61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja v zásade nechcem komentovať prejav pána Rašiho, lebo bol presne podľa mojich predpokladov, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Faktická slúži na to, aby ste komentovali jeho prejav.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Hej, tak vidíte, môžem sa živiť ako analytik alebo prognostik. Prosím vás, ale tak ma zastavte, dám to ako procedurálny. Vy ste počas vystúpenia povedali slovo kecpult, vy ste tu všetci strážcovia poriadku, slušnosti a všeličoho všetkého. Prosím vás, to je rečnícky pult. Viete, pokiaľ ...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pán poslanec, že som použil taký výraz.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No viete, nehodí sa to, uznáte to sám.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Neprišiel mi na rozum ten správny výraz, ospravedlňujem sa.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre, no tak beriem to. Dobre, je to korektné, že ste sa ospravedlnili.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pokračujte vo faktickej poznámke.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja som v zásade iba to mal na mysli, že naozaj by ste teda mali prispieť aj vy k zlepšeniu tej kultúry.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, aj za to, že ste ukázali, že môžete byť aj veľkorysý, aj keď i len v takom milom detaile.

Pán poslanec Raši, vy ste povedali, že je tu nádej, len musíme byť trpezliví, že tie trestné oznámenia v tých mnohomiliónových kauzách sa vyriešia a kým sa nevyriešia, dovtedy teda by sme nemali pri všetkej korektnosti k tomu sa nejako vyjadrovať. Viete, mám vážnu pochybnosť, že v tejto konštelácii moci, ktorá tu funguje, a vlastne ona tu funguje už osem rokov, je šanca, že sa to vyšetrí.Ja musím siahnuť tam, kde to poznám dobre, na trestné oznámenie na neznámeho páchateľa podané ešte 1. júla, ale roku 2009. Toto trestné oznámenie podľa slov pána ministra vnútra, súčasného podpredsedu vlády pána Kaliňáka, sa ešte stále prešetruje. Nuž ak týmto tempom budeme vyšetrovať aj kauzu cétečka v Piešťanoch, tak je isté, že vo chvíli, keď bude vyšetrená, už dávno bude lekárska technika a veda kdesi ďalej a cétečká, predpokladám, nebudú v našich nemocniciach ani fungovať. Takže váš optimizmus, že máme byť trpezliví, naozaj v tejto súvislosti nezdieľam.

Vážený pán Raši, pán minister mi neodpovedal na zásadné dve otázky. Tak preto sa budem pýtať aj vás, a toto očakávala verejnosť, ako je zabezpečená zdravotná starostlivosť pre pacientov v tých nemocniciach, z ktorých odišlo na Slovensku zhruba 500 vysokošpecializovaných sestier, ako naplníte prísľub Roberta Fica, že všetky sestry, ktoré sú vo výpovedi, sa môžu vrátiť do nemocníc na svoje pôvodné miesta. Ako to urobíte?
A keď hovorím o zdravotných sestrách, nedá mi, aby som sa nešpecializoval na prešovskú nemocnicu. Čo urobíte s tým, že vedenie nemocnice neustále aj v minulosti aj dnes neustále perzekvuje zdravotné sestry, aj tie, ktoré stiahli svoje výpovede, a tak sa vrátili naspäť, čo urobíte s tým, že vedenie prešovskej nemocnice organizuje podpisovú akciu proti tomu, aby sa sestry, ktoré sú vo výpovedi, tam mohli vrátiť naspäť.A keď hovoríte o medializovaných prípadoch, očakával som aj od vás, aj od pána ministra, keď neustále hovoríte o tom, že zdravotná starostlivosť je zabezpečená, tak dneska že sa vyjadríte k tomu, o čom informovala TV MARKÍZA vo svojich Televíznych novinách, že v prešovskej nemocnici došlo k úmrtiu detského pacienta a s veľkým podozrením a možnosťou preto, že tam nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť, že tam nebolo dostatok sestier na príslušnom oddelení.

Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som začal citátom človeka, ktorého za jeho statočné vystúpenie a za jeho odvahu ponižoval priamo predseda vlády Slovenskej republiky. Je to pán biskup Lach, ktorý sa zastal zdravotných sestier. A aby toto jeho pomenovanie aktuálneho stavu zdravotníctva, do akého ho dostala vládna strana SMER, nezapadlo prachom niekde na Googli a aby naše budúce generácie, ktoré budú, keď možno už Google nebude existovať, ale budú pátrať po nejakých prepisoch vystúpení v Národnej rade, tak dovolím si prečítať to jeho stanovisko celé. A ešte raz podotýkam, v tomto prípade predseda vlády neváhal popri ponižovaní učiteľov, popri ponižovaní zdravotných sestier ponižovať aj tohto pána biskupa, ktorý podľa mňa jednoznačne presne, tak ako stav zdravotníctva je, tento stav popísal.
„Stanovisko k naliehavým problémom slovenského zdravotníctva, osobitne k prebiehajúcej iniciatíve sestier pracujúcich v nemocniciach.
Na celoštátnom stretnutí kňazov, ktorí poskytujú duchovnú službu v nemocniciach a iných lôžkových zariadeniach zdravotnej a sociálnej starostlivosti, konanom pod záštitou Rady pre pastoráciu v zdravotníctve Konferencie biskupov Slovenska v dňoch 21. až 23. januára 2016 v Prešove, na základe konkrétnych informácií z mnohých zdravotníckych zariadení na Slovensku, vystúpila do popredia v desivom obraze súčasná reálna situácia slovenského zdravotníctva.
Jeho rastúca morálna aj materiálna bieda, zapríčinená bezohľadným drancovaním zo strany mocných, ponižovanie a ohrozenie pacienta, vykorisťovanie, útlak a znevažovanie zdravotníckych pracovníkov, osobitne sestier, dosiahli neúnosné rozmery. Mnohí kvalifikovaní a zodpovední lekári a sestry rezignovali na možnosť zmeny k lepšiemu a odchádzajú z našich nemocníc i z našej krajiny. Mladí ľudia nevidia perspektívu dôstojného uplatnenia v zdravotníctve a odchádzajú za prácou i slušnejšími životnými a pracovnými podmienkami do zahraničia. Občania nedostávajú adekvátnu zdravotnú starostlivosť.
Bohužiaľ, namiesto vecného dialógu a hľadania prijateľných riešení nahromadených problémov sme svedkami arogancie moci, utláčania a zastrašovania poctivých, slušných ľudí, ktorí ešte našli v sebe statočnosť sa verejne angažovať. Týmto ľuďom nejde o politiku alebo politikárčenie. Ide im o dobro všetkých obyvateľov Slovenska, ktorí majú právo na primerane kvalitnú, dostupnú a dôstojnú zdravotnú starostlivosť.
Pretože ide o veľmi závažné morálne skutočnosti ubližujúce všetkým občanom Slovenska, nedovoľujú zodpovedným kresťanom, tobôž kňazom a poverenému biskupovi, ďalej mlčať.
Z týchto dôvodov sa obraciam s naliehavou výzvou na predstaviteľov štátnej moci, osobitne na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a na ministra zdravotníctva Viliama Čisláka, aby bezodkladne začali riešiť oprávnené požiadavky slovenských sestier na ozdravenie slovenského zdravotníctva, vyjadrené v dokumentoch práve prebiehajúcej celoštátnej iniciatívy, a okamžite zastavili zastrašovanie tých, ktorým jasne leží na srdci dobro pacienta a ich profesijná povinnosť a česť. Požiadavky sestier vyjadrujú oprávnené nároky všetkých obyvateľov Slovenska, ako aj všetkých čestných zdravotníckych pracovníkov.
Zároveň sa obraciam na predstaviteľov finančných a iných štruktúr skrytej, ale reálnej moci, ktoré sú pravými pôvodcami súčasných problémov a v skutočnosti riadia slovenské zdravotníctvo a ďalšie oblasti života našej krajiny, vrátane takzvanej veľkej politiky. V mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: „Prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku.“
Namiesto rozsievania biedy, strachu a nenávisti máte možnosť podporiť pre tento ľud dobro a dôstojný život, pretože len úcta k druhým ľuďom je jedinou cestou k spáse, zatiaľ čo cesta ľahostajnosti a opovrhovania druhými vedie k zatrateniu a k zúfalej samote. Prosím, preukážte milosrdenstvo ľudu tejto krajiny. Napravte a odčiňte zlo, za ktoré nesiete osobnú aj korporatívnu zodpovednosť. A tak môžete aj vy dúfať v Božie milosrdenstvo, ktoré je nekonečné, a očakávať Božie požehnanie pre všetky dobré diela, na ktoré sa podujmete.“
Toľko sú slová pána biskupa Milana Lacha, o ktorom sa premiér Slovenskej republiky po týchto slovách vyjadril dehonestujúco, ponižujúco: „Veď to ide o nejakého takého pomocného biskupka.“ Toto je premiér Slovenskej republiky, ktorý nám vládne, ktorý zastrašuje a zosmiešňuje učiteľov, zdravotné sestry a aj biskupa. Takto hlboko ste vy, páni zo strany SMER, ste klesli.
Áno, je pravda, že Robert Fico chráni zlodejov. Môžete si tu dávať, čo chcete, Robert Fico chráni zlodejov, a preto slovenské zdravotníctvo vyzerá tak, ako vyzerá. Preto tu musia štrajkovať ženy, z ktorých mnohé sú osamotené matky a napriek tomu išli do výpovede a dnes nemajú prácu. A dnes sa musia doprosovať u riaditeľov nemocníc, ktorých ste si tam dosadili, a musia si pomaly na kolená kľaknúť, aby ste ich tam zobrali späť. A ukazujete a dávate im pocítiť tú vašu obrovskú moc a musia sa pred vami skláňať. Že vám nie je hanba.
Oficiálna štúdia OECD hovorí o tom, že slovenské zdravotníctvo za osem rokov vašej vlády ste doviedli do stavu, že na Slovensku zo 100-tisíc obyvateľov ročne zomrie 180 ľudí na liečiteľné choroby, na choroby, ktoré by mohli byť vyliečené, ak by tým ľuďom bola poskytnutá včasná a odborná starostlivosť. Lenže keď vy ste si urobili zo zdravotníctva zlatú baňu, zdroj nekonečného bohatstva pre košickú zdravotnícku mafiu, ktorej chápadlá ste dovolili zapustiť veľmi, veľmi hlboko do poslednej ambulancie, ktorú takýmto spôsobom zdierate, samozrejme, ľudia na to doplácajú. Ak zomrie na Slovensku zo 100-tisíc obyvateľov 180 ľudí ročne na liečiteľné choroby, vo Francúzsku je to 60 ľudí, ale, dobre, budem fér, budem to porovnávať s Čechmi, kde to je 145 ľudí, ktorí majú plus-mínus rovnaké stravovacie nároky, plus-mínus približne rovnakú životnú úroveň, tradície tak, že plus-mínus sme na tom istom, tak iba v porovnaní s Čechmi to vychádza, že ak by sme mali rovnakú zdravotnú starostlivosť, akú ju majú v Českej republike, tak by na Slovensku nezomrelo 3-tisíc ľudí na liečiteľné choroby ročne, nie na rakovinu, ale na liečiteľné choroby. Inak povedané, korupcia zabíja. Korupcia vládnej strany SMER zabíja. Korupcia košickej zdravotníckej mafie, ktorú ste pustili do zdravotníctva, si robí biznis na to, aby mali deň bohatší kráľov , aby si mohli postaviť novú haciendu na Bahamách, zabíja. Ste zodpovední za 3-tisíc nevinných ľudských životov ročne, ľudí, ktorí zomrú iba preto, pretože rozkrádate zdravotníctvo. Je to oficiálna štatistika OECD.
Kauza CT v Piešťanoch. Keď tu, ani neviem, ako sa volá ten člen toho jedného zoskupenia, pán Raši, hovoril, že však vlastne sa rieši kauza CT v Piešťanoch. Prečo nespomenul pána ministra Čisláka, ktorý sa vyjadril, že však to je nejaká pseudokauza predsa, to nie je kauza. Takýto človek, ktorý povie o bezbrehom rozkrádaní, že to je pseudokauza, naďalej je ministrom. Sa naozaj nehanbíte za to?
Pán Senčák, ktorý tu bol spomínaný, človek, ktorý bol práve ten, ktorý to vyberal pri tomto cétečku, ktorý o tom rozhodoval, ktorý bol tá hlava, ktorý mal ďalších x hocijakých káuz, dnes je ten, ktorý akože má rozhodovať o odvolaniach pacientov, ktorí sa sťažujú na zdravotnú starostlivosť. To je ten správny človek? Povýšili ste ho presne tak, ako ministra Kašického svojho času za kšeft v kasárňach ste povýšili, keď ste ho odpratali do Bruselu za ešte päť razy väčší plat. Toto je riešenie problémov na spôsob strany SMER tak, že vy neriešite problém, lebo vy vinníkov, páchateľov potrestáte tým, že im dohodíte ešte lepší biznis, odpracete ich len, aby nezačali niekde rozprávať.
Presne takto sa správa mafia. Vy ste mafia, do zdravotníctva ste pustili košickú zdravotnícku mafiu a toto robíte, urobili ste zo zdravia biznis, obchod pre samých seba len, aby vy ste sa mali dobre, pričom to je jedno, že tu zomierajú ľudia kvôli vám, kvôli tomu že ste nenažratí, že ste nenažratí prachov, ktoré ľudia v drobnom musia platiť ako dane do štátneho rozpočtu. Živnostníci tu platia odvody zdravotné, ktoré ste im zdvíhali len preto, aby vy ste mohli sa mať lepšie, aby ste zase mohli toho viacej ukradnúť, viacej toho vytunelovať a potom tu stláčať gombíčky ako cvičené opičky.
Kauza nemocničnej stravy, kde sme prišli o 35 mil. eur s tým, že ste nejakému ujovi Hauptmannovi, ktorý predtým už bol namočený pri ostatných kšeftoch strany SMER, tam dovolili, aby akože súťažil, vyhral súťaž, pričom zrazu to je o tých 35 mil. viac, ako keby sme mali zaplatiť za to. Však to je miliarda korún, to je tisíc miliónov korún. Za to mohlo byť postavených dobre tisíc 3-izbových bytov. Za to ste mohli kúpiť toaletný papier možno na 5 rokov dopredu do tých nemocníc kde si ho nosia pacienti. Tam niekde je pomaly hliníkový príbor alebo žiadny príbor tam nie je a za to ste tam mohli doniesť normálny príbor. Ale to by ste tak neboli vy, lebo jednoducho to je váš biznis.
Kauza pani, bielej vrany medzičasom, doktorky Pechočiakovej, kde si statočná lekárka povedala, že si nebude zakrývať oči pred tým, ako pani prednostka, neviem, akú funkciu mala, bielila zdravotnú dokumentáciu pri malom chlapcovi, ktorému ste zničili obličky. A vy túto ženu kryjete, vy túto ženu ešte povýšite. A tuším tiež ste ju zaparkovali na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Toto je váš prístup k takýmto ľuďom. Ženu, ktorá sa statočne ohlási proti tomu, že nemôže predsa tu kryť podvod, bieliť zdravotnú dokumentáciu dvojročného chlapca, ktorému ste zničili obličky, necháte šikanovať, tak ponižujete ju, pričom tú páchateľku povýšite a urobíte z nej ešte dôležitú osobu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Kauza tety Anky, asi povedia o nej aj možno druhí po mne alebo ten, ktorý to odhalil, Miro Beblavý, že sa nehanbíte, biznis pre seba. Tohto človeka ste tu kryli. Šéf zdravotnej poisťovne sem chodil ako na klavír. Keď som tu vždy bol, ja som ho tu videl tuším každý deň. Vtedy Forai chodil za Paškom dohadovať biznis, lebo asi skutočný šéf zdravotnej poisťovne nebol Forai, figúrka, ktorý tete Anke dohodil svojich 15 mil., ale šéf zdravotnej poisťovne skutočný bol Pavol Paška. Neviem, čo tam máš, Igor, ale asi je to dobré. Nechaj to, nechcem to vidieť teraz. (S úsmevom povedané.)
A úplne krásne čerešnička na torte je kauza Roberta Fica v zdravotníctve, lebo kauza maséra Kostku nie je kauza maséra Kostku. K tomuto masérovi chodili podľa svedectva zamestnankyne masérstva Kostku matka Roberta Fica, manželka Roberta Fica, syn Roberta Fica a pán masér Kostka chodil masírovať pána Roberta Fica priamo na Úrad vlády. A alibi za pána maséra Kostku pre médiá, čuduj sa svete, kto písal? Bola to nejaká pani, ktorá sa volá Mária Trošková. Kto je to tá pani? Nie je to náhodou tá slečna, sexi asistentka, o ktorej som si odjakživa myslel, že Robert Fico ju zobral na Úrad vlády kvôli masážam. Áno, je to tá sexi asistentka, ktorá píše alibi pre Roberta Fica. Vy sa nehanbíte za zlodejinu, ktorú dohodíte jednému nímandovi ako biznis za 3,5 mil. eur iba z jednej štátnej zdravotnej poisťovne na úkor všetkých pacientov, z čoho zarobí 2 mil. eur ročne? Vy sa nehanbíte za to, že ešte alibi tomuto človeku píše nejaká pipka z Úradu vlády? A vy sa nehanbíte to kryť? A nehanbíte sa o tom mlčať? Ako hlbšie môžete klesnúť, keď takéto niečo spravíte? A robí to priamo váš predseda vlády, váš predseda vašej strany. Kryjete to, špinavosti na Úrade vlády, priamo na Úrade vlády sa robí biznis, pipka na Úrade vlády píše alibi masérovi Troškovi, ktorý zázračne zbohatne a z obratu 50-tisíc eur má zrazu obrat 3,5 mil. eur, 70-krát väčší, o 7 000 % viacej oproti tomu obratu. Vy tu buzerujete živnostníkov, poctivých podnikateľov, tým oriete po chrbte: „Svojim ľuďom dohodíme biznis 70-krát väčší.“ A všetci z vás mlčia, lebo však: „Chceme byť v parlamente, lebo na budúce budeme stláčať tlačidlá a potom budeme mať biznisík, dostaneme niečo na účtik, spravíme nejaký kšeftík, dohodím si sesterničku na nejaký úradíček.“ Toto ste vy. Vy ste ľudské trosky, ktoré sa na ľudí iba podobajú, nemajú svedomie. Robíte biznis na úkor chorých ľudí. Kvôli vám zomiera 3-tisíc ľudí na Slovensku ročne, je to oproti Čechám viac, na liečiteľné choroby iba kvôli tomu, že ste nenažratí a ešte aj zo zdravotníctva si robíte kšeft.
Veľmi si vážim aj celé naše hnutie, prejavuje vďaku všetkým zdravotným sestrám, ktoré nabrali odvahu sa postaviť vašej zlovôli napriek tomu, že mnohé žijú z ruky do úst a samé vychovávajú svoje deti a žijú iba zo svojho vlastného platu. Dnes mnohé z nich sú na ulici a musia sa u vás doprosovať práce.
Veľmi ma zároveň mrzí, že ste dovolili predsedovi vlády ponižovať tieto zdravotné sestry, zosmiešňovať ich, a to aj ministrovi zdravotníctva, a posmievať sa im, že ich je len pár. Áno, bolo ich vo výpovediach, alebo je ich vo výpovediach relatívne pár voči celému ich počtu, ale v skutočnosti im drží palce 99 % tých zdravotných sestier, len nie každá z nich si môže dovoliť ten luxus, nieže dovoliť luxus, ale nabrať takú odvahu a postaviť sa zlu čelom. (Potlesk.) Áno, niekde v týchto troch hlavne statočných nemocniciach tie zdravotné sestry sa dali dokopy a povedali si, že zlu s menom vládna strana SMER sa postavia čelom.
Ešte raz ďakujem všetkým zdravotným sestrám, ktoré boli takýmto svetlým príkladom, lebo zobudili Slovensko a v čase, keď tu Robert Fico si myslel, že bude Slovensko ohlupovať tým, že najväčšie ohrozenie Slovenska sú utečenci, ktorí o Slovensko vôbec nestoja, tie sestry otvorili diskusie o najzávažnejšom probléme, ktorý na Slovensku máme. A to je korupcia, ktorá ničí životy, ktorá pripravuje o životy ľudí, ktorí mohli byť zachránení, ak by ste zdravotníctvo nerozkrádali.
To, že zdravotné sestry štrajkujú, je úplne pochopiteľné, lebo poznajú, čo SMER s nimi urobil po minulých voľbách. Takto pred voľbami plus-mínus v tom čase pred štyrmi rokmi, myslím si, bolo to hlasmi 121 poslancov a všetkými hlasmi všetkých poslancov, ktorí boli v pléne prítomní, keď sme všetci hlasovali za zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov, zdravotných sestier. Veľmi rýchlo človek, ktorý následne bol poradcom Roberta Fica, dnes je ešte jeho poradcom, zabezpečil, následne aby bolo podanie na Ústavný súd a aby to, že už štyri roky mohli mať zdravotné sestry vyššie platy, človek Roberta Fica zastavil alebo teda zabezpečil, aby Ústavný súd zastavil príslušné konanie. Čiže ak zdravotné sestry dnes obávajú sa, že v rozpočte nebudú kryté peniaze na zvýšenie ich platov, a ak protestujú proti tomu, že nechcú iba počúvať sľuby, že budete riešiť ich problémy, tak nerobia to preto, že sú naivné, ale robia to preto, lebo poznajú, ako sa SMER k nim správa. Vy dlhodobo dehonestujete zdravotné sestry. Dlhodobo ich ponižujete a dlhodobo nimi opovrhujete. Štyri roky ste pre ne neurobili nič. Teraz narýchlo, narýchlo popri tom, ako Robert Fico ľudí strašil, že najväčšie ohrozenie teraz je utečenecká kríza, narýchlo, narýchlo ste im podhodili kosť.
Ale ja si pýtam, v čom je toto odmeňovanie spravodlivé, ak zdravotná sestra, ktorá robí pri lôžku 35 rokov, má rovnaký plat ako zdravotná sestra, ktorá príde rovno zo školy. V čom je takéto odmeňovanie spravodlivé voči zdravotným sestrám? Nie je to v ničom. A takýto zákon vy ste prijali.
Urobili ste zo zdravia tovar, urobili ste si zo zdravia kšeft, cez ktorý ste dovolili, aby systematicky košická zdravotnícka mafia na čele s donom Pavlom zdravotníctvo rozkrádala. Za to vám patrí obrovská hanba na záver tohto volebného obdobia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni, pokúsim sa byť vecný, ale aby som dokreslil situáciu ako sme sa sem dostali, musím začať niekde inde kvôli tomu, lebo dnešná situácia, čo sa týka tých sestričiek, nevznikla ani včera, ani 1. februára, ale oveľa skôr.

Viete dobre, že za vlády Ivety Radičovej tie sestričky prišli s požiadavkami, ktoré boli oprávnené, doniesli aj petíciu, kde ich podporovalo, keď si dobre pamätám, viac ako 250-tisíc občanov Slovenskej republiky. Rokovalo sa s nimi a spolu sme prijali taký zákon jednohlasne v Národnej rade, ktorým, dá sa povedať, viac či menej každý bol spokojný, neboli žiadne štrajky, neboli žiadne výpovede.

Potom vy ste ako vláda strany SMER alebo vtedy ešte len opozičná strana SMER sľubovali istoty, boli voľby, po voľbách poradca pána premiéra Fica pán doktor Dragula dal náš spoločný zákon na Ústavný súd a od tej doby sa začala písať táto kauza. Vieme dobre, že Ústavný súd zrušil tento zákon, ale vy kvôli tomu, aby nevznikla takáto situácia už pred štyrmi rokmi, nechali ste tým sestrám, ktoré pracovali pod ministerstvom zdravotníctva, vyššie platy. Samozrejme, to je pozitívne. Na druhej strane ste celý ten systém tým pokazili kvôli tomu, lebo v iných nemocniciach, samozrejme, nakoľko nebol na to zákon, nevedeli dať tým sestričkám vyššie platy.

Potom ste hovorili, že rokujete s tými sestričkami celé štyri roky a na poslednú chvíľu v októbri ste sem doniesli nový zákon. Čuduj sa svet, my sme vás upozornili na to, že nie je to dobrý zákon, nie je to komplexný zákon, nerieši to systémovo požiadavky tých sestier, ale vy ste to tvrdohlavo prijali. A viete dobre, že vtedy v prvom čítaní aj my sme vám pomohli, ale upozorňovali sme vás na to, aby ste využili možnosť a rokovali ďalej s tými sestričkami. Bohužiaľ, túto možnosť ste nevyužili. Takže teraz chápem, že ste trošku nervózni, aj prekvapení. Keď ste prijali ten zákon, mysleli ste, že teraz pomôžete tým niekomu. Vidíme, že práve tie sestry štrajkujú alebo dávajú hromadné výpovede, pre ktoré tento zákon ste robili. A to je veľmi čudné, že vôbec ste sa nezamysleli nad tým, prečo je to tak. A to je arogancia moci.
Musím vám povedať, že keby ste brali vážnejšie tie sestričky a keby ste nerozdávali sociálne balíčky bezhlavo, nemám problém so sociálnymi balíčkami, mám problém s tým, že nie sú to adresné sociálne balíčky, tak isteže by sa našli tie peniaze, ktorými by sa tu dal dosiahnuť kompromis. Vieme dobre, že pán premiér Fico za posledné mesiace dal pred svojou tabuľou 30 mil. eur nemocniciam. Je to úplne v poriadku. Na druhej strane vieme dobre, že tam, kde je dlh vyšší ako 450 mil., tak to je len kvapka do mora. Keby tieto peniaze dal na platy tých sestier, možnože by ten kompromis bol lepší alebo užitočnejší. To znamená, že skôr sa mi zdá, že chcete kupovať hlasy, než akoby ste mysleli systémovo. A to je zlé.
Samozrejme, teraz sa tvárite, že všetko je v poriadku. Ale nie je to tak. Včera sme počuli od riaditeľov tých nemocníc, napríklad v prešovskej nemocnici ešte stále chýba viac ako 180 zdravotných sestier. A musím sa opýtať, či nechýbajú vám kvalitné tie sestričky, lebo na jednej strane pán premiér Fico sľuboval, že dostanú sa späť na svoje pracovné miesta, na druhej strane vidíme, že riaditelia nemocníc, ktorým chýbajú tie sestričky, nechcú rokovať s tými sestričkami alebo odborovými združeniami zdravotných sestier.
Ja si myslím, že keď sa pozrieme na tých plus zhruba 120 sestier, ktoré ste prijali napríklad do prešovskej nemocnice, keď sme sa pýtali na to, odkiaľ sú tieto sestričky, tak sme sa dozvedeli, že z Úradu práce je ich len 16. To znamená z tých 120 asi 10 %. Pritom ostatné sú z DSS, práve to znamená, že sú z domovov sociálnych služieb, lebo tam ste nezvýšili týmto zákonom plat sestier, a pravdepodobne z iných ambulancií, to znamená, že hoci tu z tých 300 sestier, ktoré podali výpoveď, 120 je ich nových, ktoré však väčšinou chýbajú takto niekde.

Na druhej strane je tu aj otázka, tie zvyšné sestričky odkiaľ prišli. Dúfam, že neprišli zo zahraničia, lebo vy chránite Slovensko pred ekonomickými migrantmi, takže dúfam, že nedozvieme sa, že sú napríklad z Ukrajiny, z Rumunska alebo z Bulharska.

Samozrejme, tým, že ste oklamali tie sestričky, ste tú patovú situáciu ešte len zabetónovali. A to nie je dobré, lebo mne sa zdá, že idete podľa hesla Rozdeľuj a panuj. A je to ináč vaša zodpovednosť úplne jednoznačne, a preto sa pýtame, ako chcete vyjsť von z tejto patovej situácie. A hoci sme si vypočuli pána ministra, vôbec sme sa nedozvedeli, ako chcete skresať alebo vynulovať napríklad tie dlhy nemocníc, ako chcete riešiť túto patovú situáciu, za čo ste zodpovední vy, že sestričky teraz chcú nastúpiť, chcú kompromis a vy im to neumožníte. To znamená, že mne sa zdá, že vy chcete len vydržať do volieb, zľahčovať tú situáciu s tým, že potom uvidíme, čo bude.

A teraz sa mi už zdá, že už ani sľubovať neviete, to znamená, že žiadne adekvátne riešenie neponúkate ani Národnej rade, ani, samozrejme, tým sestričkám, lebo to uznesenie čo prečítal pre nás pán predseda výboru pán poslanec Raši, je dobré uznesenie, no má to jednu chybu, mal to nám prečítať pred štyrmi rokmi, potom by sme neboli asi v takejto situácii, ktorú riešime aj dneska.Takže, milé dámy, vážení páni, vážení poslanci vládnej strany, chcel by som počuť, ako chcete v tomto pokračovať ďalej, čo by ste chceli urobiť, aby ste zmazali tie vysoké, historicky najvyššie dlhy nemocníc, ako chcete riešiť situáciu, patovú situáciu, ktorú ste zapríčinili s tými sestričkami, a ako ďalej pôjde slovenské zdravotníctvo, lebo isteže tá ďalšia vláda tu po vás zdedí jediné. To je chaos. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Kolegovia zo strany SMER, ak máte aj na mňa nejakú sochu, tak teraz je ten čas vyjsť s tým von, chcem povedať, aby sme potom nemuseli prerušovať rokovanie. Je veľa možností, ako na tejto schôdzi hovoriť. Pôvodne som rozmýšľal, že naozaj budem detailne analyzovať, možno aj polemizovať o tom, čo kto naozaj v zdravotníctve spravil a nespravil. Ale myslím, že už uplynulé tri hodiny toho priniesli dosť, a obávam sa, že ešte ďalšie tri až štyri hodiny toho prinesú ešte viac. Potom som rozmýšľal, tento týždeň mi prišla na stôl ďalšia kauza, ktorá sa týka pána súčasného šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Vaďuru ešte z čias, keď bol šéfom Fakultnej nemocnice v Bratislave, a je to kauza, kde dokonca je spomínaný aj súčasný predseda vlády, že možno na nejakom novom príklade, aby sme sa nenudili, si budeme ilustrovať, ako to v zdravotníctve fungovalo a funguje za vlády strany SMER. Ale potom som si hovoril, že aj to bude, na to bude čas niekedy inokedy, lebo priznám sa, že mal som teraz dlhšie svojho mladšieho syna v nemocnici a ako som do tej nemocnici za ním chodil, tak som si spomenul na jednu skúsenosť, ktorú som mal pred piatimi rokmi, keď už som bol v Národnej rade a moja manželka mala mať určitý zákrok nemocničný a ja som jej sľúbil, že tam budem. Tak som sa odtiaľto veľmi ponáhľal, ale prišiel som tam neskoro. Už tam s tým začínali a dostal som sa do polemiky s ošetrujúcim lekárom. Na pomery tohto parlamentu tu by sa to nenazvalo dokonca ani polemikou, lebo ináč nedochádzalo k nejakému strkaniu ani osobným útokom, ani nadávaniu, došlo len k niečomu, len k tomu, že sme na seba zvýšili na chvíľu hlas. A napriek tomu ma ten ošetrujúci lekár informoval, že nebude schopný operovať za týchto okolností. A potom mi aj vysvetlil, že nie je to nejaký ani trest, ani pomsta, ale že jednoducho dostal určité množstvo adrenalínu do krvi v rámci tej polemiky a že by bolo nezodpovedné od neho operovať moju manželku v stave, v ktorom v tej chvíli je. A aj to množstvo adrenalínu mohlo ovplyvniť kvalitu jeho výkonu. A ja som si v tej chvíli naozaj uvedomil, že medicína žije v úplne inom svete, než v akom žijeme my tu. Je to svet, teda aspoň v normálnych krajinách, kde sme svedkami trpezlivého, neustáleho zlepšovania zdravotnej starostlivosti, vďaka ktorej vo všetkých vyspelých krajinách sa žije každý rok o niečo dlhšie, vďaka ktorej chorobám, ktoré ešte pred pár rokmi niekoho zabili, sa človek úplne nepoddá. A to nie je len naozaj liekmi. Dokonca to nie je ani len samotnými ďalšími technologickými objavenými prístrojmi. Je to naozaj trpezlivou, pokojnou prácou tímov vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí ťahajú ten systém niekam vpred. A keď si predstavíme, ako títo vysokokvalifikovaní ľudia fungujú dnes na Slovensku, v akom prostredí oni fungujú, zastavme sa pri tom na chvíľu.
Veľa sa tu hovorí o vyciciavaní, lebo to je také viditeľné. Tu sa ukradne milión, tu sa ukradne päť miliónov, tu sa ukradne možno desať miliónov a je to aj pomenovateľné, zrejmé, hnevá to všetkých normálnych ľudí. Ale to vyciciavanie je len jedna z vlastností toho, čo máme dneska v slovenskom zdravotnom systéme, tí vysokokvalifikovaní ľudia, ktorí nám majú zachraňovať životy a snažia sa o to, pôsobia v prostredí, ktoré je z hľadiska svojej organizácie charakterizované absolútnou neprofesionalitou manažmentu, absolútnym neporiadkom v tom, ako je to všetko organizované, absenciou pravidiel, formalizmom a systémom, kde vlastne nič neplatí, nič nie je pevné, na nič sa nedá spoľahnúť.

Dovoľte mi použiť predsa len na chvíľku ten minulotýždňový príklad pána Kostku, ale nie z toho uhla pohľadu, z ktorého sa už hovorilo už tu dnes, vlastne v médiách, kde sa pripomenulo, ako sa mu znásobovali objemy a kto sa uňho dal masírovať. Vezmime si to z hľadiska fungovania inštitúcie a pravidiel na Slovensku. Vezmime si, že máte situáciu, kde prevádzkujete šesť veľkých zariadení lekárskych, medicínskych, po celej krajine a zastrešuje vám ich jeden sedemdesiatročný dôchodca na PN-ke. Ja som pôsobil dlho vo vysokom školstve, tam bol problém s lietajúcimi profesormi, trochu aj dodnes ten problém je. Ale ani vo vysokom školstve, kde nejde o život, si neviem predstaviť, že by jeden profesor garantoval šesť pracovísk a ešte popri tom v skutočnosti ležal doma na PN-ke a mal sedemdesiat rokov. To už sa nedeje ani vo vysokom školstve, ani v tom Sládkovičove, ktoré spomenul pred niekoľkým hodinami pán poslanec Hlina. Ale v našom zdravotníctve, kde ide o život, toto možné je. Takisto tam bývalí zamestnanci vypovedali, že mali pracovať s určitým zariadením, ktoré v skutočnosti môžu obsluhovať len lekári. A oni s tým museli pracovať, hoci lekári neboli. A zároveň keď to zariadenie nefungovalo, lebo že sa pokazilo, tak kvôli tomu, aby na to pacienti neprišli, museli predstierať, že funguje. A museli robiť akože procedúry s nefunkčným terapeutickým zariadením v roku 2015 na Slovensku, nie v Kamerune, nie na Haiti, v nejakej voodoo chatke, ale na Slovensku. Tí istí zamestnanci vypovedali, že mali realizovať akupunktúru na základe toho, že dostali do ruky schému s tým, kde majú tie ihly pichať. A toto sa mohlo diať niekoľko rokov na Slovensku. Takisto sa u nás mohlo diať to, že niekto zobral kód, ktorý bol odsúhlasený a ktorý bol určený na experimentálne terapie, ktoré sa mali pravidelne vyhodnocovať, pričom viac ako tri roky ich nikto vôbec nevyhodnocoval. A za ten čas sa znásobil objem tých objednávok viac ako 20-násobne. A opäť ani Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má priamo v popise zákona strážiť, ako poisťovne nakladajú s peniazmi poistencov, nič na tom nevadilo, ani sa na to ten úrad nepozrel. Toto je to skutočné zlyhanie systémov na Slovensku, že sa tu môžu diať veci tak, že keby sme si to rozprávali pri pive, tak nikto tomu neuverí, pričom sa tu môžu diať a môžu sa tu diať niekoľko rokov, až kým sa na to náhodou nepríde. A možno sa dejú aj ďalej, koniec koncov, ako vieme, v tých objednávkach sa pokračuje. A ja naozaj tu dneska nechcem riešiť maséra, ja tu chcem riešiť absolútne zlyhávanie systémov a inštitúcií v našom zdravotníctve. Ak je možné, aby vám niekto pichal akupunktúru za 45 eur na výkon tak, že má schému v ruke a pichá vám ihly do tela, tak sa pýtam, čo je ešte možné v tomto systéme, akú záruku máte, že keď vaši blízki prídu do nemocnice, že sa im nič nestane, akú záruku máme, keď minister hovorí, že on osobne by si nikdy neodpustil, keby bola znížená kvalita zdravotnej starostlivosti kvôli odchodu sestier, ako mu to môžem veriť, keď podľa neho všetky tie doterajšie kauzy sú pseudokauzy, ako môžem veriť zmyslu pre realitu ľudí, ktorí hovoria, že v slovenskom zdravotníctve sa nekradne, že to sú výmysly zlých neprajníkov. Toto všetko navyše vedie k rozkladu morálky samotných zdravotníckych pracovníkov.

Predstavte si seba, že pracujete v systéme, v ktorom je neporiadok, dá sa všetko vybaviť, na to, čo je v ňom potrebné, peniaze nie sú, ale kradnú sa tam peniaze vo veľkom pre mocných a vy fungujete v tom, vo veľmi ťažkom a stresovom prostredí. Aký to má asi vplyv na tú extrémne vysokokvalifikovanú činnosť? Inými slovami, lekári a zdravotné sestry, ktoré by mali v zásade pôsobiť v skleníku, kde nemusia nič iné riešiť, len to, aby konkrétnemu človeka čo najlepšiu starostlivosť dali, pričom ostatné by nemali riešiť, nemali by sa s tým trápiť, mali by mať ochranu pred inými vplyvmi, tak namiesto toho pôsobia na kombinácii sibírskej tajgy a bordelu a tam od nich očakávame, že budú poskytovať zdravotnú starostlivosť na úrovni Českej republiky alebo až Holandska, a preto máme veľa možných riešení technokratických.

Ja som zvedavý, koľko ľudí tu ešte dneska spomenie DRG. To nie je nič iné, len obyčajný normatív. To je normatívne platenie za výkony. V školstve sme zaviedli normatívne platenie za výkony. Dneska všetci protestujú, že to nebolo dobré. Ja som veľmi zvedavý, keď sa zavedie DRG, koľko ľudí o štyri roky bude hovoriť o tom, že vlastne má to aj nejaké svoje nevýhody a limity. Napriek tomu DRG treba zaviesť. Len to nie je žiadny magický kľúč s tým, že keď sa zavedie, tak naše zdravotníctvo bude fungovať (aj s Pažinkovou, Paškom, Rašim a Čislákom), že ho zavedieme a všetko sa zmení. Nie, tu potrebujeme indikátory kvality, potrebujeme minimálnu sieť úplne zmeniť tak, aby naozaj ľudia z Oravy nemuseli chodiť do Žiliny na niektoré vyšetrenia, aby nemuseli chodiť o štvrtej ráno pre časenky, ktoré aj tak nedostanú. To sú všetko tie technokratické časti, ktoré sú nevyhnutné, ale hádam môžeme povedať úplne normálne a otvorene, že bez splnenia základných politických a morálnych predpokladov všetky tieto technokratické kroky neprinesú do toho žiadnu výraznú zmenu.

A čo sú tie morálne a politicky nevyhnutné kroky? Určite ich je veľa, ale ja si dovolím o troch z nich.

Prvá vec je skutočná vôľa a pozornosť tých, čo to majú na starosti. My máme predsedu vlády, ktorý v súčasnej kríze jediné k nej povedal systémovo, že on osobne sa vyhýba nemocniciam ako čert krížu. Máme ministra financií, ktorého jediný príspevok k riešeniu situácie v zdravotníctve je, že sa aj on dal masírovať, aspoň podľa výpovedí bývalých zamestnancov. To je všetko. Ak ste od Petra Kažimíra počuli niečo iné k tejto veci, tak ma môžete potom informovať vo faktickej poznámke o tom. Rád sa to dozviem. Ale ja som nič iné od neho o tom nepočul. Zdravotníctvo musí byť premiérska téma. Povedal to dokonca už aj prezident, ktorého naozaj, myslím, nikto nepodozrieva, že by v najbližších voľbách mal nejaký bezprostredný záujem.
Druhá vec, ktorá je nevyhnutná, to je niečo s hlboko nepríťažlivým názvom, ktorým je sfunkčnenie inštitúcií. Kým nebude sfunkčnené ministerstvo zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Všeobecná zdravotná poisťovňa, tak sa nikam nepohneme, pretože hoci môžeme schváliť akýkoľvek objem zákonov, ale toto sú tri inštitúcie, ktoré musia byť obsadené úplne inak ako dnes, pričom musíme mať na to takú vôľu, ktorá dnes chýba. Viacerí tu spomínali pána Senčáka, že po zlyhaní na ministerstve zdravotníctva ešte za vyšší plat išiel robiť v podstate dvojku na Úrad pre dohľad. No ale povedzme si otvorene, že jeho jednotka pani Pažinková je úplne rovnaké zlyhanie ako pán Senčák. Povedzme si otvorene, že menovaný úrad dnes neplní svoje základné funkcie vo väzbe na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Všeobecná zdravotná poisťovňa je organizácia, cez ktorú prechádzajú dve tretiny zdrojov v zdravotníctve, ale napriek tomu ona zjavne dodnes nemá systém, ako nastaviť, vyhodnocovať a ukončiť pilotné projekty, lebo inak kauza maséra by nikdy nemohla nastať, je z organizácie, ktorá zjavne nemá žiadny systém na funkčné riešenie konfliktu záujmov, inak by kauza tety Anky nemohla nastať, čo je z jedného z najväčších podnikov na Slovensku vôbec, a z verejných peňazí je to u nás asi najväčší podnik, okrem Sociálnej poisťovne, ktorá však má pomerne jednoduchú prácu vyplácania dôchodkov, nemá základné manažérske systémy a kvalitných ľudí na to, aby ich vykonávali.

A tretia vec, ktorá je tu predpokladom, je, aby sa do zdravotníctva na tých najvyšších miestach vrátila zodpovednosť. Slovenská spoločnosť rieši, keď nejaký lekár, keď nejaká sestra neposkytne zdravotnú starostlivosť takú, aká by byť mala. Tam niekde sa stane chyba a možno až niečo závažnejšie, tak to sa rieši, ale neriešime vôbec to, že na úrovni manažmentov nemocníc, manažmentov týchto úradov a poisťovní, na všetkých tých stredných a vyšších priečkach tohto systému neexistuje žiadna zodpovednosť. Tu nejde len o pána Senčáka a o to, že jeho trestom za kauzy bolo vykopnutie nahor. Tu ide aj o to, že z riaditeľov nemocníc slávnostne odvolaných za kauzu vývarovne sú všetci dnes buď v nejakých iných pozíciách, kde sa o nich stará SMER a tá istá nemocnica. Tí ľudia, ktorí v tých nemocniciach vtedy boli, v skutočnosti sú často za tie zmluvy zodpovednejší než tí riaditelia, ktorí sú dneska často riaditelia nemocníc, ako to vidíme napríklad v Trnave. A takto by sa dalo ísť ďalej. To znamená, že tu nielen nefunguje trestnoprávna zodpovednosť, ale tu nefunguje ani hmotná zodpovednosť, ale ani základná osobná politická alebo, povedzme, manažérska zodpovednosť. A pokiaľ to nezmeníme, tak, hovorím, môžeme prijať aj DRG, aj MRG, aj SRG aj ľubovoľnú anglickú skratku, akú si vymyslíte, nič sa nezmení. Zmeniť slovenské zdravotníctvo je možné.Bolo tu spomenuté, ja nebudem o tom dlho hovoriť, že Česká republika má radikálne iné výsledky. Napriek takmer 80-ročnej spoločnej histórii, napriek spoločnej kultúre aj mnohým spoločným napríklad vzdelávacím inštitúciám, ak si vezmeme, kde študovali mnohí slovenskí lekári a kde, naopak, študujú českí lekári, napriek tomu, keď po dvadsiatich piatich rokoch od revolúcie robili v Čechách a na Slovensku prieskum o spokojnosti s rôznymi aspektmi, tak drvivá väčšina obyvateľov Českej republiky povedala, že zdravotníctvo funguje oveľa lepšie ako v roku 1989, väčšina obyvateľov na Slovensku tu odpovedala opačne, niet na jednej strane tej depresívnejšej štatistiky, na druhej strane tej nádejnejšej štatistiky, lebo takto dobehnúť Českú republiku sa musí dať v priebehu štyroch až ôsmich rokov, to nie je niečo, čo nemôžeme zvládnuť. Ale zároveň treba povedať, a to je aj záver môjho vystúpenia, že nedá sa to zmeniť s tými, ktorí ten súčasný stav zaviedli, a preto ja osobne aj za SIEŤ môžem povedať, že my ho ani s nimi meniť neplánujeme. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, milé sestričky na balkóne, keď ešte vládzete a sledujete túto rozpravu, budem sa snažiť byť veľmi vecný vo svojom vystúpení a možno sa pokúsim odpovedať na veľmi legitímne otázky môjho kolegu pána poslanca Zajaca, pána potenciálneho pacienta slovenského zdravotníctva, ktorý kládol pánovi ministrovi Čislákovi aj pánovi predsedovi zdravotníckeho výboru Rašimu dve jednoduché otázky. Z nich bola tá prvá otázka, ako je v skutočnosti zabezpečená zdravotná starostlivosť v nemocniciach, odkiaľ odišlo 540 sestier, a tá druhá otázka, ako naložia s verejným prísľubom pána predsedu vlády, resp. ako idú vyriešiť túto situáciu, keď ešte stále 500 zdravotných sestier je mimo nemocníc, ktoré v nich pracovali predtým. Takže ak budem trošku vecný a budem hovoriť veľa čísiel, veľmi sa ospravedlňujem, ale táto mimoriadna schôdza nie je ani o DRG, táto mimoriadna schôdza nie je ani eHealthe, dokonca táto mimoriadna schôdza nie je ani o vymyslených úspechoch ministra Čisláka a jeho slávnej predchodkyni pani ministerky Zvolenskej, táto mimoriadna schôdza, tento bod programu schôdze je o tých sestričkách, je o situácii, ktorá nastala v nemocniciach po hromadnom odchode zdravotných sestier z nich.
Takže faktograficky. K 1. februáru odišlo 540 zdravotných sestier prevažne z niektorých štátnych nemocníc, čo je pre chod týchto nemocníc o to komplikovanejšie. Treba povedať, že dva mesiace predtým podali svoje výpovede a dva mesiace im plynuli výpovedné lehoty. To len pre poriadok hovorím preto, ak by sme náhodou mali pocit, že zaskočili riaditeľov nemocníc alebo zaskočili pána ministra Čisláka. Pán minister Čislák veľmi dobre vedel, že plynú výpovedné lehoty päťsto štyridsiatim. K 1. februáru teda došlo k ich hromadnému odchodu. A najviac to postihlo štátne nemocnice v Prešove, Žiline a Trnave. Podotýkam, že sa jedná o významné fakultné nemocnice, ktoré na Slovensku máme. Aká je teda aktuálna situácia s tými sestrami k dnešnému dňu, 11. februáru.? Z Prešova ich odišlo 304 sestier, tam ich prijali podľa informácií riaditeľa nemocnice 110 nových, vypomáha 7 vojenských sestier, stále ich chýba 187. Zo Žiliny ich odišlo 175, tam sa ich vrátilo 43, 42 nových ich prijali do nemocnice, stále ich chýba 80. Z Trnavy ich odišlo 53 sestier, tam ich prijali 10, stále ich chýba 43. V týchto troch štátnych nemocniciach je situácia, čo sa týka toho hromadného odchodu, najdramatickejšia. Rád by som povedal, že takto odtiaľ odišlo 540 skúsených kvalifikovaných sestier.
Dnes nežijeme na Slovensku v období 2. svetovej vojny, kde každý, kto si umyl ruky a udržal obväz, mohol ošetrovať. Dnes žijeme v dobe, kde zdravotné sestry majú vysokoškolské vzdelanie a na prácu, ktorú vykonávajú, potrebujú mať špecializáciu, presne rovnako ako je to u lekárov. Ja mám atestáciu z chirurgie, preto by som si nemohol dovoliť zajtra zaskočiť na kardiológii a ordinovať tam lieky. Takisto sestra, ktorá má špecializáciu na intenzívnu medicínu, nemôže ísť zajtra inštrumentovať na očnú sálu, ale platí to aj naopak, sestrička z kožného nemôže zaskočiť na jednotke intenzívnej starostlivosti, na kardiochirurgii. To hovorím len preto, aby sme rozumeli, o čom hovoríme, keď hovoríme o kvalifikovaných zdravotných sestrách, pretože tí riaditelia v diskusii o tom, či tie sestry spĺňajú tie isté kvalifikačné predpoklady, už hovorili o iných dôležitých súvislostiach, ktoré v nemocnici majú. To znamená, neplatí ani to, čo sa týka tých sestier, že kus zdravotnej sestry je kus zdravotnej sestry a voľne sa dajú zdravotné sestry nahradiť.
Druhá a ďalšia dôležitá informácia v súvislosti s kvalifikačnými predpokladmi zdravotných sestier, ktoré odišli, je, že odišli z kľúčových oddelení pre chod nemocnice. Odišli z oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, ARO ako sme to predtým volali, z jednotiek intenzívnej starostlivosti, významných oddelení, z chirurgických oddelení, z novorodeneckých oddelení a odišli inštrumentárne sestry, teda tie, ktoré inštrumentujú chirurgom pri operačných výkonoch. Nemocnice v Prešove, Žiline a Trnave sa po hromadnom odchode takého množstva tých sestier dostali do kritickej, mimoriadnej situácie. Niekto iný čokoľvek vám o tom povie, zavádza. Nielenže sa do nej dostali 1. februára, sú v tejto kritickej situácii stále. Preto som inicioval, a chcem sa poďakovať aj svojim kolegom z opozície, ktorí sú členmi výboru pre zdravotníctvo za to, zvolanie mimoriadneho rokovania zdravotníckeho výboru s cieľom schváliť poslanecký prieskum v prešovskej, žilinskej a trnavskej nemocnici z dôvodu, aby sme dokázali objektivizovať informácie, ktoré tu poletujú, informácie, o ktorých rozpráva pán minister, rozprávajú iní predstavitelia strany SMER, prípadne riaditelia dotknutých nemocníc. Chceli sme na tomto poslaneckom prieskume zistiť, aké je tam personálne zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, to znamená, personálne normatívy či sú tam dodržané, ktoré sú určené nariadením vlády, ako sú dodržané na jednotlivých oddeleniach, kto tam zabezpečuje ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť na jednotlivých oddeleniach, prípadne na operačných sálach. Chceli sme tam zistiť, k akému obmedzeniu rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti prišlo v nemocniciach v Prešove, v Žiline a v Trnave, a zistiť, že ak sú odkladané plánované výkony, či už plánované hospitalizácie alebo chirurgické výkony, kde sú posúvaní príslušní pacienti a aká je teda dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre nich, pretože to zas celkom nie je jedno, keď vám povedia v Prešove, že prijatý budete na to v Bardejove. To nie je jedno, pretože vaša dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa zhoršila v tej chvíli. Teda to malo byť cieľom poslaneckého prieskumu.
Včera sme sa na výbore pre zdravotníctvo zaoberali tou požiadavkou piatich opozičných poslancov, čo som inicioval. Musím uznať, že prišli k nám riaditelia všetkých troch dotknutých fakultných nemocníc, v Prešove, v Žiline aj v Trnave. A tvrdili, keď to veľmi zjednoduším, že po tamojšom kritickom minulom týždni pomaly ich nemocnice nabiehajú do normálnej prevádzky. Stal sa zázrak, už to vyriešili, všetci tam viacej asi pracujú alebo neviem zaskakujú sa a pomaly prechádzajú do skoro riadnej prevádzky. A následne teda kolegovia zo strany SMER vo výbore za zdravotníctvo poslanecký prieskum neschválili, lebo veď načo by to robili, keď tí riaditelia povedali, že je u nich všetko v poriadku. Dámy a páni, ak by to tak bolo, v nemocnici v Prešove, v nemocnici v Žiline a v nemocnici v Trnave, verte mi, poslanecký prieskum by nám schválili. Pán predseda výboru Raši by tak pred nemocnicou so širokým, šarmantným úsmevom informoval o tom, že provjereno vsjo v porjadke, tam boli, všetko funguje, aj kolegovia z opozície to mohli vidieť. Oni nám ten poslanecký prieskum neschválili, lebo sa niečoho boja a niečo skrývajú. Skrývajú pravdu, že v týchto nemocniciach sú stále v kritickej situácii, stále v mimoriadnej situácii a látajú a plátajú chod, aby predstierali, že u nich je všetko v poriadku, do toho 5. marca to nejako musia ustáť. To je podľa mňa pokyn, ktorý dostali, do 5. marca za každú cenu držať líniu, lebo ak nie sú v kritickej situácii, a to vám teraz hovorím ako lekár, ktorý má už nejakú predstavu o tom, asi koľko potrebujete zdravotníckeho personálu na zabezpečenie riadnej takej prevádzky, tak ako ináč chcete nazvať taký stav.
V prešovskej nemocnici je to. Venujem sa jej zvlášť pre pána poslanca Zajaca, ktorý mal veľký záujem o informácie z prešovskej nemocnice. Čiže ako ináč mám nazvať situáciu v prešovskej nemocnici, kde namiesto 133 chirurgických lôžok je ich momentálne v prevádzke 59? Čiže chirurgická zdravotná starostlivosť sa tam poskytuje na 59 lôžkach. To znamená 40 % normálneho stavu, ktorý je na chirurgii v Prešove. Čiže ako mám inak nazvať ako kritický stav, kde ARO funguje vďaka siedmim vypožičaným vojenskými sestrám, pretože pacientov uspáva týchto sedem vypožičaných vojenských sestier, nemajú tam toľko vlastných ARO sestričiek? To je riadny chod nemocnice, všetko v poriadku, nič mimoriadne sa nedeje? Čiže ako ináč mám pomenovať stav, kde elektívne chirurgické výkony plánované, odkladné, aby ste dobre rozumeli, o čom hovorím, prebiehajú tak, že chirurg telefonuje na operačné sály a hlási, že potrebuje urobiť hemikolektómiu? Pritom zdola mu hlásia: „Bude najprv riešená sekcia a potom nejaká akútna zlomenina, potom možno vy idete s tým na rad, čakajte.“ Tak bežia plánované výkony v prešovskej nemocnici v súčasnosti. To je pravda, to je skutočnosť, to je mimoriadna situácia, keď chcete, stav, v akom funguje chirurgia v sobotu, v nedeľu, ale nie v bežný pracovný deň, keď sa robia plánované výkony.
Ako ináč mám ako kritickú nazvať situáciu v žilinskej nemocnici, kde riadne nefunguje oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v takej kapacite, ako fungovalo pred tými hromadnými výpoveďami, a riadne nefungujú jednotky intenzívnej starostlivosti? A ako sa včera veľmi kulantne vyjadril jej riaditeľ, v ich nemocnici už začali robiť aj plánované výkony, to znamená, doteraz robili len akútnu medicínu.
Ako ináč ako kritickou mám nazvať situáciu v trnavskej nemocnici, keď podľa informácií tam funguje oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny iba na šiestich, podľa informácie z nemocnice len na štyroch lôžkach z pôvodných desiatich lôžok, na ktorých riadne fungovalo? To znamená, majú v tejto nemocnici reálny problém s tým, čo urobia s takým pacientom, ktorý potrebuje ísť na ARO lôžko.
Teraz by som mohol aj o informáciách, ktoré prešli médiami v ostatných dňoch, hovoriť. A myslím si, že veľmi silne rezonujú hlavne u laikov, u pacientov informácie, informácie o úmrtí rodičky v trnavskej nemocnici pre embóliu, informácie o trojročnom dieťati, ktorého zdravotný stav sa prudko zhoršil na detskej JIS-ke v Prešove, pričom muselo byť toto dieťa prevezené do Košíc, žiaľ, so smutným koncom príbehu. Nedávam to do súvisu. Na vyšetrenie toho je Úrad pred dohľad, aj keď sa veľmi bojím toho, čo vyšetrí v tom zložení, v akom funguje. To do súvisu nedávam, pretože som lekár a viem, že aj pri poskytnutí maximálnej zdravotnej starostlivosti môže vždy vzniknúť komplikácia, čo vždy môže dopadnúť aj tragicky napriek tomu, že ste v tej situácii v plnom zložení, v plnej výbave, okamžite poskytnete plnú moc. Ale to, že tieto informácie medzi ľuďmi pokoj nešíria a obavy stupňujú, je fakt. Je to fakt, pretože o tom informujú médiá. Riaditelia nemocníc a pán minister to hovoril, ako s nimi diskutoval a rokoval a ako teda riešili tú situáciu, sa snažili, samozrejme, prijímať nejaké tie sestry, aby plátali tie obrovské diery pri tých hromadných výpovediach. V prešovskej nemocnici tak prijali zdravotné sestry, ktoré v rozhodujúcej miere sú sestry vo veku do 30 rokov. Pri všetkej úcte, teším sa, že chcú pracovať v slovenskom zdravotníctve. Ale tie sestry, ktoré odtiaľ odchádzali, boli štyridsiatničky, ťažiskovo to bola kategória veková medzi 30 až 40 rokov, resp. 40 až 50 rokov. Čiže poviem to veľmi jednoducho, neviem vám v tejto chvíli povedať, koľko odtiaľ odišlo a koľko tam prišlo diplomovaných sestier, bakalárok, magistier. Neviem vám povedať ani to, aké špecializácie majú sestry, ktoré tam pracujú dnes na tom-ktorom oddelení, v akom spektre sú a či spĺňajú normatívy, lebo nás tam nechce pán riaditeľ pustiť, predpokladám, na príkaz pána ministra Čisláka alebo niekoho, kto tu riadi zdravotníctvo, keď to ešte vôbec niekto zo strany SMER riadi. Čiže neviem vám dať na to odpoveď. Ale bez toho, aby som bol veľmi presný v tejto téme, iste uznáte, že keď štyridsiatničky striedajú ženy do tridsať rokov veku, tak že tieto ženy zrejme nebudú mať toľko skúseností, odbornej praxe a špecializácie. To je jednoduchý fakt. Minister včera na našom výbore hovoril o tom, že on nevie povedať, odkiaľ tie sestry prichádzajú, ale prichádzajú. A jeden z mojich kolegov pán poslanec Osuský to dobre povedal, že je to dosť podozrivé, že sa v Prešovskom kraji vo voľnej prírode nachádza toľko špecializovaných sestier len tak pohodených, ktoré sa zrazu zjavili v nemocnici. No potom nám to už spresnila námestníčka z prešovskej nemocnice, že tie sestričky tam prichádzajú z domovov dôchodcov, z domovov sociálnych služieb, z iných menších nemocníc, pričom asi deväť ich prišlo z úradu práce, čiže sú to dlhodobo nezamestnané sestričky. Prvá moja poznámka to je k tomu. To znamená, keď odišli z iných nemocníc a sociálnych zariadení, tam asi chýbajú, nepredpokladám, že menšie nemocnice v Prešovskom kraji majú veľký komfortný nadstav nad predpísaný normatív, pričom tieto sestričky tam jednoducho nechýbajú. A dodávam, ak prichádzajú z domovov sociálnych služieb a z domovov dôchodcov, prípade z úradu práce, predpokladám, že čo sa týka ich odbornej praxe v ostatnom období, zrejme nie sú v takej kondícii, aby mohli okamžite začať inštrumentovať na chirurgickej sále pri náročnej operácii brucha, predpokladám. To znamená, látajú a plátajú túto situáciu.
Bez toho, aby sme mali viac informácií, vám chcem povedať, neviem, čo vám budú hovoriť iní odborníci na zdravotníctvo zo strany SMER, ako lekár, že nahradiť 540 kvalifikovaných zdravotných sestier bude v týchto nemocniciach trvať dlhé obdobie až roky. Kým tie sestry, ktoré tam prišli, získajú požadovanú zručnosť, špecializáciu a kvalifikačné predpoklady, aké mali tie sestry, ktoré odišli, ak ich vôbec budú vedieť v počte nahradiť, ak vo voľnej prírode sa ich ešte bude nachádzať toľko voľných, teda, ináč povedané, ak ich posťahujú od iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo sociálnych služieb, bude to trvať reálne roky. Trvá roky vyškolenie kvalifikovaného pracovníka aj v zdravotníctve, to netrvá týždeň ani mesiac.
V tejto chvíli po týchto trošku suchých štatistických číslach, ale myslím, že tie čísla vôbec neodzneli dnes v rozprave v takomto rozsahu, a ja si myslím, že aj kolegovia poslanci, ktorí nie sú členmi zdravotníckeho výboru a ktorí nie sú odborníci na zdravotníctvo, by mali vedieť, aká je tu reálna situácia, tak som si vám ju dovolil bez zbytočného zahmlievania inými údajmi predostrieť tak, že som uviedol, aké tie čísla máme dnes k dispozícii v Národnej rade, dovolím sa posunúť ďalej a pokúsim sa odpovedať aj na tú druhú otázku, ktorú tu mal pán poslanec Zajac, čo sa tým dá urobiť.
Ale skôr, ako budeme hovoriť o tom, čo sa s tým dá urobiť, by som hovoril aj o tom, ako k tomu vlastne došlo. Je to takisto veľmi zaujímavý príbeh. A keď chceme hovoriť o tom, ako k tomu vlastne došlo, že odišlo 540 zdravotných sestier z našich nemocníc, musíme sa vrátiť k 1. februáru 2012. Dneska je 11. február 2016, no skoro na deň presne pred štyrmi rokmi táto snemovňa 142 hlasmi poslancov Národnej rady schválila zákon o minimálnych mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Chcem vás informovať, že podľa tohto zákona mali zdravotné sestry od apríla 2012 zarábať od 640 do 930 eur mesačne. To bol normatív, ktorý predpisoval zákon. Za tento zákon hlasovalo 142 poslancov Národnej rady aj pán poslanec Robert Fico, aj pán poslanec Richard Raši. Čislák vtedy poslancom nebol. A keďže teraz nie je ani kandidátke do volieb, asi ním ani nebude. Čiže to je povedané len tak pre poriadok, aby sme mali túto informáciu.
Potom sa k moci dostal SMER a začali sa diať prapodivné veci, keď poslanci strany SMER zabudli na to, že hlasovali za ten zákon a, naopak, poradca, a o ňom už bola dnes reč, pána premiéra Fica pán Dragula sa obrátil na Generálnu prokuratúru so sťažnosťou na tento zákon a Generálna prokuratúra, ktorá ináč väčšinou, tak ako má strašne veľa rádovo v rokoch času, aby niečo bádala, sa tentoraz veľmi rýchlo rozhýbala a obrátila sa na Ústavný súd, ktorý následne za jedenásť dní pozastavil účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a o rok na to v lete 2013 vyhlásil ten zákon za protiústavný.
Potom sa začalo zaujímavé obdobie, ja ho volám obdobie analyzovania, keď ministerstvo zdravotníctva len analyzovalo, analyzovalo a analyzovalo. Vtedy keď tie sestričky stanovali pred Úradom vlády v zime, pani ministerka Zvolenská im doniesla teplý čaj miesto riešenia problému. Keďže sa ale blížili voľby, tak nakoniec z príslušnej analýzy nejako dospeli k nejakému záveru alebo neviem, čo to bol.
Niekto potom kopol pána ministra Čisláka a ten sa teda rozhýbal po troch rokoch a prišiel tak s novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ňou sme zaoberali na jeseň minulého roku, ktorou chcel riešiť platové náležitosti sestier a zdravotníkov v nemocniciach. Tento schválený zákon Národnou radou však nesplnil očakávania zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a ministerstvo zdravotníctva miesto toho, aby s nimi rokovalo a viedlo tzv. permanentný dialóg, neviem, ako to nazval pán minister Čislák, ich ignorovalo. Zdravotné sestry hovorili, že to nie je dobré, stále to hovorili, v médiách to hovorili, v Národnej rade to hovorili, opakovali, že ten zákon nie je to, čo chceli, že to nie je s nimi dohodnuté, že to nie je s nimi vyrokované. No SMER sa nikdy nezaoberal tým, že by niečo vyrokoval, mal svoju predstavu, tak to tu valcovali v Národnej rade, rozprávali sme im to tu ako opoziční poslanci. Ja som si tu už išiel hubu obchodiť, ako som to stále opakoval, už mi aj tak trápne bolo, že to stále rozprávam dokola. Kolegovia z opozície to rozprávali, tak ale oni proste za tým išli, pokojne schválili ten zákon, potom im to vrátil prezident republiky a povedal, že to nie je dobré, ale prevalili prezidentovo veto. Veď čo sa môže potom stať? Tento zákon, dámy a páni, totižto garantuje sestrám v štátnych nemocniciach o 100 eur nižšie platy, než aké reálne dosiahli. A včera na to povedal jeden z tých riaditeľov, že no ale veď nebudú mať nižšie platy, veď u nich im garantuje tie platy, ktoré dnes majú, kolektívna zmluva , ktorej platnosť sa končí v apríli. A vy sa im čudujete, že dávajú výpovede, vy sa im čudujete, že protestujú? Dosiahli platy na úrovni zákona z roku 2012 a zákon, ktorý presadil minister Čislák a za ktorý opakovane hlasovali poslanci strany SMER im garantuje mzdy v štátnych nemocniciach o 100 eur nižšie, s istotou, že nejaká kolektívna zmluva to potom bude v budúcnosti upravovať, resp. je súčasná, ktorá platí do apríla, im garantuje, že neklesnú im platy. To je celá garancia, ktorú dostali. Napriek tomu, čo tu aj dnes odznelo, tento zákon nie je reálne krytý peniazmi.
Dámy a páni, tých 55 mil., o ktorých tu všetci rozprávajú, je len v predstavách pána premiéra Fica, v predstavách pána ministra Kažimíra a vo svete podľa strany SMER, ktorý nám tu predvádzal pán minister Čislák. Tých 55 mil. eur nie je v rozpočte. Zdravotné poisťovne majú na krytie a platenie za zdravotnú starostlivosť v roku 2016 presne taký objem peňazí, aký ho mali v roku 2015. Nemajú viac peňazí, navyšujú zmluvy pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, že im ich navyšujú na pol roka alebo do septembra. Povedia vám v Unione, že čakajú na to, že sa tu nejaká predsa len rezerva bude musieť uvoľniť. Jednoducho tie platy nie sú kryté, preto si myslím, že rozhodnutie prezidenta o vrátení tohto zákona aj preto, lebo nie sú kryté, bolo úplne opodstatnené a veľmi sa obávam toho, čo by na to povedal Ústavný súd, keby sa ho niekto na to opýtal. Ja to robiť nebudem, ale niekto sa ho opýta na to, čo keď sa nájde ešte jeden Dragula, pričom zájde na Generálnu prokuratúru. To by bolo veľmi zaujímavé, čo by povedal na tzv. krytie tohto zákona Ústavný súd.
Tento zákon nemá riešenie ostatných zdravotníkov, ktorí nepracujú v nemocniciach, bola tiež jedna z požiadaviek zdravotníckych odborárov, ale aj stavovských organizácií, aby to riešil.
A tento zákon nemá odstupňovanie podľa odpracovaných rokov, tak ako to bolo v zákone z roku 2012, a to, čo požadovali zdravotné sestry a pôrodné asistentky. A stále to požadovali až do predloženia príslušného memoranda a uplynutia ich výpovedných lehôt. Proti tomuto zákonu tie sestry teda protestovali, písali memorandum, dožadovali sa rokovania s ministerstvom zdravotníctva. To ich „podľa ich predstavy o permanentnom dialógu“ odignorovalo. Tak jednoducho odtiaľ odišli, pretože im skončili výpovedné lehoty. Času na rokovania tu bolo naozaj dosť. Vláda ich brutálnym a arogantným spôsobom odignorovala, dámy a páni, pričom tvári sa, že sa nič nestalo, ale ak sa opýtate na to pacientov pred nemocnicami, a už som dnes o tom hovoril, že každé predpoludnie keď teda nemusím byť v Národnej rade tak ako dnes, stojím pred niektorou z nemocníc a rozprávam sa s pacientmi a so zdravotníkmi, viete, čo si pamätajú z vlády strany SMER a hovoria? O všetkých tých úspechoch, čo tu menoval minister Čislák, nevedia nič, pamätajú si príslušné kauzy a nehorázne rozkrádanie verejných zdrojov a tie sestričky, ktoré odišli z nemocníc. Stalo sa, štyri roky vládnutia strany SMER v zdravotníctve sa končia tým, že nemocnica v Prešove, nemocnica v Žiline a nemocnica v Trnave sú v kritickej situácii a tie sestričky stoja na námestiach miesto toho, aby stáli pri lôžku pacienta. (Potlesk.)
Dnes už sme počuli aj argument zo strany pána ministra Čisláka, bol smerovaný na bývalého ministra zdravotníctva, že teda vláda Ivety Radičovej vyjednávala s lekármi, keď tí lekári dali výpovede a odchádzali z nemocníc. A skoro tu povedal, že to bol prejav nepripravenosti, alebo takým nejakým výrazom to pomenoval, vlády Ivety Radičovej.
Viete, nejdem teraz rozoberať to, teraz tu nie sme na takej schôdzi, aby som rozoberal to, čo sa podarilo alebo nepodarilo vláde Ivety Radičovej v zdravotníctve, faktom ale je, vtedy či už boli alebo neboli pripravené nemocnice na odchod takého množstva lekárov, že ani pani premiérku Radičovú, ani pána ministra, ani pána predsedu parlamentu ani mňa ako poradcu pani premiérky Radičovej ani vo sne nenapadlo odignorovať lekárov, ktorí o päť dní boli naspäť v nemocniciach po tom, čo odtiaľ odišli. Teraz je 11 dní, čo odtiaľ odišlo 540 zdravotných sestier, ktoré ešte nie sú naspäť v nemocniciach, pričom pán minister Čislák sa tvári, že je všetko v poriadku, nič sa nestalo, nič sa nedeje, úplne arogantne sa díva na situáciu s tým, kde v nemocnici chýbajú zdravotné sestry, pričom v prešovskej nemocnici ich 187 chýba, čo ministrovi vôbec nevadí.
Čo sa s tým dá robiť? Snažím sa odpovedať na túto otázku miesto tých, ktorí mali na ňu odpovedať, príslušne rokovať, tu nič zázračné neobjavím, nepoviem, nemám na to čaro, liek ani recept, rokovať, permanentne s tými sestrami a hľadať kompromis, hľadať dohodu s nim, aby sa do týchto nemocníc jednoducho vrátili, aby v nich poskytovali zdravotnú starostlivosť.
Mal som pocit minulý týždeň, že to konečne aj keď s veľkým omeškaním pochopili aj čelní predstavitelia strany SMER vo vláde, pán premiér Fico a pán minister Čislák. Citujem pána ministra Čisláka zo štvrtka 4. Februára, čo povedal v nemocnici v Žiline: „Prišiel som im povedať to, že pracovať naďalej v tejto nemocnici môžu a podmienky môžu mať, aké chcú, jednoducho pán riaditeľ s nimi bude súhlasiť aj ich jednoducho podpíše.“ Pán predseda vlády tam bol ešte kvetnatejší a povedal: „Ak prídu naspäť, aj tie dni, ktoré nie sú v zamestnaní, im budú preplatené, jednoducho ako keby sa nič nestalo, budú pokračovať ďalej v práci, je tam vždy nejaký priestor na dohodu, lebo v rámci vyjednávania zamestnávateľ – zamestnanec sa môžu dohodnúť v rámci, ktorý je stanovený zákonom a finančnými podmienkami tej-ktorej nemocnice.“ Toto platilo štvrtok a v sobotu, v pondelok už to neplatilo. Tie sestry potom povedali: „Prijímame ponuku predsedu vlády.“ Vybrali sa teda do nemocníc dohodnúť si teda podmienky s riaditeľmi nemocníc, ktoré, ako povedal minister Čislák, ihneď podpíšu, pričom to uvedené povedané už neplatilo. Následne v pondelok už riaditelia tých nemocníc hovorili o tom, a hovorili to aj na našom výbore včera v stredu, že im môžu dať leda rovnaké podmienky ako ostatným zdravotným sestrám s tým, že ešte si budú z nich vyberať, lebo vlastne všetky ich ani nepotrebujú, situácia je taká dobrá v tých nemocniciach, že oni vlastne nepotrebujú tie sestry, ktoré by sa naspäť vrátili, oni si vyberú z tých, ktoré reálne budú potrebovať.
Čiže veľmi prvoplánovo môže človek povedať, že Fico a Čislák klamali, ináč sa ich výroky z minulého týždňa nazvať nedajú, ale keď sa nad tým bližšie zamyslíme, musíme hľadať odpoveď na otázku, o čo im vlastne ide. A odpoveď na túto otázku nie je pekná. Ide im o to, že tie sestry chcú nechať vyhladovať, neviem to ináč nazvať, a tak jednoducho ich nechajú vonku a budú sa pozerať, ako budú prichádzať po jednej, po piatich, po siedmich, odprosia riaditeľov nemocníc, prejdú okolo nemocníc, neviem, či im dajú nejaký trest, prepíšu stokrát, že viac nedajú výpoveď a tak ďalej. Proste prídu tam, lebo budú uvažovať, čo majú teraz robiť, sú to zdravotníci, chcú poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Niektoré z nich odídu do zahraničia, to vám poviem priamo a otvorene, budú to hlavne tie mladšie a tie dobre špecializované, tie jazykovo vybavené, pretože všade v Európe potrebujú zdravotníkov, všade v Európe potrebujú kvalifikované sestry.
Niektoré z nich pôjdu do domovov sociálnych služieb, do ADOS-iek, do domovov dôchodcov alebo k iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, lebo zákon zachovania hmoty a energie platí, to znamená, že keď odišli z jednej nemocnice, štátnej nemocnice, tak tam chýbajú, čiže tam prijmú zdravotné sestry, to znamená, nájdu si niekde zamestnanie tak, že niektoré z nich sa vrátia do tej istej nemocnice, prijmú to poníženie, ktoré im zrejme predvedie pán riaditeľ tej nemocnice, a prijmú tak pracovnú ponuku v tej nemocnici.
Faktom ale je, že tých 500 kvalifikovaných sestier, lebo vraj už tých 40 kvalifikovaných sestier sa medzi tým nejako vrátilo a dohodlo na nejakých individuálnych podmienkach v žilinskej nemocnici, sa rozriedi v slovenskom zdravotníctve a v slovenskom sociálnom systéme a bude tak reálne chýbať. A to bude v Prešove, v Žiline, v Trnave, pričom keď odídu do zahraničia, budú reálne chýbať aj na Slovensku. Nebudú chýbať smerákom, tí sa starajú už len o to, aby bolo 5. marca, o nič iné sa už nestarajú, s tým, že dovtedy to treba nejako ututlať, zakamuflovať, predvádzať s tým, že je tu všetko v poriadku. Ale budú chýbať tieto sestry pacientom, lebo štandard, na ktorý boli zvyknutí v ošetrovateľskej starostlivosti, budú mať tak nižší v nemocniciach, ale to vládu nezaujíma zjavne.
Čo povedať na záver? A to je už skôr pre budúcu vládu, budúca vláda, nech už je akákoľvek, sa bude musieť zaoberať odmeňovaním zdravotníkov, ten pokus teraz nevyšiel, bude sa musieť zaoberať odmeňovaním zdravotníkov vo vzťahu ku kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vo vzťahu k spokojnosti pacientov a hlavne vo vzťahu k tomu, aby neodchádzali odtiaľ zdravotné sestry, aby sme cyklicky neriešili ich hromadné výpovede, aby sme plazivo neriešili obrovský odchod kvalifikovaných zdravotníkov zo Slovenska, hoci len do Českej republiky, kde nie je žiadna jazyková bariéra. Tento problém tu vždy je, všetci riaditelia nemocníc, všetci primári, všetky vrchné sestry a všetky staničné sestry na Slovensku vedia, že kvalitná zdravotná sestra a kvalitný lekár majú dnes cenu zlata, lebo nie sú na trhu práce. Vy keď potrebujete získať jednu alebo dve kvalitné zdravotné sestry, vypíšete výberové konanie, prídu naň dve, z ktorých ani jedna nesplní vašu predstavu na tamojšom náročnom oddelení. Možno jedna to splní náhodou, lebo práve sa zniekadiaľ vrátila, tak ste nadšení, že ju konečne máte, a potom vám po jej skúšobnej lehote povie, že je to veľmi náročné pre ňu robiť, ona radšej ide niekde inde pracovať. To je problém, ktorý riešime vo všetkých nemocniciach na Slovensku, iba Čislák ho nerieši, ktorý zdravotné sestry má voľne v prírode, odchytáva ich a nasadzuje ich do nemocníc miesto kvalifikovaných zdravotných sestier. Čiže to je zásadná vec, ktorú potrebujeme vyriešiť, trvalo a udržateľne. A odkiaľ na to máme vziať peniaze? Je to veľmi jednoduché, tam netreba nič pridávať, netreba nič hľadať, treba zastaviť to bezbrehé kradnutie v zdravotníctve, ktorého sme svedkami v podaní nominantov strany SMER cez vopred vybraté firmy. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za vaše vystúpenie. Naozaj som nečakal, keď som kládol otázky ministrovi zdravotníctva a pánovi predsedovi výboru Rašimu, ako chcú vyriešiť zdravotnú starostlivosť v tých nemocniciach, z ktorých odišli zdravotné sestry, dneska je to viac ako 500 sestier vysoko špecializovaných, ako toto vyriešia a ako naplnia ten sľub pána premiéra Roberta Fica o tom, že tieto sestry sa naspäť môžu vrátiť na svoje pracoviská bez toho, aby utrpeli napríklad na mzde. A nečakal som, že my dvaja opoziční poslanci to budeme tu rozprávať, pretože túto situáciu môže vyriešiť jeden človek v tejto republike jedným svojím pokynom. Je to premiér Robert Fico, ktorý takýto prísľub minulý týždeň dal, jedným pokynom tí jeho riaditelia to splnia, aj situáciu v prešovskej nemocnici vyriešia okamžite, pretože to fatálne zlyhanie, ktoré ste spomínali aj pri prešovskej nemocnici, ktoré mohlo nastať aj pre zníženú zdravotnú starostlivosť, to úmrtie dieťaťa má vyšetrovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda pani šéfka Pažinková, ktorá bola v Prešove v nemocnici riaditeľka, pričom pán súčasný riaditeľ Čuha jej robil námestníka? Táto košická klika, ktorá vládne v prešovskej nemocnici, a keď tam bol problém, okamžite tam nabehol pán minister Čislák a pán Raši, ďalší členovia košickej kliky, to vyrieši? V prešovskej nemocnici situácia je veľmi zlá, tá atmosféra je tam neúnosná. Aj včera som povedal, zopakujem to, dá sa to tam vyriešiť aj tak, že sa okamžite odvolá vedenie tejto nemocnice.

Viliam, ja som čakal na prejav jedného z lekárov k tejto téme a mám pocit, že vystavaný bol aj vtipne a priamo k veci. Ja mám teraz na srdci jeden moment prebiehajúcej schôdze. A to je, že chcem sa aj tým sestrám, ktoré tu doteraz sú nútené byť, lebo majú záujem počuť, akým spôsobom sa parlament zaoberá ich situáciou, ospravedlniť. Ak totižto dvaja robia tú istú vec, tak nie je to vždy tá istá vec. Áno, použili sme v pléne parlamentu pri odvolávaní premiéra sochu alebo figurínu zobrazujúcu premiéra. Bola to téma odvolávania premiéra, bola to téma, ktorá úzko súvisela s dneškom. A premiér, keďže sa tu vtedy nevyskytoval, tak sa tu vyskytla tá figurína, pričom pri téme zdravotných sestier, z ktorých dali mnohé výpovede, a podľa mňa hrajú s nimi mocní tejto krajiny jednu hnusnú rukojemnícku drámu, si tie sestry nezaslúžia, ak je tu úzke a hlúpe politikárčenie pri téme zdravotníctva, aby sem kolegovia prinášali nejaké sochy a riešili si tu svoje mindráky. Takže moje ospravedlnenie je za to, že tu vznikli dve sochy, ktoré nemajú s témou zdravotníctva absolútne žiadnu súvislosť. A naozaj je to dehonestujúce, hlavne pre tie sestry, ktoré aj od tohto parlamentu čakali riešenie. Toto, čo predviedli kolegovia, riešením nie je.

Ďakujem pekne. Ďakujem obom pánom poslancom, ktorí na mňa reagovali.Ja len veľmi krátko odpoviem pánovi poslancovi Zajacovi, ktorý sa teda dožadoval odpovedí na veľmi legitímne otázky položené ministrovi Čislákovi a predsedovi zdravotníckeho výboru Rašimu, o to viac, že obidvaja naozaj nabehli do prešovskej nemocnice riešiť a zachraňovať situáciu a poľutovať tam tie sestričky, ktoré sú obeťou nejakého sprisahania a nejakých politických intríg a sú zneužité, lebo veď ako normálna taká sestrička nemôže len tak dať výpoveď, to je predsa v sociálnodemokratickej krajine nepredstaviteľné. Ale chcel by som povedať len toľko, že neodpovedali na tie otázky z jednoduchého dôvodu, lebo nemôžu povedať, aký majú tu plán. A ako teraz pozerám zľava, sprava, zhora alebo zdola, vždy mi to vychádza tak, že ten plán je trojbodový, do 5. marca vydržať, nejako to zadupať pod koberec, ututlať, tváriť sa, že všetko je v poriadku napriek tomu, že nič nie je poriadku v nemocniciach ani v Prešove, ani v Žiline, ani v Trnave, medzitým vyhladovať tie sestry, nech už sú nervózne, veď aj by sa niektoré možno vrátili späť, aj chcú pracovať, aj nevedia, či už odtiaľ majú odísť alebo nemajú odísť, pričom tretím bodom je, že potom po 5. marci ich potichučky prijmú naspäť so spoliehaním sa, že však ony tam pribehnú. Môže v tom byť jeden malý háčik, že tam potom nepribehnú, že jednoducho už tu nebudú alebo odídu k iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale no bude už po 5. marci, to už tak pána ministra Čisláka netrápi.