7. schôdza

Pán poslanec Baška, chcem vás podporiť vo vašom stanovisku, hoci som ho úplne celé nepočul na začiatku. Tiež si myslím, že je to zahrávanie sa zbytočne s ohňom. A viete, slovenská nátura je taká, že takýmto zákonom by sme dovolili jedno pivečko. Zoberiem bicykel, idem na jedno pivečko. No čo, dal som si ich päť, čo tam nechám ten bicykel? A myslím si, že naozaj takýmto spôsobom zbytočne by sme provokovali ľudí, aby na to pivko s tým bicyklom išli. A osobne si myslím, keď už na to pivko chce ísť, tak nech si ide peši, a kým potom zo šenku príde z pivka domov, tak aspoň vytriezvie.
Takže myslím, že netreba urýchľovať presun opitého človeka smerom domov. A ja si myslím, že takto je to v poriadku, ako je súčasný stav.

Ďakujem. Vážený pán kolega, plne tiež podporujem tvoje stanovisko k predloženému návrhu. Štatistika, ktorá hovorí o počte dopravných nehôd, kde účastníkmi boli aj cyklisti a kde "účastníkom" bol aj alkohol, je totiž alarmujúca. Obávam sa, že prípadný ústup od nulovej tolerancie by situáciu ešte zhoršil. Nezanedbateľná pri posudzovaní tohto problému je aj naša slovenská a vôbec slovanská mentalita, teda pohostinnosť a družnosť, čo sa väčšinou spája aj s nejakým tým pohárikom. Na podobný návrh podľa môjho názoru ešte na Slovensku nedozrel čas.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, dobré ráno. Ja si dovolím odprezentovať trošku iný názor, ako vo faktických poznámkach odznel. Takú len veľmi rýchlu  analýzu.
Keď sme boli aj teraz na vyšetrení srdca, echo, EKG a podobne, s pánom profesorom mal som tú česť rozprávať. V rámci anamnézy spýtal sa ma všeličo. A okrem iného povedal tiež o výskume. Hovoril, alkoholici a totálni abstinenti sú tí, ktorí zomierajú skôr ako tí, ktorí si trošku čosi vypijú. Ja patrím k tým abstinentom, včera som to povedal. Teraz sa vám bude zdať, že ja obhajujem nejakých alkoholikov. Vôbec nie, ale všetko s mierou. A viem si predstaviť, že taký pohár vínka, dve deci, keď si dáte  pri obede a sadnete do auta a idete ďalej, alebo pivo, ja na to nemám  slabosť, tak viem si to predstaviť, že by to bolo.
Veľmi rýchle skúsim takú krátku štatistiku, neviem, koľko toho stihnem. Dáni 0,5, Fíni 0,5, Francúzi 0,5, to je tolerancia, Grécko 0,5, Holandsko 0,5, Írsko 0,8, Litva 0,4, Lotyšsko 0,5, Litva 0,5, Malta 0,8, Nemci 0,5, Poľsko 0,2, Portugalsko 0,5, Rakúsko 0,5, Slovinsko 0,5, Španielsko 0,5, Taliansko 0,5, Veľká Británia 0,8. Ja skôr by som videl to, aby sa to nedotýkalo len cyklistov, ale všetkých účastníkov cestnej dopravy, teda aj nás šoférov, ktorí ako šoférujeme. Viem si predstaviť, že by tam bolo tá tolerancia, možno 0,3 alebo 0,5. U mladistvých by som to však obmedzil, nie do 18 ani 21 rokov, ale im by som dal nulovú toleranciu do veku 25 rokov, kedy už ten človek, sa predpokladá, že je zrelý a nebude mať nejaké návyky ako na alkohol. U mladistvých by som to obmedzil. Určite tam by som tú toleranciu nedával, do 25 rokov 0,0.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, viacerí, ktorí ste vystúpili, vo faktickej pripomienke ste hovorili o, naozaj o tom naturele Slovákov, ktorý tu je. A ja znova zopakujem tú istú vec, že naozaj si zaslúžime taký zákon, aký máme. Ja si myslím, že nie je v súčasnosti čas na to, aby sme takýmto spôsobom a takto zasahovali do zákona o cestnej premávke, kde dovolíme jednej časti, čiže cyklistom a práve cyklistom požívať alkohol. Neviem prečo práve cyklistom. Pretože je to jednostopové motorové vozidlo a tie posudky, ktoré sú tu, práve hovoria o tom, že je väčší problém možno uriadiť ten bicykel pod vplyvom alkoholu ako ten automobil, pretože je to jednostopové motorové vozidlo.
Pán poslanec Érsek aj pán poslanec Kuffa rozprávali o tom, že kde teda je nejaká tá tolerancia toho alkoholu. Tak zoberme si podobné krajiny tuná v strednej Európe. Nulová tolerancia je takisto v Českej republike, v Maďarsku. Ja neviem, pozrime sa do Rumunska, Estónska. Sú to krajiny, ktoré majú tiež určitý naturel, a si myslím, že vedia prečo nepovoľujú zo zákona toleranciu alkoholu pre účastníkov cestnej premávky.
Pán poslanec Érsek rozprával niečo o tom, že keď ide niekto na bicykli do krčmy, dá si tam nejaké pivo a potom policajti sa nejakým spôsobom na ňom vyvršujú. No ja by som tiež nejakým spôsobom túto pivnú cyklistiku nepodporoval. Keď chce ísť človek na bicykli na pivo, dobre, nech ide na bicykli na pivo, ale naspäť, keď ide z tej krčmy, presne, nech sa neponáhľa, možnože urobí lepšie aj sebe, aj svojej manželke doma. A radšej nech ide vedľa toho bicykla peši po chodníku, aj troška možno pretriezvie, kým príde domov za svojou manželkou. Toľko z mojej strany.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. Som rád, aj keď včera v pokročilej dobe, keď sa táto novela zákona dostala na pretras o 18.50 hodine, som ani nepredpokladal, že sa niekto prihlási. Čiže chcem sa vám poďakovať. A chcem sa vám poďakovať aj za vaše názory, s ktorými do veľkej miery súhlasím, dokonca aj s pánom Baškom, pretože tu odzneli dosť závažné slová ako opilci, opití ľudia, nehody, účastníci cestnej premávky.
Súhlasím jednoznačne s názorom, že každý človek, ktorý nadmieru požíva alkoholické nápoje a je účastníkom cestnej premávky, je nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie. S týmto názorom sa dá jednoznačne súhlasiť. Preto podľa môjho názoru ani neexistuje rozdiel medzi opitým cyklistom a opitým chodcom. Možno len taký, že z toho bicykla je pád na zem asi nebezpečnejší ako z chôdze, ale pokiaľ títo opití ľudia, či už cyklista alebo chodec ostane ležať na strede cesty, tak je naozaj v noci veľkým nebezpečím napríklad pre auto.
Ale stále hovoríme o opilcoch. A táto novela absolútne vôbec nerieši ľudí, ktorí nadmieru používajú alkoholické nápoje. Asi sme sa zle pochopili a aj vysvetlím, že kvôli čomu prišiel vôbec nápad predkladať túto novelu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky.
Tento nápad vznikol na základe negatívnych skúseností a konkrétnych prípadov, ktoré sa stali napríklad v horských dolinách. Lebo treba rozdeliť cyklistov na bicyklistov. Bicyklisti to sú tí, o ktorých ste tu hovorili, ktorí idú do krčmy a strávia tam celý deň a svoj bicykel používajú ako dopravný prostriedok, buď na ňom idú, alebo ho používajú ako podporný prostriedok na to, aby sa vôbec domov dostali v ťažkom stave opitosti. Ale to tento zákon nerieši.
Tu ide o to, že napríklad muži zákona v horských dolinách v okolí Martina v sparných letných mesiacoch doslova číhali pekne v tieni na cyklistov, na horských cyklistov, ktorí po absolvovaní niekoľko desiatok kilometrovej horskej túry prišli na horskú chatu, kde sa osviežili jedným pivom, na základe znaleckého posudku, ktoré nemá vôbec žiadny vplyv na bezpečnosť v cestnej premávke, a dostali pokutu 150 eur. Takisto sa to stalo aj na dedinách, že dedko okopával zemiaky, dal si jedno pivo, hliadka stála neďaleko krčmy a číhala na cyklistov. Každý, kto nafúkal, zaplatil 150 eur.
Ja často chodím na cykloturistiku do okolitých krajín, do Talianska, do Rakúska, do Českej republiky, kde naozaj rozkvitá turistický ruch a vedia si tam turistov vážiť a pripravia im tam také podmienky, aby sa tam radi vracali. Tak odporúčam napríklad, aby ste sa išli pozrieť do neďalekých Valtíc, moravský región, krásne hrady, zámky, jazerá, cyklistické cesty, ktoré vedú cez vinice. A celá tá cyklotúra je založená na tom, že sú tam vinné pivničky, sklípky a volajú vás na ochutnávku výborných moravských vín. Cez víkendy tam stretnete stovky slovenských rodín, rodičov s deťmi, ktorí sa tam idú odreagovať, nejdú sa tam opíjať, ale idú si tam užiť krásny výlet spojený napríklad aj s ochutnávkou vín. Keď som sa miestnych pýtal, že či je to dovolené a že či policajti nedávajú fúkať a či potom cyklisti nemajú z toho problém, tak sa na mňa pozerali ako keby som prišiel z inej planéty. A pýtali sa ma, a prečo by sme to robili? Veď by išli tí policajti voči vlastnému regiónu a my z toho žijeme, má to ekonomický prínos. A my chceme, aby sa sem ľudia vrátili, a nie aby odchádzali naštvaní a s negatívnym zážitkom.
Aj preto sme nechceli pristupovať k tejto téme populisticky a dali sme si urobiť naozaj znalecký posudok, tu ho mám, ktorý má štyri okrúhle pečiatky z najšpičkovejšieho ústavu na Slovensku, ktorý robí najzávažnejšie posudky pri najzávažnejších zločinoch, od kyselinárov cez proste všetky najzávažnejšie zločiny, ktoré sa na Slovensku udiali, sa práve riešia na tomto pracovisku.
Pretože sme chceli naozaj odbornú debatu na túto tému, bol vypracovaný posudok, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že 0,3 promile nemá absolútne žiadny vplyv a 0,5 promile má malý vplyv, avšak ten vplyv je taký minimálny, že bezpečnosť cestnej premávky, osoba je spôsobilá byť bezpečným účastníkom cestnej premávky. Súhlasím s tým, a je to všeobecne známe, že existuje, aj na Policajnom prezídiu nám povedali, že existuje akási forma tichej dohody. Ale my si neuvedomujeme, čo taká tichá dohoda znamená. Tichá dohoda znamená, že je to na individuálnom posúdení toho-ktorého policajta, ako sa v tej chvíli zachová. Pán Baška síce povedal A, ale nepovedal B, ktoré dopoviem ja. Že pokiaľ sa policajt, má zlý deň a rozhodne sa nerešpektovať túto tichú dohodu a ten účastník cestnej premávky, ktorý sa prizná k tomu, že napríklad to jedno pivo si dal, tak je postihnutý. Pretože toto, čo povedal pán Baška, platí vtedy, keď človek klame.
Jednoducho my touto tichou dohodou nútime ľudí klamať. A poviem to na konkrétnom príklade. Máme dvoch účastníkov cestnej premávky, a teraz to je jedno, či to je vodič, cyklista, máme dvoch účastníkov cestnej premávky, každý si dá po jednom pive a obaja urobia takú istú nehodu. Prvý si povie, že áno, urobil som chybu, priznanie je poľahčujúca okolnosť, tak sa prizná a povie, áno, priznávam sa, urobil som chybu, uznávam si vinu, vypil som jedno pivo. Pri súde je, môže byť priznanie poľahčujúca okolnosť, ale to, že vypil alkoholický nápoj pred jazdou, alebo predtým než sa stal účastníkom cestnej premávky, je priťažujúca okolnosť. Akonáhle taký istý vodič, ktorý urobil taký istý priestupok s takým istým pivom, bude klamať aj policajtov, aj na súde, že nepil, prichádzajú na rad súdni znalci, ktorí pri tom jednom pive dajú znalecký posudok, že nemusel teda popíjať a mohol mať, ja neviem, ústnu vodu, dokonca včera som čítal, že istá značka ústnej vody krátko po použití dokáže nafúkať až dva promile alkoholu. Takisto kolega Martvoň včera hovoril o ostrekovačoch v aute. Jednoducho taký človek, ktorý klame, sa z toho vyseká.
A touto novelou zákona sme nechceli chrániť, opakujem, my sme za to, aby každý človek, ktorý porušuje zákony a nevie sa zmestiť do kože a nadmieru používa alkoholické nápoje, aby bola prísna represia. Ale takýmto ľudom nepomôže žiadny zákon. Sami vidíme, že potom, čo sa novelizoval cestný zákon a dalo sa do zákona, že nad jedno promile je to trestný čin, dennodenne môžeme vidieť nezodpovedných ľudí, ktorých nezastaví napríklad to požívanie alkoholu, aj keď vedia, že nad jedno promile pôjdu na súd a že strávia niekoľko dní v cele predbežného zadržania. Čiže tento zákon nemá za cieľ ochraňovať tých, ktorým je to aj tak jedno, či nejaký zákon je, alebo nie je, ale má za úlohu alebo chce chrániť tých, ktorí naozaj sú zodpovední a nezneužívajú túto situáciu.
Ja by som chcel poprosiť kolegov a som aj rád, že napríklad konečne po niekoľkých mesiacoch, napríklad aj z klubu SMER-u zazneli aj kritické názory, ale aj názory, ktoré podporujú túto novelu. Čiže ja verím a dúfam a prosím vás, aby ste dali šancu tento novele prejsť do druhého čítania, kde môžete podávať aj pozmeňujúce návrhy, môže sa tá hranica aj zmeniť, môžeme sa rozprávať aj o ďalších účastníkoch cestnej premávky. Ale ja si nemyslím, že naši občania sú horší a menejcennejší ako občania Čiech, Maďarska, Rakúska alebo Nemecka.
Z toho, čo som tu dnes počul o tom, že aký sme my národ a akí sme všetci nezodpovední, tak priznám sa, že trochu mi to bolo ľúto. A len nedávno bola volebná kampaň a vtedy každá strana presviedčala svojich voličov, akí sú inteligentní, ako nám záleží na ich názore, ako ich počúvame. A je pár mesiacov po voľbách a označujeme ľudí ako nezodpovedných a doslova menejcenných oproti iným európskym národom. Naopak, ja si myslím, že môžeme byť hrdí na to, akí sme. A že môžeme a sme partneri presne takí istí ľudia, ako sú v Rakúsku, v Nemecku a inde v Európe. A mnohokrát sme oveľa zodpovednejší v iných veciach.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si pár slovami to všetko, čo tu odznelo s previazanosťou na teraz platný zákon a pohľadom na súčasne predkladanú novelu zákona.
Predkladaný návrh novely zákona o cestnej premávke, tlač 133, upravuje, a to treba podčiarknuť, iba špecifickú skupinu vodičov nemotorových vozidiel. Vodičom však podľa ustanovení zákona o cestnej premávke je osoba, ktorá vedie vozidlo. Zároveň vozidlom na účely cestného zákona podľa ustanovení zákona o cestnej premávke sa rozumie motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka. Ďalej sa podľa spomínaného zákona nemotorovým vozidlom podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 8 o cestnej premávke rozumie prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa ustanovenia písm. f) a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihovým objemovým valcom nepresahujúcim päťdesiat centimetrov kubických, s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou dvadsaťpäť kilometrov za hodinu alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť dvadsaťpäť kilometrov za hodinu alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov. Toľko ustanovenia zákona.
Na základe zhodnotenia predchádzajúcich, pre našu danú situáciu a jej správne pochopenie veľmi dôležitých definícií sa načrtá zásadná otázka, prečo navrhovaná novela zákona o cestnej premávke má postihovať len veľmi úzku a špecifickú skupinu vygenerovanú zo širokej škály vodičov definovaných podľa zákona o cestnej premávke? Prečo by navrhovaná novela mala svojím spôsobom zvýhodňovať, aj keď je veľmi diskutabilné, či pri použití alkoholických nápojov vôbec možno hovoriť o určitom zvýhodňovaní, len tento úzky okruh osôb, definovaných ako cyklisti? Čím by sa dalo ospravedlniť práve cyklistov v porovnaní s ostatnými účastníkmi cestnej premávky? Ak sa má povoliť novelou navrhovaná deklarovaná hodnota alkoholu v krvi vo výške 0,5 gramu na kilogram pre cyklistov, prečo by táto hodnota nemala byť povolená potom aj pre vodičov motorových vozidiel, či aspoň pre skupinu vodičov ostatných nemotorových vozidiel?
Dôvodová správa k navrhovanej novele zákona o cestnej premávke uvádza, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme 0,5 gramu na kilogram, respektíve 0,24 mililitra na liter je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za bezpečnú pre cestnú premávku, pri ktorej síce už dochádza k určitému ovplyvňovaniu psychických, senzorických a motorických funkcií ľudského organizmu, toto ovplyvnenie však možno považovať za minimálne a nemajúce vplyv na bezpečnosť cestnej premávky.
Avšak odborná verejnosť na druhej strane sa vo svojom výskume zamerala na ľudský organizmus ako taký, nakoľko ľudský organizmus nemožno deliť na ľudský organizmus cyklistu, ľudský organizmus vodiča motorového vozidla alebo iného vozidla. Je samozrejmé, že ľudský organizmus rovnako reaguje, či už vedie bicykel alebo auto.
Z tohto hľadiska je každému určite jasné, že nemožno podrobiť takejto právnej úprave zákona len špecifický okruh vodičov nemotorových vozidiel, teda cyklistov. Cyklista je rovnocenným účastníkom cestnej premávky, preto pre neho platia rovnaké pravidlá ako pre iné dopravné prostriedky.
Týmto však nechcem zastávať názor, že povolenie alkoholu pre vedenie či už motorového alebo nemotorového vozidla je pre našu spoločnosť a bezpečnosť na cestách tým správnym riešením. Je naozaj pravdou, že škoda spôsobená vodičom bicykla v komparácii s vodičom motorového vozidla je vo väčšine prípadov značne menšieho rozsahu, avšak škoda, respektíve nehoda spôsobená vinou cyklistu môže mať rovnako fatálne následky, ako nehoda spôsobená vodičom motorového vozidla.
Preto naozaj nevidím najmenší dôvod zhoršovať aj tak dosť problematickú situáciu v bezpečnosti cestnej premávky. Na jednej strane bojujeme proti alkoholu i vo všeobecnosti a najmä u vodičov a na strane druhej ho na cesty chceme dostať legálnou úpravou zákona.
Na záver by som chcel ešte povedať len na ilustráciu, že rýchlosť jazdy na bicykli voľne v premávke môže dosahovať cyklista rýchlosť až tridsaťpäť kilometrov po rovine, štyridsať až päťdesiat kilometrov po vetre, v určitých úsekoch až šesťdesiat kilometrov a dolu kopcom môže rýchlosť cyklistu dosiahnuť až deväťdesiat kilometrov za hodinu. Nie je to z mojej hlavy, sú to overené fakty.
A úplne na záver by som chcel povedať, že určite môžeme zhodnotiť túto problematiku z rôznych uhlov pohľadu, či už turistiky, či už športu, či už rozvoja regiónu. Proste áno, tento pohľad môže byť rôzny, ale ten zásadný pohľad je určite ten, že aj cyklista je len normálnym rovnocenným účastníkom cestnej premávky.
Ďakujem. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť novelu zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súčasne platnej legislatíve sa od 1. januára 2013 zavádza povinnosť zaevidovať vozidlá, ktoré doposiaľ nepodliehali evidencii, ak chcú, samozrejme, byť naďalej prevádzkované v cestnej premávke aj po 1. januári 2013. Na to, aby mohlo byť toto vozidlo zaevidované, teda aby dostalo osvedčenie o evidencii, musí mať jednak technické osvedčenie vozidla, musí mať urobenú kontrolu originality, technickú kontrolu a niektoré vozidlá aj emisnú kontrolu.
Náš návrh, ktorý predkladáme spoločne s kolegom Suskom, rieši výnimku pre vozidlá kategórie L1e. Jedná sa teda hlavne o tie malé, lacné, staršie typy motocyklov Babeta, respektíve Korado. Podľa odhadov ministerstva dopravy na Slovensku je takýchto motocyklov, myslím tých Babiet a Korado, je okolo desať tisíc kusov. V súčasnosti možno nie všetky jazdia po cestných komunikáciách alebo sú schopné jazdiť po cestných komunikáciách.
Čiže po 1. januári 2013 nebudú musieť majitelia týchto motocyklov, ako je napr. Babeta, Korado, žiadať alebo mať osvedčenie o evidencii, ktoré predpokladá, že jednak treba mať kontrolu originality, technickú kontrolu, a ďalšie povolenia, aby vôbec mohli potom fungovať po 1. januári na pozemných komunikáciách.
Pristúpili sme k tomu preto, pretože tá cena naozaj tých motocyklov je v súčasnosti veľmi nízka a väčšinou to majú ľudia z chudobnejších pomerov. A si myslím, že by sa im výrazne predražilo to, aby zbytočne žiadali osvedčenie o evidencii po 1. januári 2013, nakoľko ani tieto motocykle nepoužívajú možno v každodennom živote. Chceme takýmto spôsobom odľahčiť týmto skupinám ľudí to, aby nemuseli zbytočne dávať finančné prostriedky na všetky tieto kontroly, aby mohli dostať osvedčenie o evidencii.
Toľko na úvod z mojej strany, otvorte rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 134.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 250/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o tom, že predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. A návrh zákona zároveň obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3. júla 2012 č. 116 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.