7. schôdza

Ďakujem. Poprosil by som, budem reagovať aj na pani Vaľovú, tak by som, ak by mohla. Ja by som povedal, že teda na rozdiel od toho, že by som mohol tiež zavrtnúť o tom, že človek má byť disciplinovaný a čakať, kedy dostane príležitosť vo faktickej poznámke, a nevykrikovať počas vystúpenia kolegu, tak by som povedal, že som presvedčený, že keď je zákon v prvom čítaní, je treba hovoriť aj o ideových nasmerovaniach. Tie také technické pozmeňujúce sú do druhého čítania a prípadne tie technicko-legislatívne do tretieho čítania. Preto som vystúpil a vystúpil som krátko. Nechcel som vôbec zdržovať ani odvádzať pozornosť, ale reagoval som na veci, ktoré už v tejto debate padli, či už vo faktických poznámkach, alebo vo vystúpeniach, a pokladal som za správne uviesť to na pravú mieru.
K pánu Brockovi, že som pochválil teda poslancov SMER-u, resp. sociálnych demokratov, tým dobre, že to robia dobre, som myslel, že to robia šikovne, že im to funguje a zaberá na voličov, že niekedy práve tá pravica tie veci nevie až tak dobre podať, že sa môžme od nich v tomto učiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedajúca(predsedajúca), vážení kolegovia, nám to tak rýchlo letí, tak rýchle a expresné príspevky, že som si to nestihol dopísať, tak, tak počkajte trošku, takto si to uložím. (Rečník si zoraďuje papiere.)
Tento Zákonník práce je taká nevďačná téma, takisto ako je nevďačná téma trebárs rómsky problém. Viete, že keď rómsky problém, keď sa nedajbože začnete okolo neho motať, tak Rómovia vás majú za zlého, lebo im chcete niečo zobrať, majorita vás má ešte za horšieho, lebo však pomáhate Rómom. Výsledky vidieť nebude, a keď ich by bolo náhodou vidieť, tak to je za dekádu a odvtedy prejde dvoje volieb. Čiže toho sa nikto nechce chytať, politicky mimoriadne nevďačné, tak ako je nevďačné sa venovať nejako ostro a z gruntu téme Zákonníka práce, lebo však odborári majú uši nastražené a celé to pekne "swishnúť", ako je človek proti ľuďom a pracujúcemu, kolega Blaha by povedal pracujúcemu ľudu a tak. No takže si tak ľudia, sú takí opatrní v tých výrazoch, dávajú si pozor, aby náhodou ich niekto neoznačil, že sú proti pracujúcemu ľudu.
Čiže ja čo poviem, myslím si, že zodpovednosť je dôležitejšia ako to, či to niekto takto bude prezentovať, i keď potom vás možno nezvolia už ani za domovníka. Ale nevadí, u mňa ten pocit zodpovednosti je stále silnejší ako to, či niekto to bude prezentovať, že - poviem to už poslednýkrát - som proti pracujúcemu ľudu.
Táto krajina dostáva jednu ranu za druhou, úplne programovo, do toho ešte kríza. Včera som to tu hovoril, my máme mimoriadne krehučkú, ale naozaj krehučkú ekonomiku. Zjednodušene povedané, že keď sa Číňanom prestane páčiť Porsche Cayman z bratislavského závodu, tak sa nám tá ekonomika zrúti. Viete, že takto vystavanú ekonomiku, tak musíme okolo nej chodiť, úplne až našľapovať zľahka a tichučko, aby sa nič nestalo. My sa nemôžme tuná biť do pŕs, akí sme my hrdinskí a ako to nejakým iným ukážeme, lebo my totižto machri vôbec nie sme. Koniec koncov to, čo sme mali, to sme predali a to, čo fungovalo, už nefunguje, takže to bitie do pŕs a tvárenie sa, že ten nejaký európsko-svetový kontext sa nás netýka, nie je zrovna zodpovedná poloha. Môžme v nej prípadne pokračovať, ale potom nám hrozí to, že sa budeme musieť vrátiť na polia a kopať zemiaky, a mám pocit, že ani nie, lebo už neviem ani, či ich vieme zasadiť.
Pán minister je podľa mňa racionálny človek, ja som to tu minule, keď minulý mesiac sme mali tú česť sa rozprávať o tom dôchodkovom systéme, som to tak vyhodnocoval, tak potom sa pýtam, že v čom sa stala chyba, že musíte, pán minister, predkladať na túto dobu podľa môjho názoru nie celkom zodpovedné návrhy.
Minulý mesiac to tu bolo fakt trápenie, tá demagogická paľba, ktorá tu bola, tak už fakt až uši z toho boleli, a vy ste konkrétne mali argumentačnú prevahu, mali. Mali ste aj nepriestrelný dôvod už na konci úplne, že to slúži na konsolidáciu verejných financií. Pri predkladaní tejto novely by moja otázka bola, aký je tu dôvod, aký je tu pádny dôvod, aký je tu nepriestrelný dôvod na to, aby ste obhajovali to, že idete v protismere? Ten dôvod mi tam prudko chýba, i keď tu nejaké hlesy-blesy zazneli, ale tieto ideologicky ladené treba filtrovať, čiže ak je ten dôvod len kvôli odborárskym bosom, tak potom sa bojím, že či tu nemáme nejakého Jimmyho Hoffu - neviem, ktorí poznáte Jimmyho Hoffu, amerického odborového predáka, ktorý mal tú moc, že kýval s prezidentmi, tak to neviem, že či aj my tu máme takýchto silných. Ja si odborárov vážim. Pána Gazdíka síce nepoznám, ale pána Machynu som stretol v Detve, keď sme protestovali proti ťažbe zlata, a u neho oceňujem to zanietenie, tú energiu, tú vôľu, tú chuť. To je všetko úplne v poriadku, toto sa od odborového predáka čaká a taký má byť aj odborový predák a má ísť z neho aj rešpekt, ale zase nie až taký, aby vláda mohla na základe chcenia predkladať do parlamentu nezodpovedné návrhy. Návrhy, ktoré majú ambíciu stočiť koleso dejín.
Viete, nemôžte poručiť vetru, "dešťu", nemôžte sa jedného dňa zobudiť a povedať, že kríza není, nás sa netýka, bude, ako povieme. Slovensko nie je žiadna Šangri-La a bájna zem, Slovensko nie je ani nejaký sebestačný ostrov, kde si tu môžme povedať, že žijeme svoj vlastný svet a do ničoho iného sa nestarám, lebo nás to neovplyvní. Slovensko nemôže plávať v protismere a táto novela, ktorá je tu predkladaná, je plavbou v protismere, plavbou proti prúdu. Je to cesta na D2 zo Žiliny do Bratislavy, ale presne opačným smerom za plnej prevádzky. Keď všetci už uznali, že počítače vyhrali nad kalkulačkami, my sme ich začali, ideme ich teraz nakupovať. Všetci utekajú z krajiny menom Kríza po prúde preč, ale my sa dreme proti prúdu naspäť do nej.
Jedna vec je, čo hovorí ten samotný zákon. Na pitvanie zákonných noriem tu je pán Mihál, ktorý naozaj - a to treba uznať -, že dokáže rozpitvať každý zákon a má teoretickú prípravu a je naštudovaný naozaj dobre. Ja sa nepasujem za úplného odborníka konkrétnych ustanovení, ja len poviem z toho nejakého takého makropohľadu, že v čom je táto novela škodlivá pre túto spoločnosť. Už nechcem to aj hovoriť, aj som to tu minule hovoril, že by niekto možno ani si nemyslel, hej, že Gorila môže byť škodlivá pre spoločnosť, pretože mladí ľudia stratia chcenie, áno, súvisí to s tým, tak aj tuná toto tlačenie na Zákonník práce pod rúškom ochrany zamestnancov, aby sme v konečnom dôsledku nedopadli tak, že - a teraz poviem úplne taký poloúsmevný príbeh, že príde uchádzač na prácu do úradu práce a povie, úradník mu povie, máme jednu dobrú a jednu zlú správu. Tá zlá správa je, že prácu nemáme, ale dobrá je, že je sakramentsky chránená. Viete, že toto niekedy, aby sme to takto nejakým spôsobom nedopadli. Myslím, že ten daný zamestnanec aj v tých regiónoch, ktoré tu boli spomínané, by skôr povedal, čert to ber, radšej nech je práca, i keď nie je možno až tak chránená. To je na zváženie.
Svet, keby sme vnímali ten kontext a netvárili sa, že sme tu nejaký izolovaný ostrov, tak by sme zistili jednoznačne, že práca sa desocializuje, že sflexibilňuje, zoperatívňuje. My činíme presný opak a ja tu nechcem byť nejakým zlým prorokom, ale zase nemusím byť ani Nostradamom, stačí byť priemerným analytikom, že keď poviem, keď tlačíte na pílu príliš, sú dve možnosti, že v tom lepšom sa vám zasekne a v tom horšom vám praskne. Takže toto sú také veci že na zváženie, že či v tejto dobe budeme tlačiť na tú pílu a či tieto riziká identifikujeme, že môžu nastať, a tie dôsledky sú potom ďaleko horšie ako to, či nejakí traja nespokojní odborári si môžu založiť odborársku bunku niekde v nejakej fabrike.
Ja mám, som mal aj pripravené také konkrétne príklady z praxe, ja viem, že niekomu sa to ťažko počúva, ale až také tie absurdity, a ja som bol sám svedkom absurdity, ktorej sa mne konkrétne stalo, nám konkrétne stal, že čo vlastne ten Zákonník práce dovoľoval, a ja som žasol, hej, že, a ja som si nebol istý, že či je to naozaj možné, tak sme dokonca tých ľudí, ktorí tvrdili, poslali na Inšpektorát práce, že nech sa idú spýtať, že či aj jedného od nás, že či naozaj na to majú právo, a tam bolo povedané, že majú na to právo. Proste právo na totálnu absurditu. Viete a vtedy vás premkne taký pocit, že, taký zvláštny pocit, že, fíha, ale však toto nie je, asi možno zákonodarca nechcel, aby to takto absurdne dopadlo, ale ono to tak absurdne na konci dopadnúť zvykne, hej, že proste niekto, a sú ľudia, ktorí tú pomyselnú ochranu pred nečestnými podnikateľmi si pretočia na svoje a povedia, že ja s ním vykývem. Viete, že pokiaľ naordinujeme tú atmosféru tak, že pomaly všetci sú tu zbojníci, darebáci a neviem čo, tak to sa zle robí, lebo potom tí druhí majú tendenciu to vrátiť a snažiť sa s tými ľuďmi kývať, čo, samozrejme, nemusí dopadnúť dobre.
Ale k tým rečiam, lebo svet je aj častokrát takým svetom, alebo reč funguje aj na takých, takou rečou signálov, ak my sme, teda dovnútra teraz tu ideme vyslať signál, že ideme chrániť, tak sa to prezentuje, našich zamestnancov, pán Mihál si dal tú robotu, že v čom, ono to nejakým spôsobom vždycky dopadne, ale ja chcem povedať, že teda ten vonkajší pohľad ľudí, ktorí sa neponoria do toho úplne, tak to vnímajú, že je to v protismere. Ale hlavne to je aj v protismere, že predstavte si, včera som mal zrovna s ľuďmi, ktorí rozprávali iným jazykom ako slovenským, také stretnutie, sme sa o tom bavili, že ako to oni vnímajú, že kto to číta, viete, v Amerike alebo v Nemecku, alebo v Kórei, kto to číta. No nikto to nečíta, ten váš návrh zákona. Všetci to len vnímajú ako, ako reč signálu, to znamená ako signál, že v tejto dobe, v tomto čase, kde sa všetko ide nejakým smerom, tak tu je vláda s ambíciou, ktorá povie: a ja just pôjdem naopak. Čo môže pôsobiť vystrašujúco, hej, a tí ľudia si prehodnotia, ty, Jano, tak to je dosť zlý signál. Tých už nebude zaujímať, že možno v čom konkrétne spočíva tá zmena, ktorú vy prezentujete, ako zmena, ktorá nás zaradí medzi krajiny, včera ste to spomínali, nemecké a neviem čo. A ja to znova len doplním, ja si myslím, že Nemci, už tiež ich hlava z toho bolí, že možno už by nechceli byť tam, kde sú, a možno by to zmenili. A, samozrejme, to má nejaké politické dôsledky a je ľahšie dať ako zobrať, hej, čiže aj oni to vedia. Čiže nebol by som taký prísne sfokusovaný na nich a že ako to oni robia.
Čiže tento signál určite zaznie a vyznie do toho vonkajšieho sveta, že v strednej Európe je nejaká maličká krajina, pár ľudí tam a oni teraz akože sa rozhodli, že a just a ideme opačne. Takže, to viete, to si povedia, no, fíha, takže skúsim, no však ešte kopu iných krajín, Rumunsko, Bulharsko, a nebudem sa trápiť tam, kde je, proste to vyzerá dosť čudne, hej. A možno keby si niekto dal spraviť prepis vystúpenia niektorých rečníkov parlamentných, tak si povedia, fíha, tak to je populárne, Južná Amerika viackrát zaznela, že aj tu máme nejakých obdivovateľov niektorých systémov, ktoré proste tam naberajú na sile.
Takže toto je ten, toto dávam na zváženie, pán minister, že či proste niekde to tam nedošlo, hej, že tento signál sa vyšle do sveta, že teda tu je tak ambiciózna vláda, že poručí vetru, "dešťu". Čiže toto sú také veci, že dávam na zváženie a možno keby sme mali byť, hľadať nejaký kompromis alebo že umenie možného, že čo s tým a neviem čo, aj koza celá a vlk sýty, tak možno skúsim povedať, že ja identifikujem dve možnosti: jedna, že by sme odložili platnosť tohto Zákonníka práce, že toto by mohol byť pozmeňovák trebárs, alebo by sme to prípadne skúsili naviazať na rast HDP. Viete, že dajme tomu, že keby sme mali rast HDP v určitej výške, tak vtedy by, ja neviem, či je to právne možné, však to si môžme potom vydiskutovať v tom druhom čítaní, že potom by sme si boli takí veľkorysí, a teda, no okej, tak čert to ber, nech tie bunky tam vzniknú a potom by sme to dali. Ale malo by to niečo také racionálne v sebe, že by si to nejak tí ľudia povedali, no dobre, je to umením možného. Ja za vás politické záväzky plniť nemôžem, som si vedomý, že vy ich nejaké máte a treba, ja som tiež zástancom toho, že čo si človek požičia, treba vrátiť, len aby tá cena nebola príliš vysoká, hej, že cena nebola príliš vysoká, to tu zaznelo z viacerých úst, že tie riziká tam hrozia.
Takže ak by som mohol dávať na zváženie, ja pravdepodobne pripravím taký nejaký pozmeňovací návrh do druhého čítania a to znamená, že buď by sa odkladala účinnosť tohto Zákonníka práce o dva roky, alebo o tri, to môžme diskutovať, alebo by sme naviazali účinnosť tohto Zákonníka na rast HDP. Ja si tiež myslím, že by sme prípadne mohli o tom diskutovať, viete, že nelámme cez koleno v tejto náročnej dobe, by som to odporúčal.
Zatiaľ všetko, ďakujem pekne.

Ja chcem teraz zopakovať tú vetu, čo pán Hlina povedal, že tak chránime prácu, až sa ju budú báť, ktokoľvek, vytvoriť. To je veľmi zaujímavá myšlienka, čiže bude práce menej. Tak ju budeme chrániť, až sa ju budú ľudia báť vytvoriť. Prosím vás, je to veľmi jednoduché a ja som sa už dvakrát tu v parlamente stretol s podobne, teda s nesprávnou predstavou napríklad pri dôchodkovom systéme, že prečo posúvate hranicu odchodu do dôchodku a nútite 60-ročných, aby dlhšie robili, keď je tu armáda 400-tisíc nezamestnaných? Naopak, hranice posuňte opačným smerom, napríklad do 50 rokov, a nezamestnanosť zlikvidujeme. No tak to nefunguje. Dokonca aj vo Francúzsku zhodou okolností socialisti tak uvažovali, že skrátia týždenný pracovný čas na 35 hodín, aby tým vytvorili priestor pre tých, čo sú bez práce, aby zamestnávatelia, keď potrebujú viac ľudí zamestnať, no tak aby ich zamestnali z tých, ktorí sú na úradoch práce. A boli by ste prekvapení, nezamestnanosť neklesala, ale rástla.
No proste takto to v dnešnom globalizovanom, otvorenom svete nefunguje. Dnes je to vecou krehkej rovnováhy, dnes je to vecou takej rovnováhy, aby proste neťažili tí okolo vás z toho, aké sú u nás nevýhodné podmienky. Lebo keď zmeníte prostredie na vytváranie pracovných príležitostí, no tak bude ich vznikať viac v našom okolí a budú z toho mať profit v susedných krajinách a my budeme mať stratu. A všetci, to je jedno teraz, či opozícia, či koalícia.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, akože vás sa dobre počúva, pretože vy hovoríte naozaj to, čo si myslíte, bez toho, že by ste sa chceli niekoho dotknúť, na rozdiel od iných. Ale chcel by som vás upozorniť len na jednu vec, aj vy začínate strašiť Slovensko odbormi. Viete, ja by som vám mohol tu povedať veľmi veľa príkladov za tých sedem rokov, čo som v parlamente, ale aj predtým som videl príliš veľa nepoctivých zamestnávateľov, ktorí so zamestnancami robili, čo chceli. A nám ide práve o to, aby sa tých zamestnancov mohol niekto zastať aj zákonnou formou, aby bol niekto, kto je primerane silný voči tomu nepoctivému zamestnávateľovi a ktorý má tu silu tým zamestnancom pomôcť. Pretože naozaj choďte do niektorých fabrík, ja neviem, nebudem ich tu teraz menovať radšej, ale osobne vám môžem povedať, poprípade sa môžme ísť, môžme ísť tam pozrieť. A naozaj osobne si myslím aj to, že za akcie zamestnanecké rady nemali takú právnu silu, aby sa vedeli zamestnanca zastať. Ony si mohli so zamestnávateľom porozprávať, mohli si vymeniť názory, ale zamestnávateľ sa sám rozhodol, čo urobí ďalej. A o to tu nám ide, o tú rovnováhu, vzájomnú rovnováhu. Nikto nechce vyvyšovať jedných nad druhých. Ale niekto sa tých ľudí, ktorí robia za minimálne mzdy, nie vždy v primeraných pracovných podmienkach, aj mohol zastať. A to boli, sú a ja verím, že aj budú naše odbory.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Hlina, chcem úvodom hneď povedať, že zásadne nesúhlasím s vaším tvrdením, keď ste niekoľkokrát, ste tu zdôrazňoval, že plávame vraj proti nejakému prúdu. Neplavíme sa proti prúdu, naopak. Mimochodom, ničím ste to nepodporil, žiadne argumenty ste nepovedal, len ste to dokola opakoval.
Chcem vám povedať, že ja takisto som celý život prežil vo výrobe, v stavebnej výrobe, celý život som pracoval so stovkami, tisíckami ľudí, prešiel som od stavbyvedúceho až po tie najvyššie funkcie, ale chcem zdôrazniť, že nie vzťahy v Zákonníku práce boli určujúce pre zamestnanosť v tom podniku, vždy bolo rozhodujúce a primárne - a vy to všetci veľmi dobre viete - výrobný program, pracovné príležitosti. A preto si myslím, že to tvrdenie, ktorým, nehnevajte sa, ale strašíte verejnosť, strašíte, tu včera padali čísla 80-, 100-tisíc, niekto hovoril, že 40-tisíc pracovných príležitostí zmizne, pretože idete robiť nový Zákonník. Nehnevajte sa, to je demagógia, toto je lacný populizmus, toto čo, toto konkrétne toto tvrdenie. Ja sa, naopak, prikláňam rozhodne k tomu návrhu, ktorý tu predložil náš minister pán Richter, a k názoru, ktorý tu prezentovala predsedkyňa nášho klubu na samom začiatku tejto rozpravy, pani Laššáková.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, ja, ja nestraším, teda ak to tak vyznelo, tak som, to nie celkom bolo, ja upozorňoval, hej, ja som upozorňoval, že čo môže nastať, a ja som sa to tu snažil povedať tak rázne plasticky, že z toho pohľadu dajme tomu zďaleka, že sedíte v Ameriku, niekde v Chicagu, na nejakom 35. poschodí a rozhodujete sa, že či idete nejaké optické káble robiť vo Svidníku, alebo či ich budete robiť vo Svidníku, alebo niekde v Rumunsku, potom vám príde krátka správa, že tam v tom Slovensku, kde majú ten Svidník, tak prijali nejakú novelu zákona. A čo robí tá novela? Posilňuje práva, áá, také... Viete, to je taká tá plasticita toho a, žiaľ, verte tomu, ja som sa na takých stretnutiach aj zúčastnil a tak to aj funguje. A že teda, ó, to tam sa netrápme.
Viete, čiže to som na to upozorňoval, že tento signál môže nastať a že či tá cena nebude príliš vysoká, ja, verte alebo neverte, ja mám aj vzťah k práci. Ja som z Oravy, na Orave sa s lopatou v ruke narodilo, hej, ja som vyrastal bez otca, od trinástich chodím po brigádach, ja nemám s tým problém, viete, že budem tu nejaký. Ja naozaj ctím aj odborárov, ja si ich vážim, nemám s tým problém, pre mňa sú to, Machyna špeciálne, čo som videl, normálny, čestný, rovný chlap, plus-mínus, hej. Ale nechcem, možno ani nepatrí, že nemám s tým problém, ale ja upozorňujem na to, že čo to môže nastať, ak takto zvonku ako to vyzerá. Naozaj je to plavba proti prúdu, hej, a tá cena za to môže byť vysoká. Otázka stojí, či to za to stojí, hej, že či tí ľudia by neboli možno radšej, že, že síce není to bohviečo, lebo, viete, vždycky lepšie ako nič, hej, ja nehovorím, že to hneď absolútne a na druhý deň nastane, ale môže to nastať, tie riziká sú. Vyeliminujte riziká a potom povedzte, okej, všetko sme vyeliminovali a nebojíme sa nikoho a ničoho. Ale vy ich ani teoreticky nemôžte vyeliminovať. Čiže tie riziká sú tu a sú veľmi silné.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani predsedajúca, prešlo možno niekoľko sekúnd, možno 3 alebo 4, medzi vašou výzvou a mojím prihlásením sa a vaše odmietnutie mňa teda pustiť k rečníckemu pultu vnímam ako dosť malicherné. A chcem vás týmto požiadať vaše rozhodnutie prehodnotiť, a predsa len zaradiť ma medzi rečníkov. Opakujem, prešlo iba niekoľko sekúnd. Ďakujem. (Ruch v sále.)

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, Zákonník práce, ktorý dnes tu prerokovávame, vnímam ako zákon, ktorý by mal upraviť vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Len trošku sa bojím, že Zákonník práce tá ľavica, alebo dnešná vládna strana, využíva veľakrát ako taký nejaký znak triedneho boja, vlastne nejaká ochrana proti démonizovaným zamestnávateľom, ktorí zamestnancov chcú iba zdierať, a na druhej strane zase pravica prezentuje ten Zákonník práce pomaly ako niečo úplne zbytočné alebo takú nejakú úplnú zbytočnosť, ktorá zaťažuje podnikateľov a zbytočne bráni vlastne priebehu nejakého voľného trhu aj v týchto zamestnaneckých vzťahoch alebo vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnávateľom.
Z tohto dôvodu aj na tomto mieste je vidieť, že vlastne čo vláda, to zmena Zákonníka práce. Neviem, či sme nedospeli na Slovensku do situácie, kedy by sme sa naozaj vážne mali zamyslieť, či aj túto legislatívnu úpravu by sme nemali ukotviť ústavne a dať stabilitu týmto vzťahom alebo pravidlám, ktoré upravujú vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Myslím si, že situácii by to pomohlo, len, jasné, chápem niektoré aj na jednej, aj na druhej strane, aj na tej červenej, aj na tej modrej, odrazu by sa vytratila nejaká agenda a nemali by sme možno, o čom pred voľbami hovoriť.
SMER pred voľbami hovoril, že vráti Zákonník presne do podoby, v akej bola pred úpravami, ktorá vlastne sa urobila 13. júla minulého roku. Myslím si osobne a v podstate som aj celkom rád, že sa nevracia presne do tej podoby a že zostalo to tak možno na polceste, lebo nemyslím si zase, že by úplne pomohlo ísť do toho extrému, ako Zákonník práce, alebo v akej podobe bol pred necelým rokom a pol. Nemali by sme však zabúdať, že dnes SMER mení Zákonník práce, ktorého prijatie umožnil, lebo 13. júla minulého roku Zákonník práce by v tomto pléne neprešiel, alebo novela Zákonníka práce by neprešla, ak by 70 poslancov SMER-u nenechalo si svoje hlasovacie karty v hlasovacích zaradeniach, a vtedy ste takýmto ťahom zdvihli kvórum a umožnili ste škaredej, zlej pravici, ktorá chce tým zamestnávateľom zle, prijať, hovorím to, čo hovoríte vy, prijať zmenu alebo novelu Zákonníka práce, ktorú dnes idete meniť. Čiže dnes idete meniť svoje vlastné dieťa, k tomu sa treba podľa mňa verejne priznať a je to čistý, holý fakt. Ak by ste vtedy kartičky vytiahli, dnes by ste žiadnu zmenu robiť nemuseli.
Na druhej strane treba takisto si priznať z pravicovej strany alebo od pravicových strán, že je trošku smiešne, keď tu dnes vykrikujú, jako SMER ide ublížiť pracovnému trhu a bojuje tu proti tomuto zákonu, ktorý vládny SMER predkladá, keď v podstate pravica presne takto pred rokom hodila moc, ktorú mala v rukách, na zem a nedokázala a povýšila svoje vlastné ego alebo egá svojich hlavných predstaviteľov nad záujmy možno Slovenskej republiky a dovolila, aby nám tu dnes vládol SMER, a tým pádom menil Zákonník práce. Čiže to, že dnes sa aj ten Zákonník práce zmení, alebo aspoň prejde cez prvé čítanie, predpokladám v utorok, tak je aj dôsledok nezodpovedného správania sa vraj zodpovedných pravicových strán. Ony si hovoria, že štandardné pravicové strany. Čiže ešte raz opakujem, dnes meníme zákon, ktorý de facto, alebo Zákonník práce, de facto, ktorý SMER pred rokom aj niečo prijal alebo umožnil ho prijať, a na druhej strane dnes bojuje pravica proti niečomu, čo umožnila, aby vzniklo, čiže bojuje proti dôsledkom svojej nezodpovednosti.
Nechcel by som ísť v prvom čítaní viacej do hĺbky, naozaj nechávam si väčšie vystúpenie na druhé čítanie, kde by sme chceli predložiť aj nejaké pozmeňujúce návrhy, ktorými by sme chceli trošku korigovať úmysel, ktorý v Zákonníku je. Uvedomujeme si silu našich pár hlasov, ktoré v parlamente máme, ale predložíme také zmeny, s ktorými, pevne verím, že sa dokáže rozumná väčšina tejto sály stotožniť, kde by sme aspoň dielčie úpravy urobili, ktoré si myslíme, že by boli v prospech pracovného trhu. Naozaj si treba uvedomiť, že dnes stojíme znova pred krízou, ako pravdepodobne tá kríza alebo Európa krízu neprekonala, ale znova vstupujeme do krízy a nebolo by asi na prospech veci, aby sme vytvárali taký zákonný rámec, ktorý by neumožnil, aby prípadne vznikali nejaké nové pracovné miesta alebo nebodaj aby zanikali existujúce.
Čiže v tomto aj prosím aj pána ministra, aj všetkých ľudí, ktorí sú za túto zmenu zodpovední, aby v tom období medzi prvým a druhým čítaním posúdili možno ešte raz navrhované zmeny a pri tých zmenách, ktoré by mohli ohroziť existujúce pracovné miesta alebo prípadný vznik nových, aby sa zamysleli, či ich radšej neupraviť tak, aby sme pristupovali naozaj veľmi citlivo a aby sme neohrozili alebo ľuďom nezobrali možno tú istotu, ktorú ste ľuďom sľubovali pred voľbami, tú prácu, ktorú majú dnes v rukách.
A chcem povedať ešte, Richardovi Sulíkovi som dal možnosť, že prečítam ten jeho výstup, lebo mal ho prichystaný, ale tak odmietol, tak mohol som to tu prečítať, keď už nemohol vystúpiť.

Igor, ty sa vždy snažíš povedať to tak, aby to vyzeralo, že ty si ani ryba, ani rak, a zaujať tým publikum, môže takáto stratégia, máš na ňu plné právo, len určite nie je pravdou, že pravica hovorí, že žiadny Zákonník práce nám netreba. My, naopak, hovoríme, že Zákonník práce je veľmi dôležitá právna norma a veľmi významne ovplyvňuje trh práce a to, či nezamestnanosť rastie, alebo, naopak, klesá. Včera sme to tu podrobne na príkladoch ukazovali, ako to funguje v krajinách, kde je liberálny a flexibilný Zákonník práce, že tam je nezamestnanosť nízka, a keď bola vysoká, tak po zavedení takýchto opatrení prudko klesá a zamestnanosť stúpa a naopak, poukazovali na krajiny, ktoré majú tzv. vysokú ochranu zamestnancov, aká je tam vysoká nezamestnanosť a nízka zamestnanosť. To je jeden aspekt, tak myslím si, že mali by sme byť presní.
A neviem, ako môže byť kedykoľvek a v akejkoľvek situácii smiešne, keď reálne a odbornými argumentami varujeme pred zlými rozhodnutiami, ktoré povedú k strate práce pre tisíce ľudí. Toho sa my obávame a tu sa hrať nejaké politické hry, že vtedy to bolo tak a keby to nebolo, tak by to bolo ináč, je síce politicky možno účinne na istú skupinu voličov, ale nie je to konštruktívne a voči zamestnancom, voči ľuďom, ktorí žijú z práce svojich rúk, ani poctivé. Pretože keď prijmeme zlý Zákonník práce, oni na to doplatia, doplatia na to zamestnanci stratou práce a pred tým my varujeme a to budeme robiť stále.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja budem reagovať len na ten bod, v ktorom ste sa venovali úvahám o možnej ústavnosti, resp. zakotvení v ústave niektorých ustanovení Zákonníka práce a že vtedy by prestal nejaký ideologický boj medzi ľavicou a pravicou. Musím povedať, že nie ste prvý, ktorý s niečím takýmto prichádza. Myslím, pred týždňom alebo dvoma týždňami vyslovil túto myšlienku predseda vlády na tlačovej konferencii. Táto idea napokon je správna, my máme záujem, aby sa niektoré dôležité normy kodifikovali alebo zakotvili ústavne, pretože práve tým bude zaručená nejaká stabilita. Že to myslíme vážne, svedčia aj kroky, ktoré smerujú k ústavnému zákonu o dôchodkovom systéme, resp. o druhom pilieri, o ktorom sa už rozpráva a ku ktorému smerujeme.
Čo sa týka nejakého ústavného zakotvenia Zákonníka práce, tak je tam problém, pretože Zákonník práce je jednak kódex a jednak sú tam určité ustanovenia, ktoré sa musia pružne meniť a nemôžu byť chránené ústavou, a vybrať niektoré ustanovenia do ústavy alebo do ústavného zákona a niektoré ustanovenia nechať v Zákonníku práce, v obyčajnom zákone, by spôsobil obrovský chaos, pretože Zákonník práce je kódex a rozdeľovať ho by vnieslo do nášho pracovného práva len chaos.