7. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády, moje vystúpenie bude krátke a začnem ho štandardne, v tejto súvislosti som to robil viackrát. "Ceterum autem censeo," povedal rímsky senátor Cato každý raz pri zasadaní rímskeho senátu v súvislosti s vojnou s Kartágom a so svojou ideou. A ja toto opakujem od čias pána ministra Kukana pri každej príležitosti, keď to môžem povedať v súvislosti alebo vo vzťahu k ministrovi zahraničných vecí.
Myslím si, že Slovensko by malo mať istý základný politický rámec zahraničnej politiky, nejakú tú politickú doktrínu, tak ako to majú mnohé vyspelé demokratické krajiny, a že istým spôsobom minister zahraničia by mal byť iniciátorom toho a že tá kontinuita politiky celkom nefunguje, pán minister, musím povedať, že mi pamäť slúži, keď ste boli v prvej Ficovej vláde, tak som vám to hovoril. Vtedy ste mi povedali, že to je, vlastne tá zahraničná politická doktrína sa zhoduje s programovým vyhlásením vlády. No, ja sa domnievam, že kontinuita zahraničnej politiky tak až vcelku neexistuje. Ja si pamätám, že za prvej Ficovej vlády bola taká priam mantra, ekonomický rozmer zahraničnej politiky, ktorý ja nechcem rekriminovať, ale nedá mi to, aby som nepovedal, že nás doviedol až do Líbye ku Kaddáfimu. A za vlády Ivety Radičovej a za ministrovania kolegu Dzurindu to bola skôr idea dobrých susedských vzťahov, ktoré robia potom lepšie fungovanie navzájom v zahraničných vzťahoch. Nie je to výčitka, nemá to smerovať k zlému, ale jednoducho, myslím si, že je dôvod na to, aby ste sa o to pokúsili. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, zase sa budem opakovať. Povedal som to na výbore pre európske záležitosti, ale ja som si vypočul druhýkrát vaše vystúpenie, lebo som to počul na výbore pre európske záležitosti, tak, pán minister, moju krátku poznámku hádam vypočujete tiež druhýkrát. A súvisí s tým, čo sa deje dnes v Európe. Vy ste hovorili o dvojrýchlostnej Európe, niekto hovorí o hlbšej integrácii, iní vystúpili už s ideou vytvorenia európskej federácie, jednoducho tá kríza, a to, čo sa deje s eurom, sa stalo nesmiernym katalyzátorom diania v Európskej únii, čo sa týka fungovania a integrácie. To jednoducho je fakt a ja sa domnievam zase, pán minister, že mohli by ste byť iniciátorom istej veci, a to, aby relevantné politické sily istým spôsobom hľadali otázky na tieto odpovede prv, ako budeme postavení pred to, aby sme sa rozhodovali, a ten čas nie je veľký. To nie je jednoduché. Koľko kompetencií odovzdávame do toho centra a koľko si necháme, za akú hranicu už nepôjdeme. Alebo budeme v tom jadre aj za cenu neviemakých vzdaní sa národných suverénnych práv. To je otázka podľa mňa úplne legitímna a úplne legitímne by to mali tie politické sily medzi sebou vydiskutovať v prvom rade, aby sme sa nedostali k rozhodovaniu o päť minút dvanásť, alebo päť minút po dvanástej. A ja uznám a uvedomujem si, že pri niektorých kľúčových rozhodnutiach v rámci integračných procesov a schvaľovania niektorých vecí došlo nakoniec k zhode. Po ale hektickom boji a že to tak až kontinuálne k tej zhode nedochádza, je ukážka, pardon, pán kolega Droba, ale ukážka zhody politickej, v zahraničnej oblasti bolo hlasovanie o eurovale. Takže toľkoto. Nie v zlom, pán minister, aby ste nebrali niektoré moje poznámky, je to o vízii, ktorú si myslím, že by Slovensko, ako už dnes predsa len oproti iným krajinám pokročilejšia demokracia, mala mať.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Fronc, v jednej veci s vami úplne súhlasím, a to, že nám dramaticky narastá demokratický deficit v Európskej únii, respektíve deficit demokraticky zvolených ľudí, ktorí majú ovplyvňovať dianie týkajúce sa všetkých občanov Európskej únie. Keď sme dnes v situácii, keď nemecká kancelárka, alebo francúzsky premiér, respektíve francúzsky prezident, rozhodujú o veciach, ktoré sa týkajú nášho každodenného bytia, a zo schôdzky ich dvoch častokrát vychádzajú oveľa dôležitejšie rozhodnutia ako zo schôdzky akéhokoľvek iného orgánu Európskej únie, tak potom sa treba podľa mňa legitímne pýtať, akým spôsobom sa dostali do tejto pozície. Nikto zo slovenských občanov nevolil ani nemeckú kancelárku, nevolil ani francúzskeho prezidenta. A v situácii, keď o mnohých veciach rozhodujú úradníci, ktorí sú síce dosadení volenými zástupcami ľudí z jednotlivých členských krajín, ale ich kompetencie narástli do tak obludných rozmerov, že už nemajú pomaly žiadnu kontrolu, tak potom, keď sa máme naozaj svedomito baviť o ďalšej integrácii Európy, tak by sme sa mali baviť v prvom rade o tom, ako demokraticky a priamo voliť ľudí, ktorí rozhodujú v Európskej únii, respektíve o dianí v Európskej únii, pretože ak by sme si zobrali za vzor Spojené štáty americké a mali budovať nejaké Spojené štáty európske, tak by sme sa mali pozrieť na to, akým spôsobom získavajú legitimitu práve ľudia, ktorí v Spojených štátoch amerických o veciach rozhodujú, a pozrieť sa na to, akú legitimitu majú nikým nevolení. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Myslím, že rok, takmer rok po tom, čo sa stalo, už je trošku neskoro plakať nad rozliatym mliekom, ale nemyslím si, že išlo o rozhodnutie, ktoré by bolo zahraničnopolitickým rozhodnutím. Iba k tomu eurovalu sa vrátim. Bolo to niečo, čo bolo síce vyvolané medzinárodnou situáciou, bolo to domáce rozhodnutie, v ktorom sme jednoducho obhajovali ekonomické záujmy Slovenska. Nič viac a nič menej. Malo to nejaký dopad na domácu scénu a teraz už je naozaj neskoro sa nad tým zamýšľať. Najsmutnejšie je, že po vojne býva každý generál, a teda zisťujeme a zistíme čoskoro, že, bohužiaľ, sme mali pravdu, ale aj tak nám to nepomohlo. Toľko z mojej strany.

Áno, veľmi krátko. Pán kolega Poliačik, môžem povedať, že áno. Musíme takto postupovať a malo by to tak byť.
Pán kolega Droba, ja vám neberiem váš názor, ale ja som vyslovil svoj pohľad na to, či toto je zhoda, ako ste to predtým hovorili, v oblasti zahraničnej politiky. Podľa mňa nie, je to legitímny názor, dúfam, že mám naň právo a že toto právo budete rešpektovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja sa pokúsim venovať trochu iným témam, ktoré človeku napadajú, keď si prečíta zameranie zahraničnej politiky. Dobrý deň, pán minister.
Je to správa, takých správ sme už čítali veľmi veľa, ale myslím si, že treba využiť tento moment na to, aby sme tu na tejto pôde parlamentu diskutovali o zahraničnej politike, čo diskutujeme v porovnaní s inými parlamentmi, aj našich susedov, veľmi málo. Veľmi málo na škodu toho, aby aj poslanci, ale aj naši občania sa mohli vlastne cez našich poslancov dozvedieť o ich názoroch.
Možnože pár informácií v parlamente by sme mohli mať o nejakých úspechoch slovenskej diplomacie, napríklad o tom, o čom sa v materiáli píše veľmi málo, ale ide o reformu bezpečnostného systému, sektoru, teda toho, čo presadzujeme, čo sme síce prevzali, nie je to originálna naša myšlienka, ale myšlienka Rumunska, ale ktorú sme, keď sme sedeli v bezpečnostnej rade, prevzali a vedieme ju ďalej a ďalej. Dúfam, pán minister, že vy to budete ďalej podporovať, či už ide o workshop pre krajiny strednej Ázie. Dúfam, že sa podarí teda ďalej pracovať v skupine priateľov OSN pre reformu bezpečnostného sektora v New Yorku. Predsa tejto skupine predsedáme.
Vy ste hovorili o tom, o našich špeciálnych úlohách v Tunisku, a to vlastne súvisí s reformou bezpečnostného sektora, pretože sme v Task Force spoločenstva demokracií s Holandskom v Tunise. A hovorím o tom najmä preto tu, pretože na to ide časť financií rozvojovej pomoci, ktorú my dávame na projekty v Tunisku, alebo prípadne aj pokračovanie nášho predsedníctva v riadiacom výbore Medzinárodného poradného tímu pre reformu bezpečnostného sektora, ktorá sa venuje tým najmodernejším témam, ktoré sú teraz presadzované, a to je: vzdelávacím aktivitám. Dúfam, že teda toto pôjde ďalej, pán minister.
A tým som sa vlastne dostala k téme, o ktorej tu veľmi často vystupujem, pokiaľ je teda možnosť, a ktorá môže rezonovať, môže zaujímať aj niektorých poslancov a verejnosť, a to je rozvojová pomoc, ktorú poskytuje Slovenská republika. A nemyslím tým len výšku financií. Bohužiaľ, stále zostávame ďaleko za svojimi záväzkami z roku 2010. Sme na chvoste všetkých krajín. Môžeme sa tešiť, že Poľsko je až za nami, ale to je slabá útecha. A preto verím, že bude pokračovať to zapojenie podnikateľských subjektov, ktoré, ktoré začalo do rozvojovej pomoci, aj keď možno v niektorých kruhoch to nie je pochopené správne, a že bude nové vedenie ministerstva zahraničných vecí pokračovať v národnej stratégii pre globálne vzdelávanie. To je teda moja otázka, pán minister, keby ste boli taký láskavý.
Keď som si pripravovala toto vystúpenie, hovorila som s mnohými mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú v oblasti rozvojovej pomoci, a naďalej sa sťažovali na veľmi komplikovanú administráciu financií a nejasný postoj ministerstva k projektom, ktoré vlastne dostávajú z Európskej komisie, a musia sa u nás uchádzať o kofinancovanie. Chápem, pán minister, že takéto podrobnosti nemôžete vy ovládať, ale možnože vaši úradníci by mohli poslať mi nejakú písomnú informáciu v tomto zmysle. Takže nepožadujem, aby ste mi hneď priamo odpovedali.
Ale mohli by ste mi možno povedať, v kuloároch sa hovorí, že možno máte v úmysle zrušiť SAMRS. Hej? A ak máte teda tento úmysel, možno to nie je pravda, je to proste JPP agentúra, takže chcela by som vedieť, že či to je pravda, alebo nie, a kde sa vás to mám spýtať, keď nie tu.
Takže možno aj, keby ste mi možno potom písomne odpovedali na otázku, aký bude vzťah medzi platformou mimovládnych organizácií pre rozvojovú pomoc a vlastne SAMRS-om a, samozrejme, ministerstvom, tým pádom, pretože nám ide o to, aby rozvojová pomoc išla adresne, transparentne a, samozrejme, efektívne.
A teraz pár slov k ekonomickej diplomacii. Ako bývalý diplomat a dvojnásobná veľvyslankyňa, musím sa vám priznať, že som alergická už na tento termín. Ja viem, že to je znovu vaša priorita, tak ako to bola priorita predtým, ale neviem si predstaviť, že by diplomati akejkoľvek krajiny vrátane Slovenska, nebolo ich psou povinnosťou, psou povinnosťou pracovať pre to, aby sa zlepšovalo ekonomické prostredie, či už na Slovensku, alebo ekonomické hospodárske vzťahy medzi krajinami, veď to je predsa v náplni práce.
Neviem si predstaviť, keď Slovensko bojovalo s Poľskom o veľké investície, že by sme o tom neboli bývali informovali našu vládu. To nie je nič, čo by sa nedialo. Ja rozumiem tomu vnútornopolitickému rozmeru toho. Tomu rozumiem, ale ako predpokladať, že tým, že sa vrátia obchodní zástupcovia, alebo ako by ste to nazvali, do veľvyslanectiev Európskej únie, ktoré máme, no, dovolím si upozorniť na jednu vec, ak sa tam vrátia tí istí ľudia s tým istým zadaním, ktorí tam chodievali, tak sa musíme pripraviť na to, že budú naše veľvyslanectvá upozorňované ministerstvami zahraničných vecí hostiteľskej krajiny, že títo ľudia robia biznis pre súkromné firmy a krytí sú diplomatickým pasom.
A to je ten kľúčový problém. Ja by som nič nepovedala, keby ste nám teraz povedali, ale títo noví zástupcovia už budú vo funkcii ekonomických radcov a budú to odborníci na energetiku a na bankovníctvo a na európske záležitosti.
Áno, ako veľvyslankyňa vo Viedni som si presadila ekonomického radcu. To je už niečo iného. Ale obchodný zástupca pre súkromné firmičky, s tým máme, s diplomatickým krytím, vždy veľký problém.
Takže keď som sa pozrela na pasáž o tejto milovanej téme ekonomickej diplomacie, prepáčte, že sa trošku ironicky vyjadrujem, ale naozaj, už mi to vždycky zdvihne adrenalín, tak sa priznávam, že tá pasáž, ktorá sa venuje veľmi dôležitej časti ekonomickej dimenzie, energetickej politike, tej je venovaných pár viet.
A v porovnaní so všetkými ostatnými dôležitými prioritami, energetickej politike je venovaných pár veľmi všeobecných viet. A pritom práve, práve problémy energetickej politiky sú a stávajú sa kľúčovými pre nás. Aj pre naše vnútorné pomery aj pre to, aké my budeme zastávať pozície.
Napríklad, odchod, prípadný odchod dvoch hlavných investorov alebo teda partnerov, štyridsaťdeväť percent SPP, to znamená Nemcov a Francúzov. To, že Nemci a Francúzi vkročili do SPP, bol okrem ekonomickej dimenzie základný strategický krok. Ak títo strategickí partneri odídu, budeme mať strategický problém so svojimi následkami.
Nejde predsa o zabezpečenie dodávok, ako sa píše v tomto materiáli. Diplomati nemôžu nijakým spôsobom zabezpečiť dodávky, odkedy vieme, že máme reverzný chod plynu v našej tranzitnej sústave, zabezpečenie dodávok je otázkou naozaj pomerne jednoduchou.
Ale vypracovanie analýz, čo znamená rozširovanie, ďalšie rozširovanie Nord Streamu o 30 mld. metrov kubických, to znamená priamy dialóg medzi Ruskom a Nemeckom pre štáty strednej Európy, a nielen pre nás, je kľúčová záležitosť. Nielen preto, že si musíme položiť otázku, čím zaplníme tie naše rúry s tými obrovskými proste možnosťami, ale ide tu aj o to, ako budeme my komunikovať s tými krajinami, ktoré sú na rúre, a ako sa napojíme do siete. To tam síce trošku je, ale veľmi málo.
Napríklad, keď Gazprom zatvoril kohútiky pre Ukrajinu, Ukrajina bola pripravená vtedy za prvej vlády Roberta Fica, a my sme boli prekvapení a pán premiér utekal do Kyjeva a tam s prekvapením zistil, že my nemáme žiadnu zmluvu s Ukrajinou. Žiadnu. Ohľadne tohto. Takže je tu veľmi veľa vecí, kde naša diplomacia, naša zahraničná politika musí zohrať kľúčové úlohy. To sú otvorené zahraničnopolitické problémy.
Ďalšie. Máme ako poslanci teraz konečne, teda posledne od roku 2010, prístup k správam, diplomatickým. Určite nie k všetkým, k tým tajným asi nie, ale k mnohým, takže sme viacej informovaní, za čo ďakujeme veľmi pekne. Ale o energetike pravdepodobne píšu naši diplomati minimálne. Minimálne.
Napríklad Nemecká spolková republika, Spolková republika Nemecko, aby som to teda správne povedala, odchádza od atómového programu. Okrem vnútropolitických problémov, o ktorých sa píše v novinách, je za tým aj veľmi dôležitý strategický cieľ. Ten by sme mali debatovať, a mali by sme ho vedieť.
Je to dlhodobejší plán, ukazuje sa, ako len snaha zatvoriť ústa niektorým zeleným, alebo niektorým novým iniciatívam, o ktorých ste vy, pán minister, už hovorili, že vlastne využívajú tieto témy.
Samotný problém bridlicového plynu, ktorý je tak kľúčový teraz v Poľsku. Napríklad otázka toho, prečo Česká republika, Bulharsko a Rumunsko teraz vypovedávajú licencie na skúšobné vrty. Pod koho vplyvom to je, toto vypovedanie? Čo za to tieto krajiny dostávajú? Hlavne kroky Českej republiky sú veľmi, veľmi otázne pre mňa napríklad v tomto probléme. A otázka životného prostredia, ochrany je tu len zásterkou, treba si pozrieť, koľko Gazprom bude investovať do kampaní proti bridlicovému plynu.
Deväťpercentný prepad ťažby plynu v Ruskej federácii, teda Gazpromu. Náš, naše prognózy, že my budeme odoberať menej plynu a tak ďalej, a tak ďalej, to sú všetko veci, ktoré majú svoj veľmi základný zahraničnopolitický rozmer. Napríklad aj to, že my už nebudeme. Definitívne nebudeme druhou najväčšou tranzitnou krajinou pre jednosmerne tečúci ruský plyn.
A keď sa hovorí o diverzifikácii a vy ste hovorili o takých veľmi dobrých vzťahoch s Rakúskou republikou, no, tu možno na tejto pôde si treba povedať, že Rakúsko je našou, našou oponou pre to, aby sme naplnili niektoré naše priority v diverzifikácii. A aby sme sa napojili na sieť. Áno, ja chápem, materiál musí byť napísaný diplomaticky a tak ďalej, ale za týmito slovami treba vidieť tú realitu, ktorá je veľmi, niekedy až dramatická. A nebudem o tom radšej ďalej hovoriť, aby sme nezachádzali do ďalších debát.
To všetko si bude vyžadovať politické rozhodnutie a bude si to vyžadovať sofistikovanú prácu skúsených diplomatov na našich misiách, nielen v krajinách Európskej únie, nielen v Bruseli, ale aj po celom svete.
Keď ste spomínali V4, prioritu pre mňa osobne, absolútna priorita udržať dynamickú V4, sebavedomú aj v Európskej únii, ale tu si musíme položiť otázku, kam sa uberá Česká republika, náš partner na rúre, hlavne potom ak RWE odíde z toho, čo kúpila, dostala, teda kúpila stopercentne Transgas.
To bude veľký zahraničnopolitický problém pre nás a aj u nás, pretože bude veľmi dôležité, kto zastúpi RWE v Čechách. A to sa už nechcem a nebudem nič hovoriť o plánoch, najnovších veciach, ktoré vidíme teraz u nášho južného suseda.
Teda ja som trošku skeptická. Musím sa priznať, pán minister. Ale to už som dlhodobo, čo sa týka ekonomickej diplomacie. A okrem toho si myslím, že aj pomoc našim krajanom je psou povinnosťou našich zastupiteľských úradov. Ja by som radšej vás počula, či konečne máme vyriešené nejako finančné prostriedky, pretože ak sa naši krajania dostanú do problémov, my im nedokážeme na našich zastupiteľských úradoch poskytnúť finančnú pomoc. Musíme žiadať potvrdenie od ich rodinných príslušníkov, že či im sú ochotní poslať peniaze, a potom im môžeme pomôcť.
Ešte pár slov posledných ku krajanom. A znovu sa budem opakovať. Pokiaľ nebudeme rozlišovať autochtónnych Slovákov a skupiny Slovákov, ktoré emigrovali pre ekonomické záležitosti do cudzích krajín, pán minister, nepohneme sa ďalej.
Nepohneme sa ďalej. Som rada, že bude konvent, že sa znovu proste vrátime, samozrejme, už k zmodernizovanému konventu. A k východnému partnerstvu už len jednu vetu, dodnes ma bolí, že Slovenská republika nebola pri tom, keď Poľsko prosilo Čechy, aby sa k nemu, aby sa k Poľsku pridali. Mohli sme tam byť my.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som aspoň na zopár príkladoch poukázal na určitú rozporuplnosť toho, čo ste povedali. Predovšetkým ste, by som povedal, zoširoka a už aj prierezovo, lebo ste zachádzali do rezortov iných, ako je len rezort diplomacie, pretože o energetických záležitostiach strategicky predovšetkým rozhoduje a pripravuje všetky podklady rezort hospodárstva, ale ste popreli vlastne politiku vášho predchádzajúceho ministra Dzurindu v oblasti ekonomickej diplomacie.
Veď predsa on bol ten, ktorý to celé rozbiehal. Je to veľmi zaujímavé počúvať to práve z úst, a naozaj aj ten pohľad, ktorý máte na to, pretože príklad, ktorý ste použili, že samozrejme, že ste informovali o tom, že investor, ktorý chcel ísť aj na Slovensko aj do Poľska, že aké má úmysly a tak ďalej. Nuž, práve to je to, čo by sme nechceli, len informovať.
My chceme predsa, aby sa robila aktívna, nie pasívna, to je pasívna ekonomická diplomacia, o ktorej ste hovorili. Ale v prvom rade ma zaujalo to, že ste popierali to, čo pán Dzurinda predtým začal. Váš kolega.
No a privatizáciu SPP nazvať strategickou vecou, tak to už dnes môže len niekto, kto do nemoty obhajuje niečo neobhájiteľné. Veď títo strategickí partneri sami preukázali, že jednoducho im išlo len o ich zisky. Už si všetko získali, to čo investovali. Zarobili a teraz chcú ísť preč. A dôkazom toho je aj napríklad to, hovoríte, že na Ukrajine nebola žiadna zmluva. Prečo ju SPP so strategickými partnermi neurobilo?
Čiže, pani poslankyňa, toto nie je o zahraničnej politike, čo ste hovorili. To je skôr o tom, ako ste si vystavili vysvedčenie za to, čo ste urobili za predchádzajúcej vlády.

Pán poslanec, pán spravodajca, verte, že som veľmi zvažovala, čo hovorím. A dvadsaťdva rokov mojej práce pre zahraničnú politiku ma k tomu vyzýva. Ale potrebujem reagovať na vás v jednej veci, a to je to, čo je tu hydrou. A to je rezortizmus.
Roky som presadzovala, že energetická politika nie je len otázka ministerstva hospodárstva, ale aj otázka ministerstva zahraničných vecí. Roky. A keď sa mi to konečne podarilo presadiť a energetická politika je súčasťou správ z ministerstva zahraničných vecí, vy mi toto poviete? Veď to je, veď to sa vraciame k tomu rezortizmu. Toto je naše. Áno, s tým som sa stretávala v polovici deväťdesiatich rokov. Áno. Ale toto už je dávno preč.
A čo sa týka práce diplomatov. Pán poslanec, existuje Viedenská konvencia. Podpísaná, čo diplomati môžu robiť a čo nesmú. Upozorňujem vás, že to, čo vy hovoríte, diplomati nesmú robiť. Na základe Viedenskej konvencie. Dobre?
Takže ja sa nechcem robiť akože tým, že som roky pracovala v diplomacii, že mám predsa len nejaké skúsenosti, ale chcem upozorniť na to, že na toto narážame. Nemôžete si krytí diplomatickým pasom ktokoľvek robiť čokoľvek. Na to je Viedenská konvencia, pán poslanec. Ale ináč ďakujem veľmi pekne, že ste ma počúvali.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, včera som zistil, že som nedával pozor, lebo keď som hovoril, že dnes je ten, že ste zaradený v programe, tak by som si doniesol taký list od vás z ministerstva, nemám ho tu, tak budem len čiastočne, čo si z neho pamätám. Tak pamätám si ten zmysel, presnú citáciu nebudem vedieť. V zásade, keď je bodom zameranie zahraničnej politiky, a pán Dzurinda to zhutnil do troch, teda európska politika, ekonomická diplomacia a konzulárna pomoc. Pán predkladateľ to hovoril a pán minister, pán bývalý minister to takto zhutnil, tak ja sa chytím toho, čo hovoril on, lebo poviem neskôr, že prečo.
Trošku to poradie vymením a začnem, začnem tou ekonomickou diplomaciou, ktorá, pohľady sú rôzne, ale teraz čo si ja predstavujem pod tou ekonomickou diplomaciou, tak je aj to, že tá diplomacia, si myslím, že všeobecne, čiže aj ja keď niečo poviem, ja nie som diplomat, čiže ja potom prepytujem, čiže môj slovník je možno o niečo expresívnejší a jednoduchší, ale, ale zas toľko tomu rozumiem, že v diplomacii by mala byť taká elementárna slušnosť a v ekonomickej diplomacii, ekonomická to nevylučuje, možno práve naopak, ale to už môžeme prísť do tenzie, že niekto povie nie, nie, nie, aby sme nedopadli, ako spomenul pán Fronc, že to je Líbya, hej, že, že teda byť slušný aj, aj k takýmto, by som povedal, zvláštnym režimom, ale tá elementárna slušnosť proste je podľa mňa tak či onak dôležitá, a dá sa povedať, že tie zásady sa držia v diplomacii bežne a štandardne, preto musím to povedať, pán Dzurinda, nehnevajte sa, že preto je zvláštne, že, že proste ste nevedeli prijať čínskeho veľvyslanca. Oni, oni naozaj, ja som tam dlhý čas bol, poznám proste ich aj čiastočné zmýšľanie a pre nich to je hrozným takým, by som povedal, veľmi zlým, nedobrým signálom. A teraz budem hovoriť tým mojím nediplomatickým slovníkom, ako to ja vnímam, že my teda nejakým, by som povedal, súperom pre nich, alebo nejakým partnerom dávno nie sme. Ja som bol niekedy veľmi dávno ešte s Mečiarom v Číne, kde Ducký si ma pomýlil s čašníkom, lebo som mal 20 rokov a pritom jediný projekt, ktorý z tej veľkej, z tej veľkej delegácie vyšiel, bol náš. A vtedy tam boli, vtedy, v tých, v tom období tam naozaj boli kapitáni, vtedy tam naozaj boli vplyvní ľudia. A potom som bol, neviem, či to je päť alebo šesť rokov dozadu, keď bol pán premiér Fico v Číne, a to už boli predavači topánok. Hej, proste, to už bolo, ako Číňania to vedia, poviete "make a sale" a oni vám zabezpečia ľudí, koľko chcete na telefón. Čiže, keď by si človek spravil nejaký krátky rešerš tých vizitiek, tak to už bola proste, to už sme boli rádovo niekde inde. Čiže tú veľkú šancu, ktorá možno na začiatku bola, sme my rádovo prepásli, ale aj tým, že akým spôsobom sa následne vyvíja tá naša, by som povedal, taká jemná reč signálov, tak my sme, vychádzajúc z toho, že nie sme partnerom, tak v tej, v tej nie celkom peknej takej fádnej, ale obrovskej, takej monumentálnej budove ministerstva zahraničných vecí v Pekingu ak sa niekedy o Slovensku hovorilo, tak možno v dvoch súvislostiach, a teraz zjednodušujem, a jedna z nich bola to, že prečo vlastne je tam problém s tým, aby, aby bol prijatý tento veľvyslanec, čo, povedzme si pravdu, nepôsobí dobre a pôsobí to rozpačito, obzvlášť, keď sme ekonomika, ktorá, keď to znova zjednoduším, keď sa Číňanom prestane páčiť Porsche Cayenne, tak ju prudko otrasie a je dosť možné, že bude po raste, hej.
Čiže, ale tým nechcem povedať, že máme robiť nejakú kolenačkovú politiku, to vôbec nie, ja som tu vždycky, aj avizujem, že máme byť hrdým národom a máme byť, alebo hrdým spoločenstvom, hrdou, hrdou krajinou, ale tá elementárna slušnosť je v tomto namieste a vedomie si takej aj zodpovednosti za to, že ako sa veci nejakým spôsobom vo svete tvoria a otriasajú a či niektorý signál, tiež by som povedal, taký rádovo, rádovo, rádoby zbytočný.
Ono to súvisí potom aj z tých ďalších, tá ekonomická diplomacia, že keby som tak v priereze, v tom čase, ako sa to všetko nejakým spôsobom vyvíjalo, my sme nezvládli, by som povedal, tú ekonomickú imigráciu, ktorá tu bola. Hej, že proste to, čo sme sa tvárili, že chceme zvládnuť, tak sme nezvládli. Naozaj sme tu absorbovali dosť veľa ľudí, ktorí vlastne, ich ekonomická podstata nebola silná, ale však to už sú historické veci. Ale znova nezvládame ďalšiu vec, vychádzajúc z takej, by som povedal, princípu, ktorý v tejto krajine dosť často ako ho tu identifikujem, že sme pápežskejší od pápeža, to znamená, my teraz keď sme jednu vec nezvládli, tak nezvládame ďalšiu. Ono v Číne medzitým strašne zbohatli, hej. V Číne, to nie sú predavači sandálov, aby sme si to nemýlili, a teraz napríklad viem, že ako to funguje, že pri vydávaní víza a vôbec povolení, tak myslím, že máme najobštruktívnejší proces asi všetkých krajín Schengenu, čo znova pôsobí, vzhľadom na to, že sme v Schengene, tak tým Číňanom to je v zásade jedno, hej, si tu vybavia rakúske vízum, ale tak to taký vylúdi, taký malý úsmev na perách, že čo si vlastne myslia. Však práve to hovorím, že Rakušáci majú rádovo jednoduchší systém, ono to potom súvisí s tým, že tí ľudia, to už nie je tá ekonomická imigrácia, to už sú obchodníci častokrát rádovo, rádovo bohatší, ako, ako by sme si mysleli, čiže oni nemajú vôbec tu s nejakým jedným záujem, nejakým jedným batôžkom zostať, hej. A čiže toto je nezvládnutie toho procesu, že oni si, nakoniec to schengenské vízum dostanú v Rakúsku, tam zaplatia poplatok, tam sa ubytujú a tu prídu len tým autobusom, ktorých tu sem-tam niekedy stretáme. Čiže to je vec, ktorú teda, keby som ja mal byť konkrétny a nie, nie úplne taký ako všeobjímajúci v tých heslách a frázach, tak toto je taká, by som povedal, že podnet zdola, hej, na riešenie, ktorým by možno by sme sa mohli zamyslieť, aby sme znova to nevyhodnotili, že sme zase niečo nejakým spôsobom nezvládli.
Potom tu tá druhá priorita, čo sa týka zamerania, bola konzulárna pomoc a pomoc občanom, čo v zásade je veľmi potešiteľné, že má sa kde človek obrátiť, keď príde do problémov. Nuž, aj ja som mal problémy, ale v demokratickej krajine, v Belgicku, v Bruseli, a nedočkal som sa tej pomoci. A už som to skúšal za éry pána ministra Dzurindu, už som to skúšal, pán minister, aj za vašej éry a to je ten list, ktorý som spomínal, že pán Javorčík mi odpísal, ale znova to bolo len také vajatanie sa, alebo tým diplomatickým jazykom povedané, no, však uvidíme. A mne tam chýba to podstatné. A podstatné v tejto veci je to, že, že keď si niekto neplní povinnosti, tak holt, i keď je vysoko, i keď je kamarát s, neviem, s kým, z hrušky dole. A to je vec taká, by som povedal, pre mňa dosť principiálna, lebo keď to, že moje ľudské práva boli porušené, už uznala sama Rada Európy, tak mi je naozaj ľúto, že to ešte stále neuznalo naše ministerstvo zahraničných vecí a tak, tak, tak srdnato sa to bráni priznať a srdnato sa zároveň im bráni aj priznať, že, že aká je atmosféra vlastne na tom ministerstve, keď vám príde list, v ktorom, v prvom liste, kde oni sa obhajujú, tí, ktorí sa mi neskôr ospravedlnili, že možno ten príslušník bol overly zealous, to znamená prílišne horlivý. U nás to na tomto ministerstve akceptovali. To je, by som povedal, že prudký nedostatok demokratickej tradície alebo aj vnímania nejakej hodnoty slobody a rešpektovania človeka, hej, že ja dostanem takýto list, že mne si to niekto, niekto pošle a napíše, že, no, však bol overly zealous, čo z toho robíte nejaký to.
A smutné na tom všetkom je, že vôbec teda nepreceňujem sám môj vplyv, že niekto by sa tým nejako moc až prudko zaoberal, ale že to akceptovalo to ministerstvo a dokonca mi to preposlali, že teda taká je odpoveď. Hej. Čiže to ma mrzí, že, že ja, viete na overly zealous, na prílišnú horlivosť sa tu v tejto krajine vešalo, tu sa zatváralo, čiže my by sme mali byť špeciálne citliví na prílišnú horlivosť, hej, lebo vy môžete konať len tak, ako vám určuje zákon. Čiže toto je stále, by som povedal, u mňa, v mojom prípade nedopovedaná vec. A keby som si už aj, možno aj, čo mi moja žena hovorí, že už to nechaj tak, obzvlášť teraz mám za povinnosť to nejakým spôsobom skúsiť dokončiť, lebo však ste dostali referát ľudských práv.
Čiže práve teraz je, ešte o to väčší dôraz treba na to dať, aby sme teda našli, čisto symbolicky už v tejto veci na to odpoveď, aby aj do budúcna tí ľudia si boli vedomí, že keď ja síce som v Bruseli na konzuláte a je tam síce pekne a proste to nejakým spôsobom funguje a peniaze idú, ale keď už niekto príde a má nejaký problém, tak, tak sa treba o neho postarať, i keď to je možno trošku mierne horúce. Hej. Takže toto by som bol rád, keby sme uzavreli, a teraz nechcem, viete, vás tu obťažovať s nejakými mojimi problémami, aby ste to takto nechápali, ja chcem len na tomto prípade demonštrovať, že tie deficity, ktoré tu sú v tejto spoločnosti, deficity hrdosti, takej vôle po slobode a chuti po slobode, deficity toho, že teda si nenechám orať na chrbte, toto proste tu silným spôsobom ako identifikujem a možno na tomto prípade aj na prípade môjho psa tu budeme zase pri správe prokurátora hovoriť, na prípade môjho psa, do ktorého mi strelil jeden poľovník, budem chcieť zdokumentovať to, že aký, v akom stave je spravodlivosť, justícia v tejto krajine, hej, že, žiaľ, môj pes, ale to chcem, aby to malo takú tú plasticitu, lebo vtedy sa to lepšie a jednoduchšie vníma a chápe, keď človek dostane k tomu nejaký obrázok. Čiže to chcem, to je nejakým mojím zámerom, čiže, pán minister, dávam do pozornosti v tej konzulárnej pomoci a efektívnej činnosti teda naozaj byť principiálny.
Nuž, a posledná vec, ktorá bola teda spomenutá ako taký, dôležitá oblasť zamerania, je tá európska politika. S tým sa nedá nič, len súhlasiť, samozrejme. Tam len z tej správy som sa snažil teda pozorne počúvať, čo sa mi nie vždy darí, ale tiež som mal pocit takého, to už sa možno, vzácne budem súhlasiť aj s pánom Dzurindom, že takého deficitu možno v nejakej konkrétnosti. To znamená, samozrejme, nepredpokladáme, že budeme vedieť, že v utorok o štvrtej niekde alebo čo, ale že naozaj, že tie programové, že nejakú, toho konkrétna by tam mohlo byť viac, kde nie napríklad vidím to ako problematické. Ja neviem, v čom sa tak pán Dzurinda zaľúbil do Bieloruska, ale ja ináč, mne to príde hrozne také, aj poviem teraz bokom, také aj trošku pokrytecké, hej, že proste on ten môj prípad prešiel, a nieže taktným mlčaním, ale to si potom môžeme vydiskutovať neskôr, ale, ale spustil boj za Bielorusko. Ja som bol tiež pred bieloruskou ambasádou, čiže ja nemám problém s Bieloruskom, nemám problém s tým, aby sa, ako sa k tomu vyjadrí, to je úplne v poriadku, len musí byť konzistentný v tom, že, že u každého a naozaj. Takže Bielorusko v poriadku, nespochybňujem ani trochu, ale mne napríklad chýba, chýba to, čo vlastne ja vyhodnocujem ako tému dekády, hej. A témou dekády pre Slovensko bude jednak rómsky problém, i keď to nerád takto nazývam, ale aj problém definície - vzťahy s naším južným susedom.
Čiže to sú, by som povedal, veľké témy a k veľkým témam treba mať aspoň zo tri bodky alebo zo tri terčíky urobené, a teraz, že v tom, že ako. Ja viem, že to je ťažké, hej, treba byť diplomatický, ale tam by som teda videl, ja by som teda potreboval aspoň trošku niečoho mať viac, že kde je možné nejakým spôsobom sa oťukávať a nájsť možno, obrúsiť nejakú hranu, spoznať sa, lebo ja mám pocit, že veľa vecí je postavených na tom, že sa nepoznáme. Častokrát počúvame čudné médiá, alebo čítame čudné noviny, a vtedy sa len hecujeme navzájom a možno by to častokrát vyriešilo len jedno krátke stretnutie niekde na hranici, niekde na pol ceste, ako sa hovorí, hej, v neutrálnom prostredí, možno v menej formálnej atmosfére. Keď to trošku zjednoduším, a naozaj, aj keď viem, že to tu nepatrí, pri futbale ako, ako pri nejakých vyexponovaných, vyexponovaných, by som povedal, prejavoch. Chvalabohu, sme sa zbavili človeka, ktorý proste mal najväčšiu lopatu do pece, ktorou, vždycky keď zhasínalo, prikúril, čiže Slota už tu nie je, a je to, je to pre nás obrovská šanca, hej, tieto veci nejakým spôsobom pohnúť, pohnúť ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolega Hlina vo svojom všeobjímajúcom prejave, v ktorom prehovoril o deficitoch slobody, oraní na chrbte, streľbe na psa, Rómoch a úcty k čínskemu veľvyslancovi, sa predsa dotkol, samozrejme, i svojej psychotraumy s bruselskými zážitkami a reakciou mocných a vplyvných. Samozrejme, preňho to iste bola veľká psychotrauma, ale ubezpečujem ho, že to, čo zažívajú ľudia zápasiaci o demokraciu v Bielorusku, a to, čo zažívajú väzni v táboroch lao kai, je trošku iná dráma ako streľba na psa a zlé chovanie bruselských pochopov. Takže ak je tu reč o úcte k vyslancovi a k prijatiu alebo neprijatiu, na Slovensku je úslovie, komu česť, tomu česť, pastierovi trúba. A na to, čoho zažíva i naša republika zo strany mocných z Pekingu, je to celkom odôvodnené. Proti vystúpeniu exilového baletu zakročovala čínska ambasáda u svojich kolegov ambasádorov a pokúšala sa ovplyvniť národné divadlo a jeho manažment. A na svete existuje 23 mil. ľudí žijúcich v demokratickej krajine, s ktorou máme blízke ekonomické vzťahy, kam chodia naši študenti sinológie zdokonaľovať si svoju mandarínsku čínštinu. Je to národná Čína, známa ako Taiwan. To je jedna z krajín, kde by sme mohli v zahraničnej politike aspoň jemne pokročiť a pokúsiť sa aspoň mierne prekročiť to, čo sa nám snaží vymedziť čínska ambasáda. Pretože to je 23 mil. ľudí, ktorí sú neplnoprávni z pohľadu mnohých svetových organizácií a ktorých postavenie je neúnosné.