7. schôdza

S faktickou poznámkou nie je žiadny poslanec prihlásený. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Fecko. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja ako jeden z predkladateľov k novele zákona, ktorú predkladáme.
Slovensko patrí do skupiny krajín, kde sa štátne sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a neprenášajú sa, návrh o posunoch sviatočných dní, ak mám dobré informácie, sa datuje až od roku 2010, a to odvtedy, keď sme ho v našom volebnom programe sa snažili za Obyčajných ľudí presadiť v tomto parlamente. Takúto zmenu sme chceli presadiť do nového Zákonníka práce na pôde tohto parlamentu zhruba pred rokom. A jednou z motivácií predkladania boli aj predĺžené víkendy. Sledovalo sa tiež to, aby sa neprerušoval ekonomický týždeň, scelili sa rozdelené pracovné týždne so zámerom pomôcť zamestnancom, ako aj ich zamestnávateľom. Tento návrh sa stretol s pozitívnym ohlasom u viacerých odborníkov. Zhodli sa v názore, že pre regeneráciu ľudí je lepšie, keď sa sviatky presunú na piatky, a má to takisto opodstatnenie aj z hľadiska výkonnosti ľudí počas pracovného týždňa.
Presun pracovného voľna na piatok by nerobil žiadne problémy ani viacerým osloveným firmám, ako príklad možno uviesť spoločnosti poskytujúce telekomunikačné služby, v prípade, kde ide o nepretržité 24-hodinové poskytovanie služieb sedem dní v týždni. Z tohto hľadiska by to firmám či profesiám podomového charakteru nespôsobovalo žiadne komplikácie a neprinášalo riziká na zabezpečenie chodu pracovného procesu. Niektorým by sa podľa ich vyjadrení mohol dokonca uľahčiť život, ako je to napríklad v prípade aj automobilového priemyslu. Z pohľadu systému práce by tak išlo o pozitívny vplyv na ucelenejšie rozhodnutie voľných, respektíve pracovných dní zamestnancov aj firmy.
Je pravda, že vo väčšine krajín sa sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a nepresúvajú sa, ale na druhej strane je pravda aj to, že presúvanie sviatkov nie je zase na druhej strane nič výnimočné ani v iných krajinách. Napríklad v Rusku minulý rok preložili napríklad z utorka na pondelok sviatok Medzinárodný deň žien, ktorý je v tejto krajine tradičným dňom voľna. Ako už bolo spomínané kolegom Viskupičom, je to obdobné vo Veľkej Británii či Belgicku. V Portugalsku je možné presunúť vybrané sviatky na iný deň po dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami. V Maďarsku, doplním pána kolegu, obdobne je to aj v Japonsku, podľa potreby sa vyhlasujú tzv. preklenovacie sviatky. O povolení týchto presunov momentálne debatujú aj v Česku.
Je paradoxné, že aj v súvislosti s návrhom o posune sviatočných dní v rámci novely Zákonníka práce v predchádzajúcom volebnom období boli sme my, Obyčajní ľudia, označovaní vtedajšou najsilnejšou opozičnou stranou za polobláznov či vydieračov. A návrh bol dokonca považovaný za nemorálny. O rok na to sa už návrh, keď štátny sviatok padne na pracovný deň od pondelka do štvrtka, javí pre teraz už vládnucu stranu ako racionálny. A podľa vyjadrenia premiéra by v takomto prípade bolo možno správne nechať voľný deň na piatok, aby sa vytvoril predĺžený víkend. Nie je to kritika, iba moje konštatovanie ako táto myšlienka sa v tomto parlamente správala spred dvoch rokov dva roky až dodnes. Vítam tento posun v myslení, zmenu názoru a zhodu na presúvanie sviatkov, aby sa vytvoril blok voľných dní. Považujem to za pozitívum.
Preukázalo sa, že sviatky majú pozitívny vplyv na produktivitu práce. A je to nepochybne tiež jeden z odborných argumentov, v ktorom sa, predpokladám, vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom, nehovoriac o tom, že viac voľných dní pokope pomôže regenerácii zamestnancov a je lepšie, keď sú tieto dni za sebou. Takáto zmena neruší žiadne štátne či cirkevné sviatky, no napriek tomu bude mať pozitívny vplyv na rast HDP, efektivitu podnikania, produktivitu práce, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale aj na lepšiu pohodu zamestnancov. Zároveň sa zabezpečí tak plynulosť pracovných procesov bez prerušenia dňom pracovného pokoja.
A ešte jeden vážny aspekt, ktorý si dovolím tu predniesť, a síce rodina, čo s našou rodinou. Dúfam, že všetci uznávame, že rodina je základom spoločnosti a momentálne slovenská rodina je vo veľkej kríze. Pýtam sa, prečo je v tejto kríze. A ja hovorím, že je to aj preto, že rodina nemá na seba čas. Nemá na seba čas v týchto ekonomicky vyhrotených časových stresových situáciách. A myslím si, že mali by sme urobiť všetko pre to, aby ten čas na rodinu aj z moci štátu sme tejto rodine dali, aby jej členovia mohli sa stretnúť, utíšiť po tom týždni, v ktorom nevieme, kde nám doslova hlava stojí, mali na seba čas. A myslím si, že pokiaľ by sme aspoň jednu rodinu, dve, tri, štyri rodiny zachránili tým, že budú mať ten predĺžený víkend, aby mohli sa stretnúť a si tak vydiskutovať problémy, ktoré počas týždňa nestíhajú, myslím, že stojí za to, aby táto novela bola prijatá.
Po ďalšie. Myslíte si, že naši zamestnanci nemajú toho na bedrách dosť? Ja si myslím, že majú toho dosť. A stopercentne privítajú, pokiaľ budú môcť ten sviatok využiť v predĺženom víkende a okrem toho venovať sa rodine, samozrejme, si aj fyzicky oddýchnuť z práce, ktorá momentálne, samozrejme, ich, ja hovorím, gniavi, pretože sú tam v mnohých prípadoch doslova vykorisťovaní. Za to, čo robia, nemajú adekvátnu mzdu a fyzicky sú niektorí doslova zdieraní.
Vážení, dúfam, že toto tu by nemalo byť o politike, ale o zodpovednosti za našich občanov, našich pracujúcich, naše rodiny. A dúfam, že nebudeme tu klásť nejaké politické aspekty do popredia, že ja som pravý, ty si ľavý, ja som modrý, ty si biely a my sme nič. Takže dúfam, že naprieč politickým spektrom by táto novela mohla byť podporená. A týmto by som vás chcel požiadať o túto podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Droba.

Pán kolega Martin, ďakujem za tvoj príhovor, takisto predrečníkovi, ktorý bol pred tebou, pánovi Viskupičovi. Hovorím za seba teraz, nehovorím za náš poslanecký klub, ale ja váš návrh rád podporím. Možno by som vkladal do toho menej emócií, ale je to veľmi rozumný návrh. Je presne jedným z kategórie návrhov, ktoré robia život pre ľudí lepší. Takže či už s ekonomickými argumentmi, ktoré prezentoval pán Viskupič, alebo aj tými rodinno-spoločenskými aspektmi, ktoré si prezentoval, Martin, ty, s obidvomi sa stotožňujem. Argument trojdňového víkendu je naozaj silný. Dáva to zmysel, je to rozumné. Takže ja osobne to podporím a budem rád, keď to prejde.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, návrh zákona naozaj je veľmi dobrý, tak ako to kolega predrečník tu spomínal, ale aj teda ďalší predrečníci, naozaj podporuje aj silné väzby v rodinách cez voľnočasové chvíle.
V tejto súvislosti napadla ma však jedna vec, ako to bolo spomenuté, že síce patríme v rámci Európskej únii ku krajinám, ktoré majú najviac štátnych sviatkov, ale na druhej strane nemôžeme povedať, že by sme mali toľko voľna a toľko času, ktorý by sme strávili s vlastnou rodinou, pretože na druhej strane sú zamestnávatelia, ktorí nútia zamestnancov pracovať aj v nedeľu. Nehovorím o nevyhnutných prácach, akými sú možno práce lekárov, na železnici, v doprave osôb, v zdravotníctve, železiarňach a nepretržitých prevádzkach. Ale sú tu prevádzky také, ktoré by tu nemuseli byť. Je naozaj vhodné, aby sme vytvárali aj podmienky na trávenie voľného času najviac v rodinách, o chvíľu aby to nevyzeralo tak, že najbližší ľudia, otec, matka a deti, budú si vo vlastnej rodine cudzími. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, kolegovia, za podporu. A som rád, že vás naša téma zaujala. A dúfajme, že spoločnými silami sa nám podarí, aby táto novela prešla. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mičovský teraz v rozprave. Nech sa páči.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo tu zaznelo, malo viacero rozmerov. Ja by som sa pokúsil pridať k tomu ešte jeden rozmer, ktorý ma napadol tak impulzívne, ale vari nebude úplne od veci.
K tým motívom ekonomickým a sociálnym a sociálno-hygienickým ma napadol ešte jeden motív, ktorý by mohol slúžiť ako podpora tohto podľa mňa rozumného návrhu. A je to motív, ktorý je spojený so sviatkami a ktorý by svojím spôsobom zvýšil hodnotu tých sviatkov z pohľadu toho, že netreba sviatky mať vyznačené len v kalendári a prípadne vedieť slovne, čo znamenajú, ale do istej miery ich treba aj vedieť precítiť. Teda mám na mysli rozmer istej výchovy, poviem to tak mierne pateticky, ale úprimne, výchovy k láske k vlasti, k hrdosti na jej históriu a na širšie súvislosti, ktoré mnohokrát práve spredmetňujú aj jednotlivé sviatky.
Začnem historkou, ktorá sa mi udiala v pondelok pred dvomi týždňami. Zastavil som sa v Krásnohorskom Podhradí. Je tam známe mauzóleum Dionýza Andrássyho a jeho českej manželky Františky Hablawetzovej. A spomenul som si teda pri tomto zastavení, bol som tam možno už dvadsiaty raz, na svoju prvú návštevu, ktorá tam bola s mojimi rodičmi, niekedy v šesťdesiatych rokoch. A ten príbeh tej veľkej lásky a ten náš slovenský Tádž Mahál vo mne rezonuje. Mi to vtedy rodičia vysvetľovali. A chcem povedať, že ma veľmi prekvapilo, že keď som sa rozprával s pani sprievodkyňou, že mi povedala: „Viete, my by sme mohli toto tu aj zavrieť, keby iba Slováci sem chodili. Sem skoro Slováci nechodia. Tí maďarskí návštevníci, tí chodia sem radi. Ale u nás sa ľudia zvrtnú, keď zistia, že majú zaplatiť 1,50 eura. Tak sa pýtajú: Za toto?“ Ja viem, nie je to najlepší príklad tu spomínať nejakého maďarského grófa, ale proste hovoriť o istej hrdosti na svoju históriu v súvislosti s tým, čo máme všetko vzácne na našom území, to je možné.
A myslím si, že prejdem aj na lepší príklad. Totižto v našej rodine, keď už teraz pôjdem z tej Krásnej Hôrky do širšieho Slovenska, sa niekedy v roku 1964 alebo 1965 udiala taká zaujímavá zmena. Vtedy vstúpili do platnosti voľné soboty. A ja som si uvedomil s odstupom času, že od tej chvíle sme veľmi často začali s rodičmi chodievať po rôznych pamätných miestach Slovenska. Tá nedeľa bola akosi na to málo. Tá sobota, to bol deň, keď sa s prácou končilo poobede o jednej. Ale akonáhle vstúpili voľné soboty do hry, tak ja mám pocit, že v rodine Mičovských sa v roku 1965, myslím, že to bolo v tom roku, udiala tá zmena, že sme začali častejšie chodiť po zaujímavých miestach Slovenska. A nebola to len tá Krásna Hôrka. Ja si spomínam, auto sme nikdy nemali, sadlo sa ráno na vláčik osobný a išlo sa do Martina, do Slovenského národného múzea a na Cintorín slovenských osobností. Viete, bol som vtedy desaťročný chalan. No, čo ja viem, moji rodičia boli jednoduchí, neboli žiadni historici, žiadni profesori. Potom ruksak na plece sme vzali, od pol tretej ráno išiel vláčik, osobáčik. A išlo sa do Martina, na Bradlo, na mohylu, pešo, hore pekne, krásne. Neviem, či tam vôbec cesta vtedy bola. Keď som si dovolil nejaký posmešok, viem, že mi ušla nejaká ako dvanásťročnému faganovi poznámka, niečo sa mi možno na tej mohyle nezdalo celkom in. Tak ma moja dobrá mama okríkla, aby som teda láskavo mal istú úctu k tomu miestu, kde sa nachádzame. Viete, sú to také momenty, ktoré, keď máte desať alebo dvanásť rokov, tak sú pomerne silné.
A ja si myslím, a teraz už prejdem zase k tej podstate veci, ak my dosť často zisťujeme, že okolití obyvatelia okolitých národov, štátov majú akýsi lepší vzťah k svojej histórii, a to teda ho majú, a nemám na mysli len našich južných maďarských susedov, ktorí mnohokrát sú kontroverzne vnímaní vo vzťahu k pamiatkam, ktoré sú na južnom Slovensku alebo na Slovensku ako takom, a kľudne si môžeme zobrať za vzor aj severných susedov, vzťah Poliakov k svojej histórii, nuž máme čo dobiehať, a ak urobím analógiu, že v tom pamätnom roku 1964/1965 tie voľné soboty v tej našej rodine spôsobili takú pozitívnu zmenu, ktorá, dnes môžem povedať, viedla k tomu, že ja sa cítim byť, prirodzene, hrdý na bohatstvo, ktoré v našej krajine máme, a dokonca si myslím, že ak by som v dačom mal mierne vynikať nad bežný priemer, tak by to malo byť v tom, že je málo kútov a pamiatok Slovenska, ktoré by som nemal aspoň symbolicky prejdené, tak možnože tá súvislosť s tým sviatkom teraz je nie úplne umelá.
A ak by sa nám podarilo vniesť do pracovného rytmu našich občanov aj možnosť, že teraz už sme trocha ďalej, už nebudeme hovoriť iba o voľných sobotách, ale o ďalších predĺžených víkendoch, aj keď to nemôže fungovať automaticky, to mi je jasné, tak vari tu existuje dosť zjavná a príčinná súvislosť, že takýto spôsob prežívania sviatkov je neformálny. Keď by sme získali ďalší čas na to, aby niekto mohol povedať, že no, dobre, tak je nedeľa ja neviem na kostol, sobota na to, ak chceme dačo urobiť aj na záhradke, ale jeden deň na cestu na ten Národný cintorín do Martina, tak ktovie, koľko detí, koľko rodičov v tejto republike by sa ukázalo takto zameraných, že by si povedali, že sú na to zvedaví. Možno je to trocha staromódne, možno by sa išli pozrieť niekde inde, možno by ich mohli zaujímať historické výstupy ja neviem na ten Kriváň, tam voľakedy chodili štúrovci, že by si chceli vybehnúť naň. Proste je tu milión možností, ktoré by sa dali rozvinúť.
Ja viem, že príčinná súvislosť tu nebude automatická, ale som presvedčený, že k tým ekonomickým, sociálnym a sociálno-hygienickým aspektom možno pridať aj aspekt národovecký, prežívanie sviatkov v ich pravej podobe a slová: „Síce, áno, sviatok je trinásteho, ale mi si ho pôjdeme uctiť až o dva dni v piatok, lebo nám tento štát umožnil predĺžený víkend.“
Tu padla veta, že kto by to nemal rád. No určite asi nemôžeme očakávať, že niekto by sa nahneval na takýto víkend, nami počnúc. Tak by sme možno aj takýto podporný argument, ktorý súvisí so sviatkom, jeho prežívaním, jeho precítením a jeho formálnym využitím ako voľného dňa, mohli považovať tiež za argument, ktorý by som veľmi rád podporil.
Tento návrh ja vnútorne pociťujem ako správny, ktorý sa nebije s podstatou sviatkov. Ale, naopak, pri takomto pohľade ho možno chápať ako podporný, zosilňujúci a do istej miery objavný moment, ktorý by mal takúto vec celkom urobiť prijateľnou pre nás všetkých. Takže budem rád, ak sa nám to spoločne podarí. Ďakujem za pozornosť.