7. schôdza

Vážená pani predsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ pán poslanec Číž, dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom § 73 v prvom čítaní predniesol spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy. Nový návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. júla 2012 č. 108 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, som trošku skeptický k tomu a možno aj smutný, keďže táto právna úprava a to, že ju tu máme predloženú, vyvolal verejný tlak a máme, myslel som, že bude väčšia účasť a viac ľudí sa zapojí do debaty o správe alebo kolektívnej správe autorských práv, ktorá svojho času, je to pár mesiacov, vyvolala pri tzv. kauze obce Pohorelá obrovskú diskusiu v spoločnosti o tom, akým spôsobom ochranky alebo kolektívni ochrancovia autorských práv, alebo vo verejnosti sú známe pod skratkami, ako SOZA, LITA, SLOVGRAM, OZIS a podobne, fungujú v správnom systéme Slovenskej republiky. Predkladaný návrh, ako bol odôvodnený pánom navrhovateľom, je podľa mňa veľmi, nedá sa s ním nesúhlasiť, čiastočne rieši, jedná sa o, ak to nepoviem právnymi výrazmi, ako pán navrhovateľ, ale preložím to do vykonateľnej reči možno podnikateľom, možno samospráv obcí, možno folklórnych súborov, ktoré prezentujú niekedy kultúrne obsahy, ktoré sú často, nepodliehajú autorsko-právnej ochrane. Jedná sa o to, že je skrátená lehota alebo ruší sa lehota, kedy je potrebné ohlásiť to, že niekto autorské, autorským zákonom chránené obsahy chce použiť alebo použil.
Zavádzame možno tým, tá diskusia bola obrovská, že samospráva nás, ako keby naše samosprávy, ktoré sú finančne poddimenzované nemali dostatočné finančné prostriedky na to, aby platili aj to, že nejaké malé deti v niekde v obci pri zorganizovaní večierku pre mamy platili poplatok, ktorý SOZA pri správe autorských práv vymeriava alebo podľa svojich cenníkov zverejňuje. Táto diskusia často, mali sme na výbore aj pozvaných zástupcov zo SOZ-y, zo samosprávy aj z dotknutej obce Pohorelá, dokonca pani poslankyňa Obrimčáková, ktorá má vzťah, bola účastná na tomto výbore, takisto prišiel pán minister a nakoniec vznikla iniciatíva skupiny poslancov, je to skupina poslancov zastúpených u nás na výbore za vládnu stranu SMER, ktorí predložili tento návrh, ako keby mal riešiť to, že lehota, ak sa odstráni dostatočne ten prísny režim, ktorý sa na samosprávy uplatňoval, odstraňoval ten základný problém. Myslím si, že bazálny problém nerieši lehota, či ohlásim 10 dní pred konaním akcie, alebo v deň konania akcie, ide o samotnú podstatu toho, čo a akým spôsobom ochranky fungujú. V tejto veci som interpeloval aj pána ministra a na základe tejto interpelácie viem, že k posunu v kolektívnej ochrane autorských práv a vôbec k posunu vytvorenia novej normy autorského zákona príde aj podľa programového vyhlásenia vlády v najbližších dvoch rokoch.
Ďalej táto, tento predkladaný návrh, ako keby chcel lepšie špecifikovať, a to, akým spôsobom sa bude prihliadať medzi ľudovými, prihliadať na ochranu autorských práv medzi ľudovými pesničkami a nejakými inými obsahmi. Podľa odborníkov na túto tému je veľmi sporné, že či týmto my na jednej strane samospráve ako používateľom autorských obsahov, na druhej strane folklórnym súborom a ešte obrovskej skupine iných používateľov pomôžeme. Z tohoto miesta chcem povedať, že túto iniciatívu vládnych poslancov vítam a pravdepodobne podporím návrh, aby prešiel do druhého čítania a v druhom čítaní aj po diskusiách na ministerstve kultúry a s ďalšími odborníkmi sa budeme možno snažiť predložiť návrhy, ktoré autorský zákon aj v tejto oblasti posunú trošička ďalej a možno aj téma, ktorá nesúvisí s kolektívnou ochranou, ale súvisí s verejnými licenciami, bude vsunutá a môže v právnom systéme Slovenskej republiky začať platiť. Myslím si však, že v tomto mohlo byť aj ministerstvo, v súčasnej nie odkazovať na to, že budeme riešiť v štvrtom kvartáli roku 2014 komplexnú úpravu autorského práva, i keď viem, že oblasť autorského práva, vôbec celá jemná pavučina okolo toho, ako sa autorské práva majú chrániť a nemajú, je predmetom obrovských diskusií, ale tu chcem uviesť, že na ministerstve kultúry aj za prvej Ficovej vlády alebo v rokoch 2008 až 2010 pracovala komisia, ktorá mala pripraviť úpravu autorského práva. Následne, teda po zmene ministrov aj za ministrovania pána Krajcera tuná z poslaneckých lavíc sme tlačili na to, že táto norma potrebuje úpravu, kde bol stanovený termín myslím štvrtý kvartál 2013. Na obhajobu toho režimu, že sa odsúval ten problém až do roku 2013 chcem iba povedať, že pracovná komisia mala zasadnúť v roku 2011 a celý tento výsledok nakoniec vyplynul do toho, že máme rok 2012 a platí nám tu autorský zákon, ktorý nepozná internet, ktorý nepozná digitálne prostredie, ktorý ustanovuje v rámci kolektívnej ochrany autorských práv také inštitúty, že dokážu ľudia potom protestovať pred "ochrankami" a volajú tieto "ochranky" ako výpalníci, ako tí, ktorí sa priživujú na samospráve, na kluboch, na ľudí, ktorí kultúru vytvárajú a vytvárať chcú.
Dúfam, teda že potom, ako sa dostaneme do druhého čítania a tejto iniciatíve napriek tomu, že ju považujem za nedostatočnú, držím palce a dúfam, že v druhom čítaní sa budeme môcť možno na výbore, po diskusii aj s pánom predsedom, ktorý zastáva takisto názor, pánom predsedom výboru Jarjabkom, ktorý tiež zastáva názor že mohli by sme ísť v tejto situácii aj ďalej, tak prídeme k nejakému konsenzu, ktorý ochranu autorských práv posunie ďalej, a príde možno ku konsenzu medzi používateľmi, samotnými autormi, samosprávami a všetkými dotknutými orgánmi, vrstvami, ktoré pri ochrane autorských práv môžme spomínať.
Na záver by som chcel poďakovať teda poslancom vo výbore, že prišli s touto iniciatívou a ako som spomínal predtým, bude mať moju podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja nebudem dlhý, budem skôr veľmi stručný. Veľa vecí už povedal kolega Viskupič, autorský zákon alebo resp. táto novela, ktorú máme momentálne pred sebou, rieši akútny problém, ktorý vznikol v spoločnosti na základe toho, že jeden z autorských zväzov si nárokoval pravdepodobne veci, ktoré si nárokovať nemal, nemusel a okrem toho jednalo sa o podujatie v rámci samosprávy a ešte k tomu aj v rámci vzdelávania.
Žiaľ, inšpektori zrejme majú svoje inštrukcie, sú za to patrične odmeňovaní, a preto vznikla situácia, ktorá bola vyostrením sporu nielen obce Pohorelá, ale aj ďalších horehronských obcí, to znamená, že pravdepodobne sa jedná o jedného inšpektora, ktorý si plnil nad rámec svoje úlohy a hľadal zdroje aj tam, kde by ich hľadať nemusel. Takže vítame tento krok, takisto aj z mojej strany bude podporený tento zákon v prechode do druhého čítania. Kolega Viskupič už hovoril, že sa jedná o autorské práva, teda chránených diel, keďže som folklorista a viem, o čom je ľudová pieseň, ľudové tradície, tak práve tuná nastávajú konflikty, keďže tieto diela sú od autorov neznámych, koľko razy zozbierané v dávnej histórii a dokonca ešte aj v 19. storočí, takže už nepodliehajú autorských dielam, a okrem toho tí, ktorí ich zozbierali, mali ich od ľudí, ktorí ich už len interpretovali po svojom, tak ako ich počuli, predávali sa totižto ústnym podaním, žiadnym zápisom, potom boli zapísané, ale nie sú autormi týchto diel. To znamená, že je to dosť scestné vyberať peniaze za diela, ktoré sú prezentované, ktoré nemajú autorov. Určite starostovia a primátori obcí a miest uznajú, že za ľudovú kultúru by sa tieto poplatky v žiadnom prípade vyberať nemali. Tu sa, samozrejme, nejedná len autorov, autorský zákon musí komplexne riešiť ako autorov, tak aj interpretov, pretože toto je takisto dôležitá súťaž ochrany a takisto aj prevádzkovateľov. Niektoré podujatia, ktoré sa konajú, jednak to, že konajú sa spontánne povedzme a keďže tam bola striktne daná lehota 10 dní pred konaním podujatia, museli ohlásiť, ináč už platili sankcie, tak, žiaľ, niekedy sa to dodržať nedalo, pretože ako hovorím, vznikali akcie spontánnym spôsobom a dokonca pod lehotou kratšou ako 10 dní a automaticky už im boli vyrubené sankcie a pritom sa možno nejednalo o chránené diela.
Takže toto je dobrý návrh, ktorý, ako som hovoril, rieši akútnu situáciu. Vieme, že už ministerstvo kultúry pripravuje nové znenia autorského zákona, ako už tuná bolo spomínané, ktoré musí reagovať na súčasné trendy, moderné trendy, ktoré sa už vyskytujú v našej spoločnosti v rámci digitálneho obsahu a, samozrejme, aj digitálneho vysielania a sprostredkovania autorských diel týmito cestami. Takže vítame tento krok, určite v druhom čítaní prídu nejaké pozmeňovacie návrhy, samozrejme, budeme sa stavať k tomu konštruktívne, dúfajme že aj ostatní kolegovia sa k tomu postavia konštruktívne, pokiaľ to, samozrejme, budú rozumné návrhy, no a ide nám o to, aby skutočne autorský zákon bol vylepšený a neťahal veci smerom dozadu. Takisto sa budú musieť vyriešiť autorské ochranné zväzy, ktoré práve sme zistili, že niektoré zneužívajú svoj post a nekalým spôsobom vybrali poplatky a, samozrejme, bolo otázne, na čo boli tieto prostriedky potom použité, keďže mali ísť predovšetkým autorom, no ale vieme, že v mnohých prípadoch, že autorom ani nešli. Takže aj tieto veci sa budú musieť možno priamo do zákona zakotviť, aby si niekto z toho nemohol urobiť pre seba súkromný biznis, tak ako sa to v poslednom čase viackrát pri viacerých novelách zákonov uvádzalo.
Takže ďakujem pekne skupine poslancov, pripájam sa k podpore tohto zákona pri prechode do druhého čítania. Ďakujem.

Veľmi krátko. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za obidva príspevky s vecnými otázkami, ktoré prezentovali páni kolegovia, sa viac-menej dá súhlasiť. Ten problém je naozaj širší, len teda ten malý drobný moment, že vláda by mala byť aktívnejšia. No štandardný legislatívny proces trvá 6 mesiacov a pravdepodobne zodpovednosť tejto vlády za existujúci stav ťažko možno hľadať, ale faktom je, že ide o veľmi zložitý problém, ktorý má medzinárodný presah, predsa len ide o chránenie autorských práv aj subjektov, ktoré sú nie občanmi povedzme že Slovenskej republiky, takže ide o zložitý problém, je tam samozrejme aj väzba k európskej judikatúre v danom prípade aj európskym právnym predpisom, takže pravdepodobne ak s tým chceme niečo urobiť a chceme zlepšiť prostredie, budeme musieť predsa len nejaký priestor vytvoriť preto aj vláde. Som presvedčený, že výrazne pomôže pripomienkové konanie k tomuto zákonu, pokiaľ ho začne vláda organizovať. Zoberme si už len to, že diskusia, ktorá vznikla práve v súvislosti s inkriminovanou udalosťou v Pohorelej, odkryla mnohé ďalšie problémy, povedzme si úprimne, vieme o tom, že súčasná forma ochrany autorských práv spôsobuje, že nám úplne mizne tzv. klubové hranie, pretože ten mechanizmus nákladov, ktorý vzniká pre organizátorov je tak veľký, že prakticky miznú, často sa to ozýva z tohto prostredia, je to veľmi vážne.
Nepochybne seriózna diskusia môže byť aj o tom, že máme tu vcelku výnimočný jav - súkromné subjekty, ktoré predstavujú organizácie na ochranu, majú v podstate právomoci štátnych orgánov v danom prípade. A keď zoberiete v štandardných veciach pri vymáhaní práva, aké nástroje majú k dispozícii štátne orgány, ako je tu k dispozícii v týchto veciach, tak je tam čosi, čo minimálne indikuje potrebu trošičku sa nad tým zamyslieť a vyvážiť tie veci, aby naozaj rovnako ako poskytovatelia, rovnako ako tí, ktorí ochraňujú práva, aby mali vyvážené prostredie a aby bolo možné chrániť záujmy oboch strán možného konfliktu, ktorý v danom prípade môže nastať.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia aj obidvaja diskutujúci, chcem vám za navrhovateľov povedať, že sme pripravení o veciach diskutovať, sme pripravení žiadať ministerstvo o aktívny prístup k týmto veciam a v spolupráci potom aj so všetkými dotknutými pravdepodobne by sme mohli vytvoriť lepšiu právnu normu, ktorá by plnila alebo realizovala záujmy poskytovateľov hudobných diel, ale rovnako by ich v konečnom dôsledku prospela aj k rozširovaniu kultúry samotnej. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil uvedenú novelu zákona. Ešte predtým, než sa dostanem k samotnému "meritu" veci, dovoľte, aby som povedal, že uvedenou novelou zákona nám nejde, ako sa to už mnohokrát v minulosti spomínalo, o, nedajbože, nejakú propagáciu požívania alkoholických nápojov pre účastníkov cestnej premávky, práve naopak, sme za prísne postihy tých, ktorí porušujú zákony a sú účastníkmi cestnej premávky a požívajú alkohol v nadmernom množstve.
Návrh zákona má za cieľ odstrániť tzv. nulovú toleranciu alkoholu v cestnej premávke, ak ide o cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka, a to na základe vedeckých poznatkov o koncentrácii alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky bez vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a len minimálne sú ovplyvnené jej psychické, senzorické a motorické funkcie. Všeobecne záväzné právne predpisy platné v Slovenskej republike zakladajú represiu užívania alkoholu v cestnej premávke na takzvanej nulovej tolerancii, teda predpokladajú, že fyzická osoba, ktorá nepožila alkoholické nápoje má vo svojej krvi resp. v dychu nulovú koncentráciu etanolu. Uvedený predpoklad je však zo súdnolekárskeho hľadiska nepravdivý a neprípustný, načo Slovenská súdnolekárska spoločnosť ako aj jednotliví súdní lekári upozorňovali opakovane už od zavedenia uvedenej právnej úpravy. Takzvaná nulová koncentrácia etanolu v ľudskom organizme zistená bežnými analýzami neexistuje z viacerých dôvodov. Etanol je totižto prirodzenou súčasťou ľudského metabolizmu. Ľudský organizmus si určité malé množstvo etanolu, ktorý je potrebný v chemických procesoch nepretržite vytvára a následne odbúrava. V krvi a v dychu ľudského jedinca sa preto môže nachádzať určitá minimálna koncentrácia etanolu, ktorá sa tam nachádza následkom endogénnych procesov a nie exogénnym použitím alkoholického nápoja. Etanol sa tiež môže v ľudskom organizme v minimálnom množstve vytvoriť v tráviacom trakte po vypití väčšieho množstva ovocnej šťavy, nealkoholického nápoja s vysokým obsahom cukru či po zjedení väčšieho množstva sladkého ovocia. Pozitívne vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu však môže byť spôsobené napríklad aj z dôvodu tzv. laboratórnej chyby. Zariadenie slúžiace na stanovenie koncentrácie etanolu v ľudskom organizme, ako aj metodika, ktorou sa na danom zariadení predmetná vzorka vyšetruje, podlieha určitej laboratórnej chybe. Prakticky to znamená, že aj u fyzickej osoby, ktorá žiadny alkohol nepožila a v jej krvi sa alkohol v merateľnom množstve nenachádza, môže prístroj namerať pozitívnu koncentráciu etanolu, táto prípustná odchýlka, tzv. laboratórna chyba môže pri súčasných metodikách dosahovať až 0,2 g na kg čiže 0,2 promile pri vyšetrení krvnej vzorky pri plynovou chromatografiou, resp. 0,1 mg na liter pri vyšetrení vydychovaného vzduchu dychovým analyzátorom.
Táto skutočnosť je odbornej verejnosti dlhodobo známa a jej riešenie bolo aj predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol dňa 20. augusta 2008 schválený vládou Slovenskej republiky. Uvedený návrh zákona určoval koncentráciu alkoholu, zistenie, ktoré je dôležité pre určenie pozitívneho vyšetrenia na alkohol tak, že až namerané hodnoty etanolu viac ako 0,48 mg/l vydýchnutého vzduchu alebo 1 promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou považoval za stav vylučujúci spôsobilosť podľa osobitných predpisov, v dôsledku ktorého fyzická osoba nie je schopná bezpečne vykonávať akúkoľvek činnosť. Uvedený návrh zákona predložený ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky zohľadňoval aj tzv. laboratórnu chybu, pre ktorú ustanovoval podobné hodnoty etanolu v ľudskom organizme ako predkladaný návrh zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností zástupcovia medicínskeho vedného odboru súdne lekárstvo už v minulosti namietali zavedenie tzv. nulovej tolerancie do praxe, pričom navrhovali tolerovanie minimálnej koncentrácie etanolu zisteného v krvi, resp. dychu vyšetrovanej osoby. Všeobecne je odbornou verejnosťou prijatý záver, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote 0,5 promile, resp. 0,24 mg na liter je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za bezpečnú pre cestnú premávku, pri ktorej už dochádza k určitému ovplyvneniu psychických, senzorických a motorických funkcií ľudského organizmu a toto ovplyvnenie však možno považovať za minimálne a nemajúce vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Zároveň je potrebné uviesť, že určitá pozitívna hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky je tolerovaná vo väčšine členských štátov Európskej únie. Koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote pol promile, respektíve 0,24 mg/l je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú Európska komisia odporúča prijať členským štátom v rámci Stratégie Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s používaním alkoholu.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré štáty Európskej únie pri posudzovaní dovolenej koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky rozlišujú medzi vodičmi motorového vozidla a cyklistami, pri ktorých ustanovujú miernejšie limity koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme.
Návrh zákona ustanovuje hodnotu koncentrácie etanolu v ľudskom organizme 0,24 mg/l na liter vydychnutého vzduchu alebo nula, pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. Pri tejto hodnote koncentrácie etanolu v organizme cyklistu nebude vedenie bicykla bez pomocného pomocného motorčeka v cestnej premávke považované za porušovanie všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň sa návrhom zákona jazda pod vplyvom alkoholu v takomto prípade nebude považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Návrh zákona sa dopĺňa, návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon Slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe čoho sa vedenie bicykla bez pomocného motorčeka cyklistom, u ktorého množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 mg/liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou, prístrojom alebo pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou, nebude považovať za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
K novelizácii uvedeného zákona dochádza z dôvodu že napriek tomu, že porušenie pravidiel cestnej premávky je upravené zákonom o cestnej premávke, zákon o priestupkoch obsahuje sčasti samostatnú úpravu skutkových vymedzení priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Návrh zákona pri stanovení hodnote koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky len s minimálnym ovplyvnením jej psychických, senzorických a motorických funkcií, vychádza z vedeckých poznatkov, napr. zo znaleckej expertízy Ústavu súdneho lekárstva a medicínských expertíz Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského vo veci nízkej koncentrácie etanolu v krvi vo vedení jednostopových dopravných prostriedkov. Napriek skutočnosti, že navrhovaná hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme by bola vedecky odôvodniteľná pre všetkých účastníkov cestnej premávky, výnimku z tzv. nulovej tolerancie alkoholu v cestnej premávke návrh zákona ustanovuje len pre cyklistov vedúcich bicykel bez pomocného motorčeka, a to z dôvodu, že akékoľvek prípadné škody spôsobené týmito vodičmi sú neporovnateľne nižšie, ako je tomu v prípade vodičov motorových vozidiel.
Zakotvením tejto hladiny alkoholu do právneho poriadku sa predíde aj neodôvodnenému sankcionovaniu cyklistov vedúcich bicykel za vedenie bicykla v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v ich organizme, pričom však hodnota alkoholu v organizme uvedených účastníkov cestnej premávky nebude mať reálny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a ich psychické, senzorické a motorické funkcie môžu byť ovplyvnené len v minimálnej miere.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácie v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma svojim uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 133).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ciele a zámery predkladateľov sú zrejme s textácie predloženého návrhu zákona, ako aj z dôvodovej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júla 2012 č. 109 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

To je taká krásna téma, tak dnešný večer by sme ňou mohli aj zavŕšiť, aspoň nejakou, nejakým tým príspevkom. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, predkladatelia, a máme tu aj dve dámy. Taká milá komorná atmosféra je tuná, no tak dovoľte mi niekoľko slov, ja som pána kolegu Hrnčiara pozorne počúval, ale aj vnútorne som nad návrhom, sa úprimne priznám, tohto zákona rozmýšľal, že či teda aj ja pri hlasovaní podporiť tento zákon, alebo byť proti nemu. Aby ste ma tak celkom neodsudzovali, musím sa priznať, že patrím k abstinentom. Patrím k abstinentom, ale vo svojich úvahách chcel by som byť tolerantný aj voči tým, ktorý majú radi možno pivo alebo vínko. Ale ako kolega Janko to tu spomenul, veľmi vážne vnútorne naozaj ako naozaj s tým zápasím, pretože ako to by dopadlo asi u nás na Slovensku, tá 0,5 promile alkoholu v krvi. Tak to je, hej, tento návrh. Ak by sme mali byť spravodlivý potom k účastníkom konania, lebo pán kolega to spomenul vo všeobecnosti účastníkov dopravných situácii teda, pardon, tak k ním patria aj chodci, to nie sú len ako cyklisti. Ak by sme mali zaviesť, teda ak by sa uzniesla táto Národná rada v rámci nejakej tej tolerancie, aby sme akceptovali 0,5 promile alkoholu v krvi, zdalo by sa mi to dosť nespravodlivé, že by to mali len cyklisti. Predstavte si situáciu takú, že ja som šofér a ja mám 0,0 promile teraz stret je s takýmto cyklistom, ktorý má 0,5 promile, teraz je zrážka, smrteľná nehoda. Čo teraz? Zdá sa mi to trošku ako nespravodlivé a ktovieaké tie procesy, a ktovieaké spory by sa v tých daných situáciách viedli, a teda či to bolo únosné pre ten organizmus, alebo to nebolo únosné. Takže toto je taká dilema. A už, teda ak by sme mali o tak závažnej veci tuná teda rozhodovať, prepáčte mi, možno to bude veľmi smelý ako taký návrh, ale potom tých 0,5 percent, promile, tá tolerancia, nech je potom u všetkých účastníkov v rámci cestnej premávky, áno, ďakujem. Nemôže to byť jeden účastník cestnej premávky zvýhodnený oproti niekomu druhému. Myslím si, že by to prinášalo veľa konfliktných situácií. Chcem byť tolerantný aj voči tým, ktorí naozaj majú to vínko aj to pivo ako radi, áno aj ako to kolega spomenul vo Francúzsku, Nemecku, nespomínal krajiny, ale majú naozaj túto toleranciu. Myslím si, že tá, aj tie štatistiky verím, že môžu tak zodpovedať tomu. Takže ja z celkového obsahu by som chcel ako povedať to, že teda dovolil by som si to tak navrhnúť, ak teda má byť tolerancia, tak teda u všetkých účastníkov cestnej dopravy. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Málokedy sa mi stane, že sa zhodneme v nejakom názore s pánom kolegom Kuffom, ale teda toho dňa je to tak.
Chcem na úvod povedať, že na Slovensku jedno pivo je v mnohých obciach málokedy iba jedným pivom a mnohokrát sa tomu pripojí ešte nejaké to poldeci najviac alebo nejaké to pivečko alebo dve. Ja osobne som dosť proti tomu, aby sme zvyšovali toleranciu alkoholu, a pokiaľ hlavne, pokiaľ vieme, že sa alkohol u každého, najmä u žien, odbúrava úplne inak a úplne iným spôsobom.
A druhý rozmer je ten, že cyklista je rovnaký účastník cestnej premávky, kolegyne, kolegovia, ako ktokoľvek iný, vodič osobného motorového vozidla, človek, ktorý chodí na kolobežke alebo aj lyžiar. Potom skutočne sa bavme o tom, že keď chcete zvyšovať toleranciu alkoholu v krvi, prečo ju nechcete zvyšovať u všetkých? Ja sa pýtam, prečo nie aj vodiči áut, a či je dva deci alebo deci vína nemá rovnakú, nemôže spôsobiť rovnaký rozsah alkoholu v krvi ako to jedno pivo, pokiaľ je to napríklad dvanástka?
Potom mám obavu zo zneužívania tejto legislatívnej úpravy, ale ešte väčšiu z jej následkov, tak ako povedal pán kolega Kuffa. No, praktický príklad je, keď ide okolo, keď ide vedľa seba vodič osobného motorového vozidla a cyklista. Stane sa nehoda. Vodič, ktorý mal v krvi 0,5 alebo 0,24 etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, toľko alkoholu požil, kto teraz bude zodpovedný a v akej miere. Ako to dopravný inšpektorát alebo polícia vyhodnotí, kto tu nehodu reálne spôsobil. Ja si neviem predstaviť, ako toto chcete riešiť a najmä pokiaľ sa jedná o prípady, kedy dôjde k vážnemu poškodeniu trvalému ľudského zdravia, poprípade aj k smrti. Ja som proti. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja osobne zasa, po tom, čo som mal možnosť si pozrieť nejaké štúdie, mne sa tento návrh zákona pozdáva. Nesúhlasím s pánom Kuffom, že, v podstate aj teda s kolegom Brixim, že v podstate, ak by sa stala nejaká zrážka, kde cyklista má 0,5 promile a vodič, tak že ako sa bude zisťovať. Nebude sa zisťovať podľa toho, kto mal 0,5 promile, ale bude sa zisťovať dôvody zrážky, či dostal šmyk, či zle zabočil, odbočil, či dal signalizáciu, či nedal. Čiže na to sú súdni znalci, ktorí to vedia zistiť alebo by mali zistiť ten dôvod tej zrážky.
Zároveň by som aj uviedol to, že tá tolerancia minimálnej hladiny v krvi, toho etanolu, no je namieste, lebo sú štúdie, kedy nafúkate prvých 15 až 30 minút, napr. keď užijete kvapky proti kašľu, dobošku, napr. Milu, kvapky do nosa a dokonca som zistil na internete, to aj dokázali, ešte aj vodu z ostrekovačov, keď si ostriekate predné sklo, tak prvých 15 minút nafúkate normálne. Čiže fakt treba sa nad tým zamyslieť, že prečo by som ja mal prísť o vodičský preukaz len preto, že používam často ostrekovače na predné sklo a potom ma zastavia policajti a dajú mi fúkať. Normálne si to dajte na YouTube - ostrekovače a nafúkanie - a normálne je to tam dokázané, že nafúkali. Čiže ja, mne sa táto myšlienka zasa pozdáva a je tu fakt na mieste, že ako to nastaviť. No a myslím si, že aspoň podľa môjho názoru, aspoň by sme mali občanom dopriať aspoň to jedno pivo, keď už idú na tom bicykli, keď už idú z roboty alebo tak. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Štefan povedal, že je za to, aby tu bola istá rovnosť, a ja verím, že takto na záver dnešného pracovného dňa neprezradím nejaké štátne tajomstvo, ale istá rovnosť už dávno v kruhoch, v dopravnej polícii na Slovensku existuje. Predkladatelia hovorili niečo o tom, že sú tu určite dosť také fyziologické dôvody na to, aby bol obsah alkoholu zistený aj v prípadoch, keď človek alkohol nepožije. A práve v tom chcem spomenúť to tiché tajomstvo, ktoré už veľa rokov funguje v radoch dopravnej polície, ak človek nafúkal, taký majú pokyn interný, do 0,3 promile a nepovie, že pil, on povie, že: "Som nepil," má 0,3 - proste cukrovka alebo nejaký iný dôvod - tak skutočne vtedy sa nikdy pokuta a ani žiadne postihy nerobili. Takže ja si myslím, že práve pri tom by bolo treba ostať. Ozaj, neexistuje tu žiadne nebezpečenstvo, že by človek, ktorý nepil a mal tam nejaké do 0,3, že by mal z toho mať nejaké problémy. Takže riešenie v tomto smere by som nepodporil a bojím sa, že otváranie Pandorinej skrinky s tým, že istá skupina ľudí by si mohla trošinka vypiť, by bolo otvorením tej skrinky alebo vypustením takého džina z alkoholickej fľaše, ktorý by sa nám možno pri tom naturele, ktorý my tu máme, nemusel oplatiť. Takže pre nejaké roky by som ešte s týmto počkal.