60. schôdza

No, pán kolega Kadúc, ak prezidentovi bolo odmietnuté, ako ste povedali, nahliadnuť do spravodajského spisu, no tak o čom to svedčí? O tom, že čo sa tu ctí. To je popieranie základných princípov demokratického štátu. To je podrývanie autority prezidenta. Ale nejde o prezidenta, ide o ľudí, ktorí veria nejakému, ktorí ešte možno niektorí veria nejakému spravodlivému systému a fungovaniu spravodlivého štátu. Ale výsmech je vôbec celé toto rokovanie. Ja si celý čas hovorím, na čo sme tu? Je to úplne zbytočné. Nikto sa ani len nepokúša vysvetliť, že je niečo odôvodniteľné v tých návrhoch a to je hrúza, že my sedíme a dobre vieme, že ako to skončí. A už jedinú nádej len mám, že to možno skončí inak 5. marca.

Dve poznámky k tej novele ústavy. Neviem, ja, ja som mal aj na fakulte právnu logiku. To znamená, že keď je zákon, ktorý považujem, že je zlý a potom príde pozmeňovak, ktorý ten obsah zmení za lepší, stále zlý, ale lepší, zaňho hlasujem, lebo to vylepšuje. Ale za celkový návrh nie. Nerozumiem, čo je na tom také nelogické. To naozaj teraz, sa priznám, že čo to má spoločné s logikou?
Ešte raz, bol tu lepší text, ako ten pôvodný, ale nie lepší, ako je pôvodné znenie ústavy. Je to naozaj ťažké? To sa mi zdá, že je dosť logické.
Ja a týmto, tým skončím. Ja sa musím priznať, že nikto nepreukázal v tejto snemovni, teda nám určite nie, že je potrebné predlžovať lehotu zadržania. Nehovorím, že je to nejaká veľká dráma, že je štvordňová lehota teraz. Ale kvôli čomu? Tak buď toho človeka zadržíme na Slovensku, lebo tu pácha trestnú činnosť a potom dôkazy sú, alebo ho zatkneme kvôli tomu, že je vydaný európsky zatykač alebo medzinárodný zatykač a potom dôkazy sú tiež. Čiže ja teda si myslím, že dôkazné bremeno si vláda v tomto neuniesla, možnože pre vás áno, pre mňa nie.
Druhá poznámka. Áno, je zarážajúce, že vláda robí v princípe z poslancov, aj najmä vlády, v princípe štatistov, ktorí na pokyn hlasujú. Nevadí im, že príde minister poľnohospodárstva, to by sa za našej vlády naozaj nestalo. Ja som, keď som tu mal V4 ministrov, ako minister spravodlivosti musel v parlamente obhajovať svoje zákony a no ministrov, ktorých som sem pozval, vítala moja štátna tajomníčka. Neexistovalo, že by za mňa prišiel ku kľúčovým veciam a už nepríslušný minister. To by vlastní poslanci nedopustili. Vám je to jedno. Proste, jak ukážeme, tak hlasujeme. Veď vy sa sami dehonestujete podľa mojej mienky. Nie opozíciu. Samých seba.

Pán poslanec Lipšic, vlastne ďakujem za obidve faktické poznámky. Ja určite nechcem vyvolávať spory v opozícii. Myslím, že tých sporov je tam až-až, ale predsa. Viete, súhlasím s tým, pán poslanec Lipšic, že vláda to neodôvodnila, minimálne v dôvodovej správe malo byť uvedené, prečo predlžujeme o 48 hodín a nie o 100 hodín napríklad. Áno, formálne to nebolo zdôvodnené, súhlasím. Lenže tak isto ako ja, predpokladám, že aj vy máte vedomosť o tom, ako pracujú orgány činné v trestnom konaní, že niekedy je proste málo času na informácie zo zahraničia a tieto informácie, teda ja som si preveroval, či je to skutočne takto, dostal som pozitívnu odpoveď. Preto som hlasoval za ten pozmeňovák, ktorý zmenil, zmenil ústavu v celej časti, ktorá sa predtým navrhovala.
A poviem to takto, že pre vás to nezmenilo dostatočne, pre mňa to zmenilo dostatočne tak, že som považoval za správne a v súlade so svojím svedomím a presvedčením hlasovať za novelu ústavy a zároveň ísť proti ostatným zákonom. Tak som sa rozhodol a tak to považujem ešte raz za správne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja mám celkom rád symboly a pred hodinkou som dostal od svojho vzácneho kolegu pána profesora Hubu taký pekný vianočný darček Rozhľadne na Slovensku. Inak senzačná edícia, ale nechcem jej robiť reklamu, ale ten symbol spočíva v tom, že možno my v tejto nesmierne dôležitej sále zo siene zákonnosti by sme mali vedieť, dovidieť do budúcnosti a mám pocit, že niekedy ako keby nám to chýbalo a práve aj v tejto súvislosti, keď hovoríme, že sa tú šíri strach a že ten strach sa zneužíva, tak sa pozriem tak na túto časť mojich kolegov, toho času z opozície, či sme si náhodou na túto búrku malú, ktorá tu dnes beží, nezasiali už vetrom nedávno aj sami.
Nedávno, keď sme tu sa vyjadrovali k utečencom, k problému, ako pozrieť na kvóty a my sme vtedy s pánom premiérom tak v podstate takmer súhlasili. Nestala sa náhodou vtedy chyba? Nestala sa chyba v tom, že sme si jasne nepovedali, že ak kvóty, tak kvóty v našom svedomí a v našich možnostiach? Pán premiér povedal, že sto, možno dvesto, aj to kresťanov. Dostatočne jasne sme mu povedali, že je to nedôstojné, aby najvyšší výkonný pracovník tejto krajiny povedal niečo také v časoch, keď bolo treba prejaviť ľudskosť, my sme sa tak trocha diplomaticky alebo prefíkane alebo špekulatívne dokonca pridali na stranu pána premiéra. Nie je táto malá búrka dôsledkom toho nášho nevyjasneného a dosť nedobrého postoja, na ktorom som sa aj ja podieľal možno tým, že uznesenie, ktoré odmietlo kvóty, som podporil? Myslím si, že tam bola chyba a možno som nedovidel v tejto symbolickej rozhľadni dopredu a vidíte, je to tu. Hovoríme, že tu niekto šíri strach a možno na začiatku sme sa k tomuto strachu trocha pridali.
Možno to odhadujem zle, ale pokúsim sa byť zmierlivý a pokúsim sa ďalej možno hľadať medzi úmyslami našich smeráckych oponentov možno náznak aj skutočnej obavy z terorizmu, možno náznak toho, že do svojich rozhodnutí chceli tvorcovia toho, čo dnes je predmetom rokovania na našom pracovnom stole, vniesť pomoc občanov. Možno, možnože naozaj niektorí z nich takýto úmysel mali, ja vôbec nedokážem vyhodnotiť, ktorí áno, ktorí nie, to je skôr otázka, že prečo im tak úmyselne neveríme? A myslím, že tu, a tu sa obraciam na vás, kolegovia zo SMER-u, viete prečo? Pretože vy ste si v tejto krajine kúpili za štyri roky všetko, absolútne všetko, nekriticky, nerozumne. Ja si nepamätám za štyri roky od vás, tak ako mlčíte dnes, ste mlčali pri všetkých kauzách. Nikdy ste ani len náznakom nepripustili, že naozaj niekde robíme chybu, a to sa teraz vracia vám. V tom, že nie sme ochotní - a robíme to správne - vám priznať vo vašom dnešnom návrhu ani náznak možnože pravdivej obavy, pretože ste štyri roky mlčali, nebojovali ste za svoje názory, servilne ste za všetko hlasovali a dnes nemáme dôvod, aby sme uverili, že vy by ste mohli mať dobrý úmysel. Ja myslím, že je to pre vás strašne zahanbujúce, to vaše dnešné mlčanie, aj to štvorročné mlčanie. To vaše povestné stláčanie knoflíkov, tlačidiel po slovensky, je niečo, čo asi vstúpi do histórie tak, ako palec pani podpredsedníčky.
A preto, že ste si kúpili všetko, preto dnes je táto situácia, keď nie sme ochotní hľadať vo vašom návrhu ani zrnko toho, že by ste mohli mať dobrý úmysel. Pretože pravda sa kúpiť nedá a tú jedinú ste si nekúpili.
A to, že dnes - a tým budem aj končiť - idete demontovať opäť tým svojím mĺkvym bezcharakterným odhlasovaním toho, čo máte nariadené, veľkú časť slobôd v tejto krajine, to je naozaj niečo nepredstaviteľné. Nebojujete za svoje stláčanie, nehovoríte nič, prečo to robíte, neobhajujete to, čomu veríte vo svojom návrhu a preto si myslím, že čas, kedy precitnete, nie je možno až tak ďaleko. Viete, kedy uveríte tomu, že ste sa zachovali bezcharakterne pri dnešnom rozhodovaní, čo teda očakávame? Keď vás dobehne dnešný zákon. Keď možno vy sami budete obeťou nejakej nezmyselnej reštrikcie a možno si spomeniete na tú starú nemeckú pesničku, ktorú tu už, myslím, spomínal párkrát poslanec Novotný, že keď prišli po komunistov, bol som ticho, lebo som nebol komunista, keď prišli po Židov, tiež som čušal, lebo som nebol Žid. Potom prišli po živnostníkov, aj vtedy som bol ticho. No a keď prišli po mňa, už nemal kto čo povedať. Možno práve dnešné mlčanie si pripomeniete v tejto chvíli, keď vám niekto do kufra vášho auta hodí možno nejaký balíček alebo niečo, nechcem tu fabulovať, niečo takéto sa stane.
Nuž, ak ideme zakončiť naše štvorročné nespolupracovanie v tomto parlamente práve vaším návrhom, tak musím povedať, že na vašom mieste by som mal z takéhoto vianočného darčeka pre túto krajinu sakramentsky zlý pocit.
Pekné Vianoce.

Janko, to je až obludné. Ty si to vystaval tak, že si asi päťkrát v rámci tých piatich či siedmich minút hovoril o tom, že nikto nereaguje a nikto neobhajuje. Ja som čakal, že keď už to hovoríš tretíkrát, štvrtýkrát, piatykrát, tak niekto sa prihlási aspoň s faktickou poznámkou a bude sa snažiť dôvody, pre ktoré prišlo k úprave alebo k protiteroristickému balíčku, budú sa snažiť obhájiť nielen pred tebou, pred opozíciou, pred prezidentom, ale aj pred verejnosťou, nuž mal si veľkú pravdu, že nestalo sa tak.
Druhú vec, ktorú si spomínal v tom prejave - a je mi z toho teda smutno -, bolo, že niekde na začiatku, keď sa hovorilo o tom, že migrantská kríza potrebuje reálne riešenia a snažili sme sa vypracovať dokument pre plénum Národnej rady, aby napríklad jeden z nezmyslov európskej agendy, a to sú povinné kvóty, bol týmto plénom nejakým spôsobom odmietnutý, respektíve zaujatý k nemu postoj, by som si na tvojom mieste svedomie nespytoval, pretože to súviselo s úplne iným. To, že ale dokážu aj cez politické spektrum prijatý, prijaté uznesenie následne zneužiť pre potreby politickej kampane, je obrovským mementom, že naozaj v tomto pléne cez celé funkčné obdobie išlo málokedy, ak vôbec, o vecné a reálne riešenia. Pretože zneužívať rozhodnutie pléna na marketingové účely, strašenie a zneužívať to v kampani, je tým zdvihnutým prstom, kde naozaj nejde o pravdu, ale ide o to, aby sme niekoho vystrašili a následne ho mohli chrániť.

Ďakujem pekne, pán Pellegrini. Chcem povedať, že jednoducho máš asi vo všetkom celkom také videnie, s ktorým ja sa natoľko stotožňujem, Jozef, že nemám dôvod ani možno rozvíjať ešte túto myšlienku. Len vari vyjadriť nádej, že od marca budúceho roku tu bude parlament, ktorý bude diskutovať o vážnych veciach a nebude servilne prijímať rozhodnutia, s ktorými sa nestotožňujem. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, nebol by som tu býval, ale pán Dušan Beblavý sa, Bublavý, pardon, prepáčte, ospravedlňujem sa, pán Dušan Bublavý sa domáhal dovysvetlenia a mňa by naozaj mrzelo, keby človek, keď som mohol a vedel, že som neporadil. Lebo ja, keď nepomôžem, neublížim. Takže keď sa domáha toho dovysvetlenia, tak by ma naozaj mrzelo, že proste by som mu to nedopovedal, ten príbeh, aby sa mohol slobodne rozhodnúť. Lebo mňa fascinuje, keď ľudia majú chuť po poznaní. Viete, je to obdivuhodné, že ešte sú ľudia, ktorí priznajú, že tomu nerozumejú, ale majú otvorenú myseľ, že prípadne si to nechajú vysvetliť, a to poznanie dostanú. Niektorí až na základe poznania môžu dostať dokonca zasvätenie, ale to tu nejdem nad tým mudrovať. Mrzelo by ma to.
Čiže, pán Dušan Bublavý, ja vám poviem, ako to celé bolo, dobre? Ako to celé prebiehalo, lebo to naozaj dokumentuje to, kam sa rútime. Rútime sa, ale nezadržateľne sa rútime do systému, ktorý teraz sa len javí, ako tak nás niektorých vyrušuje, niekomu je to úplne jedno, niektorí tomu dokonca tlieskajú. Ale koniec toho systému je problematický. Vždycky je problematický. Aj v tak smutnej krajine krčmových hrdinov, ako je Slovensko.
Čiže my sme ohlásili protest, trojdňový protest, pán kolega, protesty sa neschvaľujú, protesty sa len ohlasujú. Dobre? Čiže my sme ohlásili, chvalabohu, ešte stále sa iba len ohlasujú, čiže my sme ohlásili protest na pondelok, utorok, streda na Námestí SNP. V rámci toho, keď chcete robiť protest, musíte, ak chcete aj zaujať verejné priestranstvo niečím iným ako sebou samým, hej, tak musíte mať aj povolenie na zaujatie verejného priestranstva. To je druhý papier. Tam to sa povoľuje, hej? To sa neohlasuje, to sa povoľuje. Mali sme aj ten. To znamená, mali sme na pondelok, utorok, streda povolenie na to, že môžeme na tom námestí umiestniť tú inštaláciu, ktorá tam bola a spočívala v jednom malom lodnom kontajneri a pódiových podlážkach. To je vecne teda, z pohľadu práva. Čiže aj ohlásené, aj povolené. No ja viem, že to niekoho vyrušovalo (povedané úsmevne) a ešte stále ako tak fungujeme ako v parlamentnej demokracii. Čiže toto bolo všetko splnené, dobre? Všetko bolo splnené.
Ak by náhodou niekoho zaujímal dôvod, že prečo sme dali malý lodný kontajner zabalený do alobalu na Námestie SNP, tak expresne poviem. Boli v zásade dva. Jeden dôvod, priznávam, že bol inšpirovaný výpoveďou, ktorá kolovala po videu, o ktorej hodnovernosti mne neprislúcha hovoriť, avšak ako senzitívne to vyhodnocujem, že určité znaky pravdivosti sa tam javia. I keď všetci vieme, čo dokáže nazúrená žena, však? A tu by sme vedeli o tom rozprávať. Ale aj napriek tejto, tomuto vyhodnoteniu sa môže javiť ako vcelku príznačné, že mohlo to prebiehať aj takým spôsobom, ako to bolo popisované.
Čiže áno, prvý moment tej inštalácie bol v tom, že sme obalili dostatočne veľký priestor na to, aby bolo to, čo sa nahonobí poctivou politickou prácou poslancov SMER-u a činnosťou, aby bolo to kde uložiť. A do schránky, ktorá podľa tvrdenia, čo kolovalo v tom videu, malo nejaké určité protipožiarne efekty. No tak ja som len v dobrej viere teda, vážení kolegovia, v dobrej viere pre vás, vám pripravil dostatočný objem 20-fitového kontajneru, si môžete pozrieť koľko, myslím, že 35 kubíkov. Ja neviem, keby to niekto naskladal, tak do takého 20-fitového kontajneru vojde dostatočne veľký počet bankoviek, ktoré prípadne by SMER nahonobil poctivou politickou prácou v prospech občanov. Dobre? Čiže bol dostatočne veľký ten priestor a bol pripravený, aby ochránil tie vaše výdobytky socializmu, alebo neviem, z čoho vlastne to žijete. Čiže to bol prvý rozmer.
A druhý rozmer toho bol, že áno, áno, priznávam, že sa snažím teoreticky uchopiť to, čo vlastne žijeme, túto balíčkovú ekonómiu. Nevylučujem, že teraz bude voľnejšie cez Vianoce, tak skúsim nejak teoreticky popísať, že čo to vlastne žijeme. Lebo niektorí sme žili dobu od zjazdu k zjazdu, vážení. Síce ten nasledujúci zjazd konštatoval, že závery z toho predchádzajúceho sa nesplnili, ale nič nebráni tomu, aby sme prijali nové závery zjazdu.
My žijeme inú dobu trošku. Od balíčka ku balíčku. Od balíčka ku balíčku. Ja si dovolím povedať, že je to je veľký rizikový systém plánovaného hospodárstva, alebo aké to vlastne hospodárstvo je. Lebo vytvárate pocit odkázanosti, lebo ľudia čakajú na ten ďalší balíček. Ľudia, pokiaľ ich nastavíte mentálne tak, že majú čakať na ten ďalší balíček, ja hovorím, že to je problém. Pokúsim sa to cez Vianoce popísať. Nevylučujem, že nejaký traktát pojednávaní o tom urobím. Čiže to bol druhý rozmer tej inštalácie.
To znamená, snažili sme sa ľuďom povedať, že áno, toto sme svedkami balíčkovej ekonómie, ktorú vlastne ste vy vytvorili, hej, ktorú tu vlastne my žijeme od balíčka ku balíčku. A ja som si ešte dovolil povedať pri tej príležitosti, že ten posledný balíček, ktorý kedy dáte alebo ľudia tejto krajiny, ak to bude pokračovať, dostanú, tak bude balíček na vracanie. To je ten, keď idete v lietadle alebo kde, tak taký hygienický, lebo už nám potom, keď sa precitneme z toho sna, tak jediné, čo nám zostane, sa z toho celého pozvracať. To bolo celé, vážení.
Dušan, škoda, že tu nie je. Ináč on ma vyprovokoval, už sme mohli byť doma. A čiže to bolo, že prečo, dobre? Tá akcia bola ukončená v stredu. Policajti tam boli. Sa ma pýtali, že čo sa ide robiť. Ja vravím, že viete čo, lebo ja som povedal, že nevylučujem, že ho zavezieme k premiérovi Ficovi alebo na Súmračnú, ten kontajner. Ja som povedal, že viete čo? Je advent, nechajme to tak. Odvezú ho ráno, teraz šofér nemôže, ráno ho odvezú, odvezú ho tam, odkiaľ ho zobrali, že im dávam na to moje čestné slovo. Tak to bolo. A ja si za ním stojím, vážení. Nemali sme najmenší dôvod to tak neurobiť.
Napriek týmto okolnostiam celú noc ten kontajner strážili policajti. Kontajner, v ktorom nič nebolo. Bol iba obalený alobalom. Bol na Námestí SNP a hrozilo potencionálne riziko, že ho odvezú pred dom Roberta Fica. Tak teraz počúvajte dobre. Ja neviem, kto tu čelí akému teroru alebo možnosti teroru alebo obťažovania alebo nejakej trestnej činnosti v jeho dedinke, mestečku, vieske a nedovolá sa policajtov, tak policajti hypotetické "nebezpečenstvo", že môže ten kontajner prísť pred dom Roberta Fica, proste veľmi aktívne k tomu pristúpili. To znamená celonočným strážením, vážení. Celonočným strážením.
Ráno, myslím, o ôsmej prišiel šofér, (povedané úsmevne) chudák, nič nevedel. Šofér bol objednaný na to, že má naložiť kontajner a zaviesť na Železnú studničku. Šofér vedel o alobalovom kontajneri toľko, ako ja o Grónsku, prosím vás. A on proste prišiel v dobrej viere naložiť alobalový kontajner, ani nevedel, že je v alobale, jemu to bolo jedno, jemu to bolo úplne jedno. Chcel ho rýchlo odviezť, napísať faktúru a mal ďalšiu robotu, lebo ten človek sa živí, vážení, viete, čím sa živí? Svojimi rukami. Je živnostník. To je jeho auto, on sa trápi, ráno sa zobudí, chodí, vozí kadekomu. Nuž žije tak, ako sa dá v tejto krajine. Tento človek prišiel naložiť ten kontajner a zaviezť ho.
A viete, s čím sa stretol? S troma policajnými autami, s neviem koľkými policajtami, ktorí od neho chceli technický, vodičský, dali mu fúkať. Dobre. Všetci poviete: no a čo? Hej? Chceli od neho povolenie. Aké povolenie? Však on bol dopravná obsluha. On prišiel zobrať kontajner, ktorý tam bol legálne položený. A oni chceli od neho samostatné. Načo? To nebol nadrozmer, to nebola nadváha, to nebolo nič. To bol jeden obyčajný lodný kontajner, ktorých tu vidíte, neviem koľko. Dopravná obsluha. Áno, prišiel to zobrať, napriek tomu chceli od neho povolenie. Volali, prosím vás, na kabíne toho auta mal telefónne číslo stavebnín, pre ktoré vozí. Oni volali do tých stavebnín. Čo volali do tých stavebnín? No fakt by ste neverili. To bol teror jak za komunistov. To bol teror jak za komunistov.
A potom, vážení, viete, čo mu povedali? Povedali mu, že kam s tým idete? Na Železnú. "Ak sa odkloníte od trasy, máme rozkaz vás obmedziť na osobnej slobode" - citujem -, "ak sa odkloníte od trasy". Prosím vás, kto vytýčil trasu? Akú vy máte vytyčovať trasu už na to, že idete s nejakým kontajnerom, prosím vás? Ja si ten kontajner môžem dať ku mne na dvor a policajtov po tom, aj Kaliňáka, s prepáčením, viete čo. Ako má niekto vytyčovať trasu na to, že si chcete odviezť lodný kontajner? Rozumiete? To je pomýlené. Nerozumie tomu niekto? Ja mám niekomu hlásiť trasu? To tu už raz bolo, že sme mali hlásiť, kam ideme, nie? Občianske, pobyty, neviem čo. Teraz máme hlásiť, dobre, kúpite si v NAY-ke nejakú pračku, musíte nahlásiť policajtom trasu? Tiež je možno nejaký alobal v nej. Ja neviem. Rozumiete tomu? Čiže to sa javilo ako trasa a teraz ten šofér, on bol upozornený, že má rozkaz, pokiaľ sa odchýli z vytýčenej trasy, majú rozkaz ho obmedziť na osobnej slobode. Živnostníka. Chápete? Chlapa, ktorý sa ráno zobudí, má deti, ženu, auto, ktoré sa trápi, platí poistky. Jeho mali obmedziť za to, že vezie Hlinovi nejaký kontajner? Čo to je?
To je buzerácia, šikana, to je všetko dokopy. Všetko dokopy. Smiešne vám to je? Mne to nie je smiešne. Mne to nie je ani trošku smiešne, vážení. To je hrozné. To je hrozné, že si to niekto dovolil. Potom, po všetkých týchto orgiách, ktoré tam prebiehali, po všetkých tých orgiách, ešte tam boli iní chlapi, ktorí to pomáhali nakladať, tí boli legitimovaní, no legitimovaní, ja neviem, jak teroristi. Legitimovaní, občiansky, neviem čo. Po všetkých týchto orgiách sa kolóna vydala. Vážení, kolóna sa vydala z Námestia SNP smerom k Železnej studničke.
Viete, ako vyzerala tá kolóna? Ako keby viezli Obamu, prosím vás, ako keby viezli Obamu, naozaj. Tri policajné autá, tri policajné autá sprevádzali jeden, jedno nákladné auto, na ktorom bol kontajner, až do Železnej studničky, až na Železnú studničku a čakali tam dovtedy, kým ho nevyložil, ten kontajner, kým neodišiel. Koľko to stálo celé? Koľko stál celý tento zásah? Čo to bol za zásah? Ako niekto odôvodní tento zásah? Kto dal príkaz? Čo je to za zásah, koľko to stálo a kto to odôvodní? Prečo sa desať alebo koľko policajtov venovalo celé doobedie jednému, s prepáčením, ja nepoviem to expresívne, kontajneru? Prečo? Nemali čo robiť? Na toto, na toto je nevyhnutné posilniť?
Pán Dušan Bublavý, nie je tu, škoda, žiaľ, to bol celý ten príbeh. (Reakcie z pléna.) Pán Dušan, to bol celý ten príbeh. A ja, ja verím v stranícku disciplínu a že máte tam nejaký poriadok, čert ho ber, ja neverím, ja verím, že budete hlasovať za prijatie a zlomenie veta, ale, prosím vás, dajte faktickú a povedzte, že dobre, že keď ste mi to takto vysvetlili, tak viete čo, asi fakt tá polícia urobila v ten daný moment nad prácu. Vylezie to z vás? Nevylezie to z vás. Či vylezie to z vás, Dušan? Nevylezie to z vás. Urobíte to alebo neurobíte? Nehovorím o hlasovaní. O jednej mizernej, mizernej faktickej a poviete áno, keď to takto celé povieš, tak sa mi to zdá, že fakt to tá polícia prehnala, že to fakt prehnala v ten daný moment. Lebo to, vážení, fakt prehnala. Fakt to prehnala.
Ale ja viem, že chi-chi-chi cha-cha-cha, Hlinovi, čert ho ber, tak mu treba, no ale, vážení, uvaria nás. Uvaria nás. Uvidíte, že nás uvaria.
Skončím. Ďakujem pekne. Vážení, vy nechránite ľudí. To, čo hovoríte na tých, vy chránite systém, ktorý ste vytvorili. Vytvorili ste systém, poviem to tu tretíkrát a posledný, systém, v ktorom súťaž v behu na 100 m vyhrá váš kolega Miroslav Číž a ešte mu zatlieskate. Presne taký systém ste vytvorili, že ste skrivili všetko. Javí sa to ako súťaž, volá sa to ako súťaž, ale nie je to súťaž. Je to jedno absurdné, obludné klamstvo, ktoré potrebujete chrániť. To obludné klamstvo potrebujete chrániť. Vytvárate si predpolie, vytvárate si na to systém. Všetko ste, už logicky vám to tu zapadá, všetko. Mozaiku keby niekto vyskladal, tak ju vyskladá do detailu, jak to robíte. Od to, od právomocí, nových právomocí generálneho prokurátora. Od všetko, cez všetko vyskladáte to, že vy nechránite ľudí. Vy chránite systém, ktorý ste vytvorili. Vytvorili ste jeden obludný systém, ako zničiť a vytunelovať tento štát a potrebujete ho chrániť. Dostali ste, dospeli ste do posledného terminálneho štádia. Do posledného terminálneho štádia, kde už potrebujete ozbrojené zložky, aby ste to, čo ste vytvorili, potrebovali chrániť, lebo už vám nestačia príspevky v nejakých novinách, už vám nestačí sladký úsmev niekde v televízii, už zisťujete, áno, nastalo posledné štádium, kde musíme byť ofenzívnejší.
Ja len na to upozorňujem, vážení, ja len na to upozorňujem. Ja to prežijem. Pre mňa, za mňa, ja mám kam ísť. Ja sa roboty nebojím. Ja pôjdem, ja pôjdem, ja sa nebojím, len pre túto krajinu, pre dobro tejto krajiny hovorím, dajte veľký pozor, čo sa robí s touto krajinou, veľký pozor. Vytvorili ste systém, obludný systém, teraz vytvárate spôsob, ako ho ochrániť. Užívajte si to.
A keďže je advent, pekné sviatky a šťastný nový rok. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Lojzo, urobil si zásadnú chybu, pretože tento balíček sa nedáva na verejný priestor. To bola tá zásadná chyba, pretože alobalové balíčky sa balia niekde úplne inde, aj s tým, s čím sa futrujú a tá, výsledky tej poctivej politickej práce sa neprezentujú na snemoch a nedeje sa najväčšia a najbrutálnejšia volebná korupcia v dejinách našej demokracie, že niekto si v rámci tej ekonomiky balíčkov kupuje za miliardu eur verejných zdrojov voličov. Tuto bola tá zásadná chyba, že si s tým vyšiel na verejnosť a čuduj sa svete, ja som prekvapený, ja som ten príbeh počul tu prvýkrát a máš absolútnu pravdu. Jediné, čo mi napadá, že či náhodou to teda, tento zabetónovaný systém, kde terminálne štádium podľa mňa nastane až po 5. 3., pretože teraz to len tak voľne betónujú. Akonáhle by mali možnosť to betónovať aj ústavnými zmenami, čo môže po 5. marci prísť, tak vtedy príde absolútne terminálne štádium ochrany systému, ktorý vytvorili a dúfam len, že tento príklad, ktorý si uviedol, je aj v duchu toho symbolizmu, ako sa môžu predmetné úpravy zneužiť. Nemohol byť krajší príklad, pretože ešte pred platnosťou týchto zmien sa dokáže terorizovať, šikanovať človek, ktorý išiel odviesť nejaký lodný kontajner. Katastrofa.

Ďakujem pekne. No každopádne musím povedať, že tento príbeh, ktorý dal nám kolega Hlina k lepšiemu, je hoden teda absurdných dramatikov Jeľneskom počínajúc a Havlom pokračujúc, ale každopádne už mi je zhruba jasné, na čo je nám treba 2,5-tisíc nových policajtov. Teda desať pošleme na schengenské hranice akémusi spriatelenému štátu, piati budú zabezpečovať našich dovolenkárov v Chorvátsku a tá zvyšná partia bude obstarávať, dá sa povedať, štafáž k takýmto hrdinským činom. No sme bohatý štát a mali sme tri policajné autá a hŕstku policajtov na to, aby riešili vážny problém - kam s kontajnerom. Kedysi o tom písal Jan Neruda - Kam se slamníkem. Ale musím teda povedať, že predsa prituhuje, lebo keď si, vážený kolega Hlina, robil akciu pred Biľakovým domom, tak vtedy sa tomu nevenovala primeraná pozornosť a predsa len musíme povedať, že kvalita práce bezpečnostných zložiek sa zlepšuje od čias ochrany Biľakovho bydliska. Teraz, pravda, aj príslušné bezpečnostné zložky poctivo pracujú pri ochrane Biľakovho pamätníka, ale predsa len nie s takým nasadením, ako v tejto kauze.

Lojzko, no ďakujem za vysvetlenie, ale moc si to nevysvetlil, lebo obalíš kontajner do alobalu, nikto nevie, čo je v ňom a ty sa čuduješ, že má niekto obavu z toho, čo sa z toho vykľuje. Však si to predstav, že tebe pred barák dovezie niečo, však to nemá s normálnym rozumom nič spoločné. To naozaj, to by si si mohol odpustiť. Ale to ťa nevyviňuje z toho, že ten míting bol plný vulgarizmov, Lojzko. Ja som ti to spomenul pri faktickej predtým. Naozaj, to bola jedna katastrofa. (Reakcie z pléna.) Za také, za taký míting a hentak organizovaný, ja si myslím, že by si si mal dávať iný pozor, ako to dopadlo.
A my, spomínal si v prvej rozprave, že smeráci sa bojíme ísť medzi ľudí. Ja som bol včera vonku medzi ľuďmi, mal som ich tam päťsto a nebál som sa. A ja pevne verím, že každý jeden, ktorý tu je za stranu SMER, sa nebojí medzi ľudí chodiť a toho sa ty neobávaj, že sa budeme aj do budúcnosti báť. Ale, Lojzko, čo s tým má strana SMER, čo ty organizuješ? Čo nás tuná, do čoho nás chceš navliecť? Čo nás urážaš celý čas? A dnes, dnes výnimočne. To asi naposledy, tak ja dúfam, že už ťa tento rok počuť nebudem a rád by som bol až niekedy inokedy a mimo areálu parlamentu. (Smiech a potlesk v pléne.)