7. schôdza

Pán poslanec Droba, nech sa páči.

Myslím, že rok, takmer rok po tom, čo sa stalo, už je trošku neskoro plakať nad rozliatym mliekom, ale nemyslím si, že išlo o rozhodnutie, ktoré by bolo zahraničnopolitickým rozhodnutím. Iba k tomu eurovalu sa vrátim. Bolo to niečo, čo bolo síce vyvolané medzinárodnou situáciou, bolo to domáce rozhodnutie, v ktorom sme jednoducho obhajovali ekonomické záujmy Slovenska. Nič viac a nič menej. Malo to nejaký dopad na domácu scénu a teraz už je naozaj neskoro sa nad tým zamýšľať. Najsmutnejšie je, že po vojne býva každý generál, a teda zisťujeme a zistíme čoskoro, že, bohužiaľ, sme mali pravdu, ale aj tak nám to nepomohlo. Toľko z mojej strany.

Pán poslanec Fronc, reakcia, nech sa páči.

Áno, veľmi krátko. Pán kolega Poliačik, môžem povedať, že áno. Musíme takto postupovať a malo by to tak byť.
Pán kolega Droba, ja vám neberiem váš názor, ale ja som vyslovil svoj pohľad na to, či toto je zhoda, ako ste to predtým hovorili, v oblasti zahraničnej politiky. Podľa mňa nie, je to legitímny názor, dúfam, že mám naň právo a že toto právo budete rešpektovať.
Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja sa pokúsim venovať trochu iným témam, ktoré človeku napadajú, keď si prečíta zameranie zahraničnej politiky. Dobrý deň, pán minister.
Je to správa, takých správ sme už čítali veľmi veľa, ale myslím si, že treba využiť tento moment na to, aby sme tu na tejto pôde parlamentu diskutovali o zahraničnej politike, čo diskutujeme v porovnaní s inými parlamentmi, aj našich susedov, veľmi málo. Veľmi málo na škodu toho, aby aj poslanci, ale aj naši občania sa mohli vlastne cez našich poslancov dozvedieť o ich názoroch.
Možnože pár informácií v parlamente by sme mohli mať o nejakých úspechoch slovenskej diplomacie, napríklad o tom, o čom sa v materiáli píše veľmi málo, ale ide o reformu bezpečnostného systému, sektoru, teda toho, čo presadzujeme, čo sme síce prevzali, nie je to originálna naša myšlienka, ale myšlienka Rumunska, ale ktorú sme, keď sme sedeli v bezpečnostnej rade, prevzali a vedieme ju ďalej a ďalej. Dúfam, pán minister, že vy to budete ďalej podporovať, či už ide o workshop pre krajiny strednej Ázie. Dúfam, že sa podarí teda ďalej pracovať v skupine priateľov OSN pre reformu bezpečnostného sektora v New Yorku. Predsa tejto skupine predsedáme.
Vy ste hovorili o tom, o našich špeciálnych úlohách v Tunisku, a to vlastne súvisí s reformou bezpečnostného sektora, pretože sme v Task Force spoločenstva demokracií s Holandskom v Tunise. A hovorím o tom najmä preto tu, pretože na to ide časť financií rozvojovej pomoci, ktorú my dávame na projekty v Tunisku, alebo prípadne aj pokračovanie nášho predsedníctva v riadiacom výbore Medzinárodného poradného tímu pre reformu bezpečnostného sektora, ktorá sa venuje tým najmodernejším témam, ktoré sú teraz presadzované, a to je: vzdelávacím aktivitám. Dúfam, že teda toto pôjde ďalej, pán minister.
A tým som sa vlastne dostala k téme, o ktorej tu veľmi často vystupujem, pokiaľ je teda možnosť, a ktorá môže rezonovať, môže zaujímať aj niektorých poslancov a verejnosť, a to je rozvojová pomoc, ktorú poskytuje Slovenská republika. A nemyslím tým len výšku financií. Bohužiaľ, stále zostávame ďaleko za svojimi záväzkami z roku 2010. Sme na chvoste všetkých krajín. Môžeme sa tešiť, že Poľsko je až za nami, ale to je slabá útecha. A preto verím, že bude pokračovať to zapojenie podnikateľských subjektov, ktoré, ktoré začalo do rozvojovej pomoci, aj keď možno v niektorých kruhoch to nie je pochopené správne, a že bude nové vedenie ministerstva zahraničných vecí pokračovať v národnej stratégii pre globálne vzdelávanie. To je teda moja otázka, pán minister, keby ste boli taký láskavý.
Keď som si pripravovala toto vystúpenie, hovorila som s mnohými mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú v oblasti rozvojovej pomoci, a naďalej sa sťažovali na veľmi komplikovanú administráciu financií a nejasný postoj ministerstva k projektom, ktoré vlastne dostávajú z Európskej komisie, a musia sa u nás uchádzať o kofinancovanie. Chápem, pán minister, že takéto podrobnosti nemôžete vy ovládať, ale možnože vaši úradníci by mohli poslať mi nejakú písomnú informáciu v tomto zmysle. Takže nepožadujem, aby ste mi hneď priamo odpovedali.
Ale mohli by ste mi možno povedať, v kuloároch sa hovorí, že možno máte v úmysle zrušiť SAMRS. Hej? A ak máte teda tento úmysel, možno to nie je pravda, je to proste JPP agentúra, takže chcela by som vedieť, že či to je pravda, alebo nie, a kde sa vás to mám spýtať, keď nie tu.
Takže možno aj, keby ste mi možno potom písomne odpovedali na otázku, aký bude vzťah medzi platformou mimovládnych organizácií pre rozvojovú pomoc a vlastne SAMRS-om a, samozrejme, ministerstvom, tým pádom, pretože nám ide o to, aby rozvojová pomoc išla adresne, transparentne a, samozrejme, efektívne.
A teraz pár slov k ekonomickej diplomacii. Ako bývalý diplomat a dvojnásobná veľvyslankyňa, musím sa vám priznať, že som alergická už na tento termín. Ja viem, že to je znovu vaša priorita, tak ako to bola priorita predtým, ale neviem si predstaviť, že by diplomati akejkoľvek krajiny vrátane Slovenska, nebolo ich psou povinnosťou, psou povinnosťou pracovať pre to, aby sa zlepšovalo ekonomické prostredie, či už na Slovensku, alebo ekonomické hospodárske vzťahy medzi krajinami, veď to je predsa v náplni práce.
Neviem si predstaviť, keď Slovensko bojovalo s Poľskom o veľké investície, že by sme o tom neboli bývali informovali našu vládu. To nie je nič, čo by sa nedialo. Ja rozumiem tomu vnútornopolitickému rozmeru toho. Tomu rozumiem, ale ako predpokladať, že tým, že sa vrátia obchodní zástupcovia, alebo ako by ste to nazvali, do veľvyslanectiev Európskej únie, ktoré máme, no, dovolím si upozorniť na jednu vec, ak sa tam vrátia tí istí ľudia s tým istým zadaním, ktorí tam chodievali, tak sa musíme pripraviť na to, že budú naše veľvyslanectvá upozorňované ministerstvami zahraničných vecí hostiteľskej krajiny, že títo ľudia robia biznis pre súkromné firmy a krytí sú diplomatickým pasom.
A to je ten kľúčový problém. Ja by som nič nepovedala, keby ste nám teraz povedali, ale títo noví zástupcovia už budú vo funkcii ekonomických radcov a budú to odborníci na energetiku a na bankovníctvo a na európske záležitosti.
Áno, ako veľvyslankyňa vo Viedni som si presadila ekonomického radcu. To je už niečo iného. Ale obchodný zástupca pre súkromné firmičky, s tým máme, s diplomatickým krytím, vždy veľký problém.
Takže keď som sa pozrela na pasáž o tejto milovanej téme ekonomickej diplomacie, prepáčte, že sa trošku ironicky vyjadrujem, ale naozaj, už mi to vždycky zdvihne adrenalín, tak sa priznávam, že tá pasáž, ktorá sa venuje veľmi dôležitej časti ekonomickej dimenzie, energetickej politike, tej je venovaných pár viet.
A v porovnaní so všetkými ostatnými dôležitými prioritami, energetickej politike je venovaných pár veľmi všeobecných viet. A pritom práve, práve problémy energetickej politiky sú a stávajú sa kľúčovými pre nás. Aj pre naše vnútorné pomery aj pre to, aké my budeme zastávať pozície.
Napríklad, odchod, prípadný odchod dvoch hlavných investorov alebo teda partnerov, štyridsaťdeväť percent SPP, to znamená Nemcov a Francúzov. To, že Nemci a Francúzi vkročili do SPP, bol okrem ekonomickej dimenzie základný strategický krok. Ak títo strategickí partneri odídu, budeme mať strategický problém so svojimi následkami.
Nejde predsa o zabezpečenie dodávok, ako sa píše v tomto materiáli. Diplomati nemôžu nijakým spôsobom zabezpečiť dodávky, odkedy vieme, že máme reverzný chod plynu v našej tranzitnej sústave, zabezpečenie dodávok je otázkou naozaj pomerne jednoduchou.
Ale vypracovanie analýz, čo znamená rozširovanie, ďalšie rozširovanie Nord Streamu o 30 mld. metrov kubických, to znamená priamy dialóg medzi Ruskom a Nemeckom pre štáty strednej Európy, a nielen pre nás, je kľúčová záležitosť. Nielen preto, že si musíme položiť otázku, čím zaplníme tie naše rúry s tými obrovskými proste možnosťami, ale ide tu aj o to, ako budeme my komunikovať s tými krajinami, ktoré sú na rúre, a ako sa napojíme do siete. To tam síce trošku je, ale veľmi málo.
Napríklad, keď Gazprom zatvoril kohútiky pre Ukrajinu, Ukrajina bola pripravená vtedy za prvej vlády Roberta Fica, a my sme boli prekvapení a pán premiér utekal do Kyjeva a tam s prekvapením zistil, že my nemáme žiadnu zmluvu s Ukrajinou. Žiadnu. Ohľadne tohto. Takže je tu veľmi veľa vecí, kde naša diplomacia, naša zahraničná politika musí zohrať kľúčové úlohy. To sú otvorené zahraničnopolitické problémy.
Ďalšie. Máme ako poslanci teraz konečne, teda posledne od roku 2010, prístup k správam, diplomatickým. Určite nie k všetkým, k tým tajným asi nie, ale k mnohým, takže sme viacej informovaní, za čo ďakujeme veľmi pekne. Ale o energetike pravdepodobne píšu naši diplomati minimálne. Minimálne.
Napríklad Nemecká spolková republika, Spolková republika Nemecko, aby som to teda správne povedala, odchádza od atómového programu. Okrem vnútropolitických problémov, o ktorých sa píše v novinách, je za tým aj veľmi dôležitý strategický cieľ. Ten by sme mali debatovať, a mali by sme ho vedieť.
Je to dlhodobejší plán, ukazuje sa, ako len snaha zatvoriť ústa niektorým zeleným, alebo niektorým novým iniciatívam, o ktorých ste vy, pán minister, už hovorili, že vlastne využívajú tieto témy.
Samotný problém bridlicového plynu, ktorý je tak kľúčový teraz v Poľsku. Napríklad otázka toho, prečo Česká republika, Bulharsko a Rumunsko teraz vypovedávajú licencie na skúšobné vrty. Pod koho vplyvom to je, toto vypovedanie? Čo za to tieto krajiny dostávajú? Hlavne kroky Českej republiky sú veľmi, veľmi otázne pre mňa napríklad v tomto probléme. A otázka životného prostredia, ochrany je tu len zásterkou, treba si pozrieť, koľko Gazprom bude investovať do kampaní proti bridlicovému plynu.
Deväťpercentný prepad ťažby plynu v Ruskej federácii, teda Gazpromu. Náš, naše prognózy, že my budeme odoberať menej plynu a tak ďalej, a tak ďalej, to sú všetko veci, ktoré majú svoj veľmi základný zahraničnopolitický rozmer. Napríklad aj to, že my už nebudeme. Definitívne nebudeme druhou najväčšou tranzitnou krajinou pre jednosmerne tečúci ruský plyn.
A keď sa hovorí o diverzifikácii a vy ste hovorili o takých veľmi dobrých vzťahoch s Rakúskou republikou, no, tu možno na tejto pôde si treba povedať, že Rakúsko je našou, našou oponou pre to, aby sme naplnili niektoré naše priority v diverzifikácii. A aby sme sa napojili na sieť. Áno, ja chápem, materiál musí byť napísaný diplomaticky a tak ďalej, ale za týmito slovami treba vidieť tú realitu, ktorá je veľmi, niekedy až dramatická. A nebudem o tom radšej ďalej hovoriť, aby sme nezachádzali do ďalších debát.
To všetko si bude vyžadovať politické rozhodnutie a bude si to vyžadovať sofistikovanú prácu skúsených diplomatov na našich misiách, nielen v krajinách Európskej únie, nielen v Bruseli, ale aj po celom svete.
Keď ste spomínali V4, prioritu pre mňa osobne, absolútna priorita udržať dynamickú V4, sebavedomú aj v Európskej únii, ale tu si musíme položiť otázku, kam sa uberá Česká republika, náš partner na rúre, hlavne potom ak RWE odíde z toho, čo kúpila, dostala, teda kúpila stopercentne Transgas.
To bude veľký zahraničnopolitický problém pre nás a aj u nás, pretože bude veľmi dôležité, kto zastúpi RWE v Čechách. A to sa už nechcem a nebudem nič hovoriť o plánoch, najnovších veciach, ktoré vidíme teraz u nášho južného suseda.
Teda ja som trošku skeptická. Musím sa priznať, pán minister. Ale to už som dlhodobo, čo sa týka ekonomickej diplomacie. A okrem toho si myslím, že aj pomoc našim krajanom je psou povinnosťou našich zastupiteľských úradov. Ja by som radšej vás počula, či konečne máme vyriešené nejako finančné prostriedky, pretože ak sa naši krajania dostanú do problémov, my im nedokážeme na našich zastupiteľských úradoch poskytnúť finančnú pomoc. Musíme žiadať potvrdenie od ich rodinných príslušníkov, že či im sú ochotní poslať peniaze, a potom im môžeme pomôcť.
Ešte pár slov posledných ku krajanom. A znovu sa budem opakovať. Pokiaľ nebudeme rozlišovať autochtónnych Slovákov a skupiny Slovákov, ktoré emigrovali pre ekonomické záležitosti do cudzích krajín, pán minister, nepohneme sa ďalej.
Nepohneme sa ďalej. Som rada, že bude konvent, že sa znovu proste vrátime, samozrejme, už k zmodernizovanému konventu. A k východnému partnerstvu už len jednu vetu, dodnes ma bolí, že Slovenská republika nebola pri tom, keď Poľsko prosilo Čechy, aby sa k nemu, aby sa k Poľsku pridali. Mohli sme tam byť my.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Blanár.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec, nech sa páči. Máte slovo.

Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som aspoň na zopár príkladoch poukázal na určitú rozporuplnosť toho, čo ste povedali. Predovšetkým ste, by som povedal, zoširoka a už aj prierezovo, lebo ste zachádzali do rezortov iných, ako je len rezort diplomacie, pretože o energetických záležitostiach strategicky predovšetkým rozhoduje a pripravuje všetky podklady rezort hospodárstva, ale ste popreli vlastne politiku vášho predchádzajúceho ministra Dzurindu v oblasti ekonomickej diplomacie.
Veď predsa on bol ten, ktorý to celé rozbiehal. Je to veľmi zaujímavé počúvať to práve z úst, a naozaj aj ten pohľad, ktorý máte na to, pretože príklad, ktorý ste použili, že samozrejme, že ste informovali o tom, že investor, ktorý chcel ísť aj na Slovensko aj do Poľska, že aké má úmysly a tak ďalej. Nuž, práve to je to, čo by sme nechceli, len informovať.
My chceme predsa, aby sa robila aktívna, nie pasívna, to je pasívna ekonomická diplomacia, o ktorej ste hovorili. Ale v prvom rade ma zaujalo to, že ste popierali to, čo pán Dzurinda predtým začal. Váš kolega.
No a privatizáciu SPP nazvať strategickou vecou, tak to už dnes môže len niekto, kto do nemoty obhajuje niečo neobhájiteľné. Veď títo strategickí partneri sami preukázali, že jednoducho im išlo len o ich zisky. Už si všetko získali, to čo investovali. Zarobili a teraz chcú ísť preč. A dôkazom toho je aj napríklad to, hovoríte, že na Ukrajine nebola žiadna zmluva. Prečo ju SPP so strategickými partnermi neurobilo?
Čiže, pani poslankyňa, toto nie je o zahraničnej politike, čo ste hovorili. To je skôr o tom, ako ste si vystavili vysvedčenie za to, čo ste urobili za predchádzajúcej vlády.

S reakciou pani poslankyňa.
Nech sa páči.

Pán poslanec, pán spravodajca, verte, že som veľmi zvažovala, čo hovorím. A dvadsaťdva rokov mojej práce pre zahraničnú politiku ma k tomu vyzýva. Ale potrebujem reagovať na vás v jednej veci, a to je to, čo je tu hydrou. A to je rezortizmus.
Roky som presadzovala, že energetická politika nie je len otázka ministerstva hospodárstva, ale aj otázka ministerstva zahraničných vecí. Roky. A keď sa mi to konečne podarilo presadiť a energetická politika je súčasťou správ z ministerstva zahraničných vecí, vy mi toto poviete? Veď to je, veď to sa vraciame k tomu rezortizmu. Toto je naše. Áno, s tým som sa stretávala v polovici deväťdesiatich rokov. Áno. Ale toto už je dávno preč.
A čo sa týka práce diplomatov. Pán poslanec, existuje Viedenská konvencia. Podpísaná, čo diplomati môžu robiť a čo nesmú. Upozorňujem vás, že to, čo vy hovoríte, diplomati nesmú robiť. Na základe Viedenskej konvencie. Dobre?
Takže ja sa nechcem robiť akože tým, že som roky pracovala v diplomacii, že mám predsa len nejaké skúsenosti, ale chcem upozorniť na to, že na toto narážame. Nemôžete si krytí diplomatickým pasom ktokoľvek robiť čokoľvek. Na to je Viedenská konvencia, pán poslanec. Ale ináč ďakujem veľmi pekne, že ste ma počúvali.
Ďakujem.