navrhujem, proste pekne pokojnú, celospoločenskú, opozično-koaličnú diskusiu vyvolať. Dvadsiate piate výročie ústavy bude v roku, tuším, 2017, tak by sme mohli urobiť nejakú zásadnú novelu, ktorá by naozaj nás, na ústavných právnikoch a všeobecne s ňou súhlasili, niečo takto zmenila. Ja som zažíval oslavy americkej dvestoročnici v Spojených štátoch. Tá ústava sa naozaj dvesto rokov prakticky nezmenila. No čiže to neviem, či môžeme od našej očakávať, ale príliš jej menenie naozaj jej neprospeje.
Tiež sa mi nepáčilo, keď premiér, myslím, včera vyhlásil, možnože to len médiá priniesli, obávam sa, že to povedal, že dnes prelomia veto prezidenta. Tak je to trocha skoro. Je tu parlament. Je to predsa len hlavná autorita Slovenska, tak nebolo to až tak nutné. Tak všetci vieme, že to tak bude, ale pripomínať to, sa mi zdalo také troška nevhodné. Pán premiér Českej republiky vyhlásil, tiež som to mal, toto mám len tiež z médií, že také obmedzenie, aké si teraz Slováci v oblasti slobôd robia, si neviem v Čechách predstaviť.
No, vážení, blížim sa k záveru. Opakujem, že by som očakával nejaký pozmeňováčik, ktorý by v niečom prezidentovi dal za pravdu. A to, čo už bolo tu asi viackrát povedané, že mnohé rozšírenia právomoci policajného zboru a spravodajských služieb sa naozaj netýkajú terorizmu a že to prezeranie áut, používanie rozbušiek, príp. špeciálnych zbraní a streliva atď., obmedzovanie internetu, odovzdávanie audio, video atď., rôzne, extrémizmus. Neviete, čo je pod tým myslené. Tak to, čo nesúvisí s terorizmom, naozaj by som tam nemal, ale už je neskoro teraz o tom samozrejme hovoriť.
Sloboda internetu. No internet je vážne médium, to všetci dobre vieme. Len na druhej strane, je tam toľko lumpární na ňom, že keď si až teraz začneme všímať, že by sme tam niečo mali obmedziť a zakázať a tak ďalej, je tiež trošku neskoro. Celá Európa si s tým neviem rady a potom, samozrejme, vôbec to nerieši problematiku, že tá stránka sa dá organizovať hocikde zo zahraničia atď. Čiže je, okrem terorizmu je tam veľmi iných vecí, xenofóbií všetkého druhu, detských pornografií atď. Nechcem to pripomínať. Čiže tieto pravidlá chýbajú v Európskej únii a keď Európska únia často dáva do placu rôzne inštrukcie a smernice pre celú Európu, tak v tomto by tiež mohla niečo urobiť, aj keď to nie je jednoduché a určite sa to tak ľahko nedá.
Vážení, pár slov ešte a jednu poslednú vetu, vlastne vinš k Vianociam. Tak všetko dobré vám prajem, keď sa rozídeme domov, aby ten, aj Vianoce boli pekné s Božím požehnaním, pokojom, aby ten rok 2016 bol radostný, tvorivý pre nás všetkých. A dúfam, že po voľbách naozaj sa naša politická situácia ukľudní a teda bude tak, ako to má vo fungujúcich demokraciách byť. Slovensko má na to všetky predpoklady.
Ďakujem. Všetko dobré.