Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, čiastočne skúsim aj dopovedať to, čo som nestihol povedať, lebo sme boli na tom výbore a nebolo mi celkom umožnené to dokončiť.
Je alebo nie je jedno - začnem takou otázkou rečníckou -, že kto predkladá zákon? V zásade není to jedno, alebo nie je to jedno, lebo tam pripúšťame, predsa len sme aj politici, takže nie je to celkom jedno kto a potom aj že kedy, ale potom si témy, ktoré si zaslúžia, by som povedal, že viac pozornosti alebo širší pohľad, čiže nie taký ten konský, klapkovitý, ale taký širší, hej, že proste širšie, väčšie témy, ktoré si zaslúžia iný prístup. A verím, že sa zhodneme v tomto parlamente na tom, že rómsky problém touto témou určite je. Hej? Čiže tu by som naozaj ten prístup menil a možno až v nejakom treťom, štvrtom, piatom slede pozeral, že kto ten zákon predložil, a v prvom slede pozoroval, o čom hovorí.
I keď zrovna Kaník, no tiež to mohol niekto menej problematický, ale nevadí, hej. Naozaj to tá veľkosť je v tom, že aj keď to teda predložil pán Kaník, hej, čo je teda echtovný súper, hlavne pre vás, pre vládu, ale v tom by mala byť tá vaša veľkosť, že napriek tomu, hej, že aj keď Kaník, že si viete prekročiť, a teraz to neberte osobne, čiastočne v tejto veci aj svoj tieň. Ja verím, že vy ho viete prekročiť, ste však viazaní aj niečím takým, ja to rešpektujem, to k politike plnohodnotne patrí, ako stranícka disciplína. A tu chcem povedať, že prečo pre túto chvíľu by sme mali proste mať ten pohľad predsa len širší, že naozaj tá veľkosť byť v tom, že byť veľkí pre danú chvíľu je tuná úplne namieste, aby sme my z tohto rómskeho problému neurobili Coca-Colu. A toto tu tak mierne začínam, a mi ide z toho taká mierna obava pre mňa, začínam identifikovať, že uchopenie toho problému a predstavovanie sa stáva proste Coca-Colou alebo Apple verzus Samsung, kde vlastne, keď by ste sa chceli k tejto téme nejakým spôsobom vyjadriť, tak je potrebné zaplatiť licenčný poplatok na ministerstve vnútra.
Viete, takto, takto to naozaj, naozaj nemôže fungovať a verím, že sa k tomu nejakým spôsobom dopracujeme, že proste oprostíme túto pozíciu. Naozaj dneska má SMER jedinečnú šancu začať to, čo všetci vieme, že treba a už dávno sme mali, dnes máte jedinečnú možnosť proste aj vystúpiť, vyjadriť sa, bolo to z vedenia vašej strany prezentované, že nie je s tým problém, proste všetci vieme, že je problém, problém existuje, chceme ho riešiť. Problém jediný, ktorý, zdá sa, je iba to, že vy ho chcete riešiť 15. 10. o desiatej. Ale, viete, ten problém môžme riešiť dneska, zajtra hlasovaním. Netreba čakať do 15. 10. o desiatej, naozaj nie. To chcem apelovať, že naozaj neznížme to k tomu, hej, jak 12. 12. 2012, také tie termínové. A naozaj sa mi to k tomu blíži, že tu už treba počkať do 15. 10. o desiatej. Viackrát som to niekde zachytil, že proste a je to mimoriadne dôležité. Nie je to dôležité. Dôležité je to, že síce to predložil Kaník, ale je to vecne príslušné k rómskemu problému, tak sa treba k tomu postaviť čelom, lebo jednoznačne to všetci potvrdili, že je to pravdou. Sám pán minister hovoril pri prezentácii, proste aj tých uvádzaní o tom, že pán Pollák bude splnomocnenec, hovoril o tom, dokonca vypichol to, že vlastne deti dostávajú príspevok za to, že chodia do školy, a tú absurditu toho. Však tu je zákon. Teraz je tu zákon, ktorý hovorí o tom, že proste to treba riešiť.
Viete, potom mi povedzte, v dobrom, že aký to je signál, alebo čo to je vlastne, keď vlastne tento zákon tu je, ktorý pán minister pomenoval, a neprejde. A potom, viete, potom ľudský pochop začína ťahať za kratší koniec. Ja viem, že argumentačne sa to bude nejak dôvodiť typom, že sa to pripravuje koncepčne a bla-bla, pardon, bla-bla-bla je nič oproti tomu, čo tu zaznelo doobeda. Ale toto bla-bla naozaj je tu veľmi často, že pripravujete riešenie a také a hentaké, ale ono to riešenie bude pozostávať z týchto drobných častí, kde jedna je tu na stole. Teraz je tu, pred dvomi hodinami tu bola druhá časť, a to novela stavebného poriadku, a za nejaké dve-tri hodiny príde tretia časť, zákon o odpadoch, ktorého som mimochodom predkladateľom, ktorý tiež vlastne stvorí to puzzle, na konci ktorého, keď ho zložíme, tak pomôžeme vyriešiť, pomôžeme zlepšiť situáciu, ktorá je naozaj, naozaj katastrofálna.
Spomínal som to teda, ešte to zduplikujem, že je to mimo misu, keby sme sa dopracovali k tomu, že pán minister vnútra Kaliňák prezentoval ten problém, že ho cíti, vidí, lebo on to vypichol, a tuná by sme toto nepodporili. Ja... Musím si to, lebo som povedal možno narýchlo viac, jak som chcel, aby som sa neopakoval moc. Ale k tomu pánovi ministrovi, lebo on je, myslím si, že v tejto veci, myslím si, že v tejto veci kľúčovou postavou na to, aby sme proste ten problém naozaj skúsili riešiť a skúsili riešiť tak, jak sa má, to znamená prierezovo cez politické strany. Aby sme si nerobili z rómskeho problému Coca-Colu, Apple verzus Samsung, ale aby sme naozaj našli riešenie, kde vlastne každý povie, no čo mohol, ako mohol, tak pomohol, s čím prišiel, keď sa to vyhodnotilo, že je správne, prešlo.
Ale ináč z pohľadu taktického, však vám to pomôže, však vám to riedi zodpovednosť. Tým, že vlastne necháte prejsť proste návrhy, ktoré nie sú celkom populárne, tú vašu zodpovednosť čiastočne riedi a nepreberáte ju plnú. Tiež aj z pohľadu nejakého, by som povedal, taktického nastavenia to nie je úplne zlé.
Načo čakať, ja by som sa tak chcel spýtať pána ministra a v zásade odpovedám aj na vašu otázku, že chcete plnú zodpovednosť, ale od 15. 10. o desiatej. Viete, ja normálne nerozumiem tej absurdite, že prečo 15. 10. o desiatej. Načo čakať? Ja si myslím, že kľudne, pán minister, môžte dať nejaký pokyn, hej, aby sa tento zákon, tento konkrétne, ale aj tie, čo som spomínal, pustili ďalej. A viete, čo môže nastať? Vy keď ho nepustíte ďalej, tak v konečnom dôsledku, keby sa niekto tomu venoval, možno bude, možno nie, ja neviem, tak úplne vás obludne rozkryje. Rozkryje proste tú, nazvem to možno moc expresívne, ale takú úbohosť v tom, že teda máte to a držíte si to, máte tú Coca-Colu, prišlo vám potvrdenie z patentového úradu, že to proste nechcete pustiť, že vám to rozkryje to, že vec, ktorú vy predstavíte o mesiac neskôr, ste mesiac predtým nepodporili. Lebo viete, tá pohnútka, prečo ste to nepodporili, je dosť nízka, politicky bude možno pre niekoho, ale bude dosť nízka, tak aj ľudsky, že to bude akože nízke. Lebo však chceli ste to tam mať zapichnuté, že je to vaše? A je to v konečnom dôsledku aj dosť trápne, hej. Lebo ono pravdou je, že keď ľudia sú deficitní v nápadoch, tak ten akýkoľvek si hýčkajú tak, že sú úplne upnutí naň, hej, až-až chorobne. A to je není znakom nejakej schopnosti, to by som povedal znakom nejakej neschopnosti, lebo tých, viete, keď máte nápadov za kýble, tak jeden hore-dole nevadí, hej. Čiže tá veľkosť je v tom, že nevadí, okej, vybrali sme sa na ťažkú cestu riešenia rómskeho problému, prvý, kto prišiel, no zrovna Kaník, ale nevadí, no čo už, hej, ale že proste, proste riešime to, čo sme deklarovali. To ako sme to deklarovali, tak to robíme.
Ja si myslím, že nie celkom pán minister vnútra, poviem to tak, je asi informovaný o celej tejto zvláštnej zhode náhod. Viete, my si môžme, ja nechcem byť nejaký fatalista, a že, ale ja nehovorím, že niektoré veci sú aj také, že znamením, hej, že ono je to také zvláštne, znamenia, hej, že znamenia sú rôzne. To, že sa v júli o tom nerozprávalo, teraz sa o tom rozpráva, minulý týždeň sa prezentovalo za veľkej slávy niečo, za tri dni máme inú slávu na juhu Slovenska v blízkosti hradu, ktorý vyhorel, že proste tie nastavenia sú také, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak povie, že zvláštna zhoda náhod, hej, že zvláštna zhoda náhod, že sa takto nejakým spôsobom zoskupilo - a čo s tým?
Čiže je dosť možné, a teda ja budem veriť, že pán minister ani nevie teda, že takáto náhoda nastala, že zrovna Kaníkov zákon tu prišiel, preto je možno dôležité ho o tom informovať. A to chcem vlastne aj nejakým spôsobom, ak viete, prípadne posuňte ten signál, že ja verím, že by sme sa možno vedeli vzchopiť a boli schopní pre túto vec aj viacerí poslanci zísť, ak by nás pán minister prijal, že by sme mu vysvetlili teda, že proste nastavenia sú také, aké sú, všetko hrá do karát, môžme začať, netreba čakať, môžme začať.
Takže toto by malo byť aj zmyslom toho môjho vystúpenia, že návrh by sme v dohľadnej dobe, teda sa ohlási u pána ministra, ale hrozí jedna vec. Nám hrozí jedna vec, že my to tu dneska o piatej, budeme o tom hlasovať a pochováme to. A to je vec, ktorá v zásade bude aj, keby niekto sa moc o to zaujímal, bude to ťažké obhajovať, že trebárs aj pre vás, ja vám chcem pomôcť, hej, že proste vám bude ťažko obhajovať, že prečo ste sa do toho nepustili, lebo vy síce poviete, že pripravujete to komplexne od pätnásteho, a keď si to niekto rozmení na drobné, no pozri, jakí sú to upnutí ľudia na seba, že im svetlo kamery vymenili za rýchlejšie riešenie problému. Viete, že tam potom by niekto, keby sa niekto moc nad tým zamýšľal, takú tú určitú malosť by tam v tom našiel. Otázka stojí, že či vám to vadí, alebo nevadí.
Čiže ja by som aj potom teda v zásade, budem dávať aj procedurálny návrh, hej, aby sme odložili hlasovanie o tomto zákone, ale to musím dať asi samostatne, aj procedurálny návrh sme odložili, hlasovanie aj o zákone, ktorý riešil nelegálne stavby, práve kvôli tomu, aby sme to dneska nepochovali, hej, aby sme ich dneska nepochovali, oddiaľme to o dva dni, dajme to dajme tomu na štvrtok o jedenástej, to hlasovanie. Máme dva dni čas na to a verím, že vládna moc vypočuje hlas niektorých poslancov a bude ochotná s nimi o tom rozprávať, že zrovna zhoda náhod je taká, aká je, že už je niečo z toho, čo v zásade sa bude riešiť, už je tu v parlamente. A keď niekto nebude vedieť, jak z toho vykľučkovať, že či z toho chcel urobiť Coca-Colu, alebo nechcel urobiť Coca-Colu, tak povie okej, ideme do toho.
A môže, a to teraz dávam na zváženie, my hovorme aj o iných veciach. My hovorme aj o veciach, že to, čo som spomínal, že pri tom hrade, ktorý vyhorel, bude niekto demonš..., tá demonšt..., to, čo tam bude, ja neviem, čo to vlastne bude, ale to, čo tam bude, bude demonštráciou toho, ktorá bude dokazovať našu neschopnosť. Už aj čiastočne moju, štvormesačnú, hej.
Čiže našu neschopnosť veci riešiť, to bude proste takým silným signálom a my, my v zásade znova, keby sme sa pohybovali v rovine nejakých fatálností, tak povieme, že zrovna vidíte, čo čert nechcel, alebo aká je tá náhoda zvláštna, že zrovna teraz tu je zákon alebo návrh zákona, ktorý môže dajme tomu odpustiť veľa barrov z pretlačenej fľaše. Natlakovaná fľaša, ktorá je tesne pred prasknutím, máme jedinečnú možnosť poslať signál vo forme malej tlačovej správy, že v parlamente prešiel do druhého čítania návrh zákona, ktorý bude niečo vylepšovať, všakže, a je to ako ináč prezentovať, všakže, ale ten signál by zaznel. Zaznel by v tom, že, áno, niečo tam schválili, že už sa tomu, odpustili by sme prudko z pretlakovanej nádrže. Alebo opačne to môžme povedať, keby to niekto prezentoval, tak povie, neodpustili z pretlakovanej nádrže. A o to práve je dôležitejšie v sobotu tam ísť.
Čiže, viete, to sú, dôsledky rozhodnutí našich sú ďalekosiahle, hej, a takýchto malých hier, ktoré sú častokrát, by som povedal, nízke, môžu mať až fatálne a neviem aké následky. Čiže táto hra, že či urobíme z rómskeho problému Coca-Colu, Apple verzus Samsung, mali by sme ju odmietnuť čo najskôr a jednoznačným signálom toho, že sme to odmietli, je to, že pustíme zákony, ktoré už hovoria o tom, ktoré budete musieť riešiť. Celý zákon, novela o odpadoch, ktorá, zhodou okolností som predkladateľom, hovorí o, on sa môže kľudne, tento zákon, volať novela zákona o skládke na dvore Dobrovodského susedov. Kľudne by mohol mať takýto druhý názov. Lebo, viete, riešiť problém skládky na Dobrovodského susedov dvore môžte síce aj tak, že si dáte štyri kamery a hovoríte o tom, že idete riešiť, čo dvadsaťdva rokov nikto neriešil, ale musíte pre tento prípad, musíme otvoriť zákon o odpadoch, jednoznačne, lebo tú skládku nevyriešite nejakými proklamáciami. Toľko proklamácií, vzletných vyhlásení bolo na mraky. Keď chcete riešiť skládku smetí a potkaniu farbu na Dobrovodského dvore, musíte otvoriť zákon o odpadoch. No teraz je tu, za dve hodiny, za tri sa dostane na rokovanie, presne to rieši, hej. Čiže to je znova tá vec, znova ten signál, ktorý vlastne vy vypustíte alebo dáte.
Apelujem, a teda dám na zváženie, aby to tu nepôsobilo že nejaký tlak, ale že keď teda chcete odmietnuť to, aby teda Dobrovodský, že bola tu jedna možnosť, je tam aj určitá taká politická zodpovednosť, prosím vás, nevracajte tú loptičku, že pripravujete komplexné riešenie. Kašľať vám na celé komplexné riešenia, pokiaľ si neuvedomujete to, že proste hovoríme o niečom, čo není schopný objať nikto z nás. Tento problém sme schopní objať len v tej určitej ťažko vydobytej, nechcem povedať, jednote, aby to tak komunisticky nezaznelo, ale schopnosti uznať, že je to nevyhnutné a že je čas, a čert to ber! A nech vám to zriedi aj tú zodpovednosť, lebo veľa tých opatrení nebude. Viete, nikto nebude také, že, hosana, ruky hore, že super. Veľa bude aj populárnych, niektoré nie, a keď by sme chceli hrať čestnú hru a proste ten obrovský balvan začať teda lámať na kúsky, tak pustite alebo pustime k tomu balvanu, každý, kto proste vie s tým balvanom pohnúť. Lebo keď vy budete mať tú ambíciu, že iba vy s ním viete pohnúť, tak je dosť možné, že vás ten balvan privalí a nič z toho nebude.
Čiže naozaj poslednýkrát to poviem a budem už aj končiť, nerobte z rómskeho problému Coca-Colu. Nerobte z toho problém Apple verzus Samsung. Proste to je trápne, to je smiešne. Viete, to jak niekde bolo, po internete chodilo, že pomaly chladnička, že Apple zažaluje výrobcu chladničiek, lebo aj chladnička plus-mínus má tvar ako iPhone. Viete, čiže aj tuto aby sme sa s nejakými absurditami nedostali, že kedy, kto vlastne, ako téma, lebo však pätnásteho, magický dátum, to už bude, 15. 10. o desiatej.
Čiže ten návrh, teda budem zmierlivý a veriť, že pán minister vnútra nie celkom vie, že teda má možnosť začať, čiže verím, že sa niekto ešte pridá, že budeme mať chuť mu to povedať, že je čas.
A procedurálny návrh teda bude v tom, že odloženie hlasovania. Vážení kolegovia, naozaj vás chcem, myslím, že to nie je, preboha, tak veľa, hej, že odložiť hlasovanie o tomto zákone a o tom predchádzajúcom na štvrtok o 11.00 hod. Máme čas, máme čas si to nechať prejsť hlavou, že čo s tým. To není až tak veľa. Čiže očakávam naozaj, že už keď v tomto nie, ja už neviem potom, v čom má zmysel vôbec tu vystúpiť a niečo povedať. Apelovať na niekoho, snažiť sa, nejakú energiu vydať, hej, hovoriť, že čo má zmysel, nemá zmysel, aby sme si nezobrali tie posledné ilúzie, čo ešte tu v nejakom človeku sú, že proste, že niečo má zmysel. Toto má zmysel.
Ďakujem pekne.
