7. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy, páni, pán minister, dovoľte mi reagovať na zopár faktov, ktoré boli povedané doteraz v diskusii a ktoré považujem za dôležité spomenúť.
Predovšetkým sme diskutovali o tom, či Zákonník práce vôbec vplýva alebo nevplýva na zamestnanosť. Dovoľte mi opätovne zdôrazniť, že považujem Zákonník práce ako základný pracovný kódex za jeden z najdôležitejších faktorov pre tvorbu pracovných miest, i pre celé podnikateľské prostredie. Zvlášť dnes, keď sa zvýšili odvody a vláda plánuje zvýšiť dane, sú zmeny v Zákonníku práce, ktoré zvyšujú náklady na tvorbu pracovných miest, likvidačné pre mnohých podnikateľov.
Posledná, no nie celkom posledná novela, ale novela z roku 2003, o ktorej sa tu hovorilo veľakrát, a pán poslanec Kaník spomínal dohodu so sociálnymi partnermi v tom čase, tak chcem pripomenúť, že mala významný vplyv spolu s ďalšími zmenami na to, aby sa zvýšila zamestnanosť na Slovensku. Dovoľte mi zdôrazniť, že v roku 2004 bola nezamestnanosť na Slovensku 18,4 %, v roku 2008 9,6 %, čiže takmer deväť percent za päť rokov sa znížila miera nezamestnanosti. Veľký význam mala v tom práve novela Zákonníka práce, ktorá pomohla odstrániť bariéry a pomohla pri zamestnávaní nových ľudí. Pomohla tvoriť nové pracovné miesta.
Podobný príklad sme tu už počuli z Estónska. Estónsko pred dvoma rokmi malo nezamestnanosť o dva a pol percentuálneho bodu vyššiu ako Slovensko, dnes ju má nižšiu o štyri percentuálne body. To sú údaje z Eurostatu. Opäť aj významným vplyvom Zákonníka práce.
Keďže v roku 2003 pri tejto novele spolupracovali významne takisto nielen zástupcovia zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, dovoľte mi prečítať stanovisko, ktoré aj v tom čase aktívna Podnikateľská aliancia Slovenska publikovala k dnešnej novele Zákonníka práce:
"Máloktorý zákon vyvoláva toľko protichodných názorov, a navyše tak často, ako Zákonník práce. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu flexibility pre rýchlejšiu tvorbu pracovných miest. Odborári volajú po posilňovaní ochrany zamestnancov. Problémom týchto diskusií je, že sa zakladajú viac na emóciách ako na dátach a analýzach. Jednou zo základných otázok je, akým spôsobom ovplyvňuje flexibilita Zákonníka práce tvorbu pracovných miest. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj" - o tom už tiež bola reč - "od roku 1990 meria flexibilitu pracovných kódexov svojich a členských krajín a sleduje tiež úroveň zamestnanosti. Ak preskúmame závislosť týchto dvoch ukazovateľov za posledné dve desaťročia, zistíme, že krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú zvyčajne aj vyššiu mieru zamestnanosti. Pozitívnymi príkladmi sú už spomínané Dánsko, zvlášť čo sa týka flexicurity, Švajčiarsko, Japonsko, Veľká Británia, ale aj Spojené štáty americké, Kanada, Nový Zéland. Priemerná miera zamestnanosti za ostatných dvadsať rokov v týchto krajinách prekračuje sedemdesiat percent. Na druhej strane negatívne príklady sú Španielsko, Taliansko, Grécko, v poslednom čase Belgicko, s priemernou mierou zamestnanosti pod šesťdesiat percent.
Pravdou je, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti. Na tú majú súčasne vplývať ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie či kvalita vzdelávania.
Každopádne dáta Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj za posledné dve dekády ukazujú, že neflexibilný Zákonník práce je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Mimochodom, podobný rozsah tej pätiny vplyvu Zákonníka práce na konkurencieschopnosť má aj metodológia Svetového ekonomického fóra. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak, zvyšujú motiváciu hľadať alternatívne riešenia. Na Slovensku ide najmä o využívanie dohôd, spoluprácu so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov, alebo rovno čiernu prácu s výplatou na ruku.
Už preukázaná závislosť medzi prísnosťou Zákonníka práce a zamestnanosťou spolu so skutočnosťou, že európskymi rekordérmi v miere nezamestnanosti sú dnes Španielsko, smutne známe Grécko, ale i Portugalsko, krajiny s najrigidnejšími pracovnými kódexmi v Únii, by mali byť hlavnými argumentmi proti pripravovaným zmenám.
Ak dnes Slovensko čelí takmer 14-percentnej nezamestnanosti, ktorú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora tých, čo tvoria pracovné miesta, potom je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali na názory podnikateľov. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v navrhovanej novele Zákonníka práce podnikateľom najviac prekáža opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na dobu určitú a posilňovanie právomocí odborov, napríklad pri stanovovaní noriem práce alebo zavádzaní pružného pracovného času." Čiže presne to, na čo sme upozorňovali už v predošlých vystúpeniach. "Šancu odstrániť alebo aspoň zmierniť príslušné ustanovenie novely majú teraz v rukách poslanci Národnej rady. Ak ju zahodia, negatívne dopady v podobe vyšších transakčných nákladov nepocítia len samotní podnikatelia, ale aj všetci zamestnanci a najmä nezamestnaní." O to (Ďakujem, pán minister.), o to predovšetkým ide. Pretože samozrejme, že keď hovoríme o pracovných miestach, hovoríme o zamestnancoch, dámy a páni, hovoríme o ľuďoch, ktorí sú zamestnaní.
"Ak majú vláda a poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu zamestnancov na trhu práce, nech oslabia silu zamestnávateľov nie cez rigidné a zaväzujúce predpisy, ale posilňovaním konkurencie na trhu práce. Inými slovami, čím viac podnikateľov bude na Slovensku rozvíjať svoje aktivity a tvoriť pracovné miesta, tým bude dobrý zamestnanec vzácnejší, váženejší a lepšie oceňovaný. Stačí si spomenúť na predkrízové roky 2007 a 2008, kedy sa v médiách začali objavovať správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nájsť si prácu nebol zďaleka taký problém ako dnes. Chce to len začať konečne zlepšovať kvalitu podnikateľského prostredia reálne, nie na papieri."
Toľko teda z vyhlásenia Podnikateľskej aliancie Slovenska, čo sú, dámy a páni, nielen ľudia, ktorí tvoria pracovné miesta, ale čo je organizácia, ktorá je takisto prepojená s tretím sektorom. Jediná organizácia, ktorá má aj analytické zázemie, analyzuje situáciu nielen na Slovensku, ale porovnáva ju aj s ďalšími krajinami.
Dovoľte mi zdôrazniť, že tak ako hovorili vo vyhlásení zástupcovia Podnikateľskej aliancie Slovenska zhruba o pätinovom vplyve Zákonníka práce na celkové prostredie pre tvorbu pracovných miest, tak aj v metodológii konkurencieschopnosti, ktorú viacerí z vás spomínali a v ktorej sme dopadli tak zle, len tretí najhorší po Grécku, Rumunsku, a určite, o ktoré máme všetci záujem, aby sa zlepšila, tak konkurencieschopnosť našej krajiny, ktorá zásadným spôsobom je ukazovateľom, či budeme mať viac roboty alebo nie na Slovensku, tak takmer z jednej pätiny tvorí Zákonník práce, ktorý hlavne ovplyvňujú, ovplyvňuje pružnosť a efektívnosť pracovného trhu. Mimochodom, v tomto porovnávaní sme po novele prvej Ficovej vlády, takzvanej novele pani ministerky Tomanovej dopadli tak, že sme hodnotení v tom najdôležitejšom ukazovateli pružnosti pracovného trhu na čísle 116 zo 142 hodnotených krajín. A takmer vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka pracovného trhu, sme v dolnej polovičke hodnotených krajín. Je tam veľká, veľká príležitosť pre zlepšenie. Naproti tomu, bohužiaľ, ideme skôr tou opačnou cestou a zhoršujeme podmienky pre tvorbu pracovných miest.
Chcel by som reagovať tiež na tri mýty, ktoré sa tu dnes veľmi často objavovali. Tým prvým mýtom je to, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. Druhým je, že odbory sú jediné nápomocné, ktorým, ktoré môžu pomôcť zamestnancom. A tretím mýtom je, že Zákonník práce si, zmenu Zákonníka práce si vynútil život. Nuž nie je tomu tak ani v jednom prípade.
Čo sa týka toho prvého mýtu, to, že Zákonník práce má priamy vplyv na zamestnanosť, dokazujú aj vyhlásenia tých, čo tvoria pracovné miesta, aj metodológia, už spomínaná metodológia Svetového ekonomického fóra, tak ako hodnotí krajiny, či sú konkurencieschopné alebo nie. A koniec-koncov aj skúsenosti z praxe, najmä malých podnikateľov a živnostníkov, mimochodom, ktorých je tristopäťdesiat tisíc na Slovensku a ktorí sú hlavnými zamestnávateľmi.
Ten druhý mýtus, že odbory sú jediné nápomocné, takisto vyvracia fakt, že zamestnanci si môžu voliť zamestnanecké rady, môžu si zvoliť svojich zamestnancov. Naproti tomu táto novela Zákonníka práce ide proti ich rozhodnutiu a nanucuje im zástupcov odborov, ktorí naviac budú platení veľmi často zo súkromných peňazí firiem, ktoré v súčasnej dobe nemajú ľahkú situáciu a ktoré, ktoré takto si musia ešte odkrajovať z toho koláča, na rozdiel od toho, že by mohli pridať napríklad zamestnancom, ktorí tvoria hodnoty. Myslím si, že zmena v Zákonníku práce, ktorá posilňuje právomoci odborárov, len a len odborárskych funkcionárov, je jedna z tých najškodlivejších. Je jedna z tých najškodlivejších preto, lebo ide proti samotným zamestnancom v tom, že veľmi často ide proti ich vôli.
Ďalšou škodlivou zmenou je zmena a zrušenie možnosti privyrobiť si nadčas. Vieme, že doteraz v platnej úprave bolo možné po dohode zamestnancov a zamestnávateľov predĺžiť dohodu medzi týmito dvoma subjektmi na 250 hodín ročne z povinných 150. Pán minister v tejto novele túto možnosť ruší, čo nepovažujem za dobrú správu pre tých, ktorí si chcú privyrobiť a dohodnú sa so svojimi zamestnávateľmi. Nerozumiem tomu, prečo si ľudia nemôžu zarobiť viac, keď majú robotu. Na jednej strane robotu zo Slovenska vyháňame a na druhej strane, keď ju máme, tak nedávame možnosť dohody so zamestnávateľom, aby si ľudia mohli privyrobiť. Mám naozaj veľa, veľa skúseností aj z vlastnej praxe, aj z rozhovorov osobitne s malými podnikateľmi, že táto klauzula im veľmi, veľmi vadí, pretože veľmi často využívajú zákazky, ktoré sú aj sezónne, a tento inštitút je pre nich v rámci dohody veľmi užitočný.
No spomínal som ešte ten tretí mýtus, že zmeny si vynútil život. Tak samotný fakt, že Zákonník práce sa novelizuje po tak krátkej novele, ktorú priniesla ešte minulá vláda, dokazuje, že život si ju nevynútil. Že si to život nevynútil, je dôkazom aj nedohoda sociálnych partnerov a odmietavé stanovisko Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení ako sociálnych partnerov vlády, ktorí jasne deklarovali, že nesúhlasia s takýmito zmenami, najmä v súčasnej situácii, keď je potrebné tvoriť pracovné miesta. Považujem za veľkú chybu vlády, ktorá jednala, ale nedospela k dohode. Veľakrát vláda vytvára orgány, ktoré sú zásterkou, ktoré sú len figovým listom pre to, aby zakryla svoju zodpovednosť, či je to už smutne známa rada solidarity alebo akési nové poradné orgány, ale tam, kde sa má vláda dohodnúť, tam sa nedohodne. A to je na tripartite, to je pri tak dôležitom zákone, ako je Zákonník práce. A samozrejme tu v poslaneckej snemovni, tu je ten priestor, aby sme si vydiskutovali argumenty, ktoré by mali pomôcť najmä tvorbe nových pracovných miest. Táto novela ide proti tvorbe nových pracovných miest.
Osobitne tie najškodlivejšie opatrenia sú už chronicky známe, ale je to predovšetkým opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného pre zamestnanca, ktorý vo firme odpracoval dva roky, ktoré spôsobí vyššie náklady na pracovné miesto. Je to obmedzenie zmlúv na dobu určitú - namiesto súčasnej úpravy s možnosťou trikrát za tri roky už to bude tak možné robiť len dvakrát za dva roky. Je to zmena postavenia dohodárov, je to obmedzenie počtu nadčasových hodín a je to zmena pre odborárskych funkcionárov, ktorí už nebudú musieť preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku a naproti tomu môžu byť platení z firemných peňazí.
Takáto zmena práce teda nepomôže ľuďom na Slovensku, práve naopak, naše odhady hovoria o už spomínaných 80 až 100 000 pracovných miestach, ktoré týmito zmenami zaniknú. Zmenami v Zákonníku práce, zmenami v odvodoch a pripravovanými zmenami v daniach. Dohromady je to zlá, škodlivá kombinácia, ktorá Slovensku a občanom Slovenska nepomôže. Čo je najhoršie, že práve v súčasnosti celá tá konsolidácia dopadá najmä na plecia občanov, najmä na plecia tých, ktorí sú aktívni, pracovití, zodpovední. Je to séria zmien, ktorá sa netýka tých, ktorí nechcú pracovať, ale týka sa najmä tých, ktorí pracujú a ktorí poctivo platia dane, živia seba, svoje rodiny. To sú zmeny v odvodoch, pripravené zmeny v daniach, to sú zmeny v Zákonníku práce, to sú zmeny v poplatkoch, ktoré vládna strana presadila včera. Bohužiaľ, toto sú tieto istoty, ktoré, ktorých sme svedkami po voľbách. Istoty, že, bohužiaľ, na Slovensku nebudú sa mať lepšie tí, ktorí pracujú, ktorí sa starajú o seba a svoje rodiny, ale naopak, týchto ľudí čakajú horšie časy. Preto aj v druhom čítaní predložíme také pozmeňovacie návrhy, ktoré budú eliminovať škodlivé zmeny v Zákonníku práce, a budeme do poslednej chvíle presviedčať vás, dámy a páni z vládnej strany, aby ste zmenili názor, pokiaľ je tu ešte šanca a je tu priestor, pretože takto postavený Zákonník práce ľuďom na Slovensku škodí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, milí kolegovia-vytrvalci, ktorí ste tu zostali. Ďakujem vám všetkým, aspoň som nemusel rozprávať tuná do prázdneho pléna.
Zákonník práce je veľmi vážnym dokumentom, tak ako to dnes v rozprave sme to tuná počuli. Myslím si, že každý moderný európsky štát, tie krajiny, ktoré tu boli ako spomínané, dúfam, že nechceme s nimi zrovnávať, ale Zákonník práce naozaj má veľmi vážny vplyv a zásadný význam na zamestnanosť. Nemôžeme to bagatelizovať. Je to taký veľmi citlivý senzor, alebo možno aj taký barometer, podľa ktorého v podstate buď tá zamestnanosť stúpa, respektíve klesá.
Za jednu z veľmi vážnych vecí považujem, pri predkladaní tak závažného dokumentu, ako je Zákonník práce, je, pán minister, práve tá, že síce na jednej strane oceňujem, že rokovania so zamestnávateľmi a zamestnávateľskými zväzmi, ako aj odborármi síce prebehala, prebiehali, ale naozaj nemáme tuvýstup taký, že by došlo v rámci tripartity k dohode. Myslím si, že je to veľmi vážna vec.
Zákonník práce v zásade sa dotýka nás, všetkých občanov na Slovensku, a je vážnym dokumentom. Zmeny, navrhované zmeny ako jedna zo spomínaných zmien, to jest súbeh odstupného a rovnako aj trvania  pracovného pomeru, má veľakrát naozaj negatívny vplyv, ktorý vlastne znižuje aj aktivity zamestnávateľov, pretože cena práce takto stúpa. Rovnako zmluvné podmienky alebo dojednanie pracovných zmlúv na dobu určitú. Doposiaľ to bolo trikrát za tri roky, mohol zamestnávateľ dohodnúť so svojim zamestnancom zmluvu na dobu určitú. Teraz sa to skracuje dvakrát za dva roky. Naozaj na trhu práce je tá práca taká rôznorodá. Niekedy je tak špecifická, že nie je možné uzavrieť so zamestnancom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, pretože ani ten zamestnávateľ nevie, že či ten objem prác bude taký, aby mohol toho zamestnanca naozaj zamestnávať na dobu neurčitú.
Spomenutá bola tuná firma Mondi, ktorá naozaj dostala tých 60 000 eur na jedno pracovné miesto. Myslím si, že je to veľmi, veľmi neprimerané. Bolo to tu aj v minulosti, kedy niektoré veľké firmy boli uprednostňované v tom, že na vytvorenie jedného pracovného miesta dostali neúmerný objem peňazí. Je aj otázne potom aj u tých veľkých firiem, že či aj to udržanie tej zamestnanosti naozaj aj také bude, ako štát vynaložil na vytvorenie jedného nového pracovného miesta. Pri aktívnej politike zamestnanosti, a to sa týka aj zákona o zamestnanosti, skôr by som videl tuná potom priestor na to, aby tieto prostriedky proporcionálne a vyvážene sa prerozdeľovali možno pre živnostníkov. Tí, ktorí, a malé drobné firmy, tí, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta.
Pán kolega Štefanec to tu spomínal, že drobní a strední podnikatelia sú naozaj tou nosnou silou, ale nielen u nás, ale aj vo všeobecnosti, ktorí najviac zamestnávajú, teda vytvárajú pracovné miesta, ale rovnako aj produkujú. Rovnako práca nadčas, ktorá, doposiaľ bolo možné pracovať práce nadčas 250 hodín a tento limit, ktorý sa skracuje na tých 150 hodín, skutočne, aby sme tu nedávali nejakú takú bariéru, ak tí zamestnanci, tí, ktorí sú ochotní a chcú pracovať, chcú si prácou nadčas privyrobiť, zlepšiť podmienky v rodinách, aby na druhej strane sme im nedávali tu prekážky, ktoré v podstate, nebudú môcť si vyrobiť nejaké tie peniaze naviac.
Zákonník práce má naozaj dosahy aj vo všeobecnosti na regionálny rozvoj. Skutočne Slovensko je tak mimoriadnou krajinou, že sú veľmi chudobné regióny na Slovensku a zároveň aj tej práce je veľmi málo. Dane a odvody a pracovné právo naozaj majú vplyv na ekonomiku štátu. Spomeniem tu, v postate tak v závere dnes to tu odznelo, možno tá práca  v nedeľu. Ono na jednej strane, možno ako tu spomenul kolega Sulík, že či zastanú vlaky alebo zastane život. Samozrejme, nenalejeme vodu do vysokých pecí, aby sme železiarne zavreli. Alebo atómovú elektráreň. Rovnako nemocnice. A sú tu služby také, ktoré jednoducho permanentne stále musia tu pretrvávať. Určite tí, ktorí to spomínali, nemali na mysli to, ale aby práca, ak ste vyťažený alebo ste v systéme takom, kde máte ísť sedemkrát do týždňa do práce a takmer nonstop pracovaťbez oddychu, tak táto práca každého človeka zotročuje.
Spomeniem len ešte tak veľmi krátko, okrajovo, toľko spomínané sociálne encykliky. Chcem len toľko  dodať, že žiaden z pápežov v sociálnych encyklikách neobhajoval prácu  v nedeľu, ale naopak, aj súčasný pápež Benedikt XVI. hovorí aj o dôležitosti oddychu, aby človek dokázal si nájsť aj priestor na oddych. Teda tá práca je významná, ale rovnako je významný ten oddych.
Samozrejme, aby sme si to nemýlili, tak ako to kolega Mihál tuná spomínal, o vzťahu k dohodám, aby dohodárom nevznikal nejaký nárok nebodaj na nejakú dovolenku, alebo že by tu bola nejaká minimálna mzda, lebo je to úplne iný štatút. Dohodou sa sleduje čosi úplne iné. Sú to nejaké marginalizované práce, ktoré sa nedajú celkom zabezpečiť cez pracovné zmluvy a riadny plnohodnotný pracovnoprávny vzťah, ale sa to dopĺňa týmito dohodami. Dohody sú tie, ktoré myslím si, že v kontexte našej krajiny stále ešte majú význam.
Ďakujem za slovo.

Len technicky k tým nadčasom, aby to bolo teda jasné. Lebo, pán kolega, nepovedali ste to presne. Podľa Zákonníka práce, či starého, či nového, zamestnanec môže odpracovať počas kalendárneho roka maximálne 400 hodín nadčasov. Na tom sa nič nemení. Z toho 150 hodín má právo zamestnávateľ mu nariadiť prácu nadčas. Na tom sa tak isto nič nemení. Zamestnávateľ má právo nariadiť tých 150 nadčasových hodín len v prípadoch, ktoré sú odôvodnené naliehavou a zvýšenou potrebou práce alebo verejným záujmom. Na tom sa tak isto nič nemení. Čiže keď zamestnávateľ nariadi zamestnancovi, v sobotu prídeš do roboty, tak to musí vedieť zdôvodniť naliehavou potrebou, a nie lárom-fárom, že chce niekoho šikanovať. To platilo a platí aj naďalej.
Ale v čom je zmena? Tých 250 ďalších nadčasových hodín do tých celkových 400, ktoré si môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom, čiže tých 250 hodín, ktoré je možné odpracovať so súhlasom zamestnanca, doteraz nebola tam žiadna iná väzba, žiadna iná podmienka, len to, že sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú. Skrátka a dobre, hlavne ide o prípady, keď zamestnanec si chce zarobiť, pretože odpracuje viac, dostane viac peňazí, dostane príplatok za prácu nadčas, donesie domov rodine viac eur. Lenže po novom tento dohodnutý nadčas môže byť tiež len v prípade naliehavej a odôvodnenej potreby práce. Čo je veľká chyba. Pretože takto bránime slobodne sa rozhodnúť zamestnancovi, aby si zarobil viac peňazí. Bude sa to, samozrejme, obchádzať. To je vedľajšie. Ale v prvom rade, načo takáto nezmyslená podmienka? Verím, že sa to odstráni v druhom čítaní.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem podporiť pána poslanca Kuffu v tom, že hovoril o dopadoch zmien v Zákonníku práce na malých podnikateľov. Viacerí sme spomínali, ako dôležití sú malí podnikatelia pre rozvoj ekonomiky a dnes už na Slovensku tvoria najdôležitejší segment, zamestnávajú najviac ľudí. Chcem upozorniť, že už zmenami v odvodoch každý živnostník zaplatí budúci rok o tristo eur viac ako doteraz. Keď im chceme ešte sťažiť zamestnávanie, tak im radikálne zhoršujeme pozíciu, a to sú pripravované ďalšie zmeny v daňovom zaťažení. Takže tieto veci treba vidieť komplexne. Aj z tohto pohľadu zmeny v Zákonníku práce dopadnú, bohužiaľ, najviac na malých podnikateľov a samozrejme na občanov, ktorí by mohli získať viac práce, ktorej ale takto bude na Slovensku menej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak, aby sme presne o 19. hod. skončili. Ďakujem za faktické pripomienky kolegov. Ja snáď k tým dohodám, možno trošku ešte sa k tomu vrátim.
Myslím si, že na druhej strane je potrebná tu aj kontrola, aby aj zo strany zamestnávateľov tieto dohody neboli zneužívané a aby na základe dohôd nepracovali zamestnanci akoby kvázi v plnohodnotnom pracovnoprávnom vzťahu, kde vlastne by mal vzniknúť pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy. Veľakrát si to títo zamestnávatelia jednak aj mýlia, ale veľakrát to aj, musím povedať, že zase cielene aj robia. Tí, ktorí to vedia.
Na druhej strane kontrolný mechanizmus zo strany štátu, aj kontroly, ktoré  prebiehajú. Samotná kontrola nevie to zhodnotiť a nevie to ani skontrolovať v podstate týchto dohodárov, či dochádza k porušeniu Zákonníka práce, alebo nedochádza. Dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní prác alebo brigádnické dohody najviac využívajú práve strední podnikatelia alebo drobné, malé firmy, kde v rámci sezónnych, hlavne sezónnych prác potrebujú vykryť práce také, kde do pracovnoprávneho vzťahu sa im neoplatí prijať zamestnanca, respektíve ani v skutočnosti títo zamestnanci o takúto príležitostnú prácu nemusia aj mať takýto vážny záujem.
Ďakujem pekne za slovo.

Dobrý deň, pre niektorých dobré ráno. Ďakujem, že môžem začať a pokračovať v tejto rozprave.
Pani predsedajúca, milí kolegovia a kolegyne, ja by som chcel povedať, že nie som podnikateľ, nie som zamestnávateľ, nie som kapitalista, som taký typický zamestnanec. Keď som dokončil svoje vysokoškolské štúdium, tak som bol cez prázdniny dva mesiace na úrade práce, pretože ma zamestnali až od 1. septembra ako učiteľa. A odvtedy 15 rokov som bol v zamestnaneckom pomere. Teraz ako poslanec, predpokladám, že tiež pokračujem v nejakom zamestnaneckom pomere, takže som taký typický zamestnanec, čiže nemôžte ma obviniť, že som nejaký zástanca podnikateľov a kapitalistov. Navyše ako učiteľ, teda prevažnú časť som trávil ako učiteľ a takisto ako učiteľ, ako zamestnanec podporujem požiadavky učiteľov, ich štrajk, ktorý včera bol, lebo to veľmi dobre chápem. A ak si pamätáte, tak keď bola debata a rozprával som o Programovom vyhlásení vlády, tak som tu mával so svojou výplatnou, resp. svojím platovým dekrétom, ktorým som chcel poukázať hlavne na to, aká je situácia v školstve.
Chcem vám povedať, že napriek tomu ako zamestnanec som bol spokojný, teraz nemyslím, že by som nemal záujem, aby sa moje platové pomery zvýšili, alebo že by som bol spokojný so situáciou napríklad konkrétne v školstve. Skôr to bolo také vnútorné nastavenie. Mnohí sa mi tak čudovali, že ty si učiteľ, otec rodiny a si spokojný? A ja hovorím. Viete čo, mňa rodičia vychovali skromne, ja som spokojný. Snažím sa pracovať, zarobiť si, živiť rodinu. Čo je veľmi dobré, zobral som si aj manželku, ktorú tiež rodičia vychovali ku skromnosti. Takže kvôli tomu nejaké stresy, napätie, hnevy doma nikdy sme nemali. Nijaké mindráky z toho, že máme malé platy alebo že nemôžme vyžiť. A máme spolu štyri deti, ktoré sa tiež snažíme viesť ku skromnosti, a preto teda aj ku spokojnosti. Biblia hovorí takú veľmi múdru vetu, že "spokojnosť je veľkým ziskom". Chcem teraz povedať, že nie spokojnosť s nespravodlivosťou, nie spokojnosť s nejakým vydieraním, nie spokojnosť s nejakými nespravodlivými podmienkami, to určite nie, ale také vnútorné nastavenie.
Chcel by som ešte spomenúť v rámci vyjadrenia sa ku Zákonníku práce taký príklad, ktorý ma teraz v nedávnych dňoch tak sa dotkol. Jeden známy, ktorý tiež pracoval v školstve, tiež v podobnej situácii ako ja, z rôznych dôvodov zo školstva odišiel aj kvôli financiám, aj kvôli rôznym pracovným náročným záležitostiam a začal teda podnikať v nejakom obchodníctve, resp. predával nejaké veci. Stále to išlo s ním dole vodou a v nedávnych dňoch mi hovoril, že odchádza do zahraničia pracovať, aby uživil rodinu. Čiže on ako podnikateľ, ako samostatne zárobkovo činná osoba nakoniec skončil horšie, ako keď bol ako zamestnanec, ako učiteľ. To je jeden konkrétny príklad, ktorý som teda zažil.
Chcel by som, neviem, či tu je pán Blaha, je, pozdravujem, chcel by som sa možno vyjadriť, tak trošku dotknúť sa tých poznámok, ktoré tu zazneli na adresu sociálnej náuky cirkvi. Najviac to iskrilo medzi pánom Blahom a pánom Brockom. Teda myslím si, že pán Blaha použil nevhodne termíny kacír a heretik. Ja si myslím, že jednak nie je vhodné používať a navyše aj o ich obsahu by sme sa mohli veľmi dohadovať, či boli vhodne aplikované. Ale nechcem tu teraz prednášať o sociálnej náuke cirkvi, ale chcel by som možno tak pripomenúť, že je pravda, že katolícka sociálna náuka je orientovaná na chudobných a odkázaných a to je pravda. Len veľmi zásadný rozdiel je, ako túto orientáciu aplikujeme. A tá aplikácia toho sociálneho učenia cirkvi je podstatne iná ako u marxistov a podobných. To znamená, že aplikácia tohto učenia, tej orientácie na chudobných a odkázaných, nie je v tom, že urobíme zo zamestnávateľov, z bohatých, nepriateľov. Nepostavíme ich do triedneho boja. A byť orientovaný na chudobných a odkázaných neznamená byť proti tým iným. Byť proti tým zamestnaným a bohatým.
A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú podľa mňa hovorí zdravý rozum, je spravodlivosť. To znamená, dať každému, čo mu patrí, a v tom to je. Nie vymáhať alebo snažiť sa posúvať práva jednej alebo druhej strany oproti tým ostatným. A naozaj treba byť spravodlivý aj k zamestnávateľom, ktorí vytvárajú ten priestor na zamestnanie, vstupujú do toho rizika, nesú všetky tie nároky.
Ja vám poviem takto. Ponúkli mi aj účasť byť riadiacim pracovníkom v školstve, ale odmietol som to. Chcel som zostať učiteľom. A poviem vám, že nezávidím napríklad v dnešnej dobe nikomu byť riaditeľom školy. Hoci by som možno mohol mať vyšší plat, bol by to nejaký kariérny postup. Pretože ja ako zamestnanec mám tú svoju vyhranenú pracovnú úlohu a tú si vykonám. O tú sa starám. Je náročná, ale mám ju rád, robím ju rád. Rád sa tomu venujem. Pre mňa konkrétne to znamená pracovať s mladými ľuďmi, s deťmi, učiť ich, komunikovať s nimi. Ak by som mal prevziať ešte k tomu ďalší ten rozmer tej zodpovednosti a aj tej ekonomickej zodpovednosti, napríklad kde zohnať pre tých učiteľov na tie platy, aby sa vyriešilo toto a tamto, a keď nám uvoľnia také a také prostriedky. A tieto nám neuvoľnia. Je to veľmi náročné.
Takže ja by som chcel povzbudiť možno hlavne k tomu, aby sme tu nevstupovali do nejakého, alebo nevytvárali taký dojem, že je potrebné, aby tu niekto proti niekomu bojoval. Aby sme stavali proti sebe zamestnancov a zamestnávateľov. Aby sme mali pocit, že jedni len rozmýšľajú, ako okradnúť tých druhých. Áno, dejú sa nespravodlivosti a proti tým sa treba jasne ozvať a je dobré, ak to Zákonník práce rieši.
Keď teda sme pri tej téme z toho sociálneho učenia cirkvi, katechizmus hovorí o tom, že nevyplatiť spravodlivú mzdu je donebavolajúci hriech. A to je veľmi vážna vec. (Reakcia z pléna.) Potom sa vyjadríte vo faktickej poznámke, dobre, pani Vaľová. Ďakujem. Hej.
To znamená, že tieto veci je potrebné riešiť. A chcel by som možno aj na stranu teda pravicových strán povedať, že sociálni demokrati, strana SMER, to robia dobre. Pretože oni hovoria v drobných, oni to rozmieňajú na drobné. Hovoria o ľuďoch, hovoria o zamestnancoch, ktorých je veľa, ktorých je viac. Kdežto možno tak - nemáme tu nikoho z SDKÚ - SDKÚ aj v rokoch svojej najväčšej slávy hovorila o makroekonomike. Tomu ľudia nerozumejú. Hovoria o tom, že je nejaký rast, len nikto sa nenaje z hospodárskeho rastu. Keď je plus 10 % rast, je to výborné, len možno nejaká taká arogancia, ktorá vzbudzuje dojem, že o jednotlivých ľudí nie je záujem.
Takže ja by som vás chcel povzbudiť aj k tomuto, aby sme tu nevytvárali takýto dojem, že niekto je proti niekomu, aby sme sa nesnažili stavať napríklad na stranu zamestnancov, ktorí mnohí sú naozaj chudobní a odkázaní a majú veľmi malé výplaty, že cirkev je na ich strane proti zamestnávateľom, proti bohatým.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. K pánu kolegovi, že nám porozprával svoje zážitky zo života, pretože ja som stále čakala tú odbornú stránku a stále hovorím, že myslím si, že v Národnej rade sme poslanci a máme sa odborne vyjadrovať k odbornej stránke, a preto som aj kolegu upozornila, že hovoríme o Zákonníku práce, že nehovoríme o jeho kamarátoch, podnikateľoch a o podobných veciach.
Jedinú vec, ktorú načrtol toho, čo sa týka Zákonníka práce, alebo jedinú vec, ktorú ja si teda myslím, že rozprával k téme, bola tá, že tvrdil, aby sme nebojovali medzi zamestnávateľmi a medzi zamestnancami. No veď práve preto upravujeme Zákonník práce, aby Zákonník práce vyrovnal vzájomné postavenie zamestnancov a zamestnávateľov, aby bolo vyrovnané. Veď práve o to sa snažíme v tomto Zákonníku práce. Veď určite aj vaši kolegovia predtým povedali, že vždycky, keď je vláda pravicová, tak sa snaží pomôcť viac-menej podnikateľom. A my tvrdíme, že ochrana zamestnanca je takisto dôležitá, a preto sa snažíme, aby sme tieto pomery vzájomne vyrovnali, aby bol sociálny zmier. A preto si vážim aj pána ministra, že ešte nikdy možno o Zákonníku práce toľkokrát nebolo rokované so sociálnymi partnermi. Takže zrejme je to jasné a je to jasné s tým, že ak tie pomery budú vyrovnané, ako som povedala, tak to bude fungovať a bude to v poriadku.
Takže to je jediná vec, ktorej sa dotkol pán kolega, takže jedine k tej sa môžem vyjadriť, lebo potom si myslím, že to boli úplne veci, ktoré sa netýkali témy.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Vašečka... Poprosím pána Beblavého. Pán kolega Vašečka, na rozdiel od mojej predrečníčky vás nebudem kritizovať, lebo mne sa vaše vystúpenie veľmi páčilo. Mohol by som vám to povedať aj súkromne, ale v tejto debate to považujem za dôležité povedať verejne, lebo tu kdekto hovorí o kresťanskej sociálnej náuke a myslím si, že nemá na to dostatočné oprávnenie. Ale predsa len jedna vec ma vo vašom vystúpení zaujala a chcel by som o nej polemizovať.
Vy ste pochválili sociálnodemokratický SMER. Vy ste povedali, že to robia dobre, a ja, práve to ma zaujalo, lebo sú veci, ktoré určite robia dobre. Oni dokonca často pekne hovoria, pravdivo hovoria, ale problém je, že to nesedí s tými skutkami. A ako to teraz na tom Zákonníku práce je, aby som sa nedotkol pani Vaľovej, poviem ten príklad, čo som ja spomenul pána Chomu, včera.
No, pozrite sa, keby SMER vedel viac o solidarite, tak päť ľudí v SMER-e by malo zmysluplnú prácu a dokonca aj príjem pre svoje rodiny. Možno niekto je aj nezamestnaný, nemuseli by to byť len smeráci, ale takto to robí jeden človek, pán Choma, päť vecí, päť platov a to je v dnešnej situácii, keď je taká vysoká nezamestnanosť, to je proste, to sa nepatrí. Naozaj sa to nepatrí. Najmä od verejných činiteľov, ktorí majú plné ústa sociálnych istôt, solidarity. Čiže urobte, by som povedal, v tejto jednej veci poriadok a potom budem hovoriť, že to, čo hovoríte, aj robíte. Ale zatiaľ to tak nie je.

Ďakujem. Ja len jednu poznámku. Vážený pán kolega Vašečka, presne o to nám ide, o čom ste hovorili, o spravodlivosť a dať každému, čo mu patrí, o to nám ide. My nechceme, aby zamestnanec bol v područí zamestnávateľa a ten si s ním robí, čo chce; česť výnimkám. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, aj ja sa plne stotožňujem s vaším názorom. Ja som bola taktiež zamestnancom v nepretržitej prevádzke 35 rokov u jedného zamestnávateľa v sociálnych službách, ale do minulého roka, kedy sa prijala novela Zákonníka práce, ktorá znamenala odklon od európskeho štandardu, sa veľa zmenilo. Týkalo sa to hlavne pracovného práva zamestnancov výrobných podnikov, pretože zhoršovalo sa postavenie zamestnancov kolektívnou zmluvou vo viacerých ustanoveniach Zákonníka práce. Bolo to bezdôvodné a plošné, a nielen keď napríklad bola presne definovaná situácia, napríklad krízový výpadok výroby. Vtedy musí ísť o dočasné krátkodobé opatrenia a výsledkom musí byť jasne definovaný prospech zamestnanca, napríklad dočasný ústupok zo mzdy ako cena za udržanie zamestnanosti. Výsledkom vlaňajšej novely Zákonníka práce je nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov a reálne zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov. Týkalo sa to aj mňa, napríklad príplatok za nočnú prácu iba do 5 hodín, hoci v podnikoch, v rôznych zdravotníckych a sociálnych zariadeniach trvá nočná zmena do šiestej hodiny.
Ďakujem pekne.