7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
26.9.2012 o 9:40 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo tu zaznelo, malo viacero rozmerov. Ja by som sa pokúsil pridať k tomu ešte jeden rozmer, ktorý ma napadol tak impulzívne, ale vari nebude úplne od veci.
K tým motívom ekonomickým a sociálnym a sociálno-hygienickým ma napadol ešte jeden motív, ktorý by mohol slúžiť ako podpora tohto podľa mňa rozumného návrhu. A je to motív, ktorý je spojený so sviatkami a ktorý by svojím spôsobom zvýšil hodnotu tých sviatkov z pohľadu toho, že netreba sviatky mať vyznačené len v kalendári a prípadne vedieť slovne, čo znamenajú, ale do istej miery ich treba aj vedieť precítiť. Teda mám na mysli rozmer istej výchovy, poviem to tak mierne pateticky, ale úprimne, výchovy k láske k vlasti, k hrdosti na jej históriu a na širšie súvislosti, ktoré mnohokrát práve spredmetňujú aj jednotlivé sviatky.
Začnem historkou, ktorá sa mi udiala v pondelok pred dvomi týždňami. Zastavil som sa v Krásnohorskom Podhradí. Je tam známe mauzóleum Dionýza Andrássyho a jeho českej manželky Františky Hablawetzovej. A spomenul som si teda pri tomto zastavení, bol som tam možno už dvadsiaty raz, na svoju prvú návštevu, ktorá tam bola s mojimi rodičmi, niekedy v šesťdesiatych rokoch. A ten príbeh tej veľkej lásky a ten náš slovenský Tádž Mahál vo mne rezonuje. Mi to vtedy rodičia vysvetľovali. A chcem povedať, že ma veľmi prekvapilo, že keď som sa rozprával s pani sprievodkyňou, že mi povedala: „Viete, my by sme mohli toto tu aj zavrieť, keby iba Slováci sem chodili. Sem skoro Slováci nechodia. Tí maďarskí návštevníci, tí chodia sem radi. Ale u nás sa ľudia zvrtnú, keď zistia, že majú zaplatiť 1,50 eura. Tak sa pýtajú: Za toto?“ Ja viem, nie je to najlepší príklad tu spomínať nejakého maďarského grófa, ale proste hovoriť o istej hrdosti na svoju históriu v súvislosti s tým, čo máme všetko vzácne na našom území, to je možné.
A myslím si, že prejdem aj na lepší príklad. Totižto v našej rodine, keď už teraz pôjdem z tej Krásnej Hôrky do širšieho Slovenska, sa niekedy v roku 1964 alebo 1965 udiala taká zaujímavá zmena. Vtedy vstúpili do platnosti voľné soboty. A ja som si uvedomil s odstupom času, že od tej chvíle sme veľmi často začali s rodičmi chodievať po rôznych pamätných miestach Slovenska. Tá nedeľa bola akosi na to málo. Tá sobota, to bol deň, keď sa s prácou končilo poobede o jednej. Ale akonáhle vstúpili voľné soboty do hry, tak ja mám pocit, že v rodine Mičovských sa v roku 1965, myslím, že to bolo v tom roku, udiala tá zmena, že sme začali častejšie chodiť po zaujímavých miestach Slovenska. A nebola to len tá Krásna Hôrka. Ja si spomínam, auto sme nikdy nemali, sadlo sa ráno na vláčik osobný a išlo sa do Martina, do Slovenského národného múzea a na Cintorín slovenských osobností. Viete, bol som vtedy desaťročný chalan. No, čo ja viem, moji rodičia boli jednoduchí, neboli žiadni historici, žiadni profesori. Potom ruksak na plece sme vzali, od pol tretej ráno išiel vláčik, osobáčik. A išlo sa do Martina, na Bradlo, na mohylu, pešo, hore pekne, krásne. Neviem, či tam vôbec cesta vtedy bola. Keď som si dovolil nejaký posmešok, viem, že mi ušla nejaká ako dvanásťročnému faganovi poznámka, niečo sa mi možno na tej mohyle nezdalo celkom in. Tak ma moja dobrá mama okríkla, aby som teda láskavo mal istú úctu k tomu miestu, kde sa nachádzame. Viete, sú to také momenty, ktoré, keď máte desať alebo dvanásť rokov, tak sú pomerne silné.
A ja si myslím, a teraz už prejdem zase k tej podstate veci, ak my dosť často zisťujeme, že okolití obyvatelia okolitých národov, štátov majú akýsi lepší vzťah k svojej histórii, a to teda ho majú, a nemám na mysli len našich južných maďarských susedov, ktorí mnohokrát sú kontroverzne vnímaní vo vzťahu k pamiatkam, ktoré sú na južnom Slovensku alebo na Slovensku ako takom, a kľudne si môžeme zobrať za vzor aj severných susedov, vzťah Poliakov k svojej histórii, nuž máme čo dobiehať, a ak urobím analógiu, že v tom pamätnom roku 1964/1965 tie voľné soboty v tej našej rodine spôsobili takú pozitívnu zmenu, ktorá, dnes môžem povedať, viedla k tomu, že ja sa cítim byť, prirodzene, hrdý na bohatstvo, ktoré v našej krajine máme, a dokonca si myslím, že ak by som v dačom mal mierne vynikať nad bežný priemer, tak by to malo byť v tom, že je málo kútov a pamiatok Slovenska, ktoré by som nemal aspoň symbolicky prejdené, tak možnože tá súvislosť s tým sviatkom teraz je nie úplne umelá.
A ak by sa nám podarilo vniesť do pracovného rytmu našich občanov aj možnosť, že teraz už sme trocha ďalej, už nebudeme hovoriť iba o voľných sobotách, ale o ďalších predĺžených víkendoch, aj keď to nemôže fungovať automaticky, to mi je jasné, tak vari tu existuje dosť zjavná a príčinná súvislosť, že takýto spôsob prežívania sviatkov je neformálny. Keď by sme získali ďalší čas na to, aby niekto mohol povedať, že no, dobre, tak je nedeľa ja neviem na kostol, sobota na to, ak chceme dačo urobiť aj na záhradke, ale jeden deň na cestu na ten Národný cintorín do Martina, tak ktovie, koľko detí, koľko rodičov v tejto republike by sa ukázalo takto zameraných, že by si povedali, že sú na to zvedaví. Možno je to trocha staromódne, možno by sa išli pozrieť niekde inde, možno by ich mohli zaujímať historické výstupy ja neviem na ten Kriváň, tam voľakedy chodili štúrovci, že by si chceli vybehnúť naň. Proste je tu milión možností, ktoré by sa dali rozvinúť.
Ja viem, že príčinná súvislosť tu nebude automatická, ale som presvedčený, že k tým ekonomickým, sociálnym a sociálno-hygienickým aspektom možno pridať aj aspekt národovecký, prežívanie sviatkov v ich pravej podobe a slová: „Síce, áno, sviatok je trinásteho, ale mi si ho pôjdeme uctiť až o dva dni v piatok, lebo nám tento štát umožnil predĺžený víkend.“
Tu padla veta, že kto by to nemal rád. No určite asi nemôžeme očakávať, že niekto by sa nahneval na takýto víkend, nami počnúc. Tak by sme možno aj takýto podporný argument, ktorý súvisí so sviatkom, jeho prežívaním, jeho precítením a jeho formálnym využitím ako voľného dňa, mohli považovať tiež za argument, ktorý by som veľmi rád podporil.
Tento návrh ja vnútorne pociťujem ako správny, ktorý sa nebije s podstatou sviatkov. Ale, naopak, pri takomto pohľade ho možno chápať ako podporný, zosilňujúci a do istej miery objavný moment, ktorý by mal takúto vec celkom urobiť prijateľnou pre nás všetkých. Takže budem rád, ak sa nám to spoločne podarí. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:54
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 138 zo 6. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 152), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 13 z 24. júla 2012 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 138 zo 6. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Neautorizovaný
9:03
Čo by to umožnilo vzhľadom na to, že je to päť sviatkov. Neznamená to automaticky päť predĺžených víkendov. Znamená to, keďže niektoré pripadnú na víkend alebo na pondelok, alebo na piatok, že sú to približne 3 až 4 predĺžené víkendy vlastne do roka. Čiže takýmto spôsobom by ľudia na Slovensku, či zamestnanci, zamestnávatelia, deti, to je jedno, jednoducho všetci, mali navyše 3 alebo 4 predĺžené víkendy počas roka, čo by malo viaceré pozitívne dopady. Vlastne ľuďom takýmto spôsobom neberieme žiadny sviatok, nerušíme žiadny sviatok, ale vzniká nám ucelený pracovný týždeň, čo vlastne v súčasnom systéme, keď ten sviatok pripadne na stred týždňa, či už teda utorok, stredu alebo ten štvrtok, tak vlastne ten sviatok rozdeľuje alebo ten deň pracovného voľna rozdeľuje pracovný týždeň vlastne na také dve pracovné časti, jednu kratšiu, jednu dlhšiu časť. A vo firmách alebo v prevádzkach, v ktorých toto zohráva rolu, tak to spôsobuje vlastne zbytočné komplikácie, jednoducho niektoré pracovné linky musia sa dvakrát vlastne v týždni zbytočne štartovať, dvakrát v týždni sa musí utlmovať výroba, myslím, hlavne pri tých prevádzkach, kde prevádzka nebeží nonstop a fungujú vlastne iba počas bežného pracovného týždňa, čo zvyšuje náklady týmto firmám. To, samozrejme, znepríjemňuje možno aj teda niekedy aj život samotným zamestnancom, keď vlastne takýmto spôsobom majú ten týždeň rozbitý a privítali by určite, aby mali kompaktný pracovný týždeň, ten štvordňový pracovný týždeň.
V dôvodovej správe taktiež píšeme, že vlastne na základe toho, čo som aj hovoril, tak logicky tento návrh zákona má pozitívny dopad na rast HDP, teda na výšku HDP. Keďže vlastne nie sú tam navyše vlastne v ten daný týždeň, tie tri-štyri týždne v roku navyše dvakrát tie útlmy a nábehy výroby teda vo výrobných prevádzkach, tak logicky to bude prispievať k jemnému rastu HDP. Zvyšuje to efektivitu podnikania, prirodzene, produktivitu práce.
A v nepodstatnej miere si myslíme, že zlepšuje to kvalitu života rodín. Vieme sami, že za súčasnej situácie desiatky tisíc mladých ľudí napríklad z východu pracujú na západnom Slovensku alebo v Bratislave, kam dochádzajú za pracou. A ten súčasný spôsob, keď vlastne ten deň pracovného voľna im pripadne v strede týždňa, tak im neumožňuje, aby vycestovali trebárs za svojimi rodičmi. A ten víkend je zase príliš krátky, čiže tie dva dni sú príliš krátke na to, aby si sadli do auta alebo do vlaku, aby išli na východ za rodičmi. Takýmto spôsobom vznikajú tri dni kompaktné, predĺžený víkend, keď majú omnoho väčšiu šancu, a je to komfortnejšie možno aj zmysluplnejšie, aby za tými rodičmi na východ išli, aby rodina bola spolu.
Taktiež takýto ucelený predĺžený víkend aj teda na základe štatistík domácich hotelierov na Slovensku v každom jednom prípade, keď Slovensko má predĺžený víkend, majú hotelieri lepšie obsadenie hotelov. Čo sa deje v situácii, ak je iba jeden deň voľný v strede týždňa? Nikto nepôjde na ten jeden deň vlastne prespať do hotela, lebo vlastne na druhý deň ide do práce. Takže je to zároveň návrh, ktorý podporuje rozvoj domáceho cestovného ruchu, lebo je to prirodzené, ten predĺžený víkend ľudí nemotivuje k tomu, aby išli do zahraničia na krátku dovolenku, ale aby strávili jednu noc, dve noci niekde v domácom zariadení cestovného ruchu.
To sú v podstate všetky argumenty veľmi jednoduché na podporu tohto návrhu.
Obdobný systém existuje už niekoľko desiatok rokov napríklad v Írsku alebo v Anglicku. Tam to nazývajú bank holidays.
Keď sme to pred rokom predkladali, bývalá vládna koalícia sa k tomu návrhu postavila veľmi tak macošsky, ale to bolo podobné ako vo väčšine našich návrhov, takže to nebolo nič čudné.
Ja som medzičasom osobne veľmi privítal vyjadrenie premiéra Roberta Fica k tejto otázke, keď doslova povedal, že bolo by veľmi zaujímavé podporiť návrh, ktorý hovorí o tom, že by v prípade ak voľno pripadne alebo sviatok pripadne na utorok, stredu a štvrtok, ešte raz hovorím, pri piatich konkrétnych štátnych sviatkoch, čiže nie sú v tom Vianoce, Silvester a Nový rok, tak že by sa to voľno presunulo na piatok. To mi dáva nádej, ak teda vlastne by Robert Fico a strana SMER bola konzistentná s týmto vyjadrením, že by ste tento návrh mohli posunúť do druhého čítania. Týmto sa uchádzam o podporu pre tento konkrétny návrh. Myslím si, že je absolútne nepolitický alebo apolitický, myslím si, že skorej je to návrh takého zdravého rozumu. Ak si môžeme vlastne pomôcť sami sebe, jemne hospodárstvu, jemne zamestnancom, jemne domácim prevádzkovateľom cestovného ruchu, tak prečo to neurobiť? Nikomu to neškodí. Samozrejme, keď sme s tým návrhom prvýkrát vyšli, tak niektorí ľudia, ktorí počúvali možno jedným uchom, v tomto prípade teda aj niektorí karikaturisti už kreslili kresby o tom, ako presúvame Silvester na stredu alebo na piatok, si mysleli, že teda vždycky bude Silvester v piatok, čo v žiadnom prípade pravda nebola.
Takže iba nakoniec si dovolím zopakovať, nejde nám o presúvanie žiadnych cirkevných sviatkov alebo Dušičiek alebo nejakých iných, ktoré máme zaužívané, ale vyslovene iba o presun voľna, nie samotného sviatku pri piatich konkrétnych štátnych sviatkoch, pri 1. máji, 8. máji, 29. auguste, 1. septembri a 17. novembri. Čiže sviatok naďalej by bol v ten daný deň. Len príklad poviem, 17. november ak by pripadol na stredu sviatok, tak večer ľudia v pohode môžu ísť na námestie pripomenúť si 17. november 1989 a v piatok ten daný týždeň budú radi, lebo budú mať vlastne voľno, ktoré bude prislúchať k tomuto danému týždňu. Tak v podstate, si myslím, by sme ešte zvýšili dôležitosť týchto sviatkov a zvýšili možno radosť ľudí zo sviatkov, lebo netreba zabúdať na to, že ľudia majú radi, keď majú deň voľna. A vtedy možno takýmto spôsobom sú radi, že taký nejaký sviatok existuje. Takýmto spôsobom, si myslíme, ľudia by mali v podstate možno dvakrát tú radosť, a to aj vtedy, keby na tom námestí boli večer, aj v ten piatok, keby mali voľno.
V zákone je spomenutý iba špeciálne taký systém pri 29. auguste, ale to iba z čisto technických dôvodov. Keďže ide o 29. august a 1. september, v niektorých rokoch môžu kolidovať, že môžu byť vlastne obidva zrelé na presun na piatok, ak v piatok by bol 1. september a tuším 29. august vychádza na utorok. Tak navrhuje v tej situácii, aby sa voľno prislúchajúce k 29. augustu presunulo na predošlý piatok. To je iba čisto technikália, že vlastne raz za x rokov takáto situácia nastane, a v tom prípade aby to boli dva voľné víkendy za sebou.
Ešte raz opakujem, myslím si, že je to čisto apolitický návrh, ktorý nikomu neubližuje, skôr všetkým zúčastneným alebo dotknutým pomáha. Preto by som bol veľmi rád, ak by sa našla preň podpora, uvidíme, ako sme apolitickí. Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, predkladaný návrh zákona je v podstate identický, aký sme predkladali v tejto snemovni pred približne rokom, ktorého podstatou je to, aby sme pri vybraných štátnych sviatkoch a konkrétne pri 1. máji, 8. máji, 29. auguste, 1. septembri a 17. novembri zvolili trošku iný ako zaužívaný systém čerpania vlastne dňa pracovného pokoja alebo čerpania voľna v tieto dané sviatky. Týmto krátkym zákonom navrhujeme zmenu pravidla tak, aby v prípade ak týchto päť štátnych sviatkov, čiže, ešte raz opakujem, 1. máj, 8. máj, 29. august, 1. september a 17. november, pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, tak aby naďalej tieto sviatky, samozrejme, zostali v dané dni ale voľno k nim prislúchajúce pripadlo na daný piatok v týždni, čiže vlastne deň pracovného pokoja aby bol v danom týždni v piatok.
Čo by to umožnilo vzhľadom na to, že je to päť sviatkov. Neznamená to automaticky päť predĺžených víkendov. Znamená to, keďže niektoré pripadnú na víkend alebo na pondelok, alebo na piatok, že sú to približne 3 až 4 predĺžené víkendy vlastne do roka. Čiže takýmto spôsobom by ľudia na Slovensku, či zamestnanci, zamestnávatelia, deti, to je jedno, jednoducho všetci, mali navyše 3 alebo 4 predĺžené víkendy počas roka, čo by malo viaceré pozitívne dopady. Vlastne ľuďom takýmto spôsobom neberieme žiadny sviatok, nerušíme žiadny sviatok, ale vzniká nám ucelený pracovný týždeň, čo vlastne v súčasnom systéme, keď ten sviatok pripadne na stred týždňa, či už teda utorok, stredu alebo ten štvrtok, tak vlastne ten sviatok rozdeľuje alebo ten deň pracovného voľna rozdeľuje pracovný týždeň vlastne na také dve pracovné časti, jednu kratšiu, jednu dlhšiu časť. A vo firmách alebo v prevádzkach, v ktorých toto zohráva rolu, tak to spôsobuje vlastne zbytočné komplikácie, jednoducho niektoré pracovné linky musia sa dvakrát vlastne v týždni zbytočne štartovať, dvakrát v týždni sa musí utlmovať výroba, myslím, hlavne pri tých prevádzkach, kde prevádzka nebeží nonstop a fungujú vlastne iba počas bežného pracovného týždňa, čo zvyšuje náklady týmto firmám. To, samozrejme, znepríjemňuje možno aj teda niekedy aj život samotným zamestnancom, keď vlastne takýmto spôsobom majú ten týždeň rozbitý a privítali by určite, aby mali kompaktný pracovný týždeň, ten štvordňový pracovný týždeň.
V dôvodovej správe taktiež píšeme, že vlastne na základe toho, čo som aj hovoril, tak logicky tento návrh zákona má pozitívny dopad na rast HDP, teda na výšku HDP. Keďže vlastne nie sú tam navyše vlastne v ten daný týždeň, tie tri-štyri týždne v roku navyše dvakrát tie útlmy a nábehy výroby teda vo výrobných prevádzkach, tak logicky to bude prispievať k jemnému rastu HDP. Zvyšuje to efektivitu podnikania, prirodzene, produktivitu práce.
A v nepodstatnej miere si myslíme, že zlepšuje to kvalitu života rodín. Vieme sami, že za súčasnej situácie desiatky tisíc mladých ľudí napríklad z východu pracujú na západnom Slovensku alebo v Bratislave, kam dochádzajú za pracou. A ten súčasný spôsob, keď vlastne ten deň pracovného voľna im pripadne v strede týždňa, tak im neumožňuje, aby vycestovali trebárs za svojimi rodičmi. A ten víkend je zase príliš krátky, čiže tie dva dni sú príliš krátke na to, aby si sadli do auta alebo do vlaku, aby išli na východ za rodičmi. Takýmto spôsobom vznikajú tri dni kompaktné, predĺžený víkend, keď majú omnoho väčšiu šancu, a je to komfortnejšie možno aj zmysluplnejšie, aby za tými rodičmi na východ išli, aby rodina bola spolu.
Taktiež takýto ucelený predĺžený víkend aj teda na základe štatistík domácich hotelierov na Slovensku v každom jednom prípade, keď Slovensko má predĺžený víkend, majú hotelieri lepšie obsadenie hotelov. Čo sa deje v situácii, ak je iba jeden deň voľný v strede týždňa? Nikto nepôjde na ten jeden deň vlastne prespať do hotela, lebo vlastne na druhý deň ide do práce. Takže je to zároveň návrh, ktorý podporuje rozvoj domáceho cestovného ruchu, lebo je to prirodzené, ten predĺžený víkend ľudí nemotivuje k tomu, aby išli do zahraničia na krátku dovolenku, ale aby strávili jednu noc, dve noci niekde v domácom zariadení cestovného ruchu.
To sú v podstate všetky argumenty veľmi jednoduché na podporu tohto návrhu.
Obdobný systém existuje už niekoľko desiatok rokov napríklad v Írsku alebo v Anglicku. Tam to nazývajú bank holidays.
Keď sme to pred rokom predkladali, bývalá vládna koalícia sa k tomu návrhu postavila veľmi tak macošsky, ale to bolo podobné ako vo väčšine našich návrhov, takže to nebolo nič čudné.
Ja som medzičasom osobne veľmi privítal vyjadrenie premiéra Roberta Fica k tejto otázke, keď doslova povedal, že bolo by veľmi zaujímavé podporiť návrh, ktorý hovorí o tom, že by v prípade ak voľno pripadne alebo sviatok pripadne na utorok, stredu a štvrtok, ešte raz hovorím, pri piatich konkrétnych štátnych sviatkoch, čiže nie sú v tom Vianoce, Silvester a Nový rok, tak že by sa to voľno presunulo na piatok. To mi dáva nádej, ak teda vlastne by Robert Fico a strana SMER bola konzistentná s týmto vyjadrením, že by ste tento návrh mohli posunúť do druhého čítania. Týmto sa uchádzam o podporu pre tento konkrétny návrh. Myslím si, že je absolútne nepolitický alebo apolitický, myslím si, že skorej je to návrh takého zdravého rozumu. Ak si môžeme vlastne pomôcť sami sebe, jemne hospodárstvu, jemne zamestnancom, jemne domácim prevádzkovateľom cestovného ruchu, tak prečo to neurobiť? Nikomu to neškodí. Samozrejme, keď sme s tým návrhom prvýkrát vyšli, tak niektorí ľudia, ktorí počúvali možno jedným uchom, v tomto prípade teda aj niektorí karikaturisti už kreslili kresby o tom, ako presúvame Silvester na stredu alebo na piatok, si mysleli, že teda vždycky bude Silvester v piatok, čo v žiadnom prípade pravda nebola.
Takže iba nakoniec si dovolím zopakovať, nejde nám o presúvanie žiadnych cirkevných sviatkov alebo Dušičiek alebo nejakých iných, ktoré máme zaužívané, ale vyslovene iba o presun voľna, nie samotného sviatku pri piatich konkrétnych štátnych sviatkoch, pri 1. máji, 8. máji, 29. auguste, 1. septembri a 17. novembri. Čiže sviatok naďalej by bol v ten daný deň. Len príklad poviem, 17. november ak by pripadol na stredu sviatok, tak večer ľudia v pohode môžu ísť na námestie pripomenúť si 17. november 1989 a v piatok ten daný týždeň budú radi, lebo budú mať vlastne voľno, ktoré bude prislúchať k tomuto danému týždňu. Tak v podstate, si myslím, by sme ešte zvýšili dôležitosť týchto sviatkov a zvýšili možno radosť ľudí zo sviatkov, lebo netreba zabúdať na to, že ľudia majú radi, keď majú deň voľna. A vtedy možno takýmto spôsobom sú radi, že taký nejaký sviatok existuje. Takýmto spôsobom, si myslíme, ľudia by mali v podstate možno dvakrát tú radosť, a to aj vtedy, keby na tom námestí boli večer, aj v ten piatok, keby mali voľno.
V zákone je spomenutý iba špeciálne taký systém pri 29. auguste, ale to iba z čisto technických dôvodov. Keďže ide o 29. august a 1. september, v niektorých rokoch môžu kolidovať, že môžu byť vlastne obidva zrelé na presun na piatok, ak v piatok by bol 1. september a tuším 29. august vychádza na utorok. Tak navrhuje v tej situácii, aby sa voľno prislúchajúce k 29. augustu presunulo na predošlý piatok. To je iba čisto technikália, že vlastne raz za x rokov takáto situácia nastane, a v tom prípade aby to boli dva voľné víkendy za sebou.
Ešte raz opakujem, myslím si, že je to čisto apolitický návrh, ktorý nikomu neubližuje, skôr všetkým zúčastneným alebo dotknutým pomáha. Preto by som bol veľmi rád, ak by sa našla preň podpora, uvidíme, ako sme apolitickí. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:13
Daniel KrajcerKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. júla 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
26.9.2012 o 9:13 hod.
Mgr.
Daniel Krajcer
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení o dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. júla 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skontrolovaný
9:16
Dni pracovného pokoja zo stredu týždňa presúvať na víkendy, a to tak, že ak sviatok pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, dňom pracovného pokoja bude piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa, je obsahom tohto návrhu.
Tak ako bolo spomínané, táto debata sa za súčasnej vlády strany SMER nesie v duchu otvárania rušenia sviatkov. Spomínaný bol 1. september a 15. september. Práve ten druhý sviatok otvoril debatu o tom, že Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, vzhľadom na kultúrny a spoločenský význam tohto sviatku a vzhľadom aj na naše medzinárodnoprávne záväzky, rušiť v spoločnosti nevyvolal veľmi otvorenú podporu. Myslím, že to, že prišla následná iniciatíva, že vládna strana sa zameria aj na to, aby sa vzhľadom, tak ako bolo spomínané, na hospodárske, spoločenské, voľnočasové aktivity obyvateľstva mohlo pristúpiť k úprave štátnych sviatkov tým, že budú presúvané, je práve lepšia cesta.
Náš zámer má na zreteli pozitívny prínos pre občanov, najmä rodiny, ktoré si budú môcť spoločne vychutnať takzvané a veľmi obľúbené predlžené víkendy, ako aj spomínaný ekonomický prínos pre štát.
Táto úprava predpokladá aj pozitívny efekt na ekonomický chod podnikov. Uľahčíme zamestnávateľom zamestnávanie, plánovanie výroby, logistiky, presun zamestnancov a zdrojov a tiež pracujúcim to, že si budú môcť lepšie rozvrhnúť čas a stráviť s rodinou voľný predlžený víkend.
Ako som spomínal, táto navrhovaná legislatívna úprava si nevyžaduje žiadne rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov, ktoré nesú v našej spoločnosti kultúrnu a sociálnu hodnotu.
Vláda sama dobre vie, ako vlnu nevôle a protestov zdvihla návrhom na zrušenie Sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Čiže si myslím, že tuná ste boli trošičku radikálni. Rušenie alebo otváranie tejto témy takýmto spôsobom nie je dobré.
Ako som spomínal, uvedomujeme si ekonomický dopad voľného dňa na rušenie pracovného týždňa najmä pre zamestnávateľov, podnikateľov, pre ktorých jeden deň voľna znamená zastavenie a následné znovuspustenie procesu, čo predstavuje nemalé navýšenie nákladov. Presun sviatočného dňa k víkendu by znamenal kontinuálne voľno a náklady naň vynaložené by sa značne znížili.
Návrh má pozitívny vplyv na štátny rozpočet a aj podnikateľskú sféru.
Prínosy tohto návrhu sa nedajú veľmi matematicky, exaktne vyčísliť, keďže okrem pozitívneho vplyvu na domáce hospodárstvo predpokladáme aj pridanú hodnotu v podobe lepšej pohody zamestnancov a ich rodín.
Náš návrh je kompromisný a, ako bolo spomínané, snažíme sa, aby nebol politický.
A týmto návrhom sa blížime k úprave štátov Európskej únie, kde sú definované bank holidays. Ide o rozdelenie sviatku a dňa voľna, pričom základným cieľom je zachovanie integrity pracovného týždňa. Ktoré konkrétne sviatky sú to? Bol to 29. august (výročie SNP), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) a dni pracovného pokoja ako 1. máj (Sviatok práce) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom). Je teda zrejmé, že nechceme presúvať náboženské sviatky, napr. Vianoce. A toto nie je možné ani vzhľadom na ich kultúrny a spoločenský význam.
Chcel by som sa zamerať na to, aby to nevyzeralo, že si tu vymýšľame niečo, čo nikde nie je vymyslené, alebo narábame s nejakou kategóriou, že treba vymýšľať bicykel tam, kde bicykel dávno vymyslený je, a tak by som sa skúsil pozastaviť nad tým, čo spomínaný termín bank holidays znamená. Termín bank holidays vo Veľkej Británii bol upravený v zákone o bankovníctve a finančných operáciách od roku 1971 ako deň, keď môžu byť pozastavené finančné operácie. Tento termín sa používa zameniteľne s termínom verejný sviatok. Zákon o bankovníctve taktiež dáva panovníkovi právo vymenovať ďalšie dva dni za sviatky ako súčasť kráľovských právomocí. V praxi to funguje na základe konzultácií s relevantným ministrom. Panovník v Británii má právo vymenovať jednorazový verejný sviatok pri zvláštnych príležitostiach.
Chcem spomenúť, že tento bod Obyčajných ľudí sme v roku 2010 z dôvodov, ktoré som spomínal aj v úvode, dávali ako návrh na zapracovanie do programového vyhlásenia vlády. Môžem zacitovať z predkladaného návrhu, kde sa píše, že vláda vytvorí priestor na zavedenie bank holidays a pripraví potrebný legislatívny rámec pre zavedenie dní pracovného voľna počas štátnych sviatkov, ktoré som vymenoval, aby voľný deň na prislúchajúci sviatok bol presunutý na piatok v danom týždni.
Ak by som sa mal pozrieť, ako daná vec je upravená v niektorých štátoch Európskej únie, tak môžem spomenúť na ilustráciu a pre krátkosť času dva-tri štáty.
V Maďarsku sa oficiálne národné sviatky nezvyknú presúvať. Namiesto toho majú vytvorený inštitút tzv. systém premostenia sviatkov. V prípade ak úradný sviatok pripadne na deň blízko víkendu a medzi tým je jeden pracovný deň a nasleduje voľný deň dochádza tzv. premostenia, čiže pridávajú jeden voľný deň. Ak napríklad vo štvrtok je tam voľno, tak v piatok sa voľno pridá. Teda pracovný deň uprostred dvoch voľných dní sa stane voľným dňom a najbližšia sobota je náhradným pracovným dňom. Oficiálny zoznam premostených voľných dní, štátnych sviatkov a náhradných sobôt, ktoré budú pracovnými dňami, je vydaný v podobe vyhlášky ministerstva práce na konci predchádzajúceho roku. To platí tak v súkromnom, ako aj verejnom sektore.
V Španielsku je možné presúvať aj štátne, národné sviatky zo stredu týždňa na najbližší koniec pracovného týždňa. Je to asi najbližšie riešenie k nášmu. Rovnako v prípade ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, tuto my sme nešli touto cestou, je presunutý na najbližší pondelok. V Španielsku je pevne stanovený celkový počet 14 sviatkov do roka a nemôže ich v žiadnom prípade byť viac.
Vo Veľkej Británii, kde inštitút alebo ten termín bank holidays vznikol, je právny stav taký, že ak štátny sviatok pripadne na stred týždňa, sviatok sa presúvať nemôže, v prípade ak sviatok pripadne na sobotu a nedeľu, sa však pripojí jeden voľný deň. Každý rok je v Anglicku a Walese 8 štátnych sviatkov často označovaných teda, ako som spomínal, bank holidays. Sú to Nový rok, Veľký piatok, veľkonočný víkend, prvý pondelok v máji, posledný pondelok v máji, posledný pondelok v auguste, Štedrý deň a Sviatok novoročný. Ako vidieť päť z nich je vždy v pondelok alebo piatok, keďže z nich tri, Nový rok a dva dni na Vianoce, môžu pripadnúť na sobotu alebo nedeľu, je následne stanovený za štátny sviatok nasledujúci pracovný deň. A tak napríklad 1. januára bolo v tomto roku v sobotu, preto bol štátny sviatok v pondelok 3. januára. Belgicko a Veľká Británia sú dve krajiny, kde sa sviatky pripadajúce na stred týždňa síce nepresúvajú, ale vytvárajú, ak pripadnú na víkend, sviatky nové na pondelňajšie dni nasledujúce po sviatku, čiže sa poskytuje ako keby náhrada.
Situácia v Slovenskej republike je taká, že máme celkovo 16 sviatkov, z toho je jeden viazaný na nedeľu (tzv. Veľkonočná nedeľa). Z tých 16 sviatkov je 10 cirkevných, ktoré nie je možné presúvať. A týchto desať sviatkov v našom návrhu zahrnutých nie je. Zvyšných šesť sviatkov sú sviatky, ktoré sme tam zahrnuli, okrem 1. januára. A to je Nový rok, ale aj zároveň oslava založenia republiky, pre ilustráciu, čiže u nás je teda celkovo šestnásť sviatkov, z toho je desať cirkevných, šesť v inom režime.
Pre ilustráciu možno odporúčam štúdiu parlamentného inštitútu, ktorú som k tejto téme dal vypracovať. Nechcem tu uvádzať všetky podrobné čísla. Máme ale z dvadsaťsedmičky stále najviac sviatkov, teda šestnásť, blíži sa k nám jedine Rakúsko a Maďarsko a Slovinsko, ktoré ich majú najbližší počet. A to je trinásť. Ten najnižší počet má spomínaná Británia a Holandsko, je to osem sviatkov. Čiže ak by sme sa mali vyjadriť všeobecne, priemer starých členských štátov Európskej únie je 10,8, priemer Európskej únie je 11,35. V zámorí, pre ilustráciu, tu majú konsenzus, takisto uznávajú alebo majú vo svojom režime 13 štátnych sviatkov.
Právna úprava predpokladá okrem presúvania dní na piatok jeden bod, ktorý sme oproti predchádzajúcemu návrhu doplnili. Je to bod ohľadom Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Bodom pozmeňujúceho, návrhu alebo nášho návrhu je úprava terminológie, Pamätného dňa zahraničných Slovákov na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, a to z dôvodu, že keď tento názov tohto pamätného dňa sa zaviedol bezprostredne po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, Ústava Slovenskej republiky ešte neobsahovala § 7a. Dokonca aj v súčasnosti už zrušený zákon č. 70/1997 Z. z. mal názov zákon o zahraničných Slovákoch. A pojem „zahraniční Slováci“ tak bol relevantným až do nadobudnutia účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. A Ústava Slovenskej republiky v ustanovení § 7a, ako aj zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení zákona č. 344/2007 Z. z. jednotne používa pojem Slovák žijúci v zahraničí. Je to malá terminologická úprava, ktorá si zaslúži pozornosť, ktorá by v rozprave mala zaznieť.
Takže, tak ako bolo spomínané predrečníkom alebo predkladateľom, prosím o podporu tohto návrhu, keďže aj v iniciatíve súčasnej vládnej strany je ad jedna množstvo sviatkov, ad dva to, aby toto množstvo nespôsobovalo ekonomické výpadky a problémy v hospodárení a mohli sme poskytnúť za to, akým spôsobom súčasná ekonomická situácia dopadá na občanov Slovenskej republiky, aspoň miernu výhodu, zavedenie presúvania štátnych sviatkov a ponuka nejakých piatich voľných víkendov a voľna vylepšením toho, že máme ad jedna naviac štátnych sviatkov z celej Európskej únie, ad dva to, že mohli by sme zamestnancom a celej spoločnosti nejakým spôsobom uľahčiť situáciu a poskytnúť pohodu pri vykonávaní práce. Ďakujem za pozornosť a za prípadnú podporu.
Vystúpenie v rozprave
26.9.2012 o 9:16 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že téma, ktorú sme, ako spomínal predkladateľ, otvárali hneď na začiatku volebného obdobia po roku 2010, sa paradoxne do konania vlády dostala táto téma až v roku 2012. Téma sviatkov a ich rušenie sme preberali aj počas minulého volebného obdobia. A mali sme za to, že máme nejakým spôsobom urobiť v týchto veciach možno poriadok. Náš návrh bol o tom, aby sme sa zamerali na úpravu štátnych sviatkov nie ich rušením. Ale možno je lepšia cesta ich presúvaním.
Dni pracovného pokoja zo stredu týždňa presúvať na víkendy, a to tak, že ak sviatok pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, dňom pracovného pokoja bude piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa, je obsahom tohto návrhu.
Tak ako bolo spomínané, táto debata sa za súčasnej vlády strany SMER nesie v duchu otvárania rušenia sviatkov. Spomínaný bol 1. september a 15. september. Práve ten druhý sviatok otvoril debatu o tom, že Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, vzhľadom na kultúrny a spoločenský význam tohto sviatku a vzhľadom aj na naše medzinárodnoprávne záväzky, rušiť v spoločnosti nevyvolal veľmi otvorenú podporu. Myslím, že to, že prišla následná iniciatíva, že vládna strana sa zameria aj na to, aby sa vzhľadom, tak ako bolo spomínané, na hospodárske, spoločenské, voľnočasové aktivity obyvateľstva mohlo pristúpiť k úprave štátnych sviatkov tým, že budú presúvané, je práve lepšia cesta.
Náš zámer má na zreteli pozitívny prínos pre občanov, najmä rodiny, ktoré si budú môcť spoločne vychutnať takzvané a veľmi obľúbené predlžené víkendy, ako aj spomínaný ekonomický prínos pre štát.
Táto úprava predpokladá aj pozitívny efekt na ekonomický chod podnikov. Uľahčíme zamestnávateľom zamestnávanie, plánovanie výroby, logistiky, presun zamestnancov a zdrojov a tiež pracujúcim to, že si budú môcť lepšie rozvrhnúť čas a stráviť s rodinou voľný predlžený víkend.
Ako som spomínal, táto navrhovaná legislatívna úprava si nevyžaduje žiadne rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov, ktoré nesú v našej spoločnosti kultúrnu a sociálnu hodnotu.
Vláda sama dobre vie, ako vlnu nevôle a protestov zdvihla návrhom na zrušenie Sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Čiže si myslím, že tuná ste boli trošičku radikálni. Rušenie alebo otváranie tejto témy takýmto spôsobom nie je dobré.
Ako som spomínal, uvedomujeme si ekonomický dopad voľného dňa na rušenie pracovného týždňa najmä pre zamestnávateľov, podnikateľov, pre ktorých jeden deň voľna znamená zastavenie a následné znovuspustenie procesu, čo predstavuje nemalé navýšenie nákladov. Presun sviatočného dňa k víkendu by znamenal kontinuálne voľno a náklady naň vynaložené by sa značne znížili.
Návrh má pozitívny vplyv na štátny rozpočet a aj podnikateľskú sféru.
Prínosy tohto návrhu sa nedajú veľmi matematicky, exaktne vyčísliť, keďže okrem pozitívneho vplyvu na domáce hospodárstvo predpokladáme aj pridanú hodnotu v podobe lepšej pohody zamestnancov a ich rodín.
Náš návrh je kompromisný a, ako bolo spomínané, snažíme sa, aby nebol politický.
A týmto návrhom sa blížime k úprave štátov Európskej únie, kde sú definované bank holidays. Ide o rozdelenie sviatku a dňa voľna, pričom základným cieľom je zachovanie integrity pracovného týždňa. Ktoré konkrétne sviatky sú to? Bol to 29. august (výročie SNP), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) a dni pracovného pokoja ako 1. máj (Sviatok práce) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom). Je teda zrejmé, že nechceme presúvať náboženské sviatky, napr. Vianoce. A toto nie je možné ani vzhľadom na ich kultúrny a spoločenský význam.
Chcel by som sa zamerať na to, aby to nevyzeralo, že si tu vymýšľame niečo, čo nikde nie je vymyslené, alebo narábame s nejakou kategóriou, že treba vymýšľať bicykel tam, kde bicykel dávno vymyslený je, a tak by som sa skúsil pozastaviť nad tým, čo spomínaný termín bank holidays znamená. Termín bank holidays vo Veľkej Británii bol upravený v zákone o bankovníctve a finančných operáciách od roku 1971 ako deň, keď môžu byť pozastavené finančné operácie. Tento termín sa používa zameniteľne s termínom verejný sviatok. Zákon o bankovníctve taktiež dáva panovníkovi právo vymenovať ďalšie dva dni za sviatky ako súčasť kráľovských právomocí. V praxi to funguje na základe konzultácií s relevantným ministrom. Panovník v Británii má právo vymenovať jednorazový verejný sviatok pri zvláštnych príležitostiach.
Chcem spomenúť, že tento bod Obyčajných ľudí sme v roku 2010 z dôvodov, ktoré som spomínal aj v úvode, dávali ako návrh na zapracovanie do programového vyhlásenia vlády. Môžem zacitovať z predkladaného návrhu, kde sa píše, že vláda vytvorí priestor na zavedenie bank holidays a pripraví potrebný legislatívny rámec pre zavedenie dní pracovného voľna počas štátnych sviatkov, ktoré som vymenoval, aby voľný deň na prislúchajúci sviatok bol presunutý na piatok v danom týždni.
Ak by som sa mal pozrieť, ako daná vec je upravená v niektorých štátoch Európskej únie, tak môžem spomenúť na ilustráciu a pre krátkosť času dva-tri štáty.
V Maďarsku sa oficiálne národné sviatky nezvyknú presúvať. Namiesto toho majú vytvorený inštitút tzv. systém premostenia sviatkov. V prípade ak úradný sviatok pripadne na deň blízko víkendu a medzi tým je jeden pracovný deň a nasleduje voľný deň dochádza tzv. premostenia, čiže pridávajú jeden voľný deň. Ak napríklad vo štvrtok je tam voľno, tak v piatok sa voľno pridá. Teda pracovný deň uprostred dvoch voľných dní sa stane voľným dňom a najbližšia sobota je náhradným pracovným dňom. Oficiálny zoznam premostených voľných dní, štátnych sviatkov a náhradných sobôt, ktoré budú pracovnými dňami, je vydaný v podobe vyhlášky ministerstva práce na konci predchádzajúceho roku. To platí tak v súkromnom, ako aj verejnom sektore.
V Španielsku je možné presúvať aj štátne, národné sviatky zo stredu týždňa na najbližší koniec pracovného týždňa. Je to asi najbližšie riešenie k nášmu. Rovnako v prípade ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, tuto my sme nešli touto cestou, je presunutý na najbližší pondelok. V Španielsku je pevne stanovený celkový počet 14 sviatkov do roka a nemôže ich v žiadnom prípade byť viac.
Vo Veľkej Británii, kde inštitút alebo ten termín bank holidays vznikol, je právny stav taký, že ak štátny sviatok pripadne na stred týždňa, sviatok sa presúvať nemôže, v prípade ak sviatok pripadne na sobotu a nedeľu, sa však pripojí jeden voľný deň. Každý rok je v Anglicku a Walese 8 štátnych sviatkov často označovaných teda, ako som spomínal, bank holidays. Sú to Nový rok, Veľký piatok, veľkonočný víkend, prvý pondelok v máji, posledný pondelok v máji, posledný pondelok v auguste, Štedrý deň a Sviatok novoročný. Ako vidieť päť z nich je vždy v pondelok alebo piatok, keďže z nich tri, Nový rok a dva dni na Vianoce, môžu pripadnúť na sobotu alebo nedeľu, je následne stanovený za štátny sviatok nasledujúci pracovný deň. A tak napríklad 1. januára bolo v tomto roku v sobotu, preto bol štátny sviatok v pondelok 3. januára. Belgicko a Veľká Británia sú dve krajiny, kde sa sviatky pripadajúce na stred týždňa síce nepresúvajú, ale vytvárajú, ak pripadnú na víkend, sviatky nové na pondelňajšie dni nasledujúce po sviatku, čiže sa poskytuje ako keby náhrada.
Situácia v Slovenskej republike je taká, že máme celkovo 16 sviatkov, z toho je jeden viazaný na nedeľu (tzv. Veľkonočná nedeľa). Z tých 16 sviatkov je 10 cirkevných, ktoré nie je možné presúvať. A týchto desať sviatkov v našom návrhu zahrnutých nie je. Zvyšných šesť sviatkov sú sviatky, ktoré sme tam zahrnuli, okrem 1. januára. A to je Nový rok, ale aj zároveň oslava založenia republiky, pre ilustráciu, čiže u nás je teda celkovo šestnásť sviatkov, z toho je desať cirkevných, šesť v inom režime.
Pre ilustráciu možno odporúčam štúdiu parlamentného inštitútu, ktorú som k tejto téme dal vypracovať. Nechcem tu uvádzať všetky podrobné čísla. Máme ale z dvadsaťsedmičky stále najviac sviatkov, teda šestnásť, blíži sa k nám jedine Rakúsko a Maďarsko a Slovinsko, ktoré ich majú najbližší počet. A to je trinásť. Ten najnižší počet má spomínaná Británia a Holandsko, je to osem sviatkov. Čiže ak by sme sa mali vyjadriť všeobecne, priemer starých členských štátov Európskej únie je 10,8, priemer Európskej únie je 11,35. V zámorí, pre ilustráciu, tu majú konsenzus, takisto uznávajú alebo majú vo svojom režime 13 štátnych sviatkov.
Právna úprava predpokladá okrem presúvania dní na piatok jeden bod, ktorý sme oproti predchádzajúcemu návrhu doplnili. Je to bod ohľadom Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Bodom pozmeňujúceho, návrhu alebo nášho návrhu je úprava terminológie, Pamätného dňa zahraničných Slovákov na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, a to z dôvodu, že keď tento názov tohto pamätného dňa sa zaviedol bezprostredne po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, Ústava Slovenskej republiky ešte neobsahovala § 7a. Dokonca aj v súčasnosti už zrušený zákon č. 70/1997 Z. z. mal názov zákon o zahraničných Slovákoch. A pojem „zahraniční Slováci“ tak bol relevantným až do nadobudnutia účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. A Ústava Slovenskej republiky v ustanovení § 7a, ako aj zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení zákona č. 344/2007 Z. z. jednotne používa pojem Slovák žijúci v zahraničí. Je to malá terminologická úprava, ktorá si zaslúži pozornosť, ktorá by v rozprave mala zaznieť.
Takže, tak ako bolo spomínané predrečníkom alebo predkladateľom, prosím o podporu tohto návrhu, keďže aj v iniciatíve súčasnej vládnej strany je ad jedna množstvo sviatkov, ad dva to, aby toto množstvo nespôsobovalo ekonomické výpadky a problémy v hospodárení a mohli sme poskytnúť za to, akým spôsobom súčasná ekonomická situácia dopadá na občanov Slovenskej republiky, aspoň miernu výhodu, zavedenie presúvania štátnych sviatkov a ponuka nejakých piatich voľných víkendov a voľna vylepšením toho, že máme ad jedna naviac štátnych sviatkov z celej Európskej únie, ad dva to, že mohli by sme zamestnancom a celej spoločnosti nejakým spôsobom uľahčiť situáciu a poskytnúť pohodu pri vykonávaní práce. Ďakujem za pozornosť a za prípadnú podporu.
Neautorizovaný
9:31
Slovensko patrí do skupiny krajín, kde sa štátne sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a neprenášajú sa, návrh o posunoch sviatočných dní, ak mám dobré informácie, sa datuje až od roku 2010, a to odvtedy, keď sme ho v našom volebnom...
Slovensko patrí do skupiny krajín, kde sa štátne sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a neprenášajú sa, návrh o posunoch sviatočných dní, ak mám dobré informácie, sa datuje až od roku 2010, a to odvtedy, keď sme ho v našom volebnom programe sa snažili za Obyčajných ľudí presadiť v tomto parlamente. Takúto zmenu sme chceli presadiť do nového Zákonníka práce na pôde tohto parlamentu zhruba pred rokom. A jednou z motivácií predkladania boli aj predĺžené víkendy. Sledovalo sa tiež to, aby sa neprerušoval ekonomický týždeň, scelili sa rozdelené pracovné týždne so zámerom pomôcť zamestnancom, ako aj ich zamestnávateľom. Tento návrh sa stretol s pozitívnym ohlasom u viacerých odborníkov. Zhodli sa v názore, že pre regeneráciu ľudí je lepšie, keď sa sviatky presunú na piatky, a má to takisto opodstatnenie aj z hľadiska výkonnosti ľudí počas pracovného týždňa.
Presun pracovného voľna na piatok by nerobil žiadne problémy ani viacerým osloveným firmám, ako príklad možno uviesť spoločnosti poskytujúce telekomunikačné služby, v prípade, kde ide o nepretržité 24-hodinové poskytovanie služieb sedem dní v týždni. Z tohto hľadiska by to firmám či profesiám podomového charakteru nespôsobovalo žiadne komplikácie a neprinášalo riziká na zabezpečenie chodu pracovného procesu. Niektorým by sa podľa ich vyjadrení mohol dokonca uľahčiť život, ako je to napríklad v prípade aj automobilového priemyslu. Z pohľadu systému práce by tak išlo o pozitívny vplyv na ucelenejšie rozhodnutie voľných, respektíve pracovných dní zamestnancov aj firmy.
Je pravda, že vo väčšine krajín sa sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a nepresúvajú sa, ale na druhej strane je pravda aj to, že presúvanie sviatkov nie je zase na druhej strane nič výnimočné ani v iných krajinách. Napríklad v Rusku minulý rok preložili napríklad z utorka na pondelok sviatok Medzinárodný deň žien, ktorý je v tejto krajine tradičným dňom voľna. Ako už bolo spomínané kolegom Viskupičom, je to obdobné vo Veľkej Británii či Belgicku. V Portugalsku je možné presunúť vybrané sviatky na iný deň po dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami. V Maďarsku, doplním pána kolegu, obdobne je to aj v Japonsku, podľa potreby sa vyhlasujú tzv. preklenovacie sviatky. O povolení týchto presunov momentálne debatujú aj v Česku.
Je paradoxné, že aj v súvislosti s návrhom o posune sviatočných dní v rámci novely Zákonníka práce v predchádzajúcom volebnom období boli sme my, Obyčajní ľudia, označovaní vtedajšou najsilnejšou opozičnou stranou za polobláznov či vydieračov. A návrh bol dokonca považovaný za nemorálny. O rok na to sa už návrh, keď štátny sviatok padne na pracovný deň od pondelka do štvrtka, javí pre teraz už vládnucu stranu ako racionálny. A podľa vyjadrenia premiéra by v takomto prípade bolo možno správne nechať voľný deň na piatok, aby sa vytvoril predĺžený víkend. Nie je to kritika, iba moje konštatovanie ako táto myšlienka sa v tomto parlamente správala spred dvoch rokov dva roky až dodnes. Vítam tento posun v myslení, zmenu názoru a zhodu na presúvanie sviatkov, aby sa vytvoril blok voľných dní. Považujem to za pozitívum.
Preukázalo sa, že sviatky majú pozitívny vplyv na produktivitu práce. A je to nepochybne tiež jeden z odborných argumentov, v ktorom sa, predpokladám, vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom, nehovoriac o tom, že viac voľných dní pokope pomôže regenerácii zamestnancov a je lepšie, keď sú tieto dni za sebou. Takáto zmena neruší žiadne štátne či cirkevné sviatky, no napriek tomu bude mať pozitívny vplyv na rast HDP, efektivitu podnikania, produktivitu práce, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale aj na lepšiu pohodu zamestnancov. Zároveň sa zabezpečí tak plynulosť pracovných procesov bez prerušenia dňom pracovného pokoja.
A ešte jeden vážny aspekt, ktorý si dovolím tu predniesť, a síce rodina, čo s našou rodinou. Dúfam, že všetci uznávame, že rodina je základom spoločnosti a momentálne slovenská rodina je vo veľkej kríze. Pýtam sa, prečo je v tejto kríze. A ja hovorím, že je to aj preto, že rodina nemá na seba čas. Nemá na seba čas v týchto ekonomicky vyhrotených časových stresových situáciách. A myslím si, že mali by sme urobiť všetko pre to, aby ten čas na rodinu aj z moci štátu sme tejto rodine dali, aby jej členovia mohli sa stretnúť, utíšiť po tom týždni, v ktorom nevieme, kde nám doslova hlava stojí, mali na seba čas. A myslím si, že pokiaľ by sme aspoň jednu rodinu, dve, tri, štyri rodiny zachránili tým, že budú mať ten predĺžený víkend, aby mohli sa stretnúť a si tak vydiskutovať problémy, ktoré počas týždňa nestíhajú, myslím, že stojí za to, aby táto novela bola prijatá.
Po ďalšie. Myslíte si, že naši zamestnanci nemajú toho na bedrách dosť? Ja si myslím, že majú toho dosť. A stopercentne privítajú, pokiaľ budú môcť ten sviatok využiť v predĺženom víkende a okrem toho venovať sa rodine, samozrejme, si aj fyzicky oddýchnuť z práce, ktorá momentálne, samozrejme, ich, ja hovorím, gniavi, pretože sú tam v mnohých prípadoch doslova vykorisťovaní. Za to, čo robia, nemajú adekvátnu mzdu a fyzicky sú niektorí doslova zdieraní.
Vážení, dúfam, že toto tu by nemalo byť o politike, ale o zodpovednosti za našich občanov, našich pracujúcich, naše rodiny. A dúfam, že nebudeme tu klásť nejaké politické aspekty do popredia, že ja som pravý, ty si ľavý, ja som modrý, ty si biely a my sme nič. Takže dúfam, že naprieč politickým spektrom by táto novela mohla byť podporená. A týmto by som vás chcel požiadať o túto podporu. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja ako jeden z predkladateľov k novele zákona, ktorú predkladáme.
Slovensko patrí do skupiny krajín, kde sa štátne sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a neprenášajú sa, návrh o posunoch sviatočných dní, ak mám dobré informácie, sa datuje až od roku 2010, a to odvtedy, keď sme ho v našom volebnom programe sa snažili za Obyčajných ľudí presadiť v tomto parlamente. Takúto zmenu sme chceli presadiť do nového Zákonníka práce na pôde tohto parlamentu zhruba pred rokom. A jednou z motivácií predkladania boli aj predĺžené víkendy. Sledovalo sa tiež to, aby sa neprerušoval ekonomický týždeň, scelili sa rozdelené pracovné týždne so zámerom pomôcť zamestnancom, ako aj ich zamestnávateľom. Tento návrh sa stretol s pozitívnym ohlasom u viacerých odborníkov. Zhodli sa v názore, že pre regeneráciu ľudí je lepšie, keď sa sviatky presunú na piatky, a má to takisto opodstatnenie aj z hľadiska výkonnosti ľudí počas pracovného týždňa.
Presun pracovného voľna na piatok by nerobil žiadne problémy ani viacerým osloveným firmám, ako príklad možno uviesť spoločnosti poskytujúce telekomunikačné služby, v prípade, kde ide o nepretržité 24-hodinové poskytovanie služieb sedem dní v týždni. Z tohto hľadiska by to firmám či profesiám podomového charakteru nespôsobovalo žiadne komplikácie a neprinášalo riziká na zabezpečenie chodu pracovného procesu. Niektorým by sa podľa ich vyjadrení mohol dokonca uľahčiť život, ako je to napríklad v prípade aj automobilového priemyslu. Z pohľadu systému práce by tak išlo o pozitívny vplyv na ucelenejšie rozhodnutie voľných, respektíve pracovných dní zamestnancov aj firmy.
Je pravda, že vo väčšine krajín sa sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a nepresúvajú sa, ale na druhej strane je pravda aj to, že presúvanie sviatkov nie je zase na druhej strane nič výnimočné ani v iných krajinách. Napríklad v Rusku minulý rok preložili napríklad z utorka na pondelok sviatok Medzinárodný deň žien, ktorý je v tejto krajine tradičným dňom voľna. Ako už bolo spomínané kolegom Viskupičom, je to obdobné vo Veľkej Británii či Belgicku. V Portugalsku je možné presunúť vybrané sviatky na iný deň po dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami. V Maďarsku, doplním pána kolegu, obdobne je to aj v Japonsku, podľa potreby sa vyhlasujú tzv. preklenovacie sviatky. O povolení týchto presunov momentálne debatujú aj v Česku.
Je paradoxné, že aj v súvislosti s návrhom o posune sviatočných dní v rámci novely Zákonníka práce v predchádzajúcom volebnom období boli sme my, Obyčajní ľudia, označovaní vtedajšou najsilnejšou opozičnou stranou za polobláznov či vydieračov. A návrh bol dokonca považovaný za nemorálny. O rok na to sa už návrh, keď štátny sviatok padne na pracovný deň od pondelka do štvrtka, javí pre teraz už vládnucu stranu ako racionálny. A podľa vyjadrenia premiéra by v takomto prípade bolo možno správne nechať voľný deň na piatok, aby sa vytvoril predĺžený víkend. Nie je to kritika, iba moje konštatovanie ako táto myšlienka sa v tomto parlamente správala spred dvoch rokov dva roky až dodnes. Vítam tento posun v myslení, zmenu názoru a zhodu na presúvanie sviatkov, aby sa vytvoril blok voľných dní. Považujem to za pozitívum.
Preukázalo sa, že sviatky majú pozitívny vplyv na produktivitu práce. A je to nepochybne tiež jeden z odborných argumentov, v ktorom sa, predpokladám, vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom, nehovoriac o tom, že viac voľných dní pokope pomôže regenerácii zamestnancov a je lepšie, keď sú tieto dni za sebou. Takáto zmena neruší žiadne štátne či cirkevné sviatky, no napriek tomu bude mať pozitívny vplyv na rast HDP, efektivitu podnikania, produktivitu práce, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale aj na lepšiu pohodu zamestnancov. Zároveň sa zabezpečí tak plynulosť pracovných procesov bez prerušenia dňom pracovného pokoja.
A ešte jeden vážny aspekt, ktorý si dovolím tu predniesť, a síce rodina, čo s našou rodinou. Dúfam, že všetci uznávame, že rodina je základom spoločnosti a momentálne slovenská rodina je vo veľkej kríze. Pýtam sa, prečo je v tejto kríze. A ja hovorím, že je to aj preto, že rodina nemá na seba čas. Nemá na seba čas v týchto ekonomicky vyhrotených časových stresových situáciách. A myslím si, že mali by sme urobiť všetko pre to, aby ten čas na rodinu aj z moci štátu sme tejto rodine dali, aby jej členovia mohli sa stretnúť, utíšiť po tom týždni, v ktorom nevieme, kde nám doslova hlava stojí, mali na seba čas. A myslím si, že pokiaľ by sme aspoň jednu rodinu, dve, tri, štyri rodiny zachránili tým, že budú mať ten predĺžený víkend, aby mohli sa stretnúť a si tak vydiskutovať problémy, ktoré počas týždňa nestíhajú, myslím, že stojí za to, aby táto novela bola prijatá.
Po ďalšie. Myslíte si, že naši zamestnanci nemajú toho na bedrách dosť? Ja si myslím, že majú toho dosť. A stopercentne privítajú, pokiaľ budú môcť ten sviatok využiť v predĺženom víkende a okrem toho venovať sa rodine, samozrejme, si aj fyzicky oddýchnuť z práce, ktorá momentálne, samozrejme, ich, ja hovorím, gniavi, pretože sú tam v mnohých prípadoch doslova vykorisťovaní. Za to, čo robia, nemajú adekvátnu mzdu a fyzicky sú niektorí doslova zdieraní.
Vážení, dúfam, že toto tu by nemalo byť o politike, ale o zodpovednosti za našich občanov, našich pracujúcich, naše rodiny. A dúfam, že nebudeme tu klásť nejaké politické aspekty do popredia, že ja som pravý, ty si ľavý, ja som modrý, ty si biely a my sme nič. Takže dúfam, že naprieč politickým spektrom by táto novela mohla byť podporená. A týmto by som vás chcel požiadať o túto podporu. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38
Juraj DrobaVystúpenie s faktickou poznámkou
26.9.2012 o 9:38 hod.
Mgr. MBA M.A.
Juraj Droba
Videokanál poslanca
Pán kolega Martin, ďakujem za tvoj príhovor, takisto predrečníkovi, ktorý bol pred tebou, pánovi Viskupičovi. Hovorím za seba teraz, nehovorím za náš poslanecký klub, ale ja váš návrh rád podporím. Možno by som vkladal do toho menej emócií, ale je to veľmi rozumný návrh. Je presne jedným z kategórie návrhov, ktoré robia život pre ľudí lepší. Takže či už s ekonomickými argumentmi, ktoré prezentoval pán Viskupič, alebo aj tými rodinno-spoločenskými aspektmi, ktoré si prezentoval, Martin, ty, s obidvomi sa stotožňujem. Argument trojdňového víkendu je naozaj silný. Dáva to zmysel, je to rozumné. Takže ja osobne to podporím a budem rád, keď to prejde.
Neautorizovaný
9:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:39
Štefan KuffaV tejto súvislosti napadla ma však jedna vec, ako to bolo spomenuté, že síce patríme v rámci Európskej únii ku krajinám, ktoré majú najviac štátnych sviatkov, ale na druhej strane nemôžeme povedať, že by...
V tejto súvislosti napadla ma však jedna vec, ako to bolo spomenuté, že síce patríme v rámci Európskej únii ku krajinám, ktoré majú najviac štátnych sviatkov, ale na druhej strane nemôžeme povedať, že by sme mali toľko voľna a toľko času, ktorý by sme strávili s vlastnou rodinou, pretože na druhej strane sú zamestnávatelia, ktorí nútia zamestnancov pracovať aj v nedeľu. Nehovorím o nevyhnutných prácach, akými sú možno práce lekárov, na železnici, v doprave osôb, v zdravotníctve, železiarňach a nepretržitých prevádzkach. Ale sú tu prevádzky také, ktoré by tu nemuseli byť. Je naozaj vhodné, aby sme vytvárali aj podmienky na trávenie voľného času najviac v rodinách, o chvíľu aby to nevyzeralo tak, že najbližší ľudia, otec, matka a deti, budú si vo vlastnej rodine cudzími. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.9.2012 o 9:39 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, návrh zákona naozaj je veľmi dobrý, tak ako to kolega predrečník tu spomínal, ale aj teda ďalší predrečníci, naozaj podporuje aj silné väzby v rodinách cez voľnočasové chvíle.
V tejto súvislosti napadla ma však jedna vec, ako to bolo spomenuté, že síce patríme v rámci Európskej únii ku krajinám, ktoré majú najviac štátnych sviatkov, ale na druhej strane nemôžeme povedať, že by sme mali toľko voľna a toľko času, ktorý by sme strávili s vlastnou rodinou, pretože na druhej strane sú zamestnávatelia, ktorí nútia zamestnancov pracovať aj v nedeľu. Nehovorím o nevyhnutných prácach, akými sú možno práce lekárov, na železnici, v doprave osôb, v zdravotníctve, železiarňach a nepretržitých prevádzkach. Ale sú tu prevádzky také, ktoré by tu nemuseli byť. Je naozaj vhodné, aby sme vytvárali aj podmienky na trávenie voľného času najviac v rodinách, o chvíľu aby to nevyzeralo tak, že najbližší ľudia, otec, matka a deti, budú si vo vlastnej rodine cudzími. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou
26.9.2012 o 9:40 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, kolegovia, za podporu. A som rád, že vás naša téma zaujala. A dúfajme, že spoločnými silami sa nám podarí, aby táto novela prešla. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:40
K tým motívom ekonomickým a sociálnym a sociálno-hygienickým ma napadol ešte jeden motív, ktorý by mohol slúžiť ako podpora tohto podľa mňa rozumného návrhu. A je to motív, ktorý je spojený so sviatkami a ktorý by...
K tým motívom ekonomickým a sociálnym a sociálno-hygienickým ma napadol ešte jeden motív, ktorý by mohol slúžiť ako podpora tohto podľa mňa rozumného návrhu. A je to motív, ktorý je spojený so sviatkami a ktorý by svojím spôsobom zvýšil hodnotu tých sviatkov z pohľadu toho, že netreba sviatky mať vyznačené len v kalendári a prípadne vedieť slovne, čo znamenajú, ale do istej miery ich treba aj vedieť precítiť. Teda mám na mysli rozmer istej výchovy, poviem to tak mierne pateticky, ale úprimne, výchovy k láske k vlasti, k hrdosti na jej históriu a na širšie súvislosti, ktoré mnohokrát práve spredmetňujú aj jednotlivé sviatky.
Začnem historkou, ktorá sa mi udiala v pondelok pred dvomi týždňami. Zastavil som sa v Krásnohorskom Podhradí. Je tam známe mauzóleum Dionýza Andrássyho a jeho českej manželky Františky Hablawetzovej. A spomenul som si teda pri tomto zastavení, bol som tam možno už dvadsiaty raz, na svoju prvú návštevu, ktorá tam bola s mojimi rodičmi, niekedy v šesťdesiatych rokoch. A ten príbeh tej veľkej lásky a ten náš slovenský Tádž Mahál vo mne rezonuje. Mi to vtedy rodičia vysvetľovali. A chcem povedať, že ma veľmi prekvapilo, že keď som sa rozprával s pani sprievodkyňou, že mi povedala: „Viete, my by sme mohli toto tu aj zavrieť, keby iba Slováci sem chodili. Sem skoro Slováci nechodia. Tí maďarskí návštevníci, tí chodia sem radi. Ale u nás sa ľudia zvrtnú, keď zistia, že majú zaplatiť 1,50 eura. Tak sa pýtajú: Za toto?“ Ja viem, nie je to najlepší príklad tu spomínať nejakého maďarského grófa, ale proste hovoriť o istej hrdosti na svoju históriu v súvislosti s tým, čo máme všetko vzácne na našom území, to je možné.
A myslím si, že prejdem aj na lepší príklad. Totižto v našej rodine, keď už teraz pôjdem z tej Krásnej Hôrky do širšieho Slovenska, sa niekedy v roku 1964 alebo 1965 udiala taká zaujímavá zmena. Vtedy vstúpili do platnosti voľné soboty. A ja som si uvedomil s odstupom času, že od tej chvíle sme veľmi často začali s rodičmi chodievať po rôznych pamätných miestach Slovenska. Tá nedeľa bola akosi na to málo. Tá sobota, to bol deň, keď sa s prácou končilo poobede o jednej. Ale akonáhle vstúpili voľné soboty do hry, tak ja mám pocit, že v rodine Mičovských sa v roku 1965, myslím, že to bolo v tom roku, udiala tá zmena, že sme začali častejšie chodiť po zaujímavých miestach Slovenska. A nebola to len tá Krásna Hôrka. Ja si spomínam, auto sme nikdy nemali, sadlo sa ráno na vláčik osobný a išlo sa do Martina, do Slovenského národného múzea a na Cintorín slovenských osobností. Viete, bol som vtedy desaťročný chalan. No, čo ja viem, moji rodičia boli jednoduchí, neboli žiadni historici, žiadni profesori. Potom ruksak na plece sme vzali, od pol tretej ráno išiel vláčik, osobáčik. A išlo sa do Martina, na Bradlo, na mohylu, pešo, hore pekne, krásne. Neviem, či tam vôbec cesta vtedy bola. Keď som si dovolil nejaký posmešok, viem, že mi ušla nejaká ako dvanásťročnému faganovi poznámka, niečo sa mi možno na tej mohyle nezdalo celkom in. Tak ma moja dobrá mama okríkla, aby som teda láskavo mal istú úctu k tomu miestu, kde sa nachádzame. Viete, sú to také momenty, ktoré, keď máte desať alebo dvanásť rokov, tak sú pomerne silné.
A ja si myslím, a teraz už prejdem zase k tej podstate veci, ak my dosť často zisťujeme, že okolití obyvatelia okolitých národov, štátov majú akýsi lepší vzťah k svojej histórii, a to teda ho majú, a nemám na mysli len našich južných maďarských susedov, ktorí mnohokrát sú kontroverzne vnímaní vo vzťahu k pamiatkam, ktoré sú na južnom Slovensku alebo na Slovensku ako takom, a kľudne si môžeme zobrať za vzor aj severných susedov, vzťah Poliakov k svojej histórii, nuž máme čo dobiehať, a ak urobím analógiu, že v tom pamätnom roku 1964/1965 tie voľné soboty v tej našej rodine spôsobili takú pozitívnu zmenu, ktorá, dnes môžem povedať, viedla k tomu, že ja sa cítim byť, prirodzene, hrdý na bohatstvo, ktoré v našej krajine máme, a dokonca si myslím, že ak by som v dačom mal mierne vynikať nad bežný priemer, tak by to malo byť v tom, že je málo kútov a pamiatok Slovenska, ktoré by som nemal aspoň symbolicky prejdené, tak možnože tá súvislosť s tým sviatkom teraz je nie úplne umelá.
A ak by sa nám podarilo vniesť do pracovného rytmu našich občanov aj možnosť, že teraz už sme trocha ďalej, už nebudeme hovoriť iba o voľných sobotách, ale o ďalších predĺžených víkendoch, aj keď to nemôže fungovať automaticky, to mi je jasné, tak vari tu existuje dosť zjavná a príčinná súvislosť, že takýto spôsob prežívania sviatkov je neformálny. Keď by sme získali ďalší čas na to, aby niekto mohol povedať, že no, dobre, tak je nedeľa ja neviem na kostol, sobota na to, ak chceme dačo urobiť aj na záhradke, ale jeden deň na cestu na ten Národný cintorín do Martina, tak ktovie, koľko detí, koľko rodičov v tejto republike by sa ukázalo takto zameraných, že by si povedali, že sú na to zvedaví. Možno je to trocha staromódne, možno by sa išli pozrieť niekde inde, možno by ich mohli zaujímať historické výstupy ja neviem na ten Kriváň, tam voľakedy chodili štúrovci, že by si chceli vybehnúť naň. Proste je tu milión možností, ktoré by sa dali rozvinúť.
Ja viem, že príčinná súvislosť tu nebude automatická, ale som presvedčený, že k tým ekonomickým, sociálnym a sociálno-hygienickým aspektom možno pridať aj aspekt národovecký, prežívanie sviatkov v ich pravej podobe a slová: „Síce, áno, sviatok je trinásteho, ale mi si ho pôjdeme uctiť až o dva dni v piatok, lebo nám tento štát umožnil predĺžený víkend.“
Tu padla veta, že kto by to nemal rád. No určite asi nemôžeme očakávať, že niekto by sa nahneval na takýto víkend, nami počnúc. Tak by sme možno aj takýto podporný argument, ktorý súvisí so sviatkom, jeho prežívaním, jeho precítením a jeho formálnym využitím ako voľného dňa, mohli považovať tiež za argument, ktorý by som veľmi rád podporil.
Tento návrh ja vnútorne pociťujem ako správny, ktorý sa nebije s podstatou sviatkov. Ale, naopak, pri takomto pohľade ho možno chápať ako podporný, zosilňujúci a do istej miery objavný moment, ktorý by mal takúto vec celkom urobiť prijateľnou pre nás všetkých. Takže budem rád, ak sa nám to spoločne podarí. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
26.9.2012 o 9:40 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo tu zaznelo, malo viacero rozmerov. Ja by som sa pokúsil pridať k tomu ešte jeden rozmer, ktorý ma napadol tak impulzívne, ale vari nebude úplne od veci.
K tým motívom ekonomickým a sociálnym a sociálno-hygienickým ma napadol ešte jeden motív, ktorý by mohol slúžiť ako podpora tohto podľa mňa rozumného návrhu. A je to motív, ktorý je spojený so sviatkami a ktorý by svojím spôsobom zvýšil hodnotu tých sviatkov z pohľadu toho, že netreba sviatky mať vyznačené len v kalendári a prípadne vedieť slovne, čo znamenajú, ale do istej miery ich treba aj vedieť precítiť. Teda mám na mysli rozmer istej výchovy, poviem to tak mierne pateticky, ale úprimne, výchovy k láske k vlasti, k hrdosti na jej históriu a na širšie súvislosti, ktoré mnohokrát práve spredmetňujú aj jednotlivé sviatky.
Začnem historkou, ktorá sa mi udiala v pondelok pred dvomi týždňami. Zastavil som sa v Krásnohorskom Podhradí. Je tam známe mauzóleum Dionýza Andrássyho a jeho českej manželky Františky Hablawetzovej. A spomenul som si teda pri tomto zastavení, bol som tam možno už dvadsiaty raz, na svoju prvú návštevu, ktorá tam bola s mojimi rodičmi, niekedy v šesťdesiatych rokoch. A ten príbeh tej veľkej lásky a ten náš slovenský Tádž Mahál vo mne rezonuje. Mi to vtedy rodičia vysvetľovali. A chcem povedať, že ma veľmi prekvapilo, že keď som sa rozprával s pani sprievodkyňou, že mi povedala: „Viete, my by sme mohli toto tu aj zavrieť, keby iba Slováci sem chodili. Sem skoro Slováci nechodia. Tí maďarskí návštevníci, tí chodia sem radi. Ale u nás sa ľudia zvrtnú, keď zistia, že majú zaplatiť 1,50 eura. Tak sa pýtajú: Za toto?“ Ja viem, nie je to najlepší príklad tu spomínať nejakého maďarského grófa, ale proste hovoriť o istej hrdosti na svoju históriu v súvislosti s tým, čo máme všetko vzácne na našom území, to je možné.
A myslím si, že prejdem aj na lepší príklad. Totižto v našej rodine, keď už teraz pôjdem z tej Krásnej Hôrky do širšieho Slovenska, sa niekedy v roku 1964 alebo 1965 udiala taká zaujímavá zmena. Vtedy vstúpili do platnosti voľné soboty. A ja som si uvedomil s odstupom času, že od tej chvíle sme veľmi často začali s rodičmi chodievať po rôznych pamätných miestach Slovenska. Tá nedeľa bola akosi na to málo. Tá sobota, to bol deň, keď sa s prácou končilo poobede o jednej. Ale akonáhle vstúpili voľné soboty do hry, tak ja mám pocit, že v rodine Mičovských sa v roku 1965, myslím, že to bolo v tom roku, udiala tá zmena, že sme začali častejšie chodiť po zaujímavých miestach Slovenska. A nebola to len tá Krásna Hôrka. Ja si spomínam, auto sme nikdy nemali, sadlo sa ráno na vláčik osobný a išlo sa do Martina, do Slovenského národného múzea a na Cintorín slovenských osobností. Viete, bol som vtedy desaťročný chalan. No, čo ja viem, moji rodičia boli jednoduchí, neboli žiadni historici, žiadni profesori. Potom ruksak na plece sme vzali, od pol tretej ráno išiel vláčik, osobáčik. A išlo sa do Martina, na Bradlo, na mohylu, pešo, hore pekne, krásne. Neviem, či tam vôbec cesta vtedy bola. Keď som si dovolil nejaký posmešok, viem, že mi ušla nejaká ako dvanásťročnému faganovi poznámka, niečo sa mi možno na tej mohyle nezdalo celkom in. Tak ma moja dobrá mama okríkla, aby som teda láskavo mal istú úctu k tomu miestu, kde sa nachádzame. Viete, sú to také momenty, ktoré, keď máte desať alebo dvanásť rokov, tak sú pomerne silné.
A ja si myslím, a teraz už prejdem zase k tej podstate veci, ak my dosť často zisťujeme, že okolití obyvatelia okolitých národov, štátov majú akýsi lepší vzťah k svojej histórii, a to teda ho majú, a nemám na mysli len našich južných maďarských susedov, ktorí mnohokrát sú kontroverzne vnímaní vo vzťahu k pamiatkam, ktoré sú na južnom Slovensku alebo na Slovensku ako takom, a kľudne si môžeme zobrať za vzor aj severných susedov, vzťah Poliakov k svojej histórii, nuž máme čo dobiehať, a ak urobím analógiu, že v tom pamätnom roku 1964/1965 tie voľné soboty v tej našej rodine spôsobili takú pozitívnu zmenu, ktorá, dnes môžem povedať, viedla k tomu, že ja sa cítim byť, prirodzene, hrdý na bohatstvo, ktoré v našej krajine máme, a dokonca si myslím, že ak by som v dačom mal mierne vynikať nad bežný priemer, tak by to malo byť v tom, že je málo kútov a pamiatok Slovenska, ktoré by som nemal aspoň symbolicky prejdené, tak možnože tá súvislosť s tým sviatkom teraz je nie úplne umelá.
A ak by sa nám podarilo vniesť do pracovného rytmu našich občanov aj možnosť, že teraz už sme trocha ďalej, už nebudeme hovoriť iba o voľných sobotách, ale o ďalších predĺžených víkendoch, aj keď to nemôže fungovať automaticky, to mi je jasné, tak vari tu existuje dosť zjavná a príčinná súvislosť, že takýto spôsob prežívania sviatkov je neformálny. Keď by sme získali ďalší čas na to, aby niekto mohol povedať, že no, dobre, tak je nedeľa ja neviem na kostol, sobota na to, ak chceme dačo urobiť aj na záhradke, ale jeden deň na cestu na ten Národný cintorín do Martina, tak ktovie, koľko detí, koľko rodičov v tejto republike by sa ukázalo takto zameraných, že by si povedali, že sú na to zvedaví. Možno je to trocha staromódne, možno by sa išli pozrieť niekde inde, možno by ich mohli zaujímať historické výstupy ja neviem na ten Kriváň, tam voľakedy chodili štúrovci, že by si chceli vybehnúť naň. Proste je tu milión možností, ktoré by sa dali rozvinúť.
Ja viem, že príčinná súvislosť tu nebude automatická, ale som presvedčený, že k tým ekonomickým, sociálnym a sociálno-hygienickým aspektom možno pridať aj aspekt národovecký, prežívanie sviatkov v ich pravej podobe a slová: „Síce, áno, sviatok je trinásteho, ale mi si ho pôjdeme uctiť až o dva dni v piatok, lebo nám tento štát umožnil predĺžený víkend.“
Tu padla veta, že kto by to nemal rád. No určite asi nemôžeme očakávať, že niekto by sa nahneval na takýto víkend, nami počnúc. Tak by sme možno aj takýto podporný argument, ktorý súvisí so sviatkom, jeho prežívaním, jeho precítením a jeho formálnym využitím ako voľného dňa, mohli považovať tiež za argument, ktorý by som veľmi rád podporil.
Tento návrh ja vnútorne pociťujem ako správny, ktorý sa nebije s podstatou sviatkov. Ale, naopak, pri takomto pohľade ho možno chápať ako podporný, zosilňujúci a do istej miery objavný moment, ktorý by mal takúto vec celkom urobiť prijateľnou pre nás všetkých. Takže budem rád, ak sa nám to spoločne podarí. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48
Branislav ŠkripekA k zdôrazňovaniu toho, že poznávame takto našu krajinu. Ja som si teraz spomenul, keď pán kolega tuto hovoril, že keď som žil so svojou rodinou dlhší čas vo Veľkej Británii, v jednej krásnej oblasti okolo Tewkesbury, tak neviem, čím to bolo, že atmosférou krajiny, myslím si, každý voľný víkend, čo bol takmer každý víkend, ktorý sme tam mali, sme zobrali auto a išli sme do najbližšieho mesta. A celý deň sme tam trávili. A fakt sme chodili po pamiatkach, kostoloch, miestnych krásnych zákutiach, jednoducho takýmto spôsobom sme si na mape značili, koľko miest sme prešli. A ja som bol taký nadchnutý z toho pobytu, hovorím, žili sme tam dlhší čas, že som si hovoril, že keď prídeme na Slovensko, tak, žena moja, toto budeme robiť, že aspoň každý druhý víkend zoberieme deti a pôjdeme do nejakého mestečka, strávime v ňom celý deň, poprípade prespíme v nejakom milom hoteli. No a musím vám povedať, že padli moje plány, nerobíme to na Slovensku. A neviem, či to je len tým, že tu nie je na to atmosféra alebo sa tu žije taký ťažký, zhrbený život. Ale mám dojem, že tieto sviatky predĺžené by nám naozaj pomohli v tejto krajine žiť krajšie. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.9.2012 o 9:48 hod.
Mgr.
Branislav Škripek
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja sa chcem iba poďakovať, že vôbec tuto pán kolega Mičovský podal tento pohľad. A bol by som aj rád, keby sa podarilo toto nejako aj zdôrazňovať trebárs vo vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska a spomínať, nejako podsunúť rodinám na Slovensku, že toto by sme mali robiť, viesť seba samých ako rodiny k tomu, že ideme tráviť čas, ktorý by sa nám uvoľnil takýmto výnimočným spôsobom, novým, keby tento zákon bol schválený. Ja by som tak bol hrozne rád.
A k zdôrazňovaniu toho, že poznávame takto našu krajinu. Ja som si teraz spomenul, keď pán kolega tuto hovoril, že keď som žil so svojou rodinou dlhší čas vo Veľkej Británii, v jednej krásnej oblasti okolo Tewkesbury, tak neviem, čím to bolo, že atmosférou krajiny, myslím si, každý voľný víkend, čo bol takmer každý víkend, ktorý sme tam mali, sme zobrali auto a išli sme do najbližšieho mesta. A celý deň sme tam trávili. A fakt sme chodili po pamiatkach, kostoloch, miestnych krásnych zákutiach, jednoducho takýmto spôsobom sme si na mape značili, koľko miest sme prešli. A ja som bol taký nadchnutý z toho pobytu, hovorím, žili sme tam dlhší čas, že som si hovoril, že keď prídeme na Slovensko, tak, žena moja, toto budeme robiť, že aspoň každý druhý víkend zoberieme deti a pôjdeme do nejakého mestečka, strávime v ňom celý deň, poprípade prespíme v nejakom milom hoteli. No a musím vám povedať, že padli moje plány, nerobíme to na Slovensku. A neviem, či to je len tým, že tu nie je na to atmosféra alebo sa tu žije taký ťažký, zhrbený život. Ale mám dojem, že tieto sviatky predĺžené by nám naozaj pomohli v tejto krajine žiť krajšie. Ďakujem.
Neautorizovaný