7. schôdza

Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie a skvalitnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advokácii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplinárne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov. Návrh zákona v naznačených v oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje právnu platnú úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažuje, ktoré sťažujú dosiahnutie účelu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ctený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Vládny návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predpokladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 178 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhujem ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi na úvod musím dať zadosť zákonu o konflikte záujmov a povedať, že som zapísaná v zozname advokátov, aj keď momentálne s pozastaveným výkonom, aj keď z toho, čo dnes poviem to bude možno vyzerať tak, že som v konflikte v záujme s tým, že možno raz si ešte tú činnosť obnovím, ale čo už, niekedy to tak býva.
Dovoľte, aby som začala trošičku zoširšia, pretože, pretože stále si myslím, že jednotlivé návrhy zákonov treba posudzovať aj trošku v kontexte situácie, v ktorej sa nachádzame. Na úvod chcem zdeliť alebo sa podeliť o svoj pocit, ktorý mám pol roka po voľbách a niečo po štyroch mesiacoch fungovania tejto vlády z ministerstva spravodlivosti. Mám pocit, že stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktoré majú vplyv, nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho.
Som presvedčená, ale že, naopak, toto prostredie potrebuje zmeny, potrebuje pokračovať v zmenách, potrebuje pokračovať v otváraní verejnej kontrole, potrebuje pokračovať vo vytváraní podmienok, ale aj tlaku na jeho efektívne fungovanie. Teda potrebuje zmeny v záujme toho, čomu hovoríme prístup k spravodlivosti alebo vymožiteľnosť práva. Zmeny v takomto prostredí, samozrejme, vždy znamenajú krik, pretože keď nefunguje nejaké prostredie, tak vždy je skupina ľudí, ktorí z toho profituje, tí, ktorí v tom vedia chodiť. Sú spravidla vplyvní a vedia kričať. Preto pokoj a ticho je práve v záujme týchto ľudí, ktorí vedia chodiť v tomto nefungujúcom systéme, ale nie je v záujme občanov, naopak. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože vymožiteľnosť práva je problém a, samozrejme, že všetci vieme, že je to problém dlhodobý. A čím dlhšie tento stav trvá, tým viac sa negatívne podpisuje jak na kvalite podnikateľského prostredia, tak na ekonomickom prostredí na Slovensku vôbec. A v časoch ekonomickej krízy je to ešte väčší problém, pretože, pochopiteľne, v časoch ekonomickej krízy investori, podnikatelia investujú menej a vyberajú si pritom prostredie a do ktorého investovať budú. A jedným z kritérií, na základe ktorého sa rozhodujú je, samozrejme, aj to, kde je ich investícia bezpečná a či vstupujú do bezpečného, istého právneho prostredia, alebo nie. Dokážem chápať, ak nová vláda nový minister spravodlivosti nezačne súkať justičné zákony hneď na druhý deň ako nastúpi do svojej funkcie. Rozumiem tomu o to viac, že SMER nemal vo svojom volebnom programe žiaden ucelený koncept, ako zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku. Je to síce ťažko pochopiteľné, že jedna strana, ktorá mala jasne vládne ambície, nemá v takej oblasti ako je spravodlivosť žiaden koncept, ale je to proste fakt. SMER išiel do volieb s kritikou toho, čo robila predchádzajúca vláda Ivety Radičovej v tejto oblasti, ale bez toho, že by zároveň prezentoval nejakú alternatívu ako to robiť inak a lepšie, pochopiteľne. Rozumiem tomu, že minister spravodlivosti, ktorý nevedel pred voľbami, že bude ministrom spravodlivosti, potrebuje čas sa zorientovať vo svojom rezorte. Nechápem ale a nemôžem akceptovať, ak pol roka po voľbách minister spravodlivosti nepredloží aspoň koncept, ako si predstavuje zlepšiť vymožiteľnosť práva a fungovanie súdov na Slovensku.
Pretože všetci vieme, že nielen rýchlosť konania je na Slovensku problém, všetci vieme, že na Slovensku je problémom aj pomery, ktoré vládnu v justícii. A je to problém nielen justície, je to dnes už problém fungovania štátu ako takého, jeho demokratických inštitúcií a prekážkou podnikania na Slovensku, čiže aj ekonomickou brzdou.
Sú len tri možnosti, ktoré má táto vláda a ministerstvo spravodlivosti. Môže pokračovať v zmenách, v reformách, ktoré začala predchádzajúca vláda, to znamená pokračovať v tlaku na otvorenie súdov verejnej kontrole, pokračovať vo vytváraní podmienok a v tlaku na efektívnosť súdov. Je legitímne povedať nie, to neboli dobré riešenia, musia prísť lepšie riešenia. Potom má táto vláda a minister spravodlivosti druhú možnosť. Musí doniesť koncept, ako to chce urobiť. Keď tak neurobí, tak potom je len tretia možnosť. A síce, neurobiť nič. Ale neurobiť nič, znamená zachovať status quo. A status quo znamená, že naozaj tí chlapci z baru Bonano, ak si to ešte pamätáte, sa dnes cítia veľmi, veľmi dobre, pretože potichúčku môžu robiť to, čo vždy robili. A to je pre mňa neprijateľné, pretože to nie je cesta ako zlepšiť fungovanie justičného systému na Slovensku.
Prečo to hovorím v súvislosti so zákonom o advokácii? Hovorím to preto, pretože v tejto situácii, o ktorej vieme, že je jeden z prvých vážnejších zákonov, ktoré ministerstvo spravodlivosti predkladá, je zákon o advokácii. Ako keby to bol naozaj ten najväčší problém, ktorý dnes v oblasti spravodlivosti máme. Aj keď nepopieram, aj ten treba novelizovať. Ale zároveň, je to zákon, v tej podobe, ako je predložený, za ktorý sa Advokátska komora pred svojimi členmi nemusí hanbiť, za to vzbudzuje otázku, prepáčte, pán minister, či minister spravodlivosti je minister spravodlivosti alebo predseda Advokátskej komory ešte stále. Zopakujem: áno, zákon o advokácii potrebuje zmeny. Otázka, že aké? Začnem trošku dozadu, pretože aj pod mojim vedením sa začalo pracovať na novele zákona o advokácii. Keď som sa stala v roku 2010 ministerkou spravodlivosti, tak som sa stretla aj s vtedajším vedením ministerstva, aj s vtedajším vedením Advokátskej komory, zhodli sme sa na tom, že áno, aj zákon o advokácii treba novelizovať. Informovala som vtedy vedenie komory, že prioritu majú zmeny justičných zákonov, otvorenie justície verejnej kontrole a že právnej úprave, ktorá sa bude týkať všetkých právnických profesií sa chcem venovať niekedy na jeseň v roku 2012 - na jar v roku 2013. A dohodli sme sa, samozrejme, a úplne normálne aj na komunikácii a spolupráci pri príprave tohto zákona. Niekedy v roku 2012 Slovenská advokátska komora doručila na ministerstvo spravodlivosti svoju predstavu novely zákona a súčasne ju rozposlala aj všetkým advokátom. Samozrejme, každý môže mať svoje predstavy, aj advokátska komora môže mať svoje predstavy, to čo si pamätám dodnes, je, že ma vtedy pomerne dosť nahnevalo, že ten e-mail, ktorý išiel všetkým členom advokátskej komory, evokoval dojem, že je to znenie na ktorom sa advokátska komora dohodla s ministerstvom spravodlivosti. Pamätám si aj to, že sa mi podarilo vtedy to, čo nemám veľmi vo zvyku, napísať aj pomerne sprostý e-mail vedeniu advokátskej komory a potom sme sa stretli a sme sa na tu tému rozprávali, musím povedať, že veľmi korektne a veľmi rozumne, a, a dohodli sme. Dohodli sme sa na tom, že určite sú časti, kde sa zhodneme, že vieme, že ten zákon treba novelizovať. Zároveň sme sa dohodli aj na tom, že sú ale veci, na ktorých sa nikdy nedohodneme, pretože, a jasne som vtedy deklarovala, že ja ako ministerka spravodlivosti nikdy nepredložím na vládu a do parlamentu zákon, ktorý by predlžoval koncipientskú prax z troch na päť rokov a že nikdy nepredložím zákon, ktorý by stanovoval že Slovenská advokátska komora musí dať pred zápisom obchodného mena advokátskej kancelárie súhlas s obchodným menom do obchodného registra. A zároveň som deklarovala aj to, že máme záujem zo strany ministerstva spravodlivosti sa venovať aj takej téme, aby sa zverejňovali disciplinárne rozhodnutia advokátskej komory, kvôli tomu, aby proste aj klienti mali prístup k tomu a vedeli posúdiť, čo je v poriadku, aké správanie advokáta a aké správanie advokáta už je za hranou a disciplinárna advokátska komora takéto správanie disciplinárne stíha. Vytvorili sme pracovnú skupinu, tá začala pracovať, práca nebola dokončená. Dnes máme na stole novelu zákona s päťročnou koncipientskou praxou, obmedzeným počtom koncipientov na jedného advokáta, čo do istej miery dáva "ratia", a komora má vydávať akési potvrdenia k obchodnému menu advokátskej komore v právnej forme obchodnej spoločnosti a, samozrejme, že disciplinárne rozhodnutia sa plánovať, nie, nie, zverejňovať neplánujú, aspoň v návrhu zákona to nie je.
Rozprávali sme sa vtedy aj s advokátskou komorou o tom, že áno, kvalita právnického vzdelávania by mohla a mala byť lepšia. Ja učím obchodné právo na vysokých školách asi 25 rokov a viem, že sú študenti, ktorí už počas štúdia využívajú všetky možnosti na to, aby zvýšili svoju odbornosť a kvalifikáciu, chodia po celom svete, poctivo študujú a praxujú v advokátskych kanceláriách, už keď sú na škole. Títo možno niektorí sú tak schopní, že keď skončia školu, možno by ani nepotrebovali tú trojročnú koncipientskú prax, ale hravo ju zvládnu a zvládnu, samozrejme, aj advokátske skúšky.
Sama veľmi dobre viem, že sú študenti, ktorým nepomôže žiadna koncipientská prax a pravdepodobne nikdy nebudú mať šancu prejsť ani advokátskymi skúškami. A sú študenti, Gábor Gál pokýval hlavou, podľa toho, od čoho to závisí, že? A potom sú študenti, kde áno, ich šanca závisí od toho, či sa im advokát naozaj bude venovať, alebo či sa im venovať nebude a podľa toho budú dobrí advokáti, alebo nebudú dobrí advokáti a spravia advokátske skúšky, alebo nespravia advokátske skúšky.
A nie to naozaj problém nespočíva v tom, či troj- alebo päťročná koncipientská prax. A myslím si, že pokiaľ veci fungujú, trojročná koncipientská prax stačí. Ja rozumiem tomu, že trh právnych služieb je plný, ja rozumiem tomu, a o to viac v kríze, že ten koláč sa nezväčšuje a že čím viacej je advokátov a čím rýchlejšie pribúdajú, tak tým ten konkurenčný tlak je väčší, ale naozaj si nemyslím, že riešenie je v uzatváraní sa a v spomaľovaní prílevu nových, mladých advokátov do systému. To si naozaj nemyslím, že je to správne riešenie. Znovu poviem: rozumiem advokátskej komore, keď toto presadzuje, rozumiem jej v tom zmysle, že, áno, ona má na starosti záujmy svojich členov, advokátov. Nerozumiem ale v tomto ministerstvu spravodlivosti a ministrovi spravodlivosti, pretože jeho svätou povinnosťou je mať na starosti iné záujmy. Inak možno ešte taká drobnosť, ktorú možno ste ešte nezaregistrovali, v pripojenej novele Občianskeho súdneho poriadku sa rozširuje okruh občiansko-právnych sporov, v ktorých môže zastupovať účastníka konania len advokát a nie ten tzv. laik. Inak toto isté znenie, ktoré dnes je v návrhu zákona, presadzovala v parlamente Slovenská komora advokátov pri jednej noviel Občianskeho súdneho poriadku vlani v parlamente. Len podotýkam, že bez úspechu, v ústavnoprávnom výbore to vtedy nedostalo ani hlasy kolegov zo SMER-u. Tak teraz som naozaj zvedavá.
Téma je širšia, ale keď už hovoríme o komorách, tak téma je podľa mojej mienky širšia. Téma je širšia, pretože sa netýka len právnických profesií. Ja si pamätám na obdobie rokov 2002 až 2006, keď sa vtedajšia vláda zaoberala témou rôznych komôr komplexne, skúmala opodstatnenosť jednotlivých komôr zriadených zákonom a skúmala opodstatnenosť povinného členstva v jednotlivých komorách. Vtedy vznikol aj taký komplexný materiál, v ktorom sa navrhlo aj zrušenie niektorých komôr, zrušenie povinného členstva v niektorých komorách, a v niektorých zákonoch aj povinné členstvo zrušené bolo, aj niektoré komory zo zákona, ktoré boli zriadené zo zákona, zrušené boli. Ale pamätám si aj na tú atmosféru, v akej bol prerokovávaný tento materiál, pretože to bol veľmi konfliktný materiál, sám osebe bol kompromisom, lebo tie tlaky jednotlivých záujmových skupín boli obrovské, už vtedy, ale tá vláda do toho išla, a to, čo ma mrzí, je, že tento typ diskusií a vládnych materiálov ako keby už prestal existovať. Rozumiem tomu v tom zmysle, že áno, politické náklady obmedzovania vplyvu záujmových skupín cez rôzne komory a povinné členstvá, politické náklady takýchto diskusií sú pomerne veľké, ale podľa mňa tie diskusie stoja za to, pretože vylepšujú prostredie na Slovensku a vylepšujú aj podnikateľské prostredie na Slovensku. Áno, treba pri ňom zviesť súboj so záujmovými skupinami. Ako vidíme, ale dnes sa súboj so záujmovými skupinami nevedie. Dnes sa záujmové skupiny uspokojujú aj v rámci rôznych "rád solidarity a rozvoja" a pod., pretože uspokojené záujmové skupiny neprotestujú proti vláde a potom je kľud a pokoj.
Takže, aby som sa vrátila na začiatok. Mám pocit, že v súlade s celkovou stratégiou vlády Roberta Fica aj stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktorí majú nejaký vplyv. Skrátka je to stratégia nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho. A ja tvrdím, že tento pokoj a ticho nie je v záujme občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská v tomto momente vás chcem znova uistiť, aby sme predišli nejakým nedorozumeniam, že ministerstvo spravodlivosti spolu s poslancami z poslaneckého klubu strany SMER budú pracovať ešte na nejakých zmenách pripravovaného návrhu. Dovolím si povedať, že znova prebieha aj u nás v rámci strany diskusia, konštruktívna diskusia s pánom ministrom, ktorý prichádza ešte so svojimi vlastnými nápadmi, ktoré v podstate by tam mohli v tejto novele zákona byť. Čiže vás chcem iba upozorniť, že tento takto predložený návrh nebude celkom takto aj v druhom čítaní vyzerať, čiže z tohto dôvodu, v podstate aby ste iba vedeli, že aj my myslíme na všetkých ľudí, ktorých ste spomínali, neni to iba o advokátskej komore. No a na druhej strane mal som trošku taký pocit, že ako väčšina vášho vystúpenia bola skôr o tom, ako odprezentovať niečo, čo ste vy asi nemali možnosť v minulosti urobiť alebo s čím ste boli vnútorne uzrozumená, len ste sa do toho nemohli pustiť, tak mi to pripadalo. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa len v krátkosti chcem dotknúť, pani poslankyňa, toho čo ste hovorili o príleve nových advokátov z hľadiska predlžovania doby a o vymožiteľnosti práva. Ono prílev nových advokátov, či bude v trojročnej lehote alebo päťročnej lehote, bude ten istý, akurát sa to o dva roky posunie, takže tam nevidím nejakú zásadnú zmenu. Skôr naopak, hovorili ste o tom, že treba niečo robiť s vymožiteľnosťou práva. Ja si myslím, že kvalita poskytovaných právnych služieb zo strany advokátov občanom, je jedným z dôležitých nástrojov posilňovania vymožiteľnosti práva a práve preto je to otázka samozrejme názoru, že či tri, štyri alebo päť rokov, ale čím dlhšia tá príprava toho koncipienta na výkon advokátskeho povolania bude, tým bude ten advokát neskôr kvalitnejší, si myslím, s viac praktickými skúsenosťami a tým bude môcť aj kvalitnejšie tie právne služby poskytovať a tým sa aj prispeje, samozrejme, nie je to jediný nástroj a nie je to ani recept na úspech, ale tým sa určite aj pomôže k vymožiteľnosti práva. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani Žitňanská niekoľko momentov a postrehov, tak ako si vážim vás ako dlhoročnú pedagogičku, docentku, ktorá v oblasti obchodného práva pôsobí, tak si veľmi vážim aj pána ministra a jeho úprimný záujem robiť niečo so stavom dnešnej advokátskej komory a toho počtu koncipientov, ktorí sa do neho hlásia. Hovorím to z pohľadu seba ako človeka, ktorý ešte pred polrokom aktívnym koncipientom bol. Všetci, ktorí tu sedíte a si to možno že uvedomujete, tí ktorí ste v systéme robili, problém nie je v tom, koľko ľudí sa do systému, koľko ľudí zo systému vychádza, ale koľko ľudí do systému prichádza či už zo škôl štátnych, alebo zo škôl súkromných, ktoré prijímajú neúmerný počet uchádzačov o štúdium, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. To je zásadný problém. Problémom, ako ste už spomínali, je, že ten koláč je príliš malý a jednoducho toľko, toľko právnikov a koncipientov sa v ňom jednoducho nevie uplatniť a nie je možné vychovávať toľko študentov, ktorí by takúto potom možnosť praxovania u advokáta mali. Čomu však nerozumiem, je to, že ste hovorili, že cieľom akýchkoľvek zmien nie je pokoj a ticho. No ja si myslím pravý opak, cieľom akejkoľvek legislatívnej zmeny je pokoj, ticho a spokojný ako občan, tak aj záujmová organizácia, ktorá háji jeho záujmy. Ďakujem pekne.

Myslím, že netreba byť nejaký špecialista v tejto oblasti, aby sme mohli úplne zdravým rozumom vycítiť, že zavedenie povinnej koncipientskej praxe alebo predĺženie tej povinnej na päť rokov, je návrat alebo smer tam, kde sme vyšli a kde sme začínali v stredoveku. Stredovek bol typický cechovými zriadeniami, obmedzeniami pre vstupy do možnosti podnikať v nejakej oblasti. Ako toto je taký inovatívnejší nástroj, ako tým, ktorí skončia školu, niekedy naozaj, veď čo si tu budeme nahovárať, za podmienok, ktoré sú absolútne zneužívaním pracovnej sily a využívaním tejto mladej a vzdelanej pracovnej sily, dosiahnuť ochránenie trhu, tých ktorí na tom trhu fungujú, advokátom ktorí už skúšky majú, ktorí majú svoje kancelárie a ktorí nechcú mať novú konkurenciu. A to neni správne, naozaj to sa týka princípu, takisto to platí na všetky povinné členstvá v komorách akýchkoľvek, ktoré majú potom nárok posudzovať, rušiť oprávnenia, obmedzovať výkon činnosti jednotlivých vecí. Je to zásah proti konkurencii, proti skvalitňovaniu služieb, proti slobodnému výberu a toto určite nie je správne, naozaj myslím si, že to je absolútna cesta v protismere a ako som povedal na začiatku, stredovek bol typický cechovým zriadením, kde tento princíp bol zavedený.

Ďakujem veľmi pekne, pani Žitňanská hovorila o stave justícii, nedá mi aby som znova nespomenul jeden príbeh zo života. Strelili mi do môjho psa, mal myslím 40 vnútorných, 70 vonkajších stehov, to znamená bolo z neho rešeto, človek, ktorý to urobil je známy, ale, samozrejme, nič sa mu nestalo. V tejto krajine fušujú do remesla advokátom už aj policajti, aj prokurátori, aj sudcovia, častokrát ani si netreba najať toho advokáta, čiže to dávam taký podnet, že by ste si mali chrániť svoju prácu, a to keď hovoríme o tom stave tej justície, čiže niekto bol schopný sa podpísať a uznať to, že ten človek vypovedal, že z dvoch metrov strelil do toho psa, smerom k tomu psovi, ale nie si je istý, či ho trafil, výsledok je teraz som spomínal 110 stehov. Čiže v tejto krajine je pod takúto výpoveď ju schopný uznať policajt aj prokurátor, to znamená, mňa napadá otázka, že kto všetko v tejto krajine už disponuje okrúhlou pečiatkou a pod čo všetko je u nás niekto schopný sa podpísať? Ja sa na to budem pýtať tuná aj pána Tichého, keď bude prednášať správu o prokuratúre, až potom sa človek dozvie, znova keď teda vychádzam z toho, že v akom stave je naša justícia, že ten daný prokurátor, že to je už dynastia, to už ani neni, to už je úplne dynastický spôsob, že jeho brat je prokurátor v inom meste, jeho mama je sudkyňa v inom meste a jeho otec sudca v inom meste a už len to, že teda tú informáciu som dostal len sprostredkovane, hovorím, že ten človek má ML-ko mercedes, bejzbalovú pálku v ňom a bundu Thor Steinar, čiže toto je tiež vec, ku ktorej sme sa mi postupom času dopracovali a v takomto stave naša justícia je a pani Žitňanská, ale aj iní ľudia, ktorí, myslím, si predstavujú taký veľký projekt, čo by sa malo diať, niekedy mám pocit, ako keby z Marsu ich tá sonda sem poslala, a oni to zistili, že v akom stave tá justícia je, lebo podľa mňa čiastočne toho tí ľudia boli aj účastníkmi. Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky a ja možno zareagujem len na pána poslanca Martvoňa, teším sa, musím povedať, pán poslanec Martvoň, že dávate zmysel mojej poslaneckej opozičnej práci, lebo keď sa do niečoho naozaj obujeme a tak nám dávate záruku, že potom to v rámci druhého čítania vylepšíte, a chcem vás ubezpečiť, že mne potom je jedno, či je to náš pozmeňovací návrh, alebo váš, dôležité je, že ten návrh v konečnej podobe bude lepší, takže ďakujem vám za tento spôsob spolupráce. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja by som chcel zareagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tunák boli. Jednak pani poslankyňa Žitňanská ma trochu prekvapila v tom, akým spôsobom vnútorne rozporne vyjadrila určité, určité tézy, na jednej strane hovorí, že sa venuje justícii veľmi podrobne a ju sleduje, na druhej strane tvrdí, že nevie o ničom, čo by malo z dielne ministerstva spravodlivosti vyjsť vo vzťahu k vymožiteľnosti práva. Tak to som naozaj veľmi prekvapený, pretože pokiaľ bolo dostatok, podľa môjho názoru dostatok informácií k tomu, že čo ministerstvo spravodlivosti chystá k téme zvýšenia vymožiteľnosti práva. Je to zásadná rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku, zmena zásadná v zákone o exekútoroch, v zákone o notároch a ďalšie predpisy, samozrejme, Trestný zákon, sama dobre viete, že to nejde rýchlo, naopak, ja sa chcem spýtať, čo ste pre vymožiteľnosť práva v tejto republike urobili vy, ako sa skrátilo súdne konanie? Takže ja by som naozaj v tomto smere nesúhlasil s vami, so všetkou úctou.
Čo sa týka zákona o advokácii a iných zákonov, napríklad o sudcoch, no iste zákon o sudcoch, zákon o prokurátoroch, to sú veľmi dôležité zákony, ale veď predsa tieto zákony momentálne sú prejednávané Ústavným súdom. Takže ja mám veľmi limitovanú možnosť, a to som aj povedal na začiatku, že kým Ústavný súd nerozhodne, tak nemám možnosť v tomto smere konať, nebola to naša alebo nie je to moja práca, takže v tomto smere tiež by som dával toto do pozornosti.
Čo sa týka zákona o advokácii, tiež vnímam veľmi rozporne vaše vyjadrenie, a to jednak ste vyjadrili, že tá spolupráca v čase, keď som bol predseda advokátskej komory, bola veľmi korektná. Navyše ten zákon v rámci komisie prejednávali mimo legislatívneho plánu vlády, pretože ste uznali, že naozaj tie problémy, ktoré tam sú, sú vážne a treba ich riešiť. Teraz nie celkom rozumiem tomu, čo ste jedným dychom povedali, že to je divné, že práve prichádzam s týmto zákonom, no bol nachystaný, áno, bol pripravený v podstate a vážnu výhradu ste mali len v dvoch veciach, ktorú ste aj vlastne pomenovali dnes. Takže nie celkom rozumiem tomu vyjadreniu na jednej strane áno, na druhej strane nie, takže v tomto si treba urobiť poriadok.
Čo sa týka témy dĺžky koncipientskej doby, ja vás chcem upozorniť, že dĺžka koncipientskej doby nie je novinka v tejto krajine, nie je to z čias stredoveku, je to obdobie rokov 1990 až rok 1996, kedy doba koncipientská bola 5 rokov, sú tu advokáti, ktorí túto dobu absolvovali a nemajú žiaden problém s tým, že ju absolvovali, sú veľmi spokojní, pretože sa veľa naučili. Mojim cieľom, naozaj si uvedomte, nie je, aby som ja nadržiaval nejakému zužovaniu trhu práce pre advokátov, pre budúcich advokátov, to určite nie. Mojim cieľom je zvýšiť kvalitu advokátov. To je prvoradý cieľ, pretože advokáti ako poskytujú služby, tak aj sú spokojní klienti, občania, to je podstatné. A to akých máme absolventov zo škôl, povedala to aj pani poslankyňa Žitňanská, je veľmi rôznorodé, áno, slušne povedané, takže niečo v tomto smere treba urobiť a občania sú na konci tohto reťaza, reťazca, či sú spokojní, nie sú a či dostanú kvalitnú právnu službu, alebo nedostanú. A môžme sa baviť o tom, že koľko ich je kvalitných a môžu ísť hneď potom trojročnej lehote alebo vôbec, alebo nie. Ale systém musí byť nastavený tak, pretože keď máte rýchlosť obmedzenú v jazde na 50 km za hodinu v nejakom úseku, tak to nie je kvôli tým dobrým autám, ktoré tade vedia prejsť aj 80-kou, ale kvôli tým starým a pokazeným, ktoré sa pri 60-ke prevrátia, takže na to sa nastavujú zákony. Takže to som ešte chcel povedať a, samozrejme, nebránim sa vecnej diskusii, ale naozaj vecnej. Ďakujem pekne.