7. schôdza

Pravidlá sú dôležité a musia byť v zákone uvedené, ale tu práve sa ukazuje, že je dôležité, či sú dobré pravidlá a dobre nastavené, alebo nie. Keď ich tam dáme zlé, tak to povedie k zlým výsledkom. Veď to sa neustále dokazuje.
A my chceme, len úplne logicky poukazujeme, že platí priama súvzťažnosť. Tam, kde je pracovná legislatíva flexibilnejšia, pružnejšia a liberálnejšia, je nižšia nezamestnanosť, vyššia životná úroveň a ďalšie pozitívne veci. My chceme tento stav dosiahnuť. Vy tvrdíte, že tiež chcete dosiahnuť tento stav, ale idete v protismere. Používate nástroje, ktoré dosahujú presný opak, čo sa tiež dokazuje na presných, konkrétnych príkladoch z Európy.
Pán Blaha je zamilovaný do Latinskej Ameriky, lebo furt vytiahne nejakú Burundi, Gurundi. Ale my hovoríme o Európe. My hovoríme o Európe. (Hlasy v sále.). Alebo do Afriky, to je úplne jedno. Takže ešte jedna súvislosť mi napadla, ktorá sa mi často, čo som často videl z vašej strany politického spektra: spraviť zákon, najčastejšie je to na Zákonníku práce aplikované, ktorý omašličkujete krásnymi rečami, a viete, že je nevykonateľný. Pretože tak nastavíte pravidlá, že sa nedajú použiť, ale potom je: ale však to sa aj tak nebude dodržiavať. Že sa toleruje jeho nedodržiavanie, ale pred voličmi máte transparent, že: Úúú, ako sme vám strašne ochránili neviem čo. Ale to nie je dobrá cesta. Mali sme tu také Zákonníky práce, ktoré každý vedel, že keby sa dodržiavali, tak tu nič nefunguje. Toto bude znova taký Zákonník práce, keď sa neopraví ešte v druhom čítaní, sa nebude dať dodržiavať, pretože ináč by zaniklo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Na pánov kolegov Kaníka a Štefanca nebudem reagovať, pretože v podstate potvrdzujú alebo rozširujú moje myšlienky z vystúpenia.
Pán kolega Blaha, ako vás počúvam už niekoľko týždňov v parlamente, nie som si istý, ale som presvedčený, že vy ste v živote nevyrobili korunu. Keby ste vyrobili tú korunu, vyrobiť, nie zarobiť, vyrobiť, keby ste vyrobili tú korunu, možno by ste nerozprávali také veci, ako rozprávate. Rozprávali ste teoreticky o nejakých príkladoch. Áno, zamestnateľská akciová spoločnosť, predsa tam je majiteľ zamestnanec. To nie je príklad normálnej akciovky alebo normálneho podnikateľa, už vôbec nie živnostníka. Družstvo, opäť majitelia sú úplne niekde inde.
Rovnovážne stavy. Samozrejme, že nemôže byť rovnovážny stav medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Veď zamestnanec nenesie prakticky zodpovednosť, len za svoju pracovnú náplň. Zamestnávateľ nesie zodpovednosť za celú firmu. Samozrejme, treba hľadať modus vivendi, alebo pravidlá hry, ktorým je zákon, čo ste potvrdili, akým spôsobom alebo v akých rámcoch sa môžu potvrdzovať. Ako dôkaz toho, že podnikatelia nie sú zrúdy, ako vy rozprávate, je dôkaz, že aj na Slovensku v ostatných rokoch ako najsociálnejšie firmy na Slovensku takmer pravidelne alebo prakticky vždy sú to firmy súkromné. Ani raz to nebola štátna firma, dokonca ani odborárska. Dokonca tie odborárske firmy, zamestnávateľské, ktoré robia v biznise a v reštauráciách spôsobili, že v reštauráciách je dnes najnižší príjem zamestnancov.
Pán kolega, neviem, o čom to stále tu rozprávate. Vy viete fantasticky teoreticky rozprávať o Hondurase, Che Guevarovi a neviem o kom, o Marxovi, ale vy asi nežijete na Slovensku.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, neviem, či má zmysel opakovať to, čo tu už dnes ixkrát bolo povedané a lepšie povedané. Ja si myslím, že nemá veľký zmysel. A musím povedať, že s mnohými, s mnohými naozaj i argumentmi a s absolútnou väčšinou argumentov proti tejto zmene osobne súhlasím, lebo naozaj si nemyslím, že je správne v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, znepríjemňovať život zamestnávateľom. Nuž a to by bolo k obsahu zákonníka.
No a potom iba také možno dve rečnícke otázky. Že neviem, či ste si uvedomili, že dnes je taká zvláštna situácia, že SMER ide meniť Zákonník práce, ktorý vlastne presne pred štrnástimi mesiacmi pomohol prijať. Lebo pred štrnástimi mesiacmi, 13. 7. 2011 my štyria sme odmietli hlasovať za Zákonník práce, a vtedy stačilo, aby SMER vytiahol karty. Ja som ešte tuto odchádzal, si to presne pamätám a ukazoval som, vytiahnite karty. Ale vtedy ste sa, neviem z akých dôvodov, alebo či to bol nejaký biznis za tým, rozhodli karty ponechať v hlasovacích zariadeniach. A vtedy v podstate de facto SMER umožnil, aby tento Zákonník práce bol prijatý. Dnes po štrnástich mesiacoch tým pádom idete opravovať svoje vlastné dielo. Nehnevajte sa, ale je to naozaj tak. Je to úsmevné, ale je to naozaj tak.
A čo sa týka pravice, tak to mi tiež trošku pripadá také úsmevné, lebo takto pred rokom, ak by sa štyri pravicové strany správali zodpovedne, tak dnes by nám nevládol Robert Fico a dnes by sme tu nemuseli bojovať, alebo zástupcovia pravicových strán by nemuseli bojovať proti zlej novele Zákonníka práce z dielne Roberta Fica.
To je všetko, čo som chcel na túto tému povedať.

Ďakujem veľmi pekne. Tak, ak usúdite, pán predseda, ma prípadne zastavte, nie celkom bude to na to, čo hovoril tuná pán kolega Matovič. I keď sa to niekomu na ten prvý pohľad zdať nebude, že ma to zaujíma, tá debata, že teda ak sa vychádza v ústrety zamestnancom. Len ja identifikujem takú hroznú schizofréniu aj v niektorých tých predkladaných, aj v tých rozhovoroch, že ja to poviem na jednom príklade.
SCP Mondi do 15 % alebo 10 % mali dať zamestnancom akcií, čo neurobil. Samotná tá firma to uznala, zaplatila 10-miliónovú pokutu za to, že to neurobila. A teraz dostáva investičnú pomoc. A ja skúsim s vami taký návrh urobiť, že ja ani nevystúpim, však ani nebudem nejaký cirkus, ani nejaké tento robiť, že hryznem si do jazyka. Ale keby ste boli konzistentní v tom, čo hovoríte, teda že, ak vám o tých zamestnancov ide, tak toto je fakt úplne flagrantný prípad toho, že ako niekto to proste nedodržal. Hej, to, čo mal. Mal to v privatizačnej zmluve, mal to tam jasne uvedené, uznal to, že to neurobil, zaplatil pokutu, a vy mu teraz dávate investičnú pomoc. Tak vlastne... A tam tá skupina tých zamestnancov, ktorí mali byť vlastníci, oni sa súdia, chudáci, oni sa im tam im vyhrážajú, dokonca ich tam niekto aj zbil a neviem čo. Viete, že neviem, pošlite tam pána Blahu, prípadne, že nech zistí, aký je aktuálny stav. Viete, že to by bolo takéto presvedčivé, také úplne konzistentné, že: áno, pozri sa, ty si neurobil, čo si mal, tuná si zamestnancov, ste ošálili. Tých desať miliónov, síce dobre, ale nebudete im vychádzať v ústrety. Viete, že to mi príde proste také trošku farizejské, že na jednej strane sa zaštíťujete, záujmami zamestnancov a v tomto úplne jasnom, flagrantnom, nikým nespochybniteľnom prípade prižmurujete oči.
Ďakujem.

Pán predseda, chcem sa spýtať, či dnes skončí rozprava určite o siedmej.

154.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, rád by som nadviazal na svoj prvý príspevok v rozprave, ktorý som predniesol najmä v mene klubu SaS. Ešte pár, možno pre niekoho väčšími, možno pre niekoho menšími, drobnosťami, ktoré nezazneli, a ako som si pozorne všímal diskusiu počas dnešného dňa, tak viac-menej tie problémy, o ktorých budem hovoriť, nespomínal ani žiadny z mojich predrečníkov. Čiže nebojte sa, nebudem vás nudiť stále tým istým, ale povieme si ešte niečo ďalšie.
A tou hlavnou témou môjho vystúpenia bude práca na dohody. Práca na dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti. Dovolím si najskôr pripomenúť, že sme pred pár týždňami schválili, teda nie my všetci, ale osemdesiat vládnych poslancov, veľmi závažnú novelu zákona o sociálnom poistení, zároveň novelu zákona o zdravotnom poistení, kde sa zavádzajú nové odvody z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pripomínal som vtedy v bežiacej rozprave, opakovane, niekoľkokrát som sa dostal za tento pult a vždy som sa snažil pánovi ministrovi zdôrazňovať a zdôrazniť, že tak vážny zákon by takým spôsobom, ako bol prijímaný, prijímaný byť nemal. Jedna rovina sú tie zisky, ktoré získa Sociálna poisťovňa, respektíve štát na úkor daňových poplatníkov, všetkých tých, čo platia dane, odvody a najmä sporiteľov v druhom pilieri, ktorí takto schválenou, na rýchlo schválenou novelou prišli o 40 mil. na svojich úsporách za mesiac september. Ale druhá vec, druhá vec je, že takto chvatne prijímaný zákon skutočne obsahuje množstvo logických aj vecných chýb. A tie sa dotýkajú najmä zavedenia odvodov z dohôd.
Pripomeniem, že všetci dohodári, s výnimkou tzv. Matovičových študentov, budú dôchodkovo poistení a časť dohodárov, v podstate väčšina z nich bude platiť všetky odvody a najmä zdravotné poistenie. Upozorňoval som na to, že na toto si treba dať pozor, pretože to môže mať, nazvem to, zaujímavé dopady, pokiaľ ide napríklad o dávky, ktoré z toho budú mať dohodári nárokovateľné. A tak sa aj stalo. V zákone okrem tej už povestnej vypadnutej nuly, ktorá skomplikuje trošku život správcovským spoločnostiam pri inkase poplatkov, máme niekoľko chýb, ktoré sa týkajú dohodárov. Preto sa k tomu chcem vrátiť, aby sme pri Zákonníku práce, tak ako tu sme, neurobili podobné lapsusy, ako sa voči dohodárom stali, pokiaľ ide o odvody na sociálne a zdravotné poistenie, pretože, ako si za chvíľku povieme, množstvo zmien v novom Zákonníku práce sa chystá práve pre zamestnancov pracujúcich na dohody.
Takže stalo sa, že schválená novela o sociálnom poistení, podľa ktorej bude časť dohodárov nemocensky poistená, vlastne spôsobí to, že povedzme zamestnanec, ktorý bude pracovať na dohodu, a aby som to zvýraznil, tak poviem ten príklad čo najkrikľavejší, zamestnanec, ktorý pracuje na dohodu a bude mať dohodnutú odmenu jedno euro mesačne, naozaj veľmi symbolickú odmenu, pretože bude v prepočte povedzme pol hodiny niečo robiť, nejakú činnosť, tak v prípade svojej práceneschopnosti môže dostať nemocenskú možno aj vo výške 700 eur mesačne. A keď nie 700 eur, tak 216 eur určite. Je to absolútny paradox a každý, kto ma teraz aspoň trošku počúva, ešte raz to zopakujem, dohodár, ktorý pracuje za jedno euro mesačne, môže dostať zo Sociálnej poisťovne možno až 700 eur mesačne na nemocenskej dávke. Toto schválila vládna koalícia.
Ďalej, pokiaľ ide o dôchodok, tu sa často argumentovalo tým, no veď výborne, budú platiť dôchodkové odvody, ale aspoň budú mať viac odpracovaných rokov, budú mať vyššie dôchodky. No čerta starého! Môžu sa stať prípady a môže ich byť veľmi veľa, kedy tí, ktorí prišli o zamestnanie, o riadne zamestnanie relatívne krátko pred dosiahnutím dôchodkového veku a dnes sú radi v ťažkých časoch, keď si nájdu tú robotu aspoň na dohodu za 100, 200 eur mesačne, popri tom možno poberajú dávku v nezamestnanosti alebo teda sociálne dávky, súčasný zákon im to umožňuje, tak tou prácou na dohodu, pri ktorej budú od 1. januára platiť dôchodkové odvody, tak táto im nieže zvýši ich budúci dôchodok, ale kvôli takému výpočtu dôchodku, aký máme cez priemerné osobné mzdové body, im zníži výšku ich budúceho dôchodku.
Samozrejme sú to chyby, ktoré vieme opraviť. A v tomto ponúkam pomocnú ruku, a aby to nebolo len o tom, že len kritizujeme. Na tejto schôdzi Národnej rady máme v programe novelu, respektíve poslanecký návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorú som predložil spolu s kolegyňou Luciou Nicholsonovou. Ak tento poslanecký návrh prejde v prvom čítaní do druhého čítania, tak samozrejme je tam priestor, môžeme si sadnúť, môžeme si sadnúť, či ako politické strany, či s odborníkmi, a zabezpečiť nápravu týchto nezmyselne prijatých ustanovení, ktoré dohodárom na jednej strane, možno ani netušia, prinesú vyššiu nemocenskú, ako by si zaslúžili, na druhej strane im môžu znížiť ich budúci dôchodok.
Samozrejme bolo by dobré sa nad tým zamyslieť s odstupom a trošku s chladnou hlavou, možno trošku komplexnejšie a skutočne zvážiť, či je správne, aby študenti, ktorí si cez dohodu privyrobia nie na štipendium, ale na svoje štúdium, aby odbremenili finančne svojich rodičov, najmä v kontexte blížiaceho sa zrušenia daňového bonusu pre vysokoškolákov, či je správne, aby študenti vôbec platili nejaké odvody z dohôd, či je správne, aby odvody z dohôd platili dôchodcovia, ktorí už na dôchodku sú a dôchodok poberajú. Bolo by fajn, keby sa zmiernila prijatá tvrdosť zákona voči týmto sociálnym skupinám ako celku.
Naozaj nemá veľký význam, veľký zmysel, aby študent zo 100-, 200-eurového zárobku mal dôchodkové poistenie. Tým si nič nevylepší, len zbytočne tu zavádzame aj vyššiu administratívu pre príslušných zamestnávateľov. A nechcem strašiť, ale môže sa stať, že tie dôchodkové odvody môžu niektorým študentom alebo aj dôchodcom zapríčiniť stratu aj tejto biednej možnosti privyrobenia si, pretože záťaž, ktorá sa zvýši zamestnávateľom, tá nebude malá, ale vyššia ako u týchto samotných zamestnancov. Čiže bolo by fajn, keby vládna koalícia uznala chyby, ktoré sa tu stali, a napravila stav, pokiaľ ide o dohodárov, študentov, dôchodcov, nemocenské dôchodkové poistenie.
Vráťme sa ale k Zákonníku práce. Už od nástupu vlády sme počúvali, pretláčali to hlavne odbory, že práca na dohodu by sa v Zákonníku práce mala úplne zrušiť. S odôvodnením, že takúto formu zamestnávania máme vlastne len my a Česká republika, čo je do istej miery pravda, ale nie úplná, pretože ak by sme sa mali porovnávať s inými krajinami, s krajinami Európskej únie, tak našli by sme napríklad vo Veľkej Británii skupinu zamestnancov, ktorí pracujú v obdobnom režime, ako sú naši dohodári. Jednoducho nie je možné z hľadiska praktického života chcieť, aby všetky činnosti, všetká tá možnosť alebo tá alternatíva závislej práce bola riešená len a len riadnymi, tzv. pracovnými pomermi, či na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Je množstvo takých naozaj príležitostných činností, jednorázových činností, na ktoré sú naše dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti ako ušité.
Preto som rád, že inštitút dohôd v našom Zákonníku práce pravdepodobne zostane aj po 1. januári, ale ako vidíme, snaží sa tu vláda vyriešiť akýsi kompromis, vymyslieť akéhosi mačko-psa, čiže aby aj dohody zostali v Zákonníku práce, ale aj aby zamestnanci pracujúci na dohodu získali určité práva porovnateľné so zamestnancami, ktorí pracujú v riadnych pracovných pomeroch. Nie vždy sa to dá, pretože podstata práce na dohodu je taká aká je. Je to skrátka príležitostná, obvykle krátko trvajúca činnosť a najmä v prípade dohôd o vykonaní práce. Samotný Zákonník práce definuje dohodu o vykonaní práce ako prácu vymedzenú výsledkom, kde nie je napríklad podstatný rozsah pracovného času. Je tam síce to obmedzenie na 350 hodín, ale ten pracovný čas ako taký tam nie je podstatný a obmedzujúci. Dohoda o vykonaní práce je vymedzená výsledkom.
Pozrime sa ale teda, čo navrhuje vláda, pokiaľ ide o rozšírenie, rozšírenie nárokov zamestnancov pracujúcich na dohodu, respektíve na čo, aké ustanovenia Zákonníka práce sa majú po novom týkať práce na dohody. Doteraz sa na dohody vzťahovali len ustanovenia prvej časti zákonníka, to znamená všeobecné ustanovenia a ustanovenia šiestej časti týkajúcej sa ochrany práce. To je v poriadku a tak to má byť. Vládny návrh ale hovorí o tom, že na dohody by sa mala vzťahovať aj podstatná časť tretej časti Zákonníka práce, to sú ustanovenia, ktoré sa týkajú pracovného času. To znamená, že napríklad pri práci na dohodu by mal byť aplikovaný povedzme § 85, ktorý hovorí o rozsahu pracovného času, napríklad paragrafy, ktoré hovoria o rozvrhnutí pracovného času, ktoré hovoria o pružnom pracovnom čase, o prestávkach v práci, o odpočinku, o dňoch pracovného pokoja, a tak ďalej a tak ďalej.
A teraz si, prosím pekne, skúste predstaviť, alebo aspoň tí, čo ste niekedy zamestnávali nejakých ľudí, že máte zamestnanca, ktorého máte na dohodu o vykonaní práce, kde podľa tej dohody ten zamestnanec má vykonať určité dielo a za toto dielo má dostať zaplatenú určitú odmenu. Je praxou, že pri týchto dohodách o vykonaní práce žiadnym spôsobom ten zamestnávateľ neurčuje, kedy presne to má vykonať. Podstatné je, že má sa vykonať taká a taká práca, za ktorú bude zaplatená taká a taká odmena, a orientačne viac-menej dokedy tá práca, to dielo má byť vykonané, napríklad do týždňa. Nikto tomu zamestnancovi neurčuje, či bude pracovať osem hodín denne, desať hodín denne alebo hodinu denne, nikto mu neurčuje, či bude pracovať v noci, či bude pracovať cez víkend. Je to fakticky jeho vec, ako si tú prácu rozvrhne. A zrazu tu máme návrh, podľa ktorého ten pracovný čas sledovať bude treba, po každých šiestich hodinách najneskôr musí mať prestávku v práci, lebo inak zle, inak inšpektor práce zasiahne a nemilosrdne naparí firme pokutu. Dokonca tu vidíme odpočinok, to znamená, nie je možné tú prácu vykonávať v sobotu, v nedeľu, až na nejaké špeciálne výnimky. No nerozumiem tomu, na čo to je dobré.
A naviac, rád by som pripomenul už takú technickú špecialitku, že podľa Zákonníka práce povinnosťou zamestnávateľa je evidovať pracovný čas. To je pochopiteľné, pretože bez tej evidencie ani nevie inšpektorát skontrolovať, ako teda ten zamestnanec v práci vlastne bol, kedy bol, koľko bolo nadčasov, či pracoval v noci, či pracoval v sobotu, čiže zamestnávateľ má povinnosť evidovať pracovný čas, ale nie v prípade dohôd o vykonaní práce. Čiže ja sa pýtam, no a ako teda sa naplní, povedzme pri kontrole toho, že či teda ten zamestnanec na dohodu o vykonaní práce pracoval v sobotu, v nedeľu, keď vlastne zamestnávateľ nie je povinný evidovať pracovný čas takéhoto zamestnanca. To je jednoducho v princípe nevykonateľné a nechápem, o čom sa potom vlastne chceme ďalej baviť.
Veľmi ma potešilo, najskôr zarmútilo, skôr rozosmialo, že sa navrhovalo, že aj pri práci na dohodu má byť zamestnancovi priznaná dovolenku. Totálna absurdita. Toto by bol naozaj mačko-pes, ktorý by nefungoval. Preto som rád, pán minister, že ste od takejto požiadavky odborárov nakoniec ustúpili, lebo tam štipka zdravého rozumu naozaj nie je, pri všetkej úcte k tým, ktorí pracujú na dohodu, aby mali právo na dovolenku. To sa, skrátka, žiadnym logickým spôsobom riešiť nedá.
Na druhej strane ale sa do vládnej novely Zákonníka práce dostalo ustanovenie, podľa ktorého sa pri práci na dohodu má rešpektovať, má sa uplatňovať § 119, ods. 1, čiže minimálna mzda. Čo to znamená? Znamená to, že aj pri odmene zamestnanca na dohodu musí byť dodržaná minimálna mzda. Keďže pravdepodobne v praxi pôjde väčšinou o hodinovo odmeňovaného pracovníka na tú dohodu, tak v reči dnešných čísiel to znamená, pracovník na dohodu, zamestnanec na dohodu musí za každú hodinu dostať aspoň 1,88 eur s predpokladom, že od nového roku to o nejaký centík porastie. Dobre. A teraz mi, prosím vás, vysvetlite, keď sa vrátime k dohodám o vykonaní práce, kde sa ako zamestnávateľ dohodnem so zamestnancom pri dohode o vykonaní práce, napríklad, že vyčistí po rokovaní večer túto sálu, vyčistí ju, za čo dostane 50 eur s predpokladom, že to urobí do zajtra. Zlý príklad som zvolil, to je príliš vysoká suma. Skrátka zamestnanec vykoná nejakú prácu, za odmenu povedzme 50 eur s predpokladom, že to urobí, ja neviem, do dvoch mesiacov. Nesleduje sa pracovný čas pri dohode o vykonaní práce, tak ja teda naozaj neviem, ako potom budeme sledovať, „budeme sledovať“, že či on odpracoval 100 hodín za 50 eur, tým pádom sa podliezla minimálna mzda, alebo mu to trvalo dve hodiny, čiže mal v prepočte 25 eur na hodinu, alebo ako to vlastne bolo. Jednoducho pri dohodách o vykonaní práce, kedy ten zamestnanec v podstate si to spraví, urobí, ako chce, len je dôležité, aby tú prácu vykonal, je nezmysel sledovať pracovný čas, vyplýva to z podstaty tej dohody. A je nezmysel tým pádom aj viazať tu podmienku nejakej minimálnej mzdy, pretože sa to skrátka vysledovať nedá.
Uvidíme, ako aj na toto moje vystúpenie, aká bude reakcia v druhom čítaní. Ja očakávam, že sa predsa len štipka zdravého rozumu nájde a že na výbore pre sociálne veci zistíme, že niektorí z usilovných poslancov vládnej koalície prinesie zrazu možno tridsať, možno päťdesiat bodov, ktorými vlastne vláda bude sa snažiť ešte zreparovať tento svoj dosť spackaný návrh, ale teda uvidíme, nepredbiehajme.
Bol by som ale rád, keby bolo do úvahy zobrané tými, ktorí dnes vládnu, že tie zásahy, ktoré už schválené boli, tie, ktoré sa chystajú, a tie, ktoré sú v Zákonníku práce, pokiaľ ide o zamestnávanie na dohodu, dosť zásadným spôsobom zlikvidujú zamestnávanie na dohodu, a na to nedoplatí nik iný ako tie najohrozenejšie sociálne skupiny, pre ktoré je príjem na dohodu východiskom z často zúfalej situácie, keď si vo svojom regióne jednoducho nevedia nájsť prácu na riadny pracovný pomer.
Ďakujem pekne za pozornosť a naozaj teším sa na druhé čítanie.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Čo sa týka práce na dohodu, tak ako povedal pán Mihál, má osobitný charakter a rozhodne ju treba odčleňovať od trvalého pracovného úväzku. Ja som presvedčený, že v tom rozsahu, v akom došlo k zodvodneniu dohôd, že pre niektoré skupiny je to skutočne likvidačné. Osobitne si myslím, že to zasiahne najmä mladých ľudí, študentov, vysokoškolákov, ktorí si pri štúdiu privyrábajú. A preto som presvedčený, že riešením v tejto oblasti by bolo nastoliť sumu, ktorú vidím na úrovni zhruba 190 eur, nad ktorú by sa platili odvody a do ktorej by sa neplatili odvody. Myslím si, že práve pre ľudí, ktorí si takto privyrábajú svojou aktivitou, by to bolo veľmi rozumné riešenie, ktoré by im aj pomohlo.
Ďalším riešením pre študentov, ktorí pracujú na dohodu, by mohlo byť také opatrenie, ktoré do určitej vekovej hranice im umožní platiť odvody v takej výške, v akej to bolo do platnosti zmeny v zákone o sociálnom poistení, ktorý bol prijatý na minulej schôdzi Národnej rady.
Takže myslím si, že práca na dohodu vždy bude mať význam. A musíme nájsť schodné riešenie, ktoré pomôže využiť túto formu pracovného pomeru, ktorá bude vždy iná od trvalého pracovného pomeru, ale ktorá má vždy svoje trvalé miesto na pracovnom trhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. K dohodám som chcel snáď dodať len toľko, že naozaj nemôže tuná byť ani len reč o tom, žeby sa tuná nejak sledovala nejaká minimálna mzda.
Pán kolega ako to spomínal, v podstate tu ide o objem vykonanej práce, ktorá sa dohodne dohodou. A tu sa sleduje splnenie tej pracovnej úlohy. Nesleduje sa tu nejaký ten čas, ak si zamestnanec a zamestnávateľ v rámci dohody dohodli teda objem tej práce a za tu prácu, ktorú mu zaplatí, hej. Tak to v podstate k tým dohodám len toľko.
A naozaj práce na dohodu stále majú  význam, pretože na trhu práce je stále práca taká, ktorá jednoducho aj ťažko sa zabezpečuje skrze pracovné zmluvy. Jednoducho zamestnávateľom sa to neoplatí. Ale sú to drobné práce napríklad, ako to bolo uvedené, možno také upratanie sály, alebo čosi podobné, kde zamestnávateľ nebude to, zamestnávať toho zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, ale len dohodne objem tej konkrétnej práce. Ja len k tým dohodám toľko.
Ďakujem.

Pán bývalý minister Mihál, vidím, že nedajú vám správať tí Matovičovi študenti, ale odporúčal by som nabudúce menej emócií, viacej racionálna trošku do hlavičky. A ak by pred mesiacom sa SaS-ka správala konštruktívne, ak by nechcela iba zbytočne trucovať, predlžovať schôdzu, a snažila by sa naozaj niečo reálne pre nejakých dohodárov urobiť, tak možno dnes sme mohli mať zachránených od zvýšených odvodov aj ostatných študentov.
Nám sa podarilo vyboxovať aspoň záchranu študentov, deti, študentov, aby nemuseli platiť odvody. SaS-ke sa nepodarilo nič, lebo SaS robí iba politiku, ale reálne pre ľudí žeby niečo urobila v tejto veci, nejako som nepostrehol.
Len som počul aj iný dôvod, že prečo pán minister či exminister Mihál sa tak veľmi zaujíma o tie dohody a prečo sa ho to tak veľmi dotýka, prečo je taký žiarlivý na to, že nám sa podarilo uchrániť študentov od odvodov. Že ten dôvod je taký, že vraj pán exminister Mihál svojho času milióny korún zarábal spôsobom takým, že si všetko nechával vyplácať na dohody. A tým pádom štátu neplatil absolútne žiadne odvody. A tuto by ma naozaj zaujímala skutočnosť, že či by ste sa k tomu vedeli vyjadriť, či toto naozaj bola pravda. Lebo potom by som chápal, že sa vás to veľmi, veľmi dotýkalo, keď vám teraz, odrazu teraz zobrali hračku, cez ktorú ste nemuseli platiť štátu žiadne odvody.

Ďakujem. Kolega Štefanec, ja súhlasím s tým, ja som to vlastne navrhoval ako poslanecký pozmeňovací návrh na predošlej schôdzi, aby ten limit bol zavedený, aby sa tie drobné príjmy z dohôd nezodvodňovali a zasiahlo sa až tam, kde to vyzerá na obchádzanie odvodových povinnosti pri tých vyšších zárobkoch, takže tam súhlasím.
Pán kolega Kuffa, takisto súhlasím, v tom sa zhodneme, že tá minimálna mzda pri dohodách o vykonaní práce najmä je dosť nezmyselná. A skutočne zamestnávatelia budú mať obrovský problém, ako budú riešiť potrebu tých rôznych príležitostných činností, drobných prác riešiť, ak nám takto dohody postupne v podstate odchádzajú zo Zákonníka práce.
A k tým Matovičovým študentom ešte dodám to, čo som nepovedal vo vystúpení, a odborníci na ministerstve práce budú veľmi dobre vedieť, čo teraz hovorím. Práca chvatná málo platná. To platí aj pri tomto pozmeňovacom návrhu, ktorý bol prijatý, pretože dá sa veľmi ľahko obísť. Ten limit 66 eur obíde malé dieťa naozaj, pretože stačí uzatvoriť viacero dohôd na 66 eur, nie je to v zákone korektne vyriešené. A nie je korektne vyriešené ani to, čo v prípade, ak sa niekto zamestná, takýto študent do tých 66 eur. Prvý mesiac zarobí 50, dobre, neprihlasuje sa na odvody. Ale druhý mesiac zarobí 70. V zákone je diera a neexistuje mechanizmus, ako takéhoto študenta prihlásiť, aby z tých 70 eur odvody platil. Čiže takisto by som poprosil, aby sa táto chyba opravila, ak má naša legislatíva fungovať.
No a ako som ja zarábal, je verejne známe. Veď som to niekoľkokrát povedal, cez autorské honoráre, nie cez dohody, pán kolega.