61. schôdza

Pán minister, v jednom sa dá s vami súhlasiť, čo ste vo svojom vystúpení povedali, a síce, že ste urobili všetko pre to, aj pán premiér Fico urobil všetko pre to, aby ste upokojili tú situáciu. Ale je to v takom zmysle, aby čo najskôr bol ten štrajk zažehnaný, aby čo najskôr ste zahnali učiteľov do kúta, potlačili tých, čo sa odvážili zdvihnúť hlavy, tých, čo sa odvážili ísť na námestia, aby ste ich jednoducho silou a mocou prinútili poslúchať.A v závere vášho vystúpenia takisto zaznelo, ako tí odborníci čakajú na pokoj, aby mohli pracovať. Presne toto hovorili komunisti pred rokom 1989 pri každom zdvihnutí hlavy: „Potrebujeme pokoj na prácu. Neznepokojujte, nenarúšajte náš spoločenský konsenzus a pracujúci budú šťastní a spokojní.“ Nie je to tak. Jednoducho tie problémy nahromadené v školstve, ktoré nielen za vašej vlády, ale aj za predchádzajúcich vlád sa neriešili dostatočne intenzívne, ale za vašej najdlhšie trvajúcej od roku 2006 sa mohli stokrát vyriešiť, už prepukli do rozmeru, že sa už nedalo byť ticho. A nejedná sa len o platy.
Školstvo a jeho význam pre spoločnosť je obrovský. Keď je školstvo odsúvané, zanedbávané, spoločnosť ochorie zvnútra, jednoducho upadá po všetkých stránkach. A tu vidíme len úpadok.
Vy sa obhajujete tým, koľko išlo peňazí do rekonštrukcií, do učebných pomôcok, do digitálnych pomôcok, obsahu a učiva. To máte radi, ja viem, lebo tam ide veľa peňazí. A cez toky peňazí sa dá strašne dobre zarábať. A vy máte problém s tým, že ste súčasťou systému, pre ktorý je jedna jediná vec, ktorá je zaujímavá, a to, aký veľký je rozpočet a ako sa dá cicať a ako sa dá na tomto rozpočte priživovať a participovať.

Ďakujem pekne. Pán minister, znova ste hovorili o tom, že za Radičovej vlády boli nulové rasty platov učiteľov, tentoraz ste to ale zazdrojovali informáciami z médií. Tak len pripomínam, že do tých médií ste to poskytli vy a pán premiér a že tá informácia je v rozpore s tým, čo je na stránke ministerstva školstva a CVTI, kde je uvedený ten rast za rok 2012. Tak uvádzam to v súvislosti s tým, že ste hovorili, že v médiách sa ukazuje a šíri množstvo neprávd a že tí, čo ich šíria, by sa mali ospravedlniť.
A druhá časť mojej poznámky spočíva v tom, že, áno, táto vláda Roberta Fica zvýšila platy učiteľom, ale zvýšila ich nesystémovým spôsobom. Táto vláda zobrala peniaze dôchodcom, ktorí ich mali nasporené na starobu v II. pilieri, zobrala im ich, nahradila to sľubmi, že dostanú peniaze v I. pilieri, ktorý je neudržateľný. Takéto peniaze dala učiteľom a ešte si z toho II. piliera 300 mil. nechala. Čiže toto nie je zvýšenie platov učiteľov udržateľným spôsobom. To je zvýšenie na úkor dôchodcov a dôchodcovia to už cítia teraz v tom 1,9-percentnom náraste dôchodkov tento rok. Ďakujem.

Ďakujem. Nuž, vážený minister, chcel by som sa na začiatku opýtať, že čo bolo toto, tento prejav. Ja by som sa chcel opýtať aj na to, či tušíte alebo viete, akým mandátom disponuje vaša končiaca vláda. Poviem vám, že disponuje mandátom 83 poslancov, čo je pohodlná väčšina. A zároveň je otázka, ako tento obrovský mandát ste využili za štyri roky? Ak to teda premeníme na súčasnú situáciu, nuž využili ste ho tak, že ste vystriedali v rezorte školstva troch ministrov a výsledkom toho je 14-tisíc štrajkujúcich učiteľov v uliciach, pričom vy ešte máte tú odvahu diskreditovať ich, minimalizovať to alebo dívať sa na to slovami „tzv. štrajk“. Mne sa zdá po vašom vystúpení, že najväčším a brutálnym zlyhaním troch ministrov školstva strany SMER, ktorí týchto učiteľov vyhnali do ulíc, nie je vaše riadenie rezortu, ale nejakí blogeri a nejakí novinári, ktorí si dovolia niečo písať, klásť otázky a dokonca si dovolia urobiť nadpisy do článkov, ktoré o tom píšu. My sme vám sem, pán minister, neprišli fúkať nejakú vašu boľačku a rozprávať sa o tom, či ste utrpeli alebo neutrpeli imidž dobrého chlapčeka, ktorý riadi rezort školstva. Tu je proste jedna veľká krízová situácia, pri ktorej by sme si mali naliať čistého vína a začať sa zaoberať analýzou tohto stavu. Nezaoberajte sa, prosím vás, blogermi, netvárte sa ako malý ublížený úradníček s tým, že vás sem niekto prišiel dehonestovať a že naozaj si niekto dovolí vám klásť otázky, čo je s Edunetom, čo je s tabletmi, čo sa deje s internetom, čo sa deje s eurofondmi a podobne. K tým tabletom chcem vystúpiť aj podrobne v rozprave.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja som veľmi pozorne počúval vaše vystúpenie, ale priznám sa, ani som nechcel dávať faktickú poznámku, lebo vystúpim v rozprave, ale na záver som to urobiť musel.Veľmi sa mi páčil „váš koniec“, keď ste hovorili o tom, aby sa nevyvolával chaos v školstve, aby ľuďom, ktorí pracujú na jeho koncepcii, stratégii, rozvoji, modernizácii, nebol braný pokoj na prácu.
Pán minister, keby ste boli vo funkcii 100 dní a hovorili by ste toto v Národnej rade, bral by som to, keby bolo pol roka po parlamentných voľbách a práve by ste sa púšťali do programového vyhlásenia vlády v časti školstvo. To by som bral. Pán minister, za necelý mesiac končíte vo funkcii, SMER mal troch ministrov školstva, pána Čaploviča, pána Pellegriniho a vás, čo ste urobili za štyri roky pre rozvoj školstva okrem organizovaného rozkrádania a tunelovania, ktoré sú to tie prínosy okrem obrovských nákupov a míňania peňazí, čo ste zlepšili vo vyučovacom procese, ako ste zlepšili postavenie učiteľov, ako ste modernizovali školy? Na toto by ste mali dnes, pán minister, aj za vašich dvoch predchodcov odpovedať a mali by ste tak dávať už odpočet, hovoriť o tom, o koľko narástlo percento hrubého domáceho produktu, ktoré ide do školstva, ako je moderne a spravodlivo financované, a nie rozprávať necelý mesiac pred parlamentnými voľbami, aby sme nerušili zodpovedných úradníkov, ktorí pripravujú koncepcie a stratégie. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán minister, súhlasím s vami, ste hovorili o tom, že školstvo nie je jednoduchá agenda. A každý, kto zodpovedne k nej pristupuje, to musí priznať. Všetci tí, ktorí hovoria, že sa dá urobiť všetko to, čo sa nahromadilo za jedno volebné obdobie, vedia, že vedome klamú a zavádzajú, pretože mali tú možnosť to urobiť a neurobili to a to je možno to najdôležitejšie, čo je potrebné povedať, že týmto, čo teraz robia, robia skôr medvediu službu tomu, čo je potrebné v školstve urobiť. Je to tak. Keby to mysleli trošku úprimne... Pani predsedajúca, skroťte tam toho pána, nech neskáče. Keby ste to mysleli úprimne, tak aspoň všetci tí, ktorí ste vystupovali vrátane pána poslanca Vašečku, ste mohli úprimne, aj keď ste boli v opozícii, napríklad predložiť pozmeňujúci návrh k rozpočtu štátnemu, ktorý sa viazal aj na rezort školstva s navýšením toho platu. Nikto z vás to neurobil, zatiaľ čo všetci ako pani Šípošová, pán poslanec Kaník, pán poslanec Érsek, pán poslanec Vašečka hovoríte o tom, že sa v tom nič neurobilo. Tak ja vám to znova pripomeniem. Prijal sa veľmi dôležitý zákon o duálnom vzdelávaní. Vy viete veľmi dobre, že tento zákon sa rodil veľmi dlho. Skončili sme v školstve so zneužívaním dovoleniek alebo prepúšťania cez prázdniny. My sme tí, ktorí to urobili, neboli to tí, ktorí o tom rozprávali. Vyrovnali sme dovolenky pre všetkých učiteľov, investovalo sa do základných škôl 800 mil., materských škôl 600 mil., siedmich univerzitných centier, siedmich vzdelávacích centier, mohol by som pokračovať ďalej, čo pán minister vymenoval, pretože to je reálna vec, ktorá sa urobila, ale, samozrejme, môžeme povedať, že dalo sa tam aj viacej dať. Ale nehovorte, prosím vás, že sa v tom nič neurobilo, pretože inak je to len zavádzanie a robíte len medvediu službu, pokiaľ ide o celý problém, ktorý sa týka školstva.

Ďakujem pekne. Najskôr jednu poznámku pod čiarkou poviem. Pán minister, aby ste neboli zavádzaný, tak pán poslanec Fronc navrhol navýšenie rozpočtu školstva na platy učiteľov a poslanci strany SMER vám to odmietli, čiže aj preto máte asi tieto problémy, ktoré teraz máte.
Druhá vec. Musím povedať, že po tom, čo som počul vaše vystúpenie, ako poslanec by som mohol byť spokojný, veď v tom školstve by to malo byť všetko v poriadku a všetko v pohode, keby neboli nespokojní učitelia, keby neboli nespokojní rodičia žiakov a študentov, keby sa nedialo to, čo sa reálne v školstve deje.

Musím povedať, že som bol sklamaný vašou poznámkou o tom, že nie je priestor na pokojnú prácu. Pán minister, tri a pol roka strana SMER mala priestor na pokojnú prácu, mala väčšinu v Národnej rade, ste boli úplne sami vo vláde, ste mohli realizovať všetky projekty, ktoré vás len napadli. Ale v tomto zmysle v regionálnom školstve ste neurobili vôbec nič.Dnes vy hovoríte, že školstvo potrebuje zásadné systémové zmeny. Tak čo ste robili osem rokov, keď SMER bol vo vláde, keď po ôsmich rokoch vlády strany SMER hovoríte, že školstvo potrebuje zásadné systémové zmeny, pričom znovu prichádzate s tým, čo bolo pred štyrmi rokmi? Sľubujete, že keď tu budete, tak urobíte toto a predložíte takýto a takýto návrh. Nuž ten problém je v tom, že po štyroch rokoch, keď ste boli sami vo vláde, už vám ani učitelia, ani rodičia neveria.
A posledná poznámka. Povedali ste, že diskusiami o školstve len znásobujeme chaos. Od ministra by som čakal, že bude rád, že v pléne Národnej rady sa diskutuje o problematike školstva., a nie to, že bude takýmto spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k prebiehajúcej schôdzi v Národnej rade aj k požiadavkám učiteľov.
Zaznelo pred chvíľočkou v rozprave v jednej z faktických poznámok, že všetci tu musíme mať jeden cieľ. Áno, všetci ho musíme mať. A to je kvalitné školstvo na Slovensku. A k tomuto cieľu sa hlásim. Myslím si, že kvalitné školstvo na Slovensku je aj cieľom drvivej väčšiny učiteľov, ktorým aj z tohto miesta chcem poďakovať za prácu, ktorú vykonávajú, lebo ju často vykonávajú v nie ľahkých podmienkach a nie dostatočne finančne ohodnotení, čo jednoznačne treba povedať.
Druhá otázka ale znie, ak budeme hovoriť o požiadavkách, ktoré priniesla Iniciatíva slovenských učiteľov, a v zásade zjednodušene sa dajú zhrnúť do troch bodov, sú to platy, okamžité navýšenie zdrojov a riešenie problémov kreditov v školstve, tak poďme hovoriť o týchto troch veciach, akým spôsobom korešpondujú s naším hlavným cieľom, ktorý je celospoločenský cieľ, kvalita školstva. Všetky tieto tri požiadavky Iniciatívy slovenských učiteľov sú len časťou prostriedkov na to, aby sa zlepšila kvalita slovenského školstva.
Ak dovolíte, ja by som ukázal a predstavil aj niekoľko grafov.
Prvý graf hovorí o vývoji priemernej mzdy pedagogických a nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v období rokov 2006 až 2015. Vidíte, že za obdobie prvej Ficovej vlády zhruba mzda pedagógov rástla rovnako ako mzda v národnom hospodárstve. V období vlády Ivety Radičovej došlo k zastaveniu tohto rastu a od druhej Ficovej vlády dochádza k roztváraniu nožníc medzi priemernou mzdou pedagogických zamestnancov, či už je to v prenesených kompetenciách, ako aj v originálnych kompetenciách, a len priemernou mzdou v národnom hospodárstve.
Zaznela tu otázka, či treba učiteľov ohodnotiť viacej. Určite, za kvalitnú prácu ich treba ohodnotiť viacej, ale k týmto otázkam sa dostaneme.
Zaznela tu otázka, ako mohli odbory vyjednať podmienky kolektívnej zmluvy, ktoré nenapĺňali podmienky učiteľov. No opätovne chcem ukázať tento graf, ktorý hovorí úplne jednoznačnou rečou. Toto sú platy učiteľov, toto je priemerná mzda v národnom hospodárstve a toto sú platy ostatných zamestnancov. Ak boli požiadavky učiteľov na 7,5-percentný rast mzdy a odbory to vyrokovali, že to bude nielen pre učiteľov 7 % a ostatným nič alebo minimálne, ale že všetkým to budú 4 %, tak ja sa tomu vôbec nečudujem. A za to, že sa vyjednali takéto podmienky, v mene tých, ktorí zarábajú na úrovni v hrubom okolo 500 eur, vždy poviem, že vyjednanie týchto podmienok bolo správne a bolo podľa mňa v tomto jediné možné riešenie.
Môžeme tu hovoriť v súvislosti s rastom platov a skvalitňovaním podmienok aj o ďalších parametroch. Takýto bol vývoj počtu žiakov na slovenských základných školách od roku 2000 do roku 2015. Vidíte v tom zásadný prepad z úrovne zhruba 650-tisíc na úroveň 624-tisíc žiakov. Ak budeme hovoriť o týchto číslach, pokleslo to v tomto období o 130-tisíc žiakov na slovenských školách, pričom financovanie školstva išlo hore aj vďaka priemerným mzdám, aj vďaka ďalším príslušným veciam.
Ak to premením na drobné, tak poviem, že klesli dva dôležité parametre, prvý dôležitý parameter, počet žiakov na triedu, druhý dôležitý parameter, počet žiakov na učiteľa, ktoré majú vytvárať systémové predpoklady na to, že sa zlepší kvalita školstva, lebo učiteľ má viac času na prácu so študentmi a aj viac času na individuálnu prácu. To znamená, malo by sa to prejaviť na kvalite školstva.
Ak hovorím o počte žiakov na triedu, tuto je vývoj počtu žiakov na triedu v sledovanom období od roku 1990 po rok 2015. Začínali sme vo verejných školách zhruba na úrovni 25 žiakov na triedu, dnes sme na úrovni zhruba osemnásť a pol žiaka na jednu triedu. Myslím si, že je to dostatočné vytvorenie systémových prostriedkov a predpokladov na to, aby sa zlepšila kvalita vzdelávania na slovenských školách.
Jeden z ďalších parametrov, ktorý treba, samozrejme, spomenúť, ten ďalší parameter je, koľko nás stojí vzdelávanie jedného žiaka. Ak v roku 2004 na stálo vzdelávanie jedného žiaka niečo pod tisíc eur, dnes v roku 2015, teda na konci roku 2015 sme tu zhruba na úrovni 2-tisíc eur. Ten nárast za obdobie niečo viac ako 10 rokov je vzrast nákladov na vzdelávanie jedného žiaka o 100 %. Teda o 100 % vzrástli náklady na vzdelávanie jedného žiaka a budeme hovoriť, že sa nič nedáva do školstva, Slovensko je jednou čiernou dierou, kde sa peniaze míňajú iba na sifóny. Na týchto číslach je jednoznačne vidieť, že to je absolútna lož a takéto sú reálne čísla zo štatistík, ktoré sa dajú kedykoľvek vyhľadať.
Ak hovorím o kvalite slovenského vzdelávania, tak môžeme hovoriť o sledovaných parametroch, ktoré sú vždy problémom. A zasadal školský výbor, myslím, v roku 2013 alebo roku 2014 k výsledkom hodnotenia v hodnotení PISA. Hodnotenie PISA sa týka žiakov 9. ročníka. Ak budeme hovoriť o parametroch, ktoré dosahovala Slovenská republika v matematickej gramotnosti v roku 2003, bolo 498 bodov a priemer OECD bol 500 bodov, v roku 2012 to bolo 482 bodov, priemer OECD vtedy bol 494 bodov.
Veľmi podobné je to aj pri čitateľskej gramotnosti a pri prírodovednej gramotnosti, kde vidíme pokles kvalitatívnej úrovne vzdelávania. Ak to dám do súvisu, že v tomto období, ktoré korešponduje presne s týmto obdobím, v rokoch 2004 až 2013, vzrástli náklady na vzdelávanie jedného žiaka takmer dvojnásobne a došlo k výraznému prepadu kvalitatívnej úrovne vzdelávania.
Dámy a páni, toto nie je iba otázka peňazí, povedzme si to úplne otvorene, toto nie je iba otázka peňazí, to je aj otázka prístupu. Ak budeme hovoriť o tom, kde vzniká nejakým spôsobom problém a kde sa to začína lámať, zoberme si hodnotenie TIMSS a PIRLS, čo sa týka žiakov mladších, 4. ročníka. Tie výsledky, ktoré sú z rokov 2007 až 2011, ukazujú, dochádza k nárastu bodov zo 496 na 507 v matematike, dochádza k nárastu bodov v prírodných vedách, dochádza k nárastu bodov, a to dokonca k výraznému, v čitateľskej gramotnosti.
Ako je možné, že na prvom stupni základných škôl dokážeme pri rovnakom materiálnom vybavení, pri rovnakom platovom zabezpečení zabezpečovať rast výsledkov, na druhom stupni vzdelávania nám výsledky výrazne, ale výrazne klesajú? Toto nie je len otázka financií, opakujem, treba sa týmto problémom zaoberať hlbšie.
Môžeme hovoriť aj o ďalších veciach, o tom, aké sú podmienky na výchovu a vzdelávanie na Slovensku a či sú alebo nie sú dostatočné tieto podmienky. Ak sa na to budeme pozerať cez makroekonomické čísla, to je percento HDP, ktoré ide do vzdelávania, odpoveď na to bude, jednoznačne podmienky nie sú dostačujúce.
Mám pred sebou správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike v školskom roku 2014/2015, ktorú spracovalo nové vedenie školskej inšpekcie.
Ak budem citovať z tohto materiálu, ktorý nikto nespochybnil na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, tak potom môžem citovať z oblasti materských škôl. Školy boli vybavené pomerne obsiahlym spektrom učebných pomôcok, je z nich 89 % vrátane digitálnych technológií v poriadku, pozitívne zistenia, vybavenie učebnými pomôckami, didaktickou technikou a ich využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti. Podčiarknem, pri materských školách je tam aj veta o ich využívaní vo výchovno-vzdelávacej činnosti. Upozorňujem na túto vetu, lebo táto veta sa pri spomínaní iných typov škôl opakovať už nebude.
Ak si zoberieme základné školy, tak sa tam konštatuje, že 16 % kontrolovaných subjektov nebolo zabezpečených primerane materiálnym a technickým vybavením. Je to pri rozpočte regionálneho školstva, ktorý je na úrovni 1,4 mld. – 1,5 mld., nie je tak 400 mil. eur okamžitých investícií. A to hovorím len o základnom školstve. Je to vzorka zhruba 20 až 25 % celkového počtu škôl, ktoré boli v danom kontrolovanom roku kontrolované, čo je podľa mňa reprezentatívna vzorka, pokiaľ by sme hovorili aj o prieskume verejnej mienky alebo akýchkoľvek iných prieskumoch.
Ďalšie tvrdenie. Väčšina z tých kontrolovaných subjektov vytvorila primerané priestorové podmienky a zabezpečila materiálno-technické vybavenie prostriedkami informačno-komunikačných technológií pre rozvíjanie digitálnych zručností žiakov. Napriek tomu rozvíjanie kompetencií žiakov v oblasti informačno-komunikačných technológií dosiahlo na hospitovaných hodinách nevyhovujúcu úroveň. Napriek materiálnemu vybaveniu sa tam konštatuje, že rozvíjanie kompetencií žiakov dosahuje nedostatočnú a nevyhovujúcu úroveň.
Ďalšie tvrdenie z uvedenej správy. Samotní vyučujúci využili možnosť efektívnej interpretácie nového učiva prostredníctvom technológií a interaktívnej tabule na 27 % hodín, ale žiakov do aktívnej činnosti s týmito prostriedkami nezapájali. Dámy a páni, ja som za to, aby sme naliali prostriedky do školstva, ja som za to, aby sme dovybavili všetky školy, ale očakávam, že sa zlepší aj využívanie týchto prostriedkov, lebo ak sa využívajú na 27 % na základných školách, musím jednoznačne konštatovať, je to absolútne nedostatočné.
Môžeme hovoriť o tejto kategórii aj pri kategórii gymnázií, kde sa zaraďuje medzi pozitívne zistenia personálne zabezpečenie procesu výchovy a vzdelávania, negatívne zistenia nevyužívanie didaktickej techniky a prostriedkov informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní napriek dobrej vybavenosti škôl.
To znamená, ak je jediný problémový segment, materské školy sú dobre vybavené, gymnáziá sú dobre vybavené, len základné školy sú slabšie vybavené v 16 %, tak sa pýtam, kde treba tých 400 mil. okamžite naliať, lebo sme v čiernej diere a naši žiaci nemajú možnosť sa tak vzdelávať. Problém nie je v týchto prostriedkoch, problém je v spôsobe a rozsahu ich využívania.
Neuspokojivým zistením bola organizácia vyučovania, kde napríklad sa nedodržiava maximálny počet vyučovacích hodín.
Táto správa je všeobecne dostupná a je pomerne rozsiahla, má zhruba stotridsať strán. Každý, kto má záujem, sa môže s ňou oboznámiť.
Dámy a páni, tu sú grafy pre materské školy, kde vidíte, že vybavenosť a podmienky pre výchovu a vzdelávanie sa dosahujú niekde na úrovni 90 % a takisto využívanie týchto prostriedkov na zlepšovanie v kompetencii žiakov je pomerne dobré.
Pozrite si porovnanie to isté, ktoré je pre základné školy. Využitie materiálno-technických prostriedkov je na základných školách diametrálne nižšie, na materských školách s tým problémy nemajú. Porovnajte si to isté, pokiaľ ide o gymnáziá a materské školy, lebo tu je vidieť ten zásadný rozdiel, materské školy s tým problém nemajú a pozrite sa, kde je využívanie techniky a prostriedkov vybavenia na gymnáziách. Toto je ten priepastný rozdiel, ktorý je. A tento priepastný rozdiel hovorí aj o niečom inom ako o chýbajúcich financiách.
Som ochotný diskutovať o tom, že môže tu byť jeden z dôvodov nedostatočné platové ohodnotenie učiteľov, ale ten dôvod nemôže byť 70-percentný a jednoducho riešenie požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov musí byť o tom, aby sme si seriózne sadli za rokovací stôl, aby sme si pomenovali všetky problémy, ktoré tam sú, aby sme si povedali, či navrhované riešenia, inak požiadavky, Iniciatívy slovenských učiteľov, sú tým nástrojom, ktorý povedie k okamžitému zlepšeniu situácie v slovenskom školstve. Ja osobne sa domnievam, zaznelo to tu niekoľkokrát a zaznelo to aj z vyjadrení predstaviteľov strany SMER, a hlásim sa k tomu, nie je to iba o tomto, Iniciatíva slovenských učiteľov bola zneužitá na politické ciele pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami a mne je toto ľúto, lebo záujem o riešenie podmienok v školstve tu je a sme pripravení ich riešiť, nielen o nich diskutovať.
Ja by som ešte sa dotkol jednej veci, ktorá veľmi často zaznievala v rétorike opozičných politikov. Dali ste peniaze obciam a mestám a tie ich míňajú na chodníky. Dámy a páni, poviem niekoľko čísiel, ktoré budú úplne presné, ktoré sú z účtovníctva, ktoré obce vykazujú ministerstvu financií. A mám tu dve volebné obdobia starostov, roky 2006 až 2010 a roky 2011 až 2014. Vo volebnom období rokov 2006 až 2010 došlo v rokoch 2006, 2007 a 2008 k menšiemu prerozdeleniu finančných prostriedkov, ako to bolo posunuté na obce a mestá, v celkovom objeme 44 mil. eur, ale, zdôrazňujem slovíčko „ale“, v rokoch 2009 a 2010, keď sa končil volebný cyklus starostov, investovali takto naakumulované finančné prostriedky nie vo výške 44 mil. eur, ale vo výške 344 mil. eur do školskej politiky. Celkový rozdiel, ktorý prišiel z rozpočtov obcí a miest do oblasti školstva je za obdobie rokov 2006 až 2010 plus 300 mil. eur. Ešte zaujímavejšie čísla sú tu za obdobie rokov 2011 až 2014, kde ani jeden rok neprišlo k neprerozdeleniu posunutých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale výdavky obcí a miest kumulatívne za toto štvorročné volebné obdobie boli o 785 mil. eur vyššie, ako im boli poukázané. A tu sa chcem na to opýtať. A poďme hľadať problém spoločne. Ak za štyri roky okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu pritiekli navyše prostriedky z obecných rozpočtov do regionálneho školstva vo výške plus 785 mil. eur, kde sa tieto prostriedky stratili? Mne toto nie je jasné. Existujú tam dve možnosti, buď niekto podvádzal v účtovníctve, pričom ak je to tak, tak to pomenujme a vyčistime tento stav, alebo nie sú pravdivé tvrdenia, ktoré sú prezentované tými, ktorí zvolávajú túto schôdzu a ktorí dali na to podnet. Tu len tieto dve možnosti sú, žiadna iná možnosť nie je.
Ak budem hovoriť o tom, či táto skupina poslancov, ktorá dala podnet na zvolanie schôdze, je oprávnená, kompetentná na to, aby zvolávala túto schôdzu, a hovorí, že my len sľubujeme a keď máme možnosť, tak nerobíme, ja si opätovne pomôžem grafom obdobia rokov 2012 až 2015, kde musím povedať, že v tomto období, kedy bola Radičovej vláda, minister Ivan Mikloš znížil podiel obcí a miest na dani z príjmov fyzických osôb, teda na podielových daniach zo 70,3 na 65,4 %, pričom 40 % týchto finančných prostriedkov je určených v zásade na školstvo, lebo sú to materské školy, školské kluby a všetky ostatné zariadenia. To znamená, že tu začal vznikať jeden z vážnych problémov nedofinancovania regionálneho školstva v oblasti originálnych kompetencií. Ak chcete hľadať otázku na to, kde to začalo vznikať v posledných šiestich rokoch, tak si ukážte jednoducho v zrkadle na seba, lebo pravda je taká, že vy všetci, ktorí dnes zvolávate túto schôdzu, ste hlasovali za zníženie rozpočtov pre originálne kompetencie, ktoré vyplývajú z podielových daní pre obce a mestá. Taká je pravda. (Potlesk.)
A tu posledná vec sa týka toho, keď budeme hovoriť o tom, kto má aké záujmy a kto nemá aké záujmy, bolo niekoľko tunelov do oblasti financií v školstve a boli sme obviňovaní napríklad za to, že sme chceli vyčistiť centrá voľného času, ktoré boli jedným obrovským tunelom.
Chcem ukázať ďalší tunel potenciálny, ktorý sa dá takto vnímať, lebo počet žiakov, teda ktorí boli v centrách voľného času, sa čiastočne presunul do základných umeleckých škôl. Dámy a páni, toto je vývoj počtu žiakov v základných umeleckých školách od roku 1991 po rok 2015 vo verejných školách, zo 76-tisíc na 106-tisíc, v súkromných školách z 0 na 51-tiscí, kde už sme na 57-tisícoch a k tomu prirastá nejakých 6-tisíc detí. Ak povieme, že za toto obdobie je nárast takmer 60 % detí, ktoré potrebujú vzdelávanie v umeleckých odboroch a o tento počet sa to navýšilo a dáme to do kontrastu s tým, ako nám klesol počet žiakov na školách, tak snáď nikto nepochybuje o tom, že ani v tomto vývoji nie je niečo v poriadku a jednoducho aj s týmito nežiaducimi tendenciami musíme niečo robiť.
Dámy a páni, uviedol som len časť faktov, o ktorých sa dá diskutovať. Nikto z nás nemá patent na rozum, ale sme pripravení hľadať riešenia, ktoré okamžite pomôžu riešeniu problémov v školstve. A z tohto miesta prehlasujem, že ešte raz vystúpim v tejto rozprave využijúc svoje oprávnenia spravodajcu a predložím alternatívne uznesenie k tomu uzneseniu, ktoré je súčasťou predloženej správy. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, pán minister, tak prišlo na vaše obavy a lietali tu čísla. Takže mne to pripomenulo jeden film taký, ktorý som videla dávno, možno ešte v detstve alebo v ranej mladosti, taký propagandistický film o slovenskom kúpeľníctve, kde sa argumentovalo tým, o koľko percent vzrástol počet kúpeľných lôžok oproti roku 1900 neviem (začiatok storočia). Čiže grafy a percentá, to je veľmi ošemetná vec. Ale stále, pán poslanec Petrák, vlastne ste robili to, o čom som predtým už povedala, že to nikam nevedie. Namiesto toho, aby sme sa pýtali, prečo to nefunguje, prečo školstvo nefunguje a čo s tým môžeme a vieme robiť, tak používame informácie, argumentácie, koľko tam bolo čoho a kedy. A myslím, že to nie je teraz to najdôležitejšie. A ešte k tej vašej vete, čo ste povedali o „nalievaní“ peňazí do školstva. Ja nemám veľmi rada to slovo, ktoré je v úvodzovkách , ale ja si myslím, že ani nie je dôležité, kde treba tam naliať, lebo dôležité je zistiť, kde sa to odlieva alebo prelieva. A to možno neplatí len pre školstvo ale aj pre iné rezorty. Možno by sa teda našlo niečo aj na tie platy učiteľov, aj keď si myslím, že to nie je tá podstata problému, kvôli ktorému ste tu. A nie je fér, že sa to obracia len na to, že ide o platy učiteľov. Sama mám učiteľky v rodine. A veľmi často o tom rozprávame. A je to smutné, už to nestihnem povedať, keď mladá učiteľka veľmi dobrá a dobre aj ohodnocovaná aj v škole, aj žiakmi, aj inšpekciou povie, že ona si nemôže dovoliť taký byt prenajať, lebo má taký plat, v porovnaní s rovesníkmi si to nemôže kvalifikovaný odborník dovoliť. To je smutné.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy používate len jednu polovicu pravdy, a to len tú, ktorá vám vyhovuje. Hovoríte, že za vlády Ivety Radičovej nedošlo k žiadnemu zvýšeniu platov učiteľov. Áno, je pravda, prvý rok, bohužiaľ, sme museli ušetriť 1,6 mld. eur. Totiž ste tu zanechali štátny rozpočet s 8-percentným deficitom. Viete, koľko by sa dalo z toho dať napríklad na platy učiteľov? Bolo by to 1,6 mld. V druhom roku, aj pomocou vás, vy ste boli opozičný poslanec, tu sme schválili zákon, ale vaša podmienka bola, že začne platiť až od 1. apríla 2012. O 5,7 % došlo vtedy k zvýšeniu tých platov. Ale nehovorme už o tom, čo bolo, ale hovorme o tom, čo bude, pán kolega.A druhý problém. Spomínate tu rôzne čísla, a to som počul dokonca aj na výbore, ohľadne kvality výučby a vzdelávania, ktorá klesá. Jednu časť „vašej“ pravdy ste povedali, ale povedzme aj tú jej druhú časť. No predsa nie je normálne žiadať od učiteľov, aby jeden rok, povedzme, vyučovali viac matematiky, pričom, povedzme, v ďalšom volebnom období už to znovu klesne alebo bolo to naopak. Nie je možné nastaviť ten systém tak, že budú sa vyučovať neviem povinne dva cudzie jazyky a potom niekto povie, že stačí ho vyučovať jeden. Mám pokračovať? Takže ako chcete tú kvalitu, keď nemajú žiadnu stabilitu, dá sa povedať, vo výučbovom pláne učitelia? Takže keď teda porovnávate niečo, tak porovnávajte to, čo je porovnateľné.

Ďakujem. Časť tej mojej poznámky mi zobral Béla Bugár, ktorá sa tu týkala potreby konsolidácie v roku 2011. Naozaj predtým za prvej vlády Roberta Fica rástli výdavky verejných financií na Slovensku rekordne v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie, a preto potom hovoríme aj o tej konsolidácii smerom ku školstvu alebo k obciam, napríklad.

Ale musím súčasne povedať, že málokedy tu odznie, a to najmä v takej emocionálne vypätej atmosfére, číslami podložený prejav tak, ako odznel od pána Petráka. A má bod za to aj za tie grafy, ktoré si urobil, aj dokonca za tú myšlienku, že treba strážiť efektívnosť v celej verejnej správe. Len upozorňujem, že škoda, že to prišlo teraz, pár týždňov pred voľbami, nie v prvých dvoch rokoch volebného obdobia, keď dokonca vtedy vláda niektoré posuny smerom k príslušnému meraniu ukončila. A ešte chcem na záver povedať, že ono sa tu veľa hovorí, že veľa dobiehame. A myslím, že, pán poslanec, ste niečo také spomenuli aj vy vo svojom vystúpení, že už dobiehame z hľadiska výdavkov na HDP priemer Európskej únie alebo OECD. Chcem povedať, že mali by sme sa my pozerať na to, koľko na vzdelávanie dávajú takzvané tie smart countries, tie najvyspelejšie krajiny, krajiny, ktoré vedia s peniazmi narábať a ktoré podľa OECD majú najvyššiu kvalitu života. A v tomto porovnaní kým Slovensko dáva na vzdelanie 5 % z HDP, tak tieto smart countries dávajú naň 6,4 % z HDP. Ďakujem.